Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, July 8, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314218550
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314218550.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:

JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Eva Behranová v právnej veci žalobcu: V. P., narodený X.XX.XXXX,
bytom E. X, D., zastúpený advokátom: JUDr. Ondrej Nagy, so sídlom Ružová dolina 10, Bratislava,
proti žalovaným: 1. B. D., narodená X.X.XXXX, bytom D. XXXX/XX, L.-R. H., 2. H. L., narodená
X.X.XXXX, bytom H. XX/XX, L., 3. Ing. U. P., narodený X.X.XXXX, bytom H. XXX, 4. L E H O
R, spol. s r.o., IČO 35 754 524, so sídlom Lietavská 16, Bratislava, žalovaní 1., 2., 4. zastúpení
splnomocnencom: WITT&KLEIM ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA S.R.O., so sídlom Dolná 6, Banská
Bystrica, o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu

Galanta č. k. 8C/297/2014-255 zo dňa 7.11.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaným sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 8C/297/2014-180 zo dňa 18.9.2018 výrokom I. určil, že nájomná
zmluva uzavretá žalovanými v 1., 2. a 3. rade ako prenajímateľmi a žalovaným v 4. rade ako nájomcom
dňa 21.5.2013 na pozemok o výmere 691 m2 vymedzenom geometrickým plánom č. 21/2013 zo dňa

27.4.2013, ktorého súčasťou je aj parcela registra „C“ č. 877/22 KU Galanta okres Galanta zapísaná
na LV č. XXXX na Okresnom úrade Galanta - Katastrálny odbor, je neplatná, výrokom II. rozhodol, že
žalobca má voči žalovaným 1., 2., 3., 4. právo na náhradu trov konania vo výške 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/320/2019-224 zo dňa 7.5.2019 v
dôsledku podania odvolania žalovanými rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/297/2014-180 zo dňa

18.9.2018 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vytkol súdu
prvej inštancie nepreskúmateľnosť uvedeného rozsudku, keďže rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
8C/297/2014-180 zo dňa 18.9.2018 nedával jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne a
skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na
prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 8C/297/2014-180 zo dňa 18.9.2018 zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) a § 391 ods. 1 Civilného

sporového poriadku) s tým, že bude potrebné opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok vychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191
Civilného sporého poriadku a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty
odvolateľa, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom voveci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporého poriadku odôvodniť.

3. Súd prvej inštancie po zrušení a vrátení mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie odvolacím
súdom opäť vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 8C/297/2014-255 zo dňa 7.11.2019 (ďalej aj „napadnutý
rozsudok“). Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom 2.
rozhodol, že žalovaní v 1., 2., 3., 4. rade majú voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške
100%, o výške ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 139 ods. 1. 2, 3
Občianskeho zákonníka, § 137 písm. a), b), c), d), § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového
poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že nehnuteľnosť zapísanú na Liste vlastníctva

č. XXXX, pre katastrálne územie D., ako parcela registra „E“ č. 877/22, orná pôda, o výmere 6685 m2,
vlastnia v podielovom spoluvlastníctve V. P. v podiele 2/12 - iny, B. D. v podiele 1/12 - ina, H. L. v
podiele 1/12 - ina, U. P. v podiele 8/12 - in. Dňa 21.5.2013 bola uzavretá nájomná zmluva, na základe
ktorej B. D., H. L. a Ing. U. P. ako prenajímatelia prenajali obchodnej spoločnosti L E H O R spol. s
r.o. ako nájomcovi za odplatu do dočasného užívania časť pozemku o výmere 691 m2 vymedzenú

Geometrickým plánom č. 21/2013 zo dňa 27.4.2013 vypracovaným Ing. R. L.. Zmluvné strany sa
dohodli na odplate za užívanie predmetu nájmu vo výške 20 eur za rok trvania nájmu. Prenajímateľ
sa na základe tejto zmluvy zaväzuje umožniť nájomcovi a vlastníkom inžinierskych sietí, ktoré sa
nachádzajú v predmete nájmu alebo ním povereným osobám nerušený a neobmedzený výkon opráv,
úprav a revízii inžinierskych sietí (vodovo, plynovod, kanalizácia, elektrina), ako aj strpieť obmedzenia

v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zákona č. 442/2002 Z. z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez predmet nájmu a umožniť týmto osobám vstup na
predmet nájmu. Zmluvné strany sa dohodli, že nájomca má v zmysle § 139 ods. 1 písm. a) zákona č.
50/1976Zb.oúzemnomplánovaníastavebnomporiadku(stavebnýzákon)vzneníneskoršíchprávnych
predpisov právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu v predmete nájmu, a to najmä viesť cez predmet

nájmu akékoľvek inžinierske siete (tzv. iné právo k pozemkom a stavbám). Prenajímateľ podpisom
tejto zmluvy vyjadruje svoj výslovný súhlas, aby nájomca v predmete nájmu umiestnil podzemnú
stavbu: vodovod, plynovod, kanalizáciu, elektrinu, vrátane prípojok. Prenajímateľ súhlasí s umiestnením
podzemnej stavby inžinierskych sietí s ich realizáciou, skolaudovaním a užívaním. Podľa čl. VI. Bod 2
písm. e) zmluva zaniká okamihom zriadenia vecného bremena na pozemku v prospech nájomcu alebo

v prospech nehnuteľnosti (vrátane inžinierskych sietí) vo vlastníctve nájomcu. Rozsudkom Okresného
súdu Galanta sp. zn. 8C/144/2011 zo dňa 23.8.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp.
zn. 24Co/165/2016 zo dňa 26.9.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 23.11.2017, bolo určené, že: „Na
pozemku parcelné č. 877/22, parcela registra „E“ orná pôda o výmere 6685 m2, zapísaný na LV č. XXXX,
obec D., okres Galanta, katastrálne územie D. sa zriaďuje vecné bremeno: - právo uloženia, užívania,

vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a
povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m, od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č.
442/20052 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v
prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí, - právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a
revízií inžinierskych sietí (vodovodov, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v

ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch
a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí,
- právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí, (vodovod, plynovod,
kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení
podľa § 19 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento

pozemok v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh stavby: 21, popis stavby: priemyselný
areál- Admin. - výrobný kom, na výmere 1500 m2) zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom
Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Galanta, katastrálne územie: D..

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že parcela č. 877/22, zapísaná na Liste vlastníctva

č. XXXX, pre katastrálne územie D., má výmeru 6685 m2 a jedná sa o ornú pôdu umiestnenú mimo
zastavaného územia obce. Z uvedeného je jednoznačné, že nedošlo k dôležitej zmene spoločnej veci a
uvedenýprávnyvzťahniejemožnéposudzovaťpodľaustanovenia§139ods.3Občianskehozákonníka
ale podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Žalobca naliehavý právny záujem napodanej žalobe preukazoval Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov,
referát starostlivosti o životné prostredie zo dňa 28.11.2014 sp. zn. OÚ-TT-OOP3-2014/025748, ktorým
rozhodnutím bolo prerušené konanie do doby predloženia právoplatného rozhodnutia Okresného súdu

v Galante vo veci návrhu V. P. na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy. Rozhodnutím Okresného úradu
Trnava, odbor opravných prostriedkov, č. OÚ-TT-OOP3-2018/000237 zo dňa 29.11.2018, Okresný úrad
Trnava zrušil rozhodnutie Okresného úradu Galanta č. OÚ-GA-OSZP-2014/006005 zo dňa 2.9.2014,
ktorým bola povolená obnova kolaudačného konania. Žalobca sa snažil za pomoci žaloby o neplatnosť
nájomnej zmluvy zvrátiť kolaudačné rozhodnutie v správnom konaní. Okresný úrad Galanta svojim

rozhodnutím zo dňa 2.9.2014 ako prvostupňový správny orgán povolil obnovu kolaudačného konania
na základe návrhu pána V. P.. Nájomná zmluva nie je platná od roku 2017 z dôvodu splnenia podmienky
pre jej zánik právoplatným rozhodnutím odvolacieho súdu o zriadení vecného bremena na predmet
nájmu.Niejemožnéúspešnesadomáhaťobnovykolaudačnéhokonania.Existujetuprávnypodkladpre
využívanie pozemkov odlišný od zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že neexistuje záujem žalobcu na určení
neplatnosti nájomnej zmluvy. Určením prípadnej neplatnosti by sa jeho postavenie žiadnym spôsobom

nezlepšilo, určením neplatnosti by nič nezískal.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 8C/297/2014-255 zo dňa 7.11.2019 podal odvolanie žalobca
z dôvodov podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f), h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď žalobca nikdy so žalovanými

nerokoval o uzavretí nájomnej zmluvy, o jej uzavretí sa dozvedel až z kolaudačného rozhodnutia,
ktoré si bol prevziať na Okresnom úrade Galanta. Predmet zriadenia vecného bremena je totiž totožný
s uzavretou nájomnou zmluvou, ktorej neplatnosť je predmetom súdneho sporu. Nájomná zmluva
ako právny úkon je neplatná od samého jej začiatku, jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu
a preukazovanie právneho dôvodu k podaniu žaloby na určenie neplatného právneho dôvodu pri

absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa nevyžaduje. Žalobca pri uzatváraní nájomnej zmluvy nebol
prítomný, o jej uzavretí nebol nikým informovaný, pričom ako dôkaz je samotná skutočnosť, že na
nájomnej zmluve nie je uvedené ani jeho meno ako zmluvnej strany. V žalobe poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 162/2004, kde Najvyšší súd SR v obdobnej veci rozhodol o
neplatnosti nájomnej zmluvy bez toho, aby pokladal za nutné vykonať dokazovanie na preukázanie

právneho záujmu. Právny záujem na určení neplatnosti takto uzavretej nájomnej zmluvy je daný tým,
že bola uzavretá proti právne. Konanie, ktoré je v rozpore s právom, nepožíva právnu ochranu. Súd
prvej inštancie sa v rozsudku tiež vôbec nevysporiadal s neplatnosťou nájomnej zmluvy z dôvodu
simulovaného právneho úkonu. Simulovaný právny úkon je absolútne neplatný právny úkon od samého
jeho počiatku. O simulovaní právneho úkonu nájomnej zmluvy svedčí jej obsah. Tiež konštatuje, že

nájomnou zmluvou sa zriaďujú vecné bremená „bianko" kedykoľvek i do budúcnosti, čo je neprípustné.
Žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a rozhodnutie.

8. K odvolaniu žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie č. k. 8C/297/2014-255 zo dňa 7.11.2019 sa

vyjadrili žalovaní 1., 2., 4.. Vo vyjadrení uviedli, že žalobca naliehavosť žalobného návrh odôvodňuje
skutočnosťou, že prípadný právoplatný rozsudok označujúci napádanú nájomnú zmluvu ako neplatnú,
by mohol byť dôvodom pre obnovu správneho kolaudačného konania vodnej stavby „Rozšírenie
verejného vodovodu a prípojka a kopaná studňa". Obnova kolaudačného konania bola povolená
sporným rozhodnutím, voči ktorému sa žalovaný 4. odvolal. Žalovaní predložili rozhodnutie, ktorým bolo

zrušené sporné rozhodnutie o povolení obnovy konania, a teda nebola povolená obnova kolaudačného
konania.KolaudačnékonanieboloukončenéprávoplatnýmkolaudačnýmrozhodnutímOkresnéhoúradu
Galanta č. A20l3/00002/0V zo dňa 09.09.2013. Objektívna lehota na podanie návrhu na obnovu konania
uplynula pre žalobcu, aj pre ďalších účastníkov kolaudačného konania, nie je právne možné úspešne sa
domáhať obnovy konania, a to ani v prípade, ak by konajúci súd určil, že nájomná zmluva je neplatná.

Žalovaní majú za to, že celkom zjavne v návrhu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy absentuje
naliehavý právny záujem žalobcu, v dôsledku čoho sa nemožno meritórne zaoberať platnosťou, resp.
neplatnosťou nájomnej zmluvy a nemožno rozhodnúť v určovacom konaní inak, ako zamietnutím
žaloby z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu. Tvrdenie žalobcu o simulácii nie je ničím
podložené, nič nenasvedčuje tvrdeniu žalobcu o tom, žeby malo byť predmetom nájomnej zmluvy

zriadenie vecného bremena. Žalovaní 1., 2., 4. navrhujú, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie potvrdil.9. K vyjadreniu žalovaných 1., 2., 4. k odvolaniu sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že sa nemohol
ako spoluvlastník zúčastniť na rokovaní o nájomnej zmluve, predniesť svoje návrhy a požiadavky k
obsahu nájomnej zmluvy, čím boli poškodené jeho spoluvlastnícke práva natoľko, že nájomná zmluva sa

stala neplatnou z dôvodu jej absolútnej neplatnosti. Pri absolútnej neplatnosti nie je nutné preukazovať
naliehavosť právneho záujmu na určení neplatnosti nájomnej zmluvy. Jej neplatnosť je daná tým, že jej
uzavretie bez vedomia žalobcu ho poškodilo v jeho právach, keď bolo porušené jeho zákonné právo
vlastníka podieľať sa na rozhodovaní v nakladaní so spoločnou vecou.

10. K vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaných 1., 2., 4. k odvolaniu sa vyjadrili žalovaní 1., 2., 4..
Vo vyjadrení uviedli, že závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 3Cdo 162/2004 sa nevzťahujú na nárok
žalobcu, keďže žalobca odmietol dobrovoľne zúčastniť sa rozhodovaní. Predpoklad pri nájomnej zmluve
upravený v ustanovení § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka je naplnený a nejedná sa o neplatný právny
úkon.

11. K vyjadreniu žalovaných 1., 2., 4. k vyjadreniu žalobcu k vyjadreniu žalovaných 1., 2., 4. k odvolaniu
sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že ich tvrdenia nie sú v súlade so zisteným skutkovým a
právnym stavom a v plnom rozsahu sa pridržiava právnych a vecných tvrdení v odvolaní a duplike.

12. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonomprípustnéodvolaciedôvody(§365ods.1písm.f),h)Civilnéhosporovéhoporiadku),preskúmal

napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného
sporového poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej
inštancie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

14. Odvolací súd v prejednávanej veci v súlade s ustanovením § 382 Civilného sporového poriadku

vyzval strany, aby sa vyjadrili k možnému použitiu ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase začatia konania na súde prvej inštancie, ktoré pri doterajšom rozhodovaní
veci súdom prvej inštancie neboli použité.

15. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril žalobca. Uviedol, že podľa jeho názoru nie je možné pri

rozhodovaní v spore aplikovať ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku na poukazom
na ustanovenie § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
16. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadrili žalovaní 1., 2., 4.. Uviedli, že podľa ich názoru, i keď zo strany
súdu prvej inštancie nedošlo k výslovnému uvedeniu znenia ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho
súdneho poriadku, obsah tohto ustanovenia bol posudzovaný v rámci aplikácie ustanovenia § 137

písm. c) Civilného sporového poriadku. Žalovaní 1., 2., 4. nevidia právne významný dôvod na aplikáciu
ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku a naďalej považujú za významnú otázku
preukázania naliehavého právneho záujmu, nakoľko žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti nájomnej zmluvy.

17.Kvýzveodvolaciehosúdusavyjadrilžalovaný3..Uviedol,žesastotožňujesobsahovou avýrokovou
časťou rozsudku. Žalobca od roku 2009 odmietal spoločné riešenie v predmete uloženia inžinierskych
sietí na pozemku parcela č. 877/22. Žalobca usporiadanie sporu alebo zriadenie vecného bremena
podmieňoval splnením jeho finančných nárokov. Právny zástupca žalobca odmietol o veci rokovaťbez súhlasu a prítomnosti žalobcu. Nájomná zmluva je platná, akceptovali ju všetky inštitúcie. Žalobca
sa nemôže dožadovať jednostranne ochrany svojich práv, ale musí prihliadať aj na práva ostatných
spoluvlastníkov. Žalovaný 3. trvá na tom, že mal právo aj so žalovanými 1., 2. uzavrieť nájomnú zmluvu.

18. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy utvorenej medzi
žalovanými 1., 2., 3. ako prenajímateľmi a žalovaným 4. ako nájomcom dňa 21.5.2013 na pozemok o
výmere 691 m2, vymedzenom Geometrickým plánom č. 21/2013 zo dňa 27.4.2013, ktorého súčasťou
je aj parcela reg. „C“ č. 877/22, katastrálne územie D., zapísaná na Liste vlastníctva č. XXXX (ďalej

aj „nájomná zmluva“). Podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia neplatnosti nájomnej zmluvy
dôvodiac, že nájomná zmluva sa týka nehnuteľnosti, ktorá je v podielovom spoluvlastníctve jeho a
žalovaných 1., 2., 3., pričom na rozhodovanie o uzavretí nájomnej zmluvy nebol žalovanými 1., 2., 3.
prizvaný, žalovaní 1., 2., 3. ako prenajímatelia uzavreli so žalovaným 4. nájomnú zmluvu bez toho,
aby bol o jej uzavretí informovaný. Ďalej žalobca považoval nájomnú zmluvu za neplatnú dôvodiac,
že ide o simulovaný právny úkon, keď jej uzavretím účastníci nájomnej zmluvy zastierali uzavretie

zmluvy o zriadení o vecného bremena. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom
odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol, keď žalobu žalobcu
zamietol.

19. Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania na súde prvej

inštancie návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny
vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

20. Súdna prax sa už ustálila v názore, že podmienky procesnej prípustnosti žalôb na určenie
právnej skutočnosti podaných za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku sa majú posudzovať podľa

ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj aj uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa
18.12.2018, sp. zn. 6Cdo/30/2018). Keďže žaloba v preskúmavanom prípade bola podaná na súd prvej
inštancie dňa 25.7.2014, teda ešte za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, bolo potrebné otázku
jej prípustnosti posudzovať podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá Civilného
sporového poriadku). Občiansky súdny poriadok účinný v čase začatia konania na súde prvej inštancie

stanovoval, čoho sa môže žalobca domáhať žalobou, teda, aké sú prípustné druhy žalôb z hľadiska
petitu. Podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania
na súde prvej inštancie sa určenie môže týkať len právneho vzťahu alebo práva, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Predmetom určenia môže byť len taký právny vzťah alebo právo, o ktorom môže súd
rozhodnúť v rámci právomoci vymedzenej procesným predpisom. Iné určenie, než určenie existencie

právneho vzťahu alebo práva (pozitívne určenie), prípadne neexistencie právneho vzťahu alebo práva
(negatívne určenie), rozhodnutím súdu prichádza do úvahy vtedy, len keď to zákon pripúšťa. Úspešne
môže podať určovaciu žalobu len ten, kto má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, ktorý
spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené, alebo sa jeho právne
postavenie stalo neistým. Naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení tkvie teda v tom, že

práve takéto určenie vyrieši všetky sporné právne otázky medzi stranami, vytvorí tak i pevný právny
základ pre ich budúce právne vzťahy a svojimi dôsledkami vytvorí prekážku pre prípadné ďalšie určenia
a predíde aj sporom o plnenia. Ak požadované určenie stav ohrozenia práva neodstráni, alebo nevytvorí
efektívnu istotu v dotknutom právnom vzťahu, nebude podmienka naliehavého právneho záujmu
naplnená. Všeobecne platí, že určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená vtedy, ak právna otázka,

o ktorej má byť rozhodnuté na základe určovacej žaloby, má povahu otázky len predbežnej vo vzťahu k
posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom
určení je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia.
Existencia naliehavého právneho záujmu je nezriedka mimoriadne zložitou nielen skutkovou, ale aj

právnou otázkou, ktorej vyriešenie sa vždy odvíja od obsahu hmotnoprávnej úpravy.

21. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení
právnehovzťahualebopráva,zaťažujetoho,ktosatohtourčeniadomáha(žalobcu).Pokiaľchcežalobca
osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti

prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo
právojealebonieje,nadruhejstranevysvetliť,žeprávepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojom,
ktorý tento spor rieši.22. V súdenom spore sa žalobca domáhal určenia neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu, že mu nebola
danáostatnýmispoluvlastníkmiprenajatejnehnuteľnostimožnosťzúčastniťsanaproceserozhodovania
a vyjadriť v ňom svoj názor a z dôvodu, že nájomná zmluva je simulovaný právny úkon.

23. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné
uviesť, že ak patrí vec viacerým subjektom, majú ako spoluvlastníci právo podieľať sa na hospodárení
so spoločnou vecou podľa výšky svojich podielov. Pod pojmom hospodárenie so spoločnou vecou, o
ktorej majú spoluvlastníci podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo rozhodovať,

je možné podradiť aj rozhodnutie o tom, ako bude spoločná vec využitá, napr. aj tým komu a za
akých podmienok bude prenajatá, pričom rozhodnutie spoluvlastníkov podľa ustanovenia § 139 ods.
2 Občianskeho zákonníka je právnym úkonom. Pokým zákon stanovuje, že rozhodujú spoluvlastníci
väčšinou počítanou podľa veľkosti ich podielov, potom z toho vyplýva, že nerozhoduje len väčšina bez
toho, aby menšinovému spoluvlastníkovi bola daná možnosť sa pre zamýšľaný právny úkon rozhodnúť
alebo sa k nemu vyjadriť. Ak menšinovému vlastníkovi nebo daná možnosť vyjadriť sa k zamýšľanému

právnemuúkonu,takpotomzasituácie,žestakýmtoúkonomsúhlasilaväčšinaspoluvlastníkovpočítaná
podľa veľkosti podielov, nejde o rozhodnutie väčšiny podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V takomto prípade by išlo z hľadiska hospodárenie spoluvlastníkov so spoločnou vecou o
neplatný právny úkon s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka.

24. Je nutné si vždy ujasniť, o aký konkrétny vzťah hospodárenia so spoločnou vecou ide a podľa toho
zvoliť zodpovedajúci nástroj procesnej obrany a prísne rozlišovať, kedy ide o určovaciu žalobu (§ 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania na súde prvej inštancie) a
kedy nie. O žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase začatia konania na súde prvej inštancie ide vtedy, ak sa žalobca v súlade so znením tohto

ustanovenia domáha, aby súd deklaratórnym rozhodnutím prehlásil určitý právny vzťah, či právo za
existujúce. Pokiaľ žalobca v konaní o úpravu užívania spoločnej veci vychádza z tvrdenia, že došlo k
rovnosti hlasov, nedosiahla sa väčšina alebo dohoda v zmysle ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, potom jeho žaloba, aby súd konštitutívnym rozhodnutím určil, ktorý zo spoluvlastníkov a v
akom rozsahu bude spoločnú vec užívať, nie je určovacou žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c)

Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia konania na súde prvej inštancie a nie je tu
nutnosť preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení.

25. V danej veci ale žalobca tvrdil, že mu nebola žalovanými 1., 2., 3. poskytnutá žiadna možnosť
zúčastniť sa na procese rozhodovania o hospodárení so spoločnou vecou. Aj keď nie je proces

rozhodovania spoluvlastníkov procesom formalizovaným, v prípade podania žaloby na súd podľa
ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je potrebné preukázať, že k procesu spoločného
rozhodovania (vo výsledku neúspešného) spoluvlastníkov došlo. Takéto tvrdenia však žalobca v konaní
pred súdom prvej inštancie nepredniesol a domáhal sa, aby súd určil svojim rozhodnutím neplatnosť
právneho úkonu pre jeho rozpor so zákonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka.

Vychádzajúc z dvojčlennej teórie predmetu sporu, podľa ktorej je predmet sporu vymedzený jednak
žalobným návrhom (petitom), tak i skutkovými tvrdeniami, ktorými bol uplatnený, je potom významným,
že žaloba žalobcu nemala náležitosti žaloby podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
t. j. tvrdenia skutkových okolností zakladajúcich spoluvlastníctvo veci, že medzi spoluvlastníkmi je spor
ohľadne hospodárenia so spoločnou vecou a že bola dosiahnutá rovnosť hlasov alebo naopak nebola

dosiahnutá väčšina alebo dohoda. Žalobca sa nedomáhal meritórneho rozhodnutia súdu z dôvodu, že
medzi spoluvlastníkmi došlo k rozporu ich stanovísk, práve naopak pri svojom nároku vychádzal z toho,
že mu nebolo umožnené zúčastniť sa na procese rozhodovania. Keďže prevažná súdna prax v časoch
Občianskeho súdneho poriadku podradila žaloby na určenie právnej skutočnosti pod ustanovenie § 80
písm. c) Občianskeho súdneho poriadku, náležitým je preto záver, že v preskúmavanom prípade sa

jedná o určovaciu žalobu v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase začatia konania na súde prvej inštancie, ktorá pre svoj charakter nezodpovedá žalobe podanej
podľa ustanovenia § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

26. I v prípade požiadavky žalobcu na určenie neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu, že sa jedná

simulovanýprávnyúkon,ktorýjevrozporesozákonompodľaustanovenia§39Občianskehozákonníka,
sa bezpochyby rovnako jedná o žalobu zodpovedajúcu ustanoveniu § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase začatia konania na súde prvej inštancie.27. V zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka je absolútne neplatným právnym úkon, ktorý
nie je dovolený. O takúto nedovolenosť, a tým aj absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, keď
svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu (negotium contra legem), alebo keď zákon obchádza

(negotium in fraudem legis), alebo sa priči dobrým mravom (contra bonos mores). Pre absolútnu
neplatnosť právneho úkonu je charakteristické, že okrem iného sa jej môže dovolávať každý (aj tretia
osoba), kto má na tom naliehavý právny záujem. Preto je nevyhnutným, aby sa v konaní pred súdom
skúmalo najskôr splnenie tejto procesnej podmienky žalobcom podanej žaloby, takýto postup nemožno
označiť za nesprávny a vymykajúci sa kogentnému procesnému ustanoveniu. Z týchto dôvodov nie

je opodstatnená námietka žalobcu, ktorou spochybňuje potrebu preukázania naliehavého právneho
záujmu na ním požadovanom určení absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy.

28. V danom prípade predmetom konania bola žaloba žalobcu o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy
uzavretej medzi žalovanými 1., 2., 3. ako prenajímateľmi a žalovaným 4. ako nájomcom podaná na
súd prvej inštancie za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, a preto sa podmienka prípustnosti

takejto žaloby posudzuje podľa Občianskeho súdneho poriadku (§ 470 ods. 2 veta prvá Občianskeho
súdneho poriadku). Naliehavý právny záujem na požadovanom určení zdôvodňoval žalobca tým, že
neplatná nájomná zmluva má byť podkladom pre kolaudačné rozhodnutie vydané Mestom Galanta
na stavbu - priemyselný areál, administratívno - výrobný komplex a odvolacie konanie o rozhodnutí
o prerušení konania o obnovu kolaudačného konania bolo prerušené do skončenia tohto súdneho

konania, čo preukazoval Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor dopravných prostriedkov, č.
OU-TT-OOP3-2014/025748 zo dňa 28.11.2014, ktorým rozhodnutím bolo prerušené konanie vo veci
odvolania žalovaného 4., proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu o obnovu kolaudačného konania
vodnej stavby: „Rozšírenie verejného vodovou a prípojka a kopaná studňa“ na pozemku parc. č.
5296/10, parc. č. 559/6 a parc. č. 877/22 v k. ú. D. budovanej v rámci stavby: „Priemyselný areál

- administratívno-výrobný komplex“. Žalovaní s týmto nesúhlasili, poukazovali na to, že kolaudačné
konanie bolo právoplatne skončené už v septembri 2013, pričom obnova kolaudačného konania bola
právoplatne zrušená Rozhodnutím Okresného úradu Trnava, odbor opravných prostriedkov, č. OU-TT-
OOP3-2018/000237 zo dňa 29.11.2018, ktorým rozhodnutím bolo zrušené rozhodnutie prvostupňového
orgánu o obnove kolaudačného konania vodnej stavby - „Rozšírenie verejného vodovodu a prípojka

a kopaná studňa“, budovanej v rámci stavby - „Priemyselný areál - administratívno-výrobný komplex“,
pričom pre uplynutie objektívnej lehoty už ani nie je aktuálne možné úspešne domáhať sa obnovy
kolaudačného konania. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na dôležité fakty, že v zmysle Článku
VI nájomnej zmluvy táto zmluva (mimo iného) zaniká aj okamihom zriadenia vecného bremena na
pozemku v prospech nájomcu alebo v prospech nehnuteľnosti, keď rozsudkom Okresného súdu

Galanta č. k. 8C/144/2011-106 zo dňa 23.8.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave
č. k. 24Co/165/2016-248 zo dňa 26.9.2017 (oba právoplatné dňa 23.11.2017) bolo na pozemku
parcelné č. 877/22, parcela registra „E“ orná pôda o výmere 6685 m2, zapísaný na LV č. XXXX,
obec D., okres Galanta, katastrálne územie D., zriadené vecné bremeno: - právo uloženia, užívania,
vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí (vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a

povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č.
442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v
prospech vlastníka týchto inžinierskych sietí, - právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a
revízií inžinierskych sietí (vodovodov, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia
v ochrannom pásme 1,5 m od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných

vodovodoch a verejných kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka týchto
inžinierskych sietí, - právo uloženia, užívania, vykonávania opráv, úprav a revízií inžinierskych sietí,
(vodovod, plynovod, kanalizácia, elektrina) a povinnosť strpieť obmedzenia v ochrannom pásme 1,5
m od vonkajších vedení podľa § 19 zák. č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných
kanalizáciách vedúcich cez tento pozemok v prospech vlastníka stavby bez súpisného čísla, druh

stavby: 21, popis stavby: priemyselný areál - Admin. - výrobný kom, na výmere 1500 m2) zapísaná na
LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Trnave, Správa katastra Galanta, katastrálne územie: D..
Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalobca
neosvedčil v preskúmavanom prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení nájomnej
zmluvy, keďže právne postavenie žalobcu by sa ani rozhodnutím súdu nezlepšilo, a to ani z hľadiska

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ani z hľadiska práv a povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy.
Kolaudačné konanie je právoplatne skončené, povolenie obnovy konania prvostupňovým správnym
orgánombolodruhostupňovýmsprávnymorgánomzrušenéanavyšeprávoplatnosťourozhodnutiasúdu
o zriadení vecného bremena zanikla aj napádaná nájomná zmluva. V porovnaní s existujúcim stavomžalobca požadovaným určením neplatnosti nájomnej zmluvy nemôže dosiahnuť zmenu svojho právneho
postavenia. Určenie existencie právnej skutočnosti (že právny úkon je neplatný), by tak odporovalo vo
svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Všeobecne totiž platí, že možnosť podania

žaloby na plnenie vylučuje možnosť žaloby na určenie absolútnej neplatnosti právneho úkonu, o čom
svedčí bohatá judikatúra. Žaloba na určenie (ne)existencie právnej skutočnosti (neplatnosť nájomnej
zmluvy takou vo vzťahu k záväzkovému vzťahu je) nie je totiž objektívne spôsobilá odstrániť spornosť
tak, aby vylúčila možnosť prípadných ďalších súdnych sporov. Z vyššie uvedených dôvodov žalobca
nepreukázal podľa ustanovenia § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase začatia

konania na súde prvej inštancie na požadovanom určení naliehavý právny záujem.

29. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za
nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do

všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď
na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo
reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS
251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú
ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

30. S poukazom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalobu žalobcu v celom
rozsahu zamietol, rozhodol vo výroku vecne správne a preto odvolací súd s použitím ustanovenia §
387 ods. 1 Civilného sporového poriadku napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane rovnako
správneho rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, ktoré inak odvolaním ani spochybnené nebolo

a v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti) potvrdil.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešným žalovaným 1., 2., 3., 4. priznal voči žalobovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným
uznesením po právoplatnom skončení veci.

32. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).