Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 3, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/41/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3820010128
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3820010128.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Mariána Dunčka a JUDr. Dušana Krč-Šeberu, v trestnej veci proti obžalovanému I. W., nar. XX.X.XXXX
v Z., trvale bytom B., M. Q. XXX/XX, prechodne bytom B., W. Y., L. XX, t. č. vo väzbe v Ústave na
výkon väzby Ilava, trestne stíhanému pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm.
b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a pre prečin nebezpečného

vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c)
Trestného zákona, na verejnom zasadnutí dňa 3. júna 2020, prejednal odvolania prokurátora Okresnej
prokuratúry Prievidza a obžalovaného I. W. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. apríla
2020, sp. zn. 2T/24/2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania prokurátora a obžalovaného zamietajú, pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 8. apríla 2020, sp. zn. 2T/24/2020, bol obžalovaný I. W.
uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného
zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona v spojení s § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
na skutkovom základe, že

dňa 07.12 2019 v čase okolo 23.50 h v Prievidzi v časti W. Y., v rodinnom dome na ulici L. č. XX pod
vplyvomalkoholusavyhrážalsvojejdružkepoškodenejX.N.,sktoroužijevspoločnejdomácnostitak,že
na ňu kričal a opakovanie jej uviedol: „zabijem ťa“, pričom ju fyzicky napadol tak, že ju opakovane udieral
fackami a päsťami do oblasti tváre, hlavy a hornej časti tela, čím jej spôsobil zlomeninu dolného okraja
ľavej očnice, pomliaždenie a podkožný krvný výron pravej strany tváre, pomliaždenie a podkožný krvný
výron okolia pravého oka, pomliaždenie a podkožný krvný výron v ľavej jarmovej oblasti, pomliaždenie a

podkožný krvný výron pravej ušnice a pravej zaušnicovej oblasti, pomliaždenie a odreninu ľavého lakťa,
pomliaždenie a podkožný krvný výron pravého ramena a zlomeninu kĺbového výbežku sánky vpravo s
dĺžkou liečby a sťažením obvyklého spôsobu života v trvaní 8 - 9 týždňov, pričom jeho konanie vzbudilo
u poškodenej obavu, že svoje vyhrážky naplní.

Za to bol odsúdený podľa § 155 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 3, § 36 písm. k), písm. l), § 37 písm.

h), § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 per analogiam Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody vo
výmere 3 roka a 4 mesiace nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm. a)
Trestného zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 288
ods. 1 Trestného poriadku okresný súd rozhodol o odkázaní poškodenej X. N. s nárokom na náhradu
škody na civilný proces.Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože po jeho vyhlásení podali proti
nemu odvolanie do zápisnice o hlavnom pojednávaní prokurátor a obžalovaný, obaja proti výrokom o
uloženom treste. Podané odvolania odvolatelia dodatočne písomne odôvodnili.

V úvode písomného odôvodnenia odvolania prokurátor poukázal na výrokovú časť napadnutého
rozsudku. Ďalej uviedol nasledovné:

„Súd prvého stupňa v predmetnej veci nesprávne aplikoval ustanovenie § 39 odsek 2 Trestného zákona

aobžalovanémumimoriadneznížilvýmerutrestuodňatiaslobodypoddolnúhranicusadzbyustanovenej
v osobitnej časti Trestného zákona.

Prokurátor má naopak za to, že nie sú splnené zákonné podmienky na mimoriadne zníženie trestu podľa
§ 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Trestného zákona.

V zmysle § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd môže znížiť trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby
ustanovenej týmto zákonom aj vtedy, ak odsudzuje páchateľa v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí
trestu.

V zmysle § 39 ods. 4 Trestného zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť

trest odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a
v prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako dvadsať
rokov.

Výnimočnosť použitia tohto ustanovenia o znížení trestu odňatia slobody pod

dolnú hranicu trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom vyplýva už zo samotného názvu tohto
ustanovenia. Nejde teda o pravidelný postup súdu a tiež preto jeho použitie nemôžu odôvodniť len bežne
sa vyskytujúce skutočnosti.

