Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, July 31, 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 16C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117216716
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3117216716.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou v právnej veci žalobcu: F.. F.

V., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. L. XXXX/XX, Y., právne zastúpený: Z.. S. V., advokátka, so sídlom Z. 2, Y.,
proti žalovaným: 1/ Z. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom NA I. XC, Y., 2/ F.. L. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na
I. XC, Y., 3/ E. Z., nar XX.XX.XXXX, bytom I. XXXX/X, Y., všetci žalovaní právne zastúpení: M. kancelária
Z.. O. G., s.r.o., so sídlom K. XX, Y., o určenie neplatnosti zmluvy a určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp.zn. 11C/41/2017 z a m i e t a .

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaní 1,2,3 majú voči žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 08.08.2017, v znení zmeny žaloby pripustenej uznesením č.k
16C/39/2017-85 zo dňa 07.05.2018 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že zmluva zo dňa 10.04.2013
o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia č. XXX/XXXX-XXX/Ko vydaného Obcou
Soblahov právoplatného dňa 25.07.2012, zo stavebného povolenia č. XXX/XXXX-XXX/Ko vydaného

Obcou Soblahov právoplatného dňa 25.07.2012 a z rozhodnutia o umiestnení stavby č. XXX/XXXX-
XXX/Ko vydaného Obcou Soblahov právoplatného dňa 04.07.2012, ako aj dodatok č. 1 k tejto
zmluve zo dňa 15.04.2013 uzatvorené medzi žalovanými 1/ a 2/ na jednej strane a žalovanou 3/ na
druhej strane, sú neplatné. Ďalej sa domáhal, aby súd určil, že vlastníkmi rozostavanej stavby na
základe stavebného povolenia č. XXX/XXXX-XXX/Ko vydaného Obcou Soblahov právoplatného dňa
25.07.2012, stavebného povolenia č. XXX/XXXX-XXX/Ko vydaného Obcou Soblahov právoplatného
dňa 25.07.2012 a rozhodnutia o umiestnení stavby č. XXX/XXXX-XXX/Ko vydaného Obcou Soblahov

právoplatného dňa 04.07.2012 sú stavebníci žalovaní 1/ a 2/.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že Okresný súd Trenčín uznesením zo dňa 25.01.2016 zakázal
žalovaným 1/ a 2/ uzavrieť kúpnu zmluvu, záložnú zmluvu, zabezpečovaciu zmluvu prevodom práva,
darovaciu zmluvu, alebo inú zmluvu, ktorá by svojím obsahom pripúšťala prevod vlastníckych práv,
ktorých predmetom by bol rodinný dom postavený na pozemkoch KNC parc.č. XXXX a č. XXXX/XX pre
k.ú. Soblahov, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Toto uznesenie je vykonateľné

bez ohľadu na právoplatnosť. Žalovaní 1/ a 2/ ako postupcovia sú stavebníkmi rodinného domu na
pozemkoch KNC parc.č. XXXX a č. XXXX/XX pre k.ú. Soblahov podľa stavebného povolenia č. XXX/
XXXX-XXX/Ko zo dňa 25.07.2012 vydaného stavebným úradom Soblahov. Zmluvou o postúpení práv
a povinností zo stavebného povolenia zo dňa 10.04.2013 overenou na Matričom úrade v Trenčínedňa 18.04.2016 previedli žalovaní 1/ a 2/ ako postupcovia na žalovaného 3/ ako postupníka všetky
práva, záväzky a povinnosti, ktoré im vyplývajú zo stavebného povolenia špecifikovaného v čl. I ku
všetkým stavebným objektom a stavbám uvedeným v stavebnom povolení č. XXX/XXXX-XXX/Ko zo

dňa 25.07.2012 a vyplývajúcich zo všetkých rozhodnutí, listín a dokumentov s tým súvisiacich. Táto
zmluva je antidatovaná, čo vyplýva aj z toho, že všetci jej účastníci ju podpisovali pred pracovníkom
Matričného úradu Trenčín dňa 18.04.2016, ako to vyplýva z osvedčovacej doložky, kde je uvedené, že
všetci žalovaní ju podpisovali vlastnoručne dňa 18.04.2016, a teda nemohli ju podpísať dňa 10,04.2013,
čo dokazuje, že zmluva je postihnutá absolútnou neplatnosťou., keďže v čase jej podpisu žalovaní

podľa vykonateľného predbežného opatrenia mali zakázané uzavrieť takúto zmluvu. Že zmluva bola
antidatovaná, potvrdzuje i to, že žalovaní 1/ a 2/ doručili na Obecný úrad Soblahov dňa 26.02.2015 návrh
na vydanie kolaudačného rozhodnutia, hoci podľa zmluvy o postúpení práv a povinností zo stavebného
povoleniaz10.04.2013užnatakýtoúkonnebolioprávnení.Následnedňa03.03.2015obecnýúradvydal
rozhodnutie vydané žalovaným 1/ a 2/, a teda v tom čase nemali žalovaní 1/ a 2/ uzatvorenú zmluvu
o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia, ale stalo sa tak až neskôr dňa 18.04.2016.

Žalovaní1/a2/taktoutozmluvoupreviedlirodinnýdomnapriekvykonateľnémupredbežnémuopatreniu,
je preto namieste trestnoprávny postih. Takýmto konaním mali v úmysle spôsobiť škodu vo výške
16.550,73 eur a zmariť žalobcovi vymoženie jeho pohľadávky v tejto výške, ktorej zaplatenia sa domáha
v konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín č.k. 11C/41/2017.
3. Žalovaní 1/ až 3/ uviedli, že žiaden zákaz uložený im predbežným opatrením neporušili, pretože toto

uznesenie im nikdy nebolo doručené, po jeho vykonateľnosti nikdy nevykonali žiaden zakazujúci úkon
a predbežné opatrenie následne zaniklo. Medzi nimi a žalobcom neexistuje žiaden záväzkovo- právny
vzťah, a preto je pre nich žalobca neznámou osobou. Uviedli, že žalovaný 1/ ešte pred uzavretím
manželstva so žalovanou 2/ uzavrel zmluvu o stavebnom sporení s PSS, a.s., kde žalobca vystupoval
ako ručiteľ. Finančné prostriedky z tejto zmluvy nešli na účet žalovaného 1/, ale na účet jeho otca,

ktorý pristúpil k dlhu, čoho si je žalobca vedomý, a preto prípadné právo z regresu ručenia je potrebné
si uplatňovať voči otcovi žalovaného 1/. Žalovaní 1/ a 2/ boli stavebníkmi rodinného domu, uzavretím
zmluvu o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia a dodatkom č. 1 k nej došlo k postúpeniu
práv a povinností zo stavebného povolenia na žalovanú 3/ z dôvodu, že táto celú stavbu financovala z
jej výlučných prostriedkov pochádzajúcich z dedičstva a z predaja bytu v Trenčíne. Žalovaní 1/ s 2/ v tom

