Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, July 2, 2020

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 25Csp/96/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317220350
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2020:2317220350.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci

žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, Mýtna 48, IČO:
35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom 810 00 Bratislava, Mýtna 48, P.O.BOX
205, proti žalovanému: V. J., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX Q., E.. N. XXX/XX, o zaplatenie
2064,90 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti istiny vo výške 468,57 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo
sumy 468,57 eura od 21. 11. 2017 do zaplatenia, zastavuje.
Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu - Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom
Bratislava - Ružinov, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, sa žalobou doručenou dňa 21. 12. 2017 domáhal
od žalovaného zaplatenia sumy 2064,90 eura a úrokov z omeškania vo výške 8 % ročne od 21. 11. 2017
do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu je bankou v zmysle ustanovenia § 2 ods.
1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov. Medzi právnym predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 19.
8. 2011 uzatvorená zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. (ďalej len „Zmluva“),
na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č.
XXXXXXXX. Žalovanému bol poskytnutý úver s dohodnutým úrokmi vo výške 22,80 % p.a. Ku dňu
vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1050,- eur a bol
povinný žalobcovi platiť' štandardnú mesačnú splátku vo výške 35,- eur. V zmysle ustanovenia § 39
ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov Banka a pobočka zahraničnej

banky sú povinné viesť obchodnú knihu, ktorou sa na účely toho zákona rozumie obchodná kniha
podľa osobitného predpisu. Banka je povinná v zmysle zákona o bankách a opatrenia Národnej banky
Slovenska zo dňa 16. 1. 2004 o primeranosti vlastných zdrojov financovania bánk (uverejnené v Zbierke
zákonov pod číslom 36/2004 Z. z.) viesť a evidovať' vybrané pozície a obchody v bankovej knihe. V
zmysle zmluvne dohodnutých podmienok správca po skončení príslušného mesiaca vystaví a odošle
klientovi informáciu z informačného systému banky („výpis z bankovej knihy“) o obratoch, ktorá obsahuje
okrem iných údajov aj rozpis transakcií, rozpis všetkých poplatkov a úrokov spojených so správou a

používaním kreditnej karty a čerpaním a splácaním poskytnutého úverového rámca, výšku povinnej
splátky, účet, v prospech ktorého má byť povinná splátka uhradená a dátum splatnosti tejto splátky.
Táto listina je vyhotovená z bankového informačného systému v súlade s Metodickým usmernením č.
7/2004 Úseku bankového dohľadu Národnej banky Slovenska. Klient automaticky potvrdzuje informáciuo obratoch, ak do 15 dní odo dňa vystavenia nedoručí správcovi písomnú reklamáciu. Reklamovanie
transakcie a nedoručenie výpisu z bankovej knihy nezbavuje klienta povinnosti uhradiť' povinnú splátku
do dňa splatnosti tejto splátky uvedenej v informácií o obratoch.

Žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo Zmluvy a jeho platobnú disciplínu sa nepodarilo
obnoviť' ani po viacerých pokusoch právneho predchodcu žalobcu.
Pred odstúpením na vymáhanie právny predchodca žalobcu vystavil ku dňu 21. 11. 2017 nový výpis
z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 10. 2017 obsahujúci súhrn debetných položiek
a to istiny, poplatkov, sankčného úroku, a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady

žalovaného s konečným zostatkom na úhradu vo výške 2064,90 eura. Konečný dlh žalovaného z
doposiaľ neuhradeného dlžného zostatku predstavuje sumu vo výške 2064,90 eura.
Žalovaný si nesplnil povinnosť uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z
bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 31. 10. 2017, t. j. v lehote splatnosti do dňa 20. 11. 2017.
Žalobcovi tak vznikol nárok na úhradu úrokov z omeškania v zákonnej výške podľa § 517 Občianskeho
zákonníka v platnom znení vo výške určenej Nariadením Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. odo

dňa nasledujúceho po dni splatnosti, t. j. od 21. 11. 2017 do zaplatenia.

3. Podaním zo dňa 7. 6. 2018 žalobca doplnil skutkové tvrdenia tak, že žalovaný dňa 19. 8. 2011
vyplnil Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro (ďalej len „Žiadosť"). V zmysle Obchodných podmienok
pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydávaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s.

