Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 20, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/109/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2107232182
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2107232182.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a

sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. X. O.,
nar. X.X.XXXX, bytom J. XX, XXX XX D., 2/ H. O., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XX,XXX XX D., obaja
právne zastúpení splnomocnencom : AK MS, s.r.o., IČO: 47 237 767, so sídlom Galandova 3, 811 06
Bratislava, proti žalovanému: alu-one SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 31 631 100 Chovateľská 6923/3, Trnava,
zastúpenému splnomocnencom: MST PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, Laurinská 3, 811 01
Bratislava, IČO: 36 861 545, o určenie vlastníctva a o vykonanie zápisu vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 10C/147/2007-354 zo dňa 06.12.2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaný má voči žalobcom právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. rozhodol, že
žalobcovia sú povinní zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania,
ktorých výška bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po
právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodnutie odôvodnil s použitím § 470 ods. 1 a 2, § 137, § 78 ods.1
a ods. 2, § 273 písm. a) Civilného sporového poriadku (CSP) a vecne tým, že žalobou doručenou

súdu dňa 06.11.2007 sa žalobcovia domáhali určenia, že vlastníkmi nehnuteľnosti, budovy so súpisným
číslom XXX, postavenej na pozemku, parcele č. 3453/11 a pozemku, parcely č. 3453/11 o výmere
2.215 m2 zastavaných plôch a nádvoria, obe nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec T., okres
Trnava, zapísané na LV č. XXXX Správou katastra Trnava, sú Ing. X. O., nar. X.X.XXXX, rodné číslo:
XXXXXX/XXX a p. H. O., rod. J., nar. XX.X.XXXX, rodné číslo: XXXXXX/XXX, obaja bytom J. XX,
XXX XX D. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 a p. J. F., rod. J., nar. X.X.XXXX, rodné číslo:
XXXXXX/XXX, bytom T. XXXX/XX, XXX XX T. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2. Ďalej sa

žalobcovia domáhali vydania rozhodnutia, tak že súd by Správe katastra Trnava nariadil vykonať
zápis vlastníckeho práva v zmysle výroku č. 1. Žalobcovia podali na súde v deň konania pojednávania
návrh na to, aby do konania pristúpila ako žalobkyňa 3 pani J. F., nar. XX.XX.XXXX. Súd uznesením
vyhláseným na pojednávaní nepripustil pristúpenie žalobkyne. Súd viedli k nepripusteniu pristúpenia
dôvody hospodárnosti, a účelnosti, nakoľko návrh bol podaný v čase pojednávania, a teda žalobcovia
mali možnosť podať tento návrh skôr. Súd mal tiež za to, že za daného stavu, pripustením pristúpenia
by vznikli ďalšie trovy, ktoré by žalobkyňa 3 musela hradiť protistrane, pričom nijako by sa nezmenila

situácia ani výsledok konania. Žalobcovia argumentovali pri podaní návrhu na rozšírenie počtu žalobcov
nerozlučnosťou spoločenstva. Súd má za to, že nešlo v tomto prípade o nerozlučné spoločenstvo podľa
§ 77 Civilného sporového poriadku (CSP) vo vzťahu k p. F. a ani nútené spoločenstvo. Súd má za to,
že pre žalobcov má bez ďalšieho následok ten, že žaloba v časti o určenie spoluvlastníctva p. J. F. bolazamietnutá, nakoľko žalobcovia nemali na takúto žalobu aktívnu legitimáciu, avšak nebolo by uvedené
dôvodom na zamietnutie ich určovacieho výroku o ich spoluvlastníctve, nakoľko pri žalobcoch 1 a 2
ide, čo do ich spoluvlastníctva o nútené spoločenstvo, avšak pri p. J. F. nie, keďže ide o samostatný

spoluvlastnícky podiel. O nútené spoločenstvo šlo pri posudzovaní zmluvy priamo v konaní na Krajskom
súde v Bratislave, nie však v tomto konaní, kde každý zo spoluvlastníkov je oprávnený sa domáhať
svojho spoluvlastníckeho podielu. V tomto prípade žalobcovia 1 a 2 tvoria tak nerozlučné ako aj nútené
spoločenstvo, dané ich spoločným vlastníctvom spoluvlastníckeho podielu, uvedené sa však týka iba ich
dvoch samých. Uvedené závery by nezmenila ani skutočnosť, ak by súd bol býval posudzoval platnosť

zmluvy ako predbežnú otázku, nakoľko v tom prípade nejde o nútené spoločenstvo, ale samostatné.
Právne rozhodnutie vo veci samej potom odôvodnil odkazom na ust. Občianskeho zákonníka (OZ) §
123, § 124, § 126 ods.1, § 133 ods.2, § 136 ods.1, ods.2, § 139 ods.1, § 47 ods.1 a ods.2, § 28 ods.2,
ods.3, § 31 ods.1 zák.č. 162/1998 Z.z.
Súd prvej inštancie konštatoval, že Krajský súd v Bratislave v rozsudku č.k. 24Cb/183/1995-1086
zo dňa 10.03.2016 a Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 5Obo/17/2016 28.09.2017

dňa 29.11.2017 právoplatne posúdili platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 03.07.1995, a to tak, že táto
kúpna zmluva je jednoznačne platným právnym úkonom. S uvedeným je spojené posúdenie aj výkonu
záložného práva ako takého, keď toto predchádzalo uzavretiu zmluvy. V rozhodnutí Krajského súdu
v Bratislave bolo súčasne zhodnotené a posúdené, aj konanie strán sporu, ako také, kde krajský súd
dospel k záveru, že v rozpore s dobrými mravmi nekonal žalovaný, ale žalobcovia tým, že žalobcovia

