Rozsudok ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Friday, March 23, 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/60/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1416202451
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1416202451.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Janou Fígerovou v právnej veci žalobcov: 1/

W.Y. A., U.. XX.X.XXXX, F. R. C. X, R., X/ Q. E., U.. XX.X.XXXX, F. R. C. X, R., obaja zastúpení: Právne
centrums.r.o.,sosídlomMýtna42,Bratislava,IČO:36698873,protižalovanej:B..H.L.,U..XX.X.XXXX,
F. R. C.É.T. X, R., o zaplatenie 3.600,- euro s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej sa voči žalobcom 1/,2/ náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobou zo dňa 17.03.2016 doručenou súdu dňa 21.03.2016 sa žalobcovia domáhali, aby súd
uložil žalovanej povinnosť zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 3.600,- euro s príslušenstvom a
náhradu trov konania titulom bezdôvodného obohatenia. V dôvodoch žaloby uviedli, že v súvislostí s

rekonštrukciouichbytunaC.XsarozhodlivyužiťpodobrýchskúsenostiachslužbyspoločnostiProvident
Financial, s.r.o. (ďalej len “Provident”), a za týmto účelom kontaktovali žalovanú, ktorá pracovala pre
túto spoločnosť ako obchodná zástupkyňa.
Žalobca 2/ uzatvoril s Providentom dňa 16.06.2014 úverovou zmluvu, ktorou mu bol poskytnutý úver vo
výške 1.500,- euro, a to v hotovosti pri podpise zmluvy, pričom poskytnutý úver bol znížený o prvú splátku
úveru 170,- euro. Podľa protokolu o platobnej histórii žalobcu 2/ boli splátky vykonané nasledovne: dňa
27.06.2014 v sume 170,- euro, dňa 28.07.2014 v sume 180,- euro, dňa 21.08.2014 v sume 180,- euro,

22.09.2014 v sume 50,- euro. Prvá splátka úveru však bola uskutočnená nie 27.06.2014, ale pri prevzatí
úveru.
Žalobca 1/ si na rekonštrukciu spoločného bytu vzal na základe úverovej zmluvy zo dňa 09.07.2014
úver vo výške 2.300,- euro, pričom vykonal nasledovne splátky: dňa 15.07.2014 sumu 180,- euro, dňa
21.08.2014 sumu 180,- euro, dňa 22.09.2014 sumu 200,- euro.
Splátky oboch úverov za oboch žalobcov vykonával vždy žalobca 1/ alebo aj ich syn, a to v hotovosti
priamo do rúk žalovanej. Žalobca 2/ splátky nevykonával. Splátky oboch úverov boli dohodnuté

týždenne, následne po dohode so žalovanou boli splátky vykonávane mesačne. Po vykonaní splátky
žalovaná vydala platiteľovi splátky potvrdenie o vykonaní splátky s uvedením dňa, v ktorom bola splátka
uskutočnená a suma splátky. Splátky boli vykonávane po telefonickom dohovore na pracovisku žalobcu
1/, a to štyri splátky v sume 180,- euro a jedna splátka v sume 250,- euro. Tu žalobcovia poukazujú na
skutočnosť, že žalobcom nebola vystavená karta splátok, tak ako je to v spoločnosti Provident bežné pri
každom úvere a jediným dôkazom sa z tohto dôvodu stalo potvrdenie o prevzatí splátky.
V auguste 2014 žalobcovia uzatvorili zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX s Prvou stavebnou sporiteľňou,

ktorú žalobcovia požiadali o medziúver vo výške 160.300,- euro aj za účelom prefinancovania úverov
nadobudnutých od spoločnosti Provident. Žalobca 1/ vybral z účtu hotovosť v sume 10.000,- euro, z
ktorej mali byť vyplatené oba úvery žalobcov. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia nemali predstavu o
presnej zostávajúcej sume z dôvodu absencie karty splátok, vybrali si väčší obnos peňazí. Za účelomvyplatenia oboch úverov sa žalovaná dostavila na pracovisko žalobcu 1/ na A. X H. R.A.. Žalovaná sa
so žalobcom 1/ stretla v aute pred domom, pričom svedkom stretnutia bol spolupracovník žalobcu 1/
A. Q., ktorý bol pri tom, ako mu žalobcu 1/ ukázal hotovosť pripravenú na vyplatenie úverov a pri tom,

ako žalobca 1/ vchádzal do auta žalovanej. Svedok A. Q. môže potvrdiť, že sa žalobca 1/ z auta vrátil s
potvrdením o zaplatení, bez peňazí a s konštatovaním, že má vyplatené úvery v spoločnosti Provident.
Pri vyplácaní úveru žalovaná poprosila žalobcu 1/, aby splátku mohla vykonať až v mesiaci október,
aby jej patrila odmena zo spoločnosti Provident. Z tohto dôvodu bolo vystavené potvrdenie len na sumu
4.400,- euro ale bez dátumu.

Po stretnutí žalobcu 1/ a žalovanej dňa 26.09.2015 boli na účtoch oboch žalobcov ešte nasledovné
pohyby: splátka úveru žalobcu 1/ dňa 27.09.2014 v sume 200,- euro a dňa 03.11.2014 v sume 200,-
euro a splátka úveru žalobcu 2/ dňa 27.09.2014 v sume 200,- euro a dňa 03.11.2014 v sume 200,-
euro. O týchto splátkach nemajú žalobcovia žiadne potvrdenie a vedia o nich len z protokolu o platobnej
histórii zákazníkov.
V mesiaci október sa žalobcovia dotazovali od žalovanej, či je všetko v poriadku a či bol úver vyplatený.

