Rozsudok Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 2T/165/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010655
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Bielik

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2019:3816010655.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi na hlavnom pojednávaní dňa 23.01.2019 v konaní pred samosudcom JUDr.

Pavlom Bielikom v trestnej veci proti obžalovanému F. G.

r o z h o d o l :

F. G., nar. XX. XX. XXXX v Handlovej, okres Prievidza, trvale bytom P.,
K. XXX/XXX, okres Prievidza,

j e v i n n ý, ž e

hoci mu zo Zákona o rodine vyplýva povinnosť starať sa o výživu svojho syna F. G., nar. XX.XX.XXXX
a rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. 17Cop 139/2013-140 zo dňa 12.03.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 03.06.2014, bol zaviazaný platiť matke syna S. Z. výživné 75,-eur mesačne, a to
do 15-teho dňa v mesiaci, pričom rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 7 C 330/2015 zo dňa
06.12.2016, právoplatným dňa 01.02.2017 bola s účinnosťou od 19. októbra 2015 zvýšená vyživovacia
povinnosť na sumu 125,- euro, ktorú sumu bol zaviazaný platiť F. G., nar. XX.XX.XXXX k jeho rukám

mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca, plneniu tejto povinnosti sa v
Čereňanoch, okres Prievidza vyhýbal od 16.09.2013 do 23.01.2019 tým, že v tomto období sa zamestnal
a mal príjem. Od 15.10.2013 do 08.04.2014 bol práceneschopný, avšak počas práceneschopnosti
nebral lieky tak, ako mal doporučené lekárom, čo tiež malo vplyv na dĺžku práceneschopnosti, jeden
zamestnávateľ s ním skončil pracovný pomer pre jeho nezáujem o prácu, nedodržiavanie pracovnej
doby, nespoľahlivosť, pričom keby bol v tom období zamestnaný, riadne pracoval a bol by naďalej
zamestnaný, mohol vyživovaciu povinnosť riadne plniť, na úrade práce sa zaevidoval ako uchádzač o
zamestnanie až dňa 28.04.2014, pričom dňom 16.02.2015 bol vyradený pre nespoluprácu, znova

sa zaevidoval až dňa 31.08.2015, avšak nemal skutočný záujem o prácu, pretože hoci mal úrad práce
v ponuke voľné pracovné miesta so základným vzdelaním, na tieto nereflektoval, hoci mu úrad práce
ponúkol zamestnanie vo firme Contitech Dolné Vestenice a zúčastnil sa výberového konania, ponúknuté
zamestnanie odmietol s tým, že nemá zabezpečenú dopravu do Dolných Vesteníc, čo nebola pravda,
poškodenej S. Z. zaplatil od 16.09.2013 do 13.01.2014 58,- eur a za toto obdobie jej zostal dlhovať
167,- eur a synovi F. G. ml. zaplatil v období od 13.01.2014 do 23.01.2019 447,87 euro a za toto
obdobie zostal dlhovať 4.765,34 euro, pričom dňa 14.01.2016 bol podmienečne prepustený z výkonu

trestu odňatia slobody, uloženého za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zák. vo
veci Okresného súdu Prievidza č. 2T 301/2010.

t e d a:

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti
vyživovaťinéhoačinspáchalzávažnejšímspôsobomkonania,pretožehopáchaldlhšíčasačinspáchal,

hoci bol v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého
za taký čin, prepustenýt ý m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), c) Tr. zák. č. 300/2005 Z. z. v
znení zákona č. 125/2016 Z. z. (ďalej Tr. zák.) v spojení s § 138 písm. b) Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e:

Podľa § 207 ods. 3, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. k trestu odňatia slobody 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. pre výkon trestu sa zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č. 2T 165/2016 zo dňa 16.03.2017 bol obžalovaný uznaný
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b), písm. c) Trestného
zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody 30 mesiacov

v ústave pre výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Bol odsúdený za to že v období od 16.09.2013
do 13.01.2014 zaplatil poškodenej S. Z. na výživnom 58 euro a zostali jej dlhovať za uvedené obdobie
167 euro a za obdobie od 13.01.2014 do 16.03.2017 zaplatil poškodenému F. G. ml. na výživnom
447,87 euro a zostal mu dlhovať 3.198,84 euro.

