Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, June 26, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Tos/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120010563
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivo Maruščák
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8120010563.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Iva Maruščáka a sudcov JUDr.
Moniky Halkociovej a JUDr. Petra Tobiaša, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 26.06.2020, proti
odsúdenému F. O., pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. d/ Tr.
zákona, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o
sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 5PP/33/2020-34 zo dňa 14.05.2020,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. z a m i e t a sťažnosť odsúdeného F. O..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 61 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona (správne § 66 ods.1 písm. a/,
ods.3Tr.zákona)zamietolnávrhodsúdenéhoF.O.napodmienečnéprepusteniezvýkonutrestuodňatia
slobody v trvaní jedného roka, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.

zn. 2T/49/2018 zo dňa 20.08.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.10.2018, ktorým bol uznaný
za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona,
v spojení s uznesením Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/49/2018 zo dňa 24.04.2019, o
neosvedčení sa, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2019 a ďalej z výkonu trestu odňatia slobody
v trvaní deväť mesiacov, uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn.
0T/14/2019 zo dňa 16.02.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 16.02.2019, ktorým bol uznaný za

vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona s tým,
že pre výkon oboch trestov bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a po poučení o opravnom prostriedku, priamo
do zápisnice o verejnom zasadnutí odsúdený sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil. V dôvodoch
uviedol, že pochybil, ale má svoju rodinu a dôstojnosť a zárukou je jeho rodina a jeho slovo. Namietal

bodové hodnotenie rizika jeho sociálneho zlyhania, považujúc za diskriminačné nižšie hodnotenie
z hľadiska toho, že je chlap, žiadajúc rovnosť zákona pre každého. Spĺňa formálne aj materiálne
podmienky na podmienečné prepustenie. Uviedol, že pred výkonom trestu pracoval ako automechanik,
má trvalé bydlisko, žije s matkou, ktorá ho doma privíta a finančne i morálne podporí. Nemá problém
sa zamestnať v ktoromkoľvek období. Má našetrené finančné prostriedky. Má pred sebou ešte sedem
mesiacov (v tom čase) trestu a rád by tento čas strávil zmysluplne doma, s rodinou a v práci. Požiadal

o prepustenie na slobodu a dáva čestné slovo, že povedie riadny život aj za sprísnenia obmedzenia a
dĺžky podmienky.

Obhajcaodsúdenéhopoukázalvdôvodochsťažnostiokreminéhonato,žeodsúdenývdvochprípadoch
predchádzajúcich odsúdení preukázal, že pokiaľ bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody, je
schopný dodržiavať súdom uložené obmedzenia. Zastáva názor, že spáchanie trestného činu sa mu

prirátava dvakrát, keď za spáchanie trestných činov mu boli uložené nepodmienečné tresty, resp.
premenený trest a za svoje konanie bol zo strany štátu potrestaný tým, že mu bol spolu uložený trestv trvaní 21 mesiacov. V konaní o podmienečnom prepustení mu súd pričítava spáchanie trestných
činov opäť a odôvodňuje tým jeho neprepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, čo považuje za
nesprávne. Za výhodnejšie pre štát považuje, ak odsúdeného podmienečne prepustí na slobodu a pod

dohľadom počas skúšobnej doby bude odsúdený viesť riadny život . Preto navrhoval uloženie dlhšej
skúšobnej doby pod dohľadom probačným a mediačným úradníkom, ako aj povinnosť preukázateľne
sa uchádzať o zamestnanie. Uloženie probačného dohľadu sa v prípade odsúdeného už jedenkrát
osvedčilo. Vzhľadom na už vykonanú dĺžku trestu odňatia slobody 1 rok a 2 mesiace (v tom čase)
hodnotenieodsúdeného,uňhodošloknaplneniuúčelutrestuasúsplnenétakformálneakoajmateriálne

podmienky na podmienečné prepustenie odsúdeného na slobodu. V závere odsúdený prostredníctvom
obhajcu opätovne vyjadril úprimnú ľútosť nad svojim konaním a sľúbil, že po prepustení na slobodu sa
bude snažiť viesť riadny život a poučený z minulosti nepáchať trestnú činnosť. Uvedomil si nesprávnosť
svojho opakovaného protiprávneho konania a berie si z toho ponaučenie. Obhajca navrhol, aby odvolací
súd uznesenie okresného súdu zrušil a odsúdeného podmienečne prepustil z výkonu trestu odňatia
slobody, uložil mu primeranú skúšobnú dobu a obmedzenie spočívajúce v povinnosti dostaviť sa pred

probačného úradníka, tiež povinnosť preukázateľne sa uchádzať o zamestnanie.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia § 192 ods. 1 Tr. poriadku
správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie
napadnutému výroku uznesenia predchádzajúce a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je

dôvodná.

