Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, May 29, 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/49/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111219831
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5111219831.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej
a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobcu: P. W.,
bytom K. XXXX, K. N. K., zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária VARMUS,
s. r. o., so sídlom Palárikova 83, Čadca, IČO: 36 863 203, proti žalovanému: 1/ H. C., nar. XX. XX.
XXXX, bytom W. XXXX/XX, D., zastúpenému splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Tatianou Polkovou,

advokátkou so sídlom N. XXX/XX, D., o vylúčenie veci z exekúcie, o odvolaní žalovaného 1/ proti
uzneseniu Okresného súdu Čadca č. k. 6C/149/2011-88 zo dňa 06. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

uznesenie okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca má voči žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Čadca uznesením č. k. 6C/149/2011-88 zo dňa 06. 11. 2019 žalovanému v rade 1/
nepriznal náhradu trov konania.
V odôvodnení konštatoval, že žalobou doručenou súdu dňa 16. 06. 2011 sa žalobca domáhal voči
žalovanému1/aSlovenskejkanceláriipoisťovateľov,sosídlomvBratislaveakožalovanému2/vylúčenia
veci špecifikovanej v žalobe z exekúcie podľa § 55 ods. 1 Exekučného poriadku.
Uznesením zo dňa 03. 05. 2013 súd konanie zastavil a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému

1/ trovy konania v sume 273,13 eur, žalovanému 2/ náhradu trov konania neprisúdil. Čo do výroku o
zastavení konania a výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 2/ nadobudlo citované uznesenie
právoplatnosť dňa 13. 07. 2013, vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovanému 1/ bolo uznesenie
okresného súdu na základe odvolania žalobcu zrušené odvolacím súdom z dôvodu, že sa súd prvej
inštancie nezaoberal možnosťou aplikácie ust. § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
do 30. 06. 2016 a vec v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Citujúc ust. § 470 ods. 1, § 256 ods. 1, 2, § 257, § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.
s. p.“) súd, vyhodnotiac okolnosti prejednávaného sporu, žalovanému 1/ náhradu trov konania nepriznal,
majúc za to, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 C. s. p. Súd tak rozhodol
potom čo dospel k záveru, že podanie žaloby v danej veci bolo v čase jej podania nanajvýš dôvodné.
Nárokvočižalovanýmboluplatnenýzdôvodu,ženedošlomedzibývalýmimanželmikvyporiadaniuBSM
v zákonnej lehote, a preto nadobudli nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva a pokiaľ exekúcia

sa vzťahovala na dlh exmanželky žalobcu, ktorá bola v exekučnom konaní povinnou, žalobca podaním
žaloby iba reálne uplatňoval účelnú obranu, čím bol daný dôvod hodný osobitného zreteľa podľa §
257 C. s. p. Voči žalobcovi by išlo o neprimeranú tvrdosť, pokiaľ by mu súd uložil povinnosť nahradiť
trovy konania žalovanému 1/ napriek tomu, že došlo k späťvzatiu žaloby a zastaveniu konania, ktoré by
znamenalo dôvod pre priznanie náhrady trov konania žalovanému 1/ postupom podľa § 256 ods. 1 C.
s. p. K späťvzatiu žaloby žalobcom došlo z dôvodu, že nehnuteľnosť v celosti nadobudla Q. W., a teda

odpadol dôvod pre pokračovanie v spore. Tieto „výnimočné“ okolnosti sú preto dôvodom, pre ktoré súd
nepriznal žalovanému náhradu trov konania postupom podľa § 257 C. s. p.2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný 1/ odvolanie, ktorým sa domáhal jeho zmeny spočívajúcej v
priznaní mu nároku na náhradu trov konania v celom rozsahu.

Nestotožnil sa s názorom súdu, že dôvod hodný osobitného zreteľa spočíva v reálnom uplatňovaní
účelnej obrany žalobcu v konaní, ani s odôvodením, že podanie žaloby bolo dôvodné. Poukázal na to,
že žalobca mal dostatok času usporiadať svoje vlastnícke vzťahy s exmanželkou v rámci vyporiadania
BSM, keď žalobu v takejto veci podal už v r. 2006 a až s odstupom času vysporiadal BSM formou zmieru,
pričom tento spôsob vyporiadania mohol žalobca uplatniť v čase pred podaním žaloby v tejto veci.

Súd prvej inštancie v rozhodnutí podľa žalovaného 1/ neprimerane a nespravodlivo preferuje právo na
súdnu ochranu žalobcu, keď na druhej strane ignoruje jeho ústavou priznané právo na právnu pomoc
smerujúcu k účinnej obrane jeho práv za odplatu zvolenému advokátovi. On ani v najmenšom nezavinil
súdny spor, preto je nespravodlivé, aby náklady súvisiace s bránením svojho práva mal znášať sám,
keď žalobca zobral žalobu späť. Na podanej žalobe a okolnostiach jej podania nie je nič výnimočné a
samotné podanie žaloby nemožno považovať za výnimočný prípad, ktorý umožňuje aplikáciu § 257 C.

s. p.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť.
Stotožnil sa s rozhodnutím súdu prvej inštancie, aj s jeho odôvodnením. Poukázal na to, že pri podaní
žaloby o vylúčenie veci z exekúcie uviedol všetky rozhodujúce okolnosti a dôvod, prečo žalobu podal.