Uznesením Krajského súdu Trenčín č. 3To 60/2017 zo dňa 05.10.2017, bol podľa § 321 ods. 1 písm.
b), písm. c), ods. 3 Trestného poriadku zrušený rozsudok Okresného súdu Prievidza č. 2T 165/2016
zo dňa 16.03.2017 v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku bola trestná vec vrátená
súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Podľa právneho názoru
odvolacieho súdu, ktorým je súd prvého stupňa viazaný, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia

absentujú úvahy akým spôsobom súd prvého stupňa ustálil výšku dlhu obžalovaného na výživnom,
keď ustálil, že obžalovaný za obdobie od 16.09.2013 do 13.01.2014 zaplatil výživné v celkovej výške
58 eur a za toto obdobie zostal dlhovať 167 eur; za obdobie od 13.01.2014 do 16.03.2017 zaplatil
výživné vo výške 447,87 euro a zostal dlhovať na výživnom 3 198,84 euro. Podľa výpočtu odvolacieho
súdu obžalovaný za celé obdobie zostal dlhovať 3 494,13 euro, pričom táto suma nekorešponduje so

sumou 3 365,84 euro (167 + 3 198,84), ustálenou okresným súdom v skutkovej vete napadnutého
rozsudku ako dlh obžalovaného na výživnom za obdobie od 16.09.2013 do 16.03.2017. Ďalej odvolací
súd poukázal na to, že prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní prihliadal už na nové rozhodnutie
Okresného súdu Prievidza č. 7C 330/2015 zo dňa 06.12.2016, právoplatné dňa 01.02.2017, z
odôvodnenia napadnutého rozsudku však vôbec nie je zrejmé akým spôsobom mal prvostupňový súd

prihliadať na vyššie uvedené rozhodnutie. Podľa ďalšieho názoru odvolacieho súdu sa prvostupňový
súd nedôsledne vyrovnal s obranou obžalovaného prezentovanou v konaní aj v dôvodoch odvolania.
Záver prvostupňového súdu, že obžalovaný vedome zneužíval práceneschopnosť, čo mala preukazovať
lekárskasprávaMUDr.K.odvolacísúdpovažujezapredčasný.ZlekárskejsprávyMUDr.K.niejezrejmé
z akých dôvodov bola u obžalovaného stanovená práceneschopnosť od 15.10.2013 do 01.04.2014,

aké konkrétne lieky mu boli predpísané a keďže sa obžalovaný bránil nedostatkom finančných
prostriedkov na ich úhradu. V správe absentuje, či existujú lieky s účinnou látkou bez doplatku. Taktiež
absentuje v správe na aké konkrétne termíny kontroly sa obžalovaný nemal dostavovať, či svojim
podpisom potvrdil informovanosť o určenom termíne kontroly na ktorú sa nemal dostaviť. Potvrdenie o
práceneschopnosti je verejná listina vystavená ošetrujúcim lekárom, ak teda ošetrujúca lekárka takéto

potvrdenie o práceneschopnosti vystavila, kontradiktórne vyznieva jej tvrdenie, že jej to pripadalo "
ako keby išlo len o dĺžku PN a nie o riešenie jeho zdravia ". Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nie je jasné ako sa prvostupňový súd z hľadiska zavinenia obžalovaného vyrovnal s otázkou, že
uvedená práceneschopnosť len predĺžila trvanie pracovného pomeru obžalovaného v UNIPRASTAV
s.r.o., keďže podľa správy tohto zamestnávateľa pracovný pomer bol uzavretý na dobu určitú do

31.12.2013. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia tiež nie je zrejmé na základe akých konkrétnychdôkazov prvostupňový súd dospel k záveru, že viacerí zamestnávatelia neboli spokojný s prácou
obžalovaného, vo viacerých prípadoch nakoniec odmietol prácu, ktorá mu bola ponúknutá. Jedine v
správe UNIPRASTAV s.r.o. sa uvádza tvrdenie o nespokojnosti s prácou obžalovaného, jedine v správe

SYNCOL s.r.o. sa uvádza, že obžalovaný odmietol podpísať nie pracovnú zmluvu, ale len dohodu
o pracovnej činnosti. Za nelogický považuje odvolací súd záver prvostupňového súdu o nedôvodnom
odmietnutí práce obžalovaným vo firme Contitech Dolné Vestenice s odôvodnením že obžalovaný
mal k dispozícii autobusový spoj na každú zmenu. Zoznam spojov z Čerenian do Dolných Vesteníc,
na ktorý poukázal prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, nemôže byť v žiadnom

prípade rozhodný pre logické vyvrátenie obrany obžalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu bude
potrebné po vrátení veci odstrániť nezrovnalosti ohľadne dlžného výživného, objektívne posúdiť spornú
PN obžalovaného a dôsledne sa zaoberať návrhmi obžalovaného na doplnenie dokazovania, ako aj
obranou obžalovaného prezentovanou v dôvodov jeho odvolania.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2018, okrem iného uviedol, že ani od marca 2017
výživné neplatí ďalej. Naposledy pracoval asi dva mesiace v Contitech Dolné Vestenice. Potom mu bola