Zároveň sa v danom mesiaci žalobcom ozvala aj pani G.. Y. Š. (predtým E.), ktorá pracovala v Providente
na pozícii developer manager z dôvodu vážnych pochybností o zákonom konaní žalovanej, keďže na
žalovanú bola prijatá sťažnosť od klientky pani G.. Na základe uvedeného bolo zistené, že úverový účet
oboch žalobcov je stále aktívny, čo bolo v rozpore s tvrdeniami žalobcov.
Dňa 20.11.2014 sa žalobcovia dozvedeli, že spoločnosť Provident od nich požaduje ďalšie splátky. Z

tohto dôvodu sa následne žalobca 1/ stretol s G.. Y. Š. a telefonicky kontaktovali žalovanú s hlasitým
odposluchom. Predmetom rozhovoru bola výzva žalobcu 1/, aby mu žalovaná vrátila peniaze alebo
vystavila nové potvrdenie, keďže pôvodne stratil, čo žalovaná odmietla a vyjadrila sa, že nové potvrdenie
nevydá a za oboch bude vykonávať splátky priebežne a že sa o tomto kroku dohodne aj so svojou
nadriadenou G.. Y. Š..

V čase vykonania splátky žalobcom 1/ si žalobcovia mohli uplatňovať zľavu na predčasné splatenie, čo
by znamenalo, že by mali uhradiť len 4.158,01 euro.
Vzhľadom na to, že žalovaná prevzala sumu 4.400,- euro a na účely splatenia použila len sumu 800,-
euro, žalovaná sa bezdôvodne obohatila o 3.600,- euro.
Žalobcovia iniciovali voči žalovanej aj trestné konanie podaním trestného oznámenia na ORPZ v

Bratislave III, pričom v trestnom konaní boli vypočutí: poškodení žalobcovia, obvinená žalovaná,
svedkovia A. Q. K. G.. Y. Š.. Výsledkom trestného konania bolo zastavenie trestného stíhania uznesením
zo dňa 05.08.2015, kde bolo potvrdené, že žalovaná si neplnila riadne svoje povinnosti, ktoré jej vyplývali
z obchodnoprávneho vzťahu, avšak tým, že vydala potvrdenie o prevzatí hotovosti, nekonala pri prevzatí
hotovosti v úmysle tieto finančné prostriedky spreneveriť, preto sa nejedná o trestný čin a žalobcovia

boli odkázaní na občianskoprávne konanie.

2.Na preukázanie svojich tvrdení žalobcovia predložili: Protokol o platobnej histórii žalobcu 1/ v
Providente zo dňa 18.02.2016, Protokol o platobnej histórii žalobcu 2/ v Providente zo dňa 18.02.2016,
zápisnicu o výsluchu svedka A. Q. zo dňa 15.01.2015, zápisnica o výsluchu svedka G.. Y. Š. zo

dňa 28.11.2014, zápisnicu o trestnom oznámení žalobcu 1/ zo dňa 24.11.2014, zápisnicu o výsluchu
žalobcu 2/ zo dňa 19.01.2015, zápisnica o výsluchu žalobcu 1/ zo dňa 19.01.2015, zápisnicu o
konfrontácii medzi žalovaným (obvineným) a žalobcom 1/ (svedkom) zo dňa 23.07.2015, zápisnicu o
konfrontácii medzi žalovaným (obvineným) a žalobcom 2/ (svedkom) zo dňa 23.07.2015, uznesenie
sp. zn. ORP-857/3-VYS-B3-2014 zo dňa 05.08.2015, sťažnosť voči zastaveniu trestného stíhania

uznesením sp. zn. ORP.857/3-VYS-B3-2014, uznesenie sp. zn. 4Pv 31/15/1103 - 12 zo dňa 25.08.2015,
odpoveď spoločnosti Provident zo dňa 15.06.2016, Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 16.06.2014,
Zmluvu o zabezpečení splátok úveru zo dňa 16.06.2014 a Dodatok k nej zo dňa 16.06.2014, zákaznícku
kartu zo dňa 16.06.2014, výpis z bankového účtu žalobcu 1/ zo dňa 30.09.2014.

3.Žalovaná vo vyjadrení zo dňa 20.07.2016 k žalobe uviedla, že nárok žalobcov v celom rozsahu
neuznáva, nepopiera, že od žalobcov prevzala čiastočné plnenie na postupné splácanie úveru, ktoré
čiastočné plnenia však bez meškania postúpila obchodnej spoločnosti Provident, ktorú skutočnosť
preukazujú Protokoly o platobnej histórii zákazníkov Provident Financial, s.r.o. oba zo dňa 18.02.2016.
Žalovaná kategoricky popiera skutočnosť, že od žalobcu 1/ dňa 26.09.2016 prevzala sumu vo

výške 4.400,- euro, ktorú mala údajne použiť na vyplatenie úveru žalobcu 1/ aj žalobcu 2/. Za
rozhodujúcu skutočnosť žalovaná považuje fakt, že počas trestného konania nebolo hodnovernými
dôkazmi preukázané, že by od žalobcu 1/ prevzala finančnú čiastku 4.400,- euro, z ktorej žalobcovia
odvodzujú svoj údajný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Podané trestné oznámenie, akoaj táto žaloba sa opierajú výlučne o ničím nepodložené tvrdenia žalobcu 1/. K výpovediam svedkov v
trestnom konaní žalovaná podotýka, že žiadna z týchto osôb nebola prítomná pri údajnom odovzdaní
finančnýchprostriedkovvovýške4.400,-eurožalobcom1/žalovanej.Žalobcoviarovnakoakovtrestnom

konaní, ani v tomto konaní nie sú spôsobilí hodnovernými dôkazmi preukázať odovzdanie finančnej
čiastky vo výške 4.400,- euro, keďže žalobcovia nedisponujú žiadnym listinným dôkazom preukazujúcim
odovzdanie resp. prijatie finančných prostriedkov žalovanou v uvedenej výške. Výpovede svedkov v
trestnom konaní nie sú podľa žalovanej použiteľné ako relevantný dôkaz, nakoľko len vo všeobecnej
rovine podporujú tvrdenia žalobcov, avšak tvrdenia žalobcov ohľadne odovzdania konkrétnej sumy vo

výške 4.400,- euro nedokazujú. Vzhľadom na uvedené navrhuje žalované žalobcu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať jej náhradu trov. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení navrhla: spisový materiál
vedený na OR PZ Bratisalva III sp.zn.ČVS: ORP - 857/3-VYS-B3-2014.