čase nemali žiadne finančné prostriedky na rámec tých, ktoré nevyhnutne potrebovali na zabezpečenie
svojich potrieb. V apríli 2013 sa žalovaní 1/ a 2/ rozhodli natrvalo žiť v Thajsku, a preto žalovaná 3/
trvala na tom, aby došlo k vysporiadaniu jej výlučnej investície do stavby rodinného domu, preto došlo
k uzavretiu napadnutej zmluvy. Z emailovej komunikácie vyplýva, že k jej uzavretiu došlo v apríli 2013,
keďževmarci2013bolazmluvapripravenénapodpis,čakalosalennapríchodžalovaného1/,ktorýbolv

tomčasevzahraničíaprišielnaSlovenskodňa09.04.2013.Žalovaní1/a2/následneajpodľazáznamov
v cestovnom pase odišli späť do Thajska dňa 18.04.2013. Uvedený sled udalostí iba dokumentuje, že
zmluva i dodatok boli podpísané v apríli 2013 tak, ako je na nich uvedené. Zmluva nebola stavebnému
úradu predkladaná v roku 2013, keďže boli usmernení, že táto zmluva sa predkladá až pri samotnej
kolaudácii, navyše z dôvodu odchodu žalovaných 1/ a 2/ do Thajska, všetky veci so stavebným úradom

vybavoval otec žalovaného 1/ na základe plnomocenstva. Ešte dňa 27.01.2016 posielala žalovaná 2/
svojej matke žalovanej 3/ mail, aby poslala zmluvu o postúpení práv a povinností z 10.04.2013 otcovi
žalovaného1/.Vapríli2016pricestovaližalovaní1/a2/naSlovensko,abysisplnilipovinnosťprihlásenia
maloletej dcéry na plnenie povinnej školskej dochádzky a v tom čase sa žalovaní aj dohodli, že podpisy
na predmetnej zmluve a dodatku úradne osvedčia a to z dôvodu, že sa žalovaní 1/ a 2/ dlhodobo

zdržiavali v cudzine a aby do budúcna vylúčili prípadné spochybnenie svojich podpisov. Nemali pritom
žiadnu vedomosť o predbežnom opatrení. Nevedia si však vysvetliť, prečo na overovacej doložke nie je
uvedené, že podpisy uznali za svoje a tiež prečo sú podpisy overené iba na dodatku č.1, konali však s
čistým úmyslom a popierajú antidatovanie zmlúv, ako aj spáchanie trestného činu. Poukázali na to, že
žalobca nemá na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

4. V replike žalobca uviedol, že jeho naliehavý právny záujem je daný, pretože bez určenia je ohrozené
jeho právo a bez určenia je jeho právne postavenie neisté. Na vznik naliehavého právneho záujmu stačí
také správanie žalovaných, ktoré svedčí o ich úmysle porušiť jeho právo na uspokojenie pohľadávky
voči žalovanému 1/. Účelom napadnutej zmluvy bolo spôsobiť nevymožiteľnosť jeho pohľadávky, keďže

žalovaný 1/ dlhodobo odmieta pohľadávku uhradiť. Javí sa, že jediná cesta vymožiteľnosti pohľadávky
bude exekučný predaj domu postaveného žalovanými 1/ a 2/. Žaloba je prostriedkom, ktorá mu
umožňuje dovolať sa ochrany skôr, než by bolo porušené jeho právne postavenie, a preto je daný
naliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení.Uviedol,žežalovaníhopoznajú,predbežnéopatreniebolo vykonateľné, bolo riadne doručené žalovaným 1/ a 2/ prostredníctvom ustanoveného opatrovníka,
a preto na jeho vykonateľnosti a platnosti nič nemení tvrdenie žalovaných, že o ňom nevedeli. Pokiaľ
uzatvorili zmluvu v rozpore s vykonateľným predbežným opatrením, takýto úkon je neplatný, pretože

podľa § 39 Občianskeho zákonníka nie je dovolený. Z výpisu z osvedčovacej knihy vyplýva, že žalovaní
1/ až 3/ podpisovali zmluvu a dodatok dňa 18.04.2016, tvrdenia o tom, že stavbu financovala žalovaná
3/, vyvracia podľa žalobcu dôkaz - zmluvy o dielo, ktoré dosvedčujú, že stavebníkmi boli žalovaní 1/ s 2/
a nie žalovaná 3/. Emailová komunikácia dokazuje iba to, že v apríli 2013 žalovaní mali úmysel zmluvu
o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia uzavrieť, a nie to, že k jej uzavretiu došlo dňa

10.04.2013. Z emailovej komunikácie žalovanej 2/ so žalovanou 3/ z 27.01.2016 naopak vyplýva, že ku
dňu 27.01.2016 zmluva ani dodatok neboli ešte podpísané.

5. V duplike žalovaní poukázali na to, že zmluvy, iné právne úkony, ich platnosť a neplatnosť sú právnymi
skutočnosťami a Civilný sporový poriadok pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti výlučne iba
vtedy, ak to vyplýva z právneho predpisu. Poukázali na to, že na požadovanom určení žalobca nemá

naliehavý právny záujem, pričom žalobca musí tvrdiť a preukazovať skutočnosti, z ktorých vyvodzuje
existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca nie je účastníkom stavebného konania, nie je ani
zmluvnou stranou napádanej zmluvy, správne konanie je prerušené do právoplatného skončenia tohto
súdnehokonania,žalobcamátaknaliehavýprávnyzáujemibanazdržiavanítohtosúdnehokonania,aby
bolo stavebné konanie čo najdlhšie prerušené. Požadovaným určením sa právne postavenie žalobcu

nijako nezmení a nemôže mať naliehavý právny záujem ani preto, že sa svojich práv domáha aj v
konanívedenompodsp.zn.11C/41/2017.Zotrvalinasvojichvyjadreniach,natom,žestavbufinancovala
žalovaná 3/, hoci zmluvy o dielo podpisovali žalovaní 1/ a 2 a na tom, že z emailovej komunikácie síce
nepriamo, ale jednoznačne vyplýva, že napadnutá zmluva bola podpísaná ešte v roku 2013. Uviedli, že
ani z výpisu z osvedčovacej knihy nevyplýva, že by zmluva o postúpení práv bola podpísaná až dňa

18.04.2016, keďže z neho vyplýva to, že podpisy boli overené iba na dodatku č. 1 zmluve.

