Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10C/214/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208912
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5616208912.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu V.. N. S.,

nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom W. I., R. XXX/X, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr.
Alenou Oberučovou, bytom Liptovský Mikuláš, Kukučínova 1, proti žalovanému Liptovská vodárenská
spoločnosť, a.s., so sídlom Liptovský Mikuláš, Revolučná 595, IČO: 36 672 441, v spore o zaplatenie
9184,07 eura, takto

r o z h o d o l :

Žaloba s a z a m i e t a.

Žalovanému s a p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 19. 12. 2016, sa žalobca domáhal

voči žalovanému, podľa jeho voľby, zaplatenia sumy vo výške 9184,07 eura alebo uloženia povinnosti
zhotoviť na svoje náklady preložku existujúceho vodovodného potrubia na stavebnom pozemku, ktorý
tvoria pozemky parc. č. KN-C 731/3, parc. č. KN-C 732/33, parc. č. KN-C 833/4 a parc. č. KN-C 2847/29,
nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec Liptovský Mikuláš, tak, aby umožnila na pozemku
postaviť rodinný dom v zmysle záväzných regulatívov funkčného využitia územia podľa platného
územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš. V žalobe uviedol, že je výlučným vlastníkom pozemkov
zapísaných ako parc. č. KN-C 731/3, parc. č. KN-C 732/33, parc. č. KN-C 833/4 a parc. č. KN-C 2847/29,

nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., ktoré nadobudol na základe dohody o zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva, uzavretej dňa 28. 1. 2013, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol
povolený dňa 7. 3. 2013. Dohodou došlo k reálnemu rozdeleniu pôvodných pozemkov, vydaných na
základe reštitúcií, medzi jednotlivých spoluvlastníkov a vytvoreniu stavebných pozemkov. Žalovaný cez
pozemky parc. č. KN-C 2847/29, parc. č. KN-C 731/3 a parc. č. KN-C 833/4 prevádzkuje verejný
vodovod. Vodovod prevádzkuje na základe rozhodnutia Okresného národného výboru v Liptovskom
Mikuláši zo dňa 30. 11. 1981, č. OPLVH1612/1981-Vk, ktorým bolo uvedené vodohospodárske dielo

„Benice-vodovod“ do trvalej prevádzky. Žalovaný prevádzkuje stavbu vodovodu v rozpore s uvedeným
rozhodnutím, keďže nedodržiava podmienky bodu 8. rozhodnutia, podľa ktorého majú byť osadené
orientačné tabuľky na trase vodovodu. Neoznačením trasy vodovodu ho žalovaný uviedol do omylu pri
reálnom rozdelení pôvodných pozemkov medzi jednotlivých spoluvlastníkov, v dôsledku čoho nemôže
svoj pozemok použiť ako stavebný pozemok bez ďalších nákladov. V prípade, ak by trasa vodovodu
bola vyznačená, k omylu by nedošlo a došlo by k inému reálnemu rozdeleniu pozemkov. Na svojom
stavebnom pozemku sa rozhodol postaviť rodinný dom, pričom náhodne zistil, že na pozemku sa

nachádza vodovod. Umiestnenie vodovodu na pozemku mu znemožňuje postaviť vhodný primeraný
rodinný dom. Situáciu je možné riešiť preložkou potrubia vodovodu. Listom zo dňa 24. 10. 2015 navrhol
žalovanému vykonať preloženie vodovodu, čo žalovaný listom zo dňa 6. 11. 2015 odmietol. Listom zo
dňa 21. 10. 2016 požiadal žalovaného o vyčíslenie nákladov na prekládku, ktoré žalovaný vyčíslil dňa 7.11. 2016 na 9184,07 eura. Žalovaný mu uvedením do omylu, a to prevádzkovaním neoznačenej trasy
vodovodu na jeho stavebných pozemkoch, spôsobil škodu, ktorá vo finančnom vyjadrení predstavuje
cenu preložky existujúceho vodovodu.

