Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/30/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5819010281
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5819010281.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, na verejnom zasadnutí konanom 28. mája 2020 v senáte zloženom z predsedu

senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr. Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, prejednal
odvolanie prokurátora a obžalovaného H. Z. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn.
6T/96/2019 z 12.11.2019 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d), e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo,
sp. zn. 6T/96/2019 z 12.11.2019 vo výroku o treste zákazu činnosti.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. por.

obžalovaný H. Z., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom N. E. č. XX

s a o d s u d z u j e :

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. m/) na trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá na dobu 6 (šesť) rokov.

II. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného H. Z. z a m i e t a ako nedôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresného súdu bol obžalovaný H. Z. uznaný za vinného z prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za uvedený trestný čin mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu
bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu vo výmere 30 mesiacov. Podľa § 61 ods. 1, 2 Tr. zák. mu
bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá vo výmere 36 mesiacov.

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný a prokurátor.

Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto zahlásil priamo na hlavnom pojednávaní po vyhlásení
rozsudku prvostupňovým súdom s tým, že odvolanie podáva proti výroku o vine a proti výroku o treste.
Podané odvolanie bližšie nezdôvodnil.

Prokurátor podal odvolanie proti výroku o treste v neprospech obžalovaného. V odvolaní uviedol, že
prvostupňový súd správne vyhodnotil prevahu priťažujúcich okolností, avšak nedostatočne vyhodnotil
okolnosti bezprostredne predchádzajúce spáchaniu trestného činu, a to arogantnú jazdu obžalovaného,
ktorý po signalizácii zo strany polície, aby s vozidlom zastavil, toto nerešpektoval a naopak rýchloujazdou sa snažil policajnej hliadke ujsť. Jeho konaním mohlo dôjsť k ohrozeniu života a zdravia iných
účastníkov cestnej premávky. Tresty uložené obžalovanému sa javia ako neprimerane mierne. Navrhol
preto, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a uložil obžalovanému trest odňatia

slobody v polovici trestnej sadzby s podmienečným odkladom a stanovením primeranej skúšobnej doby
a taktiež aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlo v polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby.

Krajský súd ako súd odvolací na podklade podaných odvolaní, po zistení, že v predmetnej veci
niet zákonného dôvodu na postup podľa § 316 Tr. por., preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por.

zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Pri preskúmaní napadnutého rozsudku mal na zreteli aj povinnosť prihliadať na chyby,
ktoré síce neboli odvolaniami vytýkané, ale sú takej povahy, že by odôvodňovali podanie mimoriadneho
opravného prostriedku, a to dovolania na základe § 371 ods. 1 Tr. por. Následne krajský súd zistil,
že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote, oprávnenými subjektmi, pričom odvolanie
prokurátora možno považovať za dôvodné a odvolanie obžalovaného za nedôvodné.

Odvolací súd pri plnení prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému
rozsudku postupoval prvostupňový súd podľa príslušných ustanovení Trestného poriadku a na hlavnom
pojednávaní vykonal všetky potrebné dôkazy v záujme náležitého zistenia skutkového stavu, a to pri
plnom uplatnení základných zásad trestného konania, najmä zásad ústnosti a bezprostrednosti. V

odôvodnení napadnutého rozsudku prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 168 Tr. por. uviedol,
ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel. Taktiež
dostatočne uviedol akými úvahami sa spravoval, keď dospel k záveru o vine obžalovaného.

Aj podľa názoru krajského súdu výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú

jednoznačne a tvoria ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých bez akýchkoľvek
pochybností možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je uvedený vo
výrokovej časti napadnutého rozsudku. Taktiež pokiaľ ide o kvalifikáciu skutku aj krajský súd je toho
názoru, že v danom prípade boli naplnené znaky skutkovej podstaty prečinu ohrozenia pod vplyvom
návykovej látky podľa § 289 ods. 2 Tr. zák.

Vinu obžalovaného považuje aj krajský súd za nepochybne preukázanú.

Keďže odôvodnenie napadnutého rozsudku je podrobné, zrozumiteľné a logické a krajský súd sa s ním
v celom rozsahu stotožňuje, preto v zásade naň odkazuje.

