Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, August 22, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517201169
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8517201169.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s. r. o., IČO:
35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o.,
IČO: 36 613 843 so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti žalovanému: M. R., T.. XX.XX.XXXX,
H. W. XX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JAKUBIS & PARTNERS, s. r. o., IČO: 50 990 365 so sídlom

Zámocká 36, 811 01 Bratislava, o zaplatenie 6.512,59,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Csp/89/2017-151 zo dňa 21. decembra 2018, takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I. a III. a v rozsahu zrušenia
vec vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 3.291,59,- Eur, úrok z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
3.291,59,- Eur od 24.10.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa podanou žalobou na tunajší
súd dňa 06.03.2017 domáhal zaplatenia sumy 6.512,59,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
143,80,- Eur a úrokom vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.768,42,- Eur od 04.03.2016 do zaplatenia,
ako aj nahradenia trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere. Žalobu odôvodnil tým,
že právny predchodca žalobcu uzatvoril dňa 05.11.2012 so žalovaným zmluvu č. XXXXXXXXXX, na
základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch

splátky,čímporušilsvojupovinnosťpodľazmluvy.Pohľadávkažalobcupredstavovalakudňupostúpenia
sumu 6.712,59,- Eur a táto pozostávala z istiny vo výške 4.968,42,- Eur, z riadneho úroku vo výške
1.546,56,- Eur, z úroku z omeškania vo výške 197,61,- Eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky
vykonal úhrady, a to 100,- Eur dňa 25.01.2016 a 100,- Eur dňa 03.03.2016. Zároveň žalobca vyčíslil
úrok z omeškania odo dňa postúpenia vo výške 143,80,- Eur. V špecifikácii doručenej súdu dňa
26.06.2017 žalobca špecifikoval uplatnený nárok, keď uviedol, že žalovaný dňa 05.11.2012 čerpal

peňažné prostriedky vo výške 5.000,- Eur a z poskytnutého úveru uhradil celkovo sumu 1.708,41,- Eur.
Z úhrad, ktoré žalovaný učinil bolo na istinu započítaných 31,58,- Eur a teda istina ostala neuhradená vo
výške 4.968,42,- Eur. Riadny úrok vyčíslil žalobca na sumu 2.879,99,- Eur, pričom z úhrad žalovaného
bola na riadny úrok započítaná suma 1.333,43,- Eur, teda na riadnom úroku zostala neuhradená
suma 1.546,56,- Eur. Úrok z omeškania vo výške 197,61,- Eur predstavuje súčet zmluvného úroku z
omeškania vo výške 117,28,- Eur a zákonného úroku vo výške 80,33,- Eur. Žalovaný, ktorému bola

žaloba doručená dňa 25.09.2017 na výzvu súdu podal vyjadrenie doručené dňa 28.09.2017, v ktorom
uviedol, že si je vedomý záväzku voči Slovenskej sporiteľni, dlh uznáva a žiada o uzavretie zmieru,pričomnavrhujesplátkovýkalendárvovýške50,-Eurmesačne.Dňa20.11.2017podalvovecivyjadrenie
právny zástupca žalovaného, v ktorom vzniesol námietku premlčania celého nároku žalobcu. Ďalej
uviedol, že je potrebné zaoberať sa aj otázkou, či došlo k platnému postúpeniu a poukázal na §

92 ods. 8 Zákona o bankách, v zmysle ktorého postupca v súdnom konaní, v ktorom si postúpenú
pohľadávku uplatňuje, je povinný tvrdiť a dokázať predpoklady svojej aktívnej legitimácie. Postupca,
ktorým mu bola pohľadávka postúpená bankou je v zmysle uvedeného povinný tvrdiť a dokázať, že
pred postúpením zostal v omeškaní so splatením svojho záväzku aspoň 90 dní, pričom nepreukázanie
týchto skutočností má za následok nedokázanie aktívnej legitimácie postupníka. Vzhľadom na uvedené

