Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/351/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814203629
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Farkašovská

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2019:7814203629.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Ivetou Farkašovskou v spore žalobcu PROFI - TRADE Slovakia,

s.r.o., Na Horke 408/1, 040 01 Košice - Kavečany, IČO: 36600466, zast. JUDr. Ľubomír Čigáš,
Gudernova 20, 040 11 Košice proti žalovaným 1/ JUDr. Róbert Tutko, súdny exekútor, Exekútorský úrad
Rožňava, Čučmianska dlhá 26, 048 01 Rožňava, za účasti intervenienta Komunálna poisťovňa, a.s.
ViennaInsuranceGroup,Štefánikova17,81105Bratislava,IČO:31595545,zast.Advokátskakancelária
Dalibor Tverďák, Krmanova 1, 040 01 Košice, 2/ Chemkostav, a.s., K. Kuzmanyho 1259/22, 071 01
Michalovce, IČO: 36191892, o určenie perfektnosti, účinnosti a záväznosti exekučného príkazu a o
určenie neplatnosti právnych úkonov, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e sa, že exekučný príkaz sp. zn. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 vydaný
súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, doručený žalovanému 2/ dňa 12. 07. 2011 je vydaný v
súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov a j e p r á v n e z á v ä z n ý voči žalovanému 2/.

II. U r č u j e sa, že právny úkon žalovaného 2/ spočívajúci v jednostrannom
započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska

19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa 25. 07. 2012 a právny úkon žalovaného 2/ spočívajúci v
jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so
sídlom Mlynárska 9, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa 30. 07. 2012 sú a b s o l ú t n e n e p l a t n é.

III. U r č u j e sa, že pohľadávka povinného, obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie
TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 voči žalovanému 2/ prikázaná
žalobcovi exekučným príkazom sp. zn. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 vydaným súdnym exekútorom
JUDr. Róbertom Tutkom, e x i s t u j e a povinnosť žalovaného 2/ plniť podľa tohto exekučného príkazu

naďalej t r v á.

IV. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania proti žalovanému 2/ v plnom rozsahu s tým,
že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1. inštancie samostatným uznesením.

V. Vo vzťahu žalovaného 1/ k žalobcovi a žalovanému 2/ žiadna zo strán sporu nemá
právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd určil, že exekučný príkaz sp. zn. EX
181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 vydaný súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, doručený
žalovanému 2/ dňa 12. 07. 2011 je vydaný v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a je právne záväznývoči žalovanému 2/., určil, že právny úkon žalovaného 2/ spočívajúci v jednostrannom započítaní
pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01
Košice, IČO: 36593354 zo dňa 25. 07. 2012 a právny úkon žalovaného 2/ spočívajúci v jednostrannom

započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska
9, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa 30. 07. 2012 sú absolútne neplatné a určil, že pohľadávka
povinného, obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01
Košice, IČO: 36593354 voči žalovanému 2/ prikázaná žalobcovi exekučným príkazom sp. zn. EX
181/2011 zo dňa 07. 07. 2011 vydaným súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, existuje a

povinnosť žalovaného 2/ plniť podľa tohto exekučného príkazu naďalej trvá.

2. Súd 1. inštancie rozsudkom č.k. 6C/351/2015 - 174 zo dňa 09.06. 2016 žalobe
vyhovel.

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný 2/. Navrhol zrušiť rozsudok

a konanie zastaviť. Uplatnil odvolacie dôvody podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. b/,d/ a f/ OSP.

4. Odvolací súd, Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 3Co/357/2016- 214 zo dňa 17.10. 2017
tento rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389
ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP. Uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu 1. inštancie nespĺňalo

náležitosti odôvodnenia rozsudku ani podľa ustanovenia § 157 ods. 2 OSP ani odôvodnenie rozsudku
podľa § 220 ods. 2 CSP. Súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces je nepochybne aj právo
na riadne odôvodnenie súdneho verdiktu, právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie bolo
odôvodnené. Vyplýva to z potreby transparentnosti výkonu spravodlivosti ktoré je inherentná každému
jurisdikčnému aktu. Z uvedeného dôvodu je preto potrebné trvať na logickej súladnosti (bez rozpornosti)

a vecnej konzistencie odôvodnenia rozhodnutia, ktoré nemôže opomenúť dôležité skutočnosti a tieto
ponechať bez odpovede.

5. Po vrátení veci na súd 1. inštancie žalobca trval na podanej žalobe a doterajších
vyjadreniach a žiadal, aby súd 1. inštancie sa zameral výlučne na doplnenie odôvodnenia svojho

pôvodného rozhodnutia.

6. Žalovaný 1/ trval na svojom pôvodnom stanovisku, žiadal žalobu zamietnuť
a žalovaný 2/ uviedol, že považuje nárok žalobcu za neoprávnený.

7. Podľa § 220 ods. 2/ CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,
ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, aké dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,

prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

8. Žalobca sa v konaní domáhal určenia perfektnosti, účinnosti a záväznosti
exekučného príkazu a určenia neplatnosti právnych úkonov. Dňa 12. 07. 2011 bol žalovanému 2/

doručený exekučný príkaz zo dňa 07. 07. 2011 vydaný súdnym exekútorom. Exekučným príkazom
nariadil súdny exekútor exekúciu prikázaním pohľadávky, ktorú povinný - obchodná spoločnosť stavby
a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354, zap. v Obchodnom
registri Okresného súdu Košice I, oddiel Sro, vložka č. 16586/V, ktorá do 23. 06. 2011 vykonávala
činnosť pod obchodným menom Schulte SK, s.r.o. (ďalej len „povinný“) má voči svojmu dlžníkovi,

ktorým je žalovaný. Súdny exekútor ešte predtým, v príkaze na začatie exekúcie zo dňa 16. 03.
2011 prikázal žalovanému, aby odo dňa doručenia tohto príkazu na začatie exekúcie nevyplatil
pohľadávku povinnému. Žalovanému bola exekučným príkazom uložená povinnosť, aby po doručení
tohto exekučného príkazu poukázal na účet súdneho exekútora č. XXXXXXXXXX/XXXX, N. XXXXXXX,
vedený v banke UniCredit Bank Slovakia a.s., pobočka Rožňava pohľadávku vo výške 28 601,10 Eur

spolu s jej príslušenstvom a to úrokmi z omeškania vo výške 4 406,78 Eur, trovami súdneho konania
vo výške 3 623,80 Eur, trovami právneho zastúpenia pri exekúcii vo výške 484,46 Eur a s úrokmi a s
úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000, -Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy
5.177,07 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 1.685,87 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zosumy 2.847,89 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 335,51 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 5.254,07 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 1.169,42 Eur od 07. 07.
2011 do zaplatenia, zo sumy 4.511,04 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 176,12 Eur od 07.

07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 2.195,83 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 408,79
Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 27,13 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 1
996,50 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 20,22 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo
sumy 781,83 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 581,70 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia,
zo sumy 432,11 Eur od 07. 07. 2011 do zaplatenia a s trovami exekúcie vo výške 8 760,40 Eur

(ďalej len „prikázaná pohľadávka“). Príkaz na začatie exekúcie zo dňa 16. 03. 2011, ktorým bola
žalovanému uložená povinnosť odo dňa jeho doručenia nevyplatiť prikázanú pohľadávku povinnému
bol žalovanému doručený dňa 18. 03. 2011. Exekučný príkaz, ktorým bola žalovanému uložená
povinnosť poukázať prikázanú pohľadávku na účet súdneho exekútora bol žalovanému doručený dňa
12. 07. 2011. Po doručení exekučného príkazu však žalovaný na účet súdneho exekútora nepoukázal
žiadne peňažné prostriedky, na čo súdny exekútor reagoval Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo

dňa 09. 08. 2011, ktorou sa dožadoval vysvetlenia. Žalovaný odpovedal na Žiadosť o poskytnutie
súčinnosti zo dňa 09. 08. 2011 listom - Oznámením záväzkov voči povinnému Schulte SK, s.r.o. zo
dňa 25. 08. 2011, v ktorom oznámil súdnemu exekútorovi, že prikázaná pohľadávka, ktorú žalovaný
eviduje voči povinnému, zatiaľ ešte nie je splatná. Následne súdny exekútor v Žiadosti o poskytnutie
súčinnostiprivykonávaníexekúciezodňa06.09.2011žiadalžalovanéhoozaslaniepresnéhočasového

harmonogramu realizovania jednotlivých úhrad častí prikázanej pohľadávky. Žalovaný reagoval listom
- Predložením podkladov k sp. zn. EX 181/2011 - Schulte SK s.r.o. zo dňa 04. 10. 2011, v ktorého
prílohe zaslal časový harmonogram jednotlivých úhrad. Z tohto harmonogramu vyplýva, že jednotlivé
časti prikázanej pohľadávky sú splatné v mesiacoch 12/2011, 03/2012, 10/2012, 11/2012, 02/2013,
03/2013, 12/2014, 04/2015, 02/2016, 03/2016. Žalovaný však v zmysle tohto časového harmonogramu

nepoukazoval na účet súdneho exekútora časti prikázanej pohľadávky, ktoré sa postupne stávali
splatnými a preto súdny exekútor Výzvou zo dňa 16. 04. 2012 vyzval žalovaného na úhradu do toho
času už splatných častí prikázanej pohľadávky v mesiaci 12/2011 vo výške 586,57 Eur a v mesiaci
03/2012 vo výške 3. 263,69 Eur a to spolu s úrokmi z omeškania. Táto výzva súdneho exekútora
bola úspešná a dňa 23. 04. 2012 žalovaný poukázal na účet súdneho exekútora sumu 3. 850,98 Eur.

