Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, June 10, 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Ek/639/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120274415
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kičinko
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120274415.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právny zástupca TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava - Petržalka proti povinnému: TEROL SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Nám. SNP 30, 815
83 Bratislava, IČO: 36 700 339 o vymoženie 2 025,23 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.03.2020 domáhal od
povinného vymoženia 2 025,23 Eur s prísl., na podklade rozhodcovského rozsudku sp. zn. 950/18 zo

dňa 18.09.2018, ktorý vydal rozhodca Mgr. Andrej Gundel.

2. Exekučný súd dňa 11.05.2020 požiadal rozhodcu Mgr. Andrej Gundel, ktorý exekučný titul vydal o
zaslanie rozhodcovského spisu na základe, ktorého bol vydaný exekučný titul. Dňa 28.05.2020 bola
exekučnému súdu zaslaná kópia kompletného rozhodcovského spisu v listinnej podobe.

3. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok"), súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie
návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie
exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu,

ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

4. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí
rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

5. Podľa § 53 ods. 4 prvej vety Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne

celkom alebo sčasti.

6. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj
vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného v čase uzavretia

rozhodcovskej zmluvy (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohodamedzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré vznikli alebo vzniknú v určenom
zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

8. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

9. Podľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva sa považuje za písomne
uzavretú v rozsahu predmetu podanej žaloby aj vtedy, ak je jej existencia tvrdená v žalobe a žalovaný

v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu jej existenciu nenamietne.

10. „Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon
rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že už v štádiu posudzovania splnenia
zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie sa exekučný súd
okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo

vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych
predpisovideorozhodnutie(inýtitul)vykonateľnétakpostránkeformálnej(zpohľaduprávnehopredpisu
upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí
rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak
vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný

súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu,
ani rozsudku rozhodcovského súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom; nemôže naprávať chyby a nedostatky exekučného titulu. ... Ak v určitej veci
nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade
ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre

vydaniektoréhoneboladanáprávomocrozhodcovskéhosúdu,akceptovalbyvykonateľnosťrozhodnutia
vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného,
majúceho účinky paaktu.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011
zo dňa 13.10.2011, R 46/2012)

11. Exekučný súd pri preskúmavaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie okrem iného
preskúmava aj to či oprávnený je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vykonanie exekúcie,
či povinný, ktorého oprávnený označil v návrhu na vykonanie exekúcie je zaviazaný oprávnenému
na plnenie uvedené v exekučnom titule (pasívna vecná legitimácia), či exekučný titul ktorý označil
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie

podľa Exekučného poriadku (§ 45 Exekučného poriadku) a či exekučný titul vydal rozhodcovský súd s
právomocou prejednať a rozhodnúť daný spor.

12. Súd preskúmal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a jeho prílohy a zistil, že oprávnený
navrhuje vykonať exekúciu proti povinnému na podklade rozhodcovského rozsudku vydaného v

rozhodcovskom konaní ako exekučného titulu. Vzhľadom na skutočnosť, že oprávnený navrhuje
vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní (§
45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku), exekučný súd je oprávnený preskúmať či exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok bol vydaný orgánom s právomocou rozhodovať spory medzi oprávneným a
povinným ako účastníkmi právneho vzťahu, na podklade ktorého bol vydaný exekučný titul. Exekučný

súd je už v štádiu posudzovania návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie povinný z úradnej
povinnosti skúmať, či exekučný titul uvedený oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie bol vydaný
orgánom s právomocou na jeho vydanie a či exekučný titul je z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch vykonateľný tak po stránke formálnej, ako aj po stránke materiálnej. (napr.
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011, uznesenie

Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 2857/2006 zo dňa 30.10.2008, uznesenia Ústavného
súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 86/2010 zo dňa 18.02.2010; sp. zn. II. ÚS 545/2010 zo dňa 09.
12. 2010; sp. zn. III. ÚS 125/2011 zo dňa 29.03.2011 a iné)

13. Právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor v rozhodcovskom konaní sa

odvodzuje od zmluvnej vôle strán resp. účastníkov rozhodcovskej zmluvy pri zachovaní zmluvnej
slobody (autonómie) účastníkov rozhodcovskej zmluvy (prejav zmluvnej teórie arbitráže). Existencia
rozhodcovskej zmluvy je nevyhnutná podmienka (conditio sine qua non) rozhodcovského konania. Akrozhodcovská zmluva neexistuje potom nebola založená právomoc rozhodcovského súdu prejednať a
rozhodnúť spor medzi zmluvnými stranami rozhodcovskej zmluvy.

