Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 25, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206209047
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2206209047.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.

Róberta Foltána a JUDr. Bibiány Ťažiarovej v právnej veci žalobcu: EuLC, s.r.o., Stavbárska 7,
Bratislava, IČO: 36 665 274, zastúpený LEGAL ADVISORY GROUP, s.r.o., Lužná 1, Bratislava , v mene
ktorejspoločnostikonákonateľaadvokátMgr.BrunoŽlnay,protižalovanému:DEBUT,s.r.o.,Cintorínska
2, Šamorín, IČO : 31 393 667, zastúpený JUDr. Ján Florián Gajniak advokát, s.r.o. , Šafárikovo nám.
2, Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná konateľ a advokát JUDr. Ján Florián Gajniak, o zaplatenie
4.628,39 eur s prísl. o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
5Cb/116/2007-750 zo dňa 29.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.628,39 eur s 15 % úrokom
z omeškania zo sumy 1 286,35 eur od 5.11.2005 do zaplatenia, zo sumy 19,78 eur od 28.11.2005
do zaplatenia, zo sumy 3.300,95 eur od 8.8.2005 do zaplatenia, zo sumy 7,10 eur od 23.11.2005 do
zaplatenia, trovy konania titulom súdneho poplatku vo výške 277,63 eur a trovy právneho zastúpenia vo
výške2.152,29eurkrukám právnehozástupcužalobcudotrochdníododňaprávoplatnostirozhodnutia.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým pôvodný žalobca Bratislavská
vodárenskáspoločnosťa.s.,Bratislava,IČO:35850370sadomáhalzaplateniaistinyvovýške139.435,-
Sk (4.628,39 eur) s príslušenstvom s poukazom na to, že dňa 01.06.1995 uzatvoril so žalovaným
Zmluvu č. 2287 na dodávku pitnej vody z verejného vodovodu na odbernom mieste Búdkova, amfiteáter,
Bratislava, č. odberu 1280500-00 a č. 3-15600-0, na ktorých odberných miestach žalovaný pitnú vodu
z verejného vodovodu odoberal a vypúšťal do verejnej kanalizácie stočné.

3. V priebehu súdneho konania bola žalovaná pohľadávka postúpená na spoločnosť Arvis Group s.r.o.,
Bratislava, o ktorej skutočnosti rozhodol odvolací súd uznesením č.k. 201Cob/348/2010-361 zo dňa
13.01.2011 a ako so žalobcom konal s postupníkom. Následne táto spoločnosť pohľadávku postúpila na
spoločnosť EuLC s.r.o., Bratislava, z ktorého dôvodu do konania vstúpila táto spoločnosť, o postúpení
rozhodol súd prvej inštancie uznesením č.k. 5Cb/116/2007-429 zo dňa 09.01.2012 a ako so žalobcom
konal ďalej.

4. Vo veci bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie rozsudkom č.k. 5Cb/116/2007-329 zo dňa
07.05.2010, ktorým súd žalobe vyhovel a vzájomný návrh žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 12.853,74 eur zamietol. Uvedené rozhodnutie bolo uznesením odvolaciehosúdu č.k. 21Cob/348/2010-365 zo dňa 31.03.2011 zrušené a vrátené súdu prvej inštancie z dôvodu
nepreskúmateľnosti a nedostatočného vysporiadania sa so vzájomným návrhom žalovaného.

5. Súd prvej inštancie vzájomný návrh žalovaného uznesením č.k. 5Cb/116/2007-466 zo dňa 26.06.2012
vylúčil na samostatné konanie, ktoré viedol pod spis. zn. 5C/204/2012, a v ktorom o veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 31.01.2014, ktorým na samostatné konanie vylúčený vzájomný návrh pre nedostatok
pasívnej legitimácie postupníka, ktorým bola spoločnosti EuLC s.r.o. v postavení žalovaného, na
vydanie bezdôvodného obohatenia zamietol. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2014. Po

vylúčení vzájomného návrhu na samostatné konanie prvoinštančný súd zároveň prerušil konanie vo veci
samej vedené pod sp. zn. 5Cb/116/2007, v ktorom po právoplatnosti rozhodnutia o vzájomnom návrhu
pokračoval a vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 5Cb/116/2017-517 zo dňa 01.07.2014, ktorým opätovne
žalobe vyhovel. I uvedené rozhodnutie bolo uznesením odvolacieho súdu č.k. 21Cob/218/2014-569 zo
dňa 26.02.2015 zrušené a vec z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu bola opäť vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie i s poukazom na potrebu vyhodnotiť a zrozumiteľne sa vyporiadať

so závermi vyplývajúcimi zo znaleckého dokazovania.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, vypočul
v konaní navrhnutých svedkov a dospel k záveru, že návrh žalobcu je dôvodný a zaviazal žalovaného
k úhrade žalovanej istiny s poukazom na to, že zo strany pôvodného žalobcu bolo žalovanému riadne

poskytnuté plnenie, keď mu bola dodávaná pitná voda z verejného vodovodu na dohodnuté odberné
miesto, skúška fakturačného vodomeru jeho vadnosť či porušenie nepotvrdila, čo mal súd preukázané
posudkom na meradlo vyhotoveným Slovenskou legálnou metrológiou n.o. Bratislava.

7. Žalovaný na svoju obranu poukazoval na to, že za fakturačným vodomerom boli zistené dva „čierne

odbery“, ktoré súvisiaca s nadmerným odberom pitnej vody , z ktorých jeden smeroval do blízkej
záhradkárskej osady, z ktorého voľne vytekala voda a vývod z druhého odberu sa nepodarilo zistiť.
Vodomery pre tieto odbery boli poškodené, bez evidencie a čísla, ich osadenie môže pochádzať z čias
možnej dohody predchodcu žalovaného s iným subjektom. Odber dohodnutý v zmluve v rozsahu 2.000
m3 nerozporoval, ale tvrdil, že maximálny mohol dosahovať ODBER 360 m3 ročne, ako bolo zistené

expertmi pri spotrebe vody pri použití dvoch toaliet a dvoch umývadiel, ktoré sa v priestoroch amfiteátra
nachádzali.

8. K uvedenej obrane žalovaného žalobca poukazoval na to, že dodávateľ vody zodpovedá za dodávku
vody len po vodovodnú prípojku, ktorá sa nachádza na pozemku, ktorý je v nájme žalovaného, kde je

osadený vodomer a k čomu poukazoval na právnu úpravu vyplývajúcu z § 30 ods. 4 zák. č. 442/2002
Z.z. Vzhľadom k tomu, že na vodomere nebola zistená žiadna závada, je žalovaný povinný zaplatiť
nedoplatky na vodnom a stočnom a v prípade vzniku škody si túto môže uplatňovať od subjektu, ktorý
ju žalovanému spôsobil. Tým, že pôvodný žalobca ako dodávateľ vody si splnil svoju povinnosť dodať
dohodnutémnožstvovody,ktorúžalovanýpodľameracieho zariadeniaodobral,mápovinnosťjuuhradiť.