Žalovaný však už prikázanú pohľadávku v jej ďalších častiach, ktoré sa následne stali splatnými, na
účet súdneho exekútora nepoukazoval a to v rozpore s exekučným príkazom a zákonom (§ 108 ods.
2 Exekučného poriadku). Súdny exekútor žiadal Žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa 02. 10.
2012 opätovne o konkrétne termíny splatnosti jednotlivých častí pohľadávky s uvedením 7 dňovej lehoty
na predloženie žiadaných dokladov s poučením o možnosti uloženia poriadkovej pokuty. Táto žiadosť

súdneho exekútora ostala bez reakcie žalovaného. Uznesením č.k. 35Er/470/2011-34 zo dňa 06. 11.
2012 rozhodol Okresný súd Košice II o uložení poriadkovej pokuty žalovanému vo výške 200,- Eur.
Žalovaný následne v e-mailovej správe zo dňa 19. 11. 2012 oznámil súdnemu exekútorovi, že už viac
neeviduje žiadne záväzky voči povinnému. Dôvodom malo byť jednostranné započítanie pohľadávok
žalovaného evidovaných voči povinnému s prikázanými pohľadávkami. V rozpore s príkazom na začatie

exekúcie a v rozpore s exekučným príkazom žalovaný vykonal toto jednostranné započítanie dvoma
právnymi úkonmi zo dňa 25. 07. 2012 a zo dňa 30. 07. 2012 a to z dôvodu vykonania reklamačných
opráv na náklady povinného. Žalobca sa voči tomuto zmareniu predmetného exekučného konania bránil
podaním žaloby o určenie neplatnosti právnych úkonov žalovaného zo dňa 25. 07. 2012 a 30. 07. 2012,
spočívajúcich v jednostrannom započítaní prikázanej pohľadávky s pohľadávkami žalovaného voči

povinnému vykonanému po doručení exekučného príkazu žalovanému ako dlžníkovi povinného (ďalej
len ako „napádané právne úkony“). V súdnom konaní o vyššie spomínanej žalobe (ďalej len ako „skoršia
žaloba“) pod sp. zn. 18Cb/82/2013 Okresný súd Michalovce (ďalej ako „OS MI“), v rámci oboznamovania
účastníkov s predbežným právnym názorom súdu pred začatím ústneho pojednávania, dal za pravdu
žalobcovi čo do neplatnosti napádaných právnych úkonov žalovaného, avšak súčasne spochybnil

správnosť, účinnosť a záväznosť exekučného príkazu. Podľa vysloveného právneho názoru OS MI,
exekučný príkaz je nesprávny, neúčinný, nevykonateľný a žalovaného nezaväzujúci, keďže v ňom nie je
dostatočne špecifikovaná prikázaná pohľadávka (konkrétne najmä presné označenie jej právneho titulu,
výšky a splatnosti). Z tohto dôvodu údajne nie je možné, podľa vysloveného právneho názoru OS MI, na
základe tohto exekučného príkazu viesť exekúciu, keďže by bol v takomto prípade žalovaný ako dlžník

povinného obmedzený pri nakladaní so svojim majetkom v neprimerane vyššom rozsahu ako by bolo
spravodlivé a zákonné požadovať. Podľa tohto názoru by v dôsledku tejto „vady“ tvrdenej zo strany OS
MI, postihoval exekučný príkaz všetky peňažné prostriedky žalovaného. OS MI sa pred začatím ústneho
pojednávania teda vyjadril, že ak žalobca bude trvať na konaní pojednávania, OS MI žalobu zamietne,keďže z vyššie uvedených dôvodov nemohol byť žalovaný ako dlžník povinného viazaný exekučným
príkazom a to v dôsledku vyššie opísaných vád predmetného exekučného príkazu. Žalovaný sa vyjadril,
že sa stotožňuje správnym názorom OS MI, že uvedeného si bol žalovaný pri vykonávaní napádaných

právnych úkonov vedomý a že práve preto žalovaný nerešpektoval exekučný príkaz. Súčasne s vyššie
uvedeným právnym názorom OS MI, odporučil súd žalobcovi vyvodiť zodpovednosť voči súdnemu
exekútorovi za škodu spôsobenú vadami exekučného príkazu, dôsledkom ktorých je neúčinnosť a
nevykonateľnosť exekučného príkazu a to od počiatku (od jeho vydania). Žalobca sa takto ocitol v
stave právnej neistoty ohľadne správnosti exekučného príkazu a teda rovnako aj ohľadne oprávnenosti

nárokov, ktorých sa domáhal skoršou žalobou. Pod vplyvom tejto situácie žalobca vzal pred začatím
ústneho pojednávania žalobu v celom rozsahu späť s tým, že potrebuje najskôr odstrániť tento stav
právnej neistoty v ktorom sa ocitol a súdne ustáliť dôvodnosť akýchkoľvek pochybností o správnosti a
účinnosti exekučného príkazu a o jeho záväznosti pre žalovaného 2/ ako dlžníka povinného. Žalobca
vyzval súdneho exekútora na náhradu škody spôsobenej vadami exekučného príkazu. Súdny exekútor
však akékoľvek pochybenie v rámci exekučného vymáhania pohľadávky žalobcu odmietol a trvá na

perfektnosti ním vydaného exekučného príkazu. S ohľadom na skutočnosti uvedené v rámci vyššie
opísaného vývoja skutkového stavu, žalobca podal túto žalobu. Žalobcom navrhované súdne určenie
účinnosti a záväznosti exekučného príkazu je pritom kľúčovou otázkou, od ktorej priamo závisí právna
pozícia žalobcu vo vzťahu k existencii zodpovednostného vzťahu, v rámci ktorého je súdny exekútor
zodpovedný za škodu spôsobenú pri výkone exekučnej činnosti, platnosti resp. neplatnosti napádaných

právnych úkonov žalovaného. Žalobca vzhľadom na to, že exekučný príkaz nebol zrušený, poukazujúc
pritom na prezumpciu správnosti právnych aktov v právnom štáte (porovnaj uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. III.ÚS188/08) zastáva názor, že exekučný príkaz je účinný a záväzný voči dlžníkovi
povinného od momentu jeho doručenia. Vyššie opísaný právny názor vyslovený OS MI však tento
názor žalobcu do značnej miery spochybnil. Navyše, s predmetným právnym názorom OS MI ohľadne

neúčinnosti exekučného príkazu sa plne stotožnil i žalovaný 2/. Žalobca sa v dôsledku uvedeného
ocitol v stave právnej neistoty, či exekučný príkaz netrpí takými závažnými vadami, že ide o tzv. akt
nulitný. Z uvedených dôvodov má žalobca evidentný a nespochybniteľný naliehavý právny záujem na
určení otázky perfektnosti, účinnosti a záväznosti exekučného príkazu. V prípade, ak súd dospeje k
právnemu názoru o správnosti (bezvadnosti) a účinnosti exekučného príkazu, ako aj k jeho záväznosti

voči žalovanému 2/, má žalobca za to, že napádané právne úkony vykonané žalovaným 2/ sú absolútne
neplatné. Má za to, že napádané právne úkony žalovaného odporujú svojim obsahom a účelom zákonu,
zákon obchádzajú a priečia sa dobrým mravom a sú preto absolútne neplatnými. V zmysle judikatúry
NS SR, základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je,
alebo nie je, sú po procesnej stránke dve skutočnosti. Prvou je, že účastníci majú vecnú legitimáciu

a druhou, že na určení je naliehavý právny záujem (napr. uznesenie NS SR sp. zn. 1Obo/23/2008 zo
dňa 23. 05. 2009). Vecná legitimácia účastníkov: Vo svetle judikatúry NS SR a NS ČR má žalobca
za to, že ako žalovaný 1/ a žalovaný 2/, tak i žalobca v zmysle tohto žalobného návrhu sú vecne
legitimovaní. Citujúc právny názor NS SR vyjadrený v uznesení sp. zn. 1Obo/23/2008 zo dňa 28. 05.
2009: „Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah , alebo právo je, alebo nie je, má ten, kto

je účastný na právnom vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide.“ Žalovaný 1/ ako orgán, ktorý exekučný
príkaz vydal v rámci exekučného konania je celkom zjavne v tomto prípade vecne legitimovaný, keďže
prípadné rozhodnutie súdu o existencii vád exekučného príkazu spôsobujúcich nulitu, resp. nesprávnosť
a neúčinnosť exekučného príkazu, je nepochybne spôsobilé založiť zodpovednosť žalovaného 1/ za
škodu v zmysle ust. § 33 EP a tým zasiahnuť do právnej sféry žalovaného 1/. V prípade napádaných

právnych úkonov zas ide o jednostranné právne úkony vykonané žalovaným 2/, ktorý je teda jediným
účastníkom týchto právnych úkonov, z čoho vyplýva pasívna vecná legitimácia žalobcu. Podľa právneho
názoru NS ČR vysloveného v rozsudku zo dňa 03. 04. 2002, sp. zn. 21Cdo 679/2001: „Věcnou legitimaci
o řízení o určení, zda tu právní vztah nebo právo je či není, má ten, kdo je účasten právního vztahu
nebo práva, o než v rízení jde, nebo jehož právní sféry se sporný právní vztah nebo sporné právo týka.“

