Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, April 30, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/169/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118358356
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6118358356.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny

Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej
veci žalobcu: Peter Petrovič, Autoslužby P + P, s miestom podnikania Obrancov Mieru 137/63, 053 14
Spišský Štvrtok, IČO: 37 478 761, zastúpeného zástupcom AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so
sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.
Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému
právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811
02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie sumy 355,11 Eur s

príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/260/2018-139
zo dňa 26. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cb/260/2018-139 zo dňa 26. apríla 2019 p
o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 355,11 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 72,46 Eur od 17.02.2018

do zaplatenia a zo sumy 282,65 Eur od 26.04.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania okresný súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti rozhodnutia.

2. V rámci upomínacieho konania vedeného na Okresnom súde Banská Bystrica pod č.k.
21Up/849/2018 bol vydaný platobný rozkaz dňa 13.11.2018, voči ktorému bol žalovaným podaný odpor,

v ktorom namieta aktívnu legitimáciu žalobcu, nakoľko zmluvy o postúpení považuje za absolútne
neplatné právne úkony. Zároveň poukázal na dôvody poskytnutého plnenia poškodenému uvedené v
Oznámení a na pripojený výpočet k oznámeniu, pričom pri výpočte vychádzal z posudku, a teda má za
to, že vynaložené náklady na opravu nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie
veci do pôvodného stavu (č.l. 49 spisu).

3. Medzi stranami konania bolo nesporné, že dňa 15.01.2018 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bola

spôsobená škoda na vozidle FIAT SCUDO, EČV: SN598CG, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo
poškodenému W. Z.. Poškodené vozidlo bolo poistené u žalovaného, čo taktiež nebolo medzi stranami
sporné. Poškodený si dal vozidlo opraviť u žalobcu a náklady na opravu boli vyčíslené na sumu 352,86
Eur. Žalovaný ukončil poistné šetrenie dňa 01.02.2018, čo oznámil žalobcovi listom zo dňa 06.02.2018s tým, že poskytol poistné plnenie vo výške 262,76 Eur. Žalovaný v pripojenom výpočte posúdil, že
rozdiel medzi faktúrou za opravu (352,86 Eur) a kalkuláciou Slovexperty s.r.o. je 76,27 Eur, preto bola
priznaná suma iba vo výške 276,59 Eur a po odpočítaní spoluúčasti je suma 13,83 Eur (č.l. 14, 15 spisu).

Poškodený postúpil svoju pohľadávku vo výške 76,27 Eur na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 02.07.2018. Odmena z postúpenia pohľadávky je predmetom osobitnej dohody. Príslušenstvo
tvoria úroky z omeškania (č.l. 18 spisu).

4. Okresný súd ustálil, že medzi stranami nebolo nesporné, že dňa 29.01.2018 došlo k poistnej udalosti,

pri ktorej bola spôsobená škoda na vozidle RENAULT TRAFIC, EČV: SN009CO, ktoré v čase dopravnej
nehody patrilo poškodenému AUTOKRES SK s.r.o. Poškodené vozidlo bolo poistené u žalovaného.
Poškodený si dal vozidlo opraviť u žalobcu a náklady na opravu boli vyčíslené faktúrou na sumu 339,18
Eur,t.j.282,65EurbezDPH(č.l.20spisu).Žalovanýukončilpoistnéšetreniedňa10.04.2018,čooznámil
poškodenému listom zo dňa 10.04.2018 s tým, že neposkytol žiadne poistné plnenie s uvedením,
že poisťovňa neposkytne poistné plnenie, ak je nižšie alebo rovné franšíze 165,- Eur. Vzhľadom k

tomu, že výška škodovej udalosti nepresahuje výšku franšízy havarijného poistenia, škodu odkladá bez
finančného vyrovnania. Z výpočtu vyplýva výška faktúry 282,65 Eur, franšíza 165,- Eur, poistné plnenie
0 Eur (č.l. 16, 19 spisu). Poškodený postúpil svoju pohľadávku vo výške 282,65 Eur na žalobcu Zmluvou
o postúpení pohľadávky zo dňa 30.07.2018. Odmena z postúpenia pohľadávky je predmetom osobitnej
dohody. Príslušenstvo tvoria úroky z omeškania (č.l. 13 spisu).

5. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej aj len „Občiansky zákonník"), § 525 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, Článku
8 CSP zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „CSP"), Článku 4 ods. 1, 2 CSP,
Článku 15 ods. 1, 2 CSP, § 151 ods. 1, 2 CSP, § 186 ods. 2 veta prvá CSP, § 191 ods. 1 CSP, § 442 ods.

1 Občianskeho zákonníka, § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 806 Občianskeho zákonníka, § 810 Občianskeho zákonníka, §
261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zák. č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník"), § 369
ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 1, 2, 3 Nariadenia
vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.z., Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., §

797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka okresný súd žalobe vyhovel.
Posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 02.07.2018 a zo dňa 30.07.2018 (ďalej
aj len „Zmluva"), je daná aktívna legitimácia žalobcu, pričom postúpené pohľadávky mali charakter
budúcej pohľadávky, keďže ich vznik bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej
zmluvy, a to odplatnosť postúpenia. V článku I. bod 2. Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia tak,

že je predmetom osobitnej dohody, čo takýto spôsob dohody odplaty nie je vylúčený platnými právnymi
predpismi. Postúpenie bolo oznámené žalovanému, čo medzi stranami nebolo sporné, pričom žalovaný
dokonca oznámenie o ukončení poistného šetrenia vo veci poškodeného Z. W. doručoval žalobcovi
a nie poškodenému. Teda akceptoval postúpenie. Oznámenie o postúpení nikto nenamietal, pričom
žalovaný dokonca poskytol plnenie už žalobcovi a nie poškodenému, čím nepriamo potvrdil vedomosť

o postúpení. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa 30.07.2018 nepochybne vyplýval predmet - postúpenie
pohľadávky vo výške 282,65 Eur voči žalovanému, ako aj zo Zmluvy o postúpení zo dňa 02.07.2018
vyplýval predmet postúpenia vo výške 76,27 Eur voči žalovanému, pričom postúpenie v zmysle bodu
2. je odplatné. Z toho dôvodu okresný súd posúdil, že je daná aktívna legitimácia žalobcu. K danému
záveru okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp.zn.

