Rozsudok Judgement was issued on Monday, October 29, 2012

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4C/223/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6411211313
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Spurný

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2012:6411211313.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom sudcom JUDr. Ivanom Spurným v právnej veci navrhovateľov v 1. rade

A. A., E.. XX.XX.XXXX, I. W.. D. XX, I. Š., v 2. rade U.. F. A., E.. XX.XX.XXXX, I. W.. D. XX, I. Š., v
3. rade S. A., E.. XX.XX.XXXX, I. W.. D. XX, I. Š. proti odporcovi Z. Y., E.. XX.XX.XXXX, I. I., D. XX,
zastúpený JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie Matice
slovenskej 41, Zvolen o náhradu škody vo výške 1.035,47 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 32.879
eur pre každého z navrhovateľov takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľov, ktorým sa domáhali, aby odporca bol povinný zaplatiť navrhovateľom 1.035,47
eur, z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke v 1. rade sumu 600 eur, navrhovateľovi v 2. rade sumu
600 eur a navrhovateľke v 3. rade sumu 600 eur, ako nemajetkovú ujmu, do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

Súd návrh navrhovateľov presahujúcu nemajetkovú ujmu 600 eur, vo zvyšku z a m i e t a.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom sumu 27,16 eur, ako trovy
preddávkované zo štátnych prostriedkov, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Okresného súdu v Žiari nad Hronom sumu 120 eur, ako súdny
poplatok, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia podali na Okresný súd Žiar nad Hronom dňa 16.09.2011 návrh, v ktorom navrhovali,

aby súd zaviazal odporcu zaplatiť im škodu vo výške 1.035,47 eur a nemajetkovú ujmu z toho
dôvodu, že navrhovateľka v 1. rade je nájomkyňou bytu na Q.. W.. D. Č. XX K. I. Š., a to od
03.09.1982. Navrhovatelia v 2. a v 3. rade sú jej deti, ktoré s ňou od pridelenia bytu bývajú neustále
v spoločnej domácnosti. Odporca byt dňa 18.09.2009 odpojil od elektrickej energie. Predbežným
opatrením Okresného súdu v Žiari nad Hronom, zo dňa 20.10.2009 mal stanovenú povinnosť, pripojiť
ich k elektrickej energie, čo však nerešpektoval. Nerešpektoval ani právoplatný a vykonateľný rozsudok
Okresného súdu v Žiari nad Hronom 9C XXX/XXXX, kde mu bola stanovená povinnosť do 3 dní,

na vlastné trovy zabezpečiť zapojenie elektriny. Pri výkone rozhodnutia v rámci exekúcie neustále
podával námietky, a až na základe exekučného príkazu, si sami zapojili elektriku dňa 18.11.2010, t.j. 14
mesiacov od jeho protiprávneho konania. Vzhľadom na to, že bývali v nevyhovujúcich podmienkach, na
zabezpečenie aspoň minimálnych podmienok museli vynaložiť finančnú čiastku vo výške 1.035,47 eur,ktorá pozostávala z prostriedkov na zakúpenie plynu, svietidiel, batérií, oblečenia, právne poradenstvo
a uhradiť náklady dvoch splátok ich známej, ku ktorej sa chodili sprchovať a prať. Na výzvu súdu dňa
26.10.2011, doplnili návrh o výšku nemajetkovej ujmy, pre každého vo výške 32.879 eur. Utrpeli šok pri

odpojení elektriky. Za uvedené obdobie museli riešiť, ako prežiť tmu a zimu, cez leto zase nemožnosť
používať ventilátor a sprchu, v zime sa zobúdzali v noci na zimu, čo ich týralo celé zimné obdobie,
chodili sa sprchovať k známym a žehliť prádlo k známym, nemohli používať elektrickú rúru a variť jedlo,
a preto si museli zakúpiť plynovú bombu. Boli obmedzovaní na strave, rovnako museli zmeniť svoje
zaužívané zvyklosti, životný štýl, pretože v minulosti všetky spotrebiče, vrátane kúrenia, boli na elektriku.