Okolnosťami prípadu sú všetky skutočnosti, ktoré majú vplyv na posúdenie povahy, charakteru a

závažnosti trestného činu, vrátane možnosti nápravy páchateľa. Mimoriadne zníženie trestu odňatia
slobody možno odôvodniť aj okolnosťami, ktoré sú znakom príslušnej skutkovej podstaty trestného činu,
pokiaľ ich význam a intenzita, ktorou boli naplnené, výraznejšie vybočujú z obvyklých prípadov takýchto
trestných činov, a preto odôvodňujú zhovievavejší prístup pri ukladaní trestu. Okolnosťami prípadu však
môžu byť aj také okolnosti, ktoré nie sú nevyhnutnou súčasťou príslušnej skutkovej podstaty, pokiaľ sa

v danej kvalite a kvantite pravidelne nevyskytujú. Tieto okolnosti vo svojej podstate vyžadujú, aby
súd starostlivo a dôkladne zvážil ich povahu. Musí ísť o také okolnosti, ktoré sa pri posudzovanej trestnej
činnosti bežne nevyskytujú alebo sa vyskytujú len v ojedinelých prípadoch.

Pomermi páchateľa sa rozumejú okolnosti bezprostredne súvisiace s osobou páchateľa, ktoré nesúvisia

strestnýmčinomaexistujúvčaserozhodovaniaotreste.Pomerypáchateľasatýkajújehoosobnostného
hodnotenia. Ide teda o okolnosti, ktoré charakterizujú osobu páchateľa ako objekt trestu, a tiež o
okolnosti, pre ktoré je rovnaký trest pre rôznych páchateľov rôzne citeľný. Ich význam pre mimoriadne
zníženie trestu odňatia slobody sa zhodnotí podobne ako význam okolností prípadu. Z hľadiska tohto
ustanovenia sa vyžaduje, aby išlo o pomery takého charakteru, z ktorých je zjavné, že trest odňatia

slobody uložený v rámci zákonnej trestnej sadzby by páchateľ pociťoval podstatne citeľnejšie ako iní
páchatelia. V podstate sa hodnotia rodinné a osobné pomery, ktoré existujú až v čase rozhodovania
o treste.

Pomermi páchateľa umožňujúcimi mimoriadne zníženie trestu sú v zmysle

ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. starostlivosť
o početnú rodinu, tehotenstvo páchateľky, viac významných poľahčujúcich okolností
pri nedostatku priťažujúcich okolností, závislosť mnohopočetnej rodiny páchateľa od jeho zárobku,
starostlivosť páchateľa o väčší počet osôb na neho odkázaných, stav zníženej príčetnosti páchateľa (ak
nie je možný iný zákonný postup), vážna choroba páchateľa (pri ktorej by výkon trestu odňatia slobody

bol pre páchateľa zvlášť obtiažny, alebo by mal pre neho zvlášť nepriaznivé následky), nevyliečiteľná
choroba a pod.Podľa prokurátora však v danom prípade žiadna okolnosť prípadu ani pomery páchateľa vo vyššie
uvedenom smere u obžalovaného zistené neboli.

Podľa § 4 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 619/2005 Z.z. o podmienkach a postupe
prokurátora pri konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu prokurátor pri zvažovaní vhodnosti konania
o dohode o vine a treste a pri vyjednávaní dohody s obvineným okrem kritérií uvedených v odseku 2
berie do úvahy všetky relevantné skutočnosti, najmä
ochotu obvineného spolupracovať pri vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní iných obvinených,

minulosť obvineného, najmä skoršie odsúdenie,
povahu a závažnosť trestného činu, ktorý je predmetom obvinenia,
prejavenú ľútosť a pocit viny obvineného, jeho ochotu dobrovoľne prevziať zodpovednosť za svoje
konanie,
záujem na rýchlom a primeranom skončení trestnej veci,
f) pravdepodobnosť usvedčenia obvineného v súdnom konaní,

pravdepodobný dosah súdneho konania na svedkov,
pravdepodobný trest alebo iné dôsledky v prípade, že obvinený bude usvedčený v súdnom konaní,
verejný záujem, na základe ktorého by sa prípad mal prejednať v súdnom konaní na základe obžaloby
podanej prokurátorom,
náklady súdneho konania vrátane nákladov na prípadné odvolacie konanie,

potrebu zabrániť oneskorenému skončeniu iných rozpracovaných trestných vecí,
dosah na právo poškodeného a ochotu obvineného nahradiť škodu, ktorú spôsobil trestným činom.

Súd v predmetnej veci analogicky aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, podľa
ktorého môže páchateľovi mimoriadne znížiť trest v konaní o dohode o vine a treste, nakoľko sa k

spáchaniu skutku priznal. Mám za to, že vzhľadom na to je potrebné taktiež analogicky aplikovať
ustanovenia citovanej vyhlášky a pri stanovení trestu vyhodnotiť aj kritéria v nej stanovené.