žiadal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať trovy
konania. Právny zástupca žalobcu elektronickým podaním doručeným súdu dňa 23.03.2018 uviedol, že
právny predchodca žalobcu dodržal všetky podmienky ustanovené v § 92 ods. 8 Zákona o bankách.
Žalovaný bol v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň bol opakovane vyzývaný na úhradu omeškaných splátok, a
to výzvou zo dňa 09.09.2015 a výzvou označenou ako oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti

zo dňa 30.09.2015, ktorú žalovaný prevzal dňa 05.10.2015. Ďalej žalobca v konaní predložil oznámenie
postupcu žalovanému o postúpení pohľadávky spolu s podacím hárkom preukazujúcim odoslanie
tejto písomnosti. Žalobca uviedol, že norma obsiahnutá v § 92 ods. 8 Zákona o bankách nezakladá
občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky v tomto prípade žalovaný, ale administratívnu
zodpovednosť postihnuteľnú Národnou bankou Slovenska podľa § 50 ods. 1 Zákona o bankách. Teda

s nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách a nie
sankcia v podobe neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok. K námietke premlčania žalobca uviedol,
že k predčasnému zosplatneniu došlo podaním zo dňa 30.09.2015. Teda začiatok plynutia premlčacej
doby uplatňovaného nároku sa odvíja od tohto podania. Nakoľko žaloba bola podaná v mesiaci marec
2017, žiadna časť uplatneného nároku nie je premlčaná.

3. Súd prvej inštancie nárok žalobcu právne posúdil podľa ustanovenia § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods.
1, 2, 3, 5, 9, § 54 ods. 1, 2, § 103, § 517 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 566 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník, § 261 ods. 3 písm. d), § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 1 ods. 2,
§ 2 písm. a), b), g), h), § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 3 ods.

3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách, § 3, § 10c
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka
v znení účinnom do 31.01.2013.

4. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázaný skutkový stav, že právny predchodca

žalobcu dňa 05.11.2012 uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorého bol
žalovanému poskytnutý úver vo výške 5.000,- Eur. Zároveň boli dojednané tieto podmienky: výška
úrokovej sadzby 19,40 % ročne fixná do splatnosti, úrok z omeškania 8% ročne, výška splátky a
splatnosť 143,58,- Eur mesačne k 20-temu dňu v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa
20.12.2012, počet splátok 60, konečná splatnosť úveru 20.11.2017, ročná percentuálna miera nákladov

24,09 %, priemerná hodnota RPMN 19,08 %, celková čiastka spojená s úverom 8.316,01,- Eur.
Zároveň v čl. II zmluvy boli dojednané tieto poplatky: spracovateľský poplatok 119,- Eur jednorázovo,
poplatok za správu úveru 2,99,- Eur mesačne a poplatok za poistenie úveru 4,86,- Eur mesačne. Z
predloženej platobnej histórie mal súd za preukázané, že žalovaný do zosplatnenia uhradil poslednú
splátku dňa 02.09.2014. Dňa 09.09.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že je v

omeškaní so splácaním pohľadávky, kde ho zároveň vyzval na úhradu najneskôr do 15 dní. Zároveň, ho
upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky,
čím sa stane splatná celá pohľadávka. Z predloženého podacieho hárku má súd za preukázané, že
dňa 10.09.2015 bola predmetná výzva žalovanému doručovaná. Dňa 30.09.2015 právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 29.09.2015 banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky a

zároveň ho vyzvala na úhradu pohľadávky vo výške 6.632,26,- Eur. Dňa 23.10.2015 právny predchodca
žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu a právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie
pohľadávky listom zo dňa 30.10.2015. Z predloženej platobnej histórie mal súd za preukázané, že
žalovaný doposiaľ žalobcovi plnil vo výške 1.708,41,- Eur.

