Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Alica Vörösová

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 9Csp/39/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118390161
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alica Vörösová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:6118390161.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sukyňou JUDr. Alicou Vörösovou vo veci žalobcu: SVEA

EKONOMI CYPRUS LIMITED, IČ: HE272182,Arch. Makariou III, 95/195,NEOCLEOUS HOUSE, 3030
Limassol, Cyperská republika, zastúpený: Mgr. et Mgr. Adam Vrbecký, usadený euroadvokát, Tallerova
4/4, 811 02 Bratislava-Staré Mesto, proti žalovanému: A. T.Á., W.. X.X.XXXX , I. I. T., o zaplatenie 223,25
Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť sumu 223,25 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo
sumy 66,40 eur od 29.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 156,85
eur od 01.03.2013, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podal na súd žalobu proti žalovanému o
zaplatenie sumy 223,25 eur s prísl. s odôvodnením, že zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
XX.XX.XXXX postúpil postupca Telefonica O2 Slovakia s.r.o., IČO: 35 848 863, Bratislava, na žalobcu
pohľadávku voči žalovanému s tým, že uzatvoril dňa XX.XX.XXXX so žalovaným zmluvu predmetom
zmluvy bolo poskytovanie verejných služieb v zmysle zákona o elektronických komunikáciách platnom
a účinnom v znení na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby,

špecifikované v zmluve za podmienok stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný
sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v zmluve a v cenníku.
Postupca vystavil žalovanému vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi nasledovné pohľadávky na
faktúrach: faktúra č. XXXXXXXXXX na sumu 66,40 eur so 28.02.2013. Vzhľadom na túto skutočnosť,
žalobca navrhol zaviazať žalovaného na sumu 233,25 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75%
ročne zo sumy 66,40 eur od 29.01.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne
zo sumy 156,85 eur od 01.03.2013 do zaplatenia. Úroky požadoval v zmysle ust. § 517 OZ v spojení s

nariadením vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ.

2. Súd vo veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov a to
zmluvou o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX, všeobecné podmienky pre poskytovanie
verejných služieb, faktúrami, šetrením adresy žalovaného, platobným rozkazom vydaným Okresným
súdom Banská Bystrica sp. zn. 26Up/1122/2018 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

3. Podľa ust.§297 CSP súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť , ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur.

4.Súdpreskúmalobsahuzatvorenejzmluvyopripojení,včítanejejdodatkusozákonnýmiustanoveniami
a to zákonom č. 351/2011 Z.z. elektronických komunikáciách, ako aj v zmysle Občianskeho zákonníka
č. 40/1964 Zb., kde uvedenú zmluvu súd zaradil medzi spotrebiteľské zmluvy pod ust. § 52 a nasl. OZ.
Dodávateľom podľa ods. 3 cit. ustanovenia je pritom osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom

podľa ods. 4 cit. ust. je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti, teda je možné vysloviť záver, že
ide o spotrebiteľskú zmluvu. Právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti,
ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. OZ a ako podnikom v zmysle § 5 ods. 1 cit. zákona č. 351/2011
Z.z. a na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci

predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom v zmysle § 52 a
nasl. OZ a podľa § 5 ods. 2-4 cit. zákona č. 351/2011 Z.z. účastníkom, je spotrebiteľským vzťahom a
predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou.

5. V zmysle ust. § 53 ods. 1,2 OZ v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,- spotrebiteľské

zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( ďalej len „ neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o
zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné
podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne
dojednané.

6.Vzmysle§54ods.1OZvuvedenomznení-zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa nemôže najmä vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie v pochybnostiach
o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

7. V zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ktorá síce nie je pre členské štáty EU priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné
pravidlo a ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle článku 2,
písm. a) nekalé podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v článku 3.

8. Podľa článku 3 bod. 1 cit. smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá
sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa.

9. V zmysle článku 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. článku 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v bode uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné
podmienky zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

10. Podľa článku 6 bod. 1 - členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorené so spotrebiteľom zo strany predajcu, alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli
záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je
jej ´ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

11.Podľačlánku7bod.1členskéštátyzabezpečia,abyvzáujemspotrebiteľovasubjektovhospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovanou nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

12. Podľa prílohy tejto smernice bod. 1 písm. e) medzi podmienky uvedené v článku 3 ods. 3 okrem

iných patrí podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane
vysokú sumu ako náhradu.13. V súlade s vyššie uvedeným v prvom rade je potrebné skúmať, či predmetná zmluvná pokuta
spotrebiteľskej zmluve bola individuálne dojednaná.

14. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi účastníkmi a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku
bol vopred pripravená dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravený
dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov. Zmluva bola pripravená vopred v podobe
predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy a jej dodatkov sa
dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón, účastnícky program

a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s dojednanými zmluvnými
ustanoveniami pred podpisom zmluvy ale nesporne nemohol ovplyvniť ich obsah. Zmluvné dojednania
obsiahnuté v uvedených zmluvách a ich dodatkoch, preto s poukazom na cit. ust. § 53 ods. 2 OZ a
článok 3 bod. 2 Smernice nemožno považovať za individuálne dojednané. Je nesporné, že žalovaný
ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah vopred dodávateľom navrhnutých a z
predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej pokute. Mohol iba zmluvu ako celok

odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom nanútenému dojednaniu ako zmluvnej
pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bol individuálne dohodnuté
pritom cit. § 53 ods. 3 OZ ( i článok 3 bod 2.cit. smernice 93/13 EHS) bolo na žalobcovi ako dodávateľovi.
Žalobca ako v konaní individuálne dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal a preto bol nevyhnutným v
súlade s ust. § 53 ods. 3 OZ predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

Predmetné zmluvné podmienky v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne
dojednané. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne dohodnuté
pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 OZ bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednané zmluvné podmienky nepreukázal, preto podliehajú súdnej kontrole s poukazom na § 53 ods.
1 OZ. Vzhľadom na takto nedojednané podmienky zmluvnej pokuty aj vzhľadom na to, že ide o určitú

formu sankcie, ktorá musí byť primeraná vo vzťahu k porušeniu povinností, ktorá by mala plniť funkciu
peňažnej náhrady pre dodávateľa za riziko, ktoré znáša dôsledku nesplnenia povinnosti.

15. Súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 223,25 eur za poskytnuté služby spolu s prísl.

16. O úrokoch z omeškania súd rozhodol v zmysel § 517 ods. 2 OZ v spojení s Nariadením vlády SR,
ktorým sa vykonávajú niektoré ust. OZ.

17. Podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP - súd prizná strane sporu náhradu trov konania
podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca mal vo veci plný úspech preto mu súd priznal nárok na

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti

odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany,aleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej, možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods.1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej
vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 232 ods. 2,3,4 C.s.p. - Ak súd uložil rozsudku povinnosť plniť rozsudok je vykonateľný

márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je 3 dni a plynie
od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uloží
povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a
splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie
s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.