3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle ktorého zmluvou o
postúpenídošlojednakkpostúpeniupohľadávkyazároveňkvyporiadaniuzáväzkovmedzipoškodeným
a žalobcom, a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť
predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.

6. Uvedené skutkové okolnosti boli podľa okresného súdu nesporné podľa § 151 ods. 1 CSP, pričom
zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti na čo okresný súd
z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP.

7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že škoda, ako kategória občianskeho

práva sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná
všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkovej hodnoty, ktoré by bolo treba vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci dopredchádzajúceho stavu. „S poukazom na judikát R 25/1990 pri stanovení výšky náhrady škody
spôsobenej na veci treba vychádzať z nákladov (ich ceny), ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do
pôvodného stavu. Výšku peňažnej náhrady vyjadrujúcu náklady na uvedenie veci do pôvodného stavu

treba zistiť a určiť objektívne a nezávisle od okolností súvisiacich so škodnou udalosťou. Ak nie je
uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa pre určenie výšky náhrady škody vychádza z
výšky nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak, ako uvedením veci do
predchádzajúceho stavu (napr. náklady na obstaranie veci toho istého druhu alebo podobnej veci)."Čo
sa týkalo poistnej udalosti č. 33584137, ktorej poškodený je W. Z., tak okresný súd mal „nepochybne

preukázané vystavenie faktúry č. 014/2018 na sumu 352,86 Eur za predaj materiálu a opravu vozidla,
pričom medzi stranami bolo nesporné dojednanie spoluúčasti 5%. Po postúpení danej pohľadávky na
žalobcu, žalovaný oznámil listom z 06.02.2018 ukončenie šetrenia dňa 01.02.2018 a poskytnutie plnenia
vo výške 262,76 Eur s poukazom na kalkuláciu Slovexperty a rozdiel medzi danou kalkuláciou a faktúrou
vo výške 76,27 Eur. K danému oznámeniu a výpočtu však nebola predložená žiadna kalkulácia, ako ani
následne v rámci súdneho konania."

8. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť
krátenia poistného plnenia o sumu 76,27 Eur. Nebolo podľa okresného súdu zrejmé, ako dospel k
sume poskytnutého poistného plnenia. „Samotný odkaz na kalkuláciu Slovexperty je nepostačujúci a
žiadna taká kalkulácia z ničoho nevyplýva. Zároveň súd poukazuje na to, že z ničoho nevyplýva aj

prípadná kalkulácia Slovexperty za hodnovernú, ako ani správnosť takej kalkulácie. Slovexperta, s.r.o. je
právnická osoba, ktorá vykonáva dané služby pre žalovaného, avšak z ničoho nevyplýva jej objektivita,
správnosť jej postupu, správnosť jej výpočtov, ako ani odbornosť pre také výpočty, kalkulácie. Z ničoho
relevantného nevyplýva dôvodnosť, aby žalovaný akceptoval výpočet, kalkuláciu danej spoločnosti.
Avšak z ničoho nevyplýva nielen správnosť takej kalkulácie, na ktorú žalovaný odkazuje, ale ani

existencia danej kalkulácie." Okresný súd mal zato, že žalovaný nepreukázal správnosť svojho postupu,
ako ani dôvodnosť a opodstatnenosť. Žalobca riadne preukázal náklady opravy poškodeného vozidla.
Okresný súd zdôraznil, že Slovexperta, s.r.o. nielen vykonáva výpočty pre žalovaného, ale dokonca je
jedným zo spoločníkov žalovaného, teda je spolumajiteľom žalovaného.

9. Posúdil okresný súd, že žalovaný neposkytol plnenie v celom rozsahu, ale bezdôvodne ho ponížil o
sumu 76,27 Eur, pričom žalobca v tomto konaní si uplatnil neposkytnuté plnenie vo výške 76,27 Eur,
avšaksprávnepoodpočítaníspoluúčastivovýške72,46Eur.Žalovanýtotižposkytolplnenieibavovýške
262,76 Eur, pričom od priznanej sumy 276,59 Eur odpočítal spoluúčasť 5%, čo je vo výške 13,83 Eur.
Avšak žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie z faktúry na sumu 352,86 Eur po odpočítaní spoluúčasti

5%, t.j. 17,64 Eur, a teda rozdiel medzi poskytnutým plnením a fakturovanou sumou po odpočítaní
spoluúčasti je 72,46 Eur. Okresný súd preto zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy z tejto poistnej
udalosti vo výške 72,46 Eur (dojednanie o spoluúčasti 5% nikto nespochybňoval, ani nerozporoval, teda
medzi stranami to bolo nesporné s poukazom na § 151 CSP).

10. V odôvodnení okresný súd uviedol, že žalobca pôvodne navrhoval predloženie likvidačného spisu zo
strany žalovaného, avšak žalovaný do začatia pojednávania žiadny nepredložil, ani sa na pojednávanie
nedostavil a žalobca už na tom dôkaze následne netrval. Čo sa týkalo poistnej udalosti č. 33670510,
ktorejpoškodenýjespol.AUTOKRESSKs.r.o.,takokresnýsúdmalnepochybnepreukázanévystavenie
faktúry č. 028/2018 na sumu 339,18 Eur za predaj materiálu a opravu poškodeného vozidla (č.l.

20 spisu). Po postúpení danej pohľadávky na žalobcu, žalovaný oznámil listom zo dňa 10.04.2018
ukončenie šetrenia dňa 10.04.2018 s tým, že neposkytol žiadne poistné plnenie s uvedením, že
poisťovňa neposkytne poistné plnenie, ak je nižšie alebo rovné franšíze 165,- Eur. Vzhľadom k tomu,
že výška škodovej udalosti nepresahuje výšku franšízy havarijného poistenia, škodu odkladá bez
finančného vyrovnania. Z výpočtu vyplýva výška faktúry 282,65 Eur bez DPH, franšíza 165,- Eur, poistné

plnenie 0 Eur (č.l. 16, 19 spisu). Právny zástupca žalobcu odôvodnil a vysvetlil pojem franšíza tak,
že v zmluvných podmienkach bolo dohodnuté, že je stanovená suma 165,- Eur, a pokiaľ je škoda
nižšia alebo rovnajúca sa tejto sume 165,- Eur, tak to ide na rub poisteného a poisťovňa neposkytne
žiadne plnenie. Poisťovňa platí až vtedy, ak je škoda nad 165 Eur. V danom prípade žalovaný si upravil
výšku škody tak, aby nepresiahla sumu 165,- Eur. Teda franšíza je spoluúčasť a závisí od toho, ako

