Uznesenie ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, July 26, 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17Co/77/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8513202896
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8513202896.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu
JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v spore žalobcu X. X., C.. XX.XX.XXXX, S. T.
XXX, zastúpený JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom so sídlom v Starej Ľubovni, ul. 17. novembra
č.14,protižalovaným1/AgnieszkeŠlachtovskej,nar.16.1.1948,bytomJarabina193,právnezastúpená
BERNÍK & partneri, s.r.o., IČO: 47256451, Štúrova 101, Svit a 2/ Jozefovi Hutníkovi, na neznámom

mieste, zastúpený Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17335345, Búdková 36, 817 15 Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovanej v 1/ rade proti uzneseniu Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 5C 74/2013-268 zo dňa 19.4.2018 takto

r o z h o d o l :

Mení uznesenie prvoinštančného súdu vo výroku o nároku na náhradu trov konania žalovanej v 1. rade
tak, že žalovanej v 1. rade priznáva náhradu trov konania voči žalobcovi.

Priznáva žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu voči žalobcovi.

O výške náhrady trov konania prvoinštančného i odvolacieho rozhodne prvoinštančný súd samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd konanie v celom rozsahu zastavil. Žalovanej v 1/ rade súd

náhradu trov konania nepriznal. Žalovanému v 2/ rade a zástupcovi žalovaného v 2/ rade súd náhradu
trov konania nepriznal.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa žalobou podanou súdu dňa
13.6.2013 domáhal určenia, že je výlučným vlastníkom podielov o veľkosti X/XX, patriacich žalovaným
v 1/ a 2/ rade k parcele registra E, parcela č. XXXX - L. pôda o výmere XXX m2, evidovanej na LV č.

XXXX, v k.ú. T..
V priebehu prvoinštančného konania žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie
zastaviť z dôvodu, že vzhľadom na aktuálnu judikatúru nevie zistiť údaje o žalovanom v 2/ rade a o jeho
právnych nástupcoch, pričom nie je možné ďalej v konaní pokračovať a preto na žalobe v celom rozsahu
netrvá. Prvoinštančný súd podľa § 145 ods. 1 CSP a § 146 ods. 1 veta prvá CSP, konanie zastavil.
Podľa § 256 ods. 1 CSP a § 257 CSP rozhodol o náhrade trov konania. Náhradu trov konania nepriznal

ani žalovanej v 1/ rade, ani žalovanému v 2/ rade. Vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade prvoinštančný súd
aplikoval ust. § 257 CSP ako dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k ust. § 256 ods. 1 CSP.
Prvoinštančný súd takéto dôvody videl v dôvodoch samotného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu a v
skutočnosti, že žalobca z pohľadu súdu mohol vziať za takéhoto stavu žalobu späť len v časti týkajúcej
sa samotného žalovaného v 2/ rade, avšak učinil tak i vo vzťahu k žalovanej v 1/ rade. Tu nepochybne
vyvstáva podľa prvoinštančného súdu snaha žalobcu postupovať voči obom žalovaným spoluvlastníkom

v otázke nadobudnutia spoluvlastníckeho práva k ich podielom na spornej nehnuteľnosti rovnako a za
rovnakých podmienok. Za súčasnej situácie totižto možno dôvodne predpokladať, že pokiaľ žalobcanemá možnosť riadne označiť žalovaného v 2/ rade, či riadne označiť jeho právnych nástupcov, tak
ohľadne spoluvlastníckeho podielu na spornej nehnuteľnosti evidovaného v prospech žalovaného v 2/
rade bude musieť zrejme pristúpiť k dohode s jeho zákonným zástupcom Slovenským pozemkovým

fondom o jeho kúpe. Keďže vzal žalobu späť i voči žalovanej v 1/ rade, možno sa dôvodne domnievať, že
rovnakopristúpiktakémutojednaniuisžalovanouv1/rade,čobyalenemusel,nakoľkonaurčenísvojho
vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu na spornej nehnuteľnosti evidovanému v prospech
žalovanejv1.rademoholvzásadeďalejtrvať.Zpohľaduprvoinštančnéhosúdupostupžalobcuvkonaní
je evidentne úprimnou snahou o zosúladenie stavu právneho so stavom skutkovým, o ktorom je žalobca

zrejme presvedčený z dôvodov, ktoré uviedol v žalobe. Naviac, žalobcovi bolo priznané uznesením
prvoinštančného súdu č.k. 5C 74/2013-46 zo dňa 27.1.2014 oslobodenie od súdnych poplatkov.

3. Proti tomuto uzneseniu, a to proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanej v 1/ rade
podala v zákonom stanovenej lehote žalovaná v 1/ rade odvolanie. Namietala odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančnéhosúduazistenédôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,prektoréjejsúdnáhradutrovkonania

nepriznal. Súdom tvrdené dôvody neobstoja. V danom prípade nie sú zistené dôvody hodné osobitného
zreteľa na nepriznanie náhrady trov konania žalovanej v 1/ rade. Strany sporu vedú spor na vlastné
nebezpečenstvo a nesú tak zodpovednosť za výsledok sporu. Túto zodpovednosť má o to viac žalobca,
ktorý konanie inicioval. Zásada procesnej zodpovednosti za zavinenie zastavenia konania zásadne platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny

vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Ust. § 257 CSP
umožňuje odchýliť sa z uvedeného pravidla iba výnimočne, a to iba v dôvodoch hodných osobitného
zreteľa. Súd mal pri aplikácii tohto ustanovenia skúmať existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
v zmysle judikatúry prihliadať k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán
konania, pričom mal vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale takisto

dopady takéhoto rozhodnutia na majetkové pomery toho, komu náhrada trov podľa zásady úspechu
patrí. Rozhodnutie prvoinštančného súdu je nespravodlivé a nesprávne. Žalovanej by jeho uplatnením
vznikla škoda v podobe nákladov na advokáta a to v dôsledku legitímnej obrany pred neopodstatnenou
žalobou podanou voči jej osobe. Preto žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že
žalobca je povinný nahradiť žalovanej v 1/ rade trovy konania v rozsahu 100 %.

4. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 CSP preskúmal napadnutý výrok
uznesenia prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je správne.
V danom prípade neboli zistené podmienky ani pre potvrdenie, ale ani pre zrušenie prvoinštančného

rozhodnutia, preto odvolací súd podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie vo výroku o náhrade trov
konania medzi žalovanou v 1/ rade a žalobcom zmenil.

5. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody

hodné osobitného zreteľa.
V súlade s citovaným zákonným ust. § 256 ods. 1 CSP sa uplatňuje zásada procesnej zodpovednosti
za zavinenie zastavenia konania. Zmyslom využitia tejto zásady je sankčná náhrada trov konania, ktoré
by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Náhrada
týchto trov sa prisudzuje bez ohľadu na meritórny výsledok sporu. Pri ust. § 256 ods. 1 CSP sa táto

sankčná zásada aplikuje na procesné zavinenie zastavenia konania. Tu sa výlučne postupuje podľa
toho, ktorá zo strán sporu zavinila zastavenie konania. Prihliada sa na okolnosti, ktoré vznikli po začatí
konania a spôsobili zastavenie konania. V danom prípade žalobca zobral po tom, čo sa vo veci začalo
konať,žalobuspäťatonielenvočižalovanémuv2/rade,vovzťahukuktorémunevedeloznačiťbydlisko,
resp.nemalbližšieinformácieopobyte,aleajvočižalovanejv1/rade,vovzťahukuktorejmalkdispozícii

všetky náležitosti v súvislosti s riadnym uplatňovaním nároku, ktorý v žalobe tvrdil, že mu prináleží. V
takom prípade, pokiaľ nič nebránilo žalobcovi riadne vo veci konať voči žalovanej v 1/ rade a zobral
voči nej žalobu späť bez bližšieho uvedenia bez toho, aby sa svojho nároku domohol počas konania,
zodpovedá za vzniknuté trovy žalovanej v 1/ rade.

6.Odvolacísúdsabližšiezaoberaldôvodmi,ktoréprvoinštančnýsúdzistilakodôvodyhodnéosobitného
zreteľa umožňujúce výnimočne nepriznať náhradu trov konania žalovanej v 1/ rade a dospel k záveru,
že aplikácia ust. § 257 CSP negatívne dopadá na žalovanú v 1/ rade, ktorej podľa § 256 ods. 1 CSP by
náhrada trov konania voči žalobcovi inak patrila. V danom prípade opísané okolnosti prvoinštančnýmsúdom spočívajúce v úprimnej snahe žalobcu o zosúladenie právneho stavu s jeho presvedčením o
právnom stave, upustenie od súdneho riešenia v prospech riešenia mimosúdneho, s poukazom na
dôvody, pre ktoré bol žalobca oslobodený od súdneho poplatku a s poukazom aj na ustálenú judikatúru

vyšších súdov, neobstojí.
V danom prípade odvolacím súdom neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by umožňovali žalovanej
nepriznať nárok na náhradu trov konania, keď táto sa úspešne žalobe žalobcu ubránila. Žalobca bol
oslobodený od platenia súdneho poplatku, to znamená, že mu bol umožnený absolútny prístup k súdu
bez akejkoľvek zodpovednosti za vzniknuté trovy. Domáhal sa nárokov, od ktorých v konečnom dôsledku

upustil.Užalovanejv1/radebližšiesociálneainémajetkovépomerysúdomskúmanéneboliavzhľadom
na jej vek a okolnosti v súvislosti s nedostatočne preskúmaným majetkovým, osobným, zárobkovým a
inými pomermi, na rozdiel od žalobcu, by mohla byť v jej majetkovej sfére neprimeraným uplatňovaním
nárokov voči jej osobe súdnou cestou o určenie vlastníckeho práva, zaťažená zodpovednosťou za
vlastné trovy, ktoré by musela uhradiť na účinnú obranu proti zvýhodnenému žalobcovi. Žalobca v svojej
snahe domôcť sa vlastníckeho práva voči žalovanej ako podielovej spoluvlastníčke, bez akejkoľvek

finančnej náhrady, určením vlastníckeho práva, chcel žalobou, ktorej sa žalovaná v 1/ rade úspešne
ubránila, získať na jej úkor majetkový prospech. Naviac, žalovaná v 1/ rade s navrhovanou aplikáciou
ust. § 257 v späťvzatí žaloby nesúhlasila, trvala na aplikácii ust. § 256 ods. 1 CSP. Aj napriek uvedenému
prvoinštančný súd aplikoval citované zákonné ust. § 257 CSP.

7. Vzhľadom na uvedené okolnosti odvolací súd podľa § 388 CSP napadnutý výrok uznesenia
prvoinštančného súdu zmenil a priznal žalovanej v 1/ rade právo na náhradu trov konania voči žalobcovi
podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobca voči žalovanej v 1. rade zodpovedá za trovy konania z procesných
dôvodov zavinenia zastavenia konania.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 2 CSP. Priznal žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní, o ktorej výške rozhodne prvoinštančný súd
samostatným rozhodnutím takisto, ako aj o trovách prvoinštančného konania.

9. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej

opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.