6. Žalobca dňa 28.11.2017 navrhol prerušiť konanie do právoplatného skončenia konania vedeného pod
sp.zn. 11C/41/2017. Uviedol, že sa v ňom domáha vydania neodkladného opatrenia, ktoré ak súd vydá,
toto súdne konanie stratí význam a žalobu vezme späť. Ak v konaní sp.zn. 11C/41/2017 neodkladné

opatrenie nevydá, tak na žalobe žalobca bude trvať aj naďalej. Uviedol, že do skončenia konania o
zaplatenie pohľadávky nemôže sa domáhať exekúcie predajom rodinného domu, a pokiaľ by súd jeho
žalobuvkonanísp.zn.11C/41/2017zamietol,taktotosúdnekonaniestratívýznamažalobuvezmespäť.

7. Súd nariadil pojednávanie na deň 31.07.2018, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe v znení

zmeny žaloby, ktorú súd pripustil. Poukázal na to, že v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn.
11C/41/2017 si uplatňuje pohľadávku ako ručiteľ, ktorý plnil záväzok za žalovaného 1/, čím sa stal novým
veriteľom titulom zákonnej cesie. Podľa žalobcu žalovaný 1/ dlhodobo odmieta žalobcovi uhradiť dlžnú
pohľadávku, pričom má nemálo exekúcii, čo znižuje predpoklad, že by mal iný dostatočný majetok na
uspokojenie pohľadávky. Mal za to, že žalovaní 1/ a 2/ uzavreli zmluvu, ktorej neplatnosti sa domáha

v tomto konaní, za účelom znemožnenia uspokojenia pohľadávky, pričom v rozpore s predbežným
opatrením previedli touto zmluvou na žalovanú 3/ všetky práva a povinnosti vyplývajúce z uvedeného
stavebného povolenia. Podľa žalobcu takéto konanie je v rozpore s dobrými mravmi a podľa jeho názoru
došlo aj k spáchaniu trestného činu podvodu. Žalobca oznámil podozrenie na spáchanie trestného
činu ORPZ, avšak neúspešne, trestné konanie bolo zastavené. Naliehavý právny záujem na určení

vlastníckeho práva videl v tom, že bez tohto určenia je ohrozené právo žalobcu a bez tohto určenia sa
postavenie žalobcu stane neistým. Uviedol, že stavebníkmi a vlastníkmi rozostavanej stavby rodinného
domu sú stále žalovaní 1/ a 2/. Zmluvu o postúpení práv a povinnosti zo stavebného povolenia žalovaní
avizovali už dlho, už v roku 2013, a pokiaľ by došlo k realizácií tejto zmluvy, vlastníčkou rozostavanej
stavby po kolaudácii by sa stala žalovaná 3/. Na túto osobu žalobca by nemal žiaden dosah pre účely

vymoženia svojej budúcej pohľadávky. Celý cieľ konania žalovaných videl v tom, že žalovaní v rade 1/
a 2/ sa chcú zbaviť tejto nehnuteľnosti a dosiahnuť, aby kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na tretiu
osobu.
8. Žalovaní 1/ až 3/ prostredníctvom právneho zástupcu zotrvali na pojednávaní na svojich vyjadreniach,
k petitu o určenie neplatnosti zmluvy uviedol právny zástupca, že táto žaloba v tejto časti nie je podľa

CSP procesne prípustná. V časti o určenie vlastníckeho práva poukázal na to, že absentuje naliehavý
právny záujem na takomto určení, tak, ako aj v prvom petite o určenie neplatnosti zmluvy . Poukázal
tiež na to, že nie je možné, aby tretia osoba vnucovala niekomu nasilu vlastnícke právo, takéto práva
nepriznáva žiadnej osobe žiadny právny predpis, hoci by aj táto osoba bola potencionálnym veriteľom,pričom v konaní je navyše aj otázne, či žalobca je vôbec veriteľom, vzhľadom na neprávoplatné
skončené konanie. Petit o určenie vlastníckeho práva nie je podľa žalovaných ani zapísateľný do
katastra nehnuteľností, vzhľadom na to, že žiadna rozostavaná stavba toho času v katastri nehnuteľnosti

zapísaná nie je. Doplnil, že v stavebnom konaní sú stále žalovaní 1/ a 2/ stavebníkmi, pretože došlo
prerušeniu stavebného konania do právoplatného skončenia tohto súdneho konania. Úvahy žalobcu
považoval právny zástupca žalovaných za hypotetické, keďže nie je isté, či skutočne žalobca bude
veriteľom a v budúcnosti či a aký majetok dlžníci budú mať pre účely uspokojenia tejto pohľadávky. V
žiadnom prípade účelom uzavretia zmluvy nebolo zbavenie sa majetku, ale účelom tejto zmluvy bolo,

aby sa reálny stav zosúladil s právnym stavom, keďže hoci stavebné povolenie znelo na žalovaných 1/
a 2/, rodinný dom financovala žalovaná 3 tak, ako to vyplýva z predložených výpisov z bankového účtu.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, vrátane podstatného obsahu pripojených
spisov, a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
10. Súdu bolo predložené stavebné povolenie č.k. XXX/XXXX-XXX/Ko z 25.07.2012, právoplatné dňa

25.07.2012 vydané Obcou Soblahov, z ktorého vyplýva, že žalovaným 1/ a 2/ ako stavebníkom Obec
Soblahov v stavebnom konaní povolila vykonanie stavby - mostná konštrukcia, spevnené plochy - časť
doprava na pozemkoch U. parc.č XXXX, XXXX/XX a XXXX/X.

11. Z predloženého originálu zmluvy o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia vyplýva,

že túto uzatvorili na strane postupcov žalovaní 1/ a 2/ a na strane postupníka žalovaná 3/. V zmluve sa
uvádza, že žalovaní 1/ a 2/ sú na základe stavebného povolenia zo dňa 25.07.2012 č.k. XXX/XXXX-
XXX/Ko vydaného Obcou Soblahov stavebníkmi pre stavebný objekt Mostná konštrukcia - spevnené
plochy, časť doprava na pozemkoch parc.č. XXXX , XXXX/XX a XXXX/X v k.ú. Soblahov, ako aj pre
rodinný dom na pozemku parc.č. XXXX a XXXX/XX v k.ú. Soblahov. K. zmluvy bol prevod všetkých