je to v konkrétnej zmluve dojednaná, pričom pri tejto udalosti bola dojednaná pre prípad, že ak je
nižšia škoda ako 165,- Eur, tak žalovaný neposkytne žiadne plnenie a ak by bola škoda vyššia ako
165,- Eur, tak je poskytnuté plnenie bez odpočítania spoluúčasti. V danom prípade však žalovaný určil
tak, že nepriznal žiadne poistné plnenie. Tento svoj postup ničím relevantným neodôvodnil. Pokiaľpoukazoval na franšízu, tak z ničoho nevyplýva, prečo posúdil škodu maximálne do výšky 165,- Eur.
Pokiaľ poukazoval na „nejakú" kalkuláciu, žiadnu nepredložil ani v oznámení o poistnom plnení, ani v
súdnom konaní. „Z ničoho nevyplýva žiadna kalkulácia. Teda žalovaný ani v tomto prípade nepreukázal

dôvodnosť a opodstatnenosť svojho postupu a nepriznanie poistného plnenia (dojednanie o franšíze
nikto nespochybňoval, ani nerozporoval, teda medzi stranami to bolo nesporné s poukazom na § 151
CSP)".

11. Okresný súd skonštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v rovine svojej obrany, keďže

nepreukázal dôvodnosť svojho postupu pri ponížení poistného plnenia tak, „že v 1. poistnej udalosti
priznal ponížené plnenie a v 2. poistnej udalosti nepriznal žiadne, pričom v obidvoch prípadoch
poukazoval na kalkuláciu, ktorú nepredložil, nepreukázal jej existenciu, či správnosť. Súd posúdil,
že žalovaný svojvoľne bez akéhokoľvek právneho základu postupoval pri určení výšky poistného
plnenia, čo je neprípustné a nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Keďže žalovaný nepreukázal
opodstatnenosť svojho postupu, súd skonštatoval, že je povinný poskytnúť plnenie uplatnené žalobcom,

ktorý svoj nárok riadne preukázal." V časti náhrady škody poškodeného AUTOKRES SK s.r.o. boli
splnené podmienky v zmysle § 261 Obchodného zákonníka a okresný súd posúdil, že na daný vzťah
sa aplikuje Obchodný zákonník, a to aj napriek tomu, že na poistnú zmluvu sa aplikuje Občiansky
zákonník, keďže daný typ zmluvy nie je upravený v Obchodnom zákonníku. Teda nepochybne ide o
obchodno-záväzkový vzťah. V časti náhrady poškodeného W. Z. vyplýva, že k poškodeniu nedošlo v

rámci jeho podnikateľskej činnosti, preto v danom prípade ide o občiansko-právny vzťah, a preto aj úroky
z omeškania sa spravujú podľa Občianskeho zákonníka.

12. Z listu zo dňa 06.02.2018 žalovaného adresovaného žalobcovi vyplýva, že žalovaný skončil šetrenie
vo veci poistnej udalosti č. 33584137 dňa 01.02.2018, teda lehota na plnenie uplynula 16.02.2018.

Na základe toho v zmysle § 793 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní
od skončenia šetrenia, teda dňa 16.02.2018. Žalobca si preto správne uplatnil úroky z omeškania od
17.02.2018. Z listu zo dňa 10.04.2018 žalovaného vyplýva, že žalovaný skončil šetrenie vo veci poistnej
udalosti č. 33670510 dňa 10.04.2018, teda lehota na plnenie uplynula 25.04.2018. Na základe toho v
zmysle § 793 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní od skončenia šetrenia,

teda dňa 25.04.2018. Žalobca si preto správne uplatnil úroky z omeškania od 26.04.2018. Vzhľadom
na to, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho
peňažného záväzku. Týmto vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Okresný súd preto uznal
úrok požadovaný žalobcom vo výške 5 % ročne ako primeraný v zmysle platných právnych predpisov,
pričom výšku sadzby okresný súd nedokazoval v zmysle CSP. „Súd priznal úroky z omeškania zo sumy

72,46 Eur od 17.02.2018 (z 1. poistnej udalosti) a zo sumy 282,65 Eur (bez DPH) od 26.04.2018, teda od
nasledujúceho dňa po skončení toho ktorého šetrenia. Súd posúdil v obidvoch poistných udalostiach, že
žalobca si uplatnil úroky z omeškania v primeranej výške. Hoci v prípade poškodeného Š. Z. si uplatnil
úroky v nižšej výške, súd je viazaný návrhom, a preto ich súd priznal aj v tom prípade tak, ako si ich
žalobca uplatnil."

13. Okresný súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby a vyhovel jej. Žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno, svoje tvrdenia nepreukázal, ako ani správnosť a dôvodnosť postupu pri výpočte poistného
plnenia. O náhrade trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 § 262 ods. 1, 2 CSP.

14. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý mal zato, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm.
f) CSP) a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalovaný považuje napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu za
nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny. Podľa žalovaného je napadnutý rozsudok výsledkom

zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou.

15. V odvolaní žalovaný namietal, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal
sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol podľa
nášho názoru na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil.

Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy)
alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá
porušenie základných práv a slobôd. Medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí
nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia je aj zárukoutoho, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny. Je predpokladom toho, aby strany mohli účinne uplatňovať
právo na opravné prostriedky. „Z praktického pohľadu to znamená, že súdy sú povinné odôvodniť
svoje rozhodnutia, hoci túto povinnosť nemožno chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument bola

daná podrobná odpoveď. Ak však ide o argument, ktorý je pre vec rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická
odpoveď práve na tento argument (viď napríklad judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva vo
veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, mutatis mutandis
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 a mnohé ďalšie)." Odvolateľ
poukázal na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 119/03-30. Podľa § 220 ods. 2

tretia veta CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

16. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom
vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu. Žalobca odôvodnil svoj uplatňovaný
nárok č. 1 skutočnosťou, že „dňa 15.01.2018 došlo ku škodovej udalosti na motorovom vozidle FIAT
SCUDO, EČV: SN598CG (ďalej len „MV 1"), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému

W. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX V. S. W. (ďalej len „Poškodený 1"). Predmetná
poistná udalosť bola ohlásená Žalovanému, u ktorého má Poškodený 1 uzavreté havarijné poistenie.
Žalovaný predmetnú poistnú udalosť zaregistroval pod č. 9565317225 (ďalej len ,,Poistná udalosť
1"). Vzhľadom na poškodenie MV 1 v dôsledku Poistnej udalosti 1 si Poškodený 1 dal svoje MV
1 opraviť u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu vystavil Poškodenému 1 faktúru č. 014/2018

vo výške 352,86 eura (ďalej len „Faktúra 1"), ktorá bola uplatnená u Žalovaného. Prostredníctvom
Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 06.02.2018 bolo Žalobcovi oznámené ukončenie šetrenia Poistnej
udalosti 1 a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 262,76 eura (ďalej len
„Oznámenie 1"). Celková nepriznaná suma, po odpočte 5% spoluúčasti, je vo výške 72,46 eura. Dňa
02.07.2018malodôjsťmedziPoškodeným1akopostupcomaŽalobcomakopostupníkomkuzatvoreniu

Zmluvy o postúpení pohľadávky (ďalej len „ZoPP 1")." Žalobca odôvodnil svoj uplatňovaný nárok č. 2
skutočnosťou, že dňa 29.01.2018 došlo ku škodovej udalosti na „motorovom vozidle RENAULT TRAFIC,
EČV: SN009CO (ďalej len „MV 2"), ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti AUTOKRES SK
s.r.o., so sídlom Odorínska cesta 1, 052 01 Spišská Nová Ves (ďalej len „Poškodený 2"). Predmetná
poistná udalosť bola ohlásená Žalovanému, u ktorého má Poškodený 2 uzavreté havarijné poistenie.

Žalovaný predmetnú poistnú udalosť zaregistroval pod č. 9850829094 (ďalej len ,,Poistná udalosť 2").
Vzhľadom na poškodenie MV 2 v dôsledku Poistnej udalosti 2 si Poškodený 2 dal svoje MV 2 opraviť
u Žalobcu. Žalobca za vykonanú opravu vystavil Poškodenému 2 faktúru č. 026/2018 vo výške 339,18
eura S DPH, t.j. 282,65 eura bez DPH (ďalej len „Faktúra 2"), ktorá bola uplatnená u Žalovaného.
Prostredníctvom Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 10.04.2018 bolo Žalobcovi oznámené ukončenie

šetrenia Poistnej udalosti 2 a súčasne výpočet a výška poskytnutého poistného plnenia v sume 0
eur (ďalej len „Oznámenie 2"). Celková nepriznaná suma je vo výške 282,65 eura. Dňa 30.07.2018
malo dôjsť medzi Poškodeným 2 ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k uzatvoreniu Zmluvy
o postúpení pohľadávky (ďalej len „ZoPP 2")." V zmysle predloženej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 (ďalej
spolu len „ZoPP") pritom vyplýva, že poškodený 1, resp. poškodený 2 (ďalej spolu len „poškodení")

plánovali postúpiť na žalobcu pohľadávky, ktoré vznikli z neuhradenia vystavenej faktúry 1, resp. faktúry
2 (ďalej spolu len „faktúry"). Poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré
však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť
pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore
s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Žalobca, teda podľa

žalovaného, nemohol predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom
súdnom konaní.

17. Odvolateľ tiež v odvolaní namietal, že v samotných ZoPP absentuje konkrétny prejav vôle
poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. V predložených

ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určených a vymedzených,
podľa nášho právneho názoru neexistujúcich) pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete
samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky,
ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet ZoPP je potrebné, podľa
žalovaného považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z

predmetu plánovaných postúpení (na základe ZoPP) pritom vyplýva, že poškodení ako postupcovia
plánovali postúpiť pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, pričom tieto pohľadávky majú predstavovať
sumy, ktoré vznikli ako krátenia fakturovaných súm v zmysle faktúr vystavených zo strany žalobcu
voči poškodeným. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpení, spočívajúca v skutočnosti, že z textusamotnýchpostúpenívyplýva,žepoškodeníplánovalipostúpiťsvojepohľadávky,pričomzobsahuZoPP
vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúce z faktúr, pričom uvedené
skutočnostizakladajúabsolútnuneplatnosťpredmetnýchprávnychúkonov-t.j.ZoPP.Žalovanýzároveň

poukázal a citoval z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa
22.6.2000, z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23 Cdo 879/2014 zo dňa 2.6.2014.
Podľažalovanéhojenepochybné,žepredloženéZoPPsúneplatnéprávneúkony.Niejepritompotrebné
osobitne podotýkať, že v uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo
zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo).

Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia (ratihabície), či dodatočného
odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej
môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým (erga omnes). Navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie
konanie.

18. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý s odvolaním žalovaného
nesúhlasil. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok okresného súdu za arbitrárne rozhodnutie.
Arbitrárne rozhodnutie je také rozhodnutie, ktoré je založené na svojvôli súdu, neopierajúce sa o zákon,
založené na ľubovôli súdu. Uvedené však nemožno tvrdiť o žalovaným napádanom rozsudku, ktoré
obsahuje dostatok dôvodov ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona. K základným právam

účastníka konania, obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na uvedenie dostatočných
dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné uviesť,
že vychádzajúc z „konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci G. R. proti Š.,
rozsudok zo dňa 21.X.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, R. T. proti Š., rozsudok zo dňa 9.12.1994,
týkajúci sa sťažnosti č. 18390/91, V. D. H. proti H., rozsudok zo dňa 19.4.1994, týkajúci sa sťažnosti

č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp.zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.5.2004, III. ÚS 209/04
zo dňa 23.6.2004, sp.zn. III. ÚS 95/06 zo dňa 15.3.2006, sp.zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.8.2006,
sp.zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 4.5.2010, sp.zn. I. ÚS 114/08 zo dňa 12.6.2008), nie je nutné, aby na
každú žalobnú námietku bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne
rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolností

každého prípadu." Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými
relevantnýminámietkamižalovaného.Okresnýsúdsanemôževyjadriťvodôvodneníkukaždejnámietke
žalovaného, či ku každému slovu vo vyjadreniach strán. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu,
iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť
k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia prvostupňového súdu (napr. I.ÚS