Z týchto kritérií nie je možné opomenúť povahu a závažnosť trestného činu, ktorý je predmetom
obvinenia, najmä spôsob jeho spáchania. Páchateľ' sa pod vplyvom alkoholu dopustil brutálneho

fyzického napadnutia blízkej osoby, ženy, pri ktorom jej spôsobil vážne zranenia, najmä v oblasti hlavy,
ale aj na zvyšku tela. Závažnosť spôsobu vykonania trestného činu potvrdzujú aj svedecké výpovede
O. O. a N. G., ktorí okolnosti konania obžalovaného popísali ako rýchly sled udalostí, pri ktorom sa
účastníci udalosti navzájom prekrikovali, pričom nemožno opomenúť, že pri časti útoku obžalovaného
boli prítomné aj deti, ktoré videli aj následky útoku obžalovaného na poškodenú.

Obžalovaný zaútočil na poškodenú bezdôvodne, bez bezprostredne predchádzajúceho konfliktu, pričom
o jeho agresivite a rozhodnutí spôsobiť poškodenej čo najzávažnejšiu ujmu na zdraví v tom čase
nepriamo svedčí aj výpoveď svedka O. O., ktorý nebol schopný verbálne ani fyzicky zadržať útok
obžalovaného na poškodenú. Konaniu obžalovaného nezabránilo ani to, že poškodenú kryla vlastným

telom svedkyňa N. G.. Obžalovaný aj napriek tomu pokračoval vo fyzickom útoku, ktorý by bez
prítomnosti svedkov, ktorí ďalším fyzickým útokom s námahou zabránili, bez akýchkoľvek pochýb
pokračoval a vzhľadom na spôsob akým obžalovaný udieral poškodenú do oblasti hlavy, by bola ujma
na zdraví poškodenej oveľa závažnejšia.

O brutálnosti útoku vypovedajú aj následky útoku obžalovaného. Poškodenej boli spôsobené závažné
zranenia, z ktorých za najzávažnejšie je možné považovať zlomeninu dolného okraja ľavej očnice a
zlomeninu kĺbového výbežku pravej strany sánky, ktoré sťažili obvyklý spôsob života poškodenej na 8
- 9 týždňov. Poškodená mala v dôsledku sťaženú možnosť vykonávania tvárovej hygieny, musela sa
vyhýbať fyzickej a psychickej záťaži a bola odkázaná na príjem tekutej a kašovitej stravy.

Pokiaľ ide o osobu páchateľa, obžalovaný I. W. bol doposiaľ štyrikrát súdne trestaný, naposledy v roku
2000 za trestné činy krádeže a iné, vo všetkých štyroch prípadoch sa na neho hľadí ako by nebol
odsúdený. Bol jedenkrát postihnutý za priestupok na úseku cestnej dopravy. Obvinený je zamestnaný,
slobodný a po duševnej a fyzickej stránke zdravý. Osobné pomery, rodinné pomery a zdravotný stav

obžalovaného nevykazujú žiadne výnimočné skutočnosti, ktorými by bolo možné odôvodniť mimoriadne
zníženie trestu.Súd pri rozhodovaní o mimoriadnom znížení trestu poukázal na osobu obžalovaného a jeho doterajší
život - v nadväznosti na to konkrétnu zákonnú podmienku na mimoriadne zníženie trestu ani nijako
nešpecifikoval a bližšie nerozviedol. V tomto smere prokuratúra považuje rozsudok v časti o použití

mimoriadneho zníženia trestu za nedostatočne odôvodnený. Pokiaľ súd prvého stupňa vzhliadol
okolnosti pre mimoriadne zníženie trestu, mal sa nimi ďalej zaoberať tieto aj riadne odôvodniť. Súd
prvého stupňa však v odôvodnení iba uviedol, že má za to, že uložený trest vystihuje spoločenskú
nebezpečnosť konania
obžalovaného, najmä brutálny spôsob spáchania činu a zároveň splňuje prevýchovný účel trestu - tento

svoj záver však nijako neodôvodnil.

V neposlednom rade je potrebné prihliadať na dosiahnutie preventívneho pôsobenia trestu na
obžalovaného pokiaľ ide o ochranu spoločnosti pred trestnými činmi. potrebné je tiež prihliadať na
ochranu samotnej poškodenej pred obžalovaným, ktorý sa voči nej opätovne dopustil fyzického útoku.
Je preto aj v záujme ochrany poškodenej aby bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest odňatia

slobody v prislúchajúcej výmere bez mimoriadneho zníženia trestu, pretože len takýto trest bude
postačovať na dosiahnutie účelu trestu tak ako je uvedený v § 34 ods. 1 Trestného zákona.

