Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, July 9, 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/36/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8113209508
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8113209508.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu O. B. nar. XX.XX.XXXX, bytom O., Y. XX právne zastúpený
JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom Prešov, Sládkovičová 8 proti žalovanej K. B. T.., rodenej
Z., nar. XX.XX.XXXX bytom O., Y. XX v konaní o zaplatenie 1.989,65 Eur s prísl. o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 15C/171/2013 - 83 zo dňa 26.09.2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvého stupňa okrem výroku o zastavení konania a zamietnutí žaloby v

prevyšujúcej časti a vracia vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd konanie o zaplatenie 364,28 Eur zastavil. Žalovanej uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.625,37 Eur s 8,25% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy od
14.05.2013 do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobný
návrh zamietol a rozhodol, že o trovách konania rozhodne v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Prvostupňový súd tak rozhodol o žalobe, v ktorej žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovanú zaplatiť
mu sumu 1.989,65 Eur s úrokom z omeškania od 01.05.2012 z každej nezaplatenej mesačnej úhrady
poplatkov až do zaplatenia.

Žalobný návrh odôvodnil tým, že účastníci konania sú bývali manželia, bezpodielové spoluvlastníctvo

manželov doposiaľ vyporiadané nebolo a majú rovnakým dielom podieľať sa na úhradách spojených s
užívaním rodinného domu. Tieto úhrady v prevažnej miere platí žalobca, žalovaná prispieva len sumou
75 Eur mesačne.

Prvostupňový súd zistil, že skutočne manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 17C/170/04 -60 zo dňa 23.02.2005. Rozsudok sa stal

právoplatným dňa 23.02.2005. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ nie je vyporiadané,
prebieha konanie o vyporiadanie BSM pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 25C/148/2005.

Prvostupňovýsúdzistil,žežalobcazaobdobieodmája2012dodecembra2012uhradilpoplatkyspojené
so SIPO II a to za plyn, elektrinu (záloha), vodu (záloha), rozhlas a TV spolu vo výške 3.812,54 Eur.
Polovicu nákladov predstavuje suma 1.906,27 Eur, od ktorej bolo odpočítané úhrada žalovanej 2 x po 75

Eur, teda 150 Eur, takže dlh za uvedené obdobie v polovici na strane žalovanej predstavuje 1.756,27 Eur.

V období január a február 2013 žalobca zaplatil celkom z toho istého dôvodu sumu 616,76 Eur. Polovica
žalovanej predstavuje 308,38 Eur. V tomto období žalovaná uhradila žalobcovi len sumu 75 Eur, teda
dlh žalovanej po odpočítaní tejto úhrady za január a február 2013 predstavuje 233,38 Eur.

Spolu dlh žalovanej je 1.989,65 Eur.V priebehu konania žalobca zobral čiastočne späť žalobu v časti alikvotného podielu žalovanej na
preplatku vo výške 364,28 Eur. Preto si uplatnil už len sumu 1.625,37 Eur s úrokmi z omeškania z každej
jednotlivej mesačnej splátky za SIPO II.

Súd zistil, že žalobca má zverené do osobnej starostlivosti maloleté dieťa (syna), ktorý pochádza z
manželstva účastníkov konania. Na jeho výživné prispieva žalovaná sumou 50 Eur mesačne.

Prvostupňový súd vo veci vypočul svedkyňu Q. Z., ktorá potvrdila, že požiadala svojho brata (žalobcu) o

výpomoc, aby si zobral matku o ktorú sa stará na pár dní k sebe v mesiacoch marec, apríl 2012, možno
boli to 3 alebo 4 dni. Do mesiaca to mohlo byť 6 až 7 dní, keďže ich matka má Alzheimera. Svedkyňa
M.. E. O. potvrdila, že matka sa u brata v roku 2012 zdržiavala, on sa o ňu staral a u brata bývala aj 2
týždne a aj 3 týždne v mesiaci, počas ktorých sa brat o matku staral.