9. Súd vo veci vypočul konateľku žalovaného Ing. Elenu Šimončičovú, ktorá uviedla, že nehnuteľnosť,
ktorú mal žalovaný v nájme pred uzatvorením nájomnej zmluvy detailne neprezerala, zmluvu s
dodávateľom pitnej vody podpísala, ale objekt bol využívaný iba na konkrétne podujatia a ak zistili
závady, tieto ohlasovali prenajímateľovi. Keď zistili, že za hranicou pozemku sú na fakturačný hlavný

vodomer napojené dva nelegálne zriadené odbery, zrejme vybudované v čase výstavby amfiteátra,
zvýšený odber u dodávateľa reklamovali ale bez úspechu. Zvýšený odber zrejme vznikol v dôsledku
neuzatvorenia uzáveru na nelegálne zriadenom odbere, čo bolo zistené v rámci policajného šetrenia,
nakoľko túto skutočnosť nahlásili polícii, ale páchateľ zistený nebol.

10. Súd prvej inštancie ďalej zistil, že pôvodný žalobca reklamáciu žalovaného zo dňa 24.08.2005
neuznal a považoval ju za nedôvodnú, pretože namerané odobraté množstvo pitnej vody, i keď v
nadmernom rozsahu, ktorý bol spôsobený voľným únikom vody cez neuzatvorený uzáver, je odber,
ktorý pretiekol cez fakturačný vodomer č. 9179614-01. Vodomer, ktorý sa nachádzal za fakturačným
vodomerom bol poškodený, bez evidenčného čísla a nebol majetkom dodávateľa vody a výsledok o

skúškevodomeruvykonanýdňa21.10.2005MetrologickýmpracoviskomSlovenskejlegálnejmetrológiie
n.o. v Bratislave, potvrdil, že meradlo vyhovuje technickým metrologickým požiadavkám, overovacia
značka M15 bola neporušená a vodomer nebol mechanicky poškodený.11. K uvedenému súd prvej inštancie poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z ust. § 2, §4 a § 30
zák. č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení k 31.10.2009 a na
vyhl .č. 154/1978 Zb.o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, z ktorých právnych predpisov

pri rozhodovaní o veci vychádzal a ktoré na zistený skutkový stav aplikoval.

12. Prvoinštančný súd sa v rozhodnutí o veci vyporiadal i s námietkami žalovaného, ktorý poukazoval na
to, že fakturované množstvo pitnej vody nemohol reálne odobrať, pretože v prenajatom objekte boli iba
umývarky, jedno umývadlo v kancelárii a tak množstvo odobratej vody účtovanej pôvodným žalobcom v

rozhodnom období je neprimerané podľa jeho výpočtov mohla spotreba vody nanajvýš 360 m3 ročne
a vodomery bez výrobného čísla, cez ktoré pretekala voda museli byť zriadené jedine so súhlasom
dodávateľa pitnej vody. Žalovaný dával do pozornosti i spis OR PZ Bratislava č. VS-ORP-2365/Smz-
OSV-B1-05 o začatí trestného stíhania vo veci trestného činu krádeže proti neznámemu páchateľovi,
ktorého súčasťou je zápisnica o ohliadke miesta a v ktorej je konštatované, že hlavná vodomerná šachta
je umiestnená na parkovisku pred budovou amfiteátra a od nej pokračovali rozvody k malému vodomeru

neznámeho čísla bez uvedenia stavu prietoku vody, ktorých zriaďovateľ políciou zistený nebol. Súd v
tejto súvislosti vo veci vypočul i kriminalistického technika V. S. a W. D. ako vyšetrovateľa, ktorý priebeh
vykonaného vyšetrovania zaznamenaného v spise potvrdili s tým, že po uzatvorení hlavného prítoku
vody voda mimo hlavný areál prestala voda nekontrolovane vytekať. Žalovaný ale žiadnu z tvrdených
skutočností o vedomosti dodávateľa pitnej vody o existencii týchto odberov a namontovaní ďalších

meradiel v súdnom konaní nepreukázal.

13. V konaní bolo vykonané i znalecké dokazovanie a bol vyhotovený Ing. arch. Vladimírom Kubišom
znalecký posudok č. 1/2009 a č. 5/2009 , ktorým bola posúdená hypotetická spotreba vody za obdobie
späť 6 rokov, do objektu bez analyzovania spotreby vykázanej fakturačným vodomerom a skonštatoval,

že nameraná a fakturovaná spotreba mohla vzniknúť iba pri havarijnom stave.

14. Súd prvej inštancie vzal do úvahy i rozpis účtovania množstva spotreby vody za obdobie od roku
1995 až do roku 2005, z tohto prehľadu súd zistil, že zvýšená spotreba pitnej vody bola až od
06.04.2005 do 11.07.2005 a to 1668m3 podľa odpočtu. V čase od 11. 07.2005 do 12. 10. 2005 vykázaná

spotreba za 3 mesiace 650m3, kedy došlo k výmene vodomeru. Uvedené vyúčtovania žalovaný nikdy
nerozporoval a na svoju obranu uvádzal, že po skončení jeho nájmu amfiteátra, dodávateľ vody
uzatvoril zmluvy s podstatne nižším objemom odberu vody, než ako mal žalovaný. Žalobca predložil
zmluvu o dodávke vody č. 2287 uzavretú dňa 04.11.2005 s odberateľom R.B.I., s.r.o. Bratislava,
ktorá neobsahovala množstvo vody a obdobne aj s odberateľom APOLLO ARÉNA s.r.o., čo malo

potvrdiť žalovaným uvádzanú vedomosť dodávateľa o zriadení čiernych odberov. Okolnosti vyhotovenia
zmluvy so žalovaným sa v konaní nepodarilo bližšie ozrejmiť, okrem skutočnosti, že zmluva bola vopred
pripravená dodávateľom vody .

15. Súd prvej inštancie zdôraznil, že s poukazom na právnu úpravu vyplývajúcu z vyhl. č. 154/1978

Zb. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení 12.03.1989 a s poukazom za znenie
platné do 01.06.2002 sa definovaný rozdiel medzi vonkajším a vnútorným vodovodom s tým, že verejný
vodovod patrí do správy dodávateľa, ktorý zaň zodpovedá a ktorý končí pri meracom mieste, ktorým je
vodomer, ktorého správcom je dodávateľ vody a ktorý zodpovedá i za jeho poruchu. V prípade porušenia
vnútorného rozvodu vodovodu zodpovedá zaň odberateľ, prípadne vlastník nehnuteľnosti, pričom bolo

v konaní preukázané, že meradlo nainštalované na danom odbernom mieste fungovalo bez poruchy
a tak nameraný odber vody nebol spôsobený závadou vodomeru, je ho preto potrebné považovať za
správny, za ktorý je povinný žalovaný ako odberateľ zaplatiť.