5. Na základe právneho posúdenia zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie konštatoval, že
je nepochybné, že medzi žalobcom - právnym predchodcom žalobcu a žalovaným došlo k vzniku
spotrebiteľského úverového vzťahu, pričom je nesporné, že žalovaný z tohto úverového vzťahu neplnil,
tak ako to bolo zmluvne dohodnuté medzi zmluvnými stranami. Súd má za to, že k vyhláseniu úveruza predčasne splatný došlo v súlade s § 53 ods. 9 Obč. zákonníka, ako aj v súlade s § 92 ods. 8
Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, pretože právny predchodca žalobcu dodržal postup v zmysle týchto
zákonných ustanovení, tak ako je to vyššie popísané. K námietke právneho zástupcu žalovaného, že

nedošlo k dodržaniu postupu v zmysle § 92 ods. 8 zák. o bankách súd uvádza. Podmienka platného
postúpenia bankovej pohľadávky je v § 92 ods. 8 zák. o bankách upravená takto „ak je napriek písomnej
výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke“. V ustanovení nie je
použité slovné spojenie...ak je po/od písomnej výzvy/výzvy banky...“. Dikcia tohto ustanovenia nabáda k

takému výkladu podmienky platnosti postúpenia, podľa ktorej klient /dlžník/ musí byť celkovo v omeškaní
nepretržite viac ako 90 kalendárnych dní a nie len alebo aj po/od písomnej výzvy na splnenie záväzku.
Súd poukazuje v tejto súvislosti na znenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „ak
ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 656 najneskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva“. V tomto

ustanovení zákonodarca vyjadril začiatok plynutia lehoty právo slovným spojeným „od“ a nastúpenie
možnosti uplatniť právo veriteľa slovným spojením „po“. (Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn.
27Co/5/2017). Vzhľadom na uvedené súd považuje túto podmienku oprávňujúcu banku postúpiť svoju
pohľadávku za splnenú, pretože žalovaný uhradil poslednú splátku dňa 02.09.2014, teda do omeškania
sa dostal so splátkou za október 2014 a k postúpeniu došlo zmluvou o postúpení dňa 23.10.2015, čo je

viac ako 90 kalendárnych dní omeškania žalovaného, pričom boli splnené aj ďalšie zákonné podmienky,
a to výzva pred zosplatnením a upozornením - zo dňa 09.09.2015 a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo
dňa 29.09.2015, tak ako to je popísané v bode 6. tohto rozsudku. Súd neprihliadol k námietke právneho
zástupcu žalovaného, že nárok žalobcu je premlčaný s poukazom na § 103 Občianskeho zákonníka.
Ako je vyššie uvedené, žalovaný sa dostal do omeškania so splátkou splatnou v októbri 2014, konkrétne

k 21.10.2014, žaloba bola podaná na súd dňa 06.03.2017, t.j. včas, v lehote 3 rokov. Podrobným
preskúmaním zmluvy však súd zistil, že v zmluve absentuje správne uvedenie jej podstatnej náležitosti
podľa § 9 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch, a to celkovú výšku, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť. V zmluve je pri celkovej čiastke spojenej s úverom uvedená suma 8.316,01,- Eur. Táto suma
je však nesprávna a zrejme zavádzajúca. Podľa § 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch

je celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom, pričom v zmysle zmluvy spotrebiteľský úver
bol poskytnutý vo výške 5.000,- Eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 60 splátkach vo výške 143,58,-
Eur, čo spolu predstavuje sumu 8.614,80,- Eur. Už táto suma prekračuje v zmluve uvedenú celkovú
čiastku spojenú s úverom o 298,79,- Eur. K tejto sume (celkovej čiastke spojenej s úverom je však v

zmysle§2písm.g)Zákonaospotrebiteľskýchúverochpotrebnépripočítaťajspracovateľskýpoplatokvo
výške 119,- Eur, poplatok za správu úveru vo výške 2,99,- Eur mesačne). Vzhľadom na túto skutočnosť
súd uvedenie sumy - celková čiastka spojená s úverom vo výške 8.316,01,-Eur v zmluve považoval za
zavádzajúce vo vzťahu k spotrebiteľovi a v rozpore s ust. § 9 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských
úveroch. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že poskytnutý spotrebiteľský úver je potrebné

podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov.
Žalovaný tak na istine úveru je povinný zaplatiť sumu, ktorá mu bola zo strany právneho predchodcu
žalobcu reálne poskytnutá, a ktorú nesplatil. Súd v tejto časti uplatnený nárok považoval za dôvodný a
žalovaného zaviazal na zaplatenie tejto sumy a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Súd priznal žalobcovi i uplatnený zákonný úrok z omeškania od 24.10.2015 odo dňa nasledujúceho po

dni účinnosti postúpenia pohľadávky vo výške 8,05% ročne (záväzkový vzťah vznikol pred 01.02.,2013
z priznanej sumy).

6. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ust.§ 255 ods. 1 C. s. p. v
spojení s § 262 ods. 1, 2 C. s. p. a so záverom, že žalobca mal vo veci úspech len čiastočne (čistý

úspech žalobcu 1,08%), preto súd nepriznal náhradu trov konania žiadnej zo strán.

7. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmenil tak, že žalobu zamieta a vo výroku III. zmenil
tak, že žalovanému priznáva náhradu trov konania vo výše 100%. Odvolanie odôvodnil tým, že súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil postavenie žalobcu ako aktívne vecne legitimovaného z dôvodu
nedodržania podmienok postúpenia pohľadávky, keďže žalobca nepreukázal splnenie podmienok
postúpenia pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 Zákona o bankách a teda má za to, že rozsudok trpí takou
vadou, pre ktorú je nepreskúmateľný.8. Na základe doručenej výzvy súdu prvej inštancie sa žalobca k podanému odvolaniu, vyjadril tak, že
sa stotožňuje ako s výrokom tak aj s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol zamietnuť

podané odvolanie ako nedôvodné. Žalovaný vo svojom stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval na
svojom návrhu uvedenom v odvolaní.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len C. s. p.)), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362ods. 1 C. s.

p.), oprávnenou osobou (§ 359 C. s. p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 378 a nasl. C. s. p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C. s. p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca žalobcu dňa 05.11.2012 uzatvoril so
žalovaným zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorého bol žalovanému poskytnutý úver vo výške

5.000,- Eur. Zároveň boli dojednané tieto podmienky: výška úrokovej sadzby 19,40 % ročne fixná do
splatnosti, úrok z omeškania 8% ročne, výška splátky a splatnosť 143,58,- Eur mesačne k 20-temu dňu
v kalendárnom mesiaci, splatnosť prvej splátky dňa 20.12.2012, počet splátok 60, konečná splatnosť
úveru 20.11.2017, ročná percentuálna miera nákladov 24,09 %, priemerná hodnota RPMN 19,08 %,
celková čiastka spojená s úverom 8.316,01,- Eur. Zároveň v čl. II zmluvy boli dojednané tieto poplatky:

spracovateľskýpoplatok119,-Eurjednorázovo,poplatokzasprávuúveru2,99,-Eurmesačneapoplatok
za poistenie úveru 4,86,- Eur mesačne. Z predloženej platobnej histórie má súd za preukázané, že
žalovaný do zosplatnenia uhradil poslednú splátku dňa 02.09.2014. Dňa 09.09.2015 právny predchodca
žalobcu oznámil žalovanému, že je v omeškaní so splácaním pohľadávky, kde ho zároveň vyzval na
úhradu najneskôr do 15 dní. Zároveň, ho upozornil, že ak dlžnú sumu neuhradí, banka je oprávnená

vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, čím sa stane splatná celá pohľadávka. Z predloženého
podacieho hárku má súd za preukázané, že dňa 10.09. 2015 bola predmetná výzva žalovanému
doručovaná. Dňa 30.09.2015 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že ku dňu 29.09.2015
banka vyhlásila mimoriadnu splatnosť pohľadávky a zároveň ho vyzvala na úhradu pohľadávky vo
výške 6.632,26 Eur. Dňa 23.10.2015 právny predchodca žalobcu postúpil pohľadávku na žalobcu a

právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky listom zo dňa 30.10.2015. Z
predloženej platobnej histórie mal súd za preukázané, že žalovaný doposiaľ žalobcovi plnil vo výške
1.708,41 Eur.

11. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej na zistený skutkový stav aplikuje príslušné právne

predpisy. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

12. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu

-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane
žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
súdneho konania (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo
205/2009).

13. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách (ďalej len „ZoB“), ak je napriek písomnej výzve
banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní
so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže
banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku

postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred
postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol

jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať
postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých inýchzáväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok
a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

14. Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

15. Podľa § 53 ods. 9 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom ku dňu 30.09.2015,
t.j. v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu ( ďalej len „OZ“), ak

ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo
podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

16. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 30.09.2015 (č. l. 41 spisu) je zrejmé, že využil svoje
právo podľa ust. § 565 OZ a pre nesplnenie splátky žiadal o zaplatenie celej pohľadávky.

17. Podľa úpravy v ust. § 53 ods. 9 OZ dodávateľ môže uplatniť právo vyplývajúce z § 565, t.j. žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí
určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo však môže
uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní. Z tejto úpravy

jednoznačne nevyplýva, od akej udalosti treba túto lehotu počítať. Z celého kontextu ustanovenia však
možno vyvodiť, že musí uplynúť najmenej 15 dní odo dňa, keď dodávateľ upozornil spotrebiteľa, že
uplatňuje právo na zaplatenie celej pohľadávky, do dňa, keď má dôjsť k splatnosti celej pohľadávky,
resp. do dňa, keď ju má spotrebiteľ uhradiť.

18. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05.11.2012 vyplýva, že konečná splatnosť
úverumalanastaťažposlednousplátkousplatnoudňa20.11.2017,tedasplatnouvcelomrozsahumohla
byť v čase postúpenia pohľadávky iba z dôvodu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru. Podmienky
na vyhlásenie predčasnej splatnosti spotrebiteľskej zmluvy sú upravené v citovanom ust. § 53 ods.
9 OZ, ktorý pred zosplatnením úveru vyžaduje výzvu veriteľa adresovanú a doručovanú dlžníkovi s

upozornením na aktuálny dlh a možnosť požadovať zaplatenie celého zvyšku dlhu naraz z dôvodu
neplnenia si povinnosti dlžníka. Žalobca v konaní predložil výzvu zo dňa 09.09.2015 (č. l. 29 spisu),
v tejto výzve právny predchodca žalobcu žalovaného vyzýva na úhradu dlžnej sumy 2.945,63,- Eur v
lehote do 15 kalendárnych dní od doručenia výzvy. Aj keď právny predchodca žalobcu doložil k žalobe
výzvu, ktorou oznámil žalovanému ako dlžníkovi predčasnú splatnosť úveru (09.09.2015), nepredložil

súduprvejinštanciežiadendôkazotom,žepredtýmžalovanéhovyzvalnazaplatenievtomčasedlžných
splátok a upozornil ho na možnosť zosplatnenia úveru v prípade ich neuhradenia. Odvolateľ súdu ani
nijako nepreukázal, aby uvedenú výzvu zo dňa 09.09.2015 doručoval do sféry žalovaného.

19. Žiadne iné listy, výzvy, upomienky či upozornenia právneho predchodcu žalobcu, ktoré by

preukazovali splnenie povinnosti podľa ust. § 53 ods. 9 OZ obsahom súdneho spisu nie sú, preto žalobca
ohľadne preukázanie splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno.

20. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu
kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa je neplatnosť právneho

úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože v zmysle ust. § 39 OZ tento úkon odporuje
zákonu.

21. V konaní na základe viacerých dôvodov nebolo preukázané, aby žalobca platne nadobudol
pohľadávku uplatnenú v predmetom konaní od jeho právneho predchodcu.

22. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 ZoB môže byť iba pohľadávka alebo
jej časť, ktorá je už (1) splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej výzvy a po tom,
čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia

pohľadávky. Uvedené ustanovenie je lex specialis k inštitútu cesie.