Považujem súdom uložený trest obžalovanému za prílišne benevolentný a za nedostatočný na nápravu
páchateľa, ktorý ho neodradí od páchania ďalšej trestnej činnosti a za nedostatočný na ochranu

spoločnosti pred páchateľom tým, že mu nezabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a nevytvorí
podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život. Uložený trest nespĺňa predpoklady podľa
§ 34 ods. 1 Trestného zákona. Uložený trest pod dolnú hranicu trestnej sadzby obžalovaného I.
W. absolútne nevystihuje mieru závažnosti skutku. Sám súd v odôvodnení rozsudku uznal, že útok
obžalovaného bol brutálny a v prípade, že by neboli voči nemu zakročili svedkovia, zrejme by boli

následky na zdraví poškodenej ešte závažnejšie. Za nelogický sa preto javí postup súdu prvého stupňa,
ktorý aj napriek tomu trest mimoriadne znížil a tak zásadne nadradil kritérium minulosti
obžalovaného nad povahu a závažnosť trestného činu, ktorá v predmetnej veci zásadne prevažuje.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,

že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Som toho názoru, že trest tak ako bol uložený, nevyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou
a ani neodradí iných od páchania trestnej činnosti. Obžalovaný bol odsúdený za úmyselné trestné činy

a preto by tomu mala zodpovedať aj miera spoločenského odsúdenia osoby páchateľa a aj výška trestu,
čo však uložený trest jednoznačne neplní.

Na použitie ustanovenia § 39 ods. 2 Trestného zákona takisto nepostačuje, že zákon ustanovuje za
konkrétny trestný čin trestnú sadzbu, ktorá sa môže subjektívne javiť ako prísna za daný trestný čin.

Trestné sadzby určuje zákonodarca a orgány činné v trestnom konaní a súd tieto zákony aplikujú. Zákon
pozná rôzne druhy mimoriadneho znižovania trestov (§ 39 ods. 1, § 39 ods. 2, § 39 ods. 4, § 38 ods.
7 Tr. zákona), pričom pri každom mimoriadnom znížení trestu sú podmienky na jeho použitie a dôvody
použitia odlišné. Tvrdosť trestnej sadzby je možné modifikovať práve uplatnením ustanovenia § 38 ods.
7 Trestného zákona.

Za nedôvodnú považujem aj aplikáciu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. k) Trestného zákona.
Poškodená si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 2837,- Eur, z čoho jej obžalovaný doposiaľ
uhradil len sumu 700,- Eur. Pri náhrade škody však podľa môjho názoru na uplatnenie poľahčujúcej
okolnosti nepostačuje čiastočná náhrada škody ale musí dôjsť k plnej náhrade.

Preto navrhujem, aby Krajský súd v Trenčíne, v zmysle § 321 ods. 1 písm. d), e) Trestného poriadku
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 2T 24/2020 zo dňa 08.04.2020 vo výroku
o treste, a aby v zmysle § 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o výroku o treste.Obžalovanému I. W. navrhujem podľa § 155 ods. 2, § 36 písm. l), § 37 písm. h), § 38 ods. 2, § 41 ods.
1 Trestného zákona uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby so

zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods.
2 písm. a) Trestného zákona.“

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný I. W. prostredníctvom svojho obhajcu uviedol nasledovné:

„S výrokom o treste tohto rozsudku sa nestotožňujem, považujem ho za nesprávny.
Proti výroku o treste tohto rozsudku som po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní podal
v zákonom stanovenej lehote odvolanie s tým, že odvolanie odôvodním po doručení
rozsudku.

Týmto prostredníctvom môjho obhajcu odôvodňujem mnou podané odvolanie proti

výroku o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza vyhláseného v trestnom konaní sp.zn.:
2T 24/2020-268 dňa 08.04.2020:

Úvodom poukazujem na záverečnú reč môjho obhajcu a týmto si dovoľujem navrhnúť
odvolaciemu súdu, aby sa s ňou oboznámil.