188/06). Žalobca citoval z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. III. ÚS 199/09, II. ÚS
251/04, III. ÚS 209/04, sp.zn. III. ÚS 30/07, s tým že konštatoval, že túto námietku žalovaného považuje
za neopodstatnenú.
19. Vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že žalovaný v podanom odvolaní má za to, „že súd prvej
inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou

legitimáciou žalobcu vo vedenom spore" a uvádzal, že „Poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky,
ktoré mali voči Žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči Žalobcovi, čo v konečnom
dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v
konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka v znení neskorších predpisov." Žalovaný ďalej uvádza, že „samotný predmet ZoPP je

potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z
predmetu plánovaných postúpení (na základe ZoPP) pritom vyplýva, že Poškodení ako postupcovia
plánovali postúpiť pohľadávky, ktoré mali voči Žalovanému, pričom tieto pohľadávky majú predstavovať
sumy, ktoré vznikli ako krátenia fakturovaných súm v zmysle Faktúr vystavených zo strany Žalobcu voči
Poškodeným. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpení, spočívajúca v skutočnosti, že z textu

samotnýchpostúpenívyplýva,žePoškodeníplánovalipostúpiťsvojepohľadávky,pričomzobsahuZoPP
vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky Poškodených vyplývajúce z Faktúr, pričom uvedené
skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov- t.j. ZoPP." Žalovaný v
podanom odvolaní, tak ako aj v prvostupňovom konaní, prezentuje poškodených ako dlžníkov žalobcu,
čo odôvodňuje tým, že poškodení neuhradili pohľadávky (faktúry za opravu poškodených motorových

vozidiel), ktoré v žalovaným neuhradenej a krátenej časti postúpili zmluvou o postúpení pohľadávky
na žalobcu. Žalobca plne zotrvával na argumentácii prezentovanej v prvostupňovom konaní, pričom
ešte dopĺňal s poukazom na § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, „Právo na plnenie vznikne, ak
nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť)", t.j. v danomprípade v zmysle § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP: „Poistený má z poistenia zodpovednosti právo,
aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu b) škody
vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci," teda už samotným vznikom škody

na motorovom vozidle, nie až vykonaním opravy poškodeného motorového vozidla. Nárok na náhradu
škody, resp. poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy
motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto
a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik
škodovej udalosti."

20. Žalobca vo svojom vyjadrení zdôraznil, že je potrebné rozlišovať vzťah poškodených a žalovaného
a vzťah poškodených a žalobcu ako autoservisu. Predmetom tohto konania bol nárok na krátené
náhrady škody z jednotlivých poistných udalostí, pričom poškodení tento nárok postúpili na žalobcu, t.j.
predmetom konania je vzťah poškodených a žalovaného. Je iba zhoda okolností, že servis vykonávajúci
opravu a žalobca, ktorý nadobudol pohľadávky, je tá istá osoba. Právne postavenie žalovaného sa
postúpením pohľadávky nijako nezmenilo. Pre toto konanie je podľa žalobcu irelevantné, či pohľadávka

autoservisu (a zároveň žalobcu) bola poškodenými uhradená a žalovaný tento vzťah nemá ani právo
spochybňovať alebo nejako doň vstupovať. Koná sa o pohľadávkach poškodených voči žalovanému,
ktoré vznikli momentom vzniku predmetných poistných udalostí, a ktoré boli postúpené žalobcovi, tie sú
predmetom konania a žalovaný sa môže vyjadrovať iba k týmto pohľadávkam ako takým, nie však ku
vzťahu žalobcu a poškodených. Tvrdenie, že poškodený je dlžníkom žalobcu, neobstojí. Poškodený má

pohľadávku voči poisťovni - voči žalovanému, a to nárok na náhradu škody. Nárok na plnenie vznikne,
ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť, teda, ak nastane poistná
udalosť. Právo na plnenie škody ako poistného plnenia nie je podmienené žiadnou inou skutočnosťou,
ako napríklad úhradou faktúry zo strany poškodeného. Navyše, poukázal aj na tú skutočnosť, že časť
nároku na náhradu škody bola zo strany žalovaného poukázaná priamo na účet žalobcu. Žalobca

poukázal aj na judikatúru Krajského súdu v Košiciach v otázke úhrady faktúr za opravu či platnosti
zmlúv o postúpení pohľadávky, a to rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.09.2018, sp.zn.
3Cob/31/2018 a rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25.10.2017 sp.zn. 4Cob/60/2017. V
aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony
sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým

spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.
Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v
prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Žalobca zdôraznil judikatúru,
„napr. R (ČR) 27/2008; NS ČR, sp.zn. 29 Odo 775/2004; NS ČR, sp.zn. 28 Cdo 1092/2009; uznesenie
NS ČR sp.zn. 33 Cdo/4155/2011, uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo/132/2007; Nález ÚS SR sp.zn. I. ÚS

242/07-29; Nález ÚS SR č.k. I. ÚS 243/07-25; rozsudok NS SR sp.zn. 1 M Obdo V 6/2006; Nález ÚS
SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a pod.)."

21. Vo vyjadrení žalobca uviedol, že ak žalovaný poukázal na to, že „v samotných ZoPP absentuje
konkrétny prejav vôle Poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na

Žalobcu. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi
určených a vymedzených, podľa nášho právneho názoru neexistujúcich) pohľadávok, ktorá následne
je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy
o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky", tak s uvedeným,
podľa žalobcu, nie je možné súhlasiť. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú

v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a
postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti
rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka,
ako a kedy bola postúpená. Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom W. Z. (poistený) a
postupníkom (žalobcom) zo dňa 02.07.2018, ako aj Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom

AUTOKRES SK s.r.o. (poisteným) a postupníkom (žalobcom) zo dňa 30.07.2018 obsahuje jasné
označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka
je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do
dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba
opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne

prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak
postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť
o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia, a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v
konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiskaplatnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre
platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Samotný prejav vôle
z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Postupcovia v

uvedenom prípade vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s
výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. V článku III. predmetnej zmluvy v bode 4. zmluvné
strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu
vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že
postupcovia prejavili svoju vôľu pohľadávky postúpiť. Nerešpektovanie dohody zmluvných strán, resp.

prejavuichvôle,ktorýniejevrozporesozákonomajspoukazomnačlánok2odsek.3ÚstavySlovenskej
republiky, je zásah do ústavnej zásady autonómie zmluvných strán. Námietku aktívnej legitimácie
namietanú žalovaným, považoval žalobca za irelevantnú a nedôvodnú. Žalobca navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok okresného potvrdil ako vecne správny.