14. Exekučný súd po preskúmaní spisového materiálu, predovšetkým z kópie kompletného
rozhodcovského spisu v listinnej podobe doručenej exekučnému súdu dňa 28.05.2020, zistil nasledovný
skutkový stav. Právny predchodca oprávneného s povinným dňa 30.07.2014, 17.02.2015, 20.11.2015 a
20.11.2015 uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných služieb. V bode 7 zmluvy o poskytovaní verejných
služieb číslo A7872197 zo dňa 30.07.2014 povinný vyjadril nesúhlas s dohodou „že všetky spory, ktoré

medzi stranami vzniknú zo vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo zmlúv uzavretých
medzinimivbudúcnosti(tozn.všetkyzmluvnévzťahyvzniknuténazákladeZmluvyaknejvyhotovených
dodatkov) a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy), sa rozhodnú
v rozhodcovskom konaní..“ V bode 11 zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A9445283 zo dňa
20.11.2015 a v bode 11 zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A9445340 zo dňa 20.11.2015
povinný vyjadril nesúhlas s dohodou „že všetky spory, ktoré medzi zmluvnými stranami vzniknú zo

vzájomných zmluvných vzťahov existujúcich, ako aj zo zmlúv uzavretých medzi nimi v budúcnosti (to
zn. všetky zmluvné vzťahy vzniknuté na základe Zmluvy a k nej vyhotovených dodatkov) a spory s nimi
súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik tejto zmluvy), rozhodne v rozhodcovskom konaní...“.
Právny predchodca oprávneného žalobou zo dňa 14.08.2018 sa domáhal od povinného zaplatenia
čiastky 2 025,23 Eur s príslušenstvom a aj na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo

A7872197 zo dňa 30.07.2014 (v žalobe uvedený dátum uzavretia zmluvy 29.07.2014 - poznámka súdu),
zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A9445283 zo dňa 20.11.2015 a zmluvy o poskytovaní
verejných služieb číslo A9445340 zo dňa 20.11.2015. Výzva rozhodcu žalovanému k zaslaniu žalobnej
odpovede zo dňa 15.08.2018 bola vrátená rozhodcovi späť z dôvodu, že adresát je neznámy dňa
28.08.2018. V zmysle bodu 3 odôvodnenia exekučného titulu „V súlade s ust. § 4 a ust. § 8 zák. č.

244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní bola založená právomoc a ustanovený rozhodca Mgr. Andrej
Gundel, ktorý funkciu prijal.“

15. Právomoc rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor medzi stranami rozhodcovskej zmluvy
vzniká uzavretím písomnej rozhodcovskej zmluvy buď v podobe osobitnej (samostatnej) zmluvy alebo

v podobe doložky ako súčasti inej zmluvy. Ak rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v písomnej forme
možno rozhodcovskú zmluvu uzavrieť aj vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom
o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Právomoc rozhodcovského súdu môže vzniknúť aj
podaním žaloby za predpokladu, ak žalovaný v žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu
existenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietne - tzv. tiché (tacitné) uzavretie rozhodcovskej zmluvy.

16. Exekučný súd na základe vyššie uvedeného skutkového stavu konštatuje, že právomoc
rozhodcovského súdu prejednať a rozhodnúť spor, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom
oprávneného a povinným zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A7872197 zo dňa 30.07.2014,
zmluvy o poskytovaní verejných služieb číslo A9445283 zo dňa 20.11.2015 a zmluvy o poskytovaní

verejných služieb číslo A9445340 zo dňa 20.11.2015 nebola založená. V predmetných zmluvách o
poskytovaní verejných služieb povinný výslovne jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom vyjadril
nesúhlas s tým, aby všetky spory, ktoré medzi stranami predmetných zmlúv vzniknú, ako aj zo zmlúv
uzavretých medzi nimi v budúcnosti a spory s nimi súvisiace (vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik
tejto zmluvy), sa rozhodli v rozhodcovskom konaní.

17. Z uvedeného je evidentné, že povinný vyjadril nesúhlas s návrhom predmetnej rozhodcovskej
zmluvy. Rozhodcovská zmluva vzniká ako každá iná zmluva podľa hmotného práva. Na jej uzavretie je
potrebné prijatie návrhu - akceptácia bez dodatkov, výhrad, obmedzení alebo iných zmien. Vzhľadom na
to, že povinný výslovnýmspôsobom vyjadril nesúhlas s rozhodcovskou zmluvou vo forme rozhodcovskej

doložky, ktorá je súčasťou zmlúv o poskytovaní verejných služieb z dní 30.07.2014 a 20.11.2015,
nemohlo dôjsť k založeniu právomoci prejednať a rozhodnúť spor z predmetných zmlúv rozhodcovským
súdom v rozhodcovskom konaní podľa zákona o rozhodcovskom konaní. Inými slovami právomoc
rozhodcovského súdu - rozhodcu nevznikla z vôle resp. zmluvnej autonómie zmluvných strán.

18. Zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 ods. 7 ustanovuje právnu fikciu písomného
uzavretia rozhodcovskej zmluvy v rozsahu predmetu podanej žaloby (petitu), ak žalovaný v
žalobnej odpovedi doručenej rozhodcovskému súdu existenciu rozhodcovskej zmluvy nenamietne.
Pre použitie - aplikáciu predmetného ustanovenia je nevyhnutné aby žalovaný doručil žalobnúodpoveď rozhodcovskému súdu a zároveň nenamietol existenciu rozhodcovskej zmluvy. Pre uzavretie
rozhodcovskej zmluvy podľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní sa vyžaduje aktivita -
činnosť žalovaného spočívajúca v doručení žalobnej odpovede rozhodcovskému súdu za súčasného

nevznesenia námietky existencie rozhodcovskej zmluvy. Právna konštrukcia tichého (tacitného)
uzavretia rozhodcovskej zmluvy vyjadrená v predchádzajúcej vete je plne súlade so zásadou
súkromného práva, že nečinnosť alebo mlčanie samé o sebe nie je možné nikdy považovať za
prejav vôle (§ 44 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka). Pokiaľ však žalovaný doručí žalobnú
odpoveď rozhodcovskému súdu implicitne prejavuje vôľu podrobiť sa právomoci rozhodcovského súdu,

inými slovami vyjadrí súhlas, aby spor v rozsahu predmetu žaloby podanej na rozhodcovský súd bol
prejednaný a rozhodnutý v rozhodcovskom konaní.

19. Z obsahu kópie spisu rozhodcovského súdu predloženého exekučnému súdu je evidentné, že
žalobná odpoveď v rozhodcovskom konaní vedenom pod sp. zn. 950/18 doručená rozhodcovskému
súdu nebola. Exekučný súd na základe uvedeného konštatuje, že k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy

podľa § 4 ods. 7 zákona o rozhodcovskom konaní nedošlo a teda právomoc rozhodcu prejednať a
rozhodnúť spor medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným nevznikla ani podľa § 4 ods. 7
zákona o rozhodcovskom konaní.

20. Na základe vyššie uvedeného exekučný súd konštatuje, že rozhodca Mgr. Andrej Gundel nemal

právomoc prejednať a rozhodnuť spor medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným a teda
exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní. Exekučný titul uvedený
oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie je ničotné rozhodnutie, nevyvolávajúce žiadne právne
účinky majúce znaky paaktu. Takýto rozhodcovský rozsudok nemôže byť exekučným titulom, na
podklade ktorého možno viesť nútený výkon rozhodnutia - exekúciu podľa Exekučného poriadku. Z

tohto dôvodu exekučný súd pri posudzovaní návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na exekučný
titul uvedený oprávneným v návrhu na vykonanie exekúcie nemôže prihliadať a konštatuje, že zistil
rozpor exekučného titulu s ustanovením § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Na základe vyššie
uvedeného exekučný súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. a)
Exekučného poriadku zamietol, tak ako je to uvedené v prvom výroku tohto uznesenia.

21.Podľa§195Exekučnéhoporiadku,trovamiexekučnéhokonaniasútrovyexekútora,trovyúčastníkov
exekučného konania a trovy štátu.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré

im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.

24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanieexekúciealebododatkukpovereniunavykonanieexekúcie,akideovýdavkynazastupovanie

v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

25. Podľa § 35 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie
je účastníkom konania oprávnený.

26. Vzhľadom na to, že k zamietnutiu návrhu na vykonanie exekúcie došlo v čase do vydania poverenia
na vykonanie exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, súd oprávnenému
náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v druhom výroku tohto uznesenia.

27. V závere súd poukazuje na ustanovenie § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, podľa ktorého

do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom exekučného konania len oprávnený. Pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania je však potrebné aby bol súčasne prítomný aspoň jeden
oprávnený subjekt na náhradu trov konania a aspoň jeden subjekt povinný nahradiť trovy konania. Ztohto dôvodu je pojmovo a aj logicky vylúčené aby súd v tomto štádiu exekučného konania priznal
náhradu trov exekučného konania oprávnenému.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.