(ďalej len „Banka") v spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. platných a účinných v
čase podpisu Žiadosti, prijatím a schválením Žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro zo strany Banky
došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s.. Zo strany Banky
bola uvedená žiadosť schválená dňa 19. 8. 2011, o čom svedčí podpis na uvedenej Žiadosti. Kreditná
karta je forma revolvingového úveru, t. j. automaticky obnovovaného úveru, ktorý je čerpaný používaním

tejto karty. Žalovaný ako majiteľ karty môže, ale nemusí tento úver čerpať. Z kreditných a debetných
transakcií žalovaného vyplývajúcich z predloženého položkovitého výpisu z kartového účtu žalovaného
jednoznačne vyplýva, že žalovaný vyplnením a podpísaním Žiadosti súhlasil s opakovaným obnovením
úverového limitu, keďže kreditnú kartu dlhodobo využíval v súlade s Obchodnými podmienkami pre
vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou. a.s. v

spolupráci so spoločnosťou Consumer finance holding, a.s. (ďalej len ,, Obchodné podmienky"). Ku
dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný schválený úverový rámec vo výške 1050,- eur
so zmluvným úrokom vo výške 22.80 % ročne so štandardnou splátkou vo výške 35,- eur mesačne.
Žalovaný začal čerpať' úverový rámec od 31. 8. 2011 ako vyplýva z predloženého položkovitého výpisu
z kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií.

V súlade s čl. V bod 37 písm. a) Obchodných podmienok právny predchodca žalobcu. listom zo dňa 6.
1. 2015 vyhlásil Okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku z dôvodu porušenia platobnej disciplíny
žalovaného spočívajúcej v opakovanom neplatení povinných splátok v stanovenej výške.
V posudzovanej veci bol žalovanému poskytnutý osobitný typ spotrebiteľského úveru a to revolvingový
úver. Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah tak môže fungovať

neurčitú dobu. Dlžník platí, pretože veriteľ mu stále dopĺňa úver a časť splátky sa používa na splatenie
poskytnutých úverových prostriedkov a časť na odplatu. Z uvedeného dôvodu v priebehu trvania
revolvingu nie je možné na počiatku zmluvného vzťahu určiť' výšku RPMN, pretože sa úver čerpá
podľa vôle dlžníka a následne veriteľom dopĺňa, čím sa tak menia údaje relevantné pre výpočet RPMN
(rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 1. 2011 pod sp.zn. 6Co/95/2010). S uvedenou

skutočnosťou výslovne počíta aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. § 3 ods. 6 z. č. 258/2001
Z.z., podľa ktorého pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom
účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť
ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne
informovaný o

a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,
za ktorých môže byt' zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
V predloženej zmluvnej dokumentácii sa nachádza aj indikatívny výpočet RPMN podľa vzorca v zmysle

zákona č. 258/2001 Z.z a jeho prílohy č. 2. o výške ročnej úrokovej sadzby 22,80% označenej vo
výpise ako štandardná ročná úroková sadzba, ako aj výške schváleného úverového rámca 1050,- eur
a výške štandardnej mesačnej splátky 35,- eur bol žalovaný počas trvania úverového vzťahu každý
mesiac oboznámený, a to vo forme mesačne zasielaných výpisov z kreditnej karty VÚB, a.s., ktorésú súčasťou súdneho spisu. Žalovaný bol oboznámený s výškou štandardnej ročnej úrokovej sadzby
aj prostredníctvom Cenníka VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer
Finance Holding. a.s.

RPMN v zmluve nie je možné určiť' z objektívnych dôvodov. Úver poskytnutý žalovaného vo forme
revolvingu nie je bezúročný.
Žalovanýzačalčerpať'úverovýrámecod31.8.2011akovyplývazpredloženýchpoložkovitýchvýpisovz
kartového účtu žalovaného v časti debetných transakcií. Kreditná karta je forma bankového úveru, ktorý
je čerpaný používaním karty. Rozsah čerpania žalovaného od 31. 8. 2011 do 10. 6. 2013 predstavujú

nasledovné debetné transakcie v sume 1030,- eur. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtu
predstavuje sumu 1580,62 eura, ktorá je podrobne rozpísaná vo výpisoch z kartového účtu žalovaného
v časti kreditných transakcií s popisom transakcie „Úhrada".
Čo sa týka uplatnenej sumy 2064,90 eura, tak táto predstavuje debetný stav na kartovom účte po
zaúčtovanítransakcií,úrokov,poplatkovspojenýchsosprávouapoužívanímkarty,vrátenekompenzácie
poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Posledný kalendárny deň v mesiaci je v zmysle

obchodných podmienok kartový účet zaťažený štandardnými úrokmi a sankčnými úrokmi, prípadne je v
jeho prospech pripísaný úrok v dôsledku kreditného zostatku na kartovou účte.
Žalovaná suma 2064,90 eura pozostáva z:
- istiny 834,58 eura
- poplatkov 259,14 eura

- štandardného úroku 761,75 eura
- sankčného úroku 209, 43 eura.