Prvostupňový súd ďalej zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 14C/108/2011 - 99 zo

dňa 14.11.2012 súd určil spôsob užívania rodinného domu s príslušenstvom každému jednotlivému z
manželov. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 05.05.2014. Obdobné konanie bolo vedené pod sp. zn.
16C/389/2012 ako v tejto veci, ktoré je už právoplatne skončené.

Prvostupňový súd o uplatnenom nároku rozhodol podľa § 451 ods. 1 O.z., § 454 O.z. a podľa § 145

ods. 1 O.z. a § 511 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podporne aplikoval aj judikatúru Najvyššieho
súdu Českej republiky, a to rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 1209/2004 a 22Cdo 1870/2007.
Mal preukázané, že účastníci konania sú spoločnými vlastníkmi rodinného domu v nerozdelenom
bezpodielovom spoluvlastníctve bývalých manželov. Užívajú a udržujú majetok v spoločnom vlastníctve
obaja manželia spoločne (§ 145 ods. 1 O.z.). Žiaden právny predpis sa nezmieňuje o tom, čím sa v

dobe medzi zánikom a vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva riadia právne vzťahy týkajúce
sa majetku a záväzkov, ktoré tvoria jeho predmet. Podľa § 853 Občianskeho zákonníka je potrebné
aplikovať ustanovenie o právnych vzťahoch obsahom a účelom najbližšie. Keďže medzi účastníkmi
konania neexistovala dohoda vlastníkov podieľať sa na spoločných platbách, bolo povinnosťou oboch
bývalých manželov udržovať spoločný majetok spoločne s tým, že podiely oboch boli rovnaké. Toto

platí aj v medziobdobí, kedy bezpodielové spoluvlastníctvo manželov síce zaniklo, ale dosiaľ nebolo
vyporiadané.

Prvostupňový súd mal preukázané, že úhrady spojené s užívaním rodinného domu platil prevažne
žalobca a preto má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 1.625,37 Eur so zohľadnením

späťvzatia vo výške 364,28 Eur pripadajúci na preplatok v prospech žalovanej. Prvostupňový súd
nezohľadnil argumentáciu žalovanej, že na týchto výdavkoch sa mala podieľať aj matka žalobcu
vychádzajúc z vyslovených názorov v citovaných rozhodnutiach Najvyššieho súdu Českej republiky,
kde základ nároku sa odvíja do kritérii rovnosti výšky podielov oboch účastníkov konania. Preto
nemohol prvostupňový súd započítať aj osobu matky žalobcu, ktorá nie je podielovou spoluvlastníčkou

nehnuteľnosti, rovnako tak aj maloletého syna účastníkov konania. Až v prípade, pokiaľ dôjde k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, bude na mieste zisťovať, v akom rozsahu
žalovaná dom užívala a poskytované služby spotrebovala. Následne žalovaná si môže uplatniť nárok
na vydanie bezdôvodného obohatenia u žalobcu. Prvostupňový súd nepovažoval obranu žalovanej za
dôvodnú a opodstatnenú a uviedol, že pokiaľ sa týka spotrebovanej energie s ohľadom na maloletého

syna, keďže tento je odkázaný na výživu rodičov, a žalovanou platené výživné 50 Eur síce zodpovedá jej
možnostiam,alenepokryjeaninajzákladnejšiepotrebydieťaťa.Vovzťahukmatkežalobcuprvostupňový
súd konštatoval, že neboli preukázané množstvá energií v akom rozsahu sa podieľala matka žalobcu
na ich spotrebe. Táto skutočnosť zaťažuje žalovanú.