Niet pochýb o tom, že otázka správnosti (perfektnosti), účinnosti a záväznosti exekučného príkazu sa
výrazne dotýka právnej sféry žalobcu, nakoľko ide o právny akt, na základe ktorého má byť uspokojená
jeho pohľadávka voči povinnému v súlade so zákonom. Na tejto otázke žalobca zakladá i ďalšie nároky
uplatňované týmto žalobným návrhom. Aj otázka určenia platnosti/neplatnosti napádaných právnych
úkonov sa priamo dotýka právnej sféry žalobcu. Uspokojenie žalobcovej pohľadávky voči povinnému

v zmysle obsahu exekučného príkazu je totiž napádanými právnymi úkonmi ohrozené, keďže práve z
pohľadávok započítaných žalovaným napádanými právnymi úkonmi mali byť nároky žalobcu v zmysle
príkazu na začatie exekúcie v spojení s exekučným príkazom uspokojené. V súčasnosti žalovaný 2/
neplní svoje povinnosti v zmysle exekučného príkazu a nepoukazuje pohľadávku v doteraz splatnýchčastiach na účet súdneho exekútora, argumentujúc pritom tým, že po vykonaní napádaných právnych
úkonov neeviduje viac pohľadávku voči povinnému. Žalobca teda jednoznačne spĺňa predpoklady podľa
citovaného právneho názoru NS ČR a teda má na podanie žaloby o určenie neplatnosti napádaných

právnych úkonov aktívnu vecnú legitimáciu. Z uvedeného sa odvíja i druhý zo základných predpokladov
úspešnosti určovacej žaloby vyžadovaných ustálenou judikatúrou a tou je naliehavý právny záujem.
Naliehavý právny záujem: Podľa právneho názoru NS ČR vysloveného v rozhodnutí sp zn. 28Cdo
814/2005 zo dňa 24. 08. 2005: „Soudní praxe připouští, že i v případech, kdy lze žalovať o splnění
povinnosti, je naléhavý právní zájem na určení ve smyslu § 80 písm. c, o.s.ř. dán, jestliže rozhodnutí o

určovací žalobě je zpusobilé vytvořit pevný základ pro právní vztahy účastníku sporu a svými dusledky
předejít případným dalším žalobám na plnění, a nebo jestliže případná žaloba o splnení povinnosti
nevystihuje (nemuže vystihnout) celý obsah a dosah sporného právního vztahu nebo práva (a naopak
určovací žaloba tak činí účinněji než jiné procesní prostředky).“ V rovnakom zmysle sa vyjadril i NS SR v
uznesení sp. zn. Obo/23/2008 zo dňa 28. 05. 2009: „...v prípade, keď už je možné žalovať požadované
plnenie, môže byť naliehavý právny záujem na určení vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvorí právny

základ pre účastníkov konania a predíde sa tak prípadným žalobám o plnenie, alebo v prípade, že
žaloba o plnenie nerieši a ani nemôže vyriešiť celý obsah a dopad právneho vzťahu alebo práva.“ V tejto
otázke ide o ustálenú judikatúru a podobne sa vyjadril NS SR napr. v uznesení sp. zn. 2Cdo 28/2009
zo dňa 26. 05. 2010, alebo NS ČR napr. v rozhodnutí z o dňa 27. 06. 2007 sp. zn. 32 Odo 10/2006.
Žalobca objektívne nevie, či pochybil žalovaný 1/ pri výkone exekučnej činnosti alebo pochybil žalovaný

2/, keď nerešpektoval bezvadný a účinný exekučný príkaz. V tomto prípade je určovacia žaloba tým
prostriedkom, ktorý najlepšie môže vyriešiť otázku správnosti a účinnosti exekučného príkazu a tým
odstrániť existujúci stav právnej neistoty ohľadne existencie tohto zodpovednostného právneho vzťahu.
Na tomto súdnom určení je preto nepochybne daný a evidentný naliehavý právny záujem žalobcu,
pričom sa týmto určením navyše môže predísť prípadným bezúspešným žalobám o náhradu škody a

tým zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Príslušného právneho vzťahu založeného príkazom na začatie
exekúcievspojenísexekučnýmpríkazomajejprostredníctvommožnodosiahnuťúpravy,tvoriacejurčitý
právny rámec, ktorý bude zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi žalobcom a žalovaným 2/. Je totiž
viac než pravdepodobné, že ak nebude na základe tejto žaloby súdom určená neplatnosť napádaných
právnych úkonov, v budúcnosti žalovaný 2/ nebude jednotlivé časti pohľadávok poukazovať k dátumu

ich splatnosti na účet súdneho exekútora. Práve tak sa totiž vyvíjala situácia ohľadom uspokojovania
pohľadávky žalobcu od vykonania napádaných právnych úkonov až doposiaľ, pričom žalovaný 2/
argumentoval tým, že došlo k započítaniu prikázanej pohľadávky a teda viac neeviduje pohľadávku voči
povinnému.

9. Žalovaný 1/ v konaní tvrdil, že exekučné konanie EX 181/2011 začalo na základe
návrhu žalobcu proti povinnému Schulte, SK s.r.o., Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 o
vymoženie 28 601,10 Eur s prísl. Exekučným titulom pre vykonanie exekúcie bol rozsudok OS Košice II.
č. 34Cb/115/2010-158 zo dňa 09. 12. 2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22. 02. 2011. V súlade
s návrhom a exekučným titulom bolo OS Košice II dňa 11. 03. 2011 vydané poverenie na vykonanie

exekúcie č. 5803 107002 (doručené exekútorskému úradu 16. 03. 2013). V deň získania poverenia na
vykonanie exekúcie bolo v exekučnom konaní vydané Upovedomenie o začatí exekúcie prikázaním
pohľadávky z účtu a prikázaním z iných peňažných pohľadávok a zároveň Príkaz na začatie exekúcie
prikázaním pohľadávky. Uvedeným príkazom bolo dlžníkovi povinného spoločnosti Chemkostav, a.s.,
IČO: 36191892, K. Kuzmányho 1259/22, 071 01 Michalovce prikázané, aby odo dňa doručenia tohto

príkazu na začatie exekúcie nevyplatil pohľadávku povinnému. Povinný dňom doručenia príkazu na
začatie exekúcie stratil právo na vyplatenie pohľadávky, zároveň bol dlžník povinného upozornený
na to, že pohľadávku a jej príslušenstvo vyplatí oprávnenému v exekučnom konaní až po doručení
exekučnéhopríkazu.PoprávoplatnostiuzneseniaOSKošiceIIč.35Er/470/2011-20zodňa20.04.2011,
ktorým boli zamietnuté námietky povinného proti exekúcii, dňa 07. 07. 2011 bol vydaný Exekučný príkaz

na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky, ktorý bol adresovaný a doručený dlžníkovi povinného
spoločnosti Chemkostav,a.s. Michalovce dňa 12. 07. 2011. Rovnakým postupom bola zabezpečená aj
pohľadávka, na ktorú má povinný nárok voči svojmu dlžníkovi spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o.,
IČO: 31355161, Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava. Dlžník povinného spoločnosť ZIPP BRATISLAVA
spol. s r.o., IČO: 31355161, Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava po obdržaní príkazu na začatie

exekúcie doručil exekútorskému úradu zoznam záväzkov voči povinnému s uvedením výšky a splatnosti
jednotlivých záväzkov. Zároveň dobrovoľne dňa 25. 07. 2011 uhradil na účet súdneho exekútora sumu
1 131,90 Eur (garančné zádržné splatné 23. 04. 2011) a neskôr 25. 11. 2013 sumu 2 897,85 Eur
(garančné zádržné splatné 05. 08. 2013). Ďalší dlžník povinného Chemkostav, a.s., IČO: 36191892, K.Kuzmányho 1259/22, 071 01 Michalovce - žalovaný ad2/ bol dňa 09. 08. 2011 vyzvaný na poskytnutie
zoznamuvšetkýchzáväzkov,ktoréevidujúvprospechpovinnéhoSchulte,SK,IČO:36593354.Žalovaný
2/ poskytol požadované informácie elektronicky dňa 26. 08. 2011, následne písomne dňa 31. 08. 2011

a po výzve na doplnenie časového harmonogramu splatnosti jednotlivých úhrad dňa 10. 10. 2011. Z
dôvodu, že dlžník povinného nerešpektoval vydaný príkaz na začatie exekúcie ani exekučný príkaz na
vykonanie exekúcie a sumy zádržného garančného splatné 12/2011 a 3/2012 nepoukázal, dňa 16. 04.
2012 bol písomne vyzvaný na ich úhradu. Zároveň bol k úhrade vyzvaný aj oprávneným (17. 04. 2012) s
upozornením na podanie poddlžníckej žaloby. Spoločnosť Chemkostav a.s. Michalovce na základe tohto

uhradila sumu 3 850,98 Eur, t. j. zádržné garančné splatné 1/2011, 12/2011 a 3/2012. V 10/2012 mala sa
staťsplatnouďalšiasplátkazádržnéhogarančnéhovovýške2257,64Eurav11/2012splátkazádržného
garančného vo výške 3 406,45 Eur, na čo bol dlžník povinného oprávneným upozornený (01. 10. 2012).
Zo strany exekútorského úradu bol dlžník povinného vyzvaný k oznámeniu termínov splatnosti najbližšie
splatných splátok a o poukázanie týchto súm (02. 10. 2012). Keďže dlžník povinného spoločnosť
Chemkostav, a.s. Michalovce, na výzvu nereagoval bol na OS Košice II dňa 05. 11. 2012 podaný návrh

na uloženie poriadkovej pokuty, ktorému súd vyhovel a spoločnosti Chemkostav, a.s., IČO: 36191892,
K. Kuzmányho 1259/22, 071 01 Michalovce uznesením č. 35Er/470/2011- 34 zo dňa 06. 11. 2012
uložil poriadkovú pokutu vo výške 200,-Eur. Pravdepodobne následkom uvedeného uznesenia dlžník
povinnéhopísomneoznámil (19.11.2012,20.11.2012a31.07.2013),ženeeviduježiadnupohľadávku
voči povinnému, nakoľko došlo k jednostrannému započítaniu pohľadávok spoločnosti Chemkostav,