Po zotmení chodili v byte s baterkou, nedalo sa čítať, nemohli si oddýchnuť pri televízii, fénovať si vlasy,
pracovať na počítači. Vôbec nevedeli dokedy bude trvať situácia s odpojením elektriky, čo vytváralo
nenormálny tlak na psychiku. Tento tlak bol o to väčší, že na prízemí v reštaurácii sa cez sviatky zabávali
vo vykúrených priestoroch, a bola tam zapojená elektrika. Hoci bolo vydané predbežné opatrenie, a
právoplatný rozsudok, museli sa domáhať svojho práva exekútorom a aj v tomto konaní sa odporca
snažil spraviť prieťahy s tým, aby sa čas zapojenia od elektriky predlžoval, a tým stupňoval nátlak na

nich, aby sa z bytu vysťahovali. Za celé obdobie, každý mesiac platili Slovenskej energetike a.s., platby
za elektriku. Takto prežili 427 dní, a preto kompenzáciu za prežité útrapy, neľudské zaobchádzanie, videli
v nemajetkovej ujme, vyjadrenú v peniazoch vo výške 77 eur za každý prežitý deň.

Odporca navrhoval návrh navrhovateľov zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že navrhovatelia v 2.

a v 3. rade, nie sú aktívne legitimovaní na podanie návrhu, pretože nie je s nimi v žiadnom zmluvnom
vzťahu. Z jeho strany absentuje základný predpoklad pre vznik škody, ktorým je zavinenie, nakoľko k
odpojeniu elektrickej energie nedošlo z jeho strany svojvoľne, ale výlučne z dôvodu ochrany života a
zdravia osoby a ochranu majetku, pričom tak konal výlučne na základne vyjadrení odborne spôsobilých
osôb a vo vzťahu k navrhovateľom. Mal snahu vždy im zabezpečiť vyhovujúce náhradné ubytovanie,

čo navrhovatelia odmietali. Vo vzťahu k požadovanej výške nemajetkovej ujmy, poukazoval na to,
že zmyslom zadosťučinenia nie je zabezpečiť si zdroj obživy, ani náhradu príjmu, a nemôže viesť k
neprimeranému obohateniu.

Z vykonaného dokazovania, a to výsluchom účastníkov, ako aj z pripojených listinných dôkazov nie je

sporné, že navrhovateľka v 1. rade, na základe rozhodnutia o pridelení bytu z 03.09.1982 a zápisnici
o dohode o odovzdaní bytu z 19.11.1982, je nájomkyňa 3-izbového bytu na Q. W.. D. XX K. I. Š..
Byt sa nachádza v dome, ktorý je vo vlastníctve odporcu. Nie je sporné, že navrhovatelia v 2. a v 3.
rade sú deti navrhovateľky v 1. rade, ktoré s ňou od pridelenia bytu trvale žijú a spoločne uhrádzajú
náklady, a preto tvoria domácnosť v zmysle § 115 Občianskeho zákonníka. Nájomca bytu a osoby,

ktoré žijú s nájomcom v spoločnej domácnosti, majú popri práve užívať byt, aj právo užívať spoločné
priestory a zariadenia domu, ako aj používať plnenia, ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu
(§ 688 Občianskeho zákonníka). Pretože navrhovatelia uplatňujú práva týkajúce sa bytu, na základe
horeuvedených ustanovení, sú preto navrhovatelia v 2. a v 3. rade aktívne legitimovaní na podanie tohto
typu žaloby. Nie je sporné, že odporca dňa 18.09.2009, odpojil byt číslo 3, v ktorom bývajú navrhovatelia,

od elektrickej energie. Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 20.10.2009, v konaní 9C XXX/XXXX,
predbežným opatrením uložil odporcovi zabezpečiť na svoje náklady prívod elektrickej energie, a toto
rozhodnutie potvrdil aj Krajský súd v Banskej Bystrici dňa 17. decembra 2009, v konaní 12Co XXX/
XXXX. Navrhovatelia sa svojho práva domáhali aj v občiansko-právnom konaní, pod spisovou značkou
9C XXX/XXXX, kde vydal Okresný súd v Žiari nad Hronom dňa 09. marca 2010 rozsudok, ktorým uložil

odporcovi zabezpečiť prívod elektrickej energie na odberné miesto pre navrhovateľov. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť 04.05.2010. Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že odporca
toto právoplatné rozhodnutie nerešpektoval, v exekučnom konaní predlžoval stav nerešpektovania
právoplatného rozhodnutia súdu tým, že podával odklad, neskôr návrh na zastavenie exekúcie, a preto k
zapojeniu elektrickej energie došlo až 18.11.2010. Nie je sporné, že za celé obdobie navrhovatelia platili

za dodávku elektrickej energie vo výške 116,17 eur a nie je sporné, že za uvedené obdobie navrhovatelia
okrem bežných spotrebičov na elektriku, boli odpojení aj od elektrického vykurovania.