O úrokoch z omeškania prvostupňový súd rozhodol podľa § 517 O.z. a podľa § 3 nariadenia vlády č.
87/1995 Z.z.. Súd nevyhovel v časti priznaním úroku z omeškania podľa uplatneného nároku žalobcom,
pretože nepreukázal, že by žalovanú k zaplateniu bezdôvodného obohatenia vyzval. Žalovaná teda
nemala vedomosť o tom, koľko má žalobcovi prispievať, tento ju neinformoval a nepredložil doklady
SIPO. Preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania až deň nasledujúci po tom, ako bol žalovanej

doručený platobný rozkaz, teda 14.05.2013 v súlade s platnou úrokovou sadzbou v prvý deň omeškania.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodne podľa § 151 ods. 3 O.s.p.Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie žalovaná. Namietala, že
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Namietala, že rodinný dom, ktorý patrí do zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ nie je vysporiadané, obýva spoločne so žalobcom,
pričom ona obýva priestory v suteréne a adekvátne prispieva na spotrebu energií, a to plynu, elektriny,
vody a poplatkov za rozhlas a televíziu, vzhľadom na počet osôb, ktoré rodinný dom obývajú, aj s

prihliadnutím na veľkosť užívanej plochy. Namietala, že prvostupňový súd vychádzal z predpokladu,
že úhrady za energie tzv. inkaso sa majú počítať podľa spoluvlastníckych podielov, a nie podľa počtu
osôb, ktoré rodinný dom obývajú. Naviac syn Q. bol zverený do osobnej starostlivosti žalobcu a na jeho
potreby prispieva výživným, ktoré rozhodnutie je právoplatné. Žalobca mal v dome ubytovanú aj matku
a je nespravodlivé, aby na túto čiastku prispievala aj žalobkyňa v podiele 1. Spoluvlastnícke pomery k
rodinnému domu nesúvisia so spotrebou energií, ale odvíjajú sa od počtu osôb, ktoré v rodinnom dome

bývajú a tieto energie spotrebúvajú. Je potrebné prihliadnuť aj ku skutočnej miere užívania rodinného
domu. Namietala pripodobnenie tohto právneho vzťahu s nájmom bytu. Naviac v prípade bytu neexistujú
špeciálne merače a v takom prípade sa odplata za užívanie bytu odvodzuje od počtu osôb bývajúcich v
byte. Prvostupňový súd vôbec neprihliadol na to, že aj napriek tomu, že je spoluvlastníčkou rodinného
domu v podiele X/X. , z celkovej jeho výmery XXX m2 skutočne užíva len zanedbateľnú časť, a to jednu

izbu, sociálne zariadenie a neúplnú kuchyňu bez sporáka, kde nemôže ani variť. Nepoužíva ostatné
priestory v dome. Skutočnosť, že prvostupňový súd sa zaoberal neprimeranosťou výšky výživného nie
je náležitá, pretože rozsudok o výživnom je právoplatný. Plní si vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu,
platby inkasa za spotrebu energií nesúvisia s vlastníctvom rodinného domu a rozhodnutie voči nej je
nespravodlivé a diskriminačné v porovnaní s tým rodičom, ktorý nebýva v spoločnej domácnosti a platí

to isté výživné, naviac platí náklady spojené s bývaním výhradne len za svoju osobu.

Žiadala, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zmenil a žalobu zamietol. Uplatnila si trovy
konania. Alternatívne žiadala, aby rozsudok súdu prvého stupňa bol zrušený a aby vec bola vrátená
na ďalšie konanie.

Kodvolaniusapísomnevyjadrilžalobca,ktorýžiadal,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudoksúduprvého
stupňa potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania. Poukázal na to, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa zodpovedá kritériam uvedeným v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súdu
prvého stupňa je stručne, jasne a výstižne vysvetlené, ktoré skutočnosti prvostupňový súd považoval za

preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil
a ako vec právne posúdil. Prvostupňový súd dôkazy hodnotil podľa svojej úvahy podľa § 132 O.s.p.,
pričom závery aké vykonal z dokazovania, sú vecou vnútorného presvedčenia súdu a jeho logického
myšlienkového postupu. Prvostupňový súd zobral do úvahy všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
vo veci. V úvahe súdu nie je logický rozpor. Je neakceptovateľné, aby sa náklady na energie počítali