a.s., IČO: 36191892, K. Kuzmámyho 1259/22, 071 01 Michalovce a spoločnosti stavby a inštalácie
TZB, s.r.o. (pôvodný obchodný názov Shulte SK, s.r.o.). Napadnutý exekučný príkaz bol zároveň
doručený v súlade so zákonnými požiadavkami, dôkazom čoho sú doručenky preukazujúce doručenie
písomnosti. Podľa § 108 ods. 2 Exekučného poriadku ak nie je pohľadávka povinného splatná po
doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom

písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou. Exekučný príkaz netrpí ani vadou spočívajúcou
vo faktickej nemožnosti plnenia. Chemkostav, a.s. výslovne uznal existenciu peňažných záväzkov voči
povinnému. Skutočnosť, že tieto ešte neboli splatné, v žiadnom prípade nezakladá faktickú nemožnosť
plnenia v zmysle Exekučného príkazu, nakoľko táto situácia je upravená a predvídaná zákonom. Má
za to, že exekučný príkaz nie je ani neurčitý ani nezmyselný. Celkom jasne z neho vyplýva, aké

povinnosti sa ním spoločnosti Chemkostav, a.s. ako dlžníkovi povinného ukladajú a nepochybne sleduje
zmysel a účel exekučného konania. Ani v korešpondencii súdneho exekútora s dlžníkom povinného,
ani v korešpondencii medzi oprávneným a dlžníkom povinného nikde nie je možné nájsť skutočnosti
zakladajúce pochybnosti o konkrétnosti pohľadávky, resp. záväzkov. Od začiatku exekučného konania
je jasný dôvod vzniku záväzkov dlžníka povinného (zádržné garančné), výška záväzkov, dokonca ich

splatnosť. Všetky podania dlžníka povinného (elektronické zo dňa 26. 08. 2011, následne písomné
zo dňa 31. 08. 2011 a po výzve na doplnenie časového harmonogramu splatnosti jednotlivých úhrad
písomne zo dňa 10. 10. 2011) obsahujú informácie týkajúce sa konkrétnej pohľadávky povinného voči
dlžníkovi. V žiadnom z podaní dlžník neuvádza, že nevie o akú pohľadávku ide. Je jasné, že vždy
všetci účastníci exekučného konania mali na mysli zádržné garančné vyplývajúce z uzatvorených a

realizovaných obchodných zmlúv. V konečnom dôsledku aj po jednostrannom započítaní pohľadávky
dlžník povinného započítal prikázanú pohľadávku (podanie zo dňa 19. 11. 2012, 20. 11. 2012 a 31.
07. 2013). Zároveň konkludentne (zaplatením splatného záväzku) dlžník povinného potvrdil existenciu
záväzku, ktorý má voči povinnému. Následné sporné jednostranné započítanie pohľadávok medzi
povinným a dlžníkom povinného nezakladá vznik pochybností o správnosti exekučného príkazu. Čo sa

týka tvrdenia žalobcu, že príkaz a exekučný príkaz neobsahuje náležitosti uvedené v EP, tieto dôvody už
vysvetlil. Počas jeho 17- ročnej praxe vydal v exekučných spisoch niekoľko stoviek takýchto rozhodnutí,
ktoré bol v súlade so zákonom a na základe ktorých došlo k plneniu od dlžníkov. Toto jeho tvrdenie
vyplýva aj z ustanovení EP, kde exekučný príkaz z iných peňažných pohľadávok patrí pod 2 diel EP
pod názvom Exekučný príkaz prikázaním pohľadávky. Pod ňu patrí aj Exekučný príkaz prikázaním

pohľadávky z účtu v banke, kde banke na realizáciu príkazu na začatie exekúcie a exekučného
príkazu nie je potrebné uviesť číslo účtu povinného, čiže nie je ani potrebné špecifikovať pohľadávku.
Nespochybniteľné musí byť označenie povinného, ktoré musí obsahovať jasné identifikačné údaje
napr. rodné číslo, IČO a nie je potrebné uviesť konkrétne číslo účtu v banke, stačí len nezameniteľné
identifikovať povinného. Čiže to isté platí aj pri exekučnom príkaze z iných peňažných pohľadávok.

Už dvakrát v priebehu exekučného konania rozhodoval vo veci OS Košice II ako exekučný súd a to
uznesením č. 35Er/470/2011-20 zo dňa 20. 04. 2011, ktorým boli zamietnuté námietky povinného proti
exekúcii a uznesením č. 35Er/470/2011-34 zo dňa 06. 11. 2012, ktorým uložil dlžníkovi povinného
poriadkovú pokutu. V uvedených konaniach nebol zo strany exekučného súdu vytknutý postup súdnehoexekútora ani zákonnosť exekučného príkazu. Nejednotnosť v správaní žalobcu a jeho účelovosť
potvrdzuje aj skutočnosť, že exekučný príkaz č. EX 181/2011 zo dňa 07. 07. 2011, ktorým bola prikázaná
pohľadávka ďalšiemu dlžníkovi povinného spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s.r.o., IČO: 31355161,

Mlynské nivy 61/A, 820 15 Bratislava, ktorý prikázanú pohľadávku uhradil na účet súdneho exekútora
bez vážnych problémov, žalobca nenapadol a nežiada súd o jeho vyhlásenie za nulitný právny akt, i
napriek tomu, že bol vydaný rovnakým spôsobom ako napadnutý exekučný príkaz. Ak dlžník povinného
nevyplatí oprávnenému (resp. exekútorovi) pohľadávku bezodkladne po doručení exekučného príkazu
alebo po nadobudnutí splatnosti pohľadávky, oprávnený nadobúda aktívnu procesnú vecnú legitimáciu

na podanie poddlžníckej žaloby. Oprávnený v tomto prípade žaluje poddlžníka vo svojom mene, ale
právnym titulom je tu pohľadávka, ktorá stále patrí niekomu inému. Oprávnený má nielen právo, ale
aj povinnosť podať poddlžnícku žalobu a oznámiť jej podanie povinnému. Ak to neurobí, zodpovedá
povinnému za vzniknutú škodu. Podávanie žaloby voči súdnemu exekútorovi je právne neodborné.
Odmieta tvrdenie o vzniku jeho povinnosti nahradiť akúkoľvek škodu. Jeho konaním, resp. nekonaním
nedošlo v majetkovej sfére oprávneného k žiadnej škode. Zvolený spôsob vykonávania exekúcie

prikázaním inej peňažnej pohľadávky sa ukázal ako správny a čiastočne úspešný. Prikázaním
pohľadávky dlžníkovi povinného spoločnosti ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., IČO: 31355161, Mlynské
nivy 61/A, 820 15 Bratislava a spoločnosti Chemkostav, a.s., IČO: 36191892, K. Kuzmányho 1259/22,
071 01 Michalovce došlo k čiastočnému vymoženiu pohľadávky. V exekučnom konaní je priebežne
preverovaná majetková disponibilita povinného a exekúcia bola nariadená aj prikázaním pohľadávky z

účtu v banke a predajom hnuteľných vecí povinného. Vplyvom a pôsobením súdneho exekútora došlo aj
k čiastočnému dobrovoľnému plneniu zo strany povinného. K časti žaloby týkajúcej sa jednostranného
započítaniupohľadávoksanevierelevantnevyjadriť,nakoľkoideprimárnyprávnyvzťahmedzipovinným
a jeho dlžníkmi. Z vyššie uvedenej analýzy nepochybne vyplýva, že vydanie exekučného príkazu, jeho
formálne a obsahové náležitosti, jeho dourčovanie zákonom určeným osobám je správne a v súlade s

EP. Exekučný príkaz nie je nulitný právny akt. Je právny akt vydaný v súlade správnymi predpismi, ktorý
zakladá práva a povinnosti určenému okruhu osôb. Zákonným postupom v exekučnom konaní nedošlo
k žiadnemu porušeniu zákona ani k vzniku škody na majetku oprávneného a teda odvodene ani k vzniku
povinnosti nahradiť škodu.

10. Žalovaný 2/ v konaní tvrdil, že k prvej časti žaloby: „O určenie perfektnosti,
účinnosti a záväznosti exekučného príkazu“ považuje za správny názor OS MI, vyjadrený týmto súdom
v konaní vedenom pod sp.zn. 18Cb/82/2013, v zmysle ktorého tento súd vyslovil, že exekučný príkaz
je nesprávny, neúčinný, nevykonateľný a žalovaného nezaväzujúci, keďže v ňom nie je dostatočne
špecifikovaná prikázaná pohľadávka (konkrétne najmä presné označenie jej právneho titulu, výšky a

splatnosti). Je toho názoru, že po úplnom posúdení formálnych a obsahových náležitostí uvedeného
exekučného príkazu zo dňa 07. 07. 2011, vydaného súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom,
exekútorom so sídlom Čučmianska dlhá 28, Rožňava, dospeje Okresný súd Rožňava k rovnakému
právnemu názoru, ktorý potvrdí aj svojim rozhodnutím v tejto veci. K druhej časti žaloby: „O určenie
neplatnosti právnych úkonov žalovaného“ namietal miestne nepríslušnosť Okresného súdu Rožňava

rozhodovať o tejto časti žaloby voči žalovanému Chemkostav a.s. so sídlom Kuzmányho 1259/22, 071
01 Michalovce a z tohto titulu žiadal v danej časti žalobu zamietnuť.