Obžalovaný je usvedčovaný najmä výpoveďami svedkov S. K., V. E. a Mgr. S. Y.. Títo svedkovia
vyvracajú obhajobu obžalovaného, že motorové vozidlo viedla iná osoba. Prvostupňový súd
v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne rozviedol prečo neuveril výpovediam svedkov
vypovedajúcich v prospech obžalovaného v súvislosti s tým kto mal viesť motorové vozidlo. Podrobne

rozviedol rozpory vo výpovedi obžalovaného a svedka X. E. a vo výpovedi svedkov K. X. a X. E..
Ide pritom o také rozpory, ktoré opodstatnene vyvolávajú pochybnosti o vierohodnosti výpovedí týchto
svedkov. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že obžalovaný mal dôvod odmietnuť vyšetrenie
na zistenie alkoholu ako vodič, keďže sám uviedol, že v kritickom čase požil alkohol. Vzhľadom na
podrobnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku nepovažuje krajský súd za potrebné toto akýmkoľvek

spôsobom dopĺňať pokiaľ ide o výrok o vine obžalovaného.

V súvislosti s výrokom o treste krajský súd poznamenáva, že čiastočne sa stotožnil s odvolacími
námietkami prokurátora. Pokiaľ ide o trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého bol
obžalovanému podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov, takýto trest považuje

krajský súd za primeraný a zodpovedajúci stavu veci a zákonu. Krajský súd považoval odvolacie
námietky prokurátora za opodstatnené vo vzťahu k výroku o treste zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá. Trest uložený prvostupňovým súdom nebol uložený v zákonnej sadzbe. Z napadnutého
rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd ukladal trest odňatia slobody obžalovanému za použitia § 38
ods. 2, 4 Tr. zák. pri prevahe priťažujúcich okolností. Ako vyplýva z napadnutého rozsudku prvostupňový

súd ukladal trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, avšak bez použitia § 38 ods. 2, 4 Tr. zák.,
pričom takýto svoj nesprávny postup bližšie nezdôvodnil. Keďže na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností je potrebné prihliadnuť aj pri ukladaní trestu zákazu činnosti, krajský súd poznamenáva, že pri
postupe podľa § 38 ods. 2, 4 Tr. zák. dochádza k úprave trestnej sadzby pri tomto treste tak, že spodnáhranica zvyšujúca sa o jednu tretinu je 4 roky. Prvostupňový súd mal tak ukladať trest zákazu činnosti
v sadzbe od 4 do 10 rokov.
Krajský súd na základe odvolania prokurátora preto zrušil v napadnutom rozsudku výrok o treste zákazu

činnosti a sám uložil obžalovanému za použitia § 38 ods. 2, ods. 4 Tr. zák. (§ 37 písm. m/ Tr. zák.) trest
zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 6 rokov. V tejto súvislosti krajský súd poznamenáva, že
obžalovaný bol už v minulosti odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil ako vodič po
požití alkoholických nápojov. Svojim konaním spôsobil inému ťažkú ujmu na zdraví. V súvislosti s týmto
trestným činom mu bol už uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 3 roky. Opätovne

bol obžalovaný odsúdený aj pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm.
d) Tr. zák., keď viedol motorové vozidlo v čase zákazu činnosti viesť motorové vozidlá. Tieto skutočnosti
dostatočne nasvedčujú, že obžalovaného treba považovať za nezodpovedného a nedisciplinovaného
vodiča. Opakovane je súdne trestaný pre vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu. Taktiež v
minulosti nerešpektoval uložený mu trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, keď bol pre porušenie
tohto zákazu aj odsúdený. Za takýchto okolností sa krajský súd stotožňuje s odvolacími námietkami

prokurátora o neprimeranosti trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá, ako aj s konštatovaním
prokurátora o arogantnej jazde obžalovaného, keď nerešpektoval signalizáciu polície, aby zastavil s
motorovým vozidlom, ale snažil sa polícii ujsť, čím nepochybne, keďže viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu, ohrozoval ostatných účastníkov cestnej premávky. Z predchádzajúcich postihov za
trestnú činnosť spáchanú v súvislosti s vedením motorového vozidla sa zjavne obžalovaný nepoučil, a

preto je aj podľa názoru krajského súdu namieste pôsobiť na neho prísnejším trestom zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá. Keďže obžalovanému bol ukladaný tento trest v sadzbe od 4 do 10 rokov,
za primeraný trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá považoval krajský súd trest vo výmere 6
rokov. Takýto trest v spojitosti s trestom odňatia slobody uložený obžalovanému prvostupňovým súdom
možno podľa názoru krajského súdu považovať za spravodlivý a objektívny obraz potrieb individuálnej

a generálnej prevencie. Ide o trest, ktorý v plnej miere odzrkadľuje závažnosť spáchaného prečinu, ako
aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného.

Keďže krajský súd považoval odvolacie námietky prokurátora za čiastočne dôvodné, preto rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Pokiaľ ide o odvolanie obžalovaného, toto krajský súd ako

nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.