chcú dosiahnuť neplatnosť zmluvy a súčasne nepovažujú za potrebné vrátiť peňažné prostriedky.
Najvyšší súd SR v odôvodnení svojho rozhodnutia prijal ten záver, že súd ustálil vecne správny záver,
pričom poukázal na podrobné zdôvodnenie rozsudku prvej inštancie. Vzhľadom na uvedené súd už túto
otázku opakovane neskúmal, nakoľko bola záväzne posúdená a vyriešená iným súdom. Súd konštatuje,
že posúdením platnosti zmluvy bola právoplatne vyriešená aj otázka argumentácie žalobcov, čo do

argumentu 1, ktorými žalobcovia argumentovali v rámci podanej žaloby, keďže Krajský súd v Bratislave
prijal vo svojich rozhodnutiach záver o platnosti zmluvy.
Argumentácia žalobcov, vo vzťahu ku katastru, ide o námietky voči postupu vtedy Správy katastra,
dnes Okresného úradu, katastrálneho odboru, pričom žiadaným cieľom argumentácie žalobcov má
byť také rozhodnutie súdu, ktorým uloží povinnosť Správe katastra Trnava vykonať zápis vlastníckeho

práva. Žalobcami navrhované uloženie povinnosti (nariadiť vykonať zápis) nie je možné uložiť orgánu
štátnej správy, ktorý má zákonom vymedzenú kompetenciu a ani žiadaným rozhodnutím súdu ho nie
je možné obmedziť vo výkone jeho právomoci. Okresný úrad (katastrálny odbor) vykonávajúci štátnu
správu na úseku katastra sa pri svojej činnosti riadi zákonom č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a
o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov.

Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva oprávnenie súdu do tejto kompetencie zasahovať a tak
súd nemôže žiadnym opatrením uložiť „nariadiť vykonať zápis“. Správa katastra Trnava, resp. dnes už
Okresný úrad Trnava, katastrálny odbor, nie je a ani nebol účastníkom konania, a preto súd v tejto časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol, lebo žalovaný nie je pasívne legitimovaným subjektom na takto podaný
návrhatakútožalobunemožnoanipostúpiť.Súčasnemásúdzato,žeuvedenéniejemožnéaninariadiť

(aj keby takáto žaloba bola prípustná a žalovaným by bol správne označený subjekt), nakoľko žalobcovia
sú zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci, a preto takémuto návrhu by súd nemohol vyhovieť, ani
keby bol dôvodný, lebo žaloba by bola nevykonateľná v tejto časti.
Žalobu na určenie, že p. J. F. je spoluvlastníčkou súd zamietol, nakoľko žalobcovia nie sú aktívne
legitimovaný na podanie takejto žaloby. Súd nepripustil pristúpenie J. F. ako žalobkyne 3 do konania,

nakoľko žalobu by aj tak zamietol, a to z toho dôvodu, že žalobcovia podľa názoru, súdu nateraz nemajú
na požadovanom určení naliehavý právny záujem, keďže sú zapísaní na liste vlastníctva ako vlastníci
(rozdielny stav oproti času podania žaloby), kedy žalobcom prislúcha ochrana vlastníctva v súlade so
zákonom.
Súd je toho názoru, že za súčasného stavu je žaloba podaná predčasne, keďže žalobcovia sú vlastníci, a

ažzmenatejtoskutočnostibymohlaviesťkpodaniužalobyourčenievlastníckehoprávaknehnuteľnosti,
a preto nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Záväzné vyriešenie otázky platnosti
kúpnej zmluvy posúva vzájomný spor strán do tej roviny, aby bolo v prípadnom správnom konaní o
povolení/nepovolení návrhu na vklad rozhodnuté o tom, čo chceli žalobcovia rozhodnúť v tomto konaní,
a to právne posúdiť, či zmluva je zavkladovateľná, alebo nie, nakoľko takéto právne posúdenie je úlohou

v súčasnosti Okresného úradu, katastrálneho odboru, ako imanentnej súčasti vkladového konania (a
následne prípadných opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o povolení/zamietnutí návrhu na vklad),
a nie je to úlohou súdu prvej inštancie, nakoľko súd prvej inštancie nemôže dať záväzný právny výklad
k otázke vkladového konania, nakoľko mu takéto oprávnenie zo zákona nevyplýva. Všetky uvedenéoprávnenia sú na strane orgánu, ktorý rozhoduje o povolení vkladu. V momente ako žalobcovia boli
opätovne zapísaní na liste vlastníctva stratili naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže
vlastníkmi sú, a otázky, ktoré žiadajú riešiť sú predmetom vkladového konania, pričom v časti tieto boli

už posúdené Krajským súdom v Bratislave v rozsudku č.k. 24Cb/183/1995-1086 zo dňa 10.03.2016
a Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku č.k. 5Obo/17/2016 28.09.2017 dňa 29.11.2017.
Súd k argumentu námietke žalobcov o nerešpektovaní § 47 ods. 3 OZ (súd má za to, že žalobcovia
mienili uviesť § 47 ods. 2 OZ) uvádza, že uvedené ustanovenie je potrebné chápať a vykladať tak, že
zmluva je platná a účinná momentom podpisu, pričom povolenie vkladu má vecnoprávne účinky k vzniku

vlastníckeho práva a teda nemá vplyv na platnosť a účinnosť zmluvy ako takej, t.j. tento argument zo
strany žalobcov je nesprávny a zmluva môže byť zavkladovaná aj po uplynutí troch rokov. Súd poukázal
na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Cdo 184/2005 zo dňa 28.02.2006, v ktorom bol
vyslovený nasledovný záver, s ktorým sa súd plne stotožňuje: „Rozhodnutie správy katastra o povolení
vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci (§ 47 Občianskeho zákonníka). Účinky vkladu

podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
t. j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré
nastali platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka)“. Súd tiež
uvádza, že uvedený záver si môže prijať aj samotný orgán rozhodujúci o vklade.
Súd sa následne zaoberal námietkou premlčania výkonu záložného práva a to s použitím § 151a ods.1,