Odporca sa bránil tým, že stavba, v ktorej sa nachádzal byt navrhovateľov si vyžadovala rozsiahlu
rekonštrukciu.Elektrickérozvodybolivtakomstave,žemohlodôjsťkohrozeniuzdravia.Predodpojením

elektriky navrhovateľom núkal byt, rovnako aj po odpojení elektrickej energie. Podľa jeho vedomostí
navrhovatelia v byte nebývali. Po rozhodnutí súdu sa snažil pripojiť elektrickú energiu, ale nebolo to
jednoduché, pretože potreboval nový projekt, súhlasné stanovisko Stredoslovenskej energetiky, ďalejvyjadrenie pamiatkarského úradu, a aj keď došlo v exekúcii k pripojeniu elektrickej energie, toto ohrozuje
život a zdravie navrhovateľov.

V trestnom konaní, ktoré vedie Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Žiari nad Hronom, pod číslom
Č.-F.-XXX/OVK-Y.-XXXX, bol pribraný znalec U.. K. W., ktorý posúdil stav elektrickej inštalácie. Tento
znalec zistil, že závady na elektrických rozvodoch sa týkajú len spoločných priestorov a netýka sa to
bytu navrhovateľov. Všetko sú to závady za odstránenie, ktorých zodpovedá majiteľ. Podľa tvrdenia
znalca, sa jednalo o závady, ktoré bolo možné odstrániť vo veľmi krátkom čase, v horizonte niekoľko

hodín, maximálne dvoch, troch dní. Ku dňu odpojenia elektrickej energie, bolo možné zabezpečiť prívod
elektrickej energie do bytu navrhovateľov. Jednou z možností, by bol napr. jednoduchý prepoj tak,
ako je to riešené aj v reštaurácii GREEN CAFÉ, ktoré sa nachádza na prízemí domu. Aj znalec po
ohliadke nadobudol dojem, že konanie odporcu bolo účelové. Odpojením od elektrickej energie sa snažil
prinútiťpodnájomníkovkrezignáciiaodsťahovaniu.Odpojenieodelektrickejenergiesinevyžadovalstav
rozvodov v byte navrhovateľov a spoločné priestory sa dali vyriešiť vo veľmi krátkom časovom horizonte.

Jedným z prvých ľudsko-právnych dokumentov, ktorý uznal práva na bývania, je všeobecná deklarácia
ľudských práv, ktorá bola prijatá a vyhlásená valným zhromaždením OSN, 10. decembra 1948. Článok
25, tejto deklarácie obsahuje špecifické právo každého na adekvátne bývanie a hovorí, že každý má
právo na takú životnú úroveň, ktorá by mohla zabezpečiť jeho zdravie a blahobyt a aj zdravie a blahobyt

jeho rodiny, vrátane potravy, ošatenia, bývania, lekárskej starostlivosti, a nevyhnutných sociálnych
služieb.

Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov svojej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka).

Právo na bývanie patrí k základným ľudským právam. Už v predchádzajúcich konaniach, ktoré sú
citované vyššie, súdy konštatujú porušenie práv všetkých troch navrhovateľov, vyplývajúcich z práva
na bývanie. Nie je sporné, že odporca nerešpektoval právoplatné rozhodnutie súdu, ukladajúcemu
povinnosť pripojiť navrhovateľov na elektrickú energiu. Nemal žiadny zákonný dôvod na to, aby

predlžoval obdobie, počas ktorého nebola zabezpečená dodávka elektrickej energie, pre navrhovateľov,
a ako vyplýva zo znaleckého posudku, nebol dôvod v byte navrhovateľov, aby došlo k odpojeniu
elektrickejenergieavspoločnýchpriestorochsazávadydaliriešiťvpriebehuniekoľkýchhodín.Tvrdenie
odporcu o tom, že dochádzalo k ohrozeniu zdravia, že potreboval projekty a stanoviská pamiatkarov, sú
len účelové tvrdenia, ktoré nezodpovedajú danému stavu veci. Jeho tvrdenie o tom, že navrhovatelia v

byte nebývali, vyvrátila aj svedkyňa A. I., ktorá potvrdila tvrdenie navrhovateľov, nielen čo do bývania v
byte, ale aj čo do podmienok v byte, ktoré opisovali navrhovatelia, ako aj možnosti sprchovania, prania
a pod., ktoré prevádzali u nej. Rovnako tvrdenia ohľadom zabezpečenia bytovej náhrady sú účelové,
nakoľko odporca neuniesol dôkazné bremeno a nedokázal v predchádzajúcich konaniach zabezpečenia
zákonnej bytovej náhrady pre navrhovateľov. Na odpojenie elektrickej energie nebol ani dôvod v tom