podľapočtuosôbžijúcichvdomácnosti,aniepodľaspoluvlastníckychpodielovpoukazujúcnaexistujúcu
súdnu prax Najvyššieho súdu Českej republiky pod sp. zn. 28Cdo 399/2008. Obdobne tak rozhodol aj
Okresný súd v Prešove pod sp. zn. 16C/386/2012 s použitím rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp.
zn. 20Co/41/2014. Preto odvolacie dôvody považuje žalobca za neopodstatnené.

Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa vo vzťahu k výroku o vyhovení žalobe, ktorý bol napadnutý odvolaním
žalovanej, ako aj konanie ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 212 O.s.p.,
vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie, čo je v súlade s ustanovením § 214 ods. 1, 2 O.s.p.. Vo veci
nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, čo je v súlade s ustanovením § 156 ods. 1, 3 O.s.p.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav a nesprávne
vec právne posúdil, keď vôbec sa nezaoberal námietkami žalovanej, ktoré považoval za nedôvodné,
okolnosti vo vzťahu k výživnému vyhodnotil vo vzťahu k žalovanej nesprávne. Prvostupňový súd v
prejednávanej veci nesprávne aplikoval aj hmotné právo a vyvodil nesprávne právne závery.

Je pravdou, že vo vzťahu k účastníkom konania bolo vedené pod sp. zn. 16C/389/2012 pred Okresným
súdom Prešov konanie o zaplatenie sumy 2.726,35 Eur, kde žalovaný si uplatňoval nárok na úhradu
nákladov v súvislosti s užívaním rodinného domu za obdobie od septembra 2010 až do apríla 2012, keďexistoval ten istý skutkový stav vo vzťahu k právam a povinnostiam účastníkov konania k rodinnému
domu. V tom čase odvolací súd pod sp. zn. 20Co/41/2014 rozsudkom zo dňa 18.12.2014 nárok
žalobcu na úhradu polovice inkasných poplatkov potvrdil. Vychádzal zo skutočnosti, že keďže doposiaľ

nebolo právoplatne vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo manželov, naviac účastníci konania sú
spoluvlastníkmi rodinného domu v rovnakom podiele, obaja rodinný dom v rozhodnom období užívali
a užívali aj služby spojené s jeho užívaním, sú povinní podieľať sa na spoločných platbách každý vo
výške 1/2 . Aj v tom čase žalovaná tvrdila, že užíva dom v nižšom rozsahu než polovici. Odvolací súd
nemohol na túto skutočnosť prihliadnuť, pretože žalovaná napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 O.s.p.

tieto okolnosti uplatnila až po vyhlásení rozsudku súdu prvého stupňa.

Naviac, žalovaná nepredložila ani žiadne dôkazy v súvislosti s užívaním rodinného domu ich starším
dospelým synom a jeho priateľkou. Preto prvostupňový súd na tieto námietky žalovanej neprihliadal.

V tom čase v rámci odvolacieho konania boli preskúmavané aj ďalšie námietky žalovanej, ktoré taktiež

boli vyhodnotené ako nedôvodné.

V tejto prejednávanej veci je predmetom uplatneného nároku žalobcu obdobie, kedy sám uhrádzal
náklady na SIPO II, a to v období od mája 2012 do februára 2013, teda obdobia priamo nasledujúceho
po tom, čo už bolo právoplatne o predchádzajúcom období za september 2010 až apríl 2012 rozhodnuté

pod sp. zn. 16C/389/2012 - 106 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 20Co/41/2014
zo dňa 18.12.2014.