4.Vo svojej výpovedi v trestnom konaní žalovaná dňa 30.03.2015 uviedla, že v septembri 2014 ju
telefonicky kontaktoval A. o výške zostatku na oboch úveroch, pričom ju oboznámil s tým, že má záujem

predčasne splatiť oba úvery. Túto informáciu následne posunula A., aký bol zostatok si už nepamätá (v
systému vidno zostatky v tom ktorom týždni). Nasledovalo stretnutie blízko jeho práce, kde A. nastúpil do
vozidla a odovzdal mesačnú splátku za oba úvery spolu vo výške 400,- euro, nikto prítomný nebol. Bol
mu vystavený doklad o prevzatí hotovosti a opäť sa pýtal na predčasné splatenie, to sa však nedoriešilo.
Potom ešte nasledovali dve stretnutia s A., kde opäť odovzdal spolu 400,- euro, možno aj 100,- euro.

Ku skutočnosti, že Y. Š. vo svojej výpovedi uviedla, že pri osobnom stretnutí so žalovanou, na otázku
či vzala od A. 4.400,- euro, mala potvrdiť, že tieto vzala, či to bolo 4.000,- euro alebo 4.400,- euro si už
nepamätá uviedla, že s pani Š. jazdila dva týždne po klientoch, boli v strese, a nič také jej nepovedala. O
septembra, kedy jej A. odovzdal peniaze vo vozidle, bola s A. ešte asi dvakrát, kedy jej odovzdal peniaze
po 200,- euro a 200,- euro, tieto splátky odviedla.

5.Svedok A. Q. v trestnej veci prečinu sprenevery dňa 15.01.2015 vypovedal, že W.Š.Y. A. (žalobca 1/)
bol jeho bývalý kolega, František mal viacero pôžičiek z Provident, pričom tieto pôžičky si vybavoval
cez D. L.. Pani L.á chodievala za Františkom do práce za účelom odovzdania splátok pôžičiek. Niekedy
v mesiaci september minulého roka, nevie presne, ktorý to bol deň, boli v službe s Františkom. V ten

deň sa s ním L. N.ohodla, že príde po peniaze za účelom predčasného splatenia pôžičky, ktorú mal
František aj jeho manželka v Providente. František sa ich chcel zbaviť kvôli vysokým úrokom. František
s manželkou si v tom čase brali úver na čiastočnú rekonštrukciu bytu, s tým, že peniaze z úveru použijú
na rekonštrukciu bytu ako aj na splatenie oboch pôžičiek. V deň splatenia pôžičiek mu František ukázal,
že má pri sebe väčší obnos peňazí, ale nevie presne koľko peňazí to bolo, mal viac bankoviek o hodnote

500,- euro, taktiež viac bankoviek v hodnote 100,- euro ako aj hodnote 50,- euro. Cca to mohlo byť
4.000,- euro, František tie peniaze však pred ním neprepočítaval. V ten deň L. prišla na A., L. mali
pracovný výjazd, František nastúpil do auta L.. Svedok však nevidel čo prebehlo vo vozidle, nevidel ako
jej František odovzdáva peniaze. František po chvíli vystúpil z vozidla, v rukách mal doklad o zaplatení a
povedal, že všetko je urovnané. Čo bolo obsahom dokladu uviesť nevie, nečítal ho. Neskôr mu František

povedal, že L. peniaze od neho spreneverila, že Provident ho naháňa, že nemá splatené pôžičky. Tiež
mu povedal, že ten doklad, ktorý mu L. vystavila v ten deň stratil, kde nevedel uviesť.
6.Svedkyňa G.. Y. Š. v trestnej veci prečinu sprenevery dňa 28.11.2014 vypovedala, že s L., ktorá bola
v Providente jej podriadená, nemala problémy v súvislostí s úverovými prípadmi až do konca októbra
2014, kedy im pani G. zaslala email so sťažnosťou ohľadom doplatenia pôžičky, nakoľko obdržala z firmy

list so žiadosťou o úhradu nedoplatku. Zákazníčka naskenovala potvrdenie o doplatení pôžičky v sume
cca 1.980,- euro, ktoré boli ňou uhradené pani L.. Podľa histórie splácania D. L. od septembra potom
ako od klientky obdržala sumu 1.980,- euro každý týždeň vkladala minimálne 50,- euro na jej pôžičky. Po
oboznámení L. s touto skutočnosťou, sa priznala a uhradila zostatok za klientku G. vo výške 700,- euro.
Na základe uvedeného bola činnosť pani L. ako obchodného zástupcu pozastavená bola vyhlásená

kontrola všetkých jej zákazníkov vo forme auditu. Klientom L. R. K. A. a jeho manželka, preto sa audit
týkal aj jeho. V zmysle uvedeného navštívili s L. A. na jeho pracovisku, ktorý sa nevedel preukázať kartou
splátok, lebo ju reálne nedostal. Táto karta splátok mu nikdy neprišla, o jej vystavenie žiada zástupca
pri každom klientovi. Splátky sa evidujú aj do karty splátok, čo tam zapisuje obchodný zástupca. Na
potvrdenie splátok postačuje buď zápis do karty splátok, alebo vystavenie potvrdenia. Pri osobnom

