Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, April 26, 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/68/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117202372
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Varga

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5117202372.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a

členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: BNP
PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 75009 Paríž, Francúzsko,
konajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpený
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly s.r.o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava,
proti žalovanej: I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX, o zaplatenie 1.317,93 eur s príslušenstvom,
na základe odvolania proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 41Csp/27/2017-65 zo dňa 23.októbra

2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 581,96
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 22.5.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a vo zvyšnej časti žalobu z a m i e t a.

Stranám sporu n á r o k na náhradu trov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 545,16 eur
spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 545,16 eur od 22.5.2015 do zaplatenia,

všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Vychádzal
z toho, že záväzkový vzťah uzavretý zmluvou o úvere zo dňa 12.10.2012 je vzťahom spotrebiteľským
v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov, na základe ktorého (vzťahu) žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 600 eur, pričom
žalovaná preukázateľne vyčerpala sumu 1.466,10 eur (revolvingový úver), ktorú mala splácať v
mesačných splátkach vo výške 5% z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok v sume 300
eur. Podľa predloženej platobnej histórie žalovaná uhradila celkom 920,94 eur.

2.Následne súd prvej inštancie skúmal zákonné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 predmetného zákona a
dospel k záveru, že zmluva neobsahuje (§ 9 ods. 2 písm.k/) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov. Zmluva totiž uvádza, že pri výške čerpania revolvingového úveru 600 eur je výška
mesačnej splátky 58,10 eur v 12 rovnakých mesačných splátkach a celková suma k zaplateniu je 732
eur.Podľaokresnéhosúdunemôžebyťpochybnosti,žepovinnounáležitosťouzmluvyo(revolvingovom)
spotrebiteľskom úvere je podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy aj uvedenie sumy istiny, počtu

splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov a tiež termínov splátok. Účelu právnej úpravy spotrebiteľského
práva pritom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.,
ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „suma, počet a termíny splátok“ viaže ku každej
z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru, ktorá sa má zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokoma tiež k prípadným iným poplatkom. Súd bol toho názoru, že formulácia v rozhodnej časti zmluvy
ohľadne uvedenia výšky splátok nebola dostatočne presná, nakoľko sa uvádza len počet splátok (12),
výška jednotlivej splátky (58,10 eur) a súčet všetkých splátok (935,88 eur), teda nedošlo k špecifikácii

samostatne k istine, úrokom a poplatkom. Na nedostatku tejto chýbajúcej náležitosti nemení nič ani
priložená platobná história, v ktorej je uvedený predpis splátky, nakoľko táto nie je súčasťou zmluvy.
3.S ohľadom na uvedené považoval súd prvej inštancie v súlade s § 11 ods. 1 písm. b) aplikovaného
zákona poskytnutý úver pre absenciu predmetnej náležitosti za bezúročný a bez poplatkov a žalobu (o
zaplatenie sumy 1.317,93 eur) za dôvodnú iba v časti o zaplatenie sumy 545,16 eur (1.466,10 eur, t.j.

poskytnutý úver - 920,94 eur, t.j. celková úhrada žalovanej), na ktorej zaplatenie zaviazal žalovanú a vo
zvyšku, t.j. o zaplatenie sumy 772,77 eur, žalobu zamietol.

4.Pri posudzovaní uplatneného nároku na úroky z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 545,16
eur od 22.05.2015 do zaplatenia mal okresný súd za to, že žalovaná sa dostala do omeškania dňom
nasledujúcim po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, t.j. dňom 22.05.2015. V čase prvého dňa

omeškania žalovaného so zaplatením dlžnej sumy, t.j. ku dňu 22.05.2015, bola výška základnej úrokovej
sadzby ECB 0,05 % ročne. Žalobcovi tak vzniklo v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a
ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. právo na zaplatenie úrokov z omeškania
vo výške 8,05 % ročne zo sumy 545,16 eur od 22.05.2015 do zaplatenia.

5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania, nakoľko jej zo spisu
žiadne nevyplývajú.

6.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia a

vrátenia veci na ďalšie konanie okresnému súdu. Uviedol, že na základe zmluvy poskytol žalovanej
revolvingový úver vo forme úverového rámca do výšky 5.000 eur, pričom žalovaná takto po dobu trvania
úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške
1.600,05 eur a uhradila sumu vo výške 884,14 eur. V dôsledku neplnenia dohodnutých splátok zo
strany žalovanej bola dňa 21.05.2015 vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru. S ohľadom na uvedené

predstavoval dlh žalovaného voči žalobcovi ku dňu zúčtovania do právneho vymáhania sumu v celkovej
výške 1.317,93 eur, ktorá pozostávala zo sumy 1.188,33 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo
sumy 117,18 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 5,24 eur z titulu dlžného poistného z úveru
a zo sumy 7,18 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobcom uvádzaná výška
dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovanej podľa predloženého výpisu

z úverového účtu. Okrem toho sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej úverovej istiny vo výške
27,48 % ročne zo sumy 1.188,33 eur od 22.05.2015 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 8,05
% ročne zo sumy 1.310,75 eur od 22.05.2015 do zaplatenia.
7.Taktiež odvolateľ nesúhlasil so záverom, že zmluva neobsahuje podstatnú náležitosť v zmysle § 9
ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre

spotrebiteľov, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Mal totiž za to,
že predmetom Zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty je poskytnutie
revolvingového úveru formou tzv. povoleného prečerpania, to znamená, že žalobca poskytuje žalovanej
určitý úverový rámec, z ktorého môže žalovaná čerpať podľa svojho uváženia peňažné prostriedky
maximálne do výšky poskytnutého úverového rámca, pričom záleží výlučne na jej vôli, či, kedy a

koľko peňažných prostriedkov z poskytnutého úverového rámca vyčerpá. Žalobca nevie vôľu žalovanej
predpokladať ani ovplyvniť, preto nemohol v zmluve uviesť výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov inak, než to urobil na úverovej zmluve, to znamená, že výška splátky je 5 % z dlžnej
sumy zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur a že je splatná 10. deň v mesiaci.
8.Napokon žalobca odvolateľ poukázal na nesprávny výpočet súdu ohľadne vykonaných úhrad, keď do

súdneho spisu žalobca doložil potvrdenie o prijatých platbách, ako aj výpis z úverového účtu žalovanej,
z ktorých vyplýva, že vrátila sumu len vo výške 884,14 eur a nie sumu 920,94 eur ako uvádza súd v
odôvodnení rozsudku. Suma úhrad 884,14 eur predstavuje súčet platieb vykonaných pred mimoriadnym
zosplatnením úveru vo výške 847,34 eur a po jeho zosplatnení vo výške 36,80 eur.

9.Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

10.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná
strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), preskúmal vec v rozsahudanom v ustanovení § 379 - 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa §
219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie
zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

11.Odvolaciaargumentáciajeopodstatnenávčastitvrdeniaonesprávnomvýpočte výškycelkovejsumy
uhradenej žalovanou, nakoľko okresný súd skutočne dve posledné úhrady žalovanej - a to zo dňa
16.6.2015 vo výške 16,80 eur a z 11.3.2016 vo výške 20 eur, spolu teda 36,80 eur - duplicitne odpočítal
od výšky poskytnutého úveru (1.466,10 eur) v neprospech žalobcu. Obidve tieto dve platby už totiž boli

započítané v sume (884,14 eur), ktorú uviedol žalobca ako dobrovoľnú výšku úhrady (č.l. 1 spisu) a len
túto čiastku (884,14 eur) teda bolo potrebné od výšky poskytnutého úveru (1.466,10 eur) odpočítať. Súd
prvej inštancie, zrejme vychádzajúc z prehľadu platieb na č.l. 16 až 19 spisu - kde boli tie dve úhrady
evidované osobitne ako úhrady po zosplatnení pohľadávky - ich však ešte raz od sumy poskytnutého
úveru odpočítal. Aj z ďalšieho listinného dôkazu (č.l. 21 spisu) označeného ako „Potvrdenie„ zo dňa
31.1.2016 však vyplýva, že hoci išlo o úhrady po zosplatnení úveru (čo zrejme okresný súd uviedlo do

omylu), žalobca už v rámci skutkového vymedzenia žaloby tieto dve platby žalovanej do úhrad riadne
započítal.
12.Na základe konštatovaného pristúpil krajský súd k zmene napadnutého rozsudku tak, že povinnosť
žalobkyne zaplatiť žalovanému istinu úveru zvýšil o 36,80 eur na sumu 581,96 eur.