23. Sprísnenie zákonných predpokladov postúpenia bankovej pohľadávky môže byť považované za
zákonný predpoklad z dôvodu, že po postúpení pohľadávky rôznym subjektom už nad pohľadávkou nievždy je zachovaná kontinuita dôležitého dohľadu centrálnej banky, ktorej kontrola je osobitne dôležitá
v priebehu trvania úverového vzťahu.

24. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky.
Predpoklady musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (pozri rozsudok Krajského súdu v
Prešove vo veci 6Co 119/2013, 19Co 194/2015, 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica vo veci žalobcu
Intrum Justitia Slovakia, s.r.o. sp. zn. 12C 152/2014, Okresný súd Galanta vo veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia, s.r.o. sp. zn. 15C 33/2014, Okresný súd Svidník vo veci 5C 430/2013).

25. Ustanovením § 92 ods.8 ZoB sa sledovalo sprísnenie postúpenia cesie bankovej pohľadávky
zo sféry kontrolovanej centrálnou bankou a umožniť dlžníkovi, ktorý poruší zmluvné podmienky, aby
v primeranom čase vykonal nápravu a zotrval vo vzťahu s bankou, s ktorou dojednal finančnú
službu (,,Toto právo banka nemá, ak klient uhradil omeškaný peňažný záväzok ešte pred postúpením

pohľadávky...). Zákonné podmienky akými sú napr. postúpenie iba splatnej pohľadávky, písomná výzva,
90 dňová lehota nepodporuje záver, že by hlavným cieľom sprísnenia cesie bankovej pohľadávky bola
ochrana bankového tajomstva.

26. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 01.01.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z.,

zákonodarca pristúpil k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských
veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku (napr.
splatenie vkladu do základného imania u postupníka najmenej 500.000 eur, vylúčenie obchodníkov
s oprávnením poskytovať spotrebiteľské úvery do 10.000 eur a pod.). Striktné podmienky postúpenia
pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so

súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla
cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (viď. tiež odkaz 72c v § 89 ods.1 ZoB).

27. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva
do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti

predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka.

28. „Totiž keďže ku dňu postúpenia pohľadávky nebol splatným celý úver (nedošlo k vyhláseniu jeho
mimoriadnejsplatnosti),Slovenskásporiteľňa,a.s.nebolaoprávnenápostúpiťsvojupohľadávkuzúveru
vrátane úrokov z neho v celosti inému subjektu. Zmluva o postúpení pohľadávok z 21.10.2010 je preto

neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Obč. zák.. Vzhľadom na to v súlade so zásadou, že nikto
nemôže na iného previesť viac práv. než má. je neplatnou aj zmluva z 01.12.2010. ktorou advokátska
kancelária Havel & Holásek. spol. s r. o. postúpila predmetnú pohľadávku žalobcovi. Žalobcovi preto v
spore chýba aktívna vecná legitimácia.“ (rozsudok KS v Bratislave vo veci 6Co 58/2016).

29. Samotný nárok súd posudzoval aj podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách, ktorý
uvádza, že banky môžu postúpiť svoje pohľadávky aj nebankovým subjektom, ak je dlžník nepretržite
v omeškaní dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku a je
tu písomná výzva voči klientovi na vrátenie. Žalobca nepredložil žiadnu písomnú výzvu na zaplatenie
postúpenej pohľadávky, resp. nedoložil vyhlásenie zosplatnenia zostatku úveru, takže neexistuje aktívna

legitimáciaužalobcuzplatnéhopostúpeniapohľadávkyodbanky.Žalobcanadobudolpohľadávkupočas
trvania úverového vzťahu, pričom podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách môže byť
predmetompostúpenialensplátkaúveru,ktorájepolehotesplatnostiviacako90dní,aexistujepísomná
výzva ku klientovi na úhradu peňažného záväzku. Táto podmienka pri postúpení pohľadávok od banky
na žalobcu nebola splnená. Oznámenie mimoriadnej splatnosti úveru vyhlásil až postupník - žalobca, nie

banka. Keďže žalobca nepreukázal urobenie výzvy zo strany banky na zaplatenie pohľadávok, pričom
banka môže postupovať len splatné pohľadávky, potom postúpenie pohľadávky z banky na žalobcu
znamená obchádzanie zákona a je to neplatný právny úkon. Preto súd žalobu zamietol (rozsudok KS
v Prešove vo veci 12Co157/2015).