§ 151b ods.1, § 151f ods.1, § 100 ods.1, ods.2, § 879e ods.1, § 3 ods.1, § 39 Občianskeho zákonníka,
§ 387 ods. 2, § 390, § 408 Obchodného zákonníka, článkom 5 Civilného sporového poriadku a tým, že
žalobcovia žiadali určiť svoje vlastnícke právo vo vzťahu k žalovanému bol argument premlčania práva
na výkon záložného práva, keď uplynulo 10 rokov, t.j. absolútna premlčacia doba podľa obchodného
zákonníka od možnosti realizovať záložné právo. Žalobcovia výslovne v konaní žiadali, aby súd posúdil

uvedenú skutočnosť v rámci rozhodnutia. Súd konštatuje, že uvedený argument (ako námietka) býva
zväčša uplatnený na strane žalovaného, avšak v tomto konaní ho použili žalobcovia. Súd konštatuje,
že môže nastať premlčanie výkonu záložného práva, avšak súd je toho názoru, že to nie je tento
prípad, nakoľko k výkonu prišlo v roku 1995, keď došlo k podpisu kúpnej zmluvy, a záložný veriteľ dostal
poskytnuté prostriedky, t.j. výkon záložného práva sa realizoval. Je potrebné si uvedomiť, že výkonom

záložného práva, ktorý sa reálne zrealizoval, treba rozumieť predaj iným vhodným spôsobom, pričom
tento nebol dokončený a stále prebieha z dôvodu konania žalobcov, ktorí títo opakovane napadli platnosť
kúpnej zmluvy, resp. vkladové konanie, čím chcel zvrátiť daný stav a reálne zabránili aj zavkladovaniu
zmluvy. Keďže však Krajský súd v Bratislave vo svojom rozhodnutí dospel, že zmluva z 03.07.1995
je platná, tak zároveň konštatoval a právne posúdil, že výkon záložného práva sa realizoval. Súd

v tejto súvislosti považuje za potrebné konštatovať, že premlčanie záložného práva sa v tomto ako
aj ostatných prípadoch spravuje predpismi občianskeho práva, pričom však vzhľadom na realizáciu
záložného práva v roku 1995, neprichádza do úvahy jeho premlčanie. Ak žalobcovia mali na mysli
pri vznesení námietky premlčania, že kúpna zmluva nebola zavkladovaná, nakoľko prebiehali z ich
strany aktívne kroky k zamedzeniu takéhoto následku tak súd musí konštatovať, že aj v tomto prípade,

dáva na konanie žalobcov odpoveď rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorý vyhodnotil konanie
žalobcov, ako konanie rozporné s dobrými mravmi, nepožívajúce právnu ochranu. Konaním v rozpore
s dobrými mravmi sa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje
zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky, ktoré môže privodiť ujmu pri nedodržaní
dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne

zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi
normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami
demokratickejspoločnosti.Súdvyhodnotilnámietkupremlčaniaakonedôvodnú,keďževýkonzáložného
právasapraktickyzrealizoval,pričomvčastikdetentoneboldokončenýsúddospelkzáveru,žetomutak
je len v dôsledku úmyselného konania žalobcov, ktoré rovnako ako Krajský súd v Bratislave vyhodnotil

ako konanie rozporné s dobrými mravmi, a preto by na uvedenú námietku neprihliadol, keď žalobcovia
vytvorili stav, kedy zabránili dokončeniu realizácie záložného práva. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené
dôvody súd žalobu zamietol. Odhliadnuc od uvedených skutočností súd má naďalej za to, že žaloba je
podaná predčasne, a pre ustálenie stavu je potrebné pokračovať v vkladovom konaní. Súd vzhľadom
na uvedené nevykonával dôkazy, ktoré považoval za nehospodárne a neúčelné (pripojenie celého spisu

Krajského súdu v Bratislave), ktoré nemohli nateraz zmeniť stav veci a vo veci rozhodol bez vykonania
týchto dôkazov. Súčasne má súd za to, že ak by strany boli chceli reálne dôkazy predložiť, mohli tak
vykonať sami a dodatočné návrhy na ich predloženie by predstavovali len oddialenie rozhodnutia vo
veci samej.2. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobcov 1 a
2 zaviazal zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, ktorých výška

bude určená samostatným rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto
rozsudku

3. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1 a 2 v celom rozsahu, to znamená vo výroku I., aj
výroku II. Odvolanie odôvodnili s poukazom s použitím odvolacích dôvodov v zmysle § 365 ods. 1 písm.

f), písm. h) a písm. b) Civilného sporového poriadku. Namietali, že súd prvej inštancie v napádanom
rozsudku porušil právo žalobcov na spravodlivý súdny proces garantovaný v článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ako aj článku 48 ods. 2 Ústavy.
Poukázali na článok 3, ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 161 ods. 1 a odsek 3 Civilného sporového
poriadku.
Vsúlades§161CSPprocesnápodmienkanerozlučnéhospoločenstvajeodstrániteľnouvadoukonania.