stretnutí A. uviedol, že pôžičky sú jeho a jeho manželky, zostatky súhlasia, aj to, že s L. sa budú stále
stretávať raz do mesiaca za účelom odovzdania splátok. Tiež potvrdil, že pôžičky sú funkčné, aktívne a
na základe uvedeného podpísal auditové tlačivo za neho aj manželku, kde svojim podpisom potvrdil, že
všetko je v poriadku. Dňa 20.11.2014 sa A. dopytoval, že z akého dôvodu od nich spoločnosť Providentpožaduje ďalšie splátky, keď oba úvery už majú splatené. Telefonickým rozhovorom A. uviedol, že
odovzdal L. sumu 4.400,- euro okolo 17.09-18.09.2014. Následne L. na základe uvedeného potvrdila, že
zobrala peniaze od A., v akej výške však povedať nechcela. Pri osobnom stretnutí s A., ten nevedel svoje

tvrdenia preukázať potvrdenkou o doplatení pôžičky, nakoľko ho stratil. Následne telefonicky dopytoval
L., nech mu vystaví potvrdenku, alebo nech to doplatí. L. O.dmietla jedno aj druhé, a povedala mu, že
úvery bude splácať namiesto nich. A. následne potvrdil, že sa dohodol s L., že to ona naraz nevyplatí,
že to vyplatí do mesiaca, aby neprišla o provízie. V ten večer došlo k osobnému stretnutiu s pani L., kde
na otázku či zobrala 4.400,- euro od A., toto ústne potvrdila, že áno, že tie peniaze od neho zobrala,

ale uviedla tiež, že si nepamätá či to bolo 4.400,- Euro alebo 4.000,- euro. Následne však dodala, že
úvery doplatiť nevie. Čestné prehlásenie, že zobrala od A. peniaze na úhradu ich pôžičiek odmietla.
Audit okrem týchto zákazníkov prebehol v poriadku.

7.Žalobca 2/ v trestnej veci prečinu sprenevery dňa 19.01.2015 vypovedal, že v septembri 2014 manžel
kontaktovalL.zaúčelomvyplateniaúveru.L.poprosila,abysasvplatenímpočkalodoďalšiehomesiaca,

aby mohla mať z toho mesačnú províziu, teda do mesiaca október. Na základe súhlasu L. následne
vypočítala zostatok na oboch úveroch, dokopy to bolo 4.400,-euro. L. došla za účelom vyplatenia na A.
X H. R. dňa 26.09.2014.

8.Žalobca 1/ v trestnej veci prečinu sprenevery dňa 19.01.2015 vypovedal, že v septembri 2014

kontaktoval L. Q.a účelom vyplatiť obe zmluvy o spotrebiteľskom úvere z dôvodu vysokých úrokoch
a použiť na tento účel úver z Prvej stavebnej sporiteľne. Uviedol, že vyhovel žiadosti L., aby počkal s
vyplatením úverov až do ďalšieho mesiaca, aby mohla mať z toho mesačnú províziu s tým, že splatenie
oboch úverov zaeviduje do systému až v mesiaci október. Z dôvodu dobrých vzťahov a dôvery s tým
vyslovil súhlas. L. U.ásledne vypočítala zostatok na oboch úveroch, dokopy to bolo 4.400,- euro. L.

osobne došla za účelom vyplatenia zostatku pôžičiek dňa 26.09.2014 na adresu A. X H. R.. Dodal,
že pri podávaní trestného oznámenia síce uviedol dátum 18.09.2014, ale až následne zistil, že až dňa
26.09.2014 bol na uvedenej adrese a vtedy za ním L. došla. Následne v jej vozidle odovzdal 4.400,-
euro, tá mu následne vystavila potvrdenie o prevzatí hotovosti s tým, že tam nebol uvedený dátum, ale
iba suma 4.400-, euro, toto potvrdenia však nemá, niekde ho vytratil.

9.Žalobcovia podaním zo dňa 29.05.2017 vo veci uviedli, že o splátkach po 22.09.2014 neexistujú
žiadne potvrdenia, len elektronické záznamy v Providente. Výška a periodicita splátok sú dôležitým
ukazovateľom pri posúdení dlžníka. Žalobcovia poskytli splátky mesačne a vždy približne v rovnakej
sume 180,- euro. Až odo dňa 22.09.2014 sa zmenila výška a tiež periodicita splátok. Podľa názoru

žalobcov, si žalovaná výšku a periodicitu splátok prispôsobovala svojim potrebám, pričom nedbala
na dovtedajšie výkony splátok. Žalovaná po 22.09.2014 vykonávala splátky do spoločnosti Provident
nepravidelne a v rôznych sumách. Posledná splátka bola žalovanou vykonaná dňa 03.11.2014 a až v
dôsledku auditu žalovanej, ktorý prebiehal v mesiaci november 2014 vyšlo najavo, že žalobca 1/ stratil
potvrdenie o zaplatení 4.400,- euro. Žalobcovia predpokladajú, že žalovaná by bez ich vedomia naďalej

vykonávala splátky, ak by sa nebola dozvedela, že žalobca 1/ stratil jediný dôkaz o odovzdaní peňazí.
Hoci žalovaná nevedela na začiatku, že žalobca 1/ stratí potvrdenie, tak po tomto zistení, toto žalovaná
zneužila, ďalšie potvrdenie odmietla vydať, ďalšie splátky nevykonala a zaprela, že by niekedy prevzala
hotovosť 4.400,- euro od žalobcu 1/. Za nepriame dôkazy v konaní považujú žalobcovia: pravidelnosť a
rovnakávýškasplátokdo22.09.2014,následnánepravidelnosťarozdielnavýškasplátokpo22.09.2014,

neexistencia potvrdení o splatení splátok po 22.09.2014 a následné nevykonanie žiadnej ďalšej splátky
žalovanou po zistení, že žalobca 1/ stratil potvrdenie.