ponúknutá práca v Rakúsku. Pracoval tam asi 10 dní, keď nedostal peniaze, odišiel preč. Potom mu
bola ponúknutá práca v Handlovej za podmienky, že si vybaví živnosť. Živnosť si vybavil, pracoval tam
cez inú firmu, nebolo to úspešné. Bolo to cez firmu Land Rover, robil tam necelý mesiac. Na otázku
samosudcu uviedol, že nikdy nebol prepustený z práce, pretože by nerobil. Na ďalšiu otázku uviedol, že
od marca 2017 pracoval asi na piatich miestach. V súčasnosti zamestnaný nie je. Naposledy pracoval v

mesiaci jún, júl 2018. V súčasnosti nie je evidovaný na úrade práce. Na otázku samosudcu uviedol, že
v súčasnosti žije z toho, že brigádnicky po dedine niečo zarobí. Na otázku prokurátorky uviedol, že v
spoločnosti Carcoustics pracoval cez agentúru Person. Spoločnosť Carcoustics má sídlo v Novákoch.
Pracoval tu v máji 2017, pracovný pomer ukončila spoločnosť. Bolo to v skúšobnej dobe. Žiaden dôvod
nebol. Na otázku prokurátorky uviedol, že v spoločnosti Saargumi Dolné Vestenice pracoval nevie uviesť

ako dlho. Mohol pracovať asi 2 mesiace, pracovný pomer bol ukončený z jeho strany, išiel pracovať do
Rakúska. Predpokladal, že tam zarobí dobre peniaze. V spoločnosti Saargumi pracoval na zmeny. V
tejto spoločnosti mohol dochádzať na zmeny autobusom spoločnosti. Inak to bolo v prípade spoločnosti
Carcoustics. Tu mu bolo odporučené aby dochádzal autom v spoločnosti ďalších osôb z ich obce.
Spoločnosť nesúhlasila aby mu boli vymenené zmeny a mohol dochádzať. Na otázku prokurátorky

uviedol, že prácu v Nitre získal na základe zmluvy o diele. Na otázku, prečo z tohto miesta odišiel ešte
pred splatnosťou faktúry uviedol, že to bolo preto, že druhá strana nedodržala dohodnuté podmienky.
Na otázku uviedol, že nevystavil žiadne faktúry, nejaké peniaze dostal na ruku. Dostal zálohu asi 400
eur. V mesiacoch jún, júl 2018 pracoval u pána S., prestal tam pracovať lebo druhá strana z ničoho
nič ukončila spoluprácu. Bolo mu to oznámené formou SMS správy. Na otázku samosudcu aby ukázal

uvedenúSMSsprávu,uviedol,žetútosineodložil.Upresňujesvojuvýpoveďpracovaltamod25.07.2018
asi mesiac. Živnostenské oprávnenie mal od septembra 2017. Odvtedy túto živnosť nevyužil. Nezrušil
ju z toho dôvodu, že dúfal, že ju využije. Je možné, že na úrade práce ako nezamestnaný bol naposledy
evidovaný do 28.02.2017. Na otázku, či odvtedy sa zaujímal na úrade práce o voľné pracovné miesta
uviedol, že áno. Zaujímal sa telefonicky, či pracovné miesto je ešte voľné. Je pravdou, že v roku 2018

bol zamestnaný mesiac na Roľníckom družstve Čereňany. Na otázku prokurátorky, že zo správy z
tohto zamestnávateľa vyplýva, že tam bol zamestnaný 16 pracovných dní v januári 2018 a pracovný
pomer bol ukončený z dôvodu jeho absencií uviedol, že to nie je pravda. Pravdou je, že ukončil
pracovný pomer vedome, bol zamestnaný ako údržbár, odmietol pracovať pri rodení teliat. Tie absencie
sú pravdivé. Je pravdou, že je vlastníkom určitých nehnuteľností. Nehnuteľnosti sa nachádzajú v