práv, záväzkov a povinností, ktoré vyplývajú z vyššie uvedeného stavebného povolenia ku všetkým
stavebným objektom a stavbám uvedeným v tomto stavebnom povolení, ako aj zo všetkých rozhodnutí,
listín a dokumentov s ním súvisiacich, a to z postupcov na postupníka. Zmluvné strany sa podľa
čl. II bodu 5 zmluvy dohodli, že vlastníkom predmetnej stavby a stavebného objektu, ktorých sa
postúpenie práv a prevzatie záväzkov podľa tejto zmluvy týka, bude postupník, ktorý bude realizovať

uvedenú stavbu a stavebný objekt vo vlastnom mene, na vlastný účet a na vlastné náklady. Z tohto
dôvodu nemajú postupcovia voči postupníkovi nárok na vysporiadanie vlastníckych vzťahov k stavbe
a stavebnému objektu, ktorých sa postúpenie práv a prevzatie záväzkov podľa tejto zmluvy týka.
Zmluva bola podľa čl. III uzatvorená na dobu neurčitú, pričom platnosť a účinnosť nadobudla dňom
podpisu zmluvnými stranami. Datovaná je dňom 10.04.2013. Zmluvné strany uzatvorili aj dodatok č. 1

k uvedenej zmluve, v ktorom sa dohodli, že dopĺňajú zmluvu v čl. I tak, že postupcovia sú stavebníkmi
na základe vydaných právoplatných rozhodnutí - stavebného povolenia zo dňa 25.07.2012 č.k. XXX/
XXXX-XXX/Ko vydaného Obcou Soblahov právoplatného dňa 25.07.2012, stavebného povolenia zo
dňa 25.07.2012 č.k. XXX/XXXX-XXX/Ko vydaného Obcou Soblahov právoplatného dňa 25.07.2012,
rozhodnutia o umiestnení stavby zo dňa 29.06.2012 č.k. XXX/XXXX-XXX/Ko vydaného Obcou Soblahov

právoplatného dňa 04.07.2012. Uvedeným dodatkom súčasne v čl. II odseku 1 a 2 doplnili špecifikáciu
všetkých vyššie uvedených stavebných povolení vydaných na postupcov. Dodatok je datovaný dňom
15.04.2013. Zmluva ako aj dodatok č. 1 sú pevne spojené s osvedčovacou doložkou, z ktorej obsahu
vyplýva, že žalovaní 1/ až 3/ túto listinu podpísali pred Mestom Trenčín (zápisy v osvedčovacej knihe
vedené pod č. XXXX/XXXX, XXXX/XXXX a XXXX/XXXX), a to všetci traja dňa 18.04.2016. Zo správy

Mesta Trenčín zo dňa 13.09.2017 a jej príloh ( č.l. 40 a nasl.) vyplýva, že v osvedčovacej knihe Mesta
Trenčín 1/C až XXXX/C, zväzok 3 boli pod č. XXXX/XXXX, XXXX/XXXX, XXXX/XXXX osvedčené
podpisy žalovaných 1/ až 3/. V osvedčovacej knihe je ako dátum osvedčenia uvedený deň 16.04.2018,
v rubrike „označenie listiny“ je uvedené pri všetkých troch žalovaných, že listinou bol 1 x dodatok č. 1 k
zmluve o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia č. XXX/XXXX/XXX-Ko.

12. Z predloženého vyjadrenia Obce Soblahov zo dňa 29.05.2018 bolo zistené, že uvedená zmluva
o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia nebola stavebnému úradu doručená, obec
nedisponuje originálom uvedenej zmluvy o postúpení práv a povinností ani dodatkom k nej. Zároveň sa
v potvrdení uvádza, že naďalej sú v Obci Soblahov vedení ako stavebníci žalovaní 1/ a 2/.

13. Z návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia doručeného podľa podacej pečiatky Obecnému
úradu v Soblahove dňa 26.02.2015 požiadali žalovaní 1/ a 2/ v zastúpení F.. Z. L., Q. XX, Y. ako
splnomocnenca ( plnomocenstvo na č.l. 58) o vydanie kolaudačného rozhodnutia na stavbu - rodinnýdom Soblahov na pozemku parc.č. XXXX, XXXX/XX v k.ú. N.. Podľa rozhodnutia Obce Soblahov zo
dňa 03.03.2015 ( č.l. 13) toto konanie bolo prerušené a účastníci boli vyzvaní na doplnenie podania o
chýbajúce predpísané náležitosti. Z rozhodnutia Obce Soblahov zo dňa 18.08.2017 ( č.l. XX) mal súd

zistené, že nedostatky neboli odstránené a dňa 09.08.2017 žalobca doručil návrh na prerušenie konania,
z dôvodu, že nie je jasné, kto je v súčasnosti v stavebnom konaní aktívne legitimovaný. Uvedeným
rozhodnutím bolo uvedené kolaudačné konanie prerušené, a to až do právoplatného skončenia tohto
súdneho konania.

14. Súdu bola ďalej predložená zmluva o dielo zo dňa 25.04.2012 uzatvorená žalovanými 1/ a 2/
ako objednávateľmi a spol. Y., spol. s.r.o., F.: XXXXXXXX ako zhotoviteľom, ktorej predmetom bolo
zhotovenie a odovzdanie diela - hrubej stavby rodinného domu - bungalov 963 pre objednávateľov, v
zmysle prílohy č. 1 v súlade s projektovou dokumentáciou. V zmluve boli dohodnuté bližšie podmienky
vykonania diela - čas plnenia, cena diela, platobné podmienky, podmienky zodpovednosti za vady,
podmienky vykonania diela, sankcie za nedodržanie podmienok a iné. Súdu bola ďalej predložená

zmluva o dielo zo dňa 25.04.2012 uzatvorená žalovanými 1/ a 2/ ako objednávateľmi a spol. Y.,
spol. s.r.o., F.: XXXXXXXX ako zhotoviteľom, ktorej predmetom bolo zhotovenie a odovzdanie diela -
dokončenie rodinného domu - bungalov 963 pre objednávateľov, v zmysle prílohy č. 1. V zmluve boli
dohodnuté bližšie podmienky vykonania diela - čas plnenia, cena diela, platobné podmienky, podmienky
zodpovednosti za vady, podmienky vykonania diela, sankcie za nedodržanie podmienok a iné.