10.V rámci tohto konania, svedkyňa G.. Y. Š. vo svojej výpovedi dňa 25.10.2017 uviedla, že v priebehu
svojej činnosti v spoločnosti Provident získali informáciu od iného zákazníka, že žalovaná prevzala

väčšiu sumu, ktorú ale na daného zákazníka neodviedla, v tejto súvislosti bola podaná sťažnosť a
začalo sa šetriť. Pani G., ktorá tento stav podnietila vydokladovala, že odovzdala žalovanej väčšiu
sumu, žalovanej následne bolo dané na výber, aby zostatok čiastky, ktorú prevzala zaslala na účet
daného zákazníka, alebo sa jej to dá prostredníctvom pravidiel vo firme tak, že túto sumu bude uhrádzať.
Žalovaná sa rozhodla, že sumu vloží na meno daného zákazníka, týmto sa daný prípad uzavrel.

Nadriadený D. F. však tento stav nahlásil na securitné oddelenie a následne bola nariadená kontrola
všetkých zákazníckych prípadov žalovanej. V rámci tejto kontroly sa predkladali a kontrolovali doklady
ohľadne histórie splácania pri všetkých funkčne a aktívnych pôžičkách, predkladali sa evidencie platieb,
alebo karta splátok. V tejto súvislosti došlo k osobnému stretnutiu so žalobcom 1/, kde bola aj žalovaná.Žalobca 1/ na otázky, či dané úvery sú ich, či podpisovali zmluvy o spotrebnom úvere a či odsúhlasili
zostatky, odpovedal áno. Napriek tomu však žalovanej bola pozastavená činnosť v tomto období a jej
zákazníci boli presunutí iným obchodným zástupcom. Následne asi o 1 mesiac žalobca 1/ oznámil, že

úvery už majú zaplatené, vo firme však o tomto nemali zachytený údaj, preto boli žalobcovia vyzvaní,
aby predložili doklady. Žalobca 1/ nepredložil doklad a nebol dohľadaný ani doklad evidencia platieb.
Situáciusariešilaďalejtak,žežalovanáboladopytová,čijetopravda,žežalobca1/jejodovzdalpeniaze
4.400,- euro alebo tak nejako, žalovaná povedala, že ona prevzala sumu aj väčšiu, ale si nepamätá
koľko. Žalovaná uviedla, že sa dohodli, že im peniaze postupne dávať na úvery, bolo to z dôvodu, že

ona je pri splácaní odmeňovaná. Žalovaná tak zobrala peniaze, ktoré neodviedla, stav sa predbežne
uzavrel, tak, že žalobcovia sú vedení ako aktívni klienti, ktorí nemajú ukončený zmluvný vzťah. Žalovanú
pán F. riešil tak, že najskôr jej chcel dať podpísať zmenku vo výške zostatkov žalobcov, čo odmietla,
potom je dal podpísať výpoveď za porušenie pravidiel spoločnosti, ktorú odmietla podpísať a bola jej
zadržaná provízia. Svedkyňa v závere dodala, že žalovaná v deň stretnutia neuviedla presnú sumu,
ktorú jej mal žalobca 1/ odovzdať, povedala len, že áno, dali jej väčší obnos peňazí na výplatu, ale

presne sumu neuviedla.

11.Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi: protokol o plat. histórii
č.l.8, protokol o plat. histórii č.l.9, žiadosť o mimoriadny prístup č.l.10, zápisnica o výsluchu svedka
č.l.11, zápisnica o výsluchu č.l.13, zápisnica o trestnom oznámení č.l.15, zápisnica o výsluchu svedka,

č.l.18, zápisnica o výsluchu č.l.22, zápisnica o konfrontácii č.l.26, zápisnica o konfrontácii č.l.28,
uznesenie OP BA III. č.l.30, sťažnosť žalobcu 1/ č.l.32, uznesenie č.l.33, list PZ žalobcu č.l.61, zmluva o
spotrebiteľskom úvere č.l.63, zákaznícka karta č.l.65, žiadosť o poskytnutie informácií auditu OZ, č.l.77,
výpis z osobného účtu žalobcu Slovenská sporiteľňa č.l.87, spis vyšetrovací OR PZ BA III. ORP-857/3.

12.Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len “OZ”), kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

13.Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý

odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14.Skutkové zistenie (zistenie skutkového stavu) je v civilnom súdnom konaní výsledkom vykonávania
dôkazov (§ 188 C.s.p.) a ich hodnotenia (§ 191 C.s.p.). Dôkazné konanie preto obsahuje vykonanie
dôkazov a ich hodnotenie a ústi do zistenia skutkového stavu.

15.Podľa § 132 ods. 1 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie
strán, pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a
žalobný návrh.

16.Strana, ktorá neoznačí dôkazy potrebné k preukázaniu svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé
následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe ostatných vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyznelo tak, že
nepotvrdilo pravdivosť tvrdení strany.

17.Zákon vymedzuje tzv. dôkazné bremeno (§ 132 ods. 1 C.s.p.) ako procesnú zodpovednosť strany
za výsledok konania, ak je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Procesný zmysel dôkazného
bremena vyniká predovšetkým v takej dôkaznej situácii, kedy aktívne strany splnia svoju povinnosť
tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Jeho pravým cieľom je umožniť súdu vydať rozhodnutie i v takých

prípadoch, kedy určitá skutočnosť podstatná v spore nebola (v zmysle, že spravidla ani byť nemohla)
dokázaná, teda v prípadoch, kedy výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať ani záver o
pravdivosti tejto skutočnosti, ale ani záver o tom, že by bola nepravdivá. Rovnako v týchto prípadoch (v
tzv. dôkaznej núdzi) musí súd rozhodnúť v neprospech tej strany, v záujme ktorej bolo podľa hmotného
práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

18.Za dôkazy, ktorých označením na preukázanie svojich tvrdení plnia strany svoju dôkaznú povinnosť,
môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobomz dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka.

