Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 8, 2019

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/200/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7214227556
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alžbeta Beňáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2019:7214227556.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Mitríkovou, v právnej veci navrhovateľky: F. B., O..

X.X.XXXX, V. V. XXX, XXX XX V., zastúpenej JUDr. Andrejom Garom, advokátom so sídlom Štefánikova
14, 811 05 Bratislava, proti povinnému: U. M., O.. XX.X.XXXX, V. U. XXXX, XXX XX M., zastúpeného
JUDr. Slavomírou Huszthyovou, advokátkou so sídlom Za amfiteátrom 10, 040 01 Košice, o určenie
manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľky z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 17.10.2014, v znení úpravy návrhu doručeného dňa

4.4.2018 domáhala, aby súd zaviazal povinného prispievať na výživu navrhovateľky výživným v sume
200,- € mesačne počnúc dňom 1.10.2014, pričom za obdobie do 6.1.2016, kedy sa stal právoplatným
výrok č. 1 o rozvode manželov, ide o sumu 3.038,70 €.

2. Navrhovateľka v návrhu uviedla, že manželstvo s povinným uzatvorili dňa 22.2.2014 pred MÚ Košice-
Západ. Z manželstva sa im narodil maloletý syn U. M., O.. XX.X.XXXX, ktorý sa narodil pred jeho
uzavretím.Uviedla,žesastaráodomácnosť.Spoukazomnaust.§71zákonaorodineuviedla,žemedzi

manželmi podľa zákonnej úpravy už samotným uzavretím manželstva vzniká vyživovacia povinnosť.
Konštatovala, že jej manžel si vyživovaciu povinnosť k nej od uzavretia manželstva plnil len laxne,
nakoľko ona bola hlavným finančným prispievateľom, hradila všetky výdavky, vyplývajúce z potrieb ich
rodiny. Dobrovoľne si svoju povinnosť nikdy neplnil, stále musela o peniaze prosiť, pričom jeho možnosti
mu to stále umožňovali a v súčasnosti žije nad pomery. Z dôvodu odlišných hodnôt a cieľov došlo
k rozvratu manželského vzťahu smerujúceho k zániku manželstva. Bola nútená odísť zo spoločnej
domácnosti, žije sama so svojím maloletým synom. Toho času bola na materskej dovolenke žila výlučne

z úspor, pretože jediným príjmom je rodičovský príspevok v sume 203,20 €. Od septembra 2014 jej
povinný prispieva sumou 180,- € na výživu maloletého. Denno-denne sa starala o maloletého a zároveň
študovala vysokú školu externe.

3. Mala za to, že má právo podieľať sa na rovnakej životnej úrovni manžela. Jej príjem nepostačuje na
náhradu nákladov osobných, ako aj na vedenie domácnosti a školu. Príjmami manžela sú príjem z US
STEEL Košice vo výške 1.000,- €, kde pracuje ako plánovač výroby a dôchodok 565,- €.

4. K podanému návrhu sa vyjadril povinný vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.11.2014,
ktorý uviedol, že s návrhom navrhovateľky nesúhlasí. Uviedol, že priznanie výživného by bolo v
rozpore s dobrými mravmi. Navrhovateľka neuviedla konkrétnu mieru jej potrieb. Od vzniku manželstvasi navrhovateľka neplnila riadne svoje povinnosti vyplývajúce pre ňu z ust. § 18 a 19 zákona o
rodine. Nadmerne požívala alkohol, pod vplyvom ktorého sa stala agresívnou, nekontrolovateľnou a
neschopnou sa postarať o dieťa. Fyzicky a verbálne na neho útočila, dieťaťu nevenovala dostatočnú

pozornosť a ignorovala jeho potreby. Opakovane opúšťala spoločnú domácnosť a odchádzala do
Zemplínskej Teplice za jej bývalým manželom, s ktorým má dve deti zverené do starostlivosti otca.
Zo spoločnej domácnosti aj s maloletým synom sa odsťahovala dňa 3.8.2014 k bývalému manželovi.
Odvtedy nevedú spoločnú domácnosť. So synom udržiaval pravidelný kontakt a prispieval matke na
výživu sumou 100,- € mesačne. Po fyzickom napadnutí dieťaťa matkou, podal návrh na zverenie

dieťaťa do jeho osobnej starostlivosti. Okresný súd Košice II dňa 31.10.2014 vydal vo veci vedenej
pod sp. zn. 23P/114/2014 uznesenie, ktorým mu zveril do dočasnej starostlivosti maloletého syna
U.. Od 16.10.2014 zabezpečuje starostlivosť o syna on. Na jeho výžive sa navrhovateľka nepodieľa
vôbec. Navrhovateľka nenavštevuje vysokú školu, ale strednú školu za účelom dosiahnutia úplného
stredoškolského vzdelania, je schopná zárobkovej činnosti. Zároveň poberá rodičovský príspevok, hoci
od 16.10.2014 nezabezpečuje starostlivosť o dieťa. Po narodení syna až do 26.2.2013 vykonávala

funkciu konateľky obchodnej spoločnosti ARTMARKUS, s.r.o.

5. Povinný uviedol, že rozvrat manželstva zapríčinil manželkin alkoholizmus, agresivita, nezáujem o
spoločnú domácnosť a aj jej nevera. Podľa jeho vedomostí udržiava mimomanželskú známosť s jej
rozvedeným manželom. Po celú dobu trvania manželstva bol manželke verný, poctivo pracuje a snaží

sa zabezpečovať potreby rodiny. Ďalej sa vyjadril k svojím príjmom a výdavkom. Navrhol, aby súd
návrh zamietol a zaviazal navrhovateľku na náhradu trov konania. K podaniu pripojil uznesenie č.
k. 23P/114/2014-90 zo dňa 31.1.02014 o dočasnom zverení maloletého U. do osobnej starostlivosti
otca, lekársku správu zo dňa 17.10.2014, správu zo psychologického vyšetrenia zo dňa 17.10.2014,
potvrdenia o podaní trestného oznámenia, úradný záznam z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny

Košice zo dňa 11.8.2014, a doklady k preukázaniu jeho príjmov a výdavkov.

6. Na prejednanie veci súd nariadil viacero pojednávaní, na ktorom sa zúčastnili navrhovateľka, povinný,
ktorých súd vypočul a ich právni zástupcovia. Navrhovateľka uviedla, že dňa 3.8.2014 opustila spoločnú
domácnosť aj s maloletým synom a odišla do Zemplínskej Teplice, kde bývala v podnájme, z ktorého

bola vyplatená bývalým manželom. Od 25.2.2015 bývala v nájme u známej priateľa v Michalovciach. V
tomto nájme mala bývať, pokiaľ sa neodsťahuje k priateľovi, ktorý mal toho času dom v rekonštrukcii. Od
9.6.2015 bola zamestnaná vo firme Pepco, s.r.o. Bratislava, a jej čistý mesačný príjem bol 460,- €. Ako
vyporiadanie z prvého manželstva jej bolo vyplatených 16.500,- € z predaja bytu v K. Z.. Po svadbe viac
ako 6.000,- € investovala do domu, po zistení, že manžel jej je neverený, tieto žiadala späť. K autu, ktoré

jej mal darovať povinný, platila sama leasing 250,- € mesačne a celý ho zaplatila v septembri 2014. O
maloleté dieťa sa stará jeho opatrovateľka, nie otec, ktorý stále pracuje. Poberala rodičovský príspevok,
aj keď sa nestarala o dieťa, nakoľko sa o maloletého starala opatrovateľka, nie otec. Maloleté dieťa chce
byť s ňou, je s ňou šťastné. Na pojednávaní dňa 14.3.2016 uviedla, že od 1.9.2015 žije a býva X. V..

7. Odporca uviedol, že príčinu rozvratu vzťahov videl v tom, že navrhovateľka od neho viackrát odišla,
a vždy ju prijal späť. Nie je pravda, že navrhovateľku sledoval fotopascami a kamerami, nakoľko tieto
namontoval neskôr. Navrhovateľka mala vždy voľnosť. Daroval jej aj auto zn. Suzuki Sx4, ktoré kúpil
v hodnote 16.000,- €, zaplatil leasingovej spoločnosti 12.000,- €, neskôr ho prepísal na ňu. V tom
čase dostávala rodičovský príspevok 200,- €, z ktorého platila leasingovú zmluvu, všetky výdavky hradil

on. Vďaka nemu si urobila vodičský preukaz, dokončila si školu. Vždy viedla neusporiadaný život, aj
za prvého manželstva mnohokrát odchádzala tak, ako aj za ich manželstva. Keď sa vrátila išla na
potrat, bolo to dva mesiace po sobáši, pričom on nevedel, že čaká bábätko. Požíva návykové látky, je
nezodpovedná k dieťaťu. Nikdy netrvala na tom, aby mala dieťa pri sebe, maximálne na striedačku. Na
dieťa mu prispieva 28,- € mesačne. Opatrovateľku volá mama, ktorú ľúbi.

8. Právny zástupca navrhovateľky zdôraznil, aby sa venovali ekonomickej stránke sporu. Žiadal, aby sa
neprihliadalo na trestné oznámenia bez právnej sily, lekárske správy, ktoré boli vyvrátené objektívnym
stavom, k trestnému oznámeniu alebo začatiu konania, ktoré bolo postúpené na priestupkové konanie,
ktoré bolo zastavené, k rôznym znaleckým posudkom pani Dr. Truskovej, ku ktorým sa mal vyjadriť

ešte súdom ustanovený súdny znalec, ktoré boli urobené bez toho, aby osobne videla navrhovateľku
a vyjadrovala sa k jej osobe. Predložil súdu aj záväznú dohodu z 11.7.2014 o tom, ako sa vyporiadajú
financie nezahrnuté do BSM, kde sa povinný zaviazal, že poukáže 6.000,- € na účet Slávky Kučerovej
do jedného mesiaca po rozvode, pričom jej túto sumu neuhradil. Išlo o peniaze, ktoré investovalanavrhovateľka z vlastných úspor do bývania. Nejaké milenecké vzťahy, osobné invektívy sú len
nepodloženými tvrdeniami, takisto ako povinný tvrdí, že navrhovateľka mala nejaké milenecké vzťahy aj
navrhovateľka môže tvrdiť, že povinný mal milenecké vzťahy. To, že navrhovateľka nijakým spôsobom

nezabezpečovala starostlivosť o maloletého bolo spôsobené len tým, že prakticky povinný na základe
už popretých listinných dôkazov získal nariadenie predbežného opatrenia, kde maloletého získal
do osobnej starostlivosti. Čo sa týka príspevkov na výchovu maloletého tak je nepochybné, že
navrhovateľka po celú dobu, čo nemala maloletého v starostlivosti, prispievala na výživu maloletého.
Dokedy navrhovateľka nebola zamestnaná, tak prakticky jej životná úroveň bola oveľa nižšia ako životná

úroveň povinného.

9. Právny zástupca povinného na pojednávaní dňa 10.12.2015 uviedol, že navrhovateľka počas
trvania manželstva bezdôvodne opustila spoločnú domácnosť, udržiavala mimomanželské známosti,
starostlivosť o mal. dieťa zabezpečuje v období, za ktoré si navrhovateľka požaduje priznať manželské
výživné povinný. Navrhovateľka na výživu mal. dieťaťa neprispievala vôbec, bola poberateľkou

rodičovského príspevku, hoci nezabezpečovala starostlivosť o dieťa, mala teda možnosť vykonávať
zárobkovú činnosť, keďže jej v tom nebránila starostlivosť o mal. dieťa. Od júna tohto roka (2015)
je navrhovateľka zamestnaná. Navrhovateľka v tomto konaní nepreukázala žiadne svoje výdavky
alebo potreby na základe ktorých by si uplatňovala manželské výživné. Pokiaľ ide o mimomanželské
vzťahy navrhovateľky tieto boli preukázané v rozvodovom konaní. K predbežnému opatreniu uviedol,

že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie predbežného opatrenia, ktoré preskúmavané bolo
krajským súdom a bolo potvrdené. Ohradil sa voči tvrdeniu navrhovateľky, že predbežné opatrenie bolo
vydané na základe listín, hodnovernosť ktorých by bola vyvrátená, naopak nikdy k tomu nedošlo. Ďalej
poukázal na znalecký posudok, v rozvodom konaní, kde bolo znalecké dokazovanie vo veci o úpravu
výkonu rodičovských práv k dieťaťu a pani Dr. Eva Sklenárová, súdna znalkyňa, vypracovala znalecký

posudok č. 11/2015, robila vyšetrenie aj matky aj otca. Vyšetrenie bolo urobené v ambulancii znalkyne
dňa 4.2.2015, kde matka uviedla, že už 2 mesiace má vážnu známosť a žije s priateľom, s ktorým
sa chcela odsťahovať do Michaloviec, to znamená, že minimálne od konca decembra 2014, začiatku
januára 2015, čiže za trvania manželstva mala matka mimomanželský pomer. Súdna znalkyňa v závere
svojho posudku konštatuje, že ide o matku, ktorá nemá v preferencii hodnôt svoje deti, ale vlastné

partnerské vzťahy.

10. V rámci práva záverečnej reči právny zástupca navrhovateľky poukázal na solidaritu v manželských
vzťahoch, z ktorých vyplýva aj právo na rovnakú životnú úroveň oboch manželov a taktiež aj podieľať sa
rovnakonaspoločnommajetku.Uviedol,žeobajamanželiamajúrovnaképrávaapovinnostivyplývajúce

z manželského zväzku. Poukázal na to, že povinný si neplnil svoju povinnosť zabezpečovať rovnakú
životnú úroveň oboch manželov. Príjem navrhovateľky predstavoval len rodičovský príspevok, ktorý je
cca 200,- € a príjmy odporcu, ktorý mal príjem od 1.800,- € do 2.000,- € mesačne. Taktiež uviedol, že
podstatnú časť príjmu predstavovala splátka na hypotekárny úver nehnuteľnosti, ktorú mal vo výlučnom
vlastníctve povinný. Taktiež uviedol, že pokiaľ povinný tvrdí, že rozpor s dobrými mravmi spočíva v

nevere navrhovateľky, táto nevera nebola dostatočne dosvedčená. Inak v plnom rozsahu zotrval na
podanom návrhu a žiadal súd, aby tomto návrhu vyhovel.

11. Právny zástupca povinného v rámci záverečnej reči uviedol, že navrhovateľka neosvedčila
opodstatnenosť nároku ani rozsah potrieb. Navrhovateľka mala možnosť zamestnať sa, od 16.10.2014

nezabezpečovala starostlivosť o maloleté dieťa, pričom poberala rodičovský príspevok vo výške 200,- €.
Taktiež poukázal na to, že neprispievala na výživu mal. dieťaťa. Od júna 2015 je zamestnaná. Navrhol,
aby súd zamietol tento návrh z dôvodu, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi po
prvé preto, lebo navrhovateľka opustila dobrovoľne domácnosť a nestarala sa o maloleté dieťa, po druhé
preto, lebo porušila manželské povinnosti, po ďalšie preto, pretože nadviazala rôzne mimomanželské

známosti minimálne od decembra 2014 s p. B.. Táto skutočnosť je preukázaná zo znaleckého posudku
Dr. Sklenárovej, ktorý je obsahom rozvodového spisu. Ďalej poukázal na to, že povinný sa staral
o mal. dieťa, je pracujúci, zároveň aj s invalidným dôchodkom s tým, že navrhovateľka obťažovala
povinného nadmernými podaniami častokrát neopodstatnenými trestnými oznámeniami namiesto toho,
aby poskytovala pomoc otcovi pri starostlivosti o mal. dieťa. Čo sa týka hypotekárneho úveru tento slúži

nie len na bývanie pre otca, ale aj pre mal. dieťa a preto žiada návrh navrhovateľky zamietnuť.

12. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov, výsluchom účastníkov
konania, pripojeným spisom sp. zn. 41P/123/2014 a zistil tento skutkový stav:13. Navrhovateľka s odporcom uzatvorili dňa 22.2.2014 manželstvo na Miestnom úrade Košice- Západ.
Dňa 23.4.2012, pred uzatvorením manželstva sa im narodil maloletý syn U. M.. Navrhovateľka s

maloletým synom opustila spoločnú domácnosť dňa 3.8.2014. Dňa 19.9.2014 podala navrhovateľka
návrh na rozvod a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po rozvode. Dňa
17.10.2014 podal povinný návrh na predbežné opatrenie, o zverenie maloletého dieťaťa do svojej
osobnej starostlivosti po tom, čo maloleté dieťa fyzicky napadla navrhovateľka. Uznesením tunajšieho
súdu č.k. 23P/114/2014- 90 zo dňa 31.10.2014 súd dočasne zveril maloletého U. M. do osobnej

starostlivosti otca. Návrh matky na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Súd mal za to, že
otec podaným návrhom a pripojenými listinnými dôkazmi: správou o psychologickom vyšetrení zo dňa
17.10.2014, kedy maloletý uviedol, že ho matka bije a uvedené aj názorne ukázal, z lekárskej správy
Univerzitnej nemocnice L. Pasteura zo dňa 17.10.2014, kde maloletý uviedol, že matka mu dala facku a
kopla ho do nohy zistil, že otec osvedčil nevyhnutnosť nariadenia predbežného opatrenia, preto vyhovel
návrhu otca.

14. Rozsudkom č.k. 41P/123/2014-317 zo dňa 18.11.2015 bolo manželstvo účastníkov
konania rozvedené. Výrok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 6.1.2016. Rozsudkom č.k.
41P/123/2014-1065 zo dňa 15.11.2017 súd zveril maloletého U. M.Č. do osobnej starostlivosti otca na
časporozvodestým,žezastupovaťmaloletéhoaspravovaťjehomajetokbudúobajarodičia.Matkeurčil

vyživovaciu povinnosť za obdobie od 6.1.2016 do 30.9.2017 vo výške 35,- € a za obdobie od 1.10.2017
vo výške 30% zo sumy životného minima na jedno nezaopatrené neplnoleté dieťa, pričom určil aj styk
maloletého s matkou. Zároveň súd obidvom rodičom uložil výchovné opatrenia- odborné psychologické
poradenstvo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice.

15. Navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti žila v byte bývalého manžela E. M.O. v 2-
izbovom byte na prízemí, pričom on s maloletými deťmi z ich manželstva býval v 3- izbovom byte na
druhom poschodí. Od 25.2.2015 bývala v nájme u známej priateľa v Michalovciach a od 14.4.2015 mala
prihlásený trvalý pobyt na adrese Budkovce 327, kde žila aj s jej súčasným manželom U. B..

16. Zo znaleckého posudku Dr. Sklenárovej č. 6/2015, ktorý je súčasťou rozvodového spisu vyplýva, že
na vyšetrení dňa 4.2.2015 matka uviedla, že sa chce nasťahovať do bytu nového priateľa, ide o vážnu
známosť (žije s ním dva mesiace). V byte bude žiť s maloletým sama, priateľ jej bude byt platiť, ale
nebude s nimi bývať.

17. Zo zápisnice z pojednávania zo dňa 11.2.2015, z konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn.
41P/123/2014, z výpovede svedka E. M. X., Ž.W. D. X.X.XXXX prenajíma 2- izbový byt navrhovateľke,
svojej bývalej manželke, ktorý je na prízemí. On žije s deťmi v 3- izbovom byte na druhom poschodí.
Asi 1 mesiac chodila k nim hore a potom sa k nim aj presťahovala, aby urovnali svoj vzťah. V polovici
januára 2015 zistil, že má priateľa, tak odišla späť na prízemie. Na otázku právneho zástupcu odporcu,

či používala navrhovateľka pri výchove detí násilie, uviedol, že áno. Rovnako sa agresívne správala aj
k nemu. Dôvodom, prečo deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti bolo, že uznala, že odchádza
z miesta bydliska a on chcel, aby deti nemenili bydlisko. Uviedol, že na prechádzke si všimol, že
maloletý U. má na tvári odtlačok prstov. Keď sa jej opýtal, prečo ho zbila, navrhovateľka odpovedala,
že to je jej dieťa. Na otázku, či navrhovateľka nechávala maloletého U. samého alebo v spoločnosti jej

staršieho syna, uviedol, že sa to stávalo dosť často. V rámci svojej výpovede uviedol, že v priebehu
posledného roka udržiaval milenecký pomer s navrhovateľkou. Na otázku právneho zástupcu odporcu,
či má informácie o internetovej komunikácii navrhovateľky s osobami mužského pohlavia uviedol, že
mala aj počas manželstva aj teraz.

18. Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 23.11.2018 vyplýva, že v období
od 16.10.2014 do 23.4.2015 poberala navrhovateľka rodičovský príspevok na maloletého U. M., O..
XX.X.XXXX, V. U. XXXX, M..

19. Podľa § 18 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „zákon o rodine“), manželia sú si v manželstve

rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju
dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.20. Podľa § 19 zákona o rodine, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

21. Podľa § 71 ods. 1 zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z
manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

22. Podľa § 75 ods. 2 zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

23. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania, súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľky je nedôvodný
a priznanie manželského výživného by bolo v rozpore s dobrými mravmi. V prvom rade súd skúmal, či
je daný vôbec základ nároku navrhovateľky, preto sa zaoberal konaním navrhovateľky v posudzovanom
období, za ktoré žiadala priznať výživné, t.j. od 1.10.2014 do 6.1.2016.

24. Súd konštatuje, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá až do
jeho zániku. Manželia, ako to vyplýva z ust. § 71 ods. 1, 2 zákona o rodine majú vzájomnú vyživovaciu
povinnosť bez ohľadu na to, či spolu žijú alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade
rovnaká. Táto skutočnosť je odôvodnená ich rovnakým postavením v rodine a vyplýva z ich rovnakých
práv a povinností v manželstve. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého

z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní
o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Podľa § 73 ods.
2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide
o výživné pre maloleté dieťa.

25. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že vyživovacia povinnosť medzi manželmi je súčasťou
ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú povinnosť aplikovať princípy,
ktorými je charakterizované manželstvo a ktoré sú výslovne uvedené v Zákone o rodine. Ide najmä
o ust. § 18 Zákona o rodine, ktoré určuje, že obidvaja manželia majú rovnaké práva a povinnosti
a sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa

spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Z ust. § 19 Zákona o rodine vyplýva, že o
uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov a uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná
starostlivosťodetiadomácnosť.Vyživovaciapovinnosťmedzimanželmijeprávnapovinnosťanemožno
ju považovať za príkaz morálky. Do zákonnej úpravy sa premietajú aj morálne princípy a sú dôležitým

korektorom aplikácie ustanovení, ktorým je vzájomná vyživovacia povinnosť manželov. Z hľadiska §
75 ods. 2 Zákona o rodine nebude bez významu ani okolnosť, z akého dôvodu došlo k neplneniu
vyživovacej povinnosti, pretože práve dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže poukázať na to, či
poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi. Je povinnosťou súdu zisťovať dôvody
neplnenia vyživovacej povinnosti medzi manželmi, pretože práve na tomto základe možno posúdiť, či

sú splnené všetky podmienky pre určenie vyživovacej povinnosti. Vo všeobecnosti možno hovoriť o
pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje
a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to súhrn určitých etických
a kultúrnych pravidiel (noriem) spoločnosti, všeobecne uznávaných a činnosť namierenú proti uvedeným
pravidlám možno preto označiť za činnosť proti dobrým mravom (kontra bonus mores).

26. Z vykonaného dokazovania, s prihliadnutím na vyššie uvedené úvahy, mal súd preukázané, že
manželstvo účastníkov konania vzniklo dňa 22.2.2014. Pred uzatvorením manželstva sa účastníkom
dňa 23.4.2012 narodil maloletý syn U. M.. Krátko po uzatvorení manželstva sa začali medzi manželmi
nezhody, ktoré vyústili až do dobrovoľného opustenia spoločnej domácnosti navrhovateľkou s jej

maloletým synom dňa 3.8.2014. Dňa 19.9.2014 podala navrhovateľka návrh na rozvod. Uznesením o
nariadení predbežného opatrenia zo dňa 31.10.2014 súd dočasne zveril maloletého U.Á. do osobnej
starostlivosti otca, ktorý sa nachádzal u otca od 16.10.2014 z dôvodu fyzického napadnutia maloletého
navrhovateľkou (uznesenie bolo potvrdené aj krajským súdom). Ešte v deň 14.10.2014 navrhovateľkapodala na poštovú prepravu návrh na priznanie manželského výživného (návrh bol doručený súdu dňa
17.10.2014). Za celé posudzované obdobie od 16.10.2014 do 6.1.2016 sa maloletý U. nachádzal u otca,
ktorý zabezpečoval jeho starostlivosť. Napriek tejto skutočnosti navrhovateľka v období od 16.10.2014

do 23.4.2015 poberala na maloleté dieťa rodičovský príspevok, čo mal súd preukázané z potvrdenia
úradu práce. Dve deti mala navrhovateľka z prvého manželstva uzatvoreného s E. M., ktoré boli zverené
do osobnej starostlivosti otca. Navrhovateľka sa následne aj zamestnala od 1.9.2015, pričom nemala
zverené do osobnej starostlivosti ani jedno zo svojich detí, preto jej nič nebránilo zamestnať sa aj skôr.
Po opustení spoločnej domácnosti sa zdržiavala v byte svojho bývalého manžela a od 25.2.2015 bývala

krátko u svojej známej v Michalovciach, čo mal súd preukázané z výpovede samotnej navrhovateľky.
Súd dáva do pozornosti, že na vyšetrení u znalkyne Dr. Sklenárovej dňa 4.2.2015 navrhovateľka sama
uviedla,žemávážnuznámosť2mesiace.LustráciouvRegistriobyvateľovSRsúdzistil,žeod14.4.2015
mala navrhovateľka prihlásený trvalý pobyt na adrese Budkovce 327, kde žila so svojím v tom čase
priateľom, U. B.. V súčasnosti je navrhovateľka vydatá za U. B..
27. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že konanie navrhovateľky bolo v rozpore

s dobrými mravmi. Spoločnú domácnosť opustila dobrovoľne dňa 3.8.2014 s maloletým dieťaťom,
následne od 16.10.2014 sa maloletý nachádzal v starostlivosti otca po fyzickom napadnutí matkou
(súd poukazuje na lekársku správu, správu z psychologického vyšetrenia obe zo dňa 17.10.2014).
Navrhovateľka mohla žiadať výživné najskôr od podania návrhu, t.j. od 14.10.2014, nie od 1.10.2014
ako žiada. Od 16.10.2014 sa však nestarala o maloleté dieťa, nič jej nebránilo zamestnať sa, aj popri

štúdiu nadstavby, pričom od 9.6.2015 aj bola zamestnaná, na výživné prispievala povinnému minimálne
a nepravidelne, sama poberala rodičovský príspevok, hoci sa nestarala o maloleté dieťa. Po rozvode
prvého manželstva v rámci vyporiadania BSM jej bolo vyplatených 16.500,- €, čo je tiež príjmom,
navrhovateľka teda nebola na hranici životného minima. Od decembra 2014 udržiavala mimomanželskú
známosť a následne od 14.4.2015 žila s týmto partnerom v spoločnej domácnosti. Navrhovateľka si teda

v období od 14.10.2014 do 6.1.2016 neplnila svoje povinnosti či už manželské s poukazom na ust. §
17 a 18 zákona o rodine, alebo vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Aj napriek týmto skutočnostiam, žiada
od povinného priznanie výživného, pričom v návrhu tvrdila, že sa stará o domácnosť (od 3.8.2014 už
neviedli s povinným spoločnú domácnosť). Ako už súd uviedol vyššie, bez významu nie je ani okolnosť,
z akého dôvodu došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože práve dôvod neplnenia vyživovacej

povinnosti môže poukázať na to, či poskytnutie výživného je alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi.
V danom prípade dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti je podstatný, navrhovateľka v období, za
ktoré žiada priznanie výživného sa nestarala o spoločnú domácnosť, nakoľko ju opustila, ani o maloleté
dieťa, minimálne od decembra roku 2014 udržiavala mimomanželskú známosť a následne s novým
partnerom žila v spoločnej domácnosti od 14.4.2015, teda ešte za trvania manželstva. Rozsudok o

rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 6.1.2016, pričom súd zveril maloletého U. do starostlivosti otca.

28. Vzhľadom k tomu, že súd dospel k záveru, že priznanie výživného by bolo v rozpore s dobrými
mravmi, nezaoberal sa preto bližšie príjmami a výdavkami účastníkov konania. Záverom súd konštatuje,
že sa nezaoberal ani námietkami týkajúcimi sa bezpodielového spoluvlastníctva manželov a ich

prípadnej dohody zo dňa 11.7.2014, nakoľko toto nie je predmetom tohto konania.

29. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, právnych úvah a zákonných ustanovení súd vo
výroku I návrh navrhovateľky zamietol.

30. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch
vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).