Odstránenie tejto vady navrhol právny zástupca J. F. písomným podaním zo dňa 6.12.2018 predložené
súdu na pojednávaní dňa 6.12.2018 (išlo o prvý úkon v danej právnej veci, nakoľko po podaní žaloby
bolo konanie od r. 2009 viac ako 9 rokov prerušené). Prvoinštančný súd však tomuto návrhu na
pristúpenie na strane žalobcu nevyhovel s poukazom na hospodárnosť a účelnosť takéhoto návrhu a
takýto nesprávny postup zakladá odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Zároveň ide aj o

nesprávne právne posúdenie veci, čo zakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. Tým,
že súd J. F. nepripustil do konania sa dotkol aj rozhodnutia ohľadom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
ako celku, keď nezohľadnil spoločné vlastnícke práva so žalobcami. Postupom súdu nastal stav, že
podielový spoluvlastníci nemohli zastupovať práva a oprávnené záujmy J. F. z dôvodu rovnosti podielov
a jej postavenia ako nerozlučného spoločníka. Zdôraznil, že súd je v sporovom konaní viazaný žalobným

návrhom žalobcov a tiež zdôraznili, že spoluvlastníci majú rovnaké spoločné práva a povinnosti, to
znamená J. F. má rovnaké práva so žalobcami, preto ide o nerozlučné procesné spoločenstvo, tak
konanie o určení neplatnosti kúpnej zmluvy, ako aj v konaní o vlastníckeho práva, ktorého sa týka
napádanérozhodnutiesúduprvejinštancie.Prvoinštančnýsúdrozhodolvrozpores§40OZ,§137písm.
c) CSP, čl. 1 v spojení s § 215 CSP. Žalobcovia preukázali v konaní naliehavý právny záujem z dôvodu

ohrozenia ich vlastníckeho práva, na ktorý súd neprihliadol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že ide
o predčasne podanú žalobu a žalobcovia nemajú nateraz naliehavý právny záujem, keďže sú zapísaní
na liste vlastníctva ako vlastníctva ako vlastníci neobstojí.Táto úvaha je v rozpore so skutkovým stavom
preukázaným žalobcami v konaní, keď preukázali, že na príslušnom katastrálnom úrade je vedené
vkladové konanie iniciované žalovaným. Prvoinštančný súd nerozhodol podľa stavu v čase vydania

rozsudku, ak na túto podstatnú okolnosť neprihliadol a nevyhodnotil z pohľadu preukázania naliehavého
právneho záujmu. Počas prerušeného súdneho konania došlo k zmene vlastníctva - rozhodnutie o
návrhu na vklad bolo z dôvodu jeho nezákonnosti na podnet prokurátora zrušené a je pravdou, že
opätovne boli ako vlastníci zapísaní na príslušné LV č. XXXX žalobcovia a J. F.. Žalovaný však
opakovane podal návrh na vklad a predmetné konanie navrhol prerušiť do právoplatného skončenia

predmetného súdneho konania. Tento stav trval aj v čase rozhodovania súdu, ku ktorému žalobcovia
predložililistinnédôkazy. PodľavýpisuzLVč.XXXXjezrejmé,ženatomtolistevlastníctvajevyznačená
plomba a toho času je prerušené ďalšie nové vkladové konanie, teda hrozí ďalší nezákonný zásah do
vlastníckych práv žalobcov a podielovej spoluvlastníčky J. F.. Žalobcovia teda aj napriek tomu, že v čase
rozhodnutia súdu boli vlastníkmi evidovanými na príslušnom LV preukázali, že žalovaný vykonáva ďalšie

úkony smerujúce k tomu, aby opätovne porušil a ohrozil ich vlastnícke právo, čím stále pôsobí naliehavý
právny záujem na určení a preventívna funkcia určovacej žaloby. Podanou žalobou žalobcovia žiadali
poskytnutie ochrany súdom ich vlastníckeho práva skôr, ako môže byť porušené (preventívna funkcia
určovacej žaloby).
Súd prvej inštancie teda nedostatočne posúdil naliehavý právny záujem vzhľadom na to, že ochrana

vlastníckeho práva ako najvýznamnejšieho vecného práva prislúcha každému vlastníkovi proti každému
narušiteľovi. Určovacia žaloba musí plniť predovšetkým preventívnu funkciu a vlastník má vždy nárok
na ochranu svojho vlastníckeho práva.
Konkrétne dôvody absolútnej neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy zo dňa 3.7.1995 a jej troch
dodatkov vyhotovených postupne v priebehu takmer 10tich rokov, neboli nikdy predmetom meritórneho

preskúmavania súdom, čoho právnym dopadom je v poradí druhé dovolacie konanie týkajúce sa sporu
vedenom na Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 24Cb/183/1995 o určenie neplatnosti právneho úkonu.
Prvoinštančný súd sa neoboznámil s komplexnou genézou takmer 22 ročného súdneho sporu o určenie
neplatnosti kúpnej zmluvy a tiež sa dôsledne nevyporiadal s otázkou premlčania výkonu záložnéhopráva, keď iba uviedol, že k jeho premlčaniu nedošlo, nakoľko k výkonu prišlo v roku 1995. Odôvodnenie
rozhodnutia v tomto smere obsiahnuté v bode 46 odôvodnenia.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

4. K doručenému odvolaniu podal odvolanie písomné vyjadrenie žalovaný s tým, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ako aj s dôvodmi prečo nepripustil vstup J. F. do konania.
Pripustenie vstupu do konania by bolo nehospodárne, pretože by na výsledku sporu a dôvodoch

napadnutého rozsudku nič nezmenilo. Má za to, že v danej veci nejde o nútené spoločenstvo, ani o
nerozlučné spoločenstvo, pretože J. F. a žalobcovia sa mohli domáhať určenia svojho spoluvlastníckeho
podielunanehnuteľnostisamostatneaprocesnéúkonyžalobcovbynemaližiadenvplyvnapostavenieJ.
F.. O nútené a zároveň aj nerozlučné spoločenstvo ide iba v prípade spoluvlastníckeho podielu žalobcov
1 a 2, pričom žalobcovia v odvolaní nesprávne označili procesné spoločenstvo za procesnú podmienku
konania. Procesné spoločenstvo procesnou podmienkou nie je. Nedostatok procesnej podmienky, resp.

jeho neodstránenie v prípade, kedy je to možné má za následok zastavenie konania. Absencia subjektu,
ktorý v zmysle osobitného predpisu musí byť pre úspech v spore stranou konania a tvorí tak nútené
spoločenstvo, v konaní, má za následok zamietnutie žaloby, nie zastavenie konania. Súd prvej inštancie
sa nepripustením vstupu J. F. na strane žalobcov nedopustil nesprávneho procesného postupu a
neporušil právo žalobcov na spravodlivý proces.