19.Podľa vzťahu k dokazovanej skutočnosti sa rozlišujú dôkazy priame a nepriame (indície). Priamym
dôkazom je ten, ktorý priamo potvrdzuje alebo vyvracia dokazovanú skutočnosť (napr. výpoveď svedka
o dokazovanej skutočnosti, ktorú osobne videl). Nepriamym dôkazom je taký dôkaz, ktorý dokazuje
skutočnosť inú, ale takú, z ktorej je možné usudzovať, či sa stala alebo nestala skutočnosť, ktorá
je predmetom dokazovania; objasňuje teda dokazovanú skutočnosť pomocou inej skutočnosti, ktorá

má k dokazovanej skutočnosti len nepriamy vzťah. Zatiaľ čo súvislosť medzi priamym dôkazom a
dokazovanou skutočnosťou je zrejmá, musí byť súvislosť medzi nepriamym dôkazom a skutočnosťou,
ktorá je predmetom dokazovania, najskôr zisťovaná. Miera tejto súvislosti býva u jednotlivých
nepriamych dôkazoch odlišná a môže sa aj ukázať, že pôvodný dojem o súvislosti nepriameho dôkazu
s dokazovanou skutočnosťou bol vyvolaný len náhodnou zhodou okolností a že tento vzťah tu v
skutočnosti nie je. Pretože každý nepriamy dôkaz hodnotený osobitne (bez súvislosti s ďalšími dôkazmi)

umožňuje vždy viac výkladov o svojom význame, je jeho význam určený predovšetkým jeho miestom
v rade iných nepriamych dôkazov, jeho vzťahom k týmto ďalším dôkazom a jeho súladom s nimi. Z
toho plynie, že nepriamy dôkaz sám osobe spravidla nevedie - vzhľadom k svojmu sprostredkovanému
vzťahu ku skutočnosti, ktorá je predmetom dokazovania - k jej preukázaniu; výsledkom jeho hodnotenia
v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoriacimi systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi

sebou i s dokazovanou skutočnosťou, však takýto záver byť môže.

20.Dôkazy (priame i nepriame) súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (§ 191

C.s.p.). Hodnotením dôkazov sa rozumie myšlienková činnosť súdu, ktorou je vykonaným dôkazom
prisudzovanáhodnotazávažnosti(dôležitosti)prerozhodnutie,hodnotazákonnosti,hodnotapravdivosti,
poprípade hodnota vierohodnosti. Pri hodnotení dôkazov z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti) súd
určuje, aký význam majú jednotlivé dôkazy pre jeho rozhodnutie a či o ne môže oprieť svoje skutkové
zistenia (či sú použiteľné pre zistenie skutkového stavu a v akom rozsahu, poprípade v akom smere).

Pri hodnotení dôkazov po stránke ich zákonnosti skúma súd, či dôkazy boli získané a vykonané
spôsobom zodpovedajúcim zákonu, alebo či v tomto smere vykazujú vady (či ide o dôkazy zákonné
či nezákonné); na dôkazy, ktoré boli získané alebo vykonané v rozpore so všeobecne záväznými
právnymi predpismi, súd neprihliadne. Hodnotením dôkazov z hľadiska ich pravdivosti súd dochádza k
záveru, ktoré skutočnosti, o ktorých dôkazy (pre rozhodnutie významné a zákonné) podávajú správu,

možno považovať za pravdivé (dokázané) a ktoré nie. Vyhodnotenie dôkazov z hľadiska pravdivosti
predpokladá tiež posúdenie vierohodnosti dôkazom poskytovanej správy podľa druhu dôkazného
prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona vykonáva.

21.Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je

predmetom dokazovania, ak na ich základe možno nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto
skutočnosť naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak vytvárajú výsledky
hodnotenia dôkazov podmienky len pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa
dokazovanáskutočnosťstala,aakpripúšťajútedaajmožnosť(väčšiučimenšiupravdepodobnosť)toho,
že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nie je možné urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti.

V takomto prípade súd rozhodne - ako vyplýva z vyššie uvedeného - v neprospech tej strany, v záujme
ktorej bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

22.Skutočnosť preukazovanú len nepriamymi dôkazmi možno považovať za preukázanú vtedy, ak na
základe výsledkov hodnotenia týchto dôkazov je možné bez rozumných pochybností nadobudnúť istotu

(presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala (že je pravdivá); nestačí, ak prichádza do úvahy
len možnosť jej pravdivosti (jej pravdepodobnosť). Pri preukazovaní tvrdenej skutočnosti len nepriamymi
dôkazmi je potrebné každý takýto dôkaz hodnotiť v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi a uvážiť,
či tieto dôkazy tvoria systém, ktorého jednotlivé články sú v súlade medzi sebou aj s dokazovanou
skutočnosťou.

23.Vykonaním dokazovaním bolo preukázané a medzi sporovými stranami nesporné, že žalobcovia
čerpali úvery zo spoločnosti Provident, žalobca 1/ vo výške 2.300,- euro a žalobca 2/ vo výške 1.500,-
euro, pričom poskytnutie týchto úverov sprostredkovala žalovaná ako obchodná zástupkyňa spoločnostiProvident. Splátky úverov žalobcovia vykonávali v mesačných intervaloch osobným odovzdaním splátky
žalovanej, o čom im žalovaná vydala potvrdenie o vykonaní splátky. Z protokolov o platobnej histórii
vyplýva, že v prípade splácania úveru žalobcu 2/ boli vykonané a započítane nasledovné splátky: dňa

27.06.2014 v sume 170,- euro, dňa 28.07.2014 v sume 180,- euro, dňa 21.08.2014 v sume 180,- euro,
22.09.2014 v sume 50,- euro, dňa 27.09.2014 v sume 200 euro a dňa 03.11.2014 v sume 200,- euro.
V prípade splácania úveru žalobcu 1/: dňa 15.07.2014 suma 180,- euro, dňa 21.08.2014 suma 180,-
euro, dňa 22.09.2014 suma 100,- euro, dňa 27.09.2014 suma 200,- euro a dňa 03.11.2014 suma 200,-
euro. Žalobca sa stretol osobne so žalovanou (podľa svojho tvrdenia za účelom predčasného splatenia

úverov) a odovzdal jej peniaze, ktorých výšku nedokáže nijakým spôsobom preukázať.