Ku spáchaniu skutku som sa priznal a moje konanie som úprimne oľutoval. Na hlavnom pojednávaní
som urobil vyhlásenie o vine. Týmto si dovoľujem vyjadriť sa, čo sa týka spáchaného skutku z mojej
strany išlo o skratové konanie v psychicky vypätej situácií a v citovom rozrušení. S poškodenou sme
mali dlhšie obdobie krízy v našom vzťahu a k tomu ešte aj môj otec je vážne smrteľne chorý, je ťažký

onkologický pacient, o čom som súdu predložil dôkaz - potvrdenie o jeho zdravotnom stave. Dovoľujem
si uviesť, že v čase spáchania skutku som mal ferenzne významne znížené schopnosti ovládať svoje
konanie, čo
potvrdil aj súdny znalec W.. Y. J. v znaleckom posudku č. 9/2020
na č.l. 132 - 160 trestného spisu. Som si vedomý, že ma neospravedlňuje, že som bol v čase

spáchania skutku v stave opilosti.

Ja som sa ku spáchaniu trestnej činnosti už v prípravnom konaní priznal a moje konanie som úprimne
oľutoval, čím som orgánom činným v trestnom konaní napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti a z
toho dôvodu mám za to, že súd mal pri rozhodovaní o treste zohľadniť aj poľahčujúcu okolnosť podľa

§ 36 písm. n) Trestného zákona. Ďalej mám za to, že súd mal pri rozhodovaní o treste zohľadniť aj
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona - viedol pred spáchaním trestného činu
riadny život a to z dôvodu, že sa na mňa hľadí ako na osobu netrestanú (pozn.: bol som trestaný pred
20 rokmi a osvedčil som sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, trestnú činnosť som vtedy
spáchal z mladíckej

nerozvážnosti) a pred spáchaním skutku som bol postihnutý iba za jeden dopravný priestupok
a to 22.06.2016 t.j. 2,5 roka pred spáchaním skutku za telefonovanie počas jazdy, za čo mi
bola uložená bloková pokuta vo výške 20,- eur, nikdy so nebol postihnutý v trestnom, alebo
priestupkovom konaní za nejakú násilnú činnosť. Pred spáchaním skutku som bol riadne
zamestnaný, o čom som predložil aj dôkaz pracovnú zmluvu.

Poškodenej som sa písomne ospravedlnil, o čom som predložil vyšetrovateľovi dôkaz
na č.l. 180 trestného spisu, bola za mnou aj s našim synom F. W. na návšteve
v Ústave na výkon väzby Ilava, vyjadrila sa, že nemá zo mňa obavu, že by som dokonal to,
čím som jej hrozil o čom je aj v trestnom spise dôkaz a to čestné prehlásenie poškodenej na

č.l. 218 trestného spisu a obdobne sa vyjadrila aj jej podaní na súd, ktoré podala
prostredníctvom jej právneho zástupcu dňa 31.3.2020 s tým, že v tomto podaní aj uviedla že
nemá záujem na tom, aby náš malol. syn F. vyrastal s pocitom, že jeho otec je vo väzení.
Za účelom pričinenia sa odstránenia škodlivých následkov a nahradenia spôsobenej škody
som s poškodenou uzavrel Dohodu o urovnaní, ktorej rovnopis som predložil súdu a zmysle

článku II bod 3 prvá odrážka tejto dohody som poškodenej nahradil časť spôsobenej škody
bolestného vo výške 700,- eur a škodu aj podľa tejto dohody naďalej splácam. Dovoľujem si
poukázať sa to, že som otcom dvoch maloletých detí malol. F. W.,
nar.: XX.XX.XXXX a malol. W. Z., nar.: XX.XX.XXXX s ktorými mám veľmi veľkýcitový vzťah a ktorým ako otec veľmi chýbam a o ktoré som sa svedomite staral.
Aj v súčasnosti s prihliadnutím na moje pomery a to, že som vo väzbe, prispievam podľa
mojich možností na ich výživu, o čom som predložil súdu dôkazy. Uvádzam, že som

vlastníkom 3 - izbového bytu na adrese: B., M. Q. XXX/XX, o čom som predložil
dôkaz kúpnu zmluvu na č.l. 31-35 trestného spisu. Ide o trojizbový byt, pričom v tomto byte
bývajú moji rodičia a ja v ňom mám zariadenú izbu v ktorej môžem bývať, som jediné dieťa
mojich rodičov. Na toto poukazujem z dôvodu, že nie som nútený žiť v spoločnej domácnosti
s poškodenou, mám zabezpečené vlastné bývanie.