Zároveň sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovia na požadovanom určení
nemajú naliehavý právny záujem. Poukázal na znenie § 217 ods. 1 prvá veta CSP, v zmysle ktorého
zhodne ako v čase podania žaloby pre rozhodnutie vo veci je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia
rozsudku. Keďže žalobcovia spolu s J. F. sú aktuálne v súčasnosti zapísaní na liste vlastníctva ako

vlastníci predmetných nehnuteľností, v prípade, ak by súd aj žalobe vyhovel a určil, že žalobcovia sú
vlastníkmi (podielovými spoluvlastníkmi) iba by konštatoval alebo potvrdil v súčasnosti existujúci právny
stav vyplývajúci zo zápisu na príslušnom liste vlastníctva. Takéto určenie by však neznamenalo, že by
OkresnýúradTrnava,katastrálnyodborvovkladovomkonanínemoholvykonaťzápisvlastníckehopráva
aj v prospech žalovaného. Súd v civilnom sporovom konaní nemôže prejudikovať budúce rozhodnutia

správneho orgánu v katastrálnom konaní, ani uviesť záväzný právny názor ako má katastrálny orgán v
tomto konaní postupovať a rozhodnúť. V určovacej žalobe žalobcov tak chýba preventívny charakter, na
ktorý poukazujú žalobcovia vo svojom odvolaní. Obdobne sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie
ohľadne premlčania výkonu záložného práva.
V závere odmietol účelové tvrdenia žalobcov o údajne svojvoľnom a nezákonnom rozhodnutí v konaní

o určenie neplatnosti vzniku kúpnej zmluvy, ktoré konanie bolo pred Krajským súdom v Bratislave
pod sp.zn. 24Cb/185/1995. Krajský súd v Bratislave, ako aj Najvyšší súd SR právoplatne rozhodli,
že predmetná kúpna zmluva je jednoznačne platným právnym úkonom. Všetky závery, ktoré sa zo
svojho právneho názoru snažili žalobcovia v odvolaní vyvodiť a prezentovať sú právne bezpredmetné
a nemajú žiaden relevantný právny základ. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní predkladá listinné

dôkazy, tieto nespĺňajú predpoklady v zmysle § 366 CSP a v odvolacom konaní ich nemožno použiť.
Pokiaľ sa žalobcovia v odvolaní odvolávajú aj na ďalšie rozhodnutie Najvyššieho súdu, ide o uznesenie
sp.zn. 1ObdoV/5/2018 zo dňa 31.01.2019, týmto uznesením Najvyšší súd SR dovolanie ako neprípustné
odmietol. Keďže toto uznesenie bolo dovolacím súdom vydané až po vyhlásení napadnutého rozsudku,
žalovaný ho nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie a preto ho predkladá spolu s

písomným vyjadrením. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a
žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

5. K predmetnému vyjadreniu sa vyjadrili aj žalobcovia, pričom zotrvali na svojich odvolacích dôvodoch,
aj ohľadne tvrdeného nerozlučného procesného spoločenstva s J. F., aj ohľadne tvrdeného a podľa

nich preukázaného naliehavého záujmu. Opäť zdôrazňuje, že prvoinštančný súd nesprávne právne
posúdil naliehavý právny záujem a vzhľadom na to, že ochrana vlastníckeho práva prislúcha každému
vlastníkovi oproti každému narušiteľovi. Pri posúdení preventívneho charakteru - treba vychádzať v
súlade s § 4 Občianskeho zákonníka s tým, že proti tomu kto právo ohrozí alebo poruší, možno sa
domáhať ochrany u orgánu, ktorý je na to povolaný, ak nie je v zákone ustanovené niečo iné, je týmto

orgánom súd. Tiež zdôraznil, že na jedinom pojednávaní, ktoré bolo v danej veci súd odmietol vykonať
dokazovanie vyžiadaním si spisu 24Cb/185/1995, ktorý spis obsahuje všetky listinné dôkazy, súdne
konaniebolodlhodoboodzačiatkuprerušené,niejetedapravdou,žežalobcoviasvojedôkazy,ajlistinné
mohli predložiť skôr.6. Aj k tomuto vyjadreniu sa opätovne vyjadril žalovaný s tým, že argumentácia žalobcov ohľadne
núteného spoločenstva nie je nerozlučného spoločenstva s poukazom na