Tak, ako to konštatuje prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia, je z obsahu spisu zrejmé,
že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, § 36
písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, uložený mu trestným rozkazom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 0T/14/2019 zo dňa 16.02.2019, právoplatným rovnakého
dňa, ktorým bol uznaný za vinného z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia, so zaradením do
ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 1 písm. b/ Tr. zákona a po
zmene súdnej diferenciácie v minimálnom stupni stráženia a tiež vykonáva trest odňatia slobody v trvaní
1 roku podľa § 348 ods. 1 Tr. zákona, § 36 písm. l/ Tr. zákona, § 37 písm. m/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr.

zákona, uložený mu trestným rozkazom Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp.zn. 2T/49/2018 zo dňa
20.08.2018, právoplatným 06.10.2018, keď podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona bol odsúdenému výkon
tohto trestu podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona sa mu stanovila skúšobná doba na
3 roky a 6 mesiacov, uložený po neosvedčení sa v skúšobnej dobe na základe uznesenia Okresného
súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 2T/49/2018 zo dňa 24.04.2019, právoplatného dňa 24.04.2019.

Výkon trestu nastúpil odsúdený dňa 05.04.2019, pričom predpokladaný koniec trestu pripadá na
04.01.2021.

Pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody

prvostupňový súd správne skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky, ktoré zákon v ustanovení
§ 66 ods. 1 Tr. zákona vyžaduje.

Podľa § 66 ods. 1 písm. a/, ods. 3 Tr. zákona môže súd odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu,
ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a

môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život a ak ide o osobu odsúdenú za prečin
po výkone jednej polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím
prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody. Ak odsúdený
má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže byť podmienečne prepustený najskôr po
výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa odseku 1 písm. a/ až c/, § 67 ods. 1 a 2 a celého

zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Základnou podmienkou, ktorú musí súd pri svojom rozhodovaní zisťovať je to, či odsúdený vykonal
zákonom stanovenú časť trestu.

Keďže, ako už bolo uvedené, trest odňatia slobody bol odsúdenému uložený (v oboch prípadoch) za
prečin, jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody prichádza do úvahy v prípade, ak
vykonal polovicu uloženého mu trestu. Odsúdený trest vykonáva od 05.04.2019 a polovica z uloženéhotrestu odňatia slobody (výmery 9 mesiacov a 1 rok) vykonal 19.02.2020. Táto formálna podmienka v
čase podania žiadosti odsúdeným o podmienečné prepustenie zo dňa 23.03.2020 splnená bola.

Vykonanie zákonom stanovenej časti trestu však nie je jedinou zákonnou podmienkou, splnenie ktorej
sa pre možnosť podmienečného prepustenia vyžaduje. Odsúdený nemá po vykonaní stanovenej časti
trestu na podmienečné prepustenie nárok, ale preto, aby mohol (nie musel) byť z výkonu trestu odňatia
slobody podmienečne prepustený, musí byť súčasne zistené, že plnením svojich povinností a svojím
správaním preukázal polepšenie a súčasne musí z uvedených skutočností plynúť, že sa od neho môže

očakávať,ževbudúcnostipovedieriadnyživot.Odsúdenýtedamusíplnenímsvojichpovinnostíasvojím
správaním v podstate preukázať, že v jeho prípade je odpykanie aj kratšej, než pôvodne uloženej doby
trestu postačujúce a účel trestu bol v jeho prípade dosiahnutý. Inštitút podmienečného prepustenia z
výkonu trestu odňatia slobody nie je uplatňovaný automaticky u všetkých odsúdených po uplynutí času
v zmysle citovaného ustanovenia § 66 Tr. poriadku.