16. Pri posúdení veci súd vzal do úvahy časové obdobia, kedy došlo k vybudovaniu vodovodnej prípojky

a obdobie, od ktorého začal žalovaný objekt, do ktorého bola voda dodávaná užívať. Dokazovanie
preukázalo,žesprávcomverejnéhovodovodubolprávnypredchodcažalobcu-Bratislavskávodárenská
spoločnosť a.s. ako dodávateľ vody. Vnútorný vodovod, prípojka na pozemku vlastníka nehnuteľnosti
pozostávala z vodomernej šachty, rozvodového potrubia a prípojky vody od vodomeru až po koncové
miesto. V čase vybudovania amfiteátra podľa § 10 ods. 3 vyhl.č.154/1978Zb. o verejný ch vodovodoch

a verejných kanalizáciách pre každú nehnuteľnosť sa zásadne zriaďovalo samostatná vodovodná
a kanalizačná prípojka a výnimočne so súhlasom správcu bolo možné zriadiť prípojky pre viac
nehnuteľností, ak boli pre to technické alebo ekonomické dôvody. Právna úprava neurčovala konkrétny
subjektoprávnenýkspráveverejnýchvodovodov averejných kanalizácií,riešilalenprávohospodárenias verejnými vodovodmi a verejnými kanalizáciami a ich sústavami a tieto organizácie boli povinné
odstrániť aj všetky závady. Právna úprava vyplývajúca zo zák.č. 442/2002Z.z., jednoznačne určila,
za poruchu na vonkajšom vodovode zodpovedá dodávateľ - vodárenská spoločnosť a za poruchu na

vnútornom vodovode zodpovedá odberateľ - žalovaný. Nepochybne bolo preukázané, že fakturačný
vodomer, nainštalovaný na odbernom mieste nebol poškodený, bol bez poruchy a tak fakturovaný a
žalovaným namietaný sporný mimoriadne vysoký odber vody nebol v dôsledku závady na vodomere,
preto súd namerané množstvo skutočne dodanej a žalovaným odobratej vody považoval za správne.
Dokazovanie tiež preukázalo, že išlo o mimoriadne zvýšený odber porovnaní s predchádzajúcimi

obdobiami. Vzhľadom na zistenie polície pri vyhotovení fotodokumentácie o zriadení šachty na
vedľajšom pozemku pri amfiteátri, v ktorej bol osadený vodomer starého typu je možné predpokladať,
že táto šachta mohla byť vybudovaná v čase budovania amfiteátra. Zo žiadneho dôkazu sa v priebehu
konania nepreukázalo, že by túto šachtu zriaďoval správca verejného vodovodu a verejnej kanalizácie.

17. Po zhodnotení zistených skutočností s odkazom na platnú právnu úpravu tak v čase vybudovania

amfiteátra ako i zvýšeného odberu súd dospel k záveru, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na
preukázanie tvrdenia, že pridružená prípojka zriadená za jeho vodomernou šachtou a za fakturačným
meradlom bola zriadená bez vedomia vlastníka a prenajímateľa amfiteátra a výlučne len s vedomím
právneho predchodcu žalobcu, pričom ten nikdy nebol oprávnený vybudovať vodomernú šachtu za
účelom zriadenia podružného odberu a tak ďalšie pripojenia na hlavný prívod vody do nehnuteľností v

nájme žalovaného mali byť zriadené s vedomím vlastníka hlavnej prípojky. Dohodu vlastníka pozemku,
kam podružné prívody ústili s prenajímateľom amfiteátra nebolo možné preukázať pre nedostatok
listinných dôkazov z čias budovania amfiteátra. Súd pri rozhodovaní o veci poukázal na § 120 ods. 1
O.s.p., podľa ktorého sú účastníci konania povinní označiť všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Žalovaný na svoje tvrdenia o existencii čierneho odberu, bez vedomia vlastníka amfiteátra, žiaden dôkaz

nepredložil, okrem vyhlásenia, že žiadne vedomosti o pridružených odberov nemal. Existencia čiernych
odberovbolazisťovanáažponadmernomodberevodyvroku2005,čojeskoro20rokovodvybudovania
amfiteátra. Žalovaný mal prenajatý uvedený nebytový priestor a podľa zák. č. 116/l990 Zb. o nájme a
podnájme nebytových priestorov, bol povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu
opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť a umožniť vykonanie nevyhnutných opráv, inak nájomca zodpovedá

za škodu, ktorá nesplnením povinností vznikla.

18. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia poukázal i na procesný postup, akým riešil vzájomný
návrh žalovaného, keď ho vylúčil na samostatné konanie, a v ňom bol návrh zamietnutý rozsudkom č.k.
5Cb/204/2012-86zodňa31.01.2014vydanýmOkresnýmsúdomDunajskáStreda,ktorýdňa28.02.2014

nadobudol právoplatnosť. Žalovaný napriek tomu opakovane poukazoval na započítaciu námietku vo
výške zamietnutej žalovanej istiny 12.853,74 eur, žiadal, aby sa ňou súd ďalej zaoberal a žalobu z
dôvodu započítania zamietol.

19. Započítanie súd prvej inštancie posudzoval podľa právnej úpravy uvedenej v ust. § 358 až

§ 364 Obchod. zák. a § 580 a § 581 Obč. zák. v spojení s § 1 ods. 1 Obchod. zák., ktorým
vysvetlil aplikáciu príslušných právnych predpisov upravujúcich započítanie a zdôraznil, že započítanie
(kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa, čím odpadá
dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia
vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným predpokladom

pre započítanie je vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy
veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, rovnaký druh plnenia - predmetom
plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené, spôsobilosť
pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, pričom vzájomné
započitateľné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou, a musí byť

vykonaný právny úkon smerujúci k započítaniu. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému je nedoplatkom
vodného a stočného za obdobie od júla do novembra 2005 za štyri mesiace, ktorú nadobudol žalobca
ako postupník zo Zmluvy o postúpení uzavretej dňa 14. 10. 2011, predmetom, ktorej podľa článku I/
1. 1 boli všetky pohľadávky podľa zoznamu prílohy č. 1 vrátane ich príslušenstva. Podpisom zmluvy
sa stal postupník vlastníkom pohľadávok. Pohľadávka žalovaného, ktorú žiadal započítať voči žalobe

je za obdobie od roku 1995 do roku 2005, teda za celé obdobie trvania zmluvy medzi žalovaným
a Bratislavskou vodárenskou spoločnosťou a.s. ,ktorá plnenia na základe zmluvy o dodávke pitnej
vody od žalovaného prijala. Zo započítacieho úkonu žalovaného nie je zrejmé, ktorú časť z celkovej
pohľadávky za obdobie od roku 1195 do roku 2005 žiada započítať na pohľadávku žalobcu, pretotakto koncipované a určenie pohľadávky na započítanie je od počiatku neplatné pre neurčitosť v
zmysle § 37 ods.1 Obč.zák. Okrem toho ide o započítaciu námietku vznesenú vo vyššej sume ako je
pohľadávka žalobcu, za odlišné obdobia ( SJ,2004,20-VS v Praze sp.zn.9Cmo 109/2003). Podľa § 529

ods.2 Obč. zák. dlžník môže použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé
pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi v čase, keď mu bolo oznámené alebo preukázané postúpenie
pohľadávky (§ 526), ak ich oznámil bez zbytočného odkladu postupníkovi. Toto právo má dlžník aj
v prípade, že jeho pohľadávky v čase oznámenia alebo preukázania postúpenia neboli ešte splatné
k postúpeniu pohľadávky na žalobcu došlo dňom 14.10.2011. Súd rozhodol o zámene účastníkom

uznesením dňa9.1.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 1.2.2012, doručené splnomocnenému
zástupcovi žalovaného 16.1.2012. Žalovaný započítací úkon realizoval až po uplynutí dvoch rokov po
tom, čo sa dozvedel o zmene veriteľa, čím nesplnil ani podmienku oznámenia bez zbytočného odkladu,
preto sa ňou súd prvej inštancie nezaoberal.

