Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 20, 2020

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 3T/132/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4217011038
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Hudecová PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2020:4217011038.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v trestnej veci proti B. L. pre prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného

zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Komárne dňa 20. januára 2020 pred samosudkyňou JUDr.
Dominikou Hudecovou, PhD. takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný B. L., narodený X.X.XXXX v Nových Zámkoch, trvale bytom B. č. XXX,
je vinný, že
v presne nezistený deň vo februári 2016 pod zámienkou zaplatenia a odovzdania ďalšej úhrady
advokátovi JUDr. J. Q. so sídlom Nové Zámky, X. E. č. XXXX/XX za poskytovanie právnych služieb v
konaníovydaniedoČeskejrepubliky,tvrdiac,žekpredošlejplatbejepotrebnédoplatiťešteďalšiuplatbu

vo výške 2.000 L, vylákal od poškodeného J. V. finančnú hotovosť vo výške 2.000 L, ktorú mu v presne
nezistený deň v prvej polovici marca roku 2016 v mene poškodeného J. V. odovzdala jeho vtedajšia
družka F. U. v nezistenom bare v centre Londýna v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného
Írska, pričom prevzaté finančné prostriedky advokátovi JUDr. J. Q. neodovzdal, čím poškodenému J.
V., narodenému XX.X.XXXX, trvale bytom V. A., C. číslo XXX, spôsobil škodu vo výške vo výške 2.000
L (2.577,32 Eur),
teda

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku malú škodu,
č í m s p á c h a l
prečin podvodu podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona.

Za to ho súd
o d s u d z u j e
podľa § 221 odsek 1 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, za zistenia

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva)
mesiace.
Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu podmienečne odkladá.
Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.
Podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona v spojení s § 51 odsek 4 písmeno c) Trestného zákona súd ukladá
obvinenému povinnosť, aby počas skúšobnej doby podľa svojich schopností nahradil škodu spôsobenú
trestným činom.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaväzuje obvineného titulom náhrady škody zaplatiť
poškodenému J. V., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. A., C. č. XXX, Česká republika škodu vo výške
2.000 L (2.577,32 Eur).
Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku so zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodeného J. V.,
nar. XX.X.XXXX, trvale bytom V. A., C. č. XXX, Česká republika škodu odkazuje na civilný proces. o d ô v o d n e n i e :

Súd prejednal trestnú vec obžalovaného B. L. na základe obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry
Komárno pod číslom 1 Pv 471/16/4401-22 doručené súdu dňa 21.12.2017, pre prečin podvodu podľa

§ 221 ods. 1 Trestného zákona.
Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného B. L., svedka - poškodeného J. V., svedkyňu F. U.,
svedkyňu Z. X., prečítal a oboznámil obsah ďalších listinných dôkazov.
Obžalovaný B. L. spáchania skutku poprel a uviedol, že sa necíti byť vinný zo spáchania skutku. Uviedol,
že poškodeného spoznal v Londýne, kde bývali v spoločných priestoroch, asi v rokoch 2010-2011. Nikdy
mu poškodený žiadne peniaze nedal a ani on od poškodeného nikdy peniaze nežiadal ani nepotreboval.

Uviedol, že pozná JUDr. Q. tak ako tisíc iných advokátov. Poškodený mu telefonoval, keď mal ten
náramok ale nevie o tom nič viac za akých okolností, keďže pritom nebol. Žiadal ho o pomoc, o právnika
pre prípad, že ho prevezú z Anglicka do Čiech. Keďže boli priatelia, obžalovaný v tom čase už bol opäť
na Slovensku a bolo poškodeného ľúto našiel mu advokáta - pána Q.. Úlohou pána Q. bolo zastupovať
poškodeného, keď ho prevezú do Čiech. Na otázku prokurátora čí JUDr. Q. podmieňoval svoju právnu

pomocnejakoufinančnouodmenou,obžalovanýnevedelodpovedaťauviedol,žetoneboloasizadarmo,
veď kto robí zadarmo no nevedel si spomenúť na presné podmienky. Obžalovaný následne uviedol, že
JUDr. Q. si od neho za pomoc poškodeného žiadne peniaze nepýtal, no dal mu 1.000,-€ ako zálohu, aby
vedel konať vo veci. Týchto 1.000,-€ pochádzalo z peňazí, ktoré dostal od poškodeného pri príležitosti,
kedy mu zobral do Londýna plnomocenstvo pre JUDr. Q., ktoré mal podpísať poškodený za účelom,