22. K doručenému vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa žalovaný písomne k momentu

rozhodnutia odvolacieho súdu nevyjadril (doručenka č.l. 182 rub spisu).

23. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach podľa § 379 CSP,
§ 380 ods. 1 CSP na základe odvolania podaného žalovaným, postupom bez nariadenia pojednávania
a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok

okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo
odvolacím súdom prijaté hlasovaním v senáte pomerov hlasov 3:0.

24. Podľa § 379 CSP v spojení s § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
viazaný.

25. Za aplikácie vyššie citovaných zákonných ustanovení bol napadnutý rozsudok okresného súdu
preskúmaný len v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného, obsiahnutých v podanom odvolaní v podaní
právneho zástupcu žalovaného zo dňa 03.06.2019 (č.l. 151 spisu). V odvolaní výslovne poukázal na §
365 ods. 1 písm. f) CSP a § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

26. V prvom rade je potrebné uviesť, že obsahovo odvolacie dôvody uvádzané žalovaným v podanom
odvolaní sčasti kopírujú jeho námietky voči žalobou uplatneným nárokom v jeho odpore podanom
v upomínacom konaní voči vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k.
21Up/849/2018-41 zo dňa 13. novembra 2018. S námietkami, ktoré boli v skutkovej a právnej rovine

uvedené žalovaným už v podanom odpore, boli náležite vyhodnotené už okresným súdom.

27. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

28. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

29. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia
o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo

podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

30. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

32.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

33. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna
úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktorémali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom
konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP), krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania
žalovaného. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho

vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie
vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel
a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto
meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 CSP odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods.

2 CSP v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného
súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého
rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je
postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 CSP (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie

obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na
prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

34. V procesnej rovine žalovaný považoval napadnutý rozsudok za „nepreskúmateľný" pre neúplnosť
dôvodov, podľa odvolateľa rozhodných pre vecne správne rozhodnutie sporu. Hoci odvolateľ uvedený

dôvod odvolania nepodradil pod konkrétnu právnu normu, je zrejmé, že ide o § 365 ods. 1 písm. d) CSP,
podľaktoréhoodvolaniemožnoodôvodniťlentým,žekonaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledok
nesprávne rozhodnutie vo veci, prípadne o § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého odvolanie možno
odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

35. K tomuto odvolaciemu dôvodu (nepreskúmateľnosť) odvolací súd považuje primárne za potrebné
uviesť, že z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu
Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie

rozhodnutia (napr. II. ÚS 383/06). Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd
uvedie,čohosažalobcadomáhal,akéskutočnostitvrdil,akédôkazyoznačil,aképrostriedkyprocesného
útoku použil, ako sa k veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a
výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich

vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na
ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

36. Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku nezistil, že by jeho odôvodnenie nezodpovedalo
vyššie uvedenej právnej úprave. Podľa záverov zjednocujúceho Stanoviska Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky R 2/2016 „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle §
241 ods. 2 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia
neobsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť,
ktorá zakladá prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku". Zmeny
v právnej úprave dovolania a dovolacieho konania, ktoré nadobudli účinnosť od 1. júla 2016, sa nedotkli

podstaty a zmyslu vyššie uvedeného stanoviska; vzhľadom na to treba toto stanovisko považovať za
aktuálne a pre súdnu prax použiteľné aj po uvedenom dni (uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 1 V Cdo/2/2017 z 19. apríla 2017). Uvedené primerane platí aj pre odvolacie
konanie.

37. V danom prípade odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nedáva podklad pre
uplatnenie druhej vety Stanoviska R 2/2016, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka sa
výlučne len celkom ojedinelých (extrémnych) prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva. O taký prípad ide v praxi napríklad vtedy, keď rozhodnutie súdu
neobsahuje vôbec žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre

súdny systém" (pozri Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak
zásadnej, že mala za následok „justičný omyl" (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003). Niet pochýb
ani o tom, že len subjektívny názor strany sporu o nedostatočnom odôvodnení súdneho rozhodnutia
nezakladá nesprávny procesný postup súdu, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jejpatriace procesné práva, avšak to až do toho momentu, kým namietaný postup súdu nedosiahne takú
intenzitu, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

38. Podľa názoru odvolacieho súdu k takej žalovaným namietanej vade procesného postupu súdu
prvej inštancie nedošlo. Opätovne sa zdôrazňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené ,,účastníkom konania", ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (k tomu pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej
aj „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje
rozhodnutia,alenemožnotochápaťtak,ževyžaduje,abynakaždýargumentstranyboladanápodrobná
odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju
povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na

okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký,
ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o
argument,ktorýjeprerozhodnutierozhodujúci,vyžadujesašpecifickáodpoveďprávenatentoargument
(Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z
9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higius c. Francúzsko z 19.

februára 1998) [pozri Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 z 26.11.2012].
Uvedené kritériá pre dostatočné odôvodnenie napadnutý rozsudok okresného súdu splnil. K tomuto
záveru dospel odvolací súd po jeho preskúmaní, keď z rozsudku bolo zrejmé, že súd prvej inštancie
sa dostatočne vyjadril k skutkovým a právnym otázkam relevantným pre rozhodnutie o spore. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku dostatočne uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení

dôkazov, ktoré dôkazy vykonal, ktoré nevykonal a prečo, ako vykonané dôkazy zhodnotil a v akých
vzájomných súvislostiach. Rovnako dostatočné je aj odôvodnenie týkajúce sa právneho posúdenia
veci, keďže z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, pod hypotézu akej právnej normy bol subsumovaný
zistený skutkový stav a podľa akej právnej normy bola vec posúdená. V tomto smere je dostatočné
nielen samotné vymenovanie a odcitovanie zákonných ustanovení, právnych noriem, ale z odôvodnenia

napadnutého rozsudku dostatočne vyplýva, akým spôsobom boli tieto ustanovenia aplikované a ako
sa premietli do samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie (pozri III. ÚS 119/03). To, že sa odvolateľ
nestotožnil so skutkovým a právnym hodnotením veci a samotným meritórnym rozhodnutím súdu prvej
inštancie o spore, bez ďalšieho netvorí vadu procesného postupu súdu a v danom prípade ani inú vadu
konania, ktorá by mala za následok vecne nesprávne rozhodnutie vo veci.