15. Súdu boli ďalej predložené faktúry č. ZF/XXXX/JZ/XX, L./XXXX/JZ/XX, L./XXXX/JZ/XX vystavené
spol. Y.-O., s.r.o., F.: XXXXXXXX a č. L./XXXX/JZ/XX vystavená spol. Y., s.r.o. znejúce na meno
žalovanej 2/, ktorej boli fakturované zálohové platby podľa zmluvy o dielo zo dňa 25.04.2012. v celkovej
výške 46.500,- eur. Z predložených príjmových pokladničných dokladov ( č.l. 43) vyplýva, že v súvislosti
so zhotovením stavby žalovaní 1/ a 2/ uhradili celkovo sumu 5.500,- eur. Z výpisu z bankového účtu

žalovanej 3/ ( č.l. 44 a nasl. ) vyplývajú pohyby na účte od 04.11.2011 do 11.10.2013, pričom vyznačené
boliplatby,ktorémalibyťplatbamižalovanej3/súvisiacimisozhotovenímpredmetnéhorodinnéhodomu.

16.Zfotokópiicestovnýchdokladovžalovaných1/a2/nač.l.46až52jemožnézistiťdátumyjednotlivých
ciest z Thajska na Slovensko a naspäť. Z emailovej komunikácie žalovanej 2/ vyplýva, že táto dňa

26.03.2013 komunikovala so zamestnankyňou stavebného úradu ohľadom dokladov potrebných k
návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, ako aj úkonov potrebných k zmene stavebníka, kde
prezentovala zámer, aby novým stavebníkom bola jej mama - žalovaná 3/. Ďalej bol emailom žalovanou
2/ odosielaný návrh zmluvy adresátovi „Z. L.“ na kontrolu a vyjadrenie dňa 12.04.2013. Emailom
odoslaným žalovanou 2/ žalovanej 3/ dňa 27.01.2016 bola žalovaná 3/ požiadaná, aby stavebné a

územné rozhodnutie a zmluvu o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia doručila rodičom
žalovaného 1/ ku kolaudácii.

17. Zo spisu Okresného súdu Trenčín sp.zn. 23C/52/2015 súd zistil, že dňa 25.01.2016 súd vydal na
návrh totožného žalobcu uznesenie č.k. 23C/52/2015-74, ktorým žalovaným 1/ až 4/ (v súdnom konaní

sp.zn. 16C/39/2017 žalovaným 1/ a 2/ a okrem nich Ing. Z. L. st. a Y. L.) zakázal uzavrieť kúpnu, záložnú
zmluvu, zabezpečovaciu zmluvu prevodom práva, darovaciu zmluvu, alebo inú zmluvu, ktorá by svojím
obsahom pripúšťala prevod vlastníckych práv, ktorých predmetom by bol rodinný dom postavený na
pozemku KNC parc.č. XXXX, XXXX/X v k.ú. Soblahov, a to až do právoplatného skončenia konania vo
veci samej. Uznesenie bolo doručené žalobcovi a Z. L. st. do vlastných rúk. Jurajovi L. S., Y. L. a L. L. bol

uznesením zo dňa 07.04.2016 ustanovený opatrovník, ktorému súd doručil uznesenie o predbežnom
opatrení a to dňa 14.04.2016. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.04.2016. Predmetom konania
vo veci samej bola pohľadávka žalobcu vo výške 17.764,90 eur, konanie vo veci samej bolo zastavené
uznesením zo dňa 25.01.2016 právoplatným dňa 30.04.2016 pre nesplnenie poplatkovej povinnosti za
žalobu.

18. V konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn. 11C/41/2017, ktoré nie je doposiaľ
právoplatne skončené, si totožný žalobca uplatňuje voči žalovaným - Z. L. S. (v súdnom konaní sp.zn.
16C/39/2017 je to žalovaný 1/), Z. L. st. a Y. L. nárok na zaplatenie pohľadávky vo výške XX.XXX,XX
eur z dôvodu, že ako ručiteľ zo zmluvy o úvere splnil dlh za dlžníkov s poukazom na § 550 Občianskeho

zákonníka. Uznesením na čl. 107 bolo konanie voči žalovanému 3/ - Y. L. zastavené. V konaní sa
žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia totožného znenia, ako bolo nariadené v konaní sp.zn.
23C/52/2015, ktorý návrh bol uznesením na č.l. 108 zo dňa 28.12.2017 zamietnutý. Na odvolanie
žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 27CO/53/2018-141 zo dňa 12.04.2018 uznesenieokresnéhosúduzrušilavrátilmuvecnaďalšiekonanie.Onávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia
preto súd opätovne rozhodol uznesením na č.l. 166 zo dňa 02.07.2018 tak, že konanie o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia zastavil, keďže žalobca medzičasom tento návrh zobral späť.

19. Zákonné ustanovenia:
Podľa § 137 Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania
vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného

predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo
správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na také konanie podnet.

Podľa § 162 ods. 1 CSP, súd konanie preruší, ak
a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych
predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) návrh
na začatie konania,

c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

Podľa § 162 ods. 3 CSP, O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím

vo veci samej.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 46 Občianskeho zákonníka, (1) Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností,

ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. (2) Pre uzavretie zmluvy
písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o
prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, Vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením,
rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Podľa §

133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, Ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda
sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon
neustanovuje inak

20. V prvom rade súd rozhodol o návrhu žalobcu na prerušenie konania do právoplatného skončenia

konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp.zn, 11C/41/2017. V návrhu žalobca uviedol, že v
konaní sp. zn. 11C/41/2017 sa domáha vydania neodkladného opatrenia, ktoré ak súd vydá, toto súdne
konanie stratí význam a žalobu vezme späť. Ak v konaní sp.zn. 11C/41/2017 neodkladné opatrenie
nevydá, tak na žalobe žalobca bude trvať aj naďalej. Uviedol, že do skončenia konania o zaplatenie
pohľadávky nemôže sa domáhať exekúcie predajom rodinného domu, a pokiaľ by súd jeho žalobu v

konaní sp.zn. 11C/41/2017 zamietol, tak toto súdne konanie stratí význam a žalobu vezme späť.

21. Prerušenie civilného sporového konania je svojou povahou výnimočným rozhodnutím súdu, o
ktorom súd rozhodne za splnenia zákonom predpokladaných podmienok aj bez návrhu strany sporu.
Rozhodovanie o prerušení konania pre dôvody podľa § 164 CSP je vedené v podstatnej miere v súlade

zo zásadou hospodárnosti konania. Súd k takémuto procesnému rozhodnutiu pristúpi zásadne vtedy, ak
prebieha iné konanie (nielen súdne), v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie
vo veci samej. Po posúdení návrhu žalobcu však súd dospel k záveru, že tento nie je dôvodný, a preto
ho súd prvým výrokom zamietol.