Kanianke a v Lazanoch. Nemá vedomosť či došlo k predaju nehnuteľností cez exekútora. Poukazuje
na to, že má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči ďalším dvom deťom, platí 30 euro mesačne. Na otázku
prečo túto sumu nerozdelí a neplatí výživné aj na syna F. uviedol, že, pretože poškodená Z. mu začala
pred niekoľkými rokmi brániť v styku so synom. Na otázku prokurátorky či tomu tak nie je, že výživné
na syna F. neplatí z dôvodu, že mu je bránené v styku s ním a nie preto, že, nemá peniaze uviedol, že

to celkom tak nie je. Na otázku, že zo spisu vyplýva že 09.11.2016 mal zaplatiť 200 euro uviedol, že to
si nepamätá. Nepamätá si že, ako to vyplýva zo spisu z čísla listu 292, zaplatil 150 euro. Na hlavnom
pojednávaní dňa 23.01.2019, okrem iného uviedol, že od posledného pojednávania navštívil niekoľko
firiem, na úrade práce ako nezamestnaný evidovaný nie je. Je tomu tak preto, že má živnostenské
oprávnenie a bola mu prisľúbená práca v Taliansku. Problémy sú len s ubytovaním. Na

otázku samosudcu uviedol, že dnešným dňom chce zrušiť živnostenské oprávnenie. Na otázku, kedy bol
naposledy zamestnaný uviedol, že na Roľníckom družstve v Čereňanoch. Je to asi dva roky dozadu.
Pomáhajú mu spoluobčania z obce. Do evidencie úradu práce sa neprihlásil z dôvodu, že predpokladal,
že získa prácu prostredníctvom živnostenského oprávnenia. Vyživovaciu povinnosť si neplní, pretoženemá finančné prostriedky. Na otázku prokurátorky uviedol, že fajčí príležitostne, keď ho niekto ponúkne,
inak si kupuje tabak asi za 3 eurá mesačne. Alkohol požíva veľmi málo, príležitostne si dá malé pivo.
Mobilný telefón má, dobíja si ho šiestimi eurami, keď mu príde správa, že potrebuje dobiť kredit. Je tomu

tak asi raz za 2 mesiace.

Svedkyňa Z. na hlavnom pojednávaní dňa 25.09.2018, okrem iného uviedla, že obžalovaný po
pojednávaní 16.03.2017 sa zamestnal, prostredníctvom exekútora mu boli zrazené dve exekúcie, spolu
411,39 euro. Bolo to zamestnanie prostredníctvom inštitútu vzdelávania. Pracoval asi mesiac, potom

ukončil pracovný pomer. V jednom prípade obžalovaný ešte zaslal poštovou poukážkou 150 eur, pred
rozhodnutím odvolacieho súdu. Iné finančné prostriedky od 16.03.2017 obžalovaný nezaslal. Odvtedy
čosiobžalovanýzaložilživnosťnedošližiadnefinančnéprostriedky.Naotázkuprokurátorkyakodopadla
dražba cez exekútora uviedla, že nemá vedomosť za akú sumu bol predaný majetok obžalovaného.
Bolo povedané že rozvrh majetku nebol schválený. Toto bolo teraz v auguste 2018. Na hlavnom
pojednávaní dňa 23.01.2019, okrem iného uviedla, že syn ešte tento školský rok štúdium nekončí.

Od septembra 2018 obžalovaný navyšuje svoje dlžoby, neplatí odvody ako živnostník všeobecnej
zdravotnej poisťovni. Podľa jej názoru obžalovaný si vybavil živnostenské oprávnenie účelovo, predtým
ako rozhodol vo veci odvolací súd. Má vedomosť že obžalovaný v súčasnosti ako živnostník má dlžobu
voči všeobecnej zdravotnej poisťovni viac ako 2 000 euro, je vedené voči nemu exekučné konanie.
Obžalovaný naposledy zaplatil, po podaní obžaloby, sumu 150 euro na výživné dňa 26.05.2017.

Na čísle listu 245 sa nachádza kópia poštovej poukážky z ktorej vyplýva, že obžalovaný dňa 26.05.2017
uhradil výživné 150 euro. Bolo to v dobe po rozhodnutí prvostupňového súdu dňa 16.03.2017.
Na čísle listu 260 sa nachádza správa Sociálnej poisťovne pobočka Prievidza, podľa ktorej obžalovaný
nie je poberateľom nemocenských dávok, nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nie je
poberateľom úrazových dávok, nie je a nebol poberateľom dôchodku.

Načíslelistu262sanachádzasprávaÚraduprácesociálnychvecíarodinyPrievidzazodňa09.04.2018,
podľa ktorej obžalovaný nie je v evidencii nezamestnaných na úrade práce, naposledy bol evidovaný
od 31.08.2015 do 28.02.2017.