20. Podľa§ 365 Obchod. zák. v platnom znení v čase vzniku nároku sa žalovaný ako dlžník dostal do

omeškania so splnením svojej povinnosti zaplatiť za dodanú a odobratú pitnú vodu, preto prvoinštančný
súdpodľa§369ods.1Obchod.zák.priznalžalobcoviznezaplatenejsumyúrokyzomeškania,stanovení
výšky ktorých vychádzal z výšky stanovenej NBS. Základná úroková sadzba NBS v rozhodnom čase
bola 5 % a tak o 10 % vyššia znamenala úrok z omeškania 15 % ročne.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech
priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, ktorých výšku podľa vyhl.
č. 655/20004 Z.z. podrobne v odôvodnení rozhodnutia špecifikoval.

22. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote žalovaný odvolanie a žiadal odvolací

súd, aby predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
prípadne aby ho zmenil a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému 12.853,74 eur s 5 % úrokom
z omeškania od 01.08.2005 do zaplatenia.

23. V odvolacích dôvodoch odvolateľ zdôraznil, že hoci preukázal v danej veci objektívnu realitu, súd

vychádza pri rozhodovaní iba z vlastných predstáv, ktoré sú odlišné od skutočnosti a nezodpovedajú
príslušnej právnej úprave, z dôvodu čoho je rozsudok súdu prvej inštancie nepresvedčivý, vnútorne
rozporný a chýbajú v ňom základné atribúty vyžadované od odôvodnenia rozsudku vo veci samej
podľa zákona. Rozhodnutie je založené na nedôvodných domnienkach a fixných predstavách
prvoinštančného súdu a samotný rozsudku je napísaný nekonzistentne, nelogicky posplietaný, čo

znemožňuje odvolateľovi popísať izolovane jednotlivé odvolacie dôvody tak, ako vyžaduje právna
úprava uvedená v § 205 O.s.p. Žalovaný má za to, že jeho obrana, ktorú produkoval v priebehu
súdneho konania pred súdom prvej inštancie je zákonná, napriek tomu, ale prvoinštančný súd jeho
dôkazy ignoroval a žalobcovi bez základov logiky vyhovel. Odvolateľ ďalej zdôraznil, že napriek 2-krát
zrušenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie i v treťom rozsudku prvoinštančný súd iba v minimálne

pozmenenej podobe vydal rovnaké rozhodnutie, čím nerešpektoval pokyny odvolacieho súdu, vo veci
rozhodol svojvoľne, neakceptoval skutkové okolnosti, na ktoré poukazoval odvolateľ, a uviedol, že
žalovaný spotreboval toľko metrov kubických vody, koľko pretieklo meradlom. Ak by sa ale bol súd
oboznámil dôsledne so znením zák. č. 442/2002 Z.z. bol by zistil nezmyselnosť samotnej žaloby, čo
je podstatná vada konania prvoinštančného súdu. Žalovaný ako subjekt práva očakával, že súd bude

konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ktoré bude správne aplikovať a vykladať,
ako mu ukladá Ústava SR a nálezy ÚS SR, čomu sa súd nevenoval a tak jeho rozhodnutie opäť
vyústilo do nelogického a nepreskúmateľného rozhodnutia. Odvolateľ ďalej vytýka rozhodnutiu súdu
prvej inštancie, že od žalobcu nepovažoval žiaden dôkaz súvisiaci so zistením, kto bol zmluvným
predchodcom žalovaného pri určení výšky spotreby vody, alebo aká bola v minulosti úhrada faktúr

v podobnej výške za spotrebovanú vodu v amfiteátri. Napriek tomu, že odvolateľ v priebehu celého
konania rozporoval neprimerane vysokú výšku platieb za spotrebovanú vodu, súd akceptoval obrovskú
spotrebu uvedenú v zmluve podľa pôvodného žalobcu v množstve 2.000 m3 vody, ktoré množstvo je
podľa názoru odvolateľa nečestné, nezákonné a nemorálne, pretože takéto množstvo spotreby vody sa
neopiera o žiaden prepočet možnej spotreby vody v amfiteátri.

24. Odvolateľ zdôraznil, že konanie trpí i vadou spočívajúcou v nezabezpečení spravodlivej ochrany
práv a právom chránených záujmov žalovaného, ako zdôrazňujú rozhodnutia ÚS SR, pričom súd
neoprávnene a bez opory v reálne zistenom skutkovom deji, dáva žalovanému odvolateľovi „pečiatkupáchateľa“, ktorý za svoje previnenie, ktoré nebolo ničím preukázané, musí strpieť poškodzovanie
svojich práv. Súd prvej inštancie iba predstiera, že vychádza z vykonaného dokazovania, pričom z
pojednávanívyplynulo,žesúdustáleniejejasnémeritumveci,keďrozhodnutiezaložilnazodpovednosti

žalovaného, ktorý tak nemá žiadne právo domáhať sa svojho nároku.

25. Odvolateľ namietal, že jeho preplatky počas celého obdobia na uhradenej vode vo výške 12.853,74
eur za neúmerne vysoké faktúry sa „nevyparili“, ide o preplatok, ktorého sa od počiatku domáha, pričom
zdôrazňuje, že ak na žalobcu prešla pohľadávka z pôvodného žalobcu, hoci sa pohľadávka žalovaného

súčasného žalobcu ako postupníka netýka, pretože on neprijímal platby od žalovaného, ak žalobca ako
postupník pohľadávku dobrovoľne kúpil konal s rizikom, tak táto pohľadávka môže byť i kompenzovaná
s inou žalovaným opodstatnenou pohľadávkou.

26. Súd prvej inštancie vychádzal i z vyhl. č. 154/1978 Zb. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách v znení do 12.03.1989, pričom nebral do úvahy, že hlavný vodomer nevykazoval vady

a tak žalobca nedôvodne účtoval a inkasoval sumy za spotrebovanú vodu cez „čierne odbery“, čím
žalovaného dlhodobo poškodzoval , nevzal do úvahy, že čierne odbery boli za hranicami pozemku
amfiteátra a práve výpoveď konateľky žalovaného súd interpretoval zámerne nepravdivo, keď uviedol,
že čierne odbery sa mali nachádzať v areáli prenajatého priestoru. Aplikovanie vyhl. č. 154/1978 Zb. je
podľa odvolateľa nezmyselné, pretože súd v súvislosti s ňou nepreukázal samotné meritum veci a tvári

sa, ako by nárok žalovaného vôbec neexistoval, k čomu je zrejme vedený snahou zachrániť pre žalobcu
platby, ktoré mu žalovaný poskytol ako preplatky za nespotrebovanú vodu, keď súdu pri aplikácii zák. č.
442/2002 Z.z. vyšlo, že za odobratú vodu pri poruche na vnútornom rozvode zodpovedá žalovaný ako
odberateľ, akoby sa jednalo o skúšku meradla, čím sa prvoinštančný súd snaží tvrdiť, že je to žalovaný
ktorý za škodu zodpovedá tým, že si ju sám sebe spôsobil nesplnením nejakých súdom nedefinovaných

a nejasných povinností.