Žalobca svojím podaním zároveň vzal žalobný návrh v časti o zaplatenie istiny vo výške 468,57 eura
(poplatky a sankčný úrok) s prislúchajúcim úrokom z omeškania späť a navrhol, aby súd konanie v

tejto časti zastavil. Vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného nároku naďalej trval. Z dôvodu čiastočného
späťvzatia zároveň upravil petit žalobného návrhu a navrhol, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 1596,33 eura, úrok z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 1596,33 eura od
21. 11. 2017 do zaplatenia.

4. Súd výrokom prvým preto čiastočne zastavil konanie s poukazom na § 145 ods. 2 CSP.

5. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 20. 11. 2018 (č. l. 74). Podľa predmetnej
zmluvy bola poskytnutá výška úveru 900,- eur s mesačnými splátkami 30,- eur. Žiadosť o zvýšenie
Úverového rámca nikdy nepodpísal. Spolu už zaplatil sumu 1580,62 eura a žiada vydať bezdôvodné

obohatenie vo výške 680,62 eura. V žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro chýba RPMN a aj preto je
úver bezúročný a bez poplatkov. Predmetnú zmluvu Žiadosť o vydanie Bankomatky Quatro považuje
za uzavretú v rozpore s § 37 a § 39 a § 53 Občianskeho zákonníka, v rozpore so zákonom o
ochrane spotrebiteľa, pretože jednotlivé články obsahujú vady. Zmluvné podmienky neboli individuálne
vyjednané.

Žalovaný zároveň vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku.
Žalobca nemá nárok na riadny úrok, pretože ide o úver bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust.
§ 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. Podľa § 9 ods. 2 zákona 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a iných úveroch a pôžičkách spotrebiteľská zmluva musí obsahovať tieto náležitosti:
- Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

- Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru.
V predmetnej zmluve chýbajú zákonom vyžadované náležitosti - výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov a termín konečnej splatnosti (deň, mesiac a rok). Podľa priloženej zmluvy
Žiadosť o aktiváciu Bankomatky Quatro zo dňa 19. 8. 2011, táto neobsahuje náležitosti podľa zákona
o spotrebiteľských úveroch je napísaná nečitateľným písmom, a preto s poukazom na § 53c Občiansky

zákonník zmluva je neplatná.

6. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť,
ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty
sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia

týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným
útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej
koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Súd poukazuje na to, že na dôkazy predložené
po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje pri posúdení splnenia podmienok podľa§ 150 CSP aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010, podľa ktorého
základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta
prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní,
t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na
účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie
nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu
zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce

navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do
záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že
súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd
vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú

povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou
tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť
skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú
povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že

skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude
predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie
bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé
rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda
okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný

právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh
skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Zároveň
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009, podľa ktorého
účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie
dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi

k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

7. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Žiadosť' o aktiváciu
Bankomatky Ouatro, obchodné podmienky, Žiadosť o zvýšenie úverového rámca, výpisy z Bankomatky
Ouatro, Predžalobná upomienka vrátane doručenky, Vyhlásenie okamžitej splatnosti celého dlžného

zostatku, Cenník VÚB, a.s. pre produkty vydané v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance
Holding, a.s., a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

8. Zodpovedá pravde, že strany sporu uzatvorili dňa 19. 8. 2011 zmluvu o revolvingovom úvere podľa
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov. Strany si dohodli úverový rámec vo výške 900,- eur s mesačnými
splátkami 30,- eur.