Načíslelistu263-267sanachádzaprehľadautobusovýchspojovzobceČereňanydoDolnýchVesteníc
v pracovných dňoch, taktiež v dňoch pracovného pokoja v auguste 2016. Z uvedeného vyplýva, že v
pracovných dňoch prvý autobusový spoj odchádza z obce Čereňany o 04.50 hodine s príjazdom do obce
Dolné Vestenice o 05.40 hodine. Okrem ďalších spojov odchádza z obce Čereňany spoj o 11.30 hodine s
príjazdom do obce Dolné Vestenice o 12.44 hodine. Vo večerných hodinách odchádza z obce Čereňany

spoj o 20.58 hodine s príjazdom do obce Dolné Vestenice od 21.45 hodine. V opačnom smere z obce
Dolné Vestenice odchádza spoj do obce Čereňany o 06.49 hodine s príjazdom o 07.41 hodine. Okrem
ďalších spojov odchádza z obce Dolné Vestenice spoj o 14.20 hodine s príjazdom do obce Čereňany
o 15.02 hodine.
Na čísle listu 268 sa nachádza správa Saargumi s.r.o. zo dňa 11.04.2018, podľa ktorej obžalovaný bol

ich zamestnancom prostredníctvom spoločnosti Inštitút odborného vzdelávania Púchov v období od
29.05.2017 do 20.07.2017. Spoločnosť pracuje v nepretržitej prevádzke, ranná zmena začína o 06.00
hodine, odpoludňajšia o 14.00 hodine, nočná zmena o 22.00 hodine.

Na čísle listu 273 sa nachádza správa Roľníckeho družstva Čereňany zo dňa 11.06. 2018, podľa ktorej

obžalovaný bol ich zamestnancom od 02.01.2018 do 18.01.2018. V dňoch 16.01. a 17.01.2018 sa
nedostavil do práce, nepriniesol potvrdenie od lekára, dostal absencie
a dňa 18.01.2018 bol s ním ukončený pracovný pomer v skúšobnej dobe.

Na čísle listu 275 sa nachádza správa Inštitútu odborného vzdelávania s.r.o. Púchov zo dňa 13.06.2018,

z ktorej vyplýva, že obžalovaný bol ich zamestnancom od 29.05.2017 do 20.07.2017, práceneschopný
bol od 12.06.2017 do 09.07.2017, pracovný pomer bol ukončený podľa § 72 zákonníka práce skúšobnej
doby zo strany obžalovaného.
Na čísle listu 281 - 288 sa nachádzajú listinné dôkazy týkajúce sa pozemkov obžalovaného v
katastrálnom území H., LV č. 1879, č. 1159, č.1700, č. 1933, č. 2302. Všeobecná cena spoluvlastníckeho

podielu obžalovaného určená znaleckými posudkami ku dňu 02.05.2017 bola 4.447 euro.
Na čísle listu 307 - 320 sa nachádzajú listinné dôkazy v súvislosti s dohodou o pracovnej činnosti,
ktorú uzavrel obžalovaný dňa 25.07.2018 s firmou Ponti-M, s.r.o. Nitra zastúpenou Ing. S. S.. Dohodao pracovnej činnosti sa týkala obdobia od 26.07.2018 do 31.12.2018, bola dohodnutá hodinová
odmena 3 eura.
Na čísle listu 358 sa nachádza správa agentúry Person Education Servis s.r.o. Žiar nad Hronom, podľa

správy bol obžalovaný ich zamestnancom od 01.03.2017 do 12.05.2017 na základe pracovnej zmluvy.
Pracovný pomer bol ukončený na základe § 60 zákonníka práce - dohodou bez uvedenia dôvodu.
Na čísle listu 361 sa nachádza správa súdneho exekútora JUDr. S. zo dňa 03.10.2018, z
ktorej vyplýva, že v exekučnom konaní č. EX 498/01 bol dňa 22.08.2017 schválený príklep na dražbe
nehnuteľnosti, ktorá je v spoluvlastníckom podiele obžalovaného za vyvolávaciu cenu 4 447 euro. Dňa

25.06.2018 vydal Okresný súd v Prievidzi uznesenie o neschválení rozvrhu výťažku z predmetnej
dražby, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.08. 2018. Do tohto exekučného konania bola prihlásená aj
pohľadávka výživného v prospech syna F. G. v celkovej výške aj s trovami exekúcie 6.962,57 euro.
Vzhľadom na neschválenie rozvrhu výťažku nie je možné vyplatiť žiadnu prihlásenú pohľadávku. V
ďalšom exekučnom konaní č. EX 2906/09 bolo vyplatené oprávnenej 511,66 euro.
Na čísle listu 363 sa nachádza doplnená správa MUDr. K. zo dňa 05.10. 2018. Podľa správy sa

obžalovaný sťažoval na bolesti v krížoch, skutočnosť, že lieky nebral povedal až potom, keď mu vytkla,
že si ich nedáva predpísať, len sa dožaduje PN a vyšetrení. Lieky bez doplatku na túto diagnózu nie
sú, doplatky sú naozaj nízke, menej ako stoja cigarety ktoré si stále kupoval, napriek skutočnosti, že
sa sťažoval na žalúdok. Pokiaľ sa týka termínu kontrol, jeho vyhováranie sa, že nevedel kedy má prísť
môže byť len pri maximálnej dávke drzosti, termíny kontroly sa vždy píšu do zdravotného záznamu.