27. Odvolateľ vyslovil domnienku, že súd prvej inštancie sa násilným spôsobom snaží vyhovieť žalobe
s tým, aby poškodil žalovaného. Výška spotreby vody tak ako ju uplatňuje žalobca bola spochybnená
vzhľadom na množstvo odberných miest súdnym znalcom, kedy boli zistené dve nelegálne vodomerné

šachty a cez ne vykonávané odbery. Súd sa vôbec nezaoberal znaleckým posudkom, ktorý odmietol ako
nedôveryhodný, hoci žalobca žiadnym číselným údajom nevyvrátil znalcove dôkazy o existencii čiernych
odberov, a tým i dosahovanie finančných ziskov žalobcom nezákonným spôsobom. Vodomerné šachty
boli bez stavebného povolenia vybudované mimo areál amfiteátra, čo preukazuje, že dôkazné bremeno
nebolo zo strany žalobcu unesené, aj keď tento tvrdí, že cez hlavný vodomer do amfiteátra fakturované

množstvo pitnej vody dodal. Existencia nezávadnosti hlavného fakturačného vodomeru nemôže byť
určujúcim fyzickým faktorom pri odhalení existencie dvoch načierno vybudovaných vodomerných šácht
a napriek tomu, že žalovaný svoju pohľadávku z dôvodu neoprávnene účtovanému odberu pitnej vody
voči žalobcovi uplatnil ako vzájomný návrh, ktorý súd vylúčil na samostatné konanie a v ktorom o veci
rozhodol rozsudkom s tým, že žalovaného pohľadávka je nedôvodná a premlčaná, čo znamená, že zo

zisteného skutkového deja vyvodil nesprávne právne závery, čo má devastačný dopad na odvolateľa.
Napriek existencii znaleckého posudku súd nevykonal žiadne ďalšie dokazovanie, ktorým by mohol
spochybniť dôkazy žalovaného a nakoľko nebol súdom stanovený ďalší súdny znalec, musia byť jeho
závery akceptované ako nevyvrátiteľný a nespochybniteľný dôkaz. Po zbúraní amfiteátra je tak znalecký
posudok najvážnejším a najdôležitejším dôkazom vo veci samej, čo sa ale snaží súd prvej inštancie

ignorovať, keď nevzal do úvahy, že za hranicami pozemku amfiteátra boli vybudované čierne vodomerné
šachty jedine so súhlasom vodární, keďže boli osadené v hĺbke 4 m pod betónovou plochou parkoviska
a vzdialené od hlavného vodomeru amfiteátra. Odvolateľ má za to, že sa prvoinštančný súd snaží ho
vykresliťakovinníka,ktorýzodpovedázato,žeza10rokovnájmuamfiteátrasamunepodariloobjaviťza
hranicami pozemku vodomerné odberné šachty, ktoré boli zrejme dávno vybudované ešte pri výstavbe

amfiteátra so súhlasom vodárni, ktorým tak s dodávanej vody plynuli platby, čo sa nepodarilo ani
pôvodnému žalobcovi vyvrátiť, k čomu je skutkový dej preukázaný, čo by mal odvolací súd v rozhodnutí
o odvolaní zohľadniť.

28. Súd vôbec nezaujímalo úsilie a námaha, ktorú musel žalovaný pre záchranu vynaložiť a aká mu v

tejto súvislosti vznikla škoda. Napriek niekoľkoročnému súdnemu konaniu na škodu žalovaného došlo
k zločineckému zapáleniu a zbúraniu amfiteátra čo sťažilo dokazovanie a zodpovednosť za tento
skutkový stav jednoznačne znáša súd, ktorý odmietol akceptovať odvolateľom predkladané dôkazy a
tým, že bol amfiteáter zbúraný, nebolo možné už ani detailne identifikovať vonkajšie vodomerné šachty,o ktorých súd prvej inštancie tvrdí, že sa nachádzajú vo vnútri pozemku amfiteátra napriek tomu, že
ohliadka miesta preukazuje, že tomu tak nie je. Odvolateľ doložil k uvedenému i kópie vyšetrovacích
spisov z polície a hoci oficiálne policajné vyšetrovanie potvrdilo pravdivosť tvrdení žalovaného, súd

ho neakceptoval a závery súdu prvej inštancie nezmenili ani svedecké výpovede vo veci konajúcich
policajtov, ktorí potvrdili, že vodomerné šachty vybudované načierno sa nachádzali za hranicami
pozemku amfiteátra. Súd neprijal ani svedectvo súdneho znalca, ktorý tieto skutočnosti rovnako potvrdil
a tým nevysvetlil, z akého dôvodu návrhu vyhovel, keď žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Súd
sa jednoducho stotožnil s tvrdením žalobcu, že o existencii týchto šácht nemal žiadnu vedomosť a

vodomery do nich neinštaloval. Súd nevzal do úvahy, že tieto vodomerné šachty boli postavené bez
stavebného povolenia na pozemkoch susediacich s priestorom amfiteátra a nezaoberal sa otázkou, kto
do týchto šácht osadil ciachované vodomery, čo mohli urobiť jedine vodárne. Odvolateľ súdu dokladoval,
že novému nájomcovi amfiteátra, ktorým bola spoločnosť R.B.I. s.r.o. už nebola predpísaná spotreba
vody v takom množstve ako to bolo voči žalovanému. Tým, že súd prijal spochybnenie znaleckého
posudku žalobcom a nenariadil ďalšie kontrolné znalecké dokazovanie porušil záujmy žalovaného,

ktoré mu ako účastníkovi konania zákon priznáva. Súd nevzal do úvahy, že žalobca poberal finančné
prostriedky za spotrebovanú pitnú vodu pretečenú hlavným vodomerom amfiteátra už pred rokom
1995,hoci amfiteáter bol viac ako 3 roky nefunkčný. Hlavný merač vody bol od roku 1991 uzatvorený .
Je nelogické, aby žalovaný spotrebovával 20-30 násobne väčšie množstvo pitnej vody , než bola
fakturovaná v predchádzajúcich obdobiach, čo súd ignoroval a tým žalovaného výrazne poškodil na jeho

právach.

29. Súd sa stále nevyporiadal so vzájomným návrhom žalovaného napriek tomu, že odvolací súd mu
tento nedostatok vo svojom zrušovacom rozhodnutí vytkol. Súd prvej inštancie vzájomný návrh ale
vylúčil na samostatné konanie, čím zavŕšil škodu žalovaného rozhodnutím v januári 2014. Žalovaná

pohľadávka je z roku 2005, pričom voda nekontrolovateľne a voľne odtekala do prírody, čo ale nemôže
byť žalovanému , ako jemu dovtedy neznámy čierny odber pripísané na ťarchu, pretože uvedenú vodu
vôbec nemohol nespotrebovať, takže neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by mal za takúto
skutočnosť niesť zodpovednosť a zaplatiť. Nekontrolovateľný odtok vody je potrebné zahrnúť do tzv.
prevádzkovej straty pôvodného žalobcu, pretože za takýto nekontrolovateľný únik vody nemôže byť

zodpovednýžalovaný,akdodanúvoduvôbecnespotreboval.Jetozodpovednosťžalobcu,ktorýsičierne
vodomerné šachty neustrážil, nezistil, kto má z nich príjem a komu je takáto voda dodávaná.