smere, že by navrhovatelia neplatili nájom, alebo zálohové platby pre elektrickú energiu. Odporca teda
úmyselne odpojil navrhovateľov od dodávok elektrickej energie, napriek tomu, že vedel, že sú na jej
dodávku bezprostredne odkázaní, či už vo vykurovaní, alebo vo všetkých elektrických spotrebičoch,
a tento stav umelo predlžoval, až na obdobie 14 mesiacov. Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a
dokázali, že útrapy, ktoré za toto obdobie vytrpeli, či už v lete alebo v zime, tak ako ich popisujú v návrhu

na začatie konania, a vo svojich písomných podaniach do spisu, zasiahli do ich občianskej cti a ľudskej
dôstojnosti, a preto odporca nesie občiansko-právnu zodpovednosť, vyplývajúcu z ochrany osobnosti
uvedených v §11 Občianskeho zákonníka.

Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva

na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov, a aby jej bolo dané primerané
zadosťučinenie (§ 13 ods.1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie
podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť
v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2
Občianskeho zákonníka).

Občiansko-právna zodpovednosť (sankcia) za neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti
podľa § 13 predpokladá splnenie podmienok, že musí ísť o neoprávnený zásah do chráneného
všeobecného osobnostného práva fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý porušiť, či ohroziťosobnosť fyzickej osoby, že ujma na osobnosti fyzickej osoby (nemajetková ujma), je spôsobená jej
fyzickej,psychologicko-morálnejasociálnejintegrite,ažejetupríčinnásúvislosťmedzitýmtokonaniami.
Zodpovednosť za neoprávnený zásah je založená na objektívnom princípe.

Navrhovatelia uniesli dôkazné bremeno a dokázali, že odporca protiprávnym, neoprávneným,
úmyselným konaním ich odpojil na dobu 14 mesiacov od prívodu elektrickej energie. Ďalej dokázali,
že týmto zásahom došlo u nich k ujme, a to psychicko-sociálnej integrite, a dokázali aj príčinnú
súvislosťmedzitoutoujmouaneoprávnenýmzásahomodporcu.Možnosťpriznaniapeňažnejsatisfakcie

predpokladá, že sa primerané morálne zadosťučinenie, ako primárna forma zadosťučinenia, ukazuje v
konkrétnom prípade, ako nepostačujúca, ktorá stráca svoju účinnosť a funkčnosť. Táto nedostatočnosť
morálnej satisfakcie musí byť z hľadiska intenzity trvania rozsahu a ohlasu nepriaznivých dôsledkov
na postavení fyzickej osoby v rodine v spoločnosti objektívna, bez ohľadu na subjektívny pocit takto
zasiahnutej osoby. Súd, preto prihliadol na dobu 14 mesiacov, počas ktorej došlo k zníženiu dôstojnosti
fyzickej osoby, prihliadol na skutočnosti, ku ktorým k takémuto konaniu došlo, na strane odporcu v tom

smere, že úmyselne predlžoval takýto stav, a prihliadol aj na tú skutočnosť, že práve inštitút peňažnej
náhrady má odradiť vlastníkov domov od obdobného správania sa voči nájomcom, a preto mal súd za
dokázané, že na strane navrhovateľov sú splnené zákonné ustanovenia uvedené v § 13 ods. 2, pre
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Pri výške náhrady podľa odseku 2 urči súd s prihliadnutím na
závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho

zákonníka).

Pre závažnosť výšky náhrady nemajetkovej ujmy, zakotvuje zákon taxatívne dve kritériá, a to závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy (bez ohľadu na subjektívny pocit navrhovateľov) a ďalej na okolnosti,
za ktorých k porušeniu práva došlo. Navrhovatelia uplatňovali nemajetkovú ujmu vo výške 32.879 eur

každý, ku ktorej dospeli tak, že si stanovili 77 eur na jeden deň, a vynásobili ho počtom dní (427)
odpojenia od elektrickej energie. Takýto postup však nie je správny. Aj pri náhrade nemajetkovej ujmy
a stanovení jej výšky, platí v práve zásada proporcionality. Navrhovatelia nie sú všeobecne verejne
známe osoby. K zásahu do ich práva na ochranu osobnosti, nedošlo tým spôsobom, že by sa o tom
dozvedela široká verejnosť. Súd preto vychádzal pri stanovení výšky náhrady zo zaužívanej judikatúry

Ústavného súdu, ktorý stanovuje výšku náhrady nemajetkovej ujmy v obdobnom rozsahu. Preto súd
uložil odporcovi, každému navrhovateľovi zaplatiť sumu 600 eur. Nakoľko navrhovatelia požadovali
sumu 32.879 eur, súd vo zvyšku návrh navrhovateľov, presahujúcich 600 eur u každého zvlášť, zamietol.

Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa

ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu (§ 16 Občianskeho zákonníka).

Ak vznikla v príčinnej súvislosti z neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti fyzickej
osobnosti vedľa nemajetkovej ujmy i majetková ujma, vyjadrená v peniazoch, t.j. škoda, má táto osoba
okrem peňažného zadosťučinenia, právo aj na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka.

Zodpovednosť toho, kto neoprávnene zasiahol do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby, je však v
tomto prípade založená na princípe predpokladaného zavinenia (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti (§ 420 ods. 1 Občianskeho
zákonníka).

Predpokladom vzniku občiansko-právnej zodpovednosti fyzických a právnických osôb, podľa § 420
Občianskeho zákonníka, je porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti
medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody a zavinenie. Dôkazná povinnosť, teda dôkazné
bremeno leží na poškodenom, okrem zavinenia. Navrhovatelia dokázali porušenie právnej povinnosti

odporcu, už v predchádzajúcich občiansko-právnych konaniach, ktoré sa týkali tohto skutku, konkrétne
sa jednalo o § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ďalším predpokladom zodpovednosti za škodu
je vznik (existencia škody). Pojem škoda je vykladaný, ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného, a ktorá je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom, peniazmi. Navrhovatelia
uplatňovali škodu na majetku, a to v tom smere, že odpojením od elektrickej energie, vynaložili finančnú

čiastku 1.035,47 eur na zakúpenie plynu, svietenia, batérií, oblečenia, právne poradenstvo a úhrady
nákladov dvoch splátkach známej, ku ktorej sa museli chodiť sprchovať a prať. Nie je sporné, že
navrhovatelia tieto výdavky vynaložili. Predložili dostatok listinných dôkazov. Súd si však zaobstaral aj
vyúčtovanie za dodávky elektrickej energie, v uvedenom období a zistil, že navrhovatelia za obdobieod 13.08.2009 až do 10.08.2010, mali preplatok na dodávke elektrickej energie vo výške 1.092,50
eur. Zdá sa to ako paradox, ale tým, že v čase keď boli odpojení od elektrickej energie, a platili
pravidelne zálohové platby, elektrickú energiu nespotrebovávali, a preto dochádzalo u nich k preplatkom

na spotrebe elektrickej energie. Ak za náhradu nedodávanej elektrickej energie vynaložili sumu 1.035,47
eur, a za to obdobie dostali preplatok za elektrickú energiu vo výške 1.092,50 eur, nedošlo k zníženiu
majetku navrhovateľov a nebola im spôsobená vecná škoda, a preto na strane navrhovateľov chýba
jeden zo základných predpokladov zodpovednosti za vzniku škody, a to existencia škody. Súd, mal
preto za dokázané, že ku škode navrhovateľov nedošlo, a preto návrh navrhovateľov, ktorým požadovali

zaplatiť náhradu škody vo výške 1.035,47 eur zamietol.

V rámci vykonávania dokazovania, s preplatením svedočného súdu vynaložil z rozpočtových
prostriedkov sumu 27,16 eur. O náhrade týchto trov štátu, súd rozhodol podľa § 148 ods. 1 O.s.p., a
zaviazal zaplatiť tieto trovy štátu odporcu.

O zaplatení súdneho poplatku, súd rozhodol podľa § 2 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch.
Navrhovatelia boli oslobodení od platenia súdneho poplatku, a preto pomernú časť je povinný zaplatiť
odporca, ktorý vo veci úspech nemal. Výška súdneho poplatku je stanovená z ochrany osobnosti, a to
sadzobníkomsúdnychpoplatkovpodpoložkou7písm.b,kdesaplatísúdnypoplatokznávrhunazačatie
konania spojení s ochranou nemajetkovej ujmy 66 eur a 3 % z výšky uplatnenej nemajetkovej ujmy.

O náhrade trov konania účastníkov, súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Každý z účastníkov mal
úspech len čiastočný, a preto súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho

súdu, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici a to v 3 vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav
neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (z.č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti);
ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.