To, či sa odsúdený polepšil (čo je vývojový proces vnútornej premeny páchateľovej osobnosti), je možné
zisťovať prakticky len z jeho vonkajších prejavov a jeho správania, teda z toho, ako si vo výkone trestu
plnil svoje povinnosti a aké bolo jeho celkové správanie, vrátane jeho postoja k trestnej činnosti, za
ktorú mu bol uložený trest, ktorý vykonáva. To je zistiteľné okrem prejavov odsúdeného predovšetkým
z hodnotenia ústavu na výkon trestu, v ktorom odsúdený trest vykonáva. Hodnotenie rizika sociálneho

zlyhania je pritom založené na všestrannom zhodnotení osobnosti odsúdeného, i vrátane odsúdeným
namietanéhoukazovateľa,založenéhonacharakteristickýchrysochodsúdenéhomuža,resp.odsúdenej
ženy z hľadiska prognózy penologickej recidívy a resocializačnej prognózy.

Prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia správne poukázal na všetky skutočnosti, ktoré v tomto

smere z hodnotenia odsúdeného plynú. Podľa hodnotenia ÚVV a ÚVTOS Prešov sa odsúdený v čase
výkonuuloženéhotrestuodňatiaslobodysprávalvsúladesústavnýmporiadkomnapožadovanejúrovni,
problémy v dobe prispôsobenia sa podmienkam výkonu trestu problémy neboli evidované. Odsúdený
rešpektuje autority, ústavný poriadok a časový rozvrh dodržiaval. Bol 1-krát disciplinárne odmenený.
Kontakt s rodinou udržiava.

Tak ako súd prvého stupňa, aj krajský súd z výsledkov lustrácie konštatuje, že odsúdený bol štyrikrát
súdne trestaný, vrátane predmetných konaní, ktorých sa podmienečné prepustenie týka. Vo dvoch
predchádzajúcich prípadoch bol odsúdený podmienečne prepustený z výkonu uloženého trestu odňatia
slobody.

Uvedené skutočnosti svedčia o postoji odsúdeného k dodržiavaniu základných spoločenských a
právnych noriem, rovnako tak aj k účelu trestu, ktorým sa má uloženým trestom odňatia slobody
dosiahnuť a to nápravy páchateľa, aby už do budúcna trestnú činnosť nepáchal a viedol riadny život,
keď aj opakovane po vykonaní trestu odňatia slobody spojeného s jeho výkonom sa trestnej činnosti

dopúšťal naďalej, čo súd pri hodnotení ďalšej prognózy správania sa odsúdeného do budúcna, či sa
môže od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, musel hodnotiť negatívne.

Do úvahy je potrebné, rovnako ako to urobil súd prvého stupňa, vziať aj už v minulosti realizované
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo dvoch prípadoch, pričom v oboch

prípadoch sa odsúdený osvedčil. Po tomto období, napriek uloženému zákazu činnosti, však tento
súdom uložený trest nerešpektoval, čo nesvedčí o zmene v správaní odsúdeného, o jeho resocializácii.
Keď bol v minulosti podmienečne prepúšťaný, očakávalo sa, že v budúcnosti povedie riadny život, čo
sa nestalo.

K pozitívnemu hodnoteniu odsúdeného v doterajšom výkone trestu odňatia slobody, vzhľadom na
vyššie uvedené, je potom možné konštatovať, že správanie sa odsúdeného počas doterajšieho výkonu
trestu, je skôr prispôsobením sa podmienkam výkonu trestu, ako prejavom výrazného polepšenia sa
odsúdeného. O tom svedčí napokon aj záver plynúci zo spomínaného hodnotenia ÚVV a ÚVTOS
Prešov, ktorý konštatuje čiastočné splnenie podmienok na podmienečné prepustenie odsúdeného z

dôvodupredchádzajúcehoodsúdenia,postojaodsúdenéhoktrestnejčinnostiaidentifikovanejzávislosti,
vzhľadom na menej priaznivú resocializačnú prognózu a stredné riziko sociálneho zlyhania.Ani podľa krajského súdu nie je možné uzavrieť, že by boli splnené všetky zákonom vyžadované
podmienky pre to, aby mohol byť odsúdený z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustený. Z
trestnej minulosti odsúdeného vyplýva, že doposiaľ vykonané tresty odňatia slobody, ani podmienečné

prepustenie, na neho nepôsobili dostatočne výchovne v tom smere, aby sa po prepustení vyhýbal
páchaniu ďalšej trestnej činnosti. Žiadna taká zásadná zmena v správaní sa odsúdeného, ani v jeho
postojoch v priebehu doterajšieho výkonu trestu, ktorá by dovoľovala urobiť záver, že by sa od neho v
tomto štádiu dalo očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, zaznamenaná nebola.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, teda považuje krajský súd za správne a sťažnosť odsúdeného v tomto
smere za nedôvodnú, preto ju ako takú podľa ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.