Vážený súd, som si vedomý vážnej chyby ktorú som spravil, vo výkone väzby som už
necelého 1/2 roka, za túto dobu som oľutoval svoje konanie a dostatočne som si uvedomil
ne správnosť svojho konania. Samotný výkon väzby mal na mňa dostatočne prevýchovný
charakter. Myslím si, že aj moje konanie v rámci tohto trestného konania preukazuje moju
sebareflexiu a oľutovanie toho čo som spravil. Som si vedomý, že mi prvostupňový súd uložil

nepodmienečný trest pod dolnú hranicu zákonom upravenej trestnej sadzby, za čom som aj
s pokorou vďačný.

Myslím si však, že
s prihliadnutím na moje pomery a to, že išlo v podstate exces z môjho bežného správania (pozn.: aj

samotný súdny znalec v jeho výpovedi pred vyšetrovateľom zo dňa 18.02.2020 na č.l. 162 uviedol, že
keď nepožijem alkoholické nápoje a nie som v situácií, ktorá by zvyšovala moje psychické napätie, nie
som agresívny),
s prihliadnutím na skutočnosť, že nie som závislý na alkohole, čo skonštatoval aj pribraný súdny znalec,
s prihliadnutím na skutočnosť, že som rodičom dvoch maloletých detí, ktoré práve

v tomto veku potrebujú otca,
s prihliadnutím na skutočnosť, že môj otec je ťažko chorý a potrebuje moju starostlivosť ako jediného
dieťaťa, pretože moja matka nie všetko riadne stíha,
s prihliadnutím na môj doterajší riadne vedený život,
je možné uložiť mi primeraný trest odňatia slobody v trvaní do 3 rokov, výkon ktorého

je možné podmienečne odložiť na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom za
súčasného uloženia primeraných obmedzení podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona napr. písm.
a) zákaz požívania alkoholických nápojov, za súčasného uloženia primeraných povinností
podľa § 51 ods. 4 Trestného zákona napr. písm. a) nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť
menšiu ako päť metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej alebo v určenom

mieste, kde sa táto zdržuje alebo navštevuje. Ja sa podrobím všetkých obmedzeniam
a povinnostiam, ktoré by mi súd uložil.
Mám za to, že takého odsúdenie by bolo v súlade so základnými. zásadami ukladania
trestov v zmysle § 34 ods. 3, ods. 4 Trestného zákona a v dostatočnej miere by zabezpečovalo
aj prípadnú ochranu poškodenej.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhujem, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. e)
Trestného poriadku zrušil rozsudok Okresného súdu Prievidza vyhlásený v trestnom konaní sp.zn.:
2T 2412020-268 dňa 08.04.2020 v časti výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku
sám rozhodol vo veci a uložil mi primeraný trest odňatia slobody v trvaní do 3 rokov, výkon ktorého

podmienečne odložil na primeranú skúšobnú dobu s probačným dohľadom za súčasného uloženia
primeraných obmedzení podľa § 51 ods. 3 Trestného zákona a primeraných povinností § 51 ods. 4
Trestného zákona podľa úvahy súdu“.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaniach zotrvali prítomné procesné strany na svojich písomných

návrhoch.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade
podaných odvolaní na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia

slobody,akoajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzalo.Svojuprieskumnúpovinnosťodvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnejpovinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora
a obžalovaného I. W. nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu podanými odvolaniami
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste, z obsahu odvolaní a ich dôvodov
vyplýva, že v podanom odvolaní nie sú vytýkané chyby takéhoto procesného charakteru, pričom
odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu ani existenciu takýchto procesných chýb, v odvolaniach
nevytýkaných, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

Na základe preskúmania správnosti samotných odvolaniami prokurátora a obžalovaného napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu o uloženom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu senát
odvolacieho súdu dospel k záveru, že napadnuté výroky rozsudku okresného súdu sú správne a
zákonné.

Na základe preskúmania obsahu spisového materiálu a samotného obsahu napadnutého rozsudku
okresného súdu odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie napadnutého rozsudku, na obsah
ktorého týmto odvolací súd poukazuje v zmysle jednoty rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa,
dáva jasné a riadne odôvodnené odpovede na to, čo v danom prípade viedlo okresný súd k rozhodnutiu
o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu.

Pokiaľ ide o odvolanie prokurátora, z tohto odvolania a jeho vyššie citovaných dôvodov vyplýva, že
prokurátor namieta nesprávne priznanie poľahčujúcej okolnosti obžalovanému podľa § 36 písm. k) Tr.
zák. a nesprávnu aplikáciu ustanovenia § 39 Tr. zák.