22. V konaní sp.zn. 11C/41/2017 sa žalobca domáha zaplatenia pohľadávky ako ručiteľ, ktorý sa stal v
dôsledku splnenia dlhu za dlžníka novým veriteľom dlžníka. V tomto konaní sa však nerieši žiadna taká
otázka, od vyriešenia ktorej by bezprostredne záviselo rozhodnutie súdu v konaní sp.zn. 16C/39/2017.
O podanej určovacej žalobe súd môže rozhodnúť aj bez toho, aby vyčkal na rozhodnutie o tam podanejžalobe na plnenie, bez toho, aby čakal na výsledok konania. Tento výsledok totiž pre vyriešenie
otázky, či napadnutá zmluva je alebo nie je platná a pre rozhodnutie o tom, kto má byť vlastníkom
rozostavanej stavby, nie je potrebný. Otázka kto, koľko, prípadne či vôbec bude zaviazaný v konaní

sp.zn. 11C/41/2017 žalobcovi uhradiť, totiž pri posudzovaní samotnej platnosti či neplatnosti zmluvy a
vyhodnotení, komu svedčí vlastnícke právo, nie je relevantný. Pokiaľ žalobca odôvodňoval návrh na
prerušenie konania tým, že podľa toho, ako skončí konanie sp.zn. 11C/41/2017, bude na žalobe podanej
v konaní sp.zn. 16C/39/2017 trvať, prípadne ju vezme späť, podľa názoru súdu takáto argumentácia nie
je sama osobe dôvodom pre prerušenie konania. Civilný sporový poriadok totiž neumožňuje prerušiť

konanie z dôvodu, aby strana sporu podľa výsledku iného konania zvažovala svoj procesný postup,
či procesnú stratégiu v inom konaní. Takýto dôvod na prerušenie konania neobstojí. Dôvodom na
prerušenie konania je jedine taký prípad, keď prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa
rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, avšak, ako už bolo vyššie odôvodnené,
žiadna otázka, ktorá by bola potrebná pre posúdenie dôvodnosti predmetu konania tak, ako je tento
vymedzený žalobou v konaní sp.zn. 16C/39/2017, sa v konaní sp.zn. 11C/41/2017 nerieši. Súd pritom

nezistil ani žiaden dôvod na prerušenie konania (obligatórne) podľa § 162 ods. 1 CSP, keďže nenastala
ani jedna z tam predpokladaných skutočností, pod písm. a/, tj. nie je nutné zodpovedanie prejudiaciálnej
otázky, ktorú súd nemá právo sám v prebiehajúcom konaní riešiť, teda nejde o determináciu určitej
právnej otázky inou právnou otázkou, od ktorej vyriešenia je závislý výrok vo veci samej v spore, ktorú
si ale konajúci súd sám nemôže posúdiť. Súčasne nedal súd návrh na začatie konanie uvedené pod

písm. b/ a c/ uvedeného ustanovenia, a teda ani podľa tohto ustanovenia dôvod na prerušenie konania
súd nevzhliadol. Vzhľadom na vyššie uvedené súd preto návrh žalobcu na prerušenie konania ako
nedôvodný zamietol.
23. Žalobca sa v konaní (prvým petitom žaloby) domáhal určenia neplatnosti zmluvy o postúpení práv
a povinností zo stavebného povolenia zo dňa 10.04.2013 z dôvodu, že táto zmluva bola uzatvorená

napriek vykonateľnému predbežnému (v súčasnosti už neodkladnému) opatreniu, ktoré takýto úkon
zakazovalo, a teda takýto úkon nie je dovolený. Takýto úkon považoval za neplatný pre rozpor s § 39
Občianskeho zákonníka. Možno konštatovať, že žalobca sa týmto prvým navrhovaným petitom žaloby
domáhal určenia právnej skutočnosti a nie určenia, či tu právo je, alebo nie je. Právny úkon (v danom
prípade zmluva, ako viacstranný právny úkon) je právnou skutočnosťou, s ktorou objektívne právo spája

vznik, zmenu a zánik (rovnako aj zrušenie) práv a povinností. Z tohto vyplýva, že pre účely cit. ust. § 137
CSP je potrebné vnímať žalobu o určenie platnosti / neplatnosti právneho úkonu ako žalobu o určenie
právnej skutočnosti. Vychádzajúc tak zo znenia cit. ust. § 137 písm. d) CSP je možné vyvodiť, že CSP
zásadne nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s výnimkou žalôb o určenie právnej
skutočnosti za podmienky, že to vyplýva z osobitného právneho predpisu. Takýmto právnym predpisom

je napr. zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (žaloba o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
podľa ust. § 77), zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách (žaloba o neplatnosť dražby podľa
ust. § 21 ods. 2), OZ (žaloba o neplatnosť výpovede nájmu bytu podľa ust. § 711 ods. 6). Pre tieto
výnimky je spoločné, že priamo osobitný právny predpis, resp. právna norma vo svojej dikcii, priznáva
oprávnenej osobe domáhať sa na súde určenia tejto právnej skutočnosti (napr. znenie ust. § 77 zákona

č. 311/2001 Z. z., podľa ktorého „Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.“,
znenie ust. § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., podľa ktorého vety prvej: „V prípade, ak sa spochybňuje
platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že

tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby.“ a znenie ust. § 711
ods. 5 OZ, podľa ktorého: „Neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo
dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,
ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.“. Právo domáhať sa určenia
neplatnosti zmluvy o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia preto, že táto je v rozpore s

nariadeným predbežným / neodkladným opatrením, pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka, zákon
však neustanovuje. To znamená, že právo domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy z týchto dôvodov
z osobitného predpisu nevyplýva, a preto vychádzajúc z vyššie uvedeného výkladu tak súd dospel k
záveru o procesnej neprípustnosti žaloby žalobcu o určenie neplatnosti zmluvy, z ktorého dôvodu súd
žalobu v tejto časti zamietol.

24. V ďalšej časti súd skúmal dôvodnosť žaloby v časti o určenie vlastníckeho práva (druhý navrhovaný
petit). Túto časť žalobu súd podradil pod ust. § 137 písm. c/ CSP, keďže ide o určenie , či tu právo
je alebo nie je. Základným procesným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby v zmysle § 137
písm. c) CSP je však existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Procesnúpovinnosťpreukázať,ževčaserozhodovaniasúdujenaliehavýprávnyzáujemnaurčenípráva,zaťažuje
toho, kto sa tohto určenia domáha, t.j. žalobcu. Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny
záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k

sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je. V prejednávanej veci pritom
nejde o prípad, kedy by právny záujem na požadovanom určení práva vyplýval z právneho predpisu,
keďže žiaden predpis neoprávňuje, resp. neukladá povinnosť niekomu podať takú žalobu, akú podal
žalobca. Preto v prejednávanej veci žalobca musí tvrdiť a preukázať, že má naliehavý právny záujem na
požadovanom určení práva. Žalobca k naliehavému právnemu záujmu počas konania dôvodil tým, že