30. V ďalšej časti odvolania odvolateľ zdôraznil, že súd prvej inštancie vo svojom rozsudku neobjasnil
nedostatkyanereálnosťfakturovanejsumy,ktorejopodstatnenosťbolavyvrátenáznaleckýmposudkom.

Prenajatý amfiteáter bol 3 roky mimo prevádzky, o čom vedel i prenajímateľ, ktorým bolo Hlavné mesto
SR Bratislava, preto i jeho konanie označuje odvolateľ za nekorektné a nemorálne. Nasledujúcemu
nájomcovi už bola spotreba vody potom ako boli nelegálne vybudované vodomerné šachty odhalené
určená v nižšom množstve, čo je usvedčujúcim dôkazom pre žalobcu, že fakturované množstvo vody
skutočne nemohlo byť žalovaným spotrebované, k čomu rovnako dospel i znalec, a čo preukazuje,

že žalovaný bol zo strany pôvodného žalobcu roky poškodzovaný, čím vznikla opodstatnenosť ním
uplatňovaného vzájomné návrhu. Pôvodný žalobca tak hrubým spôsobom zneužíval svoje monopolné
postavenie na trhu s vodou. Súd nevyhodnotil ani zistenie, že v nelegálne vybudovaných šachtách boli
namontované vodomery, ktoré ale nebolo možné voľne zakúpiť, čo znamená, že o ich inštalácii musel
mať pôvodný žalobca vedomosť. Práve pod ťarchou dôkazov, ktoré produkoval žalovaný a neskôr i

v konaní vypočutí svedkovia a súdny znalec, z ktorých vyplynulo, že čierne vodomerné šachty boli
objavené v roku 2005 potvrdzujú nesprávnosť argumentov produkovaných žalobcom a teda neunesenie
jeho dôkazného bremena, pričom na strane žalovaného došlo k výraznému preplateniu ním skutočne
spotrebovanej vody, ktorú si žalovaný práve uplatnil vzájomným návrhom. Tým, že vo vodomerných
šachtách, vybudovaných bez stavebného povolenia, sa nachádzali vodomery z obdobia výstavby areálu

amfiteátra, museli ich namontovať jedine vodárne - právny predchodca žalobcu ako jediný monopolný
dodávateľ vody a vodomerov, pričom cez spotrebiče vody, ktoré boli v amfiteátri namontované, nemohlo
ani technicky pretiecť také množstvo vody a to ani v prípade, ak by žalovaný úmyselne nechal vytekať
vodu viac ako mesiac do kanála na svoju škodu. Policajné vyšetrovanie preukázalo, že voda vytekala
voľne do prírody v blízkosti záhrad, ktoré sa pri amfiteátri nachádzali. Súd nevyhodnotil uvedené dôkazy,

nesprávne označil návrh žalobcu za opodstatnený, keď vychádzal iba z hlavného vodomeru v amfiteátri,
ktorý ukazoval spotrebu vody. Súdu uniklo, že spor nie je o tom, či hlavný vodomer je správny, ale o
tom, že v amfiteátri sa také množstvo vody, ako vykazoval fakturačný vodomer za nijakých okolností
spotrebovať nemohlo, fakturované spotreby vody boli absolútne nereálne, čím sa súd vôbec nezaoberala tak výrazne poškodil práva žalovaného, keď ho odsúdil na úhradu sumy za spotrebovanú vodu,
ktorú reálne nebolo možné aby spotreboval. Súd bez akéhokoľvek uváženia oprel svoje rozhodnutie i o
svedeckú výpoveď Ing. Feketeovej ako konateľky, ktorá podpisovala za žalobcu zmluvu so žalovaným o

povinnostiuhrádzať2.000m3vody,ktorúskutočnosťalesúd zľahčilspoukazomnato,žežalobcatakúto
spotrebu vody žalovanému nikdy neúčtoval. V konaní bola preukázaná existencia dvoch „čiernych“
odberných vodomerných šácht a pripojený vyšetrovací spis preukazuje spáchanie trestného činu, polícii
sa ale nepodarilo zistiť páchateľa. Súd napriek tomu vytrvalo poukazoval na to, že uvedené šachty sa
nachádzajú na pozemku amfiteátra, že sa jedná sa o vnútorne rozvody, za ktoré zodpovedá vlastník.

Úvaha súdu, na základe ktorej bolo žalobcovi vyhovené je absurdná. V čase výstavby bol amfiteáter
v štátnom vlastníctve a do vlastníctva Hlavného mesta SR Bratislava bol prevedený až po roku 1990,
preto nie je možné požadovať od žalovaného listinný dôkaz o tom, že by magistrát súhlasil ako
vlastník s vnútorným rozvodom, na ktorý by boli napojené dve ďalšie vodomerné šachty na susediacich
pozemkoch.

31. Žalovaný odvolateľ podľa svojho názoru jednoznačne vyvrátil opodstatnenosť podanej žaloby s
tým, že fakturované množstvo pitnej vody nemohol spotrebovať žiadnym spôsobom, súd dôkazné
bremeno obrátil naruby, keď vychádzal zo zmluvy uzatvorenej účastníkmi z roku 1995 s tým, že
žalovaný zodpovedá za vodu, ktorá prešla cez hlavný vodomer. Takýmto záverom súd odmietol
existenciu reálnej skutočnosti osvedčujúcej, že žalobca ako dodávateľ vody nemal vôbec pod kontrolou

množstvo dodávanej vody, ani vybudované vodomerné šachty. Pohľadávka pôvodného žalobcu je
preto neopodstatnená, a tým je neopodstatnená i pohľadávka, ktorú si následne v priebehu súdneho
konania uplatňuje žalobca ako postupník. Konajúci súd zrejme nemá záujem porozumieť obchodnému
právu a vziať do úvahy i riziko obchodovateľného pásma, podľa ktorého, i keď súčasný žalobca
nadobudol ako postupník predmetnú pohľadávku neznamená, že táto je dôvodná. Napriek tomu súd

prvej inštancie nedôvodnými prieťahmi, ktoré boli konštatované i rozhodnutím Ústavného súdu SR
v tejto veci zvýhodňuje žalobcu, ktorý bol monopolným dodávateľom vody voči odberateľovi, ktorým
je žalovaný, kedy si monopolný dodávateľ bezohľadne diktuje podmienky zmluvy a žalovaný ako
spotrebiteľ ich musí akceptovať. Súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil, že priestor amfiteátra bol
vykradnutý, úmyselne zapálený i so všetkými dokladmi žalovaného a nezákonným spôsobom zbúraný,

čo označuje odvolateľ za zločinecké ničenie firemnej agendy neznámymi páchateľmi, a hoci žalovaný
predkladal súdu prvej inštancie celé sady dôkazov súvisiacich s nepravdivými tvrdeniami žalobcu, súd
na ne neprihliadal a odmietol poskytnúť spravodlivosť, ktorá žalovanému v danom prípade svedčí.