30. Odvolací súd má za to, že ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách je kogentným ustanovením a dohodou
zmluvných strán sa od neho nemožno odchýliť (porov. Rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci
18Co 109/2011). Ust. § 89 ods. 1 ani iné ustanovenie zákona o bankách účinné v čase uzavretia zmluvyo úvere a v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok neumožňovalo banke a jej klientovi upraviť
si práva a povinnosti z obchodov odchylne od tohto zákona alebo osobitného predpisu.

31. Odvolací súd podotýka, že v konaní nebolo preukázané, že pred uzatvorením zmluvy o postúpení
pohľadávky medzi pôvodným veriteľom - G. G., Z..G.. - t.j. bankou ako postupcom a žalobcom ako
postupníkom došlo k zosplatneniu celého dlhu žalovanej resp. k predčasnému ukončeniu zmluvy
pôvodným veriteľom.

32. Žalobca v konaní nepreukázal, že postúpeniu pohľadávky predchádzalo zaslanie výzvy bankou
adresovanej žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 ZoB. Písomná výzva banky klientovi je prvým predpokladom
pre cesiu bankovej pohľadávky, alebo jej časti na inú osobu. Tým, že banka túto výzvu dlžníkovi
nezaslala, resp. táto skutočnosť nebola v konaní preukázaná, neposkytla mu dostatočný priestor na
vykonanie krokov voči „svojej“ banke na zotrvanie s ňou vo vzťahu. Splnenie zákonom požadovaných
predpokladov na postúpenie splatných pohľadávok teda nebolo preukázané. Zmyslom a cieľom

ustanovenia § 92 ods. 8 ZoB bolo dosiahnuť stav, aby mal dlžník dostatok času na vykonanie opatrení
zotrvať na vzťahu so „svojou“ bankou a tak zotrvať aj vo sfére kontrolovanej Národnou bankou
Slovenska.

33. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 2Obo/49/2008 zo dňa 14.05.2008, ako aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,
sp. zn. 1Cdo/76/2007 zo dňa 28.01.2009, podľa ktorého v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení,
resp. v spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej
povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o
postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo a z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník

by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie
dlžníkovi oznámil postupca. K správnosti týchto záverov sa priklonil aj Ústavný súd Slovenskej republiky
v uznesení, sp. zn. IV. ÚS 337/2012-19 zo dňa 03.07.2012.

34. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých predpokladov možnosti postúpenia

pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách (splatnosť postupovanej pohľadávky v
čase jej postúpenia), postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39
Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v rozpore so súdom prvej inštancie
dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a žalobcom
uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

35. Nevyporiadanie sa s týmito poznatkami vyplývajúcimi z uvedenej judikatúry spôsobuje uvedenú
nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, čo je zároveň dôvodom na zrušenie tohto
rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vrátenie veci tomuto súdu na ďalšie konanie v
zmysle § 391 ods. 1 C.s.p..

36.Vďalšomkonaníbudeúlohousúduprvejinštancieriadiťsaprávnymnázoromvyslovenýmodvolacím
súdom v tomto rozhodnutí, jednoznačne zistiť a uviesť, ktorá výzva na úhradu dlžnej sumy úveru bola
žalovanému preukázateľne doručená, kedy sa tak stalo a ustáliť, či od doručenia tejto výzvy uplynula
následná lehota 90 dni nepretržitého omeškania žalovaného ako dlžníka, po uplynutí ktorej je banka

oprávnená postúpiť pohľadávku z úveru inému subjektu, teda, či skutočne došlo k platnej aplikácii § 92
ods. 8 Zákona o bankách. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci
zákonne rozhodnúť.

37. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách konania vrátane trov odvolacieho

konania (§ 396 ods. 3 C. s. p.).

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 C.s.p. v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).