2. Uznesením zo dňa 19. 7. 2019 súd konanie v časti o uloženie povinnosti žalovanému zhotoviť
na svoje náklady preložku existujúceho vodovodného potrubia na stavebnom pozemku žalobcu, ktorý
tvoria pozemky parc. č. KN-C 731/3, parc. č. KN-C 732/33, parc. č. KN-C 833/4 a parc. č. KN-
C 2847/29, nachádzajúce sa v katastrálnom území H., obec Liptovský Mikuláš, tak, aby umožnila

na pozemku postaviť rodinný dom v zmysle záväzných regulatívov funkčného využitia územia podľa
platného územného plánu Mesta Liptovský Mikuláš, zastavil a súčasne rozhodol o postúpení uvedenej
veci Okresnému úradu Liptovský Mikuláš.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku podanej žalobe, doručenom súdu dňa 18. 10. 2019, navrhol
podanú žalobu zamietnuť, keďže nie je preukázané jeho protiprávne konanie. V rozhodnutí o

povolení prevádzkovania vodovodu boli stanovené podmienky odstránenia závad, ktoré vtedajší vlastník
vodovodu mal odstrániť v lehote do 15. 12. 1981. V prípade, že by závady neodstránil, nebolo by
vodohospodárske dielo uvedené do trvalej prevádzky. Nakoľko vodohospodárke dielo je prevádzkované
a funkčné, je zrejmé, že vtedajší vlastník všetky závady riadne a včas odstránil. V rozhodnutí nebolo
stanovené, akým spôsobom má byť označovanie, resp. osádzanie orientačných tabuliek vykonané,

nebolo stanovené, v akej hustote majú byť orientačné tabuľky osádzané. Žiadne rozhodnutie orgánu
štátnej správy, ani platný právny predpis, mu neukladá povinnosť trasu niekoľkokilometrového vodovodu
označiť orientačnou tabuľou práve na pozemkoch žalobcu. Nemôže byť pričítane na jeho zodpovednosť,
že žalobca si pred podpisom dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nezistil prípadné
uloženie inžinierskych sietí na pozemkoch.

4. Žalobca v písomnom vyjadrení ku vyjadreniu žalovaného (replike), doručenom súdu dňa 12. 12.
2019, uviedol, že nespochybňuje, že Mestský národný výbor v Liptovskom Mikuláši, ako vtedajší vlastník
vodohospodárskeho diela, si závady, uvádzané v rozhodnutí o povolení prevádzkovania vodovodu,
odstránil a vodohospodárske dielo prevádzkoval aj s dodržaním bodu bodu 8 rozhodnutia, teda aj

s vyznačením trasy vodovodu. Žalovaný však prevádzkuje vodovod bez vyznačenia trasy. Poukázal
na zákonné ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 442/2002 Z. z. o
verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z.
o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov. Označovanie podzemných vedení
vodohospodárskych diel je bežné. Dôvodom na označenie trasy vedenia vodovodu na jeho pozemku

mala byť skutočnosť, že na pozemku trasa vodovodu mení smer. Uloženie inžinierskych sietí si zisťoval
bežným spôsobom, a to v katastri nehnuteľností na príslušnom liste vlastníctva, na ktorom vodovod
zapísaný nebol.

5. Žalovaný v písomnom vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike), doručenom súdu dňa 10. 1. 2020,

poukázal na skutočnosť, že aj označenie trasy vodovodu na jeho začiatku a konci by predstavovalo
splnenie zákonom stanovenej povinnosti. Poukázal tiež na skutočnosť, že žalobca sám uznal, že
akýkoľvek platný právny predpis mu neustanovuje povinnosť, ako má značenie vodovodu vykonať.

6. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval v celom rozsahu. Uviedol, že trasu vodovodu si

prešiel od pozemnej komunikácie pozdĺž pozemku až po horizont a žiadne označenie vodovodu tam nie
je. Keďže na jeho pozemku trasa mení smer, mal byť vodovod označený. Na pozemku sa bez preložky
stavať nedá. Škoda mu objektívne vznikla. Občiansky zákonník nepožaduje, aby škodu najskôr odstránil
aažpotomsijuuplatnilutoho,ktomujuspôsobil.Nároksiuplatnilajzdôvodu,žemuhrozilopremlčanie.

7. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu poukázala na to, že žalovaný porušil nielen podmienky uvedené
v rozhodnutí Okresného národného výboru Liptovský Mikuláš zo dňa 30. 11. 1981, ale aj zákonné
ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 3 zákona č. 442/2002 Z. z. Skutočnosť, že v
rozhodnutí nebolo bližšie špecifikované ako označiť trasu, neznamená, že trasu nebolo potrebné
označiť. Poukázala tiež na to, že Občiansky zákonník neupravuje, že škoda musí byť najskôr uhradená

a až následne sa môže vymáhať od toho, kto sa dopustil porušenia zákona.

8. Poverený zamestnanec žalovaného na pojednávaní trval na skutočnostiach uvedených vo vyjadrení
k žalobe a v duplike. Poukázal na to, že potrubie je funkčné a nie je potrebné ho prekladať. Žalovanýznačí trasy v rozsahu ako to má odskúšané. Predmetný vodovod je označený, a to minimálne pri vývode
z vodojemu. Vodovod tabuľkami označený je, avšak nie na každom pozemku, nakoľko je umiestnený
na niekoľko tisíc pozemkoch.

9. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový
stav:

10. Žalobca je výlučným vlastníkom pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., zapísaných

v katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, na liste vlastníctva číslo
XXX ako parc. č. KN-C 731/3, druh pozemku: orná pôda o výmere 267 m2, parc. č. KN-C 732/33, druh
pozemku: orná pôda o výmere 45 m2, parc. č. KN-C 833/4, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 60 m2 a parc. č. KN-C 2847/29, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 396
m2, právnym dôvodom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorej vklad do
katastra nehnuteľností bol povolený dňa 7. 3. 2013 pod V 445/2013.

11. Dňa 6. 11. 2015 žalovaný oznámil žalobcovi, že na pozemkoch parc. č. KN-C 2847/29 a parc. č.
KN-C 731/3 v katastrálnom území H. sa nachádza potrubie verejného vodovodu DN 150 v jeho správe.
Uvedený vodovod bol vybudovaný v roku 1984. Súčasne žalobcovi oznámil, že v prípade, že je potrebné
verejný vodovod preložiť, preložku realizuje na vlastné náklady osoba, z podnetu ktorej sa preložka

uskutočnila.

12. Dňa 17. 3. 2016 žalovaný žalobcovi oznámil, že verejný vodovod, uložený na pozemkoch parc.
č. KN-C 2847/29 a parc. č. KN-C 731/3 bol stavebne realizovaný na základe rozhodnutia Okresného
národného výboru v Liptovskom Mikuláši zo dňa 29. 3. 1977, číslo OPLVH-46/1977 VK, ktorým udelil

Mestskému národnému výboru v Liptovskom Mikuláši povolenie na zriadenie vodohospodárskeho diela
vodovodu pre časť Benice a následne rozhodnutím zo dňa 30. 11. 1981, číslo PLVH-1612/1981-VK,
udelil povolenie na uvedenie vodohospodárskeho diela do trvalej prevádzky.

13. Dňa 21. 10. 2016 žalobca požiadal žalovaného o približné vyčíslenie nákladov na prekládku

vodovodu na jeho pozemkoch. Dňa 7. 11. 2016 žalovaný oznámil žalobcovi, že orientačná cena
prekládky je 9184,07 eura s DPH.

14. Okresný národný výbor v Liptovskom Mikuláši, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného
hospodárstva, rozhodnutím zo dňa 30. 11. 1981, číslo: PLVH-1612/1981-Vk, povolil Mestskému

národnému výboru v Liptovskom Mikuláši uvedenie ukončeného vodohospodárskeho diela „Benice-
vodovod“ do trvalej prevádzky za podmienky, že do 15. 12. 1981 budú odstránené závady, uvedené
vo výroku rozhodnutia. V bode 8. uvedených závad je uložená povinnosť osadiť orientačné tabuľky na
hydrantoch, kalníkoch, vzdušníkoch a na trase.

15. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

16. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

17. Podľa § 17 ods. 1 písm. a) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení
neskorších predpisov, prevádzkovateľ verejného vodovodu je povinný prevádzkovať verejný vodovod
v súlade s osobitnými predpismi, všeobecne záväzným nariadením obce, prevádzkovým poriadkom

verejného vodovodu, podmienkami stanovenými na túto prevádzku rozhodnutiami príslušných orgánov
verejnej správy.