11. Intervenient na strane žalovaného 1/ tvrdil, že považuje právny názor konajúceho
sudcu OS Michalovce o tom, že exekučný príkaz je nesprávny, neúčinný, nevykonateľný a žalovaného

nezaväzujúci, za nesprávny. Označenie právneho titulu a splatnosti pohľadávky oprávneného nie je
zákonnou požiadavkou. Dostatočná určitosť exekučného príkazu je ďalej zrejmá z toho, že rovnaký
exekučný príkaz bol doručený spoločnosti ZIPP BRATISAVA spol. s r.o., pričom táto spoločnosť uhradila
súdnemu exekútorovi žalovanému ad1/) prikázanú pohľadávku a zároveň žalobca v tomto prípade
nenapadol exekučný príkaz. Na základe uvedeného vedľajší účastník zastáva názor, podľa ktorého

jednostranné započítanie pohľadávok žalovaným 2/ bolo vykonané v rozpore s ust. § 81 os. 2, § 109
ods. 1, § 67 ods. 3 EP per analogiam vzhľadom na účel EP ako celku, ktorým je/najmä čo do inštitútu
prikázania pohľadávky/ postihnúť majetok povinného, ktorý je danom prípade vo forme pohľadávok
povinného u jeho dlžníka a znemožnenie zmarenia účelu exekúcie tým, že pohľadávka povinného voči
jeho dlžníkovi nebude exekúciou postihnutá. Má za to, že žalovaný 1/ ako súdny exekútor postupoval v

exekučnom konaní v súlade so zákonom a vykonávaním exekúcie nedošlo k vzniku žiadnej škody, za
ktorú by žalovaný 1/ mal niesť zodpovednosť. Na základe uvedeného navrhol žalobu zamietnuť.

12. Podľa § 52 EP(1) Exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii
alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky
zamietli, vydá exekučný príkaz.

(2) Exekučným príkazom sa rozumie príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov
ustanovených týmto zákonom.
(3) Proti exekučnému príkazu nie je prípustný opravný prostriedok.

13. Podľa § 53 EP

Exekučný príkaz musí obsahovať označenie
a) exekútora, ktorý ho vydal,
b) exekučného titulu a orgánu, ktorý ho vydal,
c) oprávneného a povinného,
d) toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie,
e) vymáhaného nároku,

f) spôsobu vykonania exekúcie.

14. Podľa § 107 EP
(1) Exekútor vydá exekučný príkaz (príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) po uplynutí
lehoty na vznesenie námietok alebo po tom, keď mu bolo doručené rozhodnutie súdu o námietkach,

ktorým sa námietky zamietli (§ 50).
(2) Exekučný príkaz sa doručí oprávnenému, povinnému a dlžníkovi povinného. Povinnému a dlžníkovi
povinného sa doručí do vlastných rúk.

15. Podľa § 108 EP

(1) Povinný stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na
začatie exekúcie.
(2) Ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného
oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, len čo sa stane splatnou.
(3) Výplatou oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodol inak, sa oslobodí dlžník

povinného od svojej povinnosti voči povinnému.

16. Súd vykonal dokazovanie aj listinnými dôkazmi a to exekučným príkazom zo dňa
07. 07. 2011 vydaným súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, príkazom na začatie exekúcie
zo dňa 16. 03. 2011 vydaný súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, dokladom o doručení

žalovanémupríkazunazačatieexekúcieEX181/2011zodňa16.03.2011vydanýmsúdnymexekútorom
JUDr.RóbertomTutkom,dokladomodoručenížalovanémuexekučnéhopríkazuEX181/2011zodňa07.
07. 2011 vydaného súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom dlžníkovi povinného do vlastných rúk,
oznámením záväzkov voči povinnému Schulte SK s.r.o. zo dňa 25. 08. 2011, žiadosťou o poskytnutie
súčinnosti pri vykonávaní exekúcie zo dňa 06. 09. 2011, predložením podkladov k sp. zn. EX 181/2011 -

Schulte SK s.r.o. zo dňa 04. 10. 2011, výzvou súdneho exekútora zo dňa 16. 04. 2012, prehľadom úhrad
evidovaných k spisu č. EX 181/2011 zo dňa 26. 04. 2012, žiadosťou o poskytnutie súčinnosti zo dňa
02. 10. 2012, uznesením OS Košice II č.k. 35Er/470/2011-34 zo dňa 06. 11. 2012, kópiou e-mailovej
komunikácie medzi žalovaným a súdnym exekútorom vo veci jednostranného započítania pohľadávok
žalovaného voči povinnému, výzvou na náhradu škody spôsobenej nesprávnym exekučným príkazom

zo dňa 03. 03. 2014, odpoveďou na výzvou na náhradu škody nesprávnym exekučným príkazom zo dňa
10. 03. 2014 a spisom 18Cb/82/2013 OS Michalovce.

17. Súd podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty prvých dvoch výrokov rozsudku posúdil
nasledovne: Procesné úkony súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci a to vrátane exekučného

príkazu, sú právne akty aplikácie práva vydávané súdnym exekútorom na základe zákona. Jednou zo
všeobecných zásad uplatňovaných v právnom štáte je aj zásada prezumpcie správnosti právnych aktov,
podľa ktorej ak nie je právny akt zrušený, je v súlade s právom (viď uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn.
III. ÚS 188/08). V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že aj keď ide o neplatné právne akty, vzťahuje
sa na ne prezumpcia správnosti, ktorá je charakteristická pre štátnomocenský prejav, a preto zaväzuje

až do momentu ich zrušenia alebo ich zmeny. Základom uplatňovania verejnej moci v demokratickom
právnom štáte je zachovanie dobrej viery v správnosť právnych aktov nimi vydaných ako aj ochrana
práv konštituovaných na základe prejavu orgánov verejnej moci (právny názor Ústavného súdu SR
sp. zn. I. ÚS 95/03). Exekučný poriadok v ustanovení § 53 vymenúva základné náležitosti, ktoré musíexekučný príkaz obsahovať. Ide o označenie súdneho exekútora, ktorý ho vydal; označenie exekučného
titulu a orgánu, ktorý tento exekučný titul vydal; ďalej označenie oprávneného a povinného; označenie
toho, komu sa doručuje príkaz na začatie exekúcie; označenie vymáhané nároku, teda o aký nárok ide

a aká je jeho výška a označenie spôsobu vykonania exekúcie. Ide o výpočet základných náležitostí,
ktoré musí obsahovať každý exekučný príkaz. Ďalšie náležitosti sú potom upravené pri jednotlivých
spôsoboch vykonávania exekúcie. Závažný rozpor so zákonom by mohol nastať ak by exekučný príkaz
neobsahoval zákonom predpísané náležitosti. V takom prípade by išlo o nulitný právny akt a úkon,
ktorý nespôsobuje v exekučnom konaní účinky (ŠTEVČEK M., FICOVÁ S. a kol: Exekučný poriadok,

komentár, 1. Vydanie, Praha, C. H. Beck, 2011, 144s.). Je nespochybniteľné, že napadnutý exekučný
príkaz má všetky zákonom predpokladané obsahové náležitosti. Pokiaľ ide o prípadný nedostatok
predpísanej formy aktu, tento nie je daný, keďže zákon jednak výslovne nepredpisuje formu exekučného
príkazu avšak s ohľadom na povinnosť jeho „vydania“ a jeho „doručovania“ do vlastných rúk nie je možné
výkladom dospieť k záveru o nutnosti písomnej formy nepriamo vyžadovanej zákonom, ktorá rovnako
bola v tomto prípade dodržaná.

18. Čo sa týka tretieho výroku rozsudku žalovaný 2/ tvrdil, že nesúhlasí s tvrdením
žalobcu, že jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného voči Stavby a inštalácie TZB, s.r.o. zo
dňa 25.07. 2012 a zo dňa 30.07. 2012 je absolútne neplatné. Žalovaný 2/ mal s povinným (dlžníkom
žalobcu) - spoločnosťou Schulte SK, s.r.o. (nové obchodné meno spoločnosti Stavby a inštalácie TZB

s.r.o. ) uzatvorené od roku 2005 do roku 2009 zmluvy o dielo na základe ktorých povinný ako
zhotoviteľ realizoval pre žalovaného ako objednávateľa viaceré stavby. Povinný, ako zhotoviteľ diela sa v
predmetnýchzmluváchzaviazalzhotoviťdohodnutédielovsúladespožiadavkaminaprvotriednukvalitu
stanovenú príslušnými záväznými STN a zrealizované dielo odovzdať objednávateľovi a objednávateľ
sa zaviazal za riadne dokončené dielo zaplatiť mu dohodnutú cenu. Na základe príslušných ustanovení

týchto zmlúv mal žalovaný právo pozastaviť z jednotlivých faktúr povinného 10 % z fakturovanej
ceny diela, na úhradu ktorých mal povinný nárok po uplynutí troch mesiacov od termínu odovzdania
stavby a odstránenia vád a nedorobkov z preberacieho konania (prvých 5 % zádržného) a po uplynutí
dohodnutej záručnej doby na jednotlivých stavbách (garančné zádržné - ďalších 5%). Záručná lehota
bola zmluvnými stranami dohodnutá na 60 mesiacov od odovzdania diela užívateľovi. Povinnému

boli k 04.10. 2011 zadržané na jednotlivých stavbách čiastky ceny diela v zmysle zmluvy o dielo v
celkovej výške 33.236,48 Eur. V roku 2010, 2011 a 2012 sa na stavbách Hypermarket TESCO Veľké
Kapušany,HypermarketTESCO3KsídliskoNadJazeromKošice,rekonštrukciaODTESCOvKošiciach
a rezidencia Cassovar - Komplex Cassovar - I. etapa začali objavovať vady, ktoré žalovaný reklamoval
u povinného v zmysle príslušných ustanovení v zmluve o dielo. Pretože povinný reklamované vady

v stanovenej lehote neodstránil z dôvodu, že prehlásil, že ich nie je schopný odstrániť z kapacitných
dôvodov, žalovaný po dohode so zástupcom povinného reklamačné vady odstránil prostredníctvom
tretej osoby a o tieto náklady so súhlasom povinného znížil výšku dohodnutej ceny diela, t.j. uplatnil si
nárok na zľavu z ceny diela. Žalovaným bol v roku 2012 uplatnená zľava z ceny diela na uvedených
stavbách v celkovej výške 29.385,50 Eur. Poukázal na znenie § 554 ods. 1 Obchodného zákonníka :