Obžalovaný bol opakovane upozorňovaný, že môže mať za nedodržanie termínov krátené nemocenské
dávky, obžalovaný však nemal ani toľko slušnosti, aby sa dostavil na termíny kontrol, ako mu bolo
povedané.

Po vyhodnotení všetkých dôkazov, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní dospel súd k záveru, že

bolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku,
čím naplnil všetky zákonné znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm.
b), c) Trestného zákona v spojení s § 138 písm. b) Trestného zákona pretože najmenej 3 mesiace
v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného, čin
spáchal závažnejším spôsobom konania, pretože ho páchal po dlhší čas a čin spáchal, hoci bol v

predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch z výkonu trestu odňatia slobody, uloženého za taký
čin, prepustený. Aj keď obžalovaný na začiatku hlavného pojednávania uviedol, že sa cíti byť nevinný zo
skutku,ktorýjeuvedenývobžalobe,vpriebehukonaniapredsúdom,bolaobžalovanémutrestnáčinnosť
preukázaná. Obžalovanému bolo preukázané zavinené, vedomé neplnenie vyživovacej povinnosti,
pretože sa podarilo preukázať toto vedomé, zavinené neplnenie vyživovacej povinnosti vykonanými

dôkazmi. Je to najmä výpoveďami svedkyne Z. na hlavných pojednávaniach, ktorá po procesnom
poučení a po zložení prísahy obžalovaného jednoznačne usvedčila zo spáchania trestnej činnosti.
Okrem toho obžalovaného zo spáchania trestnej činnosti usvedčujú aj oboznámené listinné dôkazy
a všetky tieto dôkazy jednotlivo a aj vo svojom súhrne preukazujú vinu obžalovaného. V konaní
bolo preukázané, že obžalovaný sa v období od 16.09.2013 do 23.01.2019 vyhýbal plneniu vyživovacej

povinností voči synovi F. G. ml.. Bolo preukázané, že v uvedenom období bol zamestnaný a mal
príjem na základe ktorého si mohol plniť vyživovaciu povinnosť. Je pravdou, že v období od 15.10.2013
do 08.04.2014 bol práceneschopný, avšak počas práceneschopností, ako to vyplýva z doplnenej správy
MUDr. K., nebral lieky tak ako to mal doporučené lekárom, čo malo vplyv na dĺžku práceneschopnosti.
MUDr. K. vo svojej správe z 05.10.2018 potvrdila, že termíny kontrol sa vždy píšu do zdravotného

záznamu, obžalovaný bol opakovane upozorňovaný, že v súvislosti s nedodržaním termínov kontrol
môže mať krátené nemocenské dávky. Lekárka vo svojej správe tiež potvrdila, že obžalovaný nebral
lieky, vytkla mu, že si ich nedáva predpísať, keď sa sťažoval na bolesti v krížoch, pričom sa dožadoval
vystavenia práceneschopnosti a vyšetrení. Uviedla tiež, v súvislosti s námietkami odvolacieho súdu, že
na diagnózu obžalovaného lieky bez doplatkov nie sú, doplatky sú nízke, stoja menej ako cigarety, ktoré

obžalovaný napriek tomu, že sa sťažuje na bolesti žalúdka, fajčí. V konaní bolo preukázané, správou
UNIPRASTAV s.r.o. Čereňany (číslo listu 122), že obžalovaný bol u nich zamestnaný od 16.09.2013
do 31.12.2013, pričom od 15.10.2013 bol práceneschopný. Bol nespoľahlivý, nemal vôbec záujem o
prácu a nedodržiaval pracovnú dobu. Vzhľadom na to, že nemal záujem o prácu, zamestnávateľ nemal
záujem ďalej ho zamestnávať. Taktiež zo správy firmy SYNCOL s.r.o. (číslo listu 125) vyplýva, že napriek

tomu, že obžalovaný mal dohodnutú dohodu o pracovnej činnosti s nástupom 22.07.2015, túto odmietol
podpísať z dôvodu nízkej hodinovej mzdy 2,20 euro. V súvislosti s nezrovnalosťami, ktoré uviedol
odvolací súd ohľadne výšky dlžného výživného obžalovaným považuje súd za potrebné uviesť, že z
dôkazov vykonaných pred rozhodnutím odvolacieho súdu prvostupňovým súdom, ale aj po rozhodnutieodvolacieho súdu je preukázané, že za obdobie od 16.09.2013 do 13.01. 2014 zaplatil obžalovaný
poškodenej S. Z. na výživnom 58 euro (vyplýva to z kópie poštovej poukážky na čísle listu 191) a
zostal tak dlhovať 167 euro. Je to rozdiel nezaplateného výživného za 3 mesiace, vtedy mal povinnosť