18. Podľa § 20 ods. 1 písm. c) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v

znení neskorších predpisov, prevádzkovateľ je oprávnený umiestňovať na nehnuteľnostiach orientačné
označenia, ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol,
nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym
dôvodom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť protiprávnym konaním žalovaného spočívajúcim v

neoznačení trasy verejného vodovodu na jemu patriacich pozemkoch, vo výške nákladov na preložku
verejného vodovodu. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalobca je výlučným vlastníkom
pozemkov nachádzajúcich sa v katastrálnom území H., zapísaných na liste vlastníctva číslo XXX,
výlučné vlastníctvo ku ktorým nadobudol na základe dohody o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva v roku 2013, ako aj skutočnosť, že uvedenými pozemkami prechádza verejný

vodovod, ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, pričom na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu sa
nenachádza označenie trasy vodovodu. Žalovaný však spochybnil dôvodnosť uplatneného nároku, z
dôvodu absencie jeho protiprávneho konania.

20. Predpokladmi vzniku zodpovednostného právneho vzťahu za škodu v zmysle § 420 Občianskeho
zákonníka sú: a) porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody, c) príčinná súvislosť medzi

porušením právnej povinnosti a škodou a d) zavinenie, pričom občianskoprávna úprava zodpovednosti
za škodu vychádza z prezumpcie nedbanlivostného zavinenia (teda nedbanlivostné zavinenie sa
predpokladá). Súd nemal v konaní preukázaný vznik zodpovednostného právneho vzťahu zo
zodpovednostizaškodumedzižalobcomažalovaným,nakoľkonemalpreukázanývznikškodynastrane
žalobcu a porušenie právnej povinnosti zo strany žalovaného.

21. Podľa ustálenej judikatúry, škoda predstavuje ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného
a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda napraviteľná poskytnutím
majetkovéhoplnenia,predovšetkýmpeňažného,pokiaľnedôjdekunaturálnejreštitúcii.Skutočnáškoda,
ktorá sa v zmysle zákonného ustanovenia § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v prípade vzniku

zodpovednostného právneho vzťahu uhrádza poškodenému, predstavuje ujmu spočívajúcu v zmenšení
majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Žalobca v konaní tvrdil, že
v dôsledku protiprávneho konania žalovaného mu vznikla škoda spočívajúca v nákladoch, ktoré by
vynaložil na vykonanie preložky vodovodu umiestneného na pozemkoch v jeho vlastníctve. Takto
skutkovo vymedzený nárok však nepredstavuje skutočnú škodu ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej

sfére poškodeného (žalobcu). Za škodu nie je možné považovať žalobcom tvrdené náklady, ktoré by
hypoteticky vynaložil na vykonanie preložky vodovodu, pokiaľ uvedené náklady reálne nevynaložil. V
majetkovej sfére žalobcu totiž nedošlo ku žiadnej ujme, keďže jeho majetok sa o tvrdenú sumu nákladov
neznížil.

22. Žalobca taktiež v spore nepreukázal protiprávne konanie žalovaného (porušenie právnej povinnosti).
Protiprávnym konaním sa rozumie konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom. Právna povinnosť
pritom môže vyplývať z právneho predpisu alebo zo zmluvného vzťahu. Žalobca v spore tvrdil, že
žalovaný porušil povinnosti určené zákonnými ustanoveniami § 17 ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 1
písm. c) zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a

doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o verejných vodovodoch“). K porušeniu uvedených zákonných povinností žalovaným
malo dôjsť prevádzkovaním vodovodu v rozpore s podmienkami stanovenými na prevádzku vodovodu
rozhodnutím Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši zo dňa 30. 11. 1981, konkrétne
povinnosti osadiť orientačné tabuľky na trase vodovodu. V bode 8. uvedeného rozhodnutia (povinnosť