Zhotoviteľ splní svoju povinnosť vykonať dielo jeho riadnym ukončením a odovzdaním predmetu diela
objednávateľovi v dohodnutom mieste, inak v mieste ustanovenom týmto zákonom. Ak je miestom
odovzdania iné miesto, než je uvedené v ods. 2 až 4, vyzve zhotoviteľ objednávateľa, aby prevzal dielo.
Podľa § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi cenu v čase
dojednanom v zmluve. Pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na

cenu vykonaním diela. Dielo má vady, ak vykonanie diela nezodpovedá výsledku určeného v zmluve ( §
560 ods. 1 Obch. zák.). Podľa § 564 veta prvá Obch. zák. pri vadách diela platia primerane ust. § 436
až 441. Ustanovenie § 436 a § 437 Obch. zák. v spojení s ust. § 263 ods. 1 Obch. zák. je ustanovením
dispozitívnym,apretonevylučujeodchylnúdohoduzmluvnýchstrán. Pokiaľsaajzmluvnéstranydohodli
na bezplatnom odstránení vád diela, znamená to, že tým obmedzili objednávateľa vo voľne zákonných

nárokov z vád diela. Nemožno však vyvodiť, že tým vylúčili jeho právo postupovať v zmysle § 436 ods.
2, resp. ust. § 437 ods. 5 Obch. zák. a požadovať primeranú zľavu, ak zhotoviteľ neodstráni vady diela
v primeranej dodatočnej lehote, ktorý ako následný zákonný postup je pre dohodnutý nárok z vád diela
daný a od neho i odvodený. Toto právo objednávateľ nie je zmenou už zvoleného nároku z vád diela,
a preto nepredpokladá súhlas zhotoviteľa. (uznesenie NS SR č. 2 Obdo 21/2010 zo dňa 25. januára

2012). Podľa § 439 ods. 1 a 2 Obch. zák. nárok na zľavu z kúpnej ceny zodpovedá rozdielu medzi
hodnotou, ktorú by mal tovar bez vád, a hodnotou, ktorú mal tovar dodaný s vadami, pričom pre určenie
hodnôt je rozhodujúci čas, v ktorom sa malo uskutočniť riadne plnenie. Kupujúci môže o zľavu znížiť
kúpnu cenu platenú predávajúcemu. Podmienkou uplatnenie tohto nároku na zľavu je : 1/ existencia vád,2/ ich včasné uplatnenie, 3/ zodpovednosť zhotoviteľa za vady, 4/ neodstránenie vád zhotoviteľom v
poskytnutej primeranej dodatočnej lehote. Do doby odstránenia vád tovaru predávajúcim na na základe
riadneho a včasného uplatnenia nárokov z nich vyplývajúcich kupujúcim, nie je kupujúci povinný platiť

tú časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu, keby vady boli odstránené. Cena
vyplatená povinnému za vyššie uvedené diela zodpovedá 90 % z dohodnutej ceny diela a na zvyšok
zadržanej časti diela vznikne povinnému nárok, ak dielo zodpovedá parametrom dohodnutým v zmluve
a bolo odovzdané riadne a včas. V prípade, ak povinný podmienky zhotovenia diela dohodnuté v zmluve
nedodržal, cena diela nezodpovedá cene dohodnutej v zmluve ku dňu odovzdania diela. Doplatenie

ďalších 10 % diela je podmienené odstránením vád diela. Dňa 12.07. 2011 bol žalovanému doručený
predmetný exekučný príkaz zo dňa 07.07. 2011. Žalovaný listom zo dňa 25.08. 2011 a zo dňa 04.10.
2011 oznámil súdnemu exekútorovi, že eviduje voči povinnému záväzky z titulu garančného zádržného
a zaslal prehľad garančného zádržného podľa jednotlivých stavieb s termínom, kedy vznikne povinnému
nárok na ich úhradu s tým, že tento nárok vznikne len na zostávajúcu nepoužitú časť neuhradenej
ceny. Žalovaný oznámil súdnemu exekútorovi jednostranné započítanie pohľadávok žalovaného s

pohľadávkami žalobcu dňa 19.11. 2012. Zvyšok dlžnej sumy vo výške 3,850,99 Eur žalovaný uhradil na
účetsúdnehoexekútoraeštedňa 23.04.2016.Žalovanýjetohonázoru,žeuplatnenímzľavyzcenydiela
došlo k zníženiu dohodnutej ceny diela a tým došlo k zániku pohľadávky povinného tvoriaceho predmet
exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok. Preto žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že
pohľadávka povinného voči žalovanému prikázaná žalobcovi predmetným exekučným príkazom zo dňa

07.07. 2011 existuje.

19. Súd je toho názoru, že ustanovenie § 109 ods. 1 Exekučného poriadku (EP)
priznáva oprávnenému v exekúcii aktívnu legitimáciu na podanie žaloby proti dlžníkovi povinného
ak tento dlžník bezprostredne po doručení exekučného príkazu (prípadne po splatnosti pohľadávky)

nevyplatí oprávnenému pohľadávku, presnejšie dlh, ktorý má voči povinnému. Ustanovenie výslovne
vylučuje možnosť započítania dlžníkom povinného vlastnej pohľadávky voči oprávnenému čo je iba
samozrejmé z dôvodu, že oprávnený v takomto konaní proti dlžníkovi povinného uplatňuje pohľadávku
patriacu povinnému. Je preto prípustné, aby dlžník povinného namietal započítanie svojej pohľadávky,
ktorú má voči povinnému. Ak poddlžník jednostranným právnym úkonom namietne započítanie voči

povinnému predtým, ako bol poddlžníkovi doručený príkaz na začatie exekúcie, môže sa ubrániť
tým, že došlo k zániku postihnutej pohľadávky. Ak ale poddlžník započíta svoju pohľadávku voči
pohľadávke povinného až po doručení príkazu na začatie exekúcie, prípadne až počas samotného sporu
s oprávneným, je takéto započítanie neúčinné, pretože v čase vzniku inhybitória znamenajúceho stratu
práva povinného na vyplatenie pohľadávky, k čomu dochádza podľa § 108 ods. 1 EP dňom, keď sa

poddlžníkovi doručil príkaz na začatie exekúcie, pohľadávka povinného existovala. To znamená, že po
doručení príkazu na začatie exekúcie poddlžníkovi už v dôsledku straty práva povinného na vyplatenie
pohľadávky od poddlžníka nemôže dôjsť k zániku vzájomných pohľadávok povinného a poddlžníka
započítaním. Na tomto súdnom určení je preto nepochybne daný a evidentný naliehavý právny záujem
žalobcu, pričom sa týmto určením navyše môže predísť prípadným bezúspešným žalobám o náhradu

škody a tým zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Príslušným právnym vzťahom založeným príkazom
na začatie exekúcie v spojení s exekučným príkazom a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravy,
tvoriacej určitý právny rámec, ktorý bude zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi žalobcom a
žalovaným 2/. Je totiž viac než pravdepodobné, že ak by nebola na základe tejto žaloby súdom určená
neplatnosť napádaných právnych úkonov, v budúcnosti žalovaný 2/ nebude jednotlivé časti pohľadávok

poukazovať k dátumu ich splatnosti na účet súdneho exekútora. Práve tak sa totiž vyvíjala situácia
ohľadom uspokojovania pohľadávky žalobcu od vykonania napádaných právnych úkonov až doposiaľ,
pričom žalovaný 2/ argumentoval tým, že došlo k započítaniu prikázanej pohľadávky a teda viac
neeviduje pohľadávku voči povinnému. Z uvedeného vyplýva existencia aktuálneho stavu objektívnej
právnej neistoty medzi účastníkmi a to vo vzťahu k žalovanému 1/ - za tohto stavu je žalobca v stave

právnej neistoty ohľadom vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho strane v dôsledku prijatia plnenia od
žalovaného 2/ na základe nezákonne vydaného exekučného príkazu a vo vzťahu k žalovanému 2/ - za
tohto stavu by žalobca musel v záujme riadneho uspokojenia svojej pohľadávky v zmysle exekučného
príkazu podávať poddlžnícku žalobu v zmysle § 109 EP a to zakaždým, len čo sa pohľadávka v niektorej
jej časti stane v budúcnosti splatnou. Rozhodnutie súdu o určení neplatnosti napádaných právnych