Pokiaľ ide o prokurátorom namietanú nesprávnu aplikáciu ustanovenia podľa § 36 písm. k) Tr., odvolací
súd poukazuje na to, že táto poľahčujúca okolnosť sa musí aplikovať vtedy, ak sa páchateľ pričinil
o odstránenie škodlivých následkov trestného činu alebo dobrovoľne nahradil spôsobenú škodu. V
danom prípade okresný súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania správne a bez akýchkoľvek
pochybností ustálil, že medzi obžalovaným a poškodenou došlo k platnému a účinnému uzavretiu

dohody o urovnaní. Aj podľa právneho názoru odvolacieho súdu uzavretie predmetnej dohody je nutné
subsumovať pod pojem „pričinenie sa o odstránenie škodlivých následkov“ v zmysle § 36 písm. k) Tr.
zák., nakoľko z výsledkov vykonaného dokazovania nevyplýva, že by obžalovaný disponoval takým
majetkom, z ktorého by bol schopný doposiaľ preukázanú výšku spôsobenej škody uhradiť v celosti.
Odvolací súd pri týchto úvahách vychádzal z princípu zákazu takej aplikácie zákona, ktorá aplikácia

by bola založená na vyvodzovaní následkov z obvineným objektívne nesplniteľných podmienok, ktorá
zásada je tiež priamo zákonodarcom premietnutá napríklad do ustanovení § 56 ods. 2 a najmä § 57 ods.
1 Tr. zák., ktoré ustanovenia výslovne ukladajú súdu povinnosť pri ich aplikácii vychádzať z osobných
a majetkových pomerov obvineného.

Pokiaľ ide o prokurátorom namietanú správnosť aplikácie ustanovenia § 39 Tr. zák. okresným súdom,
odvolací súd považuje za správny názor prokurátora v dôvodoch jeho odvolania, podľa ktorého názoru
„zákon pozná rôzne druhy mimoriadneho znižovania trestov (§ 39 ods. 1, § 39 ods. 2, § 39 ods. 4, §
38 ods. 7 Tr. zákona), pričom pri každom mimoriadnom znížení trestu sú podmienky na jeho použitie
a dôvody použitia odlišné“.

Krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že v danom prípade okresný súd pri ukladaní trestu
konkrétne aplikoval ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., pričom poukázal na to, že
postupovalvzmyslestanoviskapublikovanéhovZbierkestanovísknajvyššiehosúduarozhodnutísúdov
Slovenskej republiky pod č. 44/2017. Podľa uvedeného stanoviska analogická aplikácia ustanovenia

§ 39 ods. 2 písm. d) , ods. 4 Tr. zák. je prípustná v prípade uznania viny podľa § 257 ods. 1 písm.
b), c) Tr. por. Keďže ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. neustanovuje ako zákonnú podmienku
pre aplikáciu uvedeného ustanovenia existenciu výnimočných okolností prípadu alebo mimoriadnych
pomerov páchateľa, odvolací súd nepovažoval za dôvodnú argumentáciu prokurátora v dôvodoch
odvolania o nesplnení zákonných podmienok pre analogickú aplikáciu ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d)

Tr. zák. pre absenciu výnimočných okolností prípadu alebo mimoriadnych pomerov páchateľa.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch odvolania argumentoval ustanoveniami vyhlášky č. 619/2005 Z. z.,
odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že ide o právny predpis, upravujúci postupprokurátora v konaní o dohode o vine a treste. Prokurátorom citované ustanovenie § 4 ods. 1 vyhlášky
č. 619/2005 Z. z. pritom upravuje prokurátora len v tom smere, na čo musí prihliadať pri zvažovaní
prípadného postupu podľa § 232 Tr. por., avšak nezakotvuje žiadne záväzné pokyny, k akým konkrétnym

záverom má prokurátor dospieť. Preto poukaz prokurátora na znenie uvedeného ustanovenia odvolací
súd nepovažoval za argument, na základe ktorého by bolo možné dôvodne dospieť k záveru, že
odvolaním prokurátora napadnutými výrokmi rozsudku okresného súdu by došlo k nezákonnej aplikácii
ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) ods. 4 Tr. zák.

Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že odvolaním prokurátorom namietaná
nezákonnosť aplikácie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d) ods.4 Tr. zák. v zmysle § 321 ods. 1 písm. d)
Tr. por. nie je dôvodná.

Na základe preskúmania veci sa odvolací súd nestotožnil ani s názorom prokurátora o neprimeranej
miernosti obžalovanému uloženého trestu rozsudkom okresného súdu.