že ho bude zastupovať. Poškodený dal peniaze automaticky lebo vedel, že to nebude zadarmo. Bolo
to niekde v Londýne ale kde si presne nepamätá, avšak spomína si, že to bolo za prítomnosti F. U..
Poškodený odovzdal obžalovanému sumu 2.000,-, pravdepodobne libier, ale to si presne už nepamätá.
Na tom či celá táto suma je určená pre JUDr. Q. sa nedohodli. Nepamätá si ani či ho poškodený
žiadal, aby o prevzatí podpísal nejaký doklad. Obžalovaný uvádza, že zo zvyšných peňazí si hradil svoje

náklady, ktoré mu vznikli. Následne mu poškodený vo februári 2016 telefonoval, že bude deportovaný do
Českej republiky, avšak obžalovaný popieral, že by od poškodeného žiadal vtedy nejaké peniaze alebo
sa vôbec rozprávali počas tohto rozhovoru o peniazoch. Obžalovaný ďalej uvádza, že približne v marci
2016 sa stretol s F. U., takýchto stretnutí bolo viac, dve alebo tri keďže mu zvykla kupovať letenky a on jej
za ne vyplatil peniaze. Stretávať sa zvykli v Londýne niekde pri jej dome, prítomná bola pravdepodobne

aj priateľka obžalovaného Z. X.. Predmetom stretnutia malo byť pravdepodobne vyplatenie leteniek a
asi aj hotela. Obžalovaný popiera, že by mu F. U. pri niektorom z týchto stretnutí dala nejaké peniaze
a nepamätá si ani či sa rozprávali o poškodenom. Obžalovaný uviedol, že všetko čo sa mu kladie za
vinu si naňho niekto vymyslel, pravdepodobne poškodený. Obžalovaný nemá vedomosť o tom či minul
JUDr. Q. celých 1.000,-€, či vráti zvyšok tejto sumy a poprel, že by sa niekedy s F. U. rozprával o tom, že

treba poskytnúť ďalšie peniaze JUDr. Q.. Obžalovaný uviedol, že s poškodeným sa nikdy nerozprával
o hradení svojich výdavkov za sprostredkovanie, prípadne nákladov na letenky, nikdy nemali žiadnu
dohodu, poškodený vedel, že zo sumy, ktorú mu odovzdal si hradí náklady ale nebavili sa o konkrétnych
číslach. O možnosti bezodplatnej pomoci sprostredkovania advokáta sa s poškodeným nebavil, vedel
že má náklady nakoľko bol za ním trikrát v Londýne a podľa obžalovaného bol uzrozumený s tým, že

si hradí náklady z peňazí, ktoré mu odovzdal.

Svedok J. V., na hlavnom pojednávaní uviedol, že pozná obžalovaného z Anglicka, kde som žil. Po
príchode do Anglicka nemal kde bývať. Bol ešte s jedným kamarátom, ktorého som poškodený poznal a
keďže mál voľné ubytovanie prisťahovali sa k nemu a žil tam asi rok. Poškodený sa neskôr odsťahoval

k priateľke, ale napriek tomu udržiavali kontakty, pomohol získať obžalovanému aj prácu. Jedného
dňa sa stretli a nakoľko poškodený mal vedené trestné konanie voči jeho osobe v Českej republike
páchal, potreboval právnu pomoc. Vzhľadom na to, že pochádzal z oblasti blízko slovenských hraníc,
obžalovaný mu ponúkol pomoc jeho známeho advokáta, ktorého dobre poznal. Poškodený označil
ako tohto advokáta JUDr. J. Q. z Nových Zámkov. Sprostredkoval mu kontakt na tohto advokáta,

komunikovali spolu aj telefonicky, keďže neskôr sa obžalovaný už vrátil na Slovensku. Jedného dňa
telefonoval s obžalovaným, ktorý bol v tom čase v prítomnosti pána Q., ktorého mu posunul k rozhovoru
a ten mu potvrdil, že mu môže poskytnúť právnu pomoc, keďže pracuje s trestným právom, avšak bude
potrebovať nejakú zálohu. Obžalovaný sám ponúkol pomoc JUDr. Q.. Tvrdil, že je to veľká kapacita,
že je superstar, že robí vraždy. V Českej republike poškodený nikoho nepoznal, nemal skúsenosti v

právnych veciach. S tým, že mu ho obžalovaný ponúkol, myslel si, že to bude taká kamarátska výpomoca ako kompenzáciu mu poskytne nejakú menšiu čiastku, nema som tušenie, že by mali ísť o tak veľké
peniaze a obžalovanému dôveroval. Keďže mu hrozil vysoký trest a požadoval niekoho, kto má veľké
skúsenosti a keďže pán Q. mal už viac rokov, očakával, že ich bude mať. Všetky peniaze mali ísť pre

pána Q.. Obžalovaný poškodeného kontaktoval neskôr s tým, že je to ťažší prípad a preto musí byť
vyššia záloha, ale všetko malo ísť pre pána Q.. Poškodený s obžalovaným žiadnu dohodu medzi sebou
nemali, že by on mal dostať nejakú províziu alebo niečo. Obžalovaný si výdavky na cesty platil sám.
Poškodený a jeho priateľka mu zabookovali letenku a on im dal peniaze.
Následne poškodeného kontaktoval obžalovaný a povedal mu, že tá čiastka bude 3.000,- libier.