39. Odvolateľ teda v podstate vytýka rozhodnutiu súdu prvej inštancie, že sa nestotožnil s ním
predkladaným hodnotením skutkového stavu a právnym názorom a že okresný súd v konečnom
dôsledkuvychádzalzozáveruoneunesenídôkaznéhobremenažalovanéhovovzťahukjehoobrane,na
základe ktorej krátil výplatu poistného plnenia žalobcovi. Nie je však možné dôvodne vytýkať súdu prvej

inštancie, že sa vo svojom rozhodnutí v odôvodnení nevysporiadal s argumentáciou sporových strán
podľa predstáv odvolateľa. V rámci celého prvoinštančného konania mal žalovaný vytvorený dostatočný
priestor pre produkovanie svojej obrany voči žalobe i jej preukázanie. To, že v konečnom dôsledku súd
prvej inštancie dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena na preukázanie obrany uplatnenej
žalovanou stranou a žalobe vyhovel, teda, že žalovaný v spore neuspel, nie je možné interpretovať ako

porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces.

40. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne
rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ
nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a

právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity
preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť
odvolania.

41. Z hľadiska skutkového odvolací považuje za potrebné k vymedzenému odvolaciemu dôvodu

podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP uviesť, že rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a
zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp.
zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých
fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kýmnavrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd
rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej
právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak

rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu
dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu
podstaty prejednávanej veci nie je relevantný". Odvolacím súdom nebol nezistený taký postup
okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov.

42. K námietke žalovaného o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že pod vecou
je potrebné rozumieť predmet konania a s ním súvisiace prejudiciálne otázky. Pod nesprávnym právnym
posúdením veci treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený skutkový stav
neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval nesprávnu právnu normu alebo aplikoval síce
správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne alebo právnu normu síce interpretoval
správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo 121, 122, 123/2016 z 23. júna 2016). V danom prípade odvolací
súd nezistil, že by napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Okresný súd vo vzťahu k posúdeniu uplatneného nároku žalobcu, na vo veci dostatočne
zistený a uzavretý skutkový stav, ktorým je aj odvolací súd viazaný, správne aplikoval a interpretoval
právne normy, citované v odôvodnení napadnutého rozsudku, a pokiaľ dospel k záveru o dôvodnosti

žaloby, tak s týmito závermi a dôvodmi prijatia týchto záverov tak, ako dostatočne vysvetlil okresný súd
v napadnutom rozsudku, sa odvolací súd stotožnil. V podrobnostiach preto odvolací súd odkazuje na
odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP).

43. V odvolaní žalovaný namietal, že ...„Poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči

Žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči Žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená,
že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku
je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v
znení neskorších predpisov" (č.l. 154 spisu). Z uvedeného vyvodil žalovaný, že žalobca nemohol
predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V

súvislosti s touto argumentáciou žalovaného, odvolací súd považuje za podstatné uviesť k rozhodnutiu
okresného súdu, že z obsahu zmlúv o postúpení pohľadávky (Zmluva o postúpení pohľadávky zo
dňa 30.07.2018 - č.l. 13 spisu a Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 02.07.2018 - č.l. 18 spisu,
ďalej aj len „zmluva o postúpení") vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči
poisťovni, súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za opravu vozidla, ktorý

poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Krajský súd dodáva, že poškodený bol veriteľom,
pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, spočívajúcu v náhrade nákladov za
opravu motorového vozidla, ktorú postúpil poškodený žalobcovi, preto nemožno súhlasiť s tvrdením
žalovaného, že by predmetná Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.07.2018 (č.l. 13 spisu) a
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 02.07.2018 (č.l. 18 spisu) boli neplatné, resp. že by odporovali

§ 524 a nasl. ustanoveniam Občianskeho zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia mal byť dlh
poškodeného voči žalobcovi z titulu opravy motorového vozidla.

44. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací nemal daný priestor k posudzovaniu záverov rozhodnutia
okresnéhosúdu,vyjadrenýchvjehoodôvodnení,ktoréneboliosobitnežalovanýmvodvolanínapadnuté,

preto krajský súd ako súd odvolací mohol posudzovať rozhodnutie okresného súdu len v rozsahu a v
rámci tých odvolacích dôvodov, ktoré odvolateľ vyjadril.

45. Krajský súd v zhŕňajúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi
žalobcom a poškodenými vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodených voči poisťovni,

súčasťou ktorých nárokov na poistné plnenie bol i nárok na opravu motorového vozidla, ktorý poistný
nárok poškodených bol postúpený na žalobcu. Poškodení boli veriteľmi, pretože mali pohľadávku voči
poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade vykonanej opravy, ktorú postúpili žalobcovi, preto
nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zmluvy o postúpení pohľadávok boli neplatné, že by
odporovali § 524 a nasl. ustanoveniam Občianskeho zákonníka v tom, že by predmetom postúpenia

mal byť dlh poškodených voči žalobcovi.

46. Na základe vyššie uvedených zhodnotení preto správne postupoval okresný súd, ak uplatnený nárok
žalobcu na zaplatenie sumy 355,11 Eur spolu s príslušenstvom a obranu žalovaného posudzoval vzmysle poskytnutých tvrdení strán sporu, listinných dôkazov, ktoré v súhrne a v komplexe nepochybným
spôsobom nepreukázali dôvodnosť žalobou uplatneného nároku.
47. Pokiaľ žalobca okrem iného namietal i spôsob, akým okresný súd hodnotil vykonané dôkazy, tak k

tomuto odvolaciemu dôvodu krajský súd uvádza, tak tento odvolací dôvod nebol relevantný, s poukazom
aj k uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa
ktorého ...„dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho,
čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné

dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov
v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska
pravdivosti ten - ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu
základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať
sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého

spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov
nejde o dôvod, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania podľa § 237 O.s.p. (R 42/1993)". Zo strany
krajského súdu je potrebné dodať, že hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je na súde, ktorý
musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo. Uvádza krajský súd, že v hodnotení
výsledkov dokazovania je súd slobodný, čo znamená, že žiadne procesné ustanovenie mu neukladá,