32. Za nedostatok, ktorým je postihnuté rozhodnutie je nesprávne označenie osoby Mgr. Bruna Žlnaya,

keďže súd uviedol, že sa jedna o Brna. Brno je mesto v Čechách a nie osobou.

33. Za vážny nedostatok konania označil odvolateľ i trovy právneho zastúpenia, keď súd priznal náklady
právneho zastúpenia žalobcovi za úkony, ktoré si robil sám pre seba. K odvolaniu doložil odvolateľ i
prílohy, ktorými je zmluva č. 2287 uzatvorená dňa 04.11.2000 a listinnú dokumentáciu z rokov 2006 a

2008 medzi žalobcom a žalovaným.

34. Žalobca bol vo vyjadrení k odvolaniu doručenom súdu dňa 22.08.2016 žiadal rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Poukázal nato, že žalovaný sa napriek rozsahom obšírnemu
odvolaniu uchyľuje len k výmyslom o veciach, ktoré neboli predmetom konania, neboli ani prejednávané.

K vzájomnému návrhu, ktorý si ako protinárok uplatnil žalovaný, žalobca zdôraznil, tento bol vylúčený
na samostatné konanie a právoplatne už o ňom bolo súdom rozhodnuté. Samotné odvolateľom
produkované tvrdenia sú bez vecnej a právnej relevancie na obsah sporu, sú iba súborom výmyslov a
invektív, keď argumentácia odvolateľa je postavená na tom, že vodu, ktorá mu bola dodaná nemohol
spotrebovať.. Odvolateľ tak opomína, že právne sa voda považuje za dodanú prechodom z verejného

do vnútorného vodovodu, ako sa stalo i v tomto prípade a za ktorú dodávku tak žalovaný zodpovedá.
V konaní bola preukázaná funkčnosť meradla, ktoré nebolo poškodené a žalovaný neprodukoval
žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že fakturované množstvo vody nebolo skutočne dodané. V
súvislosti s uvedeným dal žalobca do pozornosti rozhodnutie vydané Krajským súdom v Bratislave č.k.
15Co/165/2011-243, ktoré sa zaoberá podobným prípadom nadmerného odberu vody. K vzájomnému

návrhu uviedol, že o ňom už bolo rozhodnuté, jedná sa o vec res judikata, o ktorej už nie je možné
opätovne rozhodovať Vo vyjadrení žiadal priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si
vyčíslil.35. K vyjadreniu žalobcu zaslal odvolateľ odvolaciu repliku zo dňa 08.09.2016, ktoré bolo doručené
odvolaciemu súdu dňa 16.09.2016. Odvolateľ zotrval na svojej argumentácii uvedenej i v odvolaní,
doplnil, že rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, ktoré pripojil žalobca k svojmu vyjadreniu k

odvolaniu nesúvisí s prejednávanou vecou, nemôže byť považované za dôkaz, ktorý by svedčal v
prospech žalobcu. Opakovane zdôraznil, že žalobca sa vyhýba akceptovaniu žalovaným uvádzaných
preplatkov za neúmerne vysoké fakturovanie spotrebovanej vody, ktorá pretiekla cez hlavný vodomer,
čo bolo potvrdené i znaleckým posudkom, ktorou skutočnosťou sa ale súd riadne nevyporiadal.
Žalovaný odvolateľ odmieta tvrdenie, že súčasťou vnútorného rozvodu vody v amfiteátri boli i nelegálne

vybudované vodomerné šachty, ktoré sa nachádzali mimo pozemku amfiteátra a ktoré tak mohol
vybudovať jediný v tom čase monopolný podnik, ktorým boli Vodárne a kanalizácie š.p. ako právny
predchodca pôvodného žalobcu, ktorý zrejme ešte za obdobie socializmu do nich nainštaloval i
vodomery a tak nebolo možné zistiť, koľko vody cez tieto merače pretieklo. V areáli amfiteátra bol
namontovaný iba jeden hlavný vodomer, na ktorý vnútorný rozvod vody boli načierno mimo areálu
amfiteátra pripojené ďalšie, čo bolo nesporne preukázané a ktorou skutočnosťou sa musí súd zaoberať.

36. Na odvolaciu repliku odvolateľa reagoval žalobca odvolacou duplikou zo dňa 05.10.2016 doručenou
súdu dňa 07.10.2016, v ktorej zotrval na svojom stanovisku s tým, že právny predchodca žalobcu
spravoval iba verejný vodovod, šachty nie sú súčasťou verejného vodovodu, ale vnútorného vodovodu,
za ktoré zodpovedá odberateľ vody, pričom šachtu buduje odberateľ vody, dodávateľ umiestňuje

vodomer, ktorý slúži na meranie spotrebovanej dodávanej vody reálne vtečenej z vonkajšieho do
vnútorného vodovodu a ktorá je podkladom pre fakturáciu.

37. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorý nahradil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Z

prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. obsiahnutých v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva, že ak
niejeustanovenéinak, platítentozákonajnakonaniazačatépredodňomnadobudnutiajehoúčinnostia
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú
zachované. Znenie prechodných ustanovení znamená, že nová právna úprava vychádza z princípu
okamžitej aplikácie procesnoprávnych noriem, a že sa použije na všetky konania a to i na konania

začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že
súd prvej inštancie rozhodoval podľa právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania,
ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za účinnosti ktorého prebehlo konanie vo veci samej, boli vykonané
i súvisiace procesné úkony, bolo vedené dokazovanie, vyhlásené rozhodnutie a za účinnosti ktorého
začalo aj odvolacie konanie.

38. Odvolací súd musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu právnej istoty a legitímnemu
očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v čase vykonania procesných
úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania, k čomu odvolací súd
poukazuje na článok 8 Základných princípov zák. č. 160/2015 Z.z., a to v súvislosti s potrebou podľa

§ 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia nového procesného predpisu, ktoré boli v čase
rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli
použité súdom prvej inštancie.

39. Podľa § 470 C.s.p.

(1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti.
(2) Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí
skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

40. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd vec prejednal podľa § 379 C.s.p., (Civilný sporový poriadok),
podľa ktorého je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého je odvolacími

dôvodmi viazaný, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p., ktoré ustanovenie jeho
nariadenie neukladalo, ak nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval to ani
dôležitý verejný záujem. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd
oznámil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.Elektronicky stranám miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku odvolací súd neoznámil, pretože
strany o to nepožiadali.

41. Podľa § 387 C.s.p.

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa

v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8
Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

42. Žalovaná strana sporu podala odvolanie z dôvodu vád konania, keď súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§205 ods.2 písm.d/ O.s.p.) a
vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.).

43. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo a zistil, že súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania a po
odstránení nedostatkov vytknutých v predchádzajúcich rozhodnutiach odvolacieho súdu, podľa ktorých
sa prvoinštančný súd nedostatočne vysporiadal so vzájomným návrhom žalovaného, ( vytknuté v poradí
prvom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu) a vyhodnotením skutočností zistených znaleckým

dokazovaním,(vytknutévporadídruhomzrušujúcomrozhodnutí), dospelsúdprvejinštancieksprávnym
skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil a odvolací súd tak poukazuje na správnosť dôvodov
napadnutého rozhodnutia, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

44. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a s odkazom na podstatné tvrdenia uvedené

v odvolaní, s ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods.3 C.s.p.), sa
odvolací súd v prvom rade zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205
ods. 2 písm. d) O.s.p., ktorý sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcej
v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie sú nesprávne, čo znamená, že
musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke, ktoré sú ale

nesprávne, lebo nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia
a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval súd iné skutočnosti, prípadne
zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. a to vzhľadom k

tomu, že buď vzal súd do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu
nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia,
ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, ktoré vyšli najavo z hľadiska

závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, prípadne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia
dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 132 - 135 O.s.p. V
tejto súvislosti žalovaná strana sporu v odvolaní namieta skutkové i hmotnoprávne vady, pre ktoré je
potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

45. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnymposúdenímvecijeomylsúdupriaplikáciiprávanazistenýskutkovýstavanesprávnaaplikáciaznamená,
že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne
interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

46. Odvolací súd zdôrazňuje, že názor odvolateľa o nezmyselnosti žaloby a nespravodlivom rozhodnutí
súdu prvej inštancie v kontexte s odvolacími dôvodmi i samotnou podstatou obrany odvolateľa,
ktorá je založená na tvrdení, že za odber vody, ktorá mu bola dodaná dodávateľom, ktorej množstvo
bola namerané neporušeným vodomerom nemá povinnosť platiť, pretože ju nemohol podľa zisteného

skutkového stavu spotrebovať nie je správny .

47. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia dostatočne zrozumiteľne vysvetlil rozdiel medzi
vonkajším verejným vodovodom a vnútorným vodovodom, , ktorý tvorí vodomerná šachta, rozvodné
potrubie až po koncové miesto a zodpovednosťou prevádzkovateľa, ktorým je pôvodný žalobca ako
dodávateľ vody a zodpovednosťou žalovanej strany ako odberateľa. Dodávateľ spravuje vodomer a

vykonáva i jeho montáž a údržbu. Dokazovanie preukázalo, že meradlo nainštalované na odbernom
mieste nebolo porušené, teda nameraný, i keď nadmerný, oproti predchádzajúcemu obdobiu odber
vody nie je dôvodom, pre jeho spochybňovanie. Namerané a fakturované množstvo vody fakturačným
meradlom pretieklo, žalovanej strane ako odberateľovi toto množstvo pitnej vody bolo dodané. Nie je
pritom podstatné, ako s dodanou pitnou vodou odberateľ ďalej naložil, hoci práve na tejto skutočnosti

žalovaná strana založila svoju obranu i odvolanie. Uvedené závery súdu prvého stupňa nemôže zmeniť
ani hypoteticky znaleckým posudkom určená spotreba vody vychádzajúca z počtu koncových zariadení,
ktoré sa v objekte žalovaného nachádzali , ktorá ale nezohľadnila nekontrolovaný prietok vody meracím
zariadením, ktorý odber jednoznačne bol dodaný odberateľovi. Sporný odber bol v roku 2005, kedy
platil zák. č. 442/2002 Z.z., ktorému predchádzala vyhl. č. 154/1978 Zb., ako skonštatoval i súd prvej

inštancie. Dokazovanie preukázalo a nepopieral to ani odvolateľ, že zvýšený odber bol spôsobený
únikom vody z neuzatvoreného uzáveru vody, ktorý bol umiestnený za meradlom na vnútornom
vodovode, čo potvrdila i žalovaná strana v liste zo dňa 01.08.2005 adresovanom pôvodnému žalobcovi
ako dodávateľovi pitnej vody (č.l. 36) a ktorý únik sa uzatvorením hlavného ventilu vo vodomernej
šachte žalovaného (č.l.44) zastavil. Z tohto hľadiska preto nie je relevantné, kto takéto pripojenie

vybudoval a hypotetické úvahy odvolateľa o jeho vzniku, tiež nie sú pre rozhodnutie o žalobe podstatné.
Ak žalovaná strana pitnú vodu mala cez meracie zariadenie dodanú, ale ju reálne nespotrebovala a
táto voľne vytekala, nemôže byť hodnotené v neprospech dodávateľa a to bez ohľadu na to, či sa
„čierne vodomerné šachty“ vybudované za hlavným meradlom, či už so stavebným povolením alebo
bez neho, nachádzali na pozemku odberateľa alebo boli mimo neho. Vznik záväzkového vzťahu medzi

dodávateľom vody a jej odberateľom, ako stranami sporu je nesporný a ním je určená i povinnosť
odberateľa plniť. Nebolo úlohou súdu v tomto konaní riešiť vzťah a okolnosti nájmu medzi vlastníkom
prenajatého objektu a žalovanou stranou, ktorá ako nájomca mala objekt, do ktorého bola voda
dodávaná prenajatý.

48. Odvolateľ počas konania pred súdom prvej inštancie podal i vzájomný návrh, ktorým sa domáhal
priznania nároku na zaplatenie 12 853,74 eur s prísl. Uvedený návrh bol vylúčený na samostatné
konanie,vktorombolooňomprávoplatnérozhodnutéabolzamietnutý,akojeuvedenéivrozsudkusúdu
prvej inštancie, ktorý je predmetom preskúmania tohto odvolacieho konania. Uvedený zamietnutý nárok
tak nie je judikovanou pohľadávkou spôsobilou na započítanie voči žalovanej istine, na čo v odôvodnení

rozhodnutia prvoinštančný súd tiež poukázal, preto ani tento odvolací dôvod neobstojí.

49. Odvolateľ sa v konaní i v odvolaní snažil o vyvinenie sa z povinnosti plniť za dodanú pitnú vody tým,
že vzniknutý odber nezavinil. Rozhodnutie ale nevychádza z posudzovania zodpovednosti a zavinenia,
ktoré je podstatné pri posudzovaní náhrady škody z porušenia povinnosti zo záväzkového vzťahu, preto

ani otázka zavinenia nebola predmetom súdneho dokazovania.

50. Odvolateľ poukázal i na nesprávnosť rozhodnutia o trovách konania, ktoré označil za vážnu vadu
konania, ku ktorému odvolaciemu dôvodu ale žiadne konkrétne výhrady neuviedol okrem tvrdenia,
že úkony žalobca vykonal „sám pre seba“, čo odvolací súd vyhodnotil ako neopodstatnený odvolací

argument a rovnako tak poukaz na chybné uvedenie krstného mena advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, keď
z podstaty tejto skutočnosti a z logiky veci, ktorú odvolateľ v odvolaní opakovane zdôrazňuje, je zrejmé,
že sa jedná o pochybenie pri písaní textu, čo nezakladá nevykonateľnosť rozsudku.51. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k zhodnému právnemu záveru ako súd prvej
inštancie, podľa ktorého súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia dostatočne vysporiadal so
všetkými účastníkmi tvrdenými skutočnosťami, vrátane argumentácie žalovanej strany, zrozumiteľne

svoje právne závery vysvetlil a s ktorým právnym posúdením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
a naň poukazuje. Žaloba o zaplatenie žalovanej istiny i s úrokom z omeškania je dôvodná, súd prvej
inštancie správne právne vec posúdil a preto odvolanie podané žalovanou stranou sporu je nedôvodné
a odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 C.s.p.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).