Bolo zistené, že v máji 2012 žalobca uhradil na náklady za energie 501,90 Eur, v mesiaci jún 2012 sumu
501,90 Eur, v mesiaci júl 2012 sumu 465,90 Eur, v mesiaci august 2012 sumu 442,14 Eur, v mesiaci

september 2012 sumu 495,29 Eur, v mesiaci október 2012 sumu 468,47 Eur, v mesiaci november 2012
sumu 468,47 Eur, v mesiaci december 2012 sumu 468,47 Eur, v januári 2013 zaplatil sumu 469,38
Eur a vo februári 2013 sumu 147,38 Eur. Žalovaná uhradila žalobcovi dňa 30.07.2012 sumu 75 Eur,
dňa 13.12.2012 sumu 75 Eur a dňa 12.12.2013 sumu 75 Eur. Keďže pri vyúčtovaní došlo k preplatku
v niektorých komoditách, žalobca zobral čiastočne späť uplatnený nárok voči žalovanej o polovicu

preplatku vo výške 364,28 Eur, vo vzťahu ku ktorému nároku prvostupňový súd konanie zastavil.

Predmetom uplatnenia ostala suma 1.625,37 Eur s úrokmi z omeškania ako polovica nákladov súvisiaca
s užívaním rodinného domu patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Na daný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie § 144 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne uhrádzajú aj náklady
vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Prostredníctvom ustanovenia §853 Občianskeho zákonníka citované zákonné ustanovenie platí aj v

čase, keď bezpodielové spoluvlastníctvo síce už zaniklo, nebolo však ešte vykonané jeho vyporiadanie
(R10/1990).

V priebehu prvostupňového konania žalovaná namietala rozsah užívania nehnuteľnosti, keď tvrdila, že
užíva nehnuteľnosť v menšom rozsahu, než je 1 a naviac, bolo zistené, že nehnuteľnosť nie je užívaná

len účastníkmi konania, ale aj ich synom ktorý je zverený do osobnej starostlivosti žalobcu, na ktorého
žalovaná platí riadne výživné a matkou žalobcu.

Tieto okolnosti namietala žalovaná od počiatku konania, pričom z obsahu spisového materiálu vyplýva,
že skutočne vo vzťahu k rozsahu užívania nehnuteľnosti sám žalobca svojou žalobou, ktorá bola

doručená prvostupňovému súdu dňa 18.05.2011 a bola evidovaná pod Okresným súdom Prešov pod sp.
zn.14C/108/2011sadomáhalurčeniaspôsobuužívaniarodinnéhodomusprísl.,avžalobesámuviedol,
že žalovaná užíva kuchyňu s modrým obkladom, izbu, kúpeľňu, WC a kotolňu. V rámci dokazovania
bolo zistené, že priestory, ktoré užíva žalovaná sú neadekvátne a v značnom rozpore s rozsahom a
kvalitou užívania rodinného domu žalobcom, ktorý už iba nepomerne väčšiu časť rodinného domu v

podstatne vyššej kvalite.

V priebehu prvostupňového konania bolo zo strany svedkýň, a to svedkyne Q. Z. ako aj zo strany
svedkyne M.. E. O. (pojednávanie dňa 11.02.2014 č. l. 70 a nasledujúcich spisu) zistené, že skutočne vrodinnom dome v roku 2012 žila aj matka žalobcu. Obidve svedkyne tieto okolnosti potvrdili, keď naviac
svedkyňa M.. E. O. aj potvrdila, že brat zariadil matke komfortne izbu a bola mu odovzdávaná sestrou
Q. Z. časť dôchodku v čase, keď u neho matka žila. Od marca 2013 sa o matku starajú sestry M.. E.

O. a Q. Z.. Z toho vyplýva, že v rozhodnom období, za ktoré si uplatňuje žalobca nárok, rodinný dom
obývali nie len účastníci konania a ich syn, ale aj matka žalobcu.

Konštatovanie prvostupňového súdu, že tieto okolnosti vzhľadom na judikatúru českého najvyššieho
súdu nie je možné zohľadniť pri kritériu rovnosti podielov účastníkov konania podľa § 144 OZ, nie je

správne.