úkonov je spôsobilé svojimi dôsledkami predísť ďalším žalobám na plnenie, keďže žalovanému 2/
by už nič nebránilo riadne si plniť povinnosti vyplývajúce mu z exekučného príkazu a riadne a včas
poukazovať na účet súdneho exekútora jednotlivé časti pohľadávky ku dňu ich splatnosti. V kontexte aj
vyššie citovanej judikatúry je v tomto prípade práve určovacia žaloba tým prostriedkom, prostredníctvomktorého možno dosiahnuť úpravy, tvoriacej určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich
sporov medzi žalobcom a žalovanými, pričom tieto jej funkcie korešpondujú s podmienkou naliehavého
právneho záujmu v zmysle ustálenej judikatúry Na základe uvedeného je zrejmé, že sú naplnené všetky

závery NS SR z 18. júna 2007 sp. zn. 1Cdo 91/2006, z ktorých vyplýva, že naliehavosť právneho
záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva,
či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania
jesporný(existenciaaktuálnehostavuobjektívnejprávnejneistotymedziúčastníkmi),jestvujeohrozenie
práva či právneho vzťahu, resp. stavu neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno

odstrániť inak, len určovacím výrokom, jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva
alebo právneho vzťahu. Citujúc právny názor NS ČR vysloveného v rozsudku zo dňa 03. 04. 2002 sp.
zn. 21Cdo 679/2001: „Prokáže-li žalobce, že má právní zájem na tom, aby bylo určeno určité právo
nebo právní poměr, přestože by mohl žalovat prímo na splňení povinnosti, nelze mu určovací žalobu
odepřít. Za nedovolenou - při možnosti žaloby na plňení - lze považovat určovací žalobu jen tam,
kde by nesloužila potřebám praktického života, nýbrž jen ke zbytečnému rozmnožování sporu. Jestliže

se určením, že tu právní vztah nebo právo je či není, vytvoří pevný právní základ pro právní vztahy
účastníku sporu (a předejde se tak žalobě o plnění), je určovací žaloba přípustná i přesto, že je možná
také žaloba na splnění povinnosti podle ustanovení § 80 písm. b, o.s.ř.“ Na základe uvedeného je
zrejmé, že základné predpoklady vyžadované judikatúrou pre úspešnosť určovacej žaloby sú v tomto
prípade riadne naplnené a žalobcovi nemožno túto žalobu o určenie perfektnosti, účinnosti a záväznosti

exekučného príkazu a o určenie neplatnosti napádaných právnych úkonov odmietnuť.

20. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu Bratislava sp.zn. 1Cbo/213/2015 zo dňa
16.11.2016ods.19vyplýva„pokiaľideotvrdeniažalovanéhoozánikučastipohľadávkyvovýške1.236,-
Eur jednostranným započítaním z jeho strany odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu 1. inštancie, že

žalovaný nepreukázal, že zápočet pohľadávok urobil ešte pred doručením exekučného príkazu. Doklad
o jednostrannom započítaní nebol exekútorke predložený, ani v odpovedi na výzvu exekútorky nebol
uvedený dátum jednostranného započítania pohľadávky, žalovaný len odkázal na dohodu o platobných
podmienkach... , ktorú tiež nepredložil. Žalovaný doklad o jednostrannom započítaní predložil až na
súdnom pojednávaní. Na jednostrannom zápočte je uvedené, že sa jedná o splatné pohľadávky, pričom

dátum splatnosti pri započítavaných faktúrach uvedený nebol. Započítavané pohľadávky žalovaného
voči ... neboli v čase uvedenom na jednostrannom započítaní splatné. Z toho dôvodu súd 1. inštancie
správne skonštatoval, že žalovaný v konaní nepreukázal, kedy sa pohľadávky na započítanie stretli a
či vôbec boli spôsobilé na započítanie“.

21. Súd zistil, že je daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe kvôli tomu, že
aj vo vyjadrení žalovaného 2/ v tejto veci, ako aj vo vyjadrení pri prvej žalobe na OS Michalovce,
bolo opätovne potvrdené, že spochybňuje platnosť vydaného exekučného príkazu žalovaným 1/. Práve
kvôli tomu by bolo neúčelné podávať poddlžnícku žalobu, nakoľko práve ustálenie spochybňovaného
exekučného príkazu v otázke jeho platnosti vytvorí pevný právny základ na odstránenie akýchkoľvek

iných sporných nárokov, ktoré sú uvedené v žalobe. Čo sa týka ustálenej judikatúry aj v prípade, ak je
možné podať žalobu o plnenie, aj NS SR judikoval, že je prípustné podať určovaciu žalobu. Exekučný
poriadok (EP) ako verejnoprávny predpis má nadradený charakter nad súkromnoprávnymi vzťahmi a
zmluvamiatedapotvrdzujesprávnosťzáveruuvedenéhovžalobe, žejednostrannýzápočetpohľadávok
je vylúčený, keďže EP v žiadnom ustanovení takéto právo nepriznáva nikomu. Súkromnoprávna dohoda

o možnosti jednostranného zápočtu je absolútne bez právneho významu, nakoľko takéto oprávnenie
žalovanému 2/ nevyplýva z EP. Tak akýkoľvek zákaz, ktorý zakazuje nakladať s majetkom alebo
započítaťsipohľadávkupovinnéhovočioprávnenému,takýtozákazsanevyhnutnemusívzťahovaťajna
akúkoľvek inú osobu, aj dlžníka povinného. Ak by žalovaný 2/ bol oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku
jednostranným zápočtom, potom by právoplatné rozhodnutie o nároku žalobcu voči dlžníkovi a následne

exekučný titul, by nemalo akýkoľvek právny význam, ak dlžník povinného bez súdneho rozhodnutia, bez
exekučného príkazu, by mohol jednostranne pred oprávneným uspokojiť najprv svoje pohľadávky, až
následne pohľadávku žalobcu.

22. Súd zistil nasledovný skutkový stav takto : Súdny exekútor v súlade a v zmysle ustanovení §

105 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)
a o zmene a doplnení ďalších zákonov (EP), uložil žalovanému povinnosti nevyplatiť pohľadávku
povinnému a vyplatiť ju žalobcovi. Podľa ustanovenia § 108 EP: ods. 1: „Povinný stráca právo na
vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil príkaz na začatie exekúcie.“ ods. 2:„Ak nie je pohľadávka povinného splatná po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného
oprávnenému, ak sa oprávnený s exekútorom písomne nedohodli inak, len čo sa stane splatnou.“ Podľa
ustanovení § 110 EP: ods. 1: „Poradie pohľadávok sa spravuje dňom, keď sa dlžníkovi povinného doručil

príkaz na začatie exekúcie. Ak sa mu doručil toho istého dňa príkaz na začatie exekúcie pre niekoľko
pohľadávok, ktoré by sa nemohli z pohľadávky povinného úplne uspokojiť, uspokojí dlžník povinného
tieto pohľadávky pomerne.“ ods. 2: „Ak sa má uspokojiť niekoľko pohľadávok, môže dlžník povinného
odovzdať zrazenú sumu exekútorovi. Dlžník povinného je povinný odovzdať zrazenú sumu exekútorovi,
ak mu to na žiadosť niektorého z oprávnených prikáže exekútor. Exekútor odovzdanú sumu rozvrhne

medzi oprávnených a vyplatí im sumy na nich pripadajúce do siedmich dní od prijatia zrazenej sumy.
ods. 3: „Odovzdaním zrazenej sumy exekútorovi sa dlžník povinného oslobodzuje od svojej povinnosti
voči povinnému až do výšky tejto sumy.“ V zmysle vyššie citovaných ustanovení EP a úkonov súdneho
exekútora bol žalovaný oboznámený, že odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie nemá plniť
pohľadávku povinnému, je zákonom jasne definované poradie uspokojovania pohľadávok (podľa dňa
doručenia príkazu na začatie exekúcie), pohľadávku povinného má vyplatiť oprávnenému ihneď ako

sa stane splatnou a jediným spôsobom ako sa dlžník povinného (žalovaný) môže oslobodiť od svojej
povinnosti voči povinnému, je odovzdanie zrazenej sumy exekútorovi. Žalovanému boli z dôvodu výkonu
exekúcie prikázaním pohľadávky zákonom definované možnosti (povinnosti) nakladania s pohľadávkou,
ktorú bol žalovaný pôvodne povinný zaplatiť povinnému. Žalovaný vykonal právny úkon spočívajúci
v jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., o

sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa 25. 07. 2012 a právny úkon žalovaného
spočívajúci v jednostrannom započítaní pohľadávok voči obchodnej spoločnosti stavby a inštalácie
TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO: 36593354 zo dňa 30. 07. 2012 (ďalej
len „napádané právne úkony“). Právny titul započítavaných pohľadávok žalovaného voči povinnému
bol žalovaným dôvodený potrebou odstránenia vád diela - reklamačnými opravami, ktoré vykonal na

náklady povinného žalobca. Pohľadávky zo žalovaným tvrdených reklamačných opráv vznikli voči
povinnému až po doručení príkazu na začatie exekúcie (doručený žalovanému dňa 18. 03. 2011) ako aj
exekučného príkazu (doručený žalovanému dňa 12. 07. 2011). Žalovaný v rozpore s vyššie uvedenými
ustanoveniami EP a pokynmi súdneho exekútora napádanými právnymi úkonmi nevyplatil splatnú
pohľadávku oprávnenému, prednostne uspokojil svoju pohľadávku pred pohľadávkou iného veriteľa,

zmaril uspokojenie oprávneného, zmenšil majetok povinného argumentujúc, že pohľadávka zanikla v
dôsledku napádaných právnych úkonov. Je pravdou, že ustanovenia EP priamo nezakazujú dlžníkovi
povinného uspokojiť svoje pohľadávky voči povinnému započítaním. Absenciu takého výslovného
zákazu/nemožnosti započítania pohľadávky medzi dlžníkom povinného a povinným v rámci ustanovení
EP o prikázaní iných peňažných pohľadávok a z toho vyplývajúcu dovolenosť konania dlžníka povinného

(žalovaného) nie je možné bez ďalšieho akceptovať. Zákonodarca objektívne nemohol normatívne
postihnúť všetky umožnené situácie v rámci exekučného konania a preto podobne ako je tomu
aj pri iných odvetviach práva je aj v tomto prípade nevyhnutné pristúpiť k interpretácii účelu a
zmyslu predmetných ustanovení EP ako aj samotného exekučného konania, aby nedošlo k porušeniu
základných práv účastníkov exekučného konania. S použitím interpretačného pravidla argumentum a

maiori ad minus možno dovodiť neprípustnosť/zákaz jednostranného započítania pohľadávok dlžníka
povinného (po doručení exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky) nielen
voči oprávnenému, ale aj voči povinnému z nasledovných ustanovení EP: Ustanovenie § 81 ods. 2 EP
vylučuje prípustnosť jednostranného započítania pohľadávky povinným nasledovne: „Zrazenú sumu je
platiteľ mzdy povinný oprávnenému vyplatiť, aj keď sám má voči nemu peňažnú pohľadávku, ktorú by si

inak mohol započítať.“ Ustanovenie § 109 ods. 1 posledná veta: „Dlžník povinného si v takomto prípade
nemôže započítať ani svoju vlastnú pohľadávku, ktorú má voči oprávnenému.“ Ustanovenie § 67 ods.
3 EP: „Platiteľ mzdy je povinný do dňa doručenia exekučného príkazu vyplácať oprávnenému sumy
zrazené zo mzdy povinného.“ Ustanovenie § 108 ods. 2 EP: „Ak nie je pohľadávka povinného splatná
po doručení exekučného príkazu, vyplatí ju dlžník povinného oprávnenému.“ Ustanovenie § 106 ods.