9.Pokiaľžalobcatvrdil,žedošloknavýšeniuúverovéhorámcana1050,-eursmesačnýmisplátkami35,-
eur, toto sa mu nepodarilo preukázať, nakoľko podľa § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 129/2010 Z.z., zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Zák. č. 129/2010 Z.z. vyžaduje pre
zmluvy povinnú písomnú formu. Žiadosť o navýšenie úverového rámca obsahuje len podpis žalovaného
(hoci ho tento popiera, keď pred súdom uviedol, že sa nejedná o jeho podpis), avšak absentuje na
ňom podpis žalobcu (resp. jeho právneho predchodcu), čím zmluva nemá povinnú písomnú formu a je

teda neplatná (súd preto ani neskúmal pravosť podpisu žalovaného). Z uvedeného potom vyplýva, že
k navýšeniu úverového rámca nedošlo platne.

10. Uzatvorená úverová zmluva podlieha právnej úprave zakotvenej v § 52 a nasledujúceho
Občianskeho zákonníka a zák. č. 129/2010 Z.z. Právny vzťah vznikol dňa 19. 8. 2011, teda sa uplatnia

uvedené právne prepisy účinné k tomuto dátumu.

11. Nakoľko žalovaný vniesol námietku premlčania, súd sa prioritne zaoberal touto námietkou. K
poslednému čerpaniu úveru došlo zo strany žalovaného dňa 10. 6. 2013. Podľa čl. I Obchodnýchpodmienok účinných od 1. 6. 2011 (č. l. 145 spisu), deň uzávierky je posledný deň mesačného
cyklu , kedy banka vypočíta dlžný zostatok za daný cyklus a stanoví povinnú splátku. Podľa čl. V
bod 31 Obchodných podmienok, výška povinnej splátky sa určuje v deň uzávierky, jej výška rovná

sa štandardnej splátke. Pri najprísnejšom posúdení, posledná splátka, ktorú mal žalovaný zaplatiť po
poslednom výbere, bola splatná najneskôr 31. 7. 2013 (v tomto smere absentujú akékoľvek skutkové
tvrdenia žalobcu ohľadne dátumu splatnosti jednotlivých mesačných splátok!). Splátky predtým boli
splatné skôr, pre účely posúdenia premlčania je však dôležitý dátum splátky po poslednom výbere
žalovaného.

12. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, (1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva.

Podľa § 101 OZ, Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 OZ, Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh ( § 565),

začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

13. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti zo dňa 6. 1. 2015
(č. l. 57 spisu) bolo žalovanému doručené, preto sa splátky premlčujú každá samostatne (§ 103 veta
prvá OZ).

14. Ustanovenie § 101 upravuje všeobecnú dĺžku premlčacej doby, ktorá platí vo všetkých prípadoch,
keď zákon pre jednotlivé práva neráta s osobitnou (kratšou či dlhšou) premlčacou dobou. Všeobecná
premlčacia doba je ustanovená v dĺžke troch rokov. Vzhľadom na kogentný charakter ustanovení
§ 101 až 110 treba usúdiť, že zákonnú premlčaciu dobu nemožno jednostranne, ale ani dohodou

medzi účastníkmi občianskoprávneho vzťahu predĺžiť ani skrátiť. Námietky premlčania sa nemožno
ani vopred vzdať (§ 574 ods. 2). Všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
- objektívne posudzované - vykonať (uplatniť) po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde, teda keď je actio nata. Preto
nie je rozhodujúce, z akého dôvodu, t. j. či subjektívneho alebo objektívneho, tak oprávnený subjekt

neurobil (napr. preto, že o svojom práve nevedel, že mu vo vykonaní práva bránila určitá prekážka,
akou je choroba, a pod.). Actio nata nastáva vo väčšine prípadov zročnosťou (splatnosťou) dlhu, t.
j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať s jeho plnením. V trojročných premlčacích
dobách sa premlčujú aj jednotlivé splátky, na ktoré bolo dohodou účastníkov daného právneho vzťahu
rozložené celé plnenie. Pre počítanie premlčacej doby platí všeobecné ustanovenie o počítaní času, t.j.

ustanovenie § 122. Keďže dĺžka premlčacích dôb je určená vždy podľa rokov, podľa § 122 ods. 2 platí,
že premlčacia doba sa skončí dňom, ktorý sa číslom, t. j. dátumom, zhoduje s dňom, na ktorý pripadá
udalosť, od ktorej sa lehota začína. Podstatný rozdiel je však v tom, že v prípade doby (na rozdiel od
lehoty) sa doba končí posledným dňom bez ohľadu na to, či pripadá na sobotu, nedeľu alebo sviatok.
Ustanovenie § 122 OZ obsahuje výkladové pravidlá na počítanie hmotnoprávnych lehôt obsiahnutých