akú dôkaznú hodnotu, resp. silu má priznať tomu - ktorému dôkaznému prostriedku, či už ide o
výsluch svedka, účastníka alebo dôkaz listinou. V hodnotiacej činnosti je súd obmedzený iba vnútorným
presvedčením a hodnotiaci záver je povinný stručne a jasne odôvodniť tak, ako to vyplýva z § 220 ods. 2
CSP. Okresný súd takýmto spôsobom postupoval, dôsledne aplikoval § 191 CSP, vysvetlil svoje závery,
ako aj zhodnotenie vykonaných dôkazov, keď všetky dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a jeho odôvodnenie je presvedčivé.
48. Vo vzťahu ku svojim záverom odvolací súd len primerane a podporne poukazuje na rozhodovaciu
činnosť odvolacieho súdu v obdobných veciach, a to na rozhodnutia sp. zn. 13Cob/204/2018,
13Cob/63/2018, 13Cob/70/2019 s tým, že nebol vytvorený priestor na základe odvolacích dôvodov
žalovanéhonaodklonodzáverovvyslovenýchvuvádzanýchrozhodnutiachodvolaciehosúdu.Považuje

krajský súd za podstatné vyjadriť sa i k odvolacej námietke žalovaného tak, ako bola formulovaná
v odvolaní pod bodom 15. ...„Zároveň si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že v samotných ZoPP
absentuje konkrétny prejav vôle Poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných
pohľadávok na Žalobcu. V predložených ZoPP je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len
špecifikácia (nimi určených a vymedzených, podľa nášho právneho názoru neexistujúcich) pohľadávok,

ktorá následne je premietnutá v predmete samotných zmlúv, avšak absentuje tu naplnenie samotného
cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky" (č.l.
155 spisu), ktorá argumentácia nekorešponduje s argumentáciou žalovaného v relevantnom štádiu
pred súdom prvej inštancie. Odvolací súd v tomto smere poukazuje na odpor žalovaného (č.l. 50 a
nasl. spisu). Uvedené skutočnosti boli posúdené cez úpravu v § 366 písm. a) až d) CSP odvolacím

súdom, napriek tomuto procesno-právnemu stavu však krajský súd odkazuje na zmluvy o postúpení
pohľadávok, ktoré boli uzavreté medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným tak, ako sú obsahom
spisového materiálu na č.l. 13, teda Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 30.07.2018 a na č.l. 18
Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 02.07.2018, napriek tomu, že žalovaný uviedol tieto skutočnosti
vo vzťahu k citovanej odvolacej argumentácii odvolacím súdom ako novoty bez naplnenia zákonných

dôvodov na to, aby ich mohol uplatniť až v rámci odvolacieho konania, teda po rozhodnutí súdom prvej
inštancie. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na produkovanie
svojej obrany voči uplatnenému nároku žalobcu. V konečnom dôsledku žalovaný ani v odvolaní netvrdil
žiaden z dôvodov podľa § 366 CSP. Napriek tejto skutočnosti, že krajský súd nemal vytvorený
priestor, aby v rámci žalovaným vyvolaného odvolacieho konania preskúmaval tieto žalovaným novo

tvrdené prostriedky procesnej obrany, odvolací súd ich preskúmal, dospel k záveru o nedôvodnosti
tejto argumentácie, pričom poukazuje na obsah zmlúv o postúpení pohľadávky tak, ako sú predmetné
zmluvy súčasťou spisového materiálu, a to na č.l. 13 a č.l. 18, z ktorých je zrejmá prejavená vôľa, ako
i všetky podstatné náležitosti zmlúv o postúpení pohľadávky. Len pre úplnosť odvolací súd uvádza, že
nemožno odhliadnuť od záverov Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 1. apríla 2015

sp. zn. I. ÚS 640/2014 ...„prehnané formalistické požiadavky všeobecné súdu na formuláciu predmetu
zmluvy sú ústavne neakceptovateľné, úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej
veci a interpretácie relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní" dôvodov neurčitosti
predmetuzmluvy(prípadneinýchdôvodovjehoneplatnosti),alevposkytnutísúdnejochranyúčastníkomobčianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii
všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencie výkladu v
prospech platnosti a nie neplatnosti právneho úkonu".

49. Súd prvej inštancie bol pri tomto zdôvodnení svojho rozhodnutia vo svojej argumentácii, obsiahnutej
v odôvodnení napadnutého rozsudku, koherentný, t.j. jeho rozhodnutie bolo konzistentné a jeho
argumenty vo vzťahu ku vykonanému dokazovaniu, jeho zhodnoteniu, vyvodeným skutkovým zisteniam,
záverom a právnemu posúdeniu veci, podporili záver o dôvodnosti žalobou uplatnených nárokov

žalobcu v celom rozsahu. Právne závery súdu prvej inštancie pritom korešpondovali so skutkovými
zisteniami v konaní. Aj z tohto hľadiska nebolo možné prijať záver o prekvapivom rozhodnutí súdu prvej
inštancie. Odvolací súd i na tomto mieste zdôrazňuje, že o porušenie práva na spravodlivý proces z
hľadiska takého nesprávneho procesného postupu súdu znemožňujúceho strane sporu uskutočňovanie
jej procesných práv, nejde v prípade, ak súd nevyhovie návrhu sporovej strany (v danom prípade
vykonanie určitých dôkazov, na určité hodnotenie dokazovania, na zamietnutie žaloby), ale postupuje

v súlade s Civilným sporovým poriadkom. Konajúci súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a
právnym názorom sporovej strany, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Procesný postoj strany sporu
zásadne nemôže bez ďalšieho implikovať povinnosť súdu akceptovať jeho návrhy, procesné úkony
a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Rozhodnutie súdu nemusí byť totožné s
očakávaním a predstavami sporovej strany, ale musí spĺňať limity zákonného rozhodnutia (§ 220 ods. 1 -

4 CSP), čo v danom prípade preskúmavaného napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie splnené bolo.

50. V konečnom dôsledku teda z dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní, vo väzbe na závery tak
okresného súdu, ako aj na vyššie uvedené závery krajského súdu, nebolo možné v odvolacom konaní
rozhodnúť inak, ako napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne správne rozhodnutie, a

tým potvrdiť ako vecne správny i (závislý) výrok rozsudku o náhrade trov konania (§ 387 ods. 1, 2 CSP).

51. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací
súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho

rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol
vlastnú argumentáciu.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol

priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne
okresný súd samostatným uznesením za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva

táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva

v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania

pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.