R 78/1978, nie sú správne, pretože závery z predmetného rozhodnutia nemožno na totokonanie
aplikovať, pretože ide o odlišný predmet konania (vecné bremeno, ktorého výkon sa prirodzene
týka všetkých podielových spoluvlastníkov). Ďalšie spomenuté rozhodnutia 4Cdo/144/2011 sa týka
odmietnutia podania a nie nepripustenia vstupu ďalšieho subjektu do konania. Súd prvej inštancie
žiadne podanie žalobcov v konaní neodmietol. Súd nebol povinný pripustiť vstup do konania, čo

aj v texte § 79 CSP je vyjadrené slovom „môže.“ V ďalšom sa pridržiaval svojej argumentácie o
predchádzajúcom písomnom vyjadrení ohľadom nedostatku naliehavého právneho záujmu z toho
dôvodu, že ani žalobcami požadované určenie by neznamenalo, že Okresný úrad Trnava, katastrálny
odbor by vo vkladovom konaní nemohol vykonať zápis vlastníckeho práva v prospech žalovaného.
Zopakoval, že žalobe žalobcov tak chýba preventívny charakter. Zo žiadneho zo žalobcami uvádzaných
rozhodnutí nemožno vyvodiť záver, že by žalobcovia mali v konaní naliehavý právny záujem a že

právny názor súdu prvej inštancie je nesprávny. Znovu namietal, že žalobcovia mohli listinné dôkazy,
ktoré predložili spolu s odvolaním predložiť už na pojednávaní 06.12.2018, pretože nimi už v tom čase
disponovali. Keďže tak neurobili, tieto listinné dôkazy nie sú prípustné podľa § 366 písm. c) CSP. Okrem
toho tieto dôkazy nie sú ani spôsobilé privodiť zmenu alebo zrušenie prvoinštančného rozsudku, pretože
nepredstavujú konečné a právoplatné rozhodnutie v spore o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu
prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),

po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 365 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného

sporového poriadku), pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že
odvolaniežalobcovnie jedôvodnéasúsplnenépodmienkynapotvrdenierozsudkusúduprvejinštancie.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobkyňou tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, keď

vec i správne právne posúdil, s poukazom na 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolací súd
odkazuje na správne a dostatočné odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku.
Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a
preto nemôže dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:

9. Pri prieskume rozhodnutia odvolacieho súdu sa dovolací súd pritom riadil rozsahom odvolateľmi
vymedzeným odvolacím dôvodom, vrátane jeho obsahového vymedzenia a dospel k záveru, že obsah
dovolania nie je spôsobilý spochybniť správnosť napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu z hľadiska
odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených.

10. Najdôležitejšou obsahovou náležitosťou žaloby je petit. V ňom žalobca uvádza, ako by podľa jeho
želania mal súd rozhodnúť, resp. ako by mal znieť výrok jeho rozsudku. Ním zároveň stanovuje rozsah
požadovanej súdnej ochrany a určuje súdu medze toho, o čom a ako má rozhodnúť. Pretože v podstate
ide o návrh súdneho výroku, kladie zákon na formuláciu petitu určité požiadavky, rešpektovaním ktorých

sa zabezpečuje presnosť a určitosť (teda aj vykonateľnosť) výrokov rozsudkov. Žalobný petit (návrh na
výrok rozsudku súdu) musí byť presný, určitý a zrozumiteľný. Je to nutné z toho dôvodu, že súd musí
celkom presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, lebo súd nemôže účastníkom priznať iné práva a
uložiť im iné povinnosti, než sú navrhované.11. Podľa obsahu spisu žalobcovia sa žalobou domáhajú určenia podielového spoluvlastníctva k
nehnuteľnosti označenej v petite žaloby tak, že žalobcovia 1a 2 sú ako manželia vlastníkmi 1

nehnuteľnostiavlastníčkou1nehnuteľnostijeJ.F.,ktorávšakžalobunepodávala.Navrhovanýmpetitom
tiež žalobcovia žiadajú uloženie povinnosti Správe katastra Trnava zapísať vlastnícke právo žalobcov
a J. F..

12. Žalobu žalobcovia odôvodnili tým, že boli oprávnenými vlastníkmi nehnuteľnosti, budovy so súp.

číslom XXX postavenej na pozemku, parc. č. 3453/11 a pozemku, parcely č. 3453/11 o výmere
2.215 m2 zastavaných plôch a nádvoria, oba nachádzajúce sa v katastrálnom území T., obec T.,
okres Trnava, zapísané na LV Č. XXXX Správou katastra Trnava od roku 1993, keď im boli uvedené
nehnuteľnosti vydané v rámci reštitučného konania až do dňa 17.10.2007, keď došlo, podľa ich názoru,
k protiprávnemu vykonaniu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech žalovaného.
Žalovaný, spoločnosť alu-one SLOVAKIA, s.r.o. nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti na základe

návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 6.9.2007, prílohou ktorého bola kúpna zmluva zo dňa
3.7.1995 v znení jej dodatkov č. 1-3. namietajú platnosť tejto zmluvy, lebo predmetná kúpna zmluva
je uzatvorená medzi spoločnosťou Československá obchodní banka, a.s., pobočka zahraničnej banky
v SR, IČO: 30 805 066, so sídlom: Michalská 18, 815 63 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava L, oddiel: Po, vložka č 168/B (ďalej len "ČSOB, a.s.") ako predávajúcim a

žalovanýmakokupujúcim.Kzmluvepodľažalobcovniejepriloženéžiadnesplnomocnenieoprávnených
vlastníkov nehnuteľností, a to Ing. X. O., p. H. O. a p. J. F., ako spoluvlastníkov predmetných
nehnuteľností, udelených spoločnosti ČSOB, a.s., ani mandátna či iná obdobná zmluva umožňujúca
spoločnosti ČSOB konať v mene vlastníkov prevádzaných nehnuteľností.
Zákonný mandát ČSOB na výkon záložného práva, svojho času upravený v § 299 Obchodného

zákonníka Č. 513/1991 Zb. bol zrušený novelou Obchodného zákonníka ku dňu 1.1.2003, pričom aj
ustanovenie § 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka ustanovuje povinnosť záložného veriteľa konať
výlučne v mene záložcu. Naviac medzičasom došlo k úmrtiu jedného zo spoluvlastníkov, a to p. W. F.,
a teda v zmysle § 33b ods. 2 Občianskeho zákonníka touto skutočnosťou došlo tiež k zániku všetkých
doterajších plnomocenstiev. Taktiež priložené plnomocenstvá na konanie za ČSOB, a.s., neoprávňujú

na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ani na akékoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami, čím
došlo k uzatvoreniu právneho úkonu, ktorý je podľa § 39 Občianskeho zákonníka postihnutý absolútnou
neplatnosťou.
Listom zo dňa 10.9.2007 si u spoločnosti ČSOB, a.s., uplatnili v zmysle ust. § 408 Obchodného
zákonníka námietku premlčania výkonu záložného práva z úverovej zmluvy, ktorá patrí medzi absolútne

obchody, pričom táto skutočnosť bola písomne oznámená tiež príslušnej správe katastra listom zo dňa
11.9.2007. Napriek týmto skutočnostiam došlo, pravdepodobne v dôsledku zavádzajúceho informovania
o skutkovom stave a mylnej interpretácii vo výroku Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí č. 6 Obo 251/2006
zo dňa 24.8.2006, ktorým bolo potvrdené zastavenie konania. Pri vydávaní uvedeného rozhodnutia
V-5142/2007 zo dňa 19.10.2007 príslušná správa katastra nevychádzala z právneho stavu platného v

čase rozhodnutia, ale dopustila sa neprípustnej retroaktivity, keď vec posudzovala podľa právneho stavu
platného v roku 1995.
Žalovaný podľa žalobcu má náležitú vedomosť o všetkých vyššie uvádzaných skutočnostiach, napriek
tomu podal návrh na vklad vlastníckeho práva vo svoj prospech, čím sa dopustil konania proti dobrým
mravom. Vo veci predmetných nehnuteľností je vedené konanie na Najvyššom súde Slovenskej

republiky na základe mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora na podnet žalobcov, avšak
meritom tohto sporu je určenie neplatnosti realizácie záložného práva a určenie absolútnej neplatnosti
kúpnej zmluvy z roku 1995, na základe ktorej bol vykonaný vklad v novom vkladovom konaní na
základe návrhu zo dňa 6.9.2007. Ani v prípade kladného rozhodnutia dovolacieho súdu v prospech
žalobcov tým však nedôjde k vyriešeniu spornej otázky vlastníctva medzi sporovými stranami. Naliehavý

právny záujem žalobcov spočíva v neoprávnenom hrubom zásahu do ich vlastníckeho práva, nakoľko
došlo k skutočnému zásahu do ich vlastníctva tým, že im na základe absolútne neplatného právneho
úkonu došlo k odňatiu ich vlastníckeho práva, pričom žalobcovia nemajú iný zákonný spôsob ochrany
pred takýmto zásahom, ani neexistuje iný spôsob navrátenia do pôvodného stavu. Až autoritatívnym
rozhodnutím súdu vo veci určenia vlastníckeho práva bude možné odstrániť neurčitosť právneho

postavenia žalobcov a vykonať v katastri nehnuteľností spätný zápis vlastníckeho práva v prospech
žalobcov ako oprávnených vlastníkov.13. Žalobcovia k žalobe pripojili: výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.l.7), návrh na vklad č.l. 7-8, notársku
zápisnicu č.l. 10-15, notársku zápisnicu č.l. 16-20, odpis notárskej zápisnice č.l. 20-23, odpis notárskej
zápisnice č.l. 24, výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č.l.25), oznámenie o premlčaní právneho nároku

č.l. 26 a č.l.28.

14. Žalobcovia žalobu podali na súd dňa 6.11.2007, tzn. za účinnosti Civilného sporového poriadku, v
časti určenia vlastníctva podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (OSP.), ktoré zakotvovalo
všeobecný predpoklad určovacích žalôb, ktorým bol právny záujem žalobcu, pričom tento musel byť

naliehavý. Súčasný sporový súdny kódex diferencuje žaloby na určenie, či tu právo je alebo nie je (§
137 písm. c) CSP) a na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d) CSP), pričom žaloba na určenie
právnej skutočnosti je prípustná výlučne v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

15. Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou)
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak

je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť
ochranuprávanavrhovateľaskôr,neždôjdekporušeniuprávnehovzťahualebopráva.Naliehavýprávny
záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí
s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti
navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého

právneho záujmu, musí súd posúdiť, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom
ochrany práva navrhovateľa, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom návrhu nebude musieť aj tak
nasledovať iné konanie. Určovací návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej
otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak
požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah

alebo právo. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide
o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten -
ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení
spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal
meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania), (rozsudok Krajského súdu

v Trenčíne zo 6. 11. 2007, sp. zn. 17Co/161/2007.

16. K možnosti pristúpenia ďalšieho účastníka na strane žalobcu do konania, treba uviesť, že súd
môže po začatí konania na návrh účastníka pripustiť, aby do konania vstúpil ďalší účastník, a to na
strane navrhovateľa alebo odporcu. Toto ustanovenie vychádza z rešpektovania dispozičnej zásady v

občianskom súdnom konaní. Táto zásada sa prejavuje aj v tom, že ak má do konania vstúpiť účastník
na strane navrhovateľa, je potrebný jeho súhlas. Súhlas účastníka, ktorý má vystupovať na strane
odporcu,niejepotrebný.Zákonnestanovujedôvody,zasplneniektorýchmávstupďalšiehoúčastníkado
konania pripustiť alebo nepripustiť. Záleží od úvahy súdu, vzhľadom na konkrétne skutočnosti v danom
konkrétnom prípade. Podľa judikatúry súd spravidla nepripustí vstup ďalšieho účastníka do konania, ak

by pripustenie bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti, ak predmet konania nesúvisí s osobou, ktorá
má do konania vstúpiť, ak navrhovateľ nešpecifikoval, čoho sa mieni domáhať proti osobe, ktorá má do
konania vstúpiť. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 17. mája 2012, sp. zn. 5 Obo 80/2011).

17. V tomto prípade žalobcovia pred pojednávaním vo veci, z hľadiska času po 11 rokoch od podania

žaloby (po uplynutí času, kedy konanie bolo prerušené) navrhli, aby súd pripustil do konania na ich
strane ďalšieho žalobcu J. F., ktorá má v danej veci tiež aktívnu legitimáciu a ktorá s týmto vstupom
prejavila súhlas. Pokiaľ súd prvej inštancie tomuto návrhu nevyhovel, rozhodol správne.

18. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy spočíva v tom, že každý sa

môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle
a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v
medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva (čl. 46 ods.
4 ústavy v spojení s čl. 51 ústavy). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj
právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať

základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách,
ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon (IV. ÚS 77/02).
Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnejnormy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený
stav veci. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie práva žalobcov v tomto smere neporušil.

19. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o pripustení ďalšieho účastníka sledoval predovšetkým
hospodárnosť konania a snahu vyhnúť sa prieťahom v konaní, keď išlo a reštančnú vec. J. F. takýto
prejav vôle byť účastníkom konania v tejto veci, ktorá sa týka nehnuteľnosti patriacej aj do jej vlastníctva
v 1-ine mohla urobiť oveľa skôr, kedy by súd ešte neprihliadal na tieto skutočnosti. Týmto rozhodnutím
sa súd nedopustil konania, ktorým by znemožnil účastníkom a ani J. F. domáhať sa ochrany svojich

práv na súde, keďže toto mohla a môže spoluvlastníčka vzhľadom na jej vzťah k predmetu konania
realizovať podaním aj v inom konaní.

20. V čase rozhodnutia súdom prvej inštancii na LV č. XXXX vedenom pre okres Trnava, obec T., v kat.
úz. T. vlastníkmi nehnuteľnosti parc.č. 3453/1 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 2215 m2 a rodinný
dom súp.č. XXX na parc.č. 3453/1 sú žalobcovia1 a 2 ako manželia v 1-ne a vlastníkom 1-iny je J. F..

Titulom nadobudnutia u obidvoch spoluvlastníckych podieloch je: Z 2189/11 - Rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.4.2011, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Trnave
14S/1/2008-219 zo dňa 03.12.2009.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorý sa stotožňuje s rozhodnutím a názorom súdu prvej inštancie,

je pre vec podstatným, že počas konania, oproti času kedy bola žaloba podaná sa zmenil stav vlastníctva
nehnuteľnosti , pričom pre rozhodnutie je rozhodujúci stav v čase rozhodovania súdom. Podľa stavu ku
dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ale aj aktuálne je na LV č. XXXX vedenom pre okres Trnava, obec
T., kat. úz. T. zapísaný stav vlastníctva, ktorý zodpovedá žalobcami navrhovanému petitu rozsudku.

22. I keď nemožno poprieť argumentáciu odvolateľa, že súd má poskytnúť ochranu aj ohrozenému
právu, ale je podstatným, že tomuto má byť adekvátny aj spôsob žiadanej ochrany. V tomto konaní
sa však žalobcovia domáhali takého istého určenia spoluvlastníctva, ako je evidovaný stav vlastníctva
nehnuteľnosti na liste vlastníctva v katastri nehnuteľnosti a na takomto určení súdom nemôže byť
daný žiadny právny záujem, a to aj napriek plombe vyznačenej na dotknutom liste vlastníctva. Aktuálne

nemožno dopredu usudzovať ako bude rozhodnuté o návrhu na vklad vlastníctva, ktorý je už podaný k
dotknutej nehnuteľnosti a riadne evidovaný . Pre potrebu rozhodnutia v tomto konaní, je rozhodujúci
popísaný vedený stav na liste vlastníctva , tzn. podielové spoluvlatníctvo žalobcov v 1/2-ine a J. F. v 1/2-
ine. Nebolo teda možné vyhovieť žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhajú určenia ich spoluvlastníctva
k nehnuteľnosti v 1/2-ine.

23. Ani návrhu, obsiahnutom v žalobe na uloženie povinnosti katastrálnemu úradu nebolo možné
vyhovieť, nakoľko súd nemá vo vzťahu k tomuto správnemu orgánu právomoc ukladať mu robiť zápisy
vlastníctva. Rozhodnutia súdov sú bez ďalšieho podkladom na zápis vzťahov v katastri nehnuteľností a
vo vzťahu ku vkladovým konaniam zákon osobitne vyčleňuje orgány, ktoré majú právomoc rozhodovať

o návrhoch na vklad vlastníctva, ale o tento prípad sa tu nejedná. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je
aj v tejto časti zamietnutia žaloby správne, ale osobitne odvolacími dôvodmi ani nebolo napadnuté.

24. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom
rozsahu, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania, v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne

správny potvrdil.

25. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať
odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný
význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali

do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí
dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj
napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).

26. Na záver odvolací súd dodáva, že skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní
žalobcov, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jej práv. Odvolací súd v tejto súvislosti
upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 218/2010, podľa ktorého obsah
práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení právaalebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie súdov a iných
orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS

252/04). Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi
názormi (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a
práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí
ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom,

prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp.
toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá
účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

27. Žalovaný má voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v plnej výške, vzhľadom na to, že žalovaná bola v odvolacom konaní v celom

rozsahu úspešná a neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali
výnimočne jej náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP). O výške náhrady trov odvolacieho konania
rozhodnepodľa§262ods.2CSPsúdprvejinštanciepoprávoplatnostitohtorozsudku,atosamostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).