Pokiaľ prokurátor v dôvodoch odvolania argumentoval závažnosťou činu a okolnosťami jeho spáchania,
odvolací súd považuje za potrebné poukázať, že v prípade trestného činu podľa § 155 ods. 1, 2 Tr.
zák. ide o skutočne závažný trestný čin, ktorého závažnosť zákonodarca vyjadril už samotnou trestnou
sadzbou, ustanovenou v osobitnej časti Trestného zákona, teda sadzbou päť rokov až dvanásť rokov.

Samotná skutková podstata tohto trestného činu (úmyselné spôsobenie ťažkej ujmy na zdraví inej
osoby) pritom predpokladá agresívny fyzický útok na telo inej osoby. Preto odvolací súd považuje
poukaz prokurátora na agresivitu fyzického útoku obžalovaného na telo poškodenej ako na okolnosť
prípadu, ktorá sa obvykle predpokladá pri konaní, napĺňajúcom pojmové znaky trestného činu podľa
§ 155 ods. 1 Tr. zák. Z uvedených dôvodov preto ani odvolací súd v súlade s názorom okresného

súdu nepovažoval zistenú agresivitu obžalovaného pri páchaní trestnej činnosti za okolnosť, ktorá by
významným spôsobom zvyšovala zákonodarcom v základnej skutkovej podstate už predpokladanú
závažnosť trestnej činnosti obžalovaného do takej miery, že by aplikácia § 39 ods. 2 písm. d) Tr. zák. v
prípade obžalovaného znamenala neprimeranú miernosť uloženého trestu.

K poukazu prokurátora na osobu obžalovaného, konkrétne na to, že obžalovaný mal byť „doposiaľ
štyrikrát súdne trestaný“, odvolací súd uvádza, že takýto poukaz vykazuje znaky svojvoľného
hodnotenia zistených skutočností, keďže z obsahu spisového materiálu nepochybne vyplýva, že na
obžalovaného sa hľadí, akoby v minulosti nebol odsúdený. Ak teda u obžalovaného platí zákonná
fikcia neodsúdenia, je túto fikciu nevyhnutné dôsledne rešpektovať. Poukazy prokurátora na ostatné

skutočnosti, charakterizujúce osobu obžalovaného, ani odvolací súd nepovažoval za skutočnosti, ktoré
by v jeho prípade zvyšovali závažnosť jeho protiprávneho konania.

Vychádzajúc z návrhu prokurátora v tomto odvolacom konaní, v ktorom prokurátor navrhoval po zrušení
napadnutýchvýrokovouloženomtresteuložiťobžalovanémutrestnadolnejhranicizákonomstanovenej

trestnej sadzby, odvolací súd konštatuje, že zrejme ani podľa názoru prokurátora v prejednávanom
prípade neexistujú také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o podstatnom zvýšení závažnosti
činu obžalovaného nad mieru, obvykle predpokladanú zákonodarcom pri formulácii skutkových podstát
trestných činov, zo spáchania ktorých bol obžalovaný uznaný vinným. S poukazom na uvedené, teda
aj s poukazom na to, že odvolací súd sa nestotožnil s názorom prokurátora o nezákonnej aplikácii

ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák., odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie prokurátora
proti napadnutému rozsudku okresného súdu nie je dôvodné.

Pokiaľ ide odvolanie obžalovaného, podľa obsahu jeho odôvodnenia odvolací súd konštatuje, že
obžalovaný namietal neprimeranú prísnosť uloženého trestu v zmysle § 321 ods. 1 písm. e) Tr. por.

V súvislosti s dôvodmi odvolania obžalovaného odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že
obžalovanému bol analogickým postupom podľa § 39 ods. 2 písm. d) , ods. 4 Tr. zák. uložený trest
odňatia slobody pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu, ako to správne vysvetlil okresný súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Už samotná táto skutočnosť sama osebe svedčí o tom, že takto

uložený trest nemôže vykazovať znaky neprimeranej prísnosti v zmysle § 321 ods. 1 psím. e) Tr. por. Z
uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že aj odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.Následne odvolací súd nad rámec v odvolaniach vytýkaných vád preskúmal správnosť a zákonnosť
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu z hľadiska existencie prípadných chýb, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, ak
a) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,
d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona

vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom

použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,

alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2
napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po
lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné

prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom na
vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolania prokurátora a obžalovaného nie sú dôvodné,
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.