platiť výživné vo výške 75 euro. Následne v období od 13.01.2014 (keď už syn F. dovŕšil 18 rokov) do
rozhodnutia súdu dňa 23.01.2019 zaplatil obžalovaný tomuto na výživnom celkom sumu 447,87 euro.
Táto suma pozostáva z platieb výživného dňa 18.07.2014 vo výške 20 euro, dňa 19.08.2014 vo výške 20
euro, dňa 20.10.2014 vo výške 20 euro, dňa 04.09.2015 vo výške 60 eura, dňa 26.01.2015 vo výške
28 euro, dňa 09.11.2016 vo výške 200 euro. Tieto platby sú preukázané kópiami poštových poukážok na

čísle listu 191-192, 215. Z výpovede poškodenej S. Z. v prípravnom konaní dňa 25.07.2016 (číslo listu
67 p.v.) navyše vyplýva, že v októbri 2013 obžalovanému bolo exekučne zrazené na výživnom 99,87
euro. Uvedené platby tvoria sumu 447,87 euro, ktorú obžalovaný v období od 13.01.2014 do 23.01.2019
uhradil na výživnom synovi F. Pri určení výšky dlžného výživného súd prihliadal už na nové rozhodnutie
Okresného súdu Prievidza, rozsudok č. 7C 330/2015 zo dňa 06.12.2016, právoplatný dňa 01.02.2017 na
základe, ktorého sa vyživovacia povinnosť obžalovaného na syna F. G. ml., počnúc dňom 19.10.2015,

zvýšila zo sumy 75,- euro na sumu 125,- euro, ktoré výživné je povinný obžalovaný platiť k rukám
syna mesačne vždy vopred, najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca. Podľa rozsudku zameškané
výživné od 19.10. 2015 do 31.12.2016 je vo výške 720,97 euro a toto je povinný obžalovaný splácať
vmesačnýchsplátkachvovýške20,-euro. Výškadlžnéhovýživnéhokudňu23.01.2019bolavypočítaná
na sumu 4 765,34 euro, bolo prihliadnuté na to, že za obdobie od 16.09.2013 do 19.10.2015 bol

obžalovaný povinný platiť výživné 75 euro, od 20.10.2015 do 23.01.2019 bol povinný platiť výživné 125
euro. Pri takto určenej výške dlžného výživného boli, samozrejme, zohľadnené zo sumy 58 euro až
447,87 euro, ktoré za uvedené obdobie na výživné obžalovaný uhradil. V rámci doplnenia dokazovania
súdsamozrejmesazaoberalajotázkouneplateniavýživnéhoobžalovanýmvobdobíod16.03.2017,keď
bolo vyhlásené prvé prvostupňové rozhodnutie až do 23.01.2019. K týmto skutočnostiam boli celkom

2 krát vypočutí obžalovaný a poškodená S. Z.. Taktiež boli zabezpečené listinné dôkazy v súvislosti s
tým či obžalovaný aj v ďalšom období sa úmyselne vyhýbal plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať
iného. Bolo preukázané že v septembri 2017, teda pred rozhodnutím odvolacieho súdu, obžalovaný
si vybavil živnostenské oprávnenie, toto živnostenské oprávnenie však nevyužil, respektíve, keď si ho
vybavil v súvislosti s ponúknutou prácou v Handlovej, robil tam len asi mesiac, cez firmu

Land Rover. Obžalovaný aj v prípade, že bol zamestnaný, ako to bolo v prípade spoločnosti Saargumi,
kde bola zabezpečená aj doprava do práce, pracoval tam len krátko asi 2 mesiace. V súvislosti s
dochádzaním do zamestnania do spoločnosti Carcoustics súd doplnil dokazovanie v zmysle právneho
názoru odvolacieho súdu. Z prehľadu autobusových spojov z obce Čereňany do obce Dolné Vestenice a
späť je podľa názoru súdu preukázané, že obžalovaný v prípade keby chcel v tomto zamestnaní mohol

pracovať na zmeny, mal zabezpečené autobusové spojenie aj v prípade nočnej zmeny. Súd si nevie
vysvetliť iný logický spôsob akým by mal vyvrátiť logickú obranu obžalovaného, ako tvrdí odvolací súd.
Táto obrana je vyvrátená podľa názoru súdu zoznamom autobusových spojov (číslo listu 263 - 267),
tieto preukazujú, že keby obžalovaný mal záujem pracovať v spoločnosti Carcoustics, pracovať mohol
aj v rámci nepretržitej prevádzky na 3 zmeny. Obžalovaný sám potvrdil, že s firmou Ponti-M s.r.o. Nitra