1 písm. a, EP: „Exekútor poverený vykonaním exekúcie prikáže dlžníkovi povinného, aby po doručení
príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky (ďalej len „príkaz na začatie exekúcie“) nevyplatil
túto pohľadávku povinnému.“ V rámci upovedomenia o začatí exekúcie, exekútor poverený začatím
exekúcie v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 písm. b, EP zakáže povinnému, aby odo dňa doručenia
upovedomenia o začatí exekúcie nakladal so svojim majetkom, ktorý podľa ustanovení tohto zákona

podliehaexekúciiokremnakladaniazaúčelomuspokojeniapohľadávkyoprávneného,jejpríslušenstvaa
trov exekúcie v hotovosti alebo bezhotovostným prevodom z účtu v banke. Ak teda má povinný zákonný
zákaz odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nakladať so svojim majetkom s výnimkou
uspokojenia pohľadávky oprávneného o to viac sa tento zákaz vzťahuje aj na dlžníka povinného,ktorému bol doručený exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky. V príkaze na
začatie exekúcie zo dňa 16. 03. 2011 vydaný súdnym exekútorom, súdny exekútor v súlade s § 106
ods. 1 EP prikázal žalovanému, aby nevyplatil prikázanú pohľadávku povinnému. V kontexte účelu a

cieľov exekučného konania, vyššie uvedených ustanovení EP a v súvislosti s výkladom ustanovení EP
ako celku, možno badať úmysel zákonodarcu, aby povinný nebol žiadnym spôsobom uspokojený z
prikázanej pohľadávky. Preto napriek tomu, že zákon v § 106 ods. 1 EP výslovne hovorí iba o zákaze
vyplatenia prikázanej pohľadávky povinnému, v rozpore s ratio legis je aj iné konanie dlžníka povinného
smerujúce k uspokojeniu povinného z prikázanej pohľadávky zánikom, resp. zmenšením jeho pasív

prostredníctvom jednostranného započítania pohľadávok. Keďže cieľom exekučného konania je jednak
nútená realizácia súdneho alebo iného rozhodnutia na základe exekučného titulu a to zásahom do
majetkových práv povinného a jednak uspokojenie pohľadávky oprávneného, akékoľvek úkony, ktoré
maria splnenie cieľov exekučného konania sú nevyhnutne úkonmi v rozpore s dobrými mravmi, zákonom
alebo úkonmi ktoré zákon obchádzajú. Pri použití interpretačného pravidla reductio ad absurdum sa
predpokladá, že zákonodarca je racionálny a neprijal by výklad práva, ktorý by mal nelogické alebo

zjavne neakceptovateľné následky. Ak použitie tohto osobitného výkladu má neprijateľný výsledok,
musí sa zvoliť iný výklad, ktorý vedie k prijateľnému výsledku. Ak teda zákonodarca v rámci viacerých
ustanovení EP priamo zakazuje započítať pohľadávku dlžníka povinného voči oprávnenému (§ 81 ods.
2,§109ods.1),prikazujedlžníkovipovinnéhovyplatiťpohľadávkuoprávnenému(§67ods.3,§108ods.
2), umožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného (po doručení exekučného príkazu na vykonanie

exekúcie prikázaním pohľadávky) jedine vyplatením pohľadávky dlžníkom povinného. Pri akceptácii
možnosti/dovolenosti započítania pohľadávok medzi dlžníkom povinného a povinným po doručení
exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky (za súčasného zákonného zákazu
započítania vlastnej pohľadávky dlžníka povinného voči oprávnenému) by sme dospeli k nasledovnému
absurdnému (neakceptovateľnému) záveru: Dlžník povinného po doručení exekučného príkazu na

vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky si nemôže započítať ani svoje vlastné pohľadávky voči
oprávnenému a musí vyplatiť pohľadávku oprávnenému, avšak ak dlžník povinného eviduje pohľadávku
voči povinnému (aj pohľadávka vznikne až po doručení exekučného príkazu na vykonanie exekúcie
prikázaním pohľadávky v prospech oprávneného), si dlžník povinného môže započítať svoje pohľadávky
voči povinnému a v dôsledku toho: neprihliada sa na poradie uspokojovania pohľadávok (dlžník

povinného sa môže uspokojiť pred akýmkoľvek iným oprávneným, ktorý vedie voči povinnému exekúciu,
t. j. bude akceptované porušenie/obídenie ustanovení § 110 ods. 1 EP), majetok - peňažná pohľadávka
povinného voči jeho dlžníkovi nebude použitá na uspokojenie oprávneného (majetok povinného bude
použitý na uspokojenie pohľadávky osoby odlišnej od oprávnenej osoby, t. j. bude akceptované
porušenie/obídenie ustanovenia § 47 ods. 1 písm., b EP), dôjde k podozreniu z naplnenia skutkovej

podstaty trestného činu poškodzovania veriteľa (§ 239 TZ) alebo trestného činu marenia exekučného
konania (§ 243a TZ). P použitie interpretačného pravidla reductio ad absurdum vedie k absurdným
(neakceptovateľným) záverom, ktoré by boli v rozpore so zmyslom ustanovení EP a účelom exekučného
konania a poškodili by sa práva účastníkov exekučného konania. Preto je zrejmé, že je nevyhnutné
použiť interpretačné pravidlo argumentum a maiori ad minus. Bez ohľadu na obsah napádaných

právnych úkonov je potrebné skúmať výlučne ich dovolenosť a súlad s príslušnými ustanovenia zákona.
Exekučný poriadok je verejnoprávny predpis a v zmysle všeobecných zásad teórie práva je analogia
legis v takýchto príkazoch vylúčená. Ak vo svojom normatívnom texte exekučný poriadok neobsahuje
oprávnenie dlžníka povinného vykonať jednostranné započítanie pohľadávok, má sa za to, že takéto
započítanie podľa predpisov súkromného práva je v exekučnom konaní vylúčené (porovnaj Števček, M.,

Ficová, S. a kol. Exekučný poriadok, komentár 1. vydanie, Praha: C.H. Beck, 2011, 239s).

23. Súd tak po vykonanom dokazovaní vyhovel žalobe a určil, že exekučný príkaz sp. n. EX 181/2011 zo
dňa 07.07. 2011 vydaný súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, doručený žalovanému 2/ dňa 12.
07. 2011 je vydaný v súlade so zákonom č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov a je právne záväzný voči žalovanému
2/. Určil, že právny úkon žalovaného ad2/ spočívajúci v jednostrannom započítaní pohľadávok voči
obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO:
36593354 zo dňa 25. 07. 2012 a právny úkon žalovaného 2/ spočívajúci v jednostrannom započítaní
pohľadávok voči obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 9, 040 01

Košice, IČO: 36593354 zo dňa 30. 07. 2012 sú absolútne neplatné. Určil, že pohľadávka povinného,
obchodnej spoločnosti Stavby a inštalácie TZB, s.r.o., so sídlom Mlynárska 19, 040 01 Košice, IČO:
36593354 voči žalovanému 2/ prikázaná žalobcovi exekučným príkazom sp. zn. EX 181/2011 zo dňa
07. 07. 2011 vydaným súdnym exekútorom JUDr. Róbertom Tutkom, existuje a povinnosť žalovanéhoad2/ plniť podľa tohto exekučného príkazu naďalej trvá z dôvodov podrobne popísaných v ods. 19, 21
a 22. V konaní boli dodržané zásady na spravodlivý proces a v odôvodnení rozsudku súd zodpovedal
na všetky otázky nastolené stranami sporu.

24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal v konaní plný úspech, súd
mu priznal náhradu trov konania voči žalovanému 2/ (ktorý si žiadal priznať náhradu trov konania) v
plnom rozsahu.

25. O výške náhrady týchto trov konania rozhodne súd 1. inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle §
262 ods. 2/ CSP.

26. Vo vzťahu žalovaného 1/, ktorý mal v konaní plný úspech voči žalobcovi a voči

žalovanému 1/, ale náhradu trov konania si nežiadal súd rozhodol, že žiadna zo strán sporu nemá právo
na náhradu trov konania (podľa § 255 ods. 1 CSP)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364
C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. Podľa § 365 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené
procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku
2 citovaného § odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné

uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú
v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného §
odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodanie
odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 C. s. p. podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie
podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie
sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej podobe

treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol
založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z. z. - Exekučného poriadku).