24.Sporné v danom prípade napriek vykonanému dokazovaniu zostali nasledovné skutočnosti:

Najspornejšia je výška sumy odovzdanej žalobcom 1/ žalovanej na predčasné splatenie úverov, keďže
žalobcovianedisponujúžiadnympotvrdením,ktorýmbytútopreukázali,aktorépodľatvrdeniažalobcu1/

mu žalovaná na sumu 4.400,- euro vystavila, avšak on ho niekde stratil. K uvedenému, žalovaná okrem
tvrdenia, že suma vo výške 4.400,- euro jej nebola odovzdaná, namietala tiež skutočnosť, že nevie, na
základe čoho by si vypýtala práve sumu 4.400,- euro, pretože, ak by aj žalobcovia doplácali úver, musela
by ona ustáliť nejakú čiastku a nevie ako by teda prebrala sumu 4.400,- euro, keď pri splácaní úveru
je taký postup, že sa vedie kniha splátok, v ktorej sa každý týždeň uvádza vyčíslená suma zostatku a

taktiež vyčíslená suma, ktorá je po zľave v tom týždni. Tu súd dodáva, že v rámci trestného konania
boli zabezpečené aj výpisy z bankových účtov žalovanej, pričom na žiadny účet nebol vložený vklad
4.000,- euro, resp. 4.400,- euro. Ani z protokolov o platobnej historii úverov nevyplýva výška zostatku
sumy 4.400,- euro na vrátenie úverov.
Tvrdenie žalobcov v žalobe, že nemali predstavu o presnej zostávajúcej sume z dôvodu absencie karty

splátok, a preto vybrali väčší obnos peňazí, t.j. vo výške 10.000,- euro dňa 25.09.2017, čo preukázali
výpisom z bankového účtu žalobcu 1/ odporuje ich tvrdeniam vo výpovediach počas trestného konania
vedeného voči žalovanej a to, že žalovaná im na základe požiadavky o predčasné splátenie úverov,
vypočítala zostatok na oboch úverov dokopy vo výške 4.400,- euro. V danom prípade zostáva tiež
otázne, prečo práve sumu 10.000,- euro, keďže táto nie je ani len orientačná vo vzťahu k sume 4.400,-

euro.
Svedok Q. nevidel presnú sumu, ktorú mal žalobca 1/ odovzdať žalovanej za účelom predčasného
splatenie úverov a taktiež ani sumu na príjmovom doklade resp. potvrdení, ktoré žalobcovi 1/ vydala
žalovaná, a z ktorého by bola zrejmá presná čiastka, ktorá jej bola odovzaná.
Tvrdenia svedkyne v danom prípade, pani Š. (D. E.) ako nadriadenej žalovanej sú rozporuplné

a nejednoznačné. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že bola prítomná pri hlasitom odposluchu
telefonického rozhovoru žalobcu 1/ so žalovanou a taktiež sa osobne stretla so žalovanou za účelom
vyriešenia nezrovnalosti v úveroch žalobcov. K telefonickému rozhovoru uviedla, že jeho predmetom
bola výzva žalobcu 1/ žalovanej, nech mu vystaví potvrdenku, alebo nech to doplatí. Žalovaná odmietla
jedno aj druhé, a povedala, že sa dohodne, že úvery bude splácať namiesto žalobcov. K osobnému

stretnutiu so žalovanou v trestnom konaní vypovedala, že pri osobnom stretnutí so žalovanou, na otázku
či zobrala 4.400,- euro od A., toto ústne potvrdila, že áno, že ti peniaze od neho zobrala, ale uviedla tiež,
že si nepamätá či to bolo 4.400,- Euro alebo 4.000,- euro. Následne vo výpovedi v rámci tohto civilného
konania svedkyňa uviedla, že žalovaná v deň stretnutia neuviedla presnú sumu, ktorú jej mal žalobca
1/ odovzdať, povedala len, že áno, dali jej väčší obnos peňazí na výplatu, ale presne sumu neuviedla.

Sporný je taktiež dátum stretnutia žalobcu 1/ a žalovanej za účelom predčasného splatenia úverov,
nakoľko pri podávaní trestného oznámenia žalobca 1/ uviedol dátum 18.-19.9.2014 a neskôr tento dátum
zmenil na 26.09.2014, odvolávajúc sa na skutočnosť, že toto zistil až následne z pracovných listín.
Žalovaná sa k týmto dátumom vôbec nevyjadrila.
Sporná zostáva tiež skutočnosť, že žalobcu 1/ v novembri 2014 potvrdil aktívnosť úverov. Žalobca 1/

pri osobnej návšteve Y. E. a žalovanej za účelom kontroly úverov sporostredkovaných žalovanou v
rámciprebiehajúcehoaudituzákazníkovžalovanejpotvrdil,žepredmetnéúveryžalobcompatria,tietosú
aktívne, zostatky súhlasia, a že sa raz mesačne bude stretávať so žalovanou za účelom odovzdávania
splátok. Uvedené potvrdil svojim podpisom.