najmävObčianskomzákonníku,aleajvostatnýchobčianskoprávnychpredpisochpatriacichdosystému
súkromného práva. Tieto pravidlá sa použijú aj na počítanie lehôt na plnenie záväzkov vzniknutých na
základe občianskoprávnych skutočností, ako aj na počítanie lehôt, ktoré sú ustanovené v zmluvách.
Soboty, nedele a sviatky nemožno považovať za posledné dni lehôt predovšetkým z praktických
dôvodov, ktoré súvisia s hmotnoprávnou povahou lehôt. Preto sa posledný deň lehoty, ktorý by mal

pripadnúť na sobotu, nedeľu alebo sviatok posúva na najbližší nasledujúci pracovný deň. Samotný
Občiansky zákonník (OZ) rozlišuje pojmy doba a lehota a tieto nie je možné zamieňať, napríklad aj
práve v dôsledku uplynutia premlčacej doby. Pokiaľ zákonodarca je nedôsledný v legislatívnej činnosti
a nezjednotí používanie právnickej terminológie tak, aby boli tieto odlišnosti odstránené, a pokiaľ
zákon stále používa pojmy doba a lehota, je nutné, aby súd takto postupoval, nakoľko nemôže svojou

rozhodovacou činnosťou meniť znenie ustanovení zákona a tak nahrádzať činnosť zákonodarcu (súd
zákony aplikuje, neprijíma ich v legislatívnom procese). Pridržiavajúc sa citátu Cicera „Argumentum est
ratio quae rei dubiae faciat fidem.“ (argument je vysvetlenie, ktoré činí pochybnú vec vierohodnou),
pokiaľ OZ upravuje premlčaciu dobu a nie lehotu a jej počítanie nie je upravené priamo v OZ, súd simusí cez analogiu iuris (použitie inej normy, podľa ktorej sa prípad posudzuje, aj keď dispozícia normy
naň priamo nedopadá, upravuje však vzťah podobný) pomôcť pri počítaní doby ustanoveniami ZP, ktorý
to upravuje v § 37. V teoretickoprávnej rovine sa dobou, na rozdiel od lehoty ako časového priestoru na

uplatnenie práva alebo nároku vymedzeného začiatkom a koncom možnosti jeho uplatnenia na súde
alebo u právnickej alebo fyzickej osoby, rozumie časové obdobie, v rámci ktorého zákonom ustanovené
práva a povinnosti vznikajú a trvajú, alebo na uplynutie ktorého zákon viaže ich zánik.

15. Vzhľadom na uvedené sa všetky splátky splatné po poslednom výbere žalovaného premlčali

najneskôr dňa 31. 7. 2016, pričom žaloba bola na súd podaná až dňa 21. 12. 2017, t. j. po uplynutí
premlčacej doby. Žalovaný ako dlžník sa premlčania účinne dovolal, preto súd nemohol premlčané
právo žalobcovi ako veriteľovi priznať.

16. Odhliadnuc od námietky premlčania však súd musí konštatovať aj nasledovné: žalobca neuniesol
bremeno tvrdenia, keď súdu neozrejmil žalovanú sumu pozostávajúcu ako z istiny, tak aj zo

štandardného úroku, nakoľko vychádzal z navýšeného úverového rámca a inej mesačnej splátky, ako
bolo platne dohodnuté v pôvodnej zmluve o revolvingovom úvere. Napriek tomu, že súd vyzval žalobcu
na objasnenie týchto skutočností, žalobca súdu nedoručil žiadne stanovisko, hoci bol upozornený, že
súd žalobu zamietne. S poukazom na bod 6. tohto odôvodnenia žalobca neuniesol dôkazné bremeno
(ani bremeno tvrdenia, ani bremeno dôkazu), a preto súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol (t. j. v časti,

v ktorej nedošlo k späťvzatiu žaloby) ako nedôvodnú, keďže súd nemohol objektívne preskúmať výšku
žalovanej sumy. Aj podľa čl. 8 základných princípov CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1
CSP. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu. Strana,
ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane,
ktorá vo veci úspech nemala. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby,
potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri

zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.
Ak žalobca žalobu zoberie späť bez udania dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca.
V danom prípade žalobca zavinil čiastočné späťvzatie žaloby, keďže tak učinil bez reakcie na správanie
žalovaného a vo zvyšku bol žalovaný úspešný, berie sa to ako plný úspech žalovaného, ktorému však

trovy konania nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.

Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.