Obžalovaný priletel do Anglicka a poškodený sa mu odovzdal peniaze v prítomnosti svojej priateľky F.
U.. Požadoval od neho aj potvrdenie, avšak obžalovaný mu ho odmietol vydať, no nakoľko sa poznali,
dôveroval mu, tak mu peniaze vydal aj napriek tomu. JUDr. Q. poškodenému poslal poštou do Anglicka
doklad o veľkosti A4, malo to byť niečo ako „plnomocenstvo“ a k nemu pripnutú vizitku. Poškodený
overoval na internete, či taký advokát existuje, čo si aj potvrdil a odovzdal obžalovanému 3.000,- libier
v obálke v dome, kde bývali s priateľkou. Keďže bol neskoro večer, ponúkol obžalovanému, aby u nich

prespal,čovšakodmietolapovedal,žesaponáhľanaletisko,leboeštevtendeňsavracianaSlovensko.
Po návrate na Slovensko ho neskôr kontaktoval s tým, že peniaze odovzdal, avšak že jeho prípad je
zložitejší a preto bude potrebná vyššia záloha. Konkrétnu čiastku mal oznámiť neskôr. Neskôr sa aj
ozval a povedal, že bude potrebných ešte 2.000,- libier. Tieto peniaze poškodený zohnal, a boli mu
odovzdané prostredníctvom F. U., taktiež v Londýne, lebo on už bol deportovaný do Českej republiky.

Poškodený nevedel však presne uviesť či bol niekto prítomní. Obžalovaný potvrdil, že poškodenému
bude poskytnutá právna pomoc od pána JUDr. Q., no hoci poškodený dvakrát pána JUDr. Q. kontaktoval
listom, nedostal žiadnu odpoveď, žiadne podanie v jeho prospech a ani ho neprišiel navštíviť. Tým si
poškodený uvedomil, aká je vec a najal si advokáta v Českej republike. Potom, ako bol poškodený
oslobodený a zbavený obvinenia, kontaktoval obžalovaného. Ten tvrdil, že on za nič nemôže a odmietol

komunikovať. Následne poškodený vypovedal v Žiline, kde bolo prijaté trestné oznámenie. Poškodený
sa opätovne skontaktoval s obžalovaného s úmyslom dohodnúť sa po dobrom, aby mu vrátil peniaze a
on stiahne trestné oznámenie, avšak obžalovaný mu však povedal. že sa s ním nebude baviť a žiadne
peniaze neuvidí. Čo spravil s peniazmi obžalovaný poškodený uviesť nevie, či ich dal pánovi Q. alebo
či ich použil na niečo iné. Ako poslednú informáciu mal to, že poslednú čiastku, čo si pre ňu priletel do

Anglicka, prevzal. Poškodený nemá vôbec žiadnu vedomosť o tom, či niečo z čiastky 5.000,-libier sa
dostalo aj JUDr. Q.. Viackrát ho kontaktoval, ale nedostal žiadnu odpoveď.

Svedkyňa F. U., na hlavnom pojednávaní uviedla, že žila v Anglicku s pánom V., ktorý mal byť

deportovaný do Českej republiky a potreboval nejakého právnika z Čiech alebo zo Slovenska.
Obžalovaný,ktoréhoonanepoznala,alepánV.bolsnímkamarátmudohodilprávnikapánaQ..Jedného
dňa priletel do Londýna, kde obžalovanému u nich na byte odovzdali peniaze, ktoré som ona sama
vybrala zo svojho účtu. Bola to čiastka 3.000,- libier. Žiadali od obžalovaného potvrdenie o prevzatí, ktoré
však odmietol vydať. Obžalovaný povedal, že pokiaľ sa konanie vedie ešte v Anglicku, nedá sa zatiaľ nič

robiť. Obžalovanému svedkyňa niekedy objednávala letenky, on jej ich však zaplatil naspäť. Potom ako
maloprísťkdeportáciipánaV.doČeskejrepubliky,sakontaktovalsobžalovaným,ktorýuviedol,žetreba
ešte ďalšiu zálohu. Žiadal vyššiu čiastku, avšak pán V. mu povedal, že má len 2.000,- libier, a teda sa
dohodli na tej sume. Svedkyňa uviedla, že poškodený väčšinou komunikoval s obžalovaným, s pánom
Q. telefonoval len jeden alebo dvakrát a pamätala si, že to, riešili iné veci a nie peniaze. Obidve čiastky