uzavrel dohodu o pracovnej činnosti, mal zabezpečené zamestnanie na niekoľko mesiacov, avšak opäť
ako v iných prípadoch, tvrdiac síce, že druhá strana nedodržala dohodnuté podmienky, potom, čo dostal
v hotovosti 400 euro, prestal tam pracovať. Obžalovaný potvrdil, že od marca 2017 pracoval asi na
piatich miestach, avšak v čase rozhodnutia súdu 23.01.2019 zamestnaný nebol, nebol ani evidovaný na
úradepráceakonezamestnaný,podľasprávyÚraduprácesociálnychvecíarodinyvPrievidzinaposledy

bol evidovaný do 28.02. 2017. Podľa názoru súdu obžalovaný, ako to vyplýva zabezpečených dôkazov
v spise nemal skutočný záujem o dlhodobé zamestnanie, vždy pracoval len krátkodobo, pričom, ako to
vyplýva z viacerých správ zamestnávateľov, títo neboli spokojní s jeho prácou a vo viacerých prípadoch
nakoniec prácu, ktorá mu bola ponúknutá odmietol. Je možné konštatovať, že v konaní boli vyvrátené
viaceré nepravdivé tvrdenia obžalovaného, ako napríklad dôvod, ktorý uviedol v súvislosti s tým, že

kvôli nevhodnému autobusovému spoju nemohol prijať prácu vo firme Contitech Dolné Vestenice. Bolo
preukázané, že mal k dispozícii autobusový spoj na každú zmenu. Taktiež podľa názoru súdu bolo
preukázané, že obžalovaný vedome zneužíval práceneschopnosť, vedome ju predlžoval, nedodržiaval
pokyny lekárky MUDr. K. v súvislosti s užívaním liekov, nedostavoval sa nad termíny kontrol, ktoré mu
stanovila lekárka. Preukazuje to oboznámená lekárska správa MUDr. K.. Vzhľadom na všetky hore

uvedené skutočnosti súd uznal obžalovaného za vinného zo žalovanej trestnej činnosti .
Obžalovaný, ako vyplýva z registra trestov zo dňa 23.01.2019 bol doteraz 4 krát súdne trestaný. V
roku 2010 vo veci Okresného súdu Prievidza č. 2T 301/2010 bol trestným rozkazom z 30.11.2010,
právoplatným dňa 05.01.2011 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2Trestného zákona, podmienečný trest v trvaní 10 mesiacov mu bol premenený na nepodmienečný trest.
Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený 14.01.2013. Naposledy bol odsúdený trestným rozkazom
Okresného súdu Prievidza č. 0T 14/2012 z 29.02.2012, právoplatným dňa 16.03.2012 pre prečin podľa

§ 289 ods. 1 Trestného zákona k nepodmienečnému trestu 4 mesiace v ústave na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia a k trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 18 mesiacov. Podľa
správy z miesta bydliska obžalovaný sa správa na verejnosti slušne, nebol riešený komisiou na ochranu
verejného poriadku, majetkové a rodinné pomery nie sú známe.
Pri ukladaní trestu sa súd riadil ustanovením § 34 ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého súd prihliada

pri určovaní druhu trestu a jeho výmery najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
jeho nápravy. Súd zistil v prípade obžalovaného existenciu len jednej priťažujúce okolnosti podľa §
37 písm. m) Trestného zákona a za použitia ustanovenia § 38 ods. 4 Trestného zákona súd uložil
obžalovanému trest pri dolnej hranici upravenej trestnej sadzby (28 mesiacov - 5 rokov) v trvaní 36
mesiacov, pričom pre výkon trestu obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch už bol vo výkone trestu za úmyselnú trestnú činnosť. Pri
určovaní druhu trestu prihliadol súd na to, že obžalovaný už bol v nie tak dávnej minulosti odsúdený za
rovnakú trestnú činnosť. Bol viackrát súdne trestaný a vzhľadom na to nie je možné na jeho prevýchovu
vplývať iným druhom trestu ako trestom nepodmienečným. Uložený trest v trvaní 36 mesiacov považuje
súd vzhľadom na spôsob spáchania činu, jeho následok a ďalšie okolnosti dôležité pre určenie výmery

trestu, za trest primeraný a potrebný na ochranu spoločnosti pred páchaním a páchateľmi obdobnej
trestnej činnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trenčíne.