Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 6, 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6208201018
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Molčan
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6208201018.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná a.s., Cintorínska
21, Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: K. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX, o
vymoženie pohľadávky vo výške 82,98 Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Jozefom
Ďuricom, Exekútorský úrad so sídlom Borovianska 17, Zvolen, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu
Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/492/2008-43 zo dňa 08. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 5Er/492/2008-43
zo dňa 08. januára 2019 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdVeľkýKrtíš(ďalejlen„exekučnýsúd“alebo„súdprvejinštancie“)napadnutýmuznesením
č. k. 5Er/492/2008-43 zo dňa 08. januára 2019 výrokom I. exekúciu zastavil a výrokom II. rozhodol,
že oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 51,32 Eur v lehote

troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. Exekučný súd napadnuté uznesenie odôvodnil tým, že
oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 11. januára 2008 požiadal o vykonanie exekúcie na
majetokpovinnéhonauspokojeniesvojejpohľadávky.Súdnyexekútorpredložilexekučnémusúdunávrh
oprávneného spoločne s exekučným titulom -Rozhodnutím o priestupku č. k. ORP-24-P/DI-SK-K-06,
ktorý vydal Okresný dopravný inšpektorát PZ Veľký Krtíš dňa 03. februára 2006, právoplatný dňa 03.
februára 2006 a vykonateľný 20. februára 2006, a zároveň požiadal o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti 82,98 Eur istiny s prísl. a trov exekúcie. Exekučný súd vydal
súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. Exekučný súd ďalej uviedol, že oprávnený
v podaní doručenom súdu dňa 18. apríla 2018 oznámil, že nesúhlasí so zastavením exekúcie pre
nemajetnosť povinného a žiadal aby súd exekúciu zastavil z dôvodu uplynutia trojročnej prekluzívnej
lehoty na vykonanie exekučného titulu. Oprávnený žiadal aby súd pri zastavení exekúcie podľa § 57 ods.
1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok)

a zaviazal povinného na uhradenie trov exekučného konania. Exekučný súd sa pri rozhodovaní o
zastaveníexekúcieriadilzáveromNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvyslovenýmvuznesenísp.zn.
6MCdo/12/2012 zo dňa 26. júna 2013. V posudzovanej veci je podkladom pre exekúciu Rozhodnutie o
priestupku č. k. ORP-24-P/DI-SK-K-06, ktorý vydal Okresný dopravný inšpektorát PZ Veľký Krtíš dňa 03.
februára 2006, právoplatný dňa 03. februára 2006 a vykonateľný dňa 20. februára 2006. Ide teda o
exekučný titul, ktorý bol vydaný za účinnosti staršej právnej úpravy, t. j. v období, keď platilo ustanovenie

§ 88 ods. 1 zákona o priestupkoch. Trojročná lehota uvedená v tomto ustanovení začala plynúť dňom
nadobudnutia vykonateľnosti tohto exekučného titulu, t. j. dňom 20. februára 2006 a uplynula dňom 20.
februára 2009. Ide teda nepochybne o lehotu, ktorá sa v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch
vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z. neskončila a exekúcia pokračuje. Z uvedených dôvodov súd
potom exekúciu, ktorá trvá už 10 rokov bez výsledného finančného uspokojenia oprávneného zastavil
podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. V priebehu konania súdny exekútor

zistil, že u povinného nebol zistený majetok povinného speňažením, ktorého by bolo možné uspokojiťpohľadávku oprávneného a preto potom súd v zmysle ustanovenia § 57 ods.1 písm. h) Exekučného
poriadku exekúciu zastavil a rozhodol o náhrade trov exekúcie.

2. Proti predmetnému uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote oprávnený odvolanie, ktoré
odôvodnil tým, že podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „Zákon o
priestupkoch“) v znení účinnom do 31. augusta 2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota na vykonanie
rozhodnutia - Bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. AA XXXXXXX zo dňa 2. marca 2007
uplynula dňa 19. marca 2010. Oprávnený má za to, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom na vykonanie

exekúcie, sa stalo po uplynutí lehoty troch rokov odo dňa vykonateľnosti rozhodnutia neúčinným. Právny
účinok neexistencie prekluzívnej lehoty v novelizovanom ustanovení § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch
v znení účinnom od 1. septembra 2008 sa nevzťahuje na právne vzťahy založené pred týmto dátumom.
V zákonom stanovenej lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť
aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie
exekúcie. Zákon č. 298/2008 Z. z., ktorým bol s účinnosťou od 1. septembra 2008 zrušené ustanovenie

§ 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch, neobsahuje vo svojich ustanoveniach úpravu spätnej účinnosti, preto
sa v prekluzívnej lehote, ktorá začala plynúť podľa predchádzajúcej úpravy, musí exekúcia aj ukončiť.
Vzhľadom na uvedené bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 88 ods. 1 Zákona o priestupkoch v znení
účinnom do 31. augusta 2008. Podľa oprávneného sú naplnené zákonné predpoklady na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Oprávnený je ďalej toho názoru, že bol

v napadnutom uznesení nesprávne poučený o možnosti podať odvolanie proti výroku o náhrade trov
exekúcie, pretože podľa § 357 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") je
odvolanie prípustné proti nároku na náhradu trov konania. Pojem trovy konania je možné subsumovať
pod pojem trovy konania. Oprávnený uviedol, že na náhradu trov exekúcie by nemal byť zaviazaný
oprávnený, ale povinný, keďže v predmetnej veci došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Pri preklúzii

nemožno vyvodiť zavinenie oprávneného, nakoľko na plynutie zákonných lehôt nemá oprávnený vplyv.
K zastaveniu exekúcie nedošlo z dôvodu zavinenia zastavenia exekúcie, ale z dôvodu objektívnej
skutočnosti, ktorou je plynutie času. Oprávnený nemohol ovplyvniť postup súdneho exekútora, ani dĺžku
trvania konania, a teda ani prípadné vykonanie exekučného titulu do straty jeho účinnosti v priebehu
konania. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie exekučného

súdu zmenil tak, že zastaví exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a na náhradu
trov exekúcie zaviaže povinného.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril. Súdny exekútor k podanému odvolaniu oprávneného
uviedol, že oprávnený predmetným odvolaním žiada zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu

zastavenia exekúcie, avšak rozhodnutie o zastavení exekúcie ako také nenapáda. V súlade s ust. §
358 Civilného sporového poriadku odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Súdny
exekútor preto navrhol odvolanie oprávneného odmietnuť.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 CSP preskúmal vec v rozsahu danom

ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP
a odvolanie oprávneného podľa § 386 písm. c) CSP odmietol.

5.Zospisovéhomateriáluodvolacísúdzistil,žedňa11.januára2008bolsúdnemuexekútorovidoručený
návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Následne súdny exekútor podal na súd žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, na základe čoho ho exekučný súd poveril dňa 05. marca 2008
vykonaním exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozkaz o uložení sankcie za priestupok
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Lučenci, okresného dopravného inšpektorátu vo Veľkom
Krtíši č. ORP-24-P/DI-R-K-2006 zo dňa 03. februára 2006, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 03. februára 2006 a vykonateľnosť dňa 20. februára 2006. Oprávnený

doručil exekučnému súdu dňa 08. júna 2018 podanie, v ktorom žiadal exekúciu zastaviť podľa § 57
ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, nakoľko počas exekúcie došlo podľa oprávneného k uplynutiu
prekluzívnej lehoty na vykonanie exekučného titulu. Exekučný súd následne žiadosťou zo dňa 06.
novembra 2018 vyzval súdneho exekútora na vyčíslenie trov exekúcie, keďže podľa exekučného súdu
je pravdepodobné, že exekúcia môže byť zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku

pre nemajetnosť povinného. Súdny exekútor podaním zo dňa 18. decembra 2018 oznámil exekučnému
súdu, že podľa výpisu z Centrálneho registra exekúcií je proti povinnému vedených 31 exekúcií, povinný
nevlastní nehnuteľný majetok a nemá vedené účty v peňažných ústavoch. Súdny exekútor zároveňpredložil exekučnému súdu svoj spis. Exekučný súd následne vydal odvolaním oprávneného napadnuté
Uznesenie č. k. 5Er/492/2008-43 zo dňa 08. januára 2019.

6. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

8. Podľa § 355 ods. 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

9. Podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

10. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

11. Z ustanovenia § 358 CSP vyplýva, že odvolaním môže byť napadnutý iba výrok rozhodnutia, nie však
dôvody rozhodnutia. Dôvody rozhodnutia môžu byť napadnuté len v súvislosti s napadnutým výrokom
vo veci.

12. Keďže oprávnený v odvolaní nenapáda rozhodnutie o zastavení konania ako také, ale žiada

iba zmenu právnej kvalifikácie zákonného dôvodu zastavenia exekúcie, čím napáda len dôvody
tohto rozhodnutia, odvolací súd jeho odvolanie proti dôvodom výroku o zastavení exekúcie v zmysle
ustanovenia § 386 písm. c) CSP odmietol.

13. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

14. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného

nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na
náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

15. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení
exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak sa
exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich
oprávnený.TrovyexekúcietakpredstavujúosobitnýinštitútkomplexneupravenývExekučnomporiadku.

Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov
exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len
vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie
proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo

dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením
exekúcieupravuje§203Exekučnéhoporiadku.Rozhodnutiesúduotrováchexekúcievtýchtoprípadoch
je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203,
ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na

uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

16. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 anasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať
ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

17. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o
náhrade trov exekúcie napadnutého uznesenia exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol,
keďže smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).