Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 31, 2018

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6C/103/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1612207170
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2018:1612207170.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcov: 1. F. 2. F.

3. G., 4. P., všetci zastúpení advokátkou Mgr. Andreou Rusnákovou, AK so sídlom Heydukova č. 16,
Bratislava, proti žalovanému: SR- Slovenské národné múzeum Bratislava, so sídlom Vajanského nár.
61/2, Bratislava, právne zastúpené spoločnosťou ALTER IURIS, s.r.o. so sídlom Tolstého 9, Bratislava,
o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e, že žalobcovia v 3. a 4. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v kat. úz. Q. a to
novovzniknutej parc. registra „C“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere 201 m2 v podiele 1/1 tak, ako
je vyznačená v geometrickom pláne č. X/XXXX. vyhotovenom spoločnosťou D., s. r. o. dňa 02.03.2018,

ktorý bol úradne overený Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom, dňa 16. 03. 2018 a ktorý
tvorí súčasť tohto rozsudku.

Súd žalobcom v 3. a 4. rade p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd konanie o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade z a s t a v u j e.

Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v rozsahu 100%, o
výške ktorých rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobcovia sa žalobou, pôvodne podanou len žalobcami v 1. a 2. rade, domáhali určenia, že sú
podieloví spoluvlastníci, každý v podiele jednej polovice nehnuteľnosti a to novovzniknutej parcely o
výmere 201 m2, odčlenenej z parc. č. XXXX - ostatné plochy o výmere 12322 m2 na LV č. XXXX v kat.
úz Q. a pričlenenej k parc. č. XXX - záhrady o výmere 526 m2 na LV č. XXXX, uvedenej v geometrickom
pláne, ktorý bude vyhotovený a náhrady trov konania. Žalobu v merite pôvodne žalobcovia v 1. a 2. rade

skutkovo odôvodnili tým, že sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľností v kat. úz. Q., ktoré sú zapísané na
LV č. XXXX Správy katastra Malacky, pre kat. úz. Q. ako parc. č. XXX-. záhrady o výmere 526 m2 a
parc. č. XXX.-zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 spolu s domom súp. č. XXX, postavenom
na parc. č. XXX. Tieto nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané v pk. vl. č. XXXX., ktorých vlastníkom bol P.
a G. a kúpnou zmluvou zo dňa 1.4.1983, ktorá bola registrovaná na bývalom ŠN Bratislava vidiek dňa
6.4.1983 pod č. J., rodičia žalobcu v 2. rade G. B. a JT. B. tieto nehnuteľnosti odkúpili od pôvodného
vlastníka G. Následnými právnymi úkonmi ako darovacou zmluvou a zámennou zmluvou sa vlastníkom

týchto nehnuteľností stali žalobcovia v 1. a 2. rade. Po celý čas držby týchto pozemkov jednak žalobcovia
v 1. a 2. rade a tiež ich právny predchodcovia od roku 1930 užívali parc. č. XXX v rozsahu výmery
727 m2 a využívali tento pozemok v súlade s jeho účelom ako svoje vlastníctvo, pozemok je oplotený.
Žalobca v 2. rade začiatkom roku 2012 vyžiadal v katastri nehnuteľností LV. č. XXXX a zistil, žena liste vlastníctva je parc. č. XXX vedená s výmerou len 526 m2 namiesto 727 m2, pričom z
listu vlastníctva nevyplývalo prečo sa výmera pozemku zmenšila. Preto sa žalobca v 2. rade písomne
obrátil na Správu katastra Malacky so žiadosťou o opravu chýb v katastrálnom operáte, avšak jeho

žiadosti Správa katastra Malacky nevyhovela s tým, že žiadosť nie je opodstatnená z dôvodu, že podľa
osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva č. Fin.4-747/86-maj a geometrického plánu č. 761-2710-26/78
bola z parc. č. XXX - záhrady o výmere 727 m2 vyvlastnená časť o výmere 2,01 m2 od pôvodných
vlastníkov G. v podiele 1, P. v podiele 1/4 a G. v podiele 1/4. Pre parc. č. XXX ostala výmera 526
m2 a v uvedenom geometrickom pláne vznikla parc. č. XXXX, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXX do

vlastníctva býv. Čsl. štátu - Slovenské národné múzeum. K tomuto prípisu Správy katastra Malacky bola
pripojenásnímkazkatastrálnejmapy,zktorejjeodčleneniečastinášhopozemkuevidentné.Akovyplýva
z kúpnej zmluvy zo dňa 1.4.1983, ktorá bola registrovaná dňa 6.4.1983, vlastnícke právo k predmetu
sporu prešlo na rodičov žalobcu v 2. rade, a preto v roku 1986 bývalý ONV Bratislava - vidiek nemohol
účinne vyvlastniť časť pozemkov proti G. a P., keďže títo v čase vydania osvedčenia o vyvlastnení už
vlastníkmi sporných pozemkov neboli, a preto ide o anulitný právny úkon, ktorý so sebou nenesie tie

právne dôsledky, ktoré predpokladá. Žalovaný nikdy a nijakým spôsobom neužíval časť parc. č. XXX a
ani žalobcovia v 1. a 2. rade a ani žiadny z právnych predchodcov žalobcov v 1. a 2. rade o tvrdenom
prechode vlastníckeho práva na žalovaného nevedel, v oprávnenej držbe neboli nikým a ničím rušení.
Ploty okolo pozemku zostali naďalej na pôvodnom mieste. I keby došlo k prechodu vlastníctva v roku
1986 na žalovaného, došlo tu k prechodu vlastníckeho práva spätne na žalobcov v l. a2. rade resp. ich

právnych predchodcov na základe vydržania podľa § 134 ods. 1 Obč. zák. najneskôr ku dňu 01.01.2002.
2. Pred začatím konania vo veci samej žalobcovia upresnili špecifikáciu petitu tak, že žiadali určiť, že
žalobcovia v 1. a 2. rade sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v kat. úz. Q., a to novovzniknutej
parcely č. XXXX/XXX - ostatné plochy o výmere 201 m2, vytvorenej geometrickým plánom D. s. r. o.,
Ing. Q. č. 65/2015 zo dňa 23.07.2015, overeným Okresným úradom Malacky, katastrálnym odborom.

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu nevyjadril. Neskôr k žalobe uviedol, že tvrdenia žalobcov v 1. a 2.
rade považuje za nesprávne. Osvedčenie o nadobudnutí vlastníctva k veci č. Fin.4-747/86-maj považuje
žalovaný za platné a za vlastníka pozemku o výmere 201 m2, ktorý je v súčasnosti súčasťou parc. č.
XXXX o výmere 12.322 m2, vedenej Okresným úradom Malacky, katastrálny odbor, zapísanej na LV
č. XXXX, považuje Slovenskú republiku, v správe žalovaného. V danom prípade nešlo o vyvlastnenie

pozemku, ale v zmysle osvedčenia prešlo vlastníctvo k predmetnej časti pozemku o výmere 201 m2
na Československý štát podľa ustanovenia § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka platného v tom čase.
V zmysle stanoviska Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. Cpj 37/78 ustanovenie § 453 ods. 2 Občianskeho
zákonníkaplatnéhovtomčase,trebachápaťtak,žezákonnápožiadavka,abyvlastníkvecinebolznámy,
vzťahuje sa iba na veci skryté a nie na veci opustené. Pojmu opustenie by odporovalo, keby sa táto

požiadavka vzťahovala aj na veci opustené; k opusteniu (derilikcii) veci môže dôjsť nepochybne aj u
vlastníka, ktorý je známy a ktorý sa takýmto spôsobom vzdáva svojho vlastníckeho práva. Opustené veci
pripadajú do vlastníctva štátu v okamihu, keď ich vlastník opustil, teda samou derilikciou. K prechodu
vlastníctva na štát dochádza zo zákona opustením majetku, pričom osvedčenie má deklaratórny
charakter a už len konštatuje, že k prechodu vlastníctva na štát došlo na základe opustenia majetku. Nie

jepretopodstatné,čibolvlastníkpozemkuznámyalebonie.Podstatnoujeskutočnosť,ževec(pozemok)
bolaopustená.Platípotomprezumciasprávnostisprávnehorozhodnutia,tedažerozhodnutiesprávneho
orgánu sa považuje za správne, pokiaľ nie je preukázaný opak. Žalobcovia však túto skutočnosť
nepreukázali. Zároveň pokiaľ ide o inštitút vydržania vec môže vydržať len oprávnený držiteľ. Žalobcovia
nepreukázali, že by oni alebo ich právni predchodcovia boli dobromyseľný o tom, že im vec (časť

pozemku o výmere 201 m2) patrí. V zmysle výpisu z LV č. XXXX je zrejmé, že v roku 1994 boli
na LV č. XXXX vykonané určité zmeny zapísané v katastri nehnuteľností pod číslom zmeny 47/94.
V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon)
údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak. Na základe uvedeného je zrejmé,
že žalobcovia a ani ich právni predchodcovia nemohli byť dobromyseľní, čo sa týka držby časti pozemku

o výmere 201 m2, pretože od roku 1986 je v LV č. XXXX zapísaná výmera pozemku vo veľkosti 526
m2. Nakoľko platí zásada verejnosti katastrálneho operátu a zároveň nakoľko v roku 1994 boli na LV
č. XXXX vykonané určité zmeny zapísané v katastri nehnuteľností pod číslom zmeny 47/94, nemožno
žalobcov ani ich právnych predchodcov považovať za dobromyseľných. Na základe uvedeného žiadal
žalobu žalobcov zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcov, zástupcu žalovaného, výsluchom svedkov G. (neskôr
pribratýdokonaniaakožalobcav3.rade),D.,D.,oboznámilsasožiadosťouoopravuchýbkatastrálnom
operáte, odpoveďou Správy katastra Malacky, snímkou v s katastrálnej mapy, LV č. XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXXX, pozemno-knižnou vl. č. XXX, XXXX, dedičským rozhodnutím ŠN Bratislava -vidiek č. D 350/76, geometrickým plánom č. 65/2015 a geometrickým plánom č. 6/18, osvedčením o
nadobudnutí vlastníctva č. Fin.4-747/86-maj zo dňa 08.09.1986 a jeho prílohou - zoznamom vlastníkov,
ktorí opustili pozemky, žiadosťou o zápis do evidencie nehnuteľností z roku 1986 a 1987, hospodárskou

zmluvou z roku 1986, oznámením Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru zo dňa 16.02.2016,
potvrdením o platení daní, znaleckým posudkom č. 37/82-449, notárskou zápisnicou č. N 120/1983,
Nz 130/1083, darovacou zmluvou, zámennou zmluvou, stavebným povolením z roku 1984, zmluvou
o pôžičke a zmluvou o poskytnutí o poskytnutí príspevku na modernizáciu rodinného domčeka z roku
1985, kópiami z katastrálnych máp, geometrickým plánom z 08.12.1941, fotodokumentáciou sporného

pozemku, rozhodnutím pozemkového lesného odboru OÚ Malacky z roku 2016, pôdorysom kultúrnej
pamiatky -. Rímska stanica, ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný právny a skutkový stav.

5. Z rozhodnutia Ministerstva kultúry SR zo dňa 29.04.2011 o vydaní zriaďovacej listiny Slovenského
národného múzea mal súd preukázanú pasívnu legitimáciou žalovaného v spore s tým, že ide o štátnu
príspevkovú organizáciu, ktorá vykonáva správu majetku štátu zvereného mu do správy.

6. Podľa LV č. XXXX Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru (č. l. 5 spisu), sú žalobcovia v
1. a 2. rade podielovými spoluvlastníkmi v podiele každý v 1/2 nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
úz. Q., zapísaných ako parcely registra „C“, parcela č. XXX. - záhrady vo výmere 526 m2, parcela č.
XXX- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 539 m2, a rodinný dom, súpisné číslo XXX, postavený
na parcele č. XXX.

7. Podľa LV č. XXXX ku dňu 16.03.2012 vlastníkom parc. reg. „C“ č. XXXX - ostatné plochy o výmere
12322 m2 v kat. úz. Q. je štát- Slovenské národné múzeum Bratislava.
8. Žiadosťou o opravu chyby v písaní v katastrálnom operáte zo dňa 03.02.2012 žalobca v 2. rade
požiadal Správu katastra Malacky o neodkladnú opravu chyby, ktorá sa týkala výmery parc. č. XXX. s
tým, že výmera má byť 727 m2, avšak v aktuálnom liste vlastníctva sa uvádza chybná výmera 526 m2.

9. Správa katastra Malacky listom zo dňa 22.02.2012 žalobcovi v 2. rade oznámila, že žiadosť o opravu
chyby v katastrálnom operátore pri parc. č. reg. „C-KN č. XXX - záhrada o výmere 526 m2 evidovanej
na LV č. XXXX, kat.úz. Q., je neopodstatnená z dôvodu, že podľa osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva
č. Fin. 4-747/86-maj a geometrického plánu č. 761-2710-26/78 bola z parc. č. XXX - záhrady o výmere
727 m2 vyvlastnená časť o výmere 201 m2 od pôvodných vlastníkov (G. v podiele 1, P. v podiele 1 a

G. v podiele 1). Pre parc. č. XXX ostala výmera 526 m2. V citovanom geometrickom pláne vznikla parc.
č. XXXX, ktorá bola zapísaná na LV č. XXXX do vlastníctva čsl. štátu - Slovenské národné múzeum.
Táto zmena bola zapísaná do katastra nehnuteľností pod položkou výkazu zmien č. 104/86. Na parcele
č. XXXX je evidované Rímske centrum, zapísané v ústrednom zozname kultúrnych pamiatok SR pod.
č. 544.

10. Podľa výpisu z PK vl. č. XXX v kat. úz. Q. vlastníctvo sporného pozemku parc. č. XXX bolo evidované
od roku 1888 a v roku 1909 boli parc. č. XXX a XXX odpísané z PK vl. č. XXX do PK vl. č. XXXX. kat.úz.
Q.. Podľa výpisu z PK vl. č. XXXX bola od roku 1930 parc. č. XXX vo vlastníctve P. v podiele 1/2 a G. (A.)
v podiele 1 titulom kúpy a od roku 1931 vo vlastníctve mal. P. v podiele 1/4 a mal. G. v podiele 1/4 titulom

kúpy od P.. Ďalší zápis v tejto vložke je zo dňa 27.05.1982, podľa ktorého podľa GP č. 26/1978 z parc.
č. XXX sa vyčleňuje pre parc. č. XXXX/X diel o výmere 201 m2. Vlastníctvo evidované v LV č. XXXX.
11. Podľa osvedčenia o dedičstve č. k. D 350/76 zo dňa 30.03.1976 (č. l. 134) v dedičskej veci po
neb. G. rod. L. predtým vydatej A. bolo prejednané dedičstvo po nebohej dňa 30.03.1976 a predmetom
dedenia okrem iného boli aj nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Q. a to dom, dvor, parc. č. XXX -

záhrady o výmere 727 m2 a parc. č. XXX. o výmere 539 m2 v podiele 1/2 k celku, ktoré nehnuteľnosti
nadobudol V.
12. Darovacou zmluvou zo dňa 15.09.1980 V., nar. XX.XX.XXXX, daroval parcely č. XXX - záhrady o
výmere 727 m2 a parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 v podiele 1 podľa LV
č. XXXX G..

13. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava - vidiek č. 6C/48/81 zo dňa 24.06.1981 súd zistil, že súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo G. a V. k nehnuteľnostiam parc. č. XXX- zastavané plochy a nádvoria vo
výmere 539 m2 a parc. č. XXX - záhrada vo výmere 727 m2 a podiel 1 žalovanej V. prikázal do osobného
vlastníctva žalobcu G.. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 04.03.1982.

14. Z notárskej zápisnice č. N 120/1983 zo dňa 01.04.1983 súd zistil, že G., nar. XX.XX.XXXX, bytom
ul. Q. XXX/XX, Q.., uzavrel s G. a P. obaja bytom R., kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa
nehnuteľností v kat. úz. Q. zapísaných na LV č. XXXX ako parc. č. XXX- dom, zast. pl. vo výmere 539m2 a parc. č. XXX - záhrada vo výmere 727 m2.. Predmetná kúpna zmluva bola registrovaná bývalým
Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek dňa 06.04.1983 pod. č. RI 201/83.

15. K predmetnej kúpnej zmluve bol v roku 1982 vypracovaný znalecký posudok č. 37/82/449 znalcom
F. k oceneniu domu súp. č. XXX a parciel č. XXX a č. XXX za účelom ich predaja a kúpy. Zo znaleckého
posudku vyplýva, že vlastníkom týchto nehnuteľností je G., bytom ul. Q.. V znaleckom posudku sa
uvádza, že rodinný dom je doteraz užívania schopný a bude i naďalej slúžiť na účely bývania rodiny.

16. Z oznámenia Okresného úradu Malacky, katastrálneho odboru zo dňa 16.02.2016 vyplýva, že k
realizácii registrácie kúpnej zmluvy na základe notárskej zápisnice N 120/1983, Nz 130/1983 došlo
Štátnym notárstvom Bratislava - vidiek dňa 06.04.1983 pod č. R I 201/83. Táto kúpna zmluva bola v
katastri nehnuteľností zapísaná dňa 25.04.1983, pod položkou výkazu zmien 33/83.

17. Zo stavebného povolenia zo dňa 18.04.1984 vydaného bývalým Miestnym národným výborom v Q.

vyplýva, že bolo vydané G. a JT. na prístavbu rodinného domu na parc. č. XXX v kat. úz. Q..

18. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.08.1985 súd zistil, že G. a JT. bola poskytnutá pôžička 40.000,-
Kčs na prístavbu rodinného domu . Podľa kvitancie Slovenskej sporiteľne o zániku záložného práva zo
dňa 22.11.1993, bola uvedená pôžička zabezpečená záložným právom na LV - XXXX, parc. č. XXX.

Predmetná pôžička bola vyplatená v roku 1993.

19. Zo zmluvy o poskytnutí príspevku na modernizáciu rodinného domčeka zo dňa 12.06.1985 súd zistil,
že G. bol poskytnutý zamestnávateľom - V. príspevok vo výške 15.000,- Kčs. Podpisom tejto zmluvy
sa okrem iného G. zaviazal nehnuteľnosť nepreviesť na iného vlastníka po dobu nasledujúcich

10 rokov a pracovať u svojho zamestnávateľa pod dobu nasledujúcich 10 rokov a celú nehnuteľnosť
užívať na trvalé bývanie.

20. Osvedčením o nadobudnutí vlastníctva vo veci podľa § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka bývalý
ONV Bratislava - vidiek pod č. Fin. 4 - 747/86 - maj. zo dňa 08.09.1986 rozhodol o pripadnutí do

vlastníctva štátu podľa prílohy, ktorá bola opustená vlastníkom podľa prílohy, naposledy bytom Q. a to
tak, že bývalí vlastníci predmetné nehnuteľnosti neužívajú od roku 1945 a vlastníka sa podľa zistenia
MNV nepodarilo zistiť s tým, že uvedený majetok je v dočasnej správe ONV Bratislava - vidiek.

21. V prílohe k osvedčeniu sú uvedené príslušné pozemno- knižné vložky, čísla parciel, výmera z

príslušných parciel, ktorá mala byť opustená a mená vlastníkov uvedených parciel s uvedením podielu
ich vlastníctva na týchto parcelách. Príloha okrem iného obsahuje aj pozemno -knižnú vl. č. XXXX, parc.
č. XXX s výmerou 201 a s menami G. v podiele 1, P. v podiele 1/4 a G. v podiele 1.

22. Následne hospodárskou zmluvou o prevode správy národného majetku vlastníctva štátu zo dňa

19.09.1986 bývalý ONV Bratislava - vidiek previedol nehnuteľnosti uvedené v prílohe k osvedčeniu o
nadobudnutí vlastníctva do správy Slovenského národného múzea v Bratislave. Žiadosť o zápis
do evidencie nehnuteľností podalo Slovenské národné múzeum na Geodéziu n. p. Bratislava dňa
20.09.1986 a opätovne dňa 08.01.1987
23. Darovacou zmluvou zo dňa 03.05 2007 G. s manželkou P. darovali nehnuteľnosti v kat. úz Q.,

vedené na LV č. XXXX ako parcely č. XXX - záhrady o výmere 526 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 539 m2 a rodinný dom súp. č. XXX synovi F.. Vklad darovacej zmluvy bol povolený
pod V- 2104/07 dňa 14.09.2007.

24. Zámennou zmluvou zo dňa 03.10.2008, ktorej vklad bol povolený dňa 03.12.2008 pod V5189/05,

ktorú uzavreli žalobcovia 1. a 2. rade s F. došlo k zámene nehnuteľností tak, že žalobcovia v 1. a 2. rade
previedli F. do podielového spoluvlastníctva v podiele 1 nehnuteľnosti v kat. úz. Q., vedené na
LV č. XXX ako parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 558 m2, parc. č. XXX/X -záhrady
o výmere 244 m2 a rodinný dom - súp. č. XXX na parc. č. XXX/X, ktoré vlastnili v podiele každý v 1
a F. previedol na žalobcov v 1. a 2. rade do podielového spoluvlastníctva v podiele

každému v 1 nehnuteľnosti v kat. úz. Q., vedené na LV č. XXXX ako parc. č. XXX - záhrady o výmere
526 m2. parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 539 m2 a rodinný dom - súp. č. XXX
na parc. č. XXX, ktoré mal vo výlučnom vlastníctve.25. Z LV č. XXXX súd zistil, že ku dňu 18.09.2007 vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
úz. Q., a to parc. č. XXX - záhrady o výmere 526 m2, parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 539 m2 a rodinného domu súp. č. XXX je F..

26. Z potvrdenia Mesta Stupava o platbách dane z nehnuteľností zo dňa 12.02.2016 vyplýva, že
žalobcovia v 3. a 4. rade od roku 1993, od kedy sa predmetné dane z nehnuteľností platili, žalobcovia v
3. a 4. rade platili každoročne až do roku 2007 daň z nehnuteľností za parc č. XXX - záhrada o výmere
727 m2 nachádzajúcu sa v kat. úz. Q..

27. Zo zápisnice Slovenského národného múzea z porady vedenia generálneho riaditeľa č. 5/2016 zo
dňa 12.10.2016 (bod 6. zápisnice) súd zistil, že v 80-tych rokoch bol záujem štátu vybudovať Rímske
múzeum v prírode. Na časti spornej parcely č. XXX o výmere 201 m2 sa však archeologický výskum
nevykonával. Výskum bol na tomto území od roku 1984 do roku 2005, pričom značnú časť budov odkryl.
Vyvlastnené pozemky, na ktorých sa uskutočňoval archeologický výskum SNM-Archeologické

múzeum oficiálne neprevzalo, avšak na liste vlastníctva je uvedené Slovenské národné múzeum ako
správca majetku štátu. Dane z nehnuteľnosti múzeum neuhrádzalo, keďže ide o verejne prístupný
pozemok. Vzhľadom k tomu, že Archeologické múzeum na predmetnom území ďalej nepripravuje ani
neplánuje archeologický výskum, predmetné pozemky pre svoje potreby nepotrebuje.
28. Žalobcovia v 1. a 2. rade žiadali, aby súd určil, že sú bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti

nachádzajúcej sa v kat. úz. Q. a to novovzniknutej parcely č. XXXX/XX- ostatné plochy o výmere 201
m2 tak ako bola vytvorená podľa GP Ing. Q. č. 65/2015, ktorý bude tvoriť súčasť rozhodnutia súdu.
Predmetná parcela bola ako súčasť parc. č. XXX v roku 1983 vo vlastníctve G. tak ako to vyplýva z
notárskej zápisnice o kúpnej zmluve. K tejto zmluve bol vyhotovený znalecký posudok č. 37/82 -449,
ktorý si dal vypracovať František Kraľovič a v znaleckom posudku sa uvádza, že na parcelách je

postavený rod. dom od roku 1931, ktorý je užívania schopný a naďalej bude slúžiť na účely bývania
rodiny. To znamená, že predmetné parcely č. XXX a č. XXX ako záhrada a zastavané plochy boli spolu
s rodinným domom riadne užívané, oplotené a obývané od roku 1931. V notárskej zápisnici sa uvádza
veľkosť parc. č. XXX ako záhrady o výmere 727 m2.. Za parc. č. XXX platili dane od roku 1993 a
to za výmeru 727 m2. Osvedčenie o opustení veci z roku 1986 je jednostranný úkon štátu, pričom v

danom prípade pre naplnenie § 453 ods. 2 vtedy platného Občianskeho zákonníka by muselo dôjsť k
opusteniu majetku tak, aby vlastnícke právo mohlo prejsť na štát. Nie je pravdepodobné a ani možné,
aby vznikla opustená časť záhrady o výmere 200 m2, keď od roku 1931 išlo o dom so záhradou, ktorý
sa riadne užíval a bol oplotený. Z toho dôvodu žalobcovia v 1. a 2. rade považujú dané osvedčenie za
nulitné, keďže parc. č. XXX sa vždy užívala ako celok a nemohlo dôjsť k opusteniu veci ako takej, keďže

neboli naplnené atribúty § 453 ods. 2 Obč. zákonníka zo strany štátu, a teda osvedčenie nevyplývalo
zo skutkového a materiálneho stavu veci tak, aký tento stav bol v roku 1986. Okrem toho štát nikdy
fakticky neprevzal predmetnú vec (časť parc. č. XXX) a nikdy ju ani neužíval. Žalobcovia, resp. ich právni
predchodcovia ani nemali vedomosť o tom, že by došlo k vydaniu nejakému osvedčenia o nadobudnutí
časti tejto parcely štátom na základe nejakého opustenia a žiadnemu následnému vlastníkovi, nebolo

osvedčenie doručené a ani s ním nebolo konané. K reálnemu vyčleneniu tejto časti parcely o veľkosti
201 m2 nikdy nedošlo, ale došlo len k zmenšeniu výmery parcely č. XXX. Okrem toho na spornej parcele
sa nikdy nevykonával archeologický prieskum a fakticky skutkový stav bol vždy taký, že žalobcovia mali
oplotenú svoju časť parc. č. XXX o celkovej výmere 727 m2, potom nasledoval pás pôdy o šírke 2 metre
a až následne bol a aj je umiestnený ďalší plot a to je plot žalovaného, ktorý je sčasti a miestami zničený.

Žalobcovia v roku 2012 podali žiadosť o opravu chyby v zápise veľkosti výmery tejto parcely, keďže
mali dojem, že došlo k chybe v zápise tejto parcely pri zmenách vlastníctva, pričom kataster im zamietol
opravu chyby s poukazom na vyvlastnenie časti parcely a tým k zmenšeniu výmery parcely č. XXX.
Pokiaľ súd nepríjme stanovisko žalobcov o nulitnosti osvedčenia o opustenej nehnuteľnosti, žalobcovia
v 1. a2. rade najmenej k 1.1.2002 nadobudli vlastnícke právo k tejto časti výmere 201 m2 vydržaním v

súlade s ustanoveniami novely Obč. zákonníka účinnej od 1.1.1992.

29. Žalovaný k tomu uviedol, že v prípade novovytvorenej parcely č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
201 m2 ide o opustený pozemok, pričom namietal dobromyseľnosť žalobcov v 1. a 2. rade pre vydržanie
tejto novovytvorenej parcely, keďže žalobcovia v 1. a 2. rade mali vedomosť na základe nadobudnutia

týchto parciel a rodinného domu, že nadobúdajú parcelu č. XXX v zmenšenej výmere, t.j. vo výmere 526
m2. Skutočnosť, že za túto parcelu platili dane nemá žiadnu relevanciu na prípadné vlastnícke právo aj
tej časti, ktorú nevlastnia nad 526 m2 .30. Žalobcovia v 1. a 2. rade prostredníctvom svojho zástupcu uviedli, že akceptujú osvedčenie o
opustení majetku z roku 1986, avšak neoddeliteľnou súčasťou tohto osvedčenia je príloha k osvedčeniu,
lebo inak by toto osvedčenie nemalo žiadnu výpovednú silu a bolo by nejasné a nezrozumiteľné. V

prílohe k tomu osvedčeniu je uvedené, že ide o osoby vlastníkov a to A., ktorí mali naplniť skutočnosti
uvedené v osvedčení, t.j. opustenie veci ako hmotnoprávnu náležitosť takéhoto aktu. Právny význam v
danom prípade mohlo mať toto osvedčenie za podmienky, že došlo k naplneniu materiálnej podstaty, a
to že vlastník opustil danú vec. Keďže však A. neboli v danom čase vlastníkmi veci (nehnuteľností) a
vec nebola opustená, je bez právneho významu, či A. vec užívali alebo neužívali. Z toho dôvodu došlo

k disproporcii medzi právnym stavom k danej veci a medzi zápisom do katastra, ku ktorému došlo
na základe osvedčenia. Z toho dôvodu žalobcovia sa nevyjadrujú k tomu, či predmetné osvedčenie je
platné alebo neplatné ale tvrdia, že toto osvedčenie je neúčinné vo vzťahu k osobám, ktorých sa týka
ako osôb, ktorí sú uvedení ako vlastníci podľa tohto osvedčenia, pretože neboli naplnené hmotnoprávne
podmienky § 453a Občianskeho zákonníka platného v tom čase o opustení majetku. A. teda neboli
spôsobilí byť účastníkmi tohto správneho konania, výsledkom ktorého bolo vydané osvedčenie a dané

osvedčenie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť z dôvodu, že sa nekonalo s vlastníkom veci, o ktorú v
správnom konaní išlo.

31. Žalobca v 2. rade vo výpovedi uviedol, že rodičia jeho manželky v roku 1983 kúpili parcelu č. XXX a
XXX. a rodinný dom od G.. Predmetný rodinný dom a parcely boli v tej dobe oplotené plotom, ktorý bol

zo železných stĺpikov, ktoré sú zabetónované do zeme a bol z pletiva. Tieto stĺpiky oplocujú parc. č. XXX
doposiaľ. Na plote vymenili len pletivo. Rodičia manželky od roku 1983 tento dom riadne užívali vrátane
oboch parciel tak, ako boli a aj v dnešnej dobe sú oplotené. Tento dom s pozemkami sa nachádza na
Z. a žalobcovia v 1. a 2. rade na tejto ulici vlastnili ďalší rodinný dom s dvoma parcelami, kde bývali aj
s príslušníkmi rodiny žalobcu v 2. rade. Rodičia žalobkyne v 1. rade svoje nehnuteľnosti darovali synovi

F., ktorý je bratom žalobkyne v 1. rade, pretože v dome býval aj s rodičmi. Keďže žalobcom v 1. a 2.
rade sa narodilo dieťa, chceli sa osamostatniť, a preto sa v rodine dohodli, že urobia zámennú zmluvu,
ktorú aj zrealizovali tak, že si s F. v roku 2007 vymenili rodinné domy aj s príslušnými parcelami. Od
tej doby žalobcovia v 1. a 2. rade vlastnia a bývajú v rodinnom dome č. XX a užívajú obe parcely č.
XXX a č. XXX a rodičia žalobkyne v 1. rade spolu so synom F. bývajú v rodinnom dome žalobcu v 2.

rade č. XX na Z.. Nikto z rodiny žalobkyne v 1. rade neskúmal a ani nemal vedomosť o tom, že by
mohlo dôjsť k nejakému odčleneniu časti záhrady a ani rodičom žalobkyne v 1. rade od roku 1983 nikdy
písomne neboli oznámené skutočnosti ohľadne užívania týchto pozemkov. Rodičia žalobkyne v 1. rade
si na kúpu týchto nehnuteľností zobrali úver a nemali záujem tieto nehnuteľnosti opustiť. Žalobcovia v 1.
a 2. rade po nasťahovaní sa do rodinného domu vykonali na dome rekonštrukčné práce. O tom, že na

liste vlastníctva nemáme plnú výmeru parc. č. XXX tak, ako ju užívali už rodičia žalobkyne v 1. rade sa
dozvedeli v roku 2012, keď sused staval plot a to v kratšej úrovni ako bol plot žalobcov v 1. a 2. rade. Išli
sa preto informovať na mestský úrad ako je to s pozemkami v tejto oblasti. Uviedli im, že sa tam majú
stavať nové domy. Vtedy zistili na liste vlastníctva, že majú menšiu výmeru parc. č. XXX,, ako fakticky
užívali. Keďže predpokladali, že je to len chyba zápisu v katastri, žiadali kataster o opravu výmery parc.

č. XXX. Až následne sa dozvedeli, že z parcely č. XXX bolo neoprávnene odobratých 201 m2. Oslovili
žalovaného na vyporiadanie týchto vzťahov, no žalovaný nemal vedomosť o tom, že by im niekedy bola
pričlenená takáto výmera z parc. č. XXX a prisľúbili im vrátiť túto výmeru, keďže túto časť parcely nikdy
neužívali a nemajú o ňu záujem.

32. Žalobkyňa v 1. rade vo výpovedi uviedla, že si pamätá, keď jej rodičia kupovali v roku 1983 dom aj
s pozemkami. Chodil tam vtedy pán A., ktorý býval v tom čase na ulici Q.. Tento rodinný dom mal ako
víkendový a chodieval tam do záhrady, kde mal na oboch parcelách zasadený vinič. Keď rodičia tento
dom s pozemkami kúpili, a pred tým, ako jej otec začal dom opravovať, otec zlikvidoval časť tohto viniča,
pooral celú záhradu a nasadil tam zemiaky a na časti záhrady pestoval koreňovú zeleninu. Rodičia

žalobkyne v 1. rade túto záhradu obrábali kontinuálne, pokiaľ tento dom nedostali žalobcovia v 1. a 2.
rade.

33. K výpovediam a tvrdeniam žalobcov v 1. a 2. rade žalovaný namietal skutočnosť, že žalobcovia sa o
zmenšenej výmere parc. č. XXX dozvedeli v roku 2012. Poukázal na uzavretú darovaciu zmluvu

zo dňa 03.05.2007 uzavretú medzi G. a JT. ako darcami a F., a na zámennú zmluvu z roku 2008,
predmetom ktorých bol prevod vlastníckeho práva k predmetnej parc. č. XXX o výmere 526 m2 a nie
727m2, teda minimálne v roku 2007 museli mať právni predchodcovia žalobcov vedomosť o odčlenení
časti pozemku z parc. č. XXX o výmere 201 m2. Zároveň poukázal na skutočnosť, že v roku 2001 bolpre katastrálne územie Q. schválený a zostavený register obnovenej evidencie pozemkov rozhodnutím
z júna 2001 a zapísaný v katastri nehnuteľností pod VZ 224/01. V zmysle zákona č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom muselo byť rodičom žalobcu v 2. rade

G. a P. známe, že parc. č. XXX je v tom čase o výmere 526 m2, keďže tieto osoby boli účastníkmi
konania o obnove evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim (ďalej len „ROEP“). V
zmysle § 7 ods. 1 tohto zákona im musel byť do vlastných rúk doručovaný výpis z návrhu registra,
týkajúci sa pare. č. XXX o výmere 526 m2. V prípade, ak by právni predchodcovia žalobcov v 1.
a 2. rade preukázali, že odčlenenú časť pozemku z parc. č. XXX o výmere 201 m2 neopustili, mali

uvedenú situáciu riešiť v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o
zmene a doplnení zákona NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o navrátení vlastníctva k pozemkom“). V
zmysle tohto zákona termín na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva k pozemkom bol stanovený na
dátum31.decembra2004.Neuplatnenímprávadouvedenéhotermínuprávozaniklo.Ide oprekluzívnu
lehotu. Preto sa v súčasnosti žalobcovia v 1. a 2. rade nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva k

predmetnej odčlenenej časti pozemku z pare. č. XXX o výmere 201 m2. Právo na navrátenie vlastníctva
k odčlenenej časti pozemku z parc. č. XXX o výmere 201 m2 uplynutím dňa 31.12.2004 zaniklo.
Okrem toho poukázal na princíp prezumpcie správnosti správneho rozhodnutia, ktorý platí v slovenskom
právnom poriadku. Žalobcovia v 1. a 2. rade akceptovali predmetné osvedčenie o opustení veci, a tvrdili,
že toto osvedčenie je neúčinné vo vzťahu k osobám, ktorých sa týka. Neskôr považovali osvedčenie za

nulitné, s čím žalovaný nesúhlasil, keďže by muselo ísť o rozhodnutie na vydanie ktorého orgán štátu
nemal právomoc, k čomu v tomto prípade nedošlo.
34. Okresný úhrad Malacky, katastrálny odbor listom zo dňa 10.01.2017, k podmienkam uplatnenia si
nárokov na vlastníctvo zo strany žalobcov v 1. a 2. rade v rámci vykonanej ROEP v Q., súdu oznámil,
že parc. č. XXX a č. XXX neboli predmetom registra obnovenej evidencie pozemkov v zmysle § 1

ods. 5 zákona. Listu vlastníctva č. XXXX sa ROEP dotýkala v tom zmysle, že na ňom bola evidovaná
poznámka „ostatné pozemky sú v užívaní socialistickej organizácie - 34/79, D 350/76 t. j. predmetom
ROEP boli pozemky, ktoré neboli zapísané na tomto LV a boli len evidované predmetnou poznámkou.

35. Súd vo veci vypočul v postavení svedka G. (neskôr pribratý do konania ako žalobca v 3. rade)

Ten vo výpovedi uviedol, že v roku 1983 kúpil dom s pozemkom pod domom a so záhradou od G.
ako vlastníka nehnuteľností. Dom bol starý a bývala v ňom A. matka. Táto si na pozemkoch pestovala
zeleninu a chodila na trh na „miletičku“ predávať zeleninu. Na časti záhrady bol vinohrad. G. dom so
záhradou zdedil a aj on si na pozemkoch pestoval zeleninu a mal tam vinohrad. Po kúpe nehnuteľností
si svedok sám začal dopestovávať na pozemkoch zeleninu. Predtým býval na tej istej ulici a poznal

tam ľudí. Svedok po kúpe začal hneď s rekonštrukciou domu tak, že zadnú časť domu zbúral, polovicu
domu zrekonštruoval a časť domu pristavil. Mal stavebné povolenie. S manželkou a dvoma deťmi sa
do domu nasťahovali v roku 1986. Potom v roku 2007 dom s pozemkami darovali synovi F.. Darovaciu
zmluvu svedok nepísal a všetko vybavovala manželka. Bol v tom že synovi darovali záhradu tak, ako ju
s manželkou nadobudli. V rámci prebiehajúcej ROEP v Q. im neboli doručené žiadne písomnosti. Syn

potom robil zámenu domov a pozemkov so sestrou. O tom, že im niekto zobral časť pozemku z parc.
č. XXX . sa svedok dozvedel od svojej dcéry. Do tej doby o tom nemal žiadnu vedomosť a nikto mu
nikdy neoznámil, že by im mali niečo zobrať. Svedok poznal G. bol to starý a známy Q., neskôr býval v
bytovke, bol rozvedený a jeho žena bola celý život holička. K pozemkom žalovaného uviedol, že pred
v 50. rokoch tam boli vojaci a bola tam rozhľadňa. Potom v 65. roku týchto vojakov zrušili a začali tma

prekopávať zem asi do 70. roku a potom tam už nikto nechodil a nekopal. Bola tam jedna búda, ktorá
zhorela a ľudia tam spravili smetisko, nosili tam rôzne kamene a odpad. Ľudia si na pozemky žalovaného
a na vinohrady, ktoré tam boli uplatňujú nároky, pretože na týchto pozemkoch žalovaného ide výstavba.
V období, keď kupoval záhradu s domom, sa pozemky žalovaného neužívali a nikto tam už nekopal.
36. Žalovaný prostredníctvom zástupcu uviedol, že v evidencii majetku žalovaného sa nenachádza

žiadnazmienkaotomtopričlenenompozemkuaanisavevidenciinenachádza vrámcisúpisumajetku,
pičom žalovaný nemá žiadne listinné dôjkaz, odkedy by sa mohol evidovať tento majetok u žalovaného.
Žalovaný má LV č. XXXX, na ktorej je zapísaná parcela č. XXXX o výmere 12.322 m2, avšak z toho listu
vlastníctva nie je zrejmé, či predmetných opustených 201 m2 podľa hospodárskej zmluvy bolo skutočne
pripísaných k majetku žalovaného. Na parcele č. 1XXX prebiehal archeologický výskum a úplne sa

upustilo od akejkoľvek činnosti na tejto parcele v roku 2004. Ďalej uviedol, že podľa aktuálneho
stavu vlastníctva parcely č. XXXX, táto parcela zanikla a žalovaný aktuálne vlastní z tejto parcely len
parcelu č. XXXX/XX a č. XXXX/XX, ktoré mu zostali o výmere 7.104 m2. Ostatná časť tejto parcely bola
geometrickým plánom č. 10115/2015 rozdelená na viaceré parcely, a tieto parcely boli vrátené v súladeso zákonom č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom pôvodným vlastníkom,
resp. ich právnym nástupcom. Jednotlivé novovytvorené parcely vytvorené z parcely č. XXXX a to č.
XXXX/XX, /XX, /XX, /XX a /XX oli vydané pôvodným vlastníkom, resp. ich právnym nástupcom. Z toho

dôvodu namietal v konaní oprávnenosť nároku žalobcov v 1. a 2. rade, ktorí mali požiadať o navrátenie
uplatnenej časti pozemku podľa zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom.
37. Svedok D. uviedol, že vypracoval ako geodet geometrický plán č. 65/2015 tak, že vyčlenil
samostatne parcelu č. XXXX/XX o výmere presne 201 m2 a hranicu tejto parcely tvorí vonkajšia červená
čiara po bod 27, t.j. čiernu čiaru o dĺžke 15,60 m vrátane 1,45 m, ktorou je vyznačená hranica extravilánu

a intravilánu. Vnútorné červené čiary v tejto parcele predstavujú skutočné užívanie tejto parcely a
umiestnenia plota, ktorý ohraničuje skutočné užívanie tejto parcely. Skutkový stav užívania sa v danom
prípade už dlhú dobu nezhoduje s vlastníckou hranicou tejto parcely. Ďalej uviedol, že po pravej strane
červená čiara vyčleňujúca túto parcelu je zhodná so skutočným užívaním pozemku a stotožňuje sa s
plotom, ktorý tu je na hranici parcely postavený. Ďalej vy GP vytvoril parcelu č. XXX/X, ktorá predstavuje
územie medzi skutočnou hranicou pôvodnej parcely č. XXX a užívacou hranicou žalobcov, ktorá je

vyznačená červenou farbou a na ktorej je postavený pôvodný plot na oplotenie tohto
pozemku. Tento GP je použiteľný na budúce vyporiadanie majetko-právnych vzťahov. Pri vypracovaní
GP vychádzal z GP vyhotoveného v roku 1979 geodéziou MP Bratislava - vidiek podľa č. zákazky č.
761-2710-26/78, ktorý bol overený v roku 1979. Nemal vedomosť o tom, kedy na základe tohto GP boli
vykonané nejaké právne úkony. V tom čase podľa tohto GP mala vzniknúť parcela č. XXXX/X, v rámci

ktorej boli zhromaždené časti parciel a ktorá mala byť vytvorená z 25 dielov z istých parciel, ktoré sú
tam uvedené, medzi nimi aj diel č. 17, ktorý bol odčlenený z parcely č. XXX o výmere 201 m2. V tom
čase však kataster zle zapísal parcelné číslo, keďže nezapísal túto novovytvorenú parcelu č. XXXX/X,
ale len priradil jednotlivé diely vo svojich výmerách k parcele č. 1795, ktorá v tom čase mala výmeru
9840 m2. Celkom teda mala vzniknúť parcela č. 1795/2 o výmere 12322 m2, avšak zostala pôvodná

parcela 1795, avšak o výmere 12322 m2. V GP č. 65/2015 má svedok vo výkaze výmer v poznámke
uvedené, že táto novovytvorená parcela č. XXXX/XX je obnovením časti pôvodnej parcely č. XXX o
výmere 201 m2 ako pôvodne odčlenený diel č. 17 v GP z roku 1979. Ďalej uviedol, že môže potvrdiť, že
okolo celej pôvodnej parcely č. XXX. a teda aj okolo novovytvorenej parcely č. XXXX/XX, ktorú vytvoril,
je stále pôvodný plot, ktorý križuje vlastnícku hranicu pôvodnej parcely č. XXX o výmere 727 m2.

38. Svedok D., trvale bytom Z., vo výpovedi uviedol, že do Q. sa s rodinou prisťahoval v roku 1966 a
kúpili parcely č. XXX a č. XXX, ktoré kúpili od dvoch Q.. Na parcele č. XXX bol postavený dom a parcelu
č. XX9 užívali ako záhradu, ktorú obrábali a boli na ňu odkázaný. Celý pozemok, t.j. obidve parcely
kupovali oplotené a takto oplotené sú dodnes. Vedľa bývali manželia A., ktorý vlastnili parcelu č. XXX,
na ktorej mali postavený dom a na úrovni parcely XXX mali parcelu XXX., ktorú užívali ako záhradu.

A. pestovali kapustu a rôznu zeleninu a svoje plodiny predávali. Ich parcela č. XXX, t.j. záhrada bola
oplotená tak isto, ako je to zakreslené v GP č. 65/2015 a plot bol na konci terajšej parcely XXXX/XX..
Niekedy v 80-tych rokoch prišli ľudia zo Slovenského národného múzea, ktorí za plotmi nechali medzeru
asi 2 metre a až tam postavili plot a celé územie takto oplotili. Za plotom bol strážnik v unimobunke a
tam nikdy nechodili. Vždy chodili len po medzere o šírke 2 m medzi týmito plotmi. Pohyb na pozemkoch

SNM registroval svedok do roku 1989 (do revolúcie). Za plotom žalovaného je teraz súvislý pás asi 25
ročných agátov a toľko rokov sa na týchto pozemkoch nič nerobilo. Svedok s rodinou vôbec nemal
vedomosť, že by im niekto niečo zobral z pozemku až kým za ním neprišla I. a pýtala sa, či im náhodou
Slovenské národné múzeum niečo z pozemkov nezobralo. Svedok si potom začal overovať veci a na
katastri zistil, že Slovenské národné múzeum dostalo papierovo aj časť ich pozemku o veľkosti 97 m od

mien A. a H. Svedok pritom pozemky kupoval od pani H. a O. Na základe toho
podal u žalovaného žiadosť o vrátenie časti pozemku mimosúdnou cestou. Po A. potom kúpili parcely
č.XXX a č. XXX manželia B. ktorí od počiatku užívali celú záhradu a boli na nej závislý. B. bol chovateľ,
choval býka a taktiež aj ich dve deti pracovali na záhrade. Svedok uviedol, že hranice plotov ani B. a
ani ich sa nikdy nemenili a nikdy sa nemenili hranice pozemkov. Od roku 1999 sa viackrát robili prepisy

vo vlastníctve k jeho parcelám z dôvodu úmrtí jeho otca, matky, dedenia a následného darovania v roku
2004, ale nikdy ho nenapadlo a nikdy si nevšimli, že by mali menšiu výmeru pozemkov.

39. Žalovaný namietal, že žalobcom sa nepodarilo hodnoverne preukázať užívanie pozemku od roku
1945.ŽalobcoviasazameralinapreukázanieužívaniapozemkurodičmižalobcuvII.radeG.aJaZ.,ktorí

mali časť pozemku nadobudnúť kúpnou zmluvou zo dňa 01.04.1983 a predmetná časť pozemku bola
užívaná pestovaním plodín. Svedok D. sa na susednú parcelu presťahoval v roku 1966. V zmysle
osvedčenia sa vlastníctvo štátu potvrdzuje na tom základe, že bývalí vlastníci predmetné nehnuteľnosti
neužívajú od roku 1945. Tým, že osvedčenie má len deklaratórny charakter bolo povinnosťou žalobcovpreukázať, že k takémuto prechodu nedošlo a to od roku 1945. Samotné osvedčenie neuvádza, kedy
malo dôjsť k prechodu vlastníctva na štát. Len konštatuje, že bývalí vlastníci predmetné nehnuteľnosti
neužívajú od roku 1945. To znamená, že aj keď na základe svedeckej výpovede D. vyplýva, že právni

predchodcovia žalobcov a rodičov žalobcu v II. rade užívali pozemok už v roku 1966, neznamená to, že
v tomto čase im predmetná časť pozemku patrila. V tomto čase už mohla byť vo vlastníctve štátu, avšak
neexistovalo o tom deklaratórne rozhodnutie, ktoré by vlastníctvo štátu potvrdilo formou rozhodnutia. V
prípade, ak by k takémuto opusteniu došlo pred časom, kedy na podklade svedeckých výpovedí bolo
konštatované užívanie časti pozemku právnymi predchodcami rodičov žalobcu v II. rade, takéto užívanie

by nezakladalo ich vlastnícke právo k časti pozemku, nakoľko by toto patrilo štátu. Práve naopak, takéto
osoby by boli v zmysle § 453 ods. 2 Občianskeho zákonníka povinné časť pozemku vydať, a to aj s
prípadným majetkovým prospechom získaným prisvojením si a užívaním časti pozemku. Žalobcovia
tedaneunieslidôkaznébremeno.Vsituácii,kedybyžalobcoviapreukázali,žekopusteniučastipozemku
nikdy nedošlo, by nastala situácia, že vlastníctvo k časti pozemku prešlo na štát v dôsledku jej prevzatia
bez právneho dôvodu. Za účelom navrátenia vlastníctva k pozemkom, ku ktorým

takto prešlo vlastnícke právo na štát, boli právni predchodcovia žalobcov oprávnenými osobami podľa
zákona o navrátení vlastníctva k pozemkom. V zmysle tohto zákona boli právni predchodcovia žalobcov
oprávnenými osobami. V zmysle tohto zákona však termín na uplatnenie práva na navrátenie vlastníctva
k pozemkom bol dňom 31. decembra 2004 prekludovaný. V priebehu konania bolo ďalej preukázané,
že žalobcovia v 1. a 2. rade neboli v právnom vzťahu k časti pozemku, ktorý je predmetom konania.

Žalobcoviav1.a2.radenadobudlinehnuteľnostinazákladezámennejzmluvyzodňa03.10.2008 od
F. a v zmysle zámennej zmluvy nadobudli žalobcovia v 1. a 2. rade parc. č. XXX o výmere 526 m2 a par.
č. XXX o výmere 539 m2 spolu s rodinným domom. F. nadobudol nehnuteľnosti na základe darovacej
zmluvyzodňa03.05.2007,predmetomktorejbolprevodvlastníckehoprávaktýmistýmnehnuteľnostiam
a v rovnakom rozsahu. To znamená, že už Martin Brezovský nevlastnil de iure časť pozemku, ktorá je

predmetom sporu, preto ani F. nemohol na žalobcov previesť vlastnícke právo k tejto časti pozemku.
Žalobcovia teda nie sú v žiadnom právnom vzťahu k časti pozemku, ktorá je predmetom sporu a
ich omyl v tom, že predmetnom zámennej zmluvy bola aj časť pozemku, nezakladá ich právny vzťah k
tejto časti pozemku a nepatrí im žiadne hmotnoprávne právo, na základe ktorého by mohli žiadať súd o
určenie vlastníckeho práva k tejto časti pozemku. Vec môže vydržať len oprávnený držiteľ. Žalobcovia

v 1. a 2. rade nepreukázali, že by oni alebo ich právni predchodcovia boli dobromyseľní vtom, že im
časť pozemku patrí.
40. V priebehu konania žalovaný tvrdí, že pôvodní vlastníci svoje pozemky opustili a z toho dôvodu
malo osvedčenie o vlastníctve Fin.4-747/86-maj bývalého ONV Bratislava -vidiek iba deklaratórny
charakter. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože tento pozemok (a ani žiaden zo susedných pozemkov)

nikdy opustený nebol, bol nepretržite užívaný vlastníkmi a najmenej od roku 1930 bol ohradený v
celej svojej rozlohe, a to vrátane časti záhrady, ktorú štát v roku 1986 vyhlásil za opustenú. Na základe
kópie katastrálnej mapy z roku 1896 je zrejmé, že parc. č. XXX a č. XXX už existovali v roku 1896
a takto sú využívané dodnes. Ten istý právny stav potvrdzujú mapy z rokov 1966 a 1976. Existenciu
archeologickej lokality potvrdzuje Geometrický plán na rozdelenie parciel č. XXXX - XXXX z roku 1941.

Tento geometrický plán potvrdzuje, že nové hranice boli vyznačené kamennými medzníkmi v
teréne. V tomto pláne je tiež načrtnutá poloha rímskeho centra. Na základe priloženej dokumentácie z
roku 1941 je zrejmé, že vlastníkom týchto pozemkov boli ponúknuté pozemky na výmenu za pozemky
zabraté pre účely archeologického výskumu žalovaným a tieto pozemky boli zapísané do vlastníctva
žalovaného. Skutočnosť, že existoval pôvodný pozemok vo vlastníctve žalovaného potvrdzuje aj kópia

listu zo dňa 24.3.1982 pracovníčky Národného pamiatkového úradu. V liste sa uvádza, že žalovaný v
roku 1941 vykúpil pôvodnú plochu tohto areálu na účely výskumu, avšak v roku 1982 bola považovaná
pôvodná pozemno-knižná dokumentácia za stratenú, resp. zničenú (čo sa však nezakladá na pravde)
žalovaný v roku 1982 vlastnil pozemky, na ktorých sa vykonával archeologický výskum. Tento pozemok
sa však nijako nedotýkal sporného pozemku, ktorý je predmetom konania, pretože na spornom pozemku

nikdy archeologický výskum neprebiehal a nikdy sa žalovaný ani nikto iný nedomáhal vstupu na tento
pozemok. Z priložených katastrálnych máp taktiež vyplýva, že archeologická lokalita vo vlastníctve
žalovaného existovala v roku 1961 na parcele č. XXXX, neskôr na základe katastrálnej mapy z roku
1976 sa jej výmera zmenšila, keďže časť pozemku č. XXXX bola zabratá Štátnym majetkom Q. pre účely
vzniknutého ovocného sadu na parcele č. XXXX. Že žalovaný nikdy neprevzal tento pozemok vyplýva

aj z porady generálneho riaditeľa žalovaného zo dňa 12.10.2016. Rovnako tam žalovaný priznal, že
za pozemok nikdy neplatil dane, nakoľko tvrdí, že to bol verejný priestor, čo sa nezakladá na pravde,
lebo tento pozemok bol oplotený v pôvodnej výmere.41. Žalovaný k tomu uviedol, že skutočnosť, že by bol pozemok oplotený v celej svojej rozlohe už od
roku 1930 nepreukazuje, že by k opusteniu sporného pozemku nemohlo dôjsť. Žalobcovia však žiadnym
spôsobom nepreukázali, že by bol pozemok oplotený už od roku 1930. Ani platenie daní za sporný

pozemok nepotvrdzuje vlastnícke právo žalobcov v 1. a 2. rade k pozemku. Okrem toho za poskytnutie
pôžičky, ktorej znenie žalobcovia súdu doložili, nebola založená parc, č. XXX, z ktorého bola odčlenená
časť o výmere 201 m2, ale parc. č. XXX., ktorá nie je predmetom konania, čo vyplýva z kvitancie. Táto
skutočnosť žiadnym spôsobom nepreukazuje, že časť pozemku s pare. č. XXX o výmere 201 m2
nebola opustená. Okrem toho osvedčenie bolo vydané až v roku 1986, čo znamená, že sporný pozemok

z parc. č. XXX bol v čase podpisu zmluvy o pôžičke ešte vedený vo vlastníctve právnych predchodcov
žalobcov v 1. a 2. rade. Ani stavebné povolenie nepreukazuje, že by k opusteniu časti pozemku z
parc. č. XXX o výmere 201 m2 nedošlo.

42. Z čestného vyhlásenia D. zo dňa 25.04.2017 vyplýva, že je vnukom bývalej majiteľky rodinného
domu a parciel č. XXX a č. XXX na Z. a to pani G.. S otcom G. a matkou F. bývali v susedstve. G.

A. sa neskôr vydala za V. Starej matke chodil od detstva vypomáhať s prácami v záhrade - pestovala
vinič a zeleninu. Aj všetky susedné záhrady boli plne využité na pestovanie plodín. V tom čase boli
obrábané aj niektoré susedné role, ktoré boli neskôr zabraté pre účely archeologickej lokality. Žiaden
archeologický prieskum na uvedených parcelách a ani na hranici parciel nikdy neprebiehal. Po smrti G.a
o dom aj záhradu staral jeho otec G., ktorý ich predal v r. 1983 manželom B..

43. Z čestného vyhlásenia K. zo dňa 25.04.2017 vyplýva, že začiatkom roku 1954 sa s rodinou
presťahovala do susedstva G. na Z. v Q. do nehnuteľností, ktorých vlastníkom je v súčasnosti D. V tom
čase bola jej záhrada (parc. č. XXX) a všetky susedné záhrady plne obrábané a využívané na
pestovanie plodín. Žiaden archeologický prieskum na týchto pozemkoch neprebiehal. Hranice týchto

záhrad neboli nikdy menené a sú až doposiaľ užívané ich majiteľmi. Predmetnú záhradu a nehnuteľnosti
odpredali jej rodičia v roku 1966 manželom P..

44. Žalobcovia v písomnom vyjadrení uviedli, že parc. č. XXX. bola vedená v PK vložke od
roku 1888, v roku 1909 bola odpísaná do PK vl. č. XXXX. Od roku 1930 vlastnili spornú parcelu A..

V roku 1945, kedy malo údajne dôjsť k opusteniu sporného pozemku, túto parc. vlastnili 17 ročný
P. (od 15.12.1945 - 18 ročný) a 15 ročný G. a ich matka G. rod. L., neskôr A. (žalobcovia uvádzajú
nesprávne priezvisko A.). Po smrti G. A. získal jej podiel na spornom pozemku G. dedičskom konaní
č. D 350/76. V roku 1980 V. darovacou zmluvou previedol svoj podiel na G.. V roku 1981 bola
sporná parcela predmetom súdneho konania, na základe ktorého G. A. získal posledný podiel 1 na

parc. č. XXX a tým sa stal výlučným vlastníkom tejto parcely. Z toho vyplýva, že každý vlastník sa
k spornej parcele hlásil, zaujímal sa o ňu a priebežne dochádzalo k prechodom vlastníckeho práva
k tejto parcele. Jeho bývalí i noví vlastníci boli vždy známi, ich pobyt bol známi a zúčastňovali sa
právnych úkonov a dedičských konaní. V roku 1945 boli podielovými spoluvlastníkmi aj maloleté deti,
a teda osoby nespôsobilé na právne úkony čo, ak by došlo k opusteniu majetku, by malo zásadný

vplyv na posúdenie takého jednostranného právneho úkonu. Žalobcovia v 1. a 2. rade preukázali
riadny prechod a prevod vlastníckeho práva k spornému pozemku minimálne od roku 1976 a teda
uniesli dôkazné bremeno o vlastníctve sporného pozemku ich právnymi predchodcami. Skutočnosť,
že právni predchodcovia neopustili sporný pozemok je negatívna skutočnosť. Z pravidla, že každý
preukazuje iba svoje vlastné skutkové tvrdenia existuje výnimka vychádzajúca zo skutočnosti,

že od nikoho nemožno spravodlivo požadovať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej skutočnosti
(negatívnu skutočnosť). V sporoch o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je
vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe
tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť
dôkazy.Idetuorozdeleniebremenatvrdeniaadôkaznéhobremenamedziúčastníkmi.Vsporeourčenie

vlastníckeho práva od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval neexistenciu nadobúdacieho titulu
žalovaného, keďže preukázanie takéhoto titulu svedčiacemu žalovanému je na prospech žalovaného a
je na ňom, aby ho tvrdil a preukazoval (uznesenie NR SR, sp. zn. 6MCdo 17/2010 zo dňa 28.3.2012).
Z toho dôvodu sú jeho tvrdenia vo vyjadreniach o tom, čo majú žalobcovia preukazovať a v
čom neuniesli dôkazné bremeno nelogické, rozporuplné a zmätočné. Z uvedených tvrdení žalovaného

jednoznačne vyplýva, že žalovaný nemá vedomosť o tom, na základe akého právneho titulu nadobudol
vlastnícke právo štát a následne na to žalovaný, ku ktorému dňu mal nadobudnúť vlastníckeho právo
sporného pozemku štát t.j. ku ktorému dňu, akým spôsobom a kým (ktorým konkrétnym vlastníkom)
bol urobený jednostranný právny úkon opustenia majetku a nevie preukázať, že vlastníctvo nadobudolzákonne. Žalobcovia nesúhlasia s tvrdením žalovaného, že osvedčenie je deklaratórnym rozhodnutím
v správnom konaní. V prípade osvedčenia ide len o vyhlásenie štátneho orgánu, že nejaká vec mala
údajne pripadnúť do vlastníctva štátu; toto vyhlásenie bolo vydané len za účelom zápisu nehnuteľností

do evidencie nehnuteľností. Preto v tomto prípade neplatí prezumpcia správnosti rozhodnutia správneho
orgánu. Opustenie veci - derelikcia - je právny úkon, ktorým sa vlastník, môže aj konkludentným
konaním, vzdať svojho vlastníckeho práva. Opustené veci pripadajú do vlastníctva štátu v okamihu,
keď ich vlastník opustil, teda samotnou derelikciou, ktorá však (ako každý právny úkon) musí mať
všetky náležitosti predpísané zákonom na platnosť právneho úkonu. Zo znenia osvedčenia určite a

zrozumiteľne nevyplýva aká vec mala pripadnúť do vlastníctva štátu; odkaz na prílohu je
veľmi všeobecný, bez označenia prílohy, a ani zo samotnej prílohy nevyplýva, či práve táto bola prílohou
uvedeného osvedčenia. Z uvedeného znenia osvedčenia určite a zrozumiteľne nevyplýva, ktorým/
ktorými vlastníkmi mala byť nehnuteľnosť údajne opustená; odkaz na prílohu je veľmi všeobecný, bez
označenia prílohy. Z priloženej prílohy vyplýva, že vlastníkom parc.č. XXX o výmere 201 m2 zapísanej v
PK vl. č. XXXX je G. podielom 1/2 - ica, G. podielom 1/4 - ina a P. podielom 1/4 - ina, pričom parc.č. XXX

o výmere 201 m2 nikdy neexistovala. V osvedčení sa uvádza "...a to tak, že bývali vlastníci predmetné
nehnuteľnosti neužívajú od roku 1945..." - uvedené odôvodnenie je zmätočné a nezrozumiteľné, pretože
sa tu hovorí o bývalých vlastníkoch, pri v tom čase existujúcich iných vlastníkoch - manželoch
Brezovských, ktorí mali vlastnícke právo aj k spornému pozemku nadobudnuté kúpnou zmluvou zo dňa
1.4.1983. Z uvedenej citácie vyplýva, že bývalí vlastníci nehnuteľnosť neužívajú, čo neznamená, že

vlastník tieto nehnuteľnosti opustil. Neboli preto splnené obligatórne zákonné podmienky pre prechod
vlastníctva pozemku na štát na základe osvedčenia pretože tam uvádzaní bývalí vlastníci boli v roku
1945 a G. aj po roku 1945 maloletí, a teda dvaja spoluvlastníci neboli spôsobilí na právne úkony, a
teda neboli spôsobilí ani k jednostrannému úkonu opustenia veci. V osvedčení sa neuvádza, že títo
vlastníci nehnuteľnosti opustili a z osvedčenia nevyplýva, že došlo k prejavu vôle vlastníka vzdať sa

vlastníctva veci, ktorý úmysel musel byť jednoznačne preukázaný. Aj keby vlastník svoje nehnuteľnosti
neužíval, to ešte neznamenalo, že sa vzdal vlastníctva. Okrem toho je absolútne nezmysel, aby vlastníci
parc.č. XXX,. ktorá tvorila záhradu za ich rodinným domom a ktorú ako záhradu aj využívali, opustili
resp. vzdali sa len jej časti o výmere 201 m2 a ostatnú časť aj naďej užívali. Okrem toho žalobcovia
tvrdia, že bývalé MNV nerobilo žiadne zisťovanie vlastníka, pretože ak by to urobili, zistili by riadne

zapísané vlastnícke právo k parc.č. XXX o výmere 727 m2 na liste vlastníctva na a vlastníkov B. a manž.
P. Z vyššie uvedených dôvodov nemôže byť osvedčenie dokumentom, ktorý by mohol spôsobiť zánik
vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobcov. Vyplýva to aj z dôkazu predloženého žalovaným
- rozhodnutie Okresného úradu Malacky, pozemkový a lesný odbor (ďalej len rozhodnutie OÚ Malacky)
zo dňa 15.3.2016, č. j. 676/2004, zn. OU-MA-PLO 2016/385-2/DBO, z ktorého vyplýva, že na základe

osvedčenia o nadobudnutí vlastníctva veci podľa § 453 ods. 2 OZ, vydaného ONV Bratislava - vidiek,
finančným odborom, číslo : Fin. 4-747/86-maj., zo dňa 8.9.1986 t.j. totožné rozhodnutia, na základe
ktorého bolo vlastnícke právo k časti parc.č. 590 odňaté aj právnym predchodcom žalobcov, došlo k
prevodu pozemkov do vlastníctva štátu bez právneho dôvodu. V rozhodnutí OÚ Malacky konštatuje, že
ONV Bratislava - vidiek pri prešetrení vlastníkov vychádzalo len zo zápisu z pozemkovoknižnej vložky,

pred vydaním osvedčenia vôbec neskúmali skutočné reálne vlastnícke vzťahy k dotknutým pozemkom,
obmedzilisalennazápiszpozemkovoknižnýchvložiek,nezisťovaližijúcichvlastníkovresp.ichprávnych
nástupcov, na základe čoho je možno konštatoval, že neboli splnené podmienky na vydanie osvedčenia
o opustenom majetku podľa § 453 ods. 2 Obč. zákonníka. K tvrdeniu žalovaného, že žalobcovia resp.
ich právni predchodcovia mali postupovať pri uplatnení vlastníckeho práva v zmysle zákona o navrátení

vlastníctva k pozemkom žalobcovia v 1. a 2. rade poukázali na nález ÚS SR z 26.4.2013, č.k. IV ÚS
554/2012-35, kde sa ústavný súd okrem iného vyjadril aj k otázke vlastníckeho práva v súvislosti, či
možno uplatniť nárok na ochranu vlastníctva podľa všeobecných právnych predpisov v prípadoch,
keď bol daný aj reštitučný nárok podľa § 6 ods. 1 písm. p) ( prevzatie nehnuteľnosti bez právneho
dôvodu) zák. č 229/1991 Zb. (zákon o pôde). Ústavný súd v tejto súvislosti sformuloval právny názor,

podľa ktorého reštitučné predpisy neboli vydané pre ten účel, aby spôsobili zánik vlastníckeho práva
oprávnených osôb, ale aby im uľahčili obnovenie tohto vlastníckeho práva. Preto ak došlo k zabratiu
majetku štátom bez právneho dôvodu, dotknutá osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku
a nič nebráni tomu, aby sa svojho nároku, resp. finančnej náhrady domáhala žalobou opierajúcou
sa o všeobecné predpisy občianskeho práva, podľa nástrojov ochrany vlastníckeho práva - žalôb

určovacích,vindikačných,negatórnychapod.(m.m.III.ÚS178/06).Podľanázoruústavnéhosúdumožno
zo základných zásad občianskeho práva vyvodiť, že v situácii, keď povinnej osobe /štátu/ nesvedčí
žiadny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ostalo naďalej k nehnuteľnosti zachovanévlastnícke právo toho subjektu, ktorý bol jej posledným vlastníkom predo dňom zápisu vlastníckeho
práva štátu, hoci zápis v evidencii nehnuteľností tomu nezodpovedá (III.ÚS 16/2012).

45.Keďže poslednými v katastri nehnuteľnosti evidovanými vlastníkmi sporného pozemku boli G.
žalobcovia v 1. a 2. rade podali súdu návrh na pripustenie vstupu do konania G., bytom Z. a P.,
bytom Z., Q. a žiadali pripustiť zmenu petitu v znení o určenie, že G. a JT. sú bezpodieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti v kat. úz. Q. a to novovzniknutej parc. registra „C“ č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
201m2 tak, ako je vyznačená v geometrickom pláne spoločnosti D., s. r. o. Ing. Q. zo dňa 23. 07. 2015,

geometrický plán č. 65/2015, mapový list č. Z.S.XX-21-2, úradne overený Okresným úradom Malacky,
katastrálnym odborom, dňa 16. 09. 2015. Návrh zdôvodnili zásadou hospodárnosti, keďže celé doposiaľ
vykonané dokazovanie sa plne vzťahuje aj na novo pristupujúcich žalobcov a títo už v konaní nebudú
navrhovať ďalšie dôkazy a čím sa v súlade so zásadou hospodárnosti nevyvolá podanie ďalšej žaloby
zo strany nových žalobcov.

45. Uznesením č. k. 6C/103/2012-345 zo dňa 02.11.2017 súd pripustil vstup dokonania G.o ako žalobcu
v 3. rade a P. ako žalobkyne v 4. rade a taktiež pripustil zmenu žaloby v znení ako ho žalobcovia v 1.- a
2. rade navrhli, keďže sa stotožnil s dôvodmi žalobcov v 1. a 2. rade na takéto rozhodnutie.

46. Geometrickým plánom č. 65/2015 vyhotoveným Ing. Q. dňa 23.07.2015 bola z parcely žalovaného č.

XXXX - ostatné plochy odčlenená novovytvorená parc. č. XXXX/XX - ostatná plocha o výmere 201 m2.
Tento geometrický plán nebol v konaní použiteľný, keďže po jeho vypracovaní v roku 2015 žalovaný dal
vyhotoviť geometrický plán, ktorým vznikli nové parc. č. XXXX/XX,XX,XX,XX a XX, čím zanikla parcela
žalovaného č. XXXX. Vo vlastníctve žalovaného zostali parcely č. XXXX/XX a č. XXXX/XX (viď aktuálny
LV. č. XXXX na č. l. XXX).

47. Žalobcovia z toho dôvodu doložili do spisu nový geometrický plán č. 6/2018, ktorým došlo k zmene
čísla sporného pozemku na parc. č. XXXX/XX - ostatné plochy o výmere
201 m2. Na základe toho žiadali pripustiť zmenu petitu tak, že žiadali určiť, že žalobcovia v 3. a 4. sú
bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti v kat. úz. Q. - novovzniknutej parc. registra „C“ č. XXXX/XX

- ostatné plochy o výmere 201m2 v podiele 1/1 tak, ako je vyznačená v geometrickom pláne č. 6/2018
vyhotovenom spoločnosťou D., s. r. o. dňa 02.03.2018, ktorý bol úradne overený Okresným úradom
Malacky, katastrálnym odborom, dňa 16. 03. 2018. Súd uznesením zmenu petitu za prítomnosti oboch
strán sporu pripustil.

48. Žalovaný v poslednom vyjadrení zotrval na svojich doterajších vyjadreniach a tvrdeniach. tvrdeniach.

49. V priebehu konania žalobcovia v 1. a 2. rade zobrali žalobu proti žalovanému späť a žiadali
konanie zastaviť.

50. Podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) ak je žaloba vzatá späť celkom, súd
konanie zastaví.

51. Súd na základe späťvzatia žaloby zo strany žalobcov v 1. a 2. rade v zmysle § 145 ods. 1 CSP
konanie o žalobe žalobcov v 1. a 2. rade so súhlasom žalovaného zastavil.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

54. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

55. Podľa § 256 ods.1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.56. Keďže žalobcovia v 3. a 4. rade mali vo veci plný úspech, súd im v zmysle § 255 ods. 1 CSP priznal
nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnom rozsahu 100%.

57. O trovách konania v zastavenej časti súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalobcovia v 1. a 2.
rade vzali svoju žalobu proti žalovanému späť bez uvedenia dôvodu, teda zavinili zastavenie konania,
preto sú povinní zaplatiť žalovanému jeho trovy konania.Súd preto priznal žalovanému proti žalobcom
v 1. a 2. rade náhradu trov konania v úplnom rozsahu 100%.

58. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.