25.V neposlednom rade dochádza tiež k vnútornemu rozporu medzi tvrdeniami žalobcu 1/, že oba úvery
z Providentu mal v úmysle splatiť predčasne z dôvodu vysokých úrokov, a tiež, aby veľa „nepreplatili“,
ale na druhej strane žalovanej povolil splátenie úverov až v ďalšom mesiaci (t.j. v októbri) nasledujúcom
po údajnom odovzdaní zostatkovej sumy úverov, aby z toho mohla mať mesačnú províziu, a splatenieoboch úverov by žalovaná zaevidovala do systému až v mesiaci október. Takéto konanie by malo za
následok nedôvodný prospech žalovanej a súd tu preto nevidí účel predčasného splátenia úverov. Súd
tiež dodáva, že ak by sa takto aj skutočne dohodli, je otázne prečo to napokon žalovaná skutočne

nevyplatila celé v októbri v zmysle dohody, ale splátky platila v októbri aj v novembri 2 x po 200,- euro.

26.Na podklade trestného oznámenia žalobcu 1/ sa voči žalovanej viedlo trestné stíhanie pre prečin
sprenevery, ktoré bolo uznesením sp. zn. ORP.857/3-VYS-B3-2014 zo dňa 05.08.2018 zastavené z
dôvodu, že nebolo hodnoverne preukázané, že poškodený W. A. odovzdal B.. H. L. hotovosť vo výške

4.400,-euro,nakoľkopoškodenýnedokázalpredložiťpotvrdenieoprevzatíhotovosti4.400,-euro,keďže
toto stratil. Na základe podanej sťažnosti voči uzneseniu o zastavení trestného stíhania bolo vo veci
rozhodnuté tak, že táto sťažnosť bola zamietnutá ako nedôvodná.

27.V danom prípade mal súd k dispozícii len nepriame dôkazy, ktorými sa žalobcovia snažili uniesť svoje
dôkazné bremeno a preukázať tak svoj nárok voči žalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia

vo výške 3.600,- euro. Súd mal vykonaním dokazovaním preukázané len odovzdanie určite peňažnej
sumy žalovanej, avšak nijakým spôsobom sa výšku tejto sumy ustáliť nepodarilo. Tvrdenia svedkyne Y.
Š. týkajúce sa výšky odovzdanej sumy sú rozporuplné, zmätočné a nejednoznačné, preto nemohli byť
jediný podkladom, na základe ktorého by súd túto výšku ustálil a žalobe vyhovel.

28.Nepriame dôkazy, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú (pravidelnosť a rovnaká výška splátok do
22.09.2014, následna nepravidelnosť a rozdielna výška splátok po 22.09.2014, neexistencia potvrdení
o splatení splátok po 22.09.2014 a následné nevykonanie žiadnej ďalšej splátky žalovanou po zistení,
že žalobca 1/ stratil potvrdenie), tu súd uvádza, že práve do 22.09.2014 sa splátky uhrádzali v rôznej
výške, keď na úver žalobcu 2/ dňa 27.06.2014 suma 170,- euro, dňa 28.07.2014 suma 180,- euro, dňa

21.08.2014 suma 180,- euro, dňa 22.09.2014 suma 50,- euro, a na úver žalobcu 1/: dňa 15.07.2014
suma 180,- euro, dňa 21.08.2014 suma 180,- euro, dňa 22.09.2014 suma 100,- euro, v danom prípade
nemožnohovoriťorovnakejvýškesplátokvporovanísosplátkamivykonávanýmipo22.09.2014(pocelý
čas splácania boli tieto splátky v rôznej výške). Neexistencia potvrdení o splatení splátok po 22.09.2014,
tieto potvrdenia žalobcovi nemajú ani zo splátok vykonaných do 22.09.2014. Nevykonanie žiadnej ďalšej

splátky žalovanou po zistení, že žalobca 1/ stratil potvrdenie, može byť aj následkom skutočnosti, že
ďalšie splátky žalovanej uhradené neboli.

29.Súd usúdil, že je možné, že sa žalobcom tvrdená skutočnosť o odovzdaní sumy 4.4.00 euro žalovanej
za účelom predčasného splátenia úverov stala, predovšetkým s poukazom na výpoveď svedkyne Y. Š.

(E.) v trestnom konaní a výber hotovosti 10.000,- euro dňa 25.09.2017, avšak všetky vyššie vymenované
sporné skutočnosti pripúšťajú možnosť, že sa naopak dokazovaná skutočnosť o odovzaní predmetnej
sumy žalovanej nestala. Súd preto nedokáže bez rozumných pochybností, s istotou a presvedčením
vysloviť, že sa dokazovaná skutočnosť naozaj stala, že je pravdivá.

30.Na základe výsledkov hodnotenia nepriamych dôkazov, súd dospel k záveru, že nemožno vysloviť
presvedčenie, že žalobca 1/ žalovanej skutočne odovzdal sumu 4.400,- euro, a že ona z tejto sumy
uhradila za žalobcov splátky celkovo vo výške 800,- euro a zvyšok si ponechala bez právneho
dôvodu, po tom ako sa dozvedela, že žalobca 1/ potvrdenie o uhradení predmetnej sumy stratil, čím
sa bezdôvodne na úkor žalobcov obohatila o sumu 3.600,- euro. Vykonanými dôkazmi môže súd

podľa svojho názoru vysloviť len pravdepodobnosť tvrdenej skutočnosti, bez toho, aby bez rozumných
pochybností nadobudol istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť naozaj stala. Vzhľadom na
uvedené, súd preto nemal inú možnosť ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

31.O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p. Žalovaná mala v

konaní plný úspech, mala by preto proti neúspešným žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. Keďže žalovanej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Poučenie:Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) nich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná ten exekútor , ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený ( § 38 zák. č.
233/1995 Z.z.), a ktorého jej vykonaním poverí súd , ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak ( §29 zák. č. 233/1995 Z.z.).