mali byť určené pre pána Q.. Nevedela, či mali byť z toho hradené aj ďalšie náklady obžalovanému.
Letenky, ktoré objednávala, jej boli preplatené. Čo bolo s peniazmi ďalej, koľko z nich dostal pán Q. a
ako boli využité svedkyňa takisto uviesť nevedela. Druhá čiastku vo výške 2.000,-libier mu odovzdala
svedkyňa, nakoľko pána V. už deportovali. S obžalovaným sa stretli v centre Londýna v reštaurácii alebo
v bare, bola tam prítomná aj jeho priateľka, ktorej meno si už nepamätá, len krstné, ktoré bolo Z.. Či

bola priateľka obžalovaného prítomná priamo pri odovzdávaní svedkyňa s úplnou istotou uviesť nevie,
nakoľko niekoľkokrát odišla na toaletu ale zdalo sa jej, že pri odovzdávaní bola. Počas jej prítomnosti sa
s obžalovaným o peniazoch veľmi nerozprávali, tie mu len odovzdala. Ústne preberali prípad pána V..
Tam mu svedkyňa odovzdala 2.000,- libier. Potvrdenie si od neho nepýtala, myslela si, že je to medzi
nimi usporiadané. Potom odišli domov na Slovensku a viac o nich nepočula. Pána V. informovala o tom,

že som mu peniaze odovzdala. Po deportácii do Českej republiky sa s poškodeným rozišli.
SvedkyňaZ.X.,nahlavnompojednávaníuviedla,žejedružkouobžalovanéhoa,že približnepredštyrmi
rokmi bola s priateľom na výlete v Londýne, na ktorý ju priateľ pozval. O tom či mal nejaký konkrétny
dôvod cestovať do Londýna svedkyňa nevedela. V Londýne, v nejakom podniku ktorý nepoznala, sastretli s jednou ženou ale svedkyňa ju nepozná, v živote ju nevidela. Išlo o nejakú vysokú hnedovlásku.
Stretnutie organizoval jej priateľ z dôvodu, že boli kamaráti a sadli si na drink. Stretnutie neprebiehalo
dlho, sadli si na drink, obžalovaný so ženou si niečo rozprávali a potom išli ďalej. Svedkyňa počula od

obžalovaného meno poškodeného J. V. v tej súvislosti, že boli kamaráti a pracovali spolu v Londýne,
avšak nespomína si že by meno poškodeného padlo počas stretnutia s predmetnou ženou, nevšimla
si že by pri tomto stretnutí prišlo k odovzdaniu niečoho medzi obžalovaným a touto ženou, pred ňou sa
nerozprávali o žiadnych peniazoch a nespomína si ani že by sa rozprávali o poskytovaní o právnych
služieb prípadne o JUDr. Q.. Svedkyňa nebola prítomná pri rozhovore obžalovaného so ženou počas

celého stretnutia, odbehla si pri bar a ešte aj na toaletu, pričom celá jej neprítomnosť trvala asi 20 minút.
Výlet v Londýne hradil priateľ svedkyne, nespomína si či v tom čase pracoval.
Svedok JUDr. J. Q. sa nezúčastnil ani jedného z hlavných pojednávaní, svoju neprítomnosť ospravedlnil
lekárskou správou lekára otorinolaryngologickej kliniky FNsP Nové Zámky, zo dňa 13.11.2019, v ktorej
sa uvádza že lekár neodporučuje toho čase výkon povolania. Vzhľadom na dlhodobú práceneschopnosť
svedka JUDr. Q. súd v súlade s § 263 ods. 1 Trestného poriadku prečítal zápisnicu o

výsluchu svedka JUDr. J. Q. s prípravného konania zo dňa 20.09.2017, v ktorej uviedol že od roku
2015 mal založený spis k poškodenému, ktorý bol v tom čase v Anglicku. K jeho osobe sa dostal cez
obžalovaného, ktorý je jeho známi a pozná ho veľa rokov. Poškodený bol zatknutý a rozhodovalo sa o
jeho vydaní do Českej republiky. Keďže konanie prebiehalo v Anglicku, svedok ho ako advokát nemohol
zastupovať. Spis pre poškodeného mal založený na poskytovanie právneho poradenstva vo vzťahu k

vydávacej väzbe ako aj na právna analýzy ohľadne vydaného medzinárodného zatykača a ďalších s
tým súvisiacich právnych problémov. Prípadu sa riadne venoval a činnosť v prospech poškodeného
v medziach oprávnení riadne vykonával. Poškodený neskôr naňho podal sťažnosť na Slovenskú
advokátsku komoru, osobne sa však nikdy nestretli komunikovali e-mailom, