Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 5C/339/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1713218245
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1713218245.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok sudcom Marekom Mikulčíkom, v právnej veci žalobcov: 1/ P. O., A.. X.X.XXXX, W.

X. XXXX/X, W., štátny občan SR, 2/ P. X., A.. XX.X.XXXX, W. A.. M. XXXX/X, W., štátna občianka SR, 3/
G.. Ľ. M., A.. XX.X.XXXX, W. XXX XX P. F. W. XXX, štátna občianka SR, 4/ H. Š., A.. X.X.XXXX, W. XXX
XX P. F. W. XXX, štátny občan SR, všetci zastúpení: JUDr. Dušanom Repákom, advokátom so sídlom
Krížna 47, Bratislava, proti odporkyni: P. C., A.. XX.X.XXXX, W. F.H. XXXX/XX, W., štátna občianka SR,
zastúpená: Beňová, s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Blumentálska 8, Bratislava, IČO: 47 232
366, o určenie dedičského práva, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že závet zo dňa 23. 9. 2010 poručiteľky P. O., H.. X., A.. XX. XX. XXXX Q. Q. H., A. W. P.

F. W. XXX, ktorá zomrela dňa 7. 12. 2010, je neplatný.
Žalobcovia 1/, 2/, 3/, 4/ majú spoločne a nerozdielne voči žalovanej nárok na náhradu trov konania, o
výške ktorého bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2013 sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti závetu
poručiteľky P. O., H.. X., A.. XX.XX.XXXX Q. Q. H., A. W. XXX XX P. F. W. XXX, ktorá zomrela
dňa 7.12.2010 (ďalej len „poručiteľka“), ďalej určenia dedičského práva žalobcov a žalovanej ako
dedičov v I. dedičskej skupine po poručiteľke a náhrady trov konania. Žalobcovia procesne zaútočili
skutkovým tvrdením, že v dedičskej veci po poručiteľke vydal Okresný súd Pezinok dňa 24.10.2013 pod

č. k. 13D/944/2010-159 uznesenie, ktorým konanie o dedičstve prerušil do právoplatného skončenia
konania o dedičskom práve, vedeného na návrh odkázaných dedičov a žalobcov odkázal na podanie
žalobného návrhu na rozhodnutie o spornom dedičskom práve. Poukázali na to, že dňa 7.12.2010
zomrela poručiteľka a dedičské konanie po nej prebieha na Notárskom úrade JUDr. Adriany Papankovej,
sosídlomNám.1.mája7,90301Senec(ďalejlen„notárskyúrad") podč.13D/944/2010,Dnot35/2011.
Akodedičiazozákonav1.dedičskejskupinepodľaustanovenia §473zákonač.40/1964Zb.Občiansky
zákonníkprichádzajúdoúvahy žalobcoviaažalovaná. Uviedli,žedňa15.06.2012bolnotárskemuúradu

poštou doručený list od žalovanej, v ktorom uviedla, že vo svojom byte našla závet poručiteľky, pričom
overenú fotokópiu záveru zaslala notárskemu úradu ako prílohu listu. Predmetným závetom, ktorý bol
údajne spísaný dňa 23.09.2010 poručiteľka zanechala všetok svoj hnuteľný ako aj nehnuteľný majetok
žalovanej. Napojednávaníkonanomdňa15.10.2012žalobcovia akoopomenutídedičiazhodneuplatnili
absolútnu neplatnosť závetu poručiteľky, a to predovšetkým z dôvodu, že listina, ktorá bola predložená
žalovanou ako závet poručiteľky neobsahuje pravú vôľu poručiteľky, listina bola spísaná tri mesiace pred
jej smrťou, kedy poručiteľka najmä vzhľadom na jej vysoký vek a zdravotný stav nebola už spôsobilá

posúdiťprávnenásledkysvojhokonaniavsúvislostivykonanímtohtoprávnehoúkonu. Žalobcoviatvrdili,
že k podpísaniu závetu poručiteľky došlo za podozrivých okolností, domnievajú sa, že závet neobsahuje
skutočnú vôľu poručiteľky a to aj s poukazom na konanie žalovanej v minulosti, kedy žalovaná sa v roku
2005 snažila poručiteľku pozbaviť spôsobilosti na právne úkony (konanie bolo vedené na Okresnomsúde Bratislava II pod sp. zn. PS/119/2005), kedy poukazovala vo svojom návrhu na skutočnosť, že
poručiteľka trpí duševnou poruchou, ktorá ovplyvňovala jej schopnosť robiť akékoľvek právne úkony.
Rovnako sa žalovaná v roku 2005 súdnou cestou domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy,

ktorou poručiteľka darovala žalobcovi 1/ pozemky v katastrálnom území P. F. W. (konanie bolo vedené
na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. 50C/12/2005). V predmetnom súdnom konaní žalovaná
tvrdila, že poručiteľka trpí duševnou poruchou založenou na báze demencie vaskulárneho typu, a pod
jej vplyvom je poručiteľka schopná podpísať čokoľvek, bez ohľadu na obsah podpisovanej listiny, pričom
nevie posúdiť následky svojho konania. Žalobcovia vyvodili záver, že žalovaná mala už v minulosti

skúseností s ovplyvňovaním poručiteľky a vytvorením situácií, kedy poručiteľka bola schopná podpísať
čokoľvek, tak ako sama poručiteľka uviedla v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod
sp.zn. 50C/12/2005. Aj z uvedeného dôvodu sa možno odôvodnene domnievať, že závet nie je prejavom
skutočnej vôle poručiteľky, ide len o výlučne úmyselné konanie zo strany žalovanej so snahou získať
neoprávnene prospech. Žalobcovia ďalej tvrdili, že podozrivou skutočnosťou je i to, že závet poručiteľky
sa objavil v domácnosti žalovanej až skoro dva roky po smrti poručiteľky. Poukázali na to, že z

predloženej fotokópie závetu poručiteľky vyplýva, že tento mal byť podpísaný dňa 23.9.2010, kedy
poručiteľka mala už 97 rokov a jej zdravotný stav sa oproti roku 2005 podstatne zhoršil. Zhoršil sa práve v
spojení s vyššie spomínanými súdnymi spormi, ktorými ju žalovaná nútila prechádzať, a tieto poručiteľka
zle znášala najmä po psychickej stránke. V čase, kedy mala závet poručiteľka údajne podpísať užívala
viaceré lieky na liečenie svojho psychického stavu. Žalobcovia tiež procesne zaútočili návrhmi na

vykonanie dokazovania.

2. Žalovaná sa k doručenej žalobe vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 5.6.2014, v ktorom uviedla,
že sa so žalobným návrhom nestotožňuje, žalobcovia v rámci predmetného konania neuniesli
dôkazné bremeno, ktoré je vzhľadom na tvrdenia obsiahnuté v ich žalobnom návrhu na ich strane,

na základe čoho považuje návrh žalobcov za nedôvodný a žiada súd, aby žalobu zamietol a
priznal žalovanej náhradu trov konania. Žalovaná sa procesne bránila skutkovým tvrdením, že ňou
predložený závet poručiteľky zo dňa 23.9.2010 spĺňa náležitosti závetu podľa ustanovenia § 476b a nasl.
Občianskeho zákonníka, vôľa poručiteľky bola poručiteľkou výslovne prejavená pred dvoma svedkami
a poručiteľka, ako aj svedkovia sa na predmetný závet podpísali. Závet, ktorého osvedčená kópia bola

súdnemu komisárovi predložená v rámci prejednania dedičstva po poručiteľke, je v zmysle Občianskeho
zákonníka platným závetom. K žalobcom namietaným predošlým súdnym konaniam, ktoré boli vedené
na Okresnom súde Bratislava II pod sp.zn. Ps/l19/2005 a sp.zn. 50C/12/2005 a ktorých predmetom bolo
posúdenie spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, žalovaná uviedla, že predmetné súdne konania
nepreukazujú žalobcami uvádzané tvrdenia, podľa ktorých poručiteľka nebola spôsobilá posúdiť právne

následky svojho konania. Naopak z výsledkov predmetných súdnych konaní vyplynulo, že poručiteľka
aj napriek jej pokročilému veku bola spôsobilá na právne úkony a tým aj spôsobilá relevantne posúdiť
právne následky svojho konania.

3. Uznesením č.k. 5C/339/2013-120 zo 7. júna 2016 súd konanie v časti určenia, že žalobcovia a

žalovaná, sú oprávnení dediť v I. dedičskej skupine po poručiteľke zastavil, z dôvodu prekážky skôr
začatej veci. Po právoplatnosti tohto uznesenia tak predmetom sporu zostalo iba určenie neplatnosti
závetu poručiteľky.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, žalobcov a svedkov: U. F., T. H.; ďalej prečítaním

a oboznámením obsahu listinných dôkazov, resp. podaní strán: spis Okresného súdu Bratislava II sp.
zn. Ps 119/2005, spis Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 50C 12/2015, spis Okresného súdu Pezinok
sp. zn. 13D/944/2010, návrh, kópia podacieho lístku, uplatnenie relatívnej neplatnosti závetu zo dňa
30. 11. 2013, podanie žalovanej, vyjadrenie Univerzitnej nemocnice v Bratislave, odpoveď na žiadosť,
vyjadrenie, vyjadrenie žalovanej, vyjadrenie žalobcov, podanie žalovanej, originál závetu, podanie, ks

listinné dôkazy obsahujúce originálne podpisy poručiteľky, oznámenie svedkyne Podhorskej, znalecký
posudok.

5. Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojej úvahy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach;
pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli strany sporu,

resp. ich zástupcovia a zistil nasledovný skutkový stav:
Z výpovedí strán súd zistil, že žalobca 1/ a žalovaná sú deťmi poručiteľky, pričom žalobcovia 2/,3/ a 4/ sú
vnukmi poručiteľky. Poručiteľka žila v roku 2010 v zariadení opatrovateľskej služby Gerium v Bratislave -
Podunajských Biskupiciach, kde ju pravidelne chodievali navštevovať žalobca 1/ (každý týždeň v stredua v sobotu) a žalovaná (každých 10 až 14 dní), sporadicky ju navštevovala žalobkyňa 2/ (asi 5-6 krát,
naposledy v auguste 2010), žalobcovia 3/ a 4/ poručiteľku v tomto zariadení nenavštevovali. Pri jednej
z návštev mala poručiteľka žalovanej povedať nasledovné: „Vieš čo? Keď ma nechodia navštevovať, ja

to dám tebe, napíš si závet, lebo ja to písať neviem.“. Žalovaná preto text závetu napísala doma, v
období od 9. do 23. septembra 2010. Poručiteľka text závetu vlastnoručne podpísala dňa 23.9.2010
pred dvoma svedkami. Svedkyňa T. H. na pojednávaní konanom dňa 23.2.2016 vypovedala, že bola
prítomná pri podpisovaní závetu. Zo strán sporu svedkyňa pozná žalobcov 1/,2/,3/ a žalovanú, žalobcu
4/ svedkyňa nepozná. Svedkyňa po nahliadnutí do originálu závetu zo dňa 23. 9. 2010 uviedla, že na

tomto závete je jej podpis. Svedkyňa si pamätala, ako ju začiatkom septembra 2010 oslovila pani P.
C. s tým, či by mohla byť ako svedkyňa prítomná pri podpisovaní závetu pani P. O.. Svedkyňa mala
vedomosť o tom, že s r rovnakou požiadavkou žalovaná oslovila aj pani F.. Pani F. následne priamo
oslovila svedkyňa, dohodli sa spolu na termíne 23.9.2010, kedy by mohli obidve prísť a oznámili to
P. C.. Nastúpili na autobus, pred starobincom sa stretli so žalovanou. Išli spoločne dovnútra, na prvé
poschodie do izby pani P. O., zvítali sa s pani O., pričom svedkyňa sa pani O. opýtala, či vie, načo

prišli. Poručiteľka povedala že vie, že ide o spísanie závetu, a že kázala pani P. C. tento závet spísať.
Pani P.H. C. prečítala závet pani P. O. a spýtala sa jej, či tomu rozumie. Svedkyňa si už pre odstup
času nepamätala, čo presne pani O. odpovedala, avšak poručiteľka povedala také niečo, že „nie je
sprostá“ a že vie, čo je v závete napísané. Následne sa na závet podpísala pani P.H. O. a potom sa
na závet podpísali aj svedkyne. Po tomto sa ešte chvíľku rozprávali s pani O., pýtali sa jej, ako sa

má. Na závet sa podpisovali v poradí: najskôr poručiteľka P.H. O., potom svedkyňa H. a na záver
svedkyňa U. F.. Svedkyňa U. F. na pojednávaní konanom dňa 23.2.2016 vypovedala, že zo strán
sporu pozná žalobcov 1/, 2/, 3/ a žalovanú, žalobcu 4/ svedkyňa nepozná. Svedkyňa po nahliadnutí
do originálu závetu zo dňa 23. 9. 2010 uviedla, že na tomto závete je jej podpis. Svedkyňa uviedla, že
začiatkom septembra 2010, ju aj pani H. kontaktovala žalovaná s tým, či by išli svedčiť ako svedkyne

k spísaniu závetu. Žalovaná svedkyňu vtedy kontaktovala telefonicky. Svedkyňa si pamätala, ako sa
spoločne so svedkyňou H. telefonicky dohadovali na tom, ktorý deň by mohli ísť svedčiť k spísaniu
závetu, pretože v tom čase pani H. bola ešte zamestnaná. Dohodli sa na konkrétnom dátume a vtedy
prišli autobusom MHD do Podunajských Biskupíc, kde sa nachádzalo geriatrické zariadenie, v ktorom
bola umiestnená poručiteľka pani O.. Pred zariadením svedkyne čakala žalovaná, ktorá ich zaviedla

hore na poschodie. Išli takou dlhou chodbou, po ľavej strany boli plechové, či antikorové dvere, asi išlo o
výťah a po pravej strane boli dvere do izieb. Išli za pani O. do izby, v ktorej bola poručiteľka sama. Zvítali
sa s poručiteľkou a opýtali sa jej, či vie, načo prišli. Poručiteľka povedala, že vie. Žalovaná dva krát
prečítala pani O. znenie závetu a pýtala sa jej, či tomu porozumela. Pani O. na to odpovedala, že vie,
čo je tam napísané, že ona sama kázala, aby bol takýto závet napísaný. Následne prišlo k podpísaniu

závetu poručiteľkou a potom sa na závet podpísali svedkyne. Svedkyňa uviedla, že pri podpisovaní
závetu sa najskôr podpísala pani O., potom svedkyňa H. a nakoniec sa podpísala ona. Z originálu
závetu z prílohovej obálky na č.l. 57 spisu mal súd za preukázané, že na jednom liste papiera formátu
A4 sa nachádza počítačovou tlačiarňou vyhotovený text nasledovného znenia: „Závet. Ja, podpísaná
P. O., H.. X., A.. T. XX.XX.XXXX Q. H.Y., W. W. XXX, XXX XX P. F. W., prechodne v T. L., F. S. XX,

XXX XX W., v prítomnosti svedkov U. F., A.. X.X.XXXX, W. Q. W., L. Č.. X a T. H., A.. XX.X.XXXX,
W. Q. A. T., A. J. Č.. XX, spisujem po zrelej úvahe tento závet: Dedičkou všetkého môjho majetku,
ako movitého, tak nemovitého ustanovujem svoju dcéru, P. C. H.. O., narodenú XX.X.XXXX Q. P.
F. W., W. F. XX, XXX XX W.. Potvrdzujeme svojimi podpismi, že P. O., A.. XX.XX.XXXX, pred nami
súčasne prítomnými svedkami vyššie uvedený závet dnes vlastnoručne podpísala a výslovne prejavila,

že listina obsahuje jej poslednú vôľu. V Bratislave 23. 9. 2010 “. Pod týmto textom sa nachádza vlastnou
rukou poručiteľky perom písaný text: „P. O. P. F. W. W. XXX“ a dva perom písané podpisy svedkov: „T.
H. U. F.“. Zo súdnoznaleckého psychiatrického posudku číslo 02/2017, vypracovaného dňa 7.5.2017
MUDr. Elenou Žigovou, znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria liečba
alkoholizmu a toxikománie, gerontopsychiatria mal súd za preukázané, že znalkyňa v záveroch svojho

posudku uviedla, inter alia, nasledovné: „Znalkyňa podrobne preštudovala sprístupnenú zdravotnú
dokumentáciu posudzovanej a vychádzajúc z dlhoročnej klinickej praxe v gerontopsychiatrii a súdnej
psychiatrii považuje získané údaje za dostatočné pre postavenie záverov posudku. Vzala do úvahy
aj údaje zo spisového materiálu, čo preukazuje na stranách 4-9. Podrobný výpis zo zdravotnej
dokumentácie na 5 stranách odráža aj všeobecný poznatok znalcov v psychiatrii, že pre stanovenie

spôsobilosti poručiteľky je podstatnejšie to, čo sa zistí zo zdravotnej dokumentácie než mnohokrát
rozporné výpovede účastníkov konania a svedkov. ...Zdravotný stav poručiteľky bol až do roku 2009
uspokojivý, aj keď už dlhodobo trpela polymorbiditou vysokého veku, prevažne cievnej genézy -
univerzálna ateroskleróza s postihnutím mnohých orgánov, včítane mozgu. Jej mozog bol ohrozenýako nedokrvovaním pri opakovanom srdcovom zlyhávaní, tak aj fibriláciou predsiení s opakovanými
mikro-tromboembolizáciami /drobné mnohopočetné upchávanie malých koncových tepničiek mozgu
krvnými zrazeninami, ktoré sa tvoria pri nedostatočnom sťahovaní sa srdcových predsiení/. Chronické

cievne ochorenie je často spojené s naštartovaním neurodegeneratívneho ochorenia - Alzheimerovej
choroby. Vyústenie do demencie sa manifestovalo v roku 2009, kedy cca od júna nastal zlom s
poruchami orientácie, správania a pocitmi, že sa jej strácajú veci, neskôr začiatkom roku 2010 s
prejavmi difúznej chorobnej podozrievavosti. Demencia stredného stupňa u chorej mala negatívny
dopad na jej spôsobilosť na právne úkony, istú úlohu zohrával aj zlý celkový zdravotný stav s

ubúdaním síl i psychickej odolnosti. Psychický stav nebohej poručiteľky dokumentujú 3 hospitalizácie na
Gerontopsychiatrickom oddelení v rokoch 2009-2010. Bez pochýb trpela demenciou stredného stupňa
s depresiou a neskôr chorobnou vzťahovačnosťou a podozrievavosťou. Išlo o nezvratné, progredujúce
duševné ochorenie, kontinuálne prebiehajúce už pred rokom 2009, potom už manifestne s prejavmi
dezorientácie, ochudobnením myslenia, úsudkových schopností. Chorí bývajú v takomto stave ľahko
ovplyvniteľní, sugestibilní a vo svojich úsudkoch katatýmni /myslia na základe momentálnych citových

pohnútok bez uplatnenia logického úsudku/. Ak berieme do úvahy aj kontext života poručiteľky /ktorá
mala pár rokov nazad obhajovať pred vlastnou dcérou svoju právnu spôsobilosť na súde a ktorá sa
mala vyjadriť, že chce majetok dať rovnakým dielom všetkým svojim dedičom/, predmetný právny úkon,
ktorý vykonala dva a pol mesiaca pred svojou smrťou a v jej demencii nezapadá do kontextu jej života
a jej „zdravých" plánov a rozhodnutí v minulosti. Celkové zhoršovanie zdravotného stavu poručiteľky

od leta roku 2009 malo celkovo negatívny dopad na jej život - slabla a zostávala stále viac odkázaná
na starostlivosť personálu sociálneho zariadenia, bývala dezorientovaná, strácala svoje veci, resp. ich
schovávala a nevedela nájsť, bola vzťahovačná a podozrievavá. Stav kolísal čo do intenzity a zaiste
závisel od jej celkového zdravotného stavu a pravdepodobne aj meteorosenzitivity. Vedela sa nakrátko
sústrediť a zakrývať medzery v pamäti - ak sa jej kládli krátke otázky a stačila krátka odpoveď. Kolísanie

kvantitypríznakovvšaknemalozásadnýsúvisskvalitoujejlogickéhouvažovania,plánovaniaapostojov.
Tieto boli demenciou negatívne ovplyvnené od roku 2009 nepretržite. Prítomnosť demencie negatívne
ovplyvnila slobodu, vážnosť a určitosť právneho úkonu, ktorý vykonala /v prípade že ho vykonala/;
dá sa s určitosťou predpokladať, že nevedela posúdiť jeho obsah a dosah do detailov. A ak sa mala
vyjadriť v tom zmysle, že nie je hlúpa, aby nevedela čo podpisuje, to nehovorí nič viac než o tom,

že si svoje ochorenie neuvedomovala /anozognózia je typická pre Alzheimerovu demenciu/. Nebohá
P. O. nebola schopná od roku 2009 - teda v čase vykonania predmetného právneho úkonu, resp. aj
iných právnych úkonov - samostatne vykonávať plnohodnotne žiadne právne úkony a to z dôvodov
jej demencie stredného stupňa, spojenej najmä s poruchami orientácie, pamäti, logického myslenia a
uvažovanie a aj pre prítomnosť jej chorobnej paranoidity súvisiacej s jej základným ochorením mozgu

spojeným s demenciou.“. Zo spisu Okresného súdu Bratislava II sp. zn. Ps 119/2005 mal súd za
preukázané, že žalovaná podala dňa 6. júla 2005 návrh na obmedzenie spôsobilosti poručiteľky na
právne úkony. Súd do konania pribral znalkyňu z odvetvia psychiatrie, ktorá poručiteľku vyšetrila dňa
7. 9. 2005 a zistila, že poručiteľka netrpí žiadnym duševným ochorením ani duševnou poruchou,
pre ktorú by nebola plne spôsobilá na právne úkony. Rozsudkom zo dňa 26.9.2005 súd návrh na

obmedzenie spôsobilosti poručiteľky na právne úkony zamietol. Zo spisu Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 50C 12/2015 mal súd za preukázané, že žalovaná dňa 13. júla 2005 podala návrh na určenie
neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi poručiteľkou a žalobcom 1/. V odôvodnení návrhu
žalovaná súdu uviedla: „Ako vyplýva z lekárskej správy zo dňa 21.1.2005 odporkyňa v druhom rade
trpí v prítomnosti a vzhľadom už na svoj vysoký vek 92 rokov duševnou chorobou založenou na báze

demencie vaskulárneho typu. Pod vplyvom tohto ochorenia je schopná podpísať čokoľvek, bez ohľadu
na to, aký obsah má listina, ktorú podpisuje, pričom samozrejme vzhľadom na svoje ochorenie nevie
už preto posúdiť ani právne následky takéhoto svojho konania.“. Súd do konania pribral znalkyňu z
odvetviapsychiatrie,ktorávznaleckomposudkuvypracovanomdňa15.7.2008uviedla,žeporučiteľkaku
dňu 24.6.2005 (v rozhodnom čase podpisu darovacej zmluvy) netrpela duševnou poruchou a dokázala

posúdiť následky svojho konania a ovládať svoje konanie. Rozsudkom zo dňa 29.5.2009 súd návrh na
určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol. Na podklade odvolania podaného žalovanou, Krajský
súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Co/214/09-171 z 9.12.2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa.

6. Súd uvádza tieto právne normy.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo
zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa§35ods.1Občianskehozákonníka prejavvôlesamôžeurobiťkonanímaleboopomenutím;môže
sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.
Podľa § 38 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá

spôsobilosť na právne úkony.
Podľa § 38 ods. 2 Občianskeho zákonníka takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej
poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.
Podľa § 476 ods. 1 Občianskeho zákonníka poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo
ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.

Podľa § 476b Občianskeho zákonníka závet, ktorý poručiteľ nenapísal vlastnou rukou, musí vlastnou
rukou podpísať a pred dvoma svedkami súčasne prítomnými výslovne prejaviť, že listina obsahuje jeho
poslednú vôľu. Svedkovia sa musia na závet podpísať.
Podľa § 477 Občianskeho zákonníka v závete poručiteľ ustanoví dedičov, prípadne určí ich podiely alebo
veci a práva, ktoré im majú pripadnúť. Ak nie sú podiely viacerých dedičov v závete určené, platí, že
podiely sú rovnaké.

7. Aplikujúc citované právne normy na z vykonaného dokazovania zistený skutkový stav dospel súd
k záveru, že žaloba žalobcov je v plnom rozsahu dôvodná. Súd pripomína, že na každý závet sa
vzťahujú všeobecné náležitosti potrebné na platnosť právneho úkonu. Okrem toho je potrebné dodržať
aj osobitné náležitosti uvedené v ustanoveniach § 476 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pokiaľ ide

o všeobecné náležitosti závetu, tie sa týkajú: a) osoby poručiteľa (testamentárnu spôsobilosť má len
fyzická osoba, ktorá má plnú spôsobilosť na právne úkony ); b) náležitosti vôle (prejav vôle poručiteľa
musí byť výslovný, musí z neho zreteľne vyplývať, že ide o poslednú vôľu poručiteľa a koho a čoho sa
závettýka.Pokiaľideovôľuporučiteľa,ajtuplatiavšetkypodmienkyprevznikplatnéhoprávnehoúkonu.
Vyžaduje sa, aby závet bol urobený slobodne a vážne. Prípadný nátlak na utváranie vôle poručiteľa

zo strany dedičia môže mať za následok dedičskú nespôsobilosť dediča); c) listiny, na ktorej je obsah
závetuzachytený(samotnýzávetmusízodpovedaťformálnymaobsahovýmnáležitostiamvyplývajúcim
zo zákona. Písomná forma závetu neznamená, že závet alebo obsah závetu musí byť zachytený na
papierovej listine. Nezáleží ani na tom, v akom jazyku je závet ako súkromná listina napísaný. Zo závetu
musí vyplývať, koho ustanovuje poručiteľ za svojho dediča a v prípade viacerých dedičov musí byť z

neho zjavné, aké podiely alebo veci a práva majú každému z nich pripadnúť.); d) náležitosti predmetu
závetu (predmet závetu musí byť dovolený a možný ). Hoci závet poručiteľky z 23.9.2010 zodpovedal
formálnym a obsahovým náležitostiam vyplývajúcim zo zákona, je nepochybné, že poručiteľka ho
podpísala v čase, keď nemala plnú testamentárnu spôsobilosť. Zo znaleckého dokazovania totiž
vyplynulo, že poručiteľka od roku 2009 nebola schopná samostatne vykonávať plnohodnotne žiadne

právne úkony a to z dôvodov jej demencie stredného stupňa, spojenej najmä s poruchami orientácie,
pamäti, logického myslenia a uvažovania a aj pre prítomnosť jej chorobnej paranoidity súvisiacej s jej
základným ochorením mozgu spojeným s demenciou. V čase podpísania závetu teda poručiteľka trpela
duševnou poruchou, ktorá negatívne ovplyvnila slobodu, vážnosť a určitosť právneho úkonu, ktorý
vykonala; pričom sa dá s určitosťou predpokladať, že nevedela posúdiť jeho obsah a dosah do detailov.

Súd dospel k záveru, že posudzovaný závet poručiteľky je ako právny úkon neplatný podľa § 38 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Za toho stavu súd žalobe vyhovel.

8. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p. a procesne úspešným
žalobcom priznal voči v spore neúspešnej žalovanej nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej

výške tohto nároku bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením. Aj
keď žalovaná v podaní doručenom súdu dňa 12. septembra 2017 navrhovala, aby súd rozhodol o
nároku na náhradu trov súdneho konania v súlade s ustanovením § 257 C.s.p. a žiadnej zo strán
nepriznal náhradu trov konania, pričom dôvodila tým, že existujú dôvody hodné osobitného zreteľa,
keďže žalovaná: (i) vstupovala do sporu v dobrej viere, že disponuje platným závetom spísaným

poruěiteľkou; (ii) neexistovali pochybnosti o spôsobilosti poručiteľky na právne úkony; (iii) žalobcovia
predložili súdu svoj kľúčový dôkaz až dva roky po dvoch rokoch od začatia súdneho sporu; súd dospel k
záveru, že žalovanou uvádzané dôvody hodné osobitného zreteľa pre rozhodnutie o nároku na náhradu
trov podľa § 257 C.s.p. v posudzovanej veci vôbec neexistujú. Žalovaná, ktorá sa už v roku 2005
obrátila na Okresný súd Bratislava II so žalobou o určenie neplatnosti právneho úkonu uskutočneného

poručiteľkou, resp. aj s návrhom na obmedzenie spôsobilosti poručiteľky na právne úkony, sa podľa
názoru súdu nemala v roku 2013 prečo domnievať, že závet, ktorý v roku 2010 žalovaná sama
skoncipovala a dala ho neskôr podpísať poručiteľke je platným právnym úkonom, keďže už v roku 2005
žalovaná skutkovo tvrdila, že poručiteľka je v dôsledku svojej duševnej choroby „schopná podpísaťčokoľvek“ a vzhľadom na svoje ochorenie nevie posúdiť ani právne následky svojho konania. Okrem
toho žalobcovia navrhovali pripojiť kompletnú zdravotnú dokumentáciu poručiteľky a túto nechať posúdiť
znalcom z odboru psychiatrie už pri podaní žaloby.

9. To sú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.