V neskoršom štádiu konania odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a v dôsledku späťvzatia žaloby
súd konanie zastavil. Vzhľadom na túto skutočnosť by bolo v rozpore s dobrými mravmi, aby sú priznal
náhradu trov konania žalovanému 1/, ktorý vymáhal svoj nárok na základe notárskej zápisnice, ktorej
žalobca nebol účastníkom.
Dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanému 1/ je podľa neho špecifická situácia, ktorá

nastala v konaní o vyporiadanie BSM, konkrétne skutočnosť, že v tomto konaní bol uzavretý zmier, po
schválení ktorého odpadol predmet konania o vylučovacej žalobe.
Poukázaltiežnato,žeajodvolacísúdvuzneseníč.k.8Co/636/2013-79dalsúduprvejinštanciezáväzný
pokyn, aby sa súd prvej inštancie zaoberal možnosťou aplikácie § 150 O. s. p., teraz § 257 C. s. p.,
nakoľko odvolací súd v tomto prípade videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady

trov konania žalovanému 1/.
Pokiaľ žalovaný 1/ namietal, že mal dostatok času vyporiadať BSM, vyporiadanie BSM prebiehalo v
súdnom konaní, ktorého dĺžku nemohol nijako ovplyvniť. Ak sa žalovaný 1/ bráni tým, že súdny spor
nezavinil, tento nezavinil ani on ako žalobca, nakoľko len uplatňoval (bol nútený uplatňovať) svoje právo
na vylúčenie veci z exekúcie.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 písm. m) C. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 a contrario C. s. p.) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 C. s. p.) a napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods.
1 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie

rozhodujúcich skutočností, na jeho podklade dospel k správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú
vec aj správne právne posúdil. Odvolanie žalovaného 1/ vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.

6. Ako konštatoval i súd prvej inštancie v napadnutom uznesení, pokiaľ ide o náhradu trov konania,
civilnoprávne sporové konanie je ovládané jednak zásadou zodpovednosti za výsledok, podľa ktorej

strana, ktorá mala v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov vynaložených
na účelné uplatnenie alebo bránenie svojho práva (§ 255 C. s. p.), jednak zodpovednosťou za zavinenie
zastavenia konania, podľa ktorej strana, ktorá zavinila zastavenie konania je povinná nahradiť trovy
konania protistrane (§ 256 C. s. p.). Odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok a od zásady
zodpovednosti za zavinenie predstavuje ust. § 257 C. s. p. Uvedené ustanovenie je zamerané, resp.

plní úlohu na odstránenie tvrdosti pri náhrade trov konania, ak by sa pri tejto náhrade plne presadili
vyššie uvedené zásady. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy v prípade, keď sú naplnené
všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. K dôvodom hodnýmosobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii,
dôvody hodné osobitného zreteľa sa môžu týkať aj sociálnej situácie strán. V takom prípade je potrebné
pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné

pomery (oboch) strán konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať
aj na okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, na postoj strán v konaní a spravodlivé riešenie
vzťahov medzi stranami konania.

7. Vychádzajúc z uvedeného sa odvolací súd po preskúmaní predloženého spisu stotožnil so záverom

súdu prvej inštancie, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa spočívajúce v povahe sporu,
okolnostiach vedúcich k podaniu a následne k späťvzatiu žaloby a spravodlivému usporiadaniu vzťahov
medzi stranami zodpovedá, aby každá zo strán konania znášala vlastné trovy. Z obsahu spisu
mal odvolací súd jednoznačne preukázané, že dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom bolo výlučne
odpadnutie predmetu sporu, keď nehnuteľnosti, ktorých vylúčenia z exekúcie sa žalobca domáhal,
pripadli v konaní o vyporiadanie BSM žalobcu a jeho bývalej manželky, ktorá je (výlučnou) dlžníčkou

žalovaného, do výlučného vlastníctva bývalej manželky žalobcu. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval
na to, že žalobca mal od podania žaloby o vyporiadanie BSM do podania žaloby dostatok času na
vyporiadanie majetkových vzťahov s bývalou manželkou, je potrebné zobrať do úvahy, že vyporiadanie
vzťahov nezáviselo len od žalobcu, ale toto bolo podmienené i správaním sa druhej strany konania o
vyporiadanie BSM, a to bývalou manželkou žalobcu - dlžníčkou žalovaného.

8. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd uznesenie okresného súdu podľa § 387 C. s. p. ako
vecne správne potvrdil.

9. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, § 262

ods. 1, § 255 ods. 1 C. s. p. Úspešnou stranou odvolacieho konania bol žalobca, preto mu odvolací
súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania
následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§
262 ods. 2 C. s. p.).

10. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)