odstrániť zistené závady vodohospodárskeho diela „Benice - vodovod“) bola Mestskému národnému
výboru v Liptovskom Mikuláši uložená povinnosť osadiť orientačné tabuľky na hydrantoch, kalníkoch,
vzdušníkoch a na trase. Uvedené rozhodnutie však nešpecifikovalo a bližšie nekonkretizovalo, akým
spôsobom má byť uvedená povinnosť splnená, t. j. kde, v akých vzdialenostiach, na akých úsekoch
a na akých miestach má byť trasa vodovodu označená orientačnými tabuľkami. Medzi stranami sporu

nebolo sporné, že vodovod nie je označený na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu až po horizont od
uvedených pozemkov. Žalovaný však tvrdil a žalobca jeho skutkové tvrdenie nespochybnil, že trasa
vodovodu označená je, a to minimálne pri vývode z vodojemu. Žalobca preto v spore neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal svoje skutkové tvrdenie, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť vyplývajúcu
mu zo zákonného ustanovenia § 17 ods. 1 písm. a) zákona o verejných vodovodoch v nadväznosti

na rozhodnutie Okresného národného výboru v Liptovskom Mikuláši zo dňa 30. 11. 1981, keďže
nepreukázal, že žalovaný v rozpore s podmienkami stanovenými na prevádzku vodovodu v rozhodnutí
neoznačil trasu vodovodu orientačnými tabuľkami. Povinnosť označiť trasu vodovodu na pozemkoch
vo vlastníctve žalobcu, z porušenia ktorej odvodzuje žalobca svoj nárok na náhradu škody, nevyplývazo žiadneho právneho predpisu, rozhodnutia orgánu verejnej správy ani zo zmluvného vzťahu. Žalobca
rovnako nepreukázal protiprávne konanie žalovaného spočívajúce v porušení povinnosti uvedenej v
zákonnom ustanovení § 20 ods. 1 písm. c) zákona o verejných vodovodoch. Prioritne je potrebné

uviesť, že uvedené zákonné ustanovenie upravuje oprávnenie prevádzkovateľa vodovodu, nie jeho
povinnosť, tak ako to vyplýva z návetia ustanovenia („Prevádzkovateľ je oprávnený...“). Text ustanovenia
“….ktoré je povinný udržiavať v riadnom stave.” len bližšie konkretizuje orientačné označenia, ktoré
je prevádzkovateľ oprávnený umiestňovať na nehnuteľnostiach. Uvedené zákonné ustanovenie však
neukladá žalovanému ako prevádzkovateľovi verejného vodovodu povinnosť označiť trasu vodovodu a

už vôbec nie rozsah a spôsob prípadného označenia.

23. Už len okrajom súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ žalobca tvrdil, že bol uvedený do
omylu žalovaným pri uzatváraní dohody o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva, súd dôvodnosť
uvedenej argumentácie preukázanú nemal. Právne následky občianskoprávneho inštitútu omylu v
zmysle zákonného ustanovenia § 49a Občianskeho zákonníka nastávajú len v zákonom vymedzených

prípadoch, ak sa na vzniku omylu druhá zmluvná strana podieľala zákonom určeným spôsobom.
Žalovaný však účastníkom dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe
ktorej žalobca nadobudol výlučné vlastníctvo k pozemkom, nebol. Navyše, žalobca sa stal podielovým
spoluvlastníkom pozemkov už v roku 1995, kedy ich, spolu s ostatnými podielovými spoluvlastníkmi,
nadobudol na základe zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému

poľnohospodárskemu majetku, pričom verejný vodovod už vtedy cez predmetné pozemky prechádzal.
Žalobca ako podielový spoluvlastník pozemkov už po ich nadobudnutí v roku 1995 mohol zistiť ich
stav aj prípadné umiestnenie inžinierskych sietí, vrátane vodovodu. V tejto súvislosti súd poukazuje aj
na skutočnosť, že v bezprostrednej blízkosti pozemkov vo vlastníctve žalobcu, pri komunikácii vedúcej
pozdĺž pozemkov, je umiestnený prevádzkový hydrant, z ktorého existencie taktiež mohol žalobca

usudzovať na umiestnenie vodovodu v bezprostrednej blízkosti jemu patriacich pozemkov.

24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v spore v plnom rozsahu úspešnému žalovanému. Súd preto priznal žalovanému

voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade so zákonným ustanovením §
262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.