Je neadekvátne, aby v danom prípade prvostupňový súd hodnotil mieru stanovenej povinnosti žalovanej
vo vzťahu k plneniu vyživovacej povinnosti na neplnoletého syna zvereného do osobnej starostlivosti
otca. Nie je možné kompenzovať výšku výživného a prihliadnuť pri stanovovaní povinnosti žalovanej
podieľať sa na úhradách podľa § 144 OZ aj preto, že výživné nezabezpečuje ani základné potreby

maloletého dieťaťa.

V tejto súvislosti, najmä vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovanej, ktoré sa nejavia byť nedôvodné je
potrebné zistiť, či tieto označené okolnosti nie sú takými okolnosťami, ktoré by vo vzťahu k uplatnenému
nároku žalobcu, ktorý odvolací súd podľa § 144 OZ v spojení s ustanovením § 853 OZ nespochybňuje,

nebolo možné aplikovať ustanovenie § 3 ods. 1 OZ, kedy výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občiansko právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Toto zákonné ustanovenie sa týka práve existujúceho a zákonného nároku žalobcu na úhradu polovice

existujúcich nákladov v súvislosti s užívaním rodinného domu, avšak citované zákonné ustanovenie je
aj určitým korektívom ekvity, ktorým je možné dosiahnuť ideu spravodlivosti v rozhodovaní. Citované
zákonné ustanovenie pri svojej korekčnej funkcii umožňuje totiž prvostupňovému súdu meritórne
vstúpiť do existujúcich občiansko právnych vzťahov, ktoré nezodpovedajú spoločenskému očakávaniu
a korigovať právny vzťah medzi účastníkmi konania, ktorý sa neruší, nezakladá, ale na základe

všeobecnýchmorálnychpravidielelementárnejslušnostiatolerancieamorálnehocharakterukonajúcich
subjektov koriguje. Aplikácia citovaného zákonného ustanovenia je na úvahe súdu, ktorá musí byť
podloženávždykonkrétnymizisteniami,dovoľujúcimitakýzáver,ževdanejvecivýkonprávapovinností,
ktoré už vyplývajú z právnych predpisov, v danom prípade z ustanovenia § 144 Občianskeho zákonníka,
by bol v takom rozpore s prihliadnutím na postavenie žalovanej a všetky významné konkrétne okolnosti

prípadu (zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti žalobcu, bývanie matky žalobcu v rozhodnom období
v rodinnom dome, miera a kvalita obývaných priestorov žalovanu), že umožňuje aplikáciu citovaného
zákonného ustanovenia ako zásahu do výkonu už existujúcich práv a povinností.

Prvostupňový súd však v danom prípade tieto okolnosti nezvážil a neprihliadol na skutočnosti

odôvodňujúce možnú aplikáciu ustanovenia § 3 OZ. vzhľadom na skutočnosti, ktoré mal napokon
zistené a ktoré uviedol aj v skutkovom stave svojho napadnutého rozsudku. Tieto skutočnosti žalovaná
v priebehu konania namietala, boli zistené súdom prvého stupňa, a preto odvolaciemu súdu vzhľadom
na odvolacie námietky žalovanej neostávalo nič iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Úlohou prvostupňového súdu bude v ďalšom konaní zistiť a vyhodnotiť namietané okolnosti žalovanou
vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu a zistiť, či je dôvod na aplikáciu ustanovenia § 3 ods. 1
Občianskeho zákonníka, či je možné existujúce právo žalobcu vzhľadom na tieto výnimočné okolnosti
korigovať a v akom rozsahu, alebo nie.

Odvolací súd v odvolacom konaní neprejednával výrok rozsudku súdu prvého stupňa o zastavení
konania a o zamietnutí žalobného návrhu v prevyšujúcej časti, ktoré neboli napadnuté odvolaním.

O trovách odvolacieho konania rozhodne prvostupňový súd v konaní o veci samej v konečnom

rozhodnutí ( § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.