bezpožadovanéhourčenia,budejehopostavenieneisté,pričomnaliehavýprávnyzáujem jepodľaneho
daný, nakoľko správanie žalovaných svedčí o ich úmysle porušiť jeho právo na uspokojenie pohľadávky.
Poukázal na to, že v dôsledku uzavretia zmluvy o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia
bude spôsobená nevymožiteľnosť jeho pohľadávky uplatnenej v konaní sp.zn. 11C/41/2017 (aj voči
žalovanému 1/), pričom sa javí, že práve exekučný predaj rodinného domu postaveného žalovanými 1/
s 2/ bude jediná možnosť jej uspokojenia. Zmluvou bolo spôsobené, že vlastníčkou stavby po kolaudácii

by sa stala žalovaná 3/, žalovaní 1/ a 2/ sa tak chceli zbaviť rozostavanej stavby a dosiahnuť, aby
kolaudačné rozhodnutie bolo vydané na žalovanú 3/ ako na tretiu osobu, na ktorú nebude mať žalobca
žiaden dosah pri uspokojovaní svojej pohľadávky. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti však dospel k
záveru, že naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k rozostavanej stavbe v prospech
žalovaných 1/ a 2/, nie je v prejednávanej veci daný.

25. Žalobca sa domáha určenia vlastníckeho práva žalovaných 1/ a 2/ k predmetnej rozostavanej stavbe
rodinného domu na tom skutkovom základe, že zmluva o postúpení práv a povinností zo stavebného
povolenia zo žalovaných 1/ a 2/ na žalovanú 3/ je neplatným právnym úkonom, pretože bol učinený
v dobe, keď vykonateľným neodkladným opatrením bola uložená povinnosť zdržať sa dispozície s
uvedenou stavbou. Otázka platnosti právneho úkonu vo vzťahu k požadovanému určeniu vlastníckeho

práva je tak otázkou predbežnou.
26. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že judikatúra vyvodila absolútnu neplatnosť právneho úkonu
z dôvodu rozporu so zákonom v prípade, kedy predávajúci porušil zákaz prevodu veci uložený
mu vykonateľným predbežným opatrením súdu (napr. rozhodnutie publikované v Zbierke súdnych
rozhodnutí a stanovísk - Česká republika, pod č. 59, ročník 2001, str. 537). Dokonca rozsudok

Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 1149/2003, zo dňa 23.2. 2006, toto rozhodnutie ešte rozšíril
a uviedol, že táto absolútna neplatnosť sa nezhojí ani tým, že súd predbežné opatrenie po uzavretí
zmluvy neskôr zruší. Otázka je, či sa takejto neplatnosti môže dovolať aj osoba, ktorá nebola účastníkom
dotknutej zmluvy, pričom táto otázka už bola v súdnej praxi nastolená a aj vyriešená. Súd pri posúdení
uvedenej skutkovej situácie vychádzal podporne z rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22 Cdo/

1377/2001z11.12.2002,kdebolouvedené,žežalobcamôžemaťnaliehavýprávnyzáujemnaurčení,že
vlastníkom určitej nehnuteľnosti je žalovaný ako povinný dlžník žalobcu, ktorý ju previedol na inú osobu,
hoci mu to zakazovalo vykonateľné predbežné (aktuálne neodkladné) opatrenie súdu, ak týmto určením
získa doklad potrebný pre nariadenie výkonu rozhodnutia predajom nehnuteľností, keďže odporovať je
možné iba platnému právnemu úkonu. Najvyšší súd v rozsudku bližšie vysvetlil, že pri daných právnych

vzťahoch je to vtedy, keď si nejde dosť dobre predstaviť iný spôsob uplatnenia práva žalobcu, ktorým
by mohol docieliť uspokojenie práva (pohľadávky), ak dlžník žalobcu nemá iný majetok, ktorý by mohol
byť predmetom výkonu rozhodnutia a ktorým by mohli byť pohľadávky žalobcu uspokojené, než len
výkonom rozhodnutia predajom sporných nehnuteľností. Súd však v prejednávanej veci splnenie tejto
podmienky nezistil. V konaní totiž nebolo žalobcom preukázané, že by jeho dlžník nevlastnil iný majetok

(akýkoľvek hnuteľný či nehnuteľný), z ktorého by bolo možné jeho pohľadávku prípadne uspokojiť.
Treba pritom dodať, že práve žalobcu zaťažuje bremeno preukázania tejto skutočnosti. Žalobca síce
tvrdil, že žalovaní 1/ a 2/ majú viacero exekúcií, že sa javí, že nebude môcť inak, ako len predajom
rozostavanej stavby pohľadávku uspokojiť. Na preukázanie týchto tvrdení však neprodukoval žiaden
dôkaz, zo spisu nevyplynulo, že by aktuálne boli žalovaní 1/ a 2/ osoby nemajetné, prípadne, že by mali

viacero neuspokojených záväzkov. Pokiaľ v odôvodnení uznesenia, ktorým bolo nariadené neodkladné
opatrenie, sa konštatuje, že boli osvedčené viaceré exekúcie na tam uvedených žalovaných (Z.), súd
konštatuje, že táto skutočnosť nebola žalobcom nepochybne preukázaná ku dňu rozhodovania súdu
v prejednávanej veci. Nebolo teda preukázané, že by požadované určenie vlastníckeho práva bolo
skutočne nevyhnutné pre zlepšenie postavenia žalobcu, teda pre uspokojenie pohľadávky z dôvodu

absencie iného postihnuteľného majetku vo vlastníctve dlžníka.

27. V tejto súvislosti však treba poukázať aj na inú okolnosť potrebnú pre konštatovanie existencie
naliehavého právneho záujmu. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo XXXX/XXXX zodňa 31.08.2005, za stavu, keď veriteľ má voči dlžníkovi splatné, ale ku dňu rozhodovania nevymáhateľné
pohľadávkyadlžníkučinilneplatnýprávnyúkon,ktorýmskrátiluspokojenietýchtopohľadávokprevodom
nehnuteľností, nemá veriteľ naliehavý právny záujem na určení, že dlžník je vlastníkom týchto

nehnuteľností. Veriteľ by totiž nemohol viesť výkon rozhodnutia predajom nehnuteľností, pretože nemá
exekučný titul. Uvedené je možné použiť aj v prejednávanej veci, pretože ku dňu rozhodnutiu súdu
žalobca iba predpokladá, že v súbežne prebiehajúcom konaní získa vykonateľný exekučný titul a že
mu dlžníci, resp. niektorý z nich, keďže sa domáha uspokojenia pohľadávky od viacerých dlžníkov,
pohľadávku dobrovoľne nesplní. Nie je jasné, v akej výške táto bude (ak bude) priznaná, a preto

nemožno ani konštatovať, že vzhľadom na výšku takto priznanej pohľadávky, nebude v možnostiach
dlžníkov túto dobrovoľne uhradiť a bude nutné pristúpiť k exekúcii. V kontexte toho, čo bolo uvedené
v odseku 26, nie je možné následne ani predpokladať, že ak by vôbec bolo následne k exekúcii
nutné pristúpiť, či by skutočne rozostavaná stavba bola jediným postihnuteľným majetkom dlžníka
žalobcu. V neposlednom rade však treba uviesť to, že aj v prípade pristúpenia k exekúcii, postihnúť
uvedenú rozostavanú stavbu predajom v exekúcii by bolo možné len ak by táto bola zapísaná v katastri

nehnuteľností. Táto však, ako tvrdili žalovaní, ktoré tvrdenie žalobca nerozporoval, do dnešného dňa nie
je v katastri nehnuteľností zapísaná (ani ako rozostavaná stavba), a preto by ani prípadným vyhovením
žalobe žalobca nezískal podklad pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností.

28. Zhrnúc uvedené, žalobca na požadovanom určení vlastníckeho práva nemá podľa názoru súdu

naliehavý právny záujem, a preto bez ďalšieho prieskumu merita veci je nutné žalobu aj v časti o
určenie vlastníckeho práva zamietnuť. I napriek tomu, súd konštatuje, že aj keby predsa len pristúpil k
posúdeniu zmluvy o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia, musel by nevyhnutne dospieť
k záveru, že tento úkon nemá charakter scudzovací, a teda táto zmluva by i tak nebola spôsobilá privodiť
následok spočívajúci v prevode vlastníckeho práva k rodinnému domu z dlžníka na tretiu osobu tak,

ako to nariadené neodkladné opatrenie zakazovalo. Potom logicky nemožno hovoriť o takom právnom
úkone, v dôsledku ktorého by čokoľvek ušlo z (prípadnou budúcou exekúciou) postihnuteľného majetku
žalovaných 1/ a 2/ a dostalo sa to do sféry vlastníctva žalovanej 3/, ktorá nie je v postavení dlžníka
žalobcu a logicky by tak nemohlo ani dôjsť k zhoršeniu postavenia žalobcu.
29. Prevod vlastníckych práv k veci - rozostavanej stavbe -rodinnému domu, ktorý bol zakázaný

vykonateľným predbežným opatrením súdu zo dňa 25.01.2016, zo žalovaných 1/ a 2/ na žalovanú 3/
totiž napadnutou zmluvou o postúpení práv a povinností zo stavebného povolenia nebol uskutočnený.
Táto zmluva totiž prevádzala iba práva a povinnosti zo stavebného povolenia ako individuálneho
správneho aktu, a to aj napriek tomu, že si zmluvné strany do zmluvy zahrnuli klauzulu, podľa ktorej sa
vlastníkom rozostavanej stavby (rodinného domu) stane žalovaná 3/.

30. Stavba ako vec vzniká okamihom, kedy je vybudovaná minimálne do takého štádia, od ktorého
počnúc všetky ďalšie stavebné práce smerujú už len k dokončeniu takto druhovo i individuálne určenej
veci. K tomuto v prípade nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď už je jednoznačne a
nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Od tohto
okamihu všetky ďalšie práce smerujú iba k dokončeniu veci, ktorá už vznikla, niekomu patrí a až od

tohto okamihu je stavba spôsobilým predmetom zmluvných dojednaní. V prejednávanej veci teda súd
právne uzavrel, že pokiaľ predmetný rozostavaný rodinný dom v čase uzatvorenia zmluvy o prevode
práv a povinností zo stavebného povolenia nebol ešte v tak pokročilom štádiu rozostavanosti ako je
uvedené vyššie, aby vôbec mohol byť predmetom občianskoprávnych vzťahov, potom takáto stavba
nebola absolútne spôsobilým predmetom zmluvy, a teda nebolo vôbec možné vlastníctvo k stavbe

v takomto počiatočnom štádiu na nikoho účinne previesť. Pokiaľ sa potom aj v napadnutej zmluve
uviedlo, že vlastníkom rozostavanej stavby stane žalovaná 3/, takéto dojednanie by vzhľadom na toto
odôvodnenie, nebolo spôsobilé vyvolať prevod vlastníckeho práva. Pokiaľ v čase uzatvorenia uvedenej
zmluvy už rodinný dom bol v takom štádiu rozostavanosti, že táto stavba sa stala vecou v právnom
zmysle slova, a teda aj spôsobilým predmetom občianskoprávnych vzťahov, potom zmena vlastníctva

k nej môže byť uskutočnená len na základe tých skutočností, ktoré Občiansky zákonník, ako základná
právna norma upravujúca spôsob zmeny vlastníctva k nehnuteľnostiam, pozná. To znamená, že zmenu
vlastníctva by bolo nutné urobiť iba zmluvou predpokladanou Občianskym zákonníkom, ktorým sa
spravujú majetkové vzťahy fyzických osôb, teda zmluvou, ktorá pre nadobudnutie vlastníctva (žalovanou
3/) by vyžadovala všetky zákonné náležitosti, písomnú formu a predovšetkým následný vklad do katastra

nehnuteľností. Takýto charakter však celkom zrejme nemá zmluva o prevode práv a povinností zo
stavebného povolenia, a preto ňou ani v tomto prípade nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva
k predmetnému rozostavanému rodinnému domu. Za žiadnych okolností teda nedošlo k prevodu
vlastníctva k rodinnému domu. Keďže nebolo preukázané uzatvorenie scudzovacieho hmotnoprávnehoúkonu medzi žalovanými 1/ a 2/ na strane jednej a žalovanou 3/ na strane druhej, a teda logicky nebol
preukázaný taký úkon, ktorý by sa priečil zákazu uloženému vykonateľným predbežným opatrením a
ktorý by bol spôsobilý akokoľvek negatívne ovplyvniť postavenie žalobcu a možnosť vymoženia jeho

pohľadávky, ani v takomto prípade by žalobe súd vyhovieť nemohol. Zo všetkých vyššie uvedených
dôvodov súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom rozsahu.
31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

32. Nakoľko boli žalovaní 1/ až 3/ v konaní v celom rozsahu úspešní, keďže súd žalobu zamietol v celom
rozsahu, priznal im súd voči plne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%. Z dôvodu, že na strane žalovaných ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, súd im priznal nárok
na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti
rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.