13.Vo zvyšnej časti sa krajský súd s odvolacou argumentáciou nestotožnil. Pokiaľ odvolateľ tvrdí, že
celková suma poskytnutého úveru predstavuje 1.600,05 eur (a od tejto sumy sa domáha odpočítať
úhrady vykonané žalovanou) a nie 1.466,10 eur ako uzavrel okresný súd, sám žalobca v obsahu žaloby
(č.l. 1 spisu) vymedzil, že v rámci sumy 1600,05 eur tvoria čiastku 1.466,05 eur (všetky) čerpania z úveru
a vo zvyšnej časti (133,95 eur) ide o rôzne (bližšie nešpecifikované - pozn. odvol. súdu) poplatky. S

ohľadom na východiskový postulát okresného súdu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti posudzovaného
úveru, však/ale iný postup/výpočet, než vykonal okresný súd, keď ako konečnú sumu istiny úveru (od
ktorej odpočítal úhrady žalovanej) ustálil práve výšku skutočne poskytnutých finančných prostriedkov (a
nie aj poplatky), neprichádza do úvahy.

14.V súvislosti s odvolacou námietkou, v zmysle ktorej žalobca/veriteľ nerozdelil stanovenú splátku na
časť pripadajúcu (osobitne) na istinu, úrok, resp. poplatky, nakoľko ide o revolvingový úver, krajský
súd (akceptujúc východiská súdu prvej inštancie opísané v bode 2 tohto odôvodnenia) poznamenáva,
že z relevantnej právnej úpravy spotrebiteľských úverov nevyplýva výnimka z predmetnej obligatórnej
zmluvnej náležitosti pre revolvingový úver. Ani podstata revolvingového úveru totiž nezabraňuje

určiť jasným, prehľadným a zrozumiteľným spôsobom určiť/stanoviť pomer medzi výškou splátky
pripadajúcou na istinu, úroky a poplatky, napr. v podobe percentuálneho vyjadrenia. Nemožno pritom
pochybovať o význame predmetnej náležitosti z pohľadu ochrany spotrebiteľa, napríklad z dôvodu
kontroly, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť použiť len na úhradu úrokov. Z iných
dôvodov nesprávnosť predmetného záveru žalobca nenamietal. Odvolací súd preto, s ohľadom na

svoju principiálnu viazanosť nielen rozsahom, ale aj konkrétnymi odvolacími dôvodmi, ktoré odvolateľ
vo svojom odvolaní vymedzí v lehote zákonom stanovenej na podanie odvolania (§ 380 ods. 1 CSP),
ani nemohol dotknutý záver podrobiť ďalšiemu prieskumu.

15.Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s plnením peňažnej čiastky, priznal krajský súd žalobcovi

aj úrok z omeškania (§ 517 OZ v spojení s § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka). Pokiaľ ide o okamih vzniku omeškania a výšku sadzby
úroku z omeškania, odvolací súd si v celom rozsahu osvojil argumentáciu okresného súdu (bod 4 tohto
odôvodnenia) a v konkrétnostiach na ňu odkazuje.

16.Zhrnúc doteraz konštatované, odvolací súd uplatnený nárok v prevyšujúcej časti istiny, zmluvného
úroku a úroku z omeškania zamietol.

17. V dôsledku zmeny prvoinštančného rozhodnutia rozhodoval odvolací súd v zmysle § 396 ods.
2 CSP (v spojení s § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP) o nároku na náhradu trov celého

(prvoinštančného i odvolacieho) konania. Napriek čiastočnej zmene rozsudku na základe odvolania
žalobcu v jeho prospech, je stále procesne úspešnejšou stranou sporu - ktorej by preto inak vznikol
nárok na náhradu trov konania - žalovaná. Aj v tomto štádiu konania však platí, že pre jej procesnúnečinnosť, jej v súvislosti s predmetným konaním žiadne trovy nevznikli. Z týchto dôvodov krajský súd
súhrnným výrokom nepriznal náhradu trov ani jeden zo strán sporu.

18.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým,
že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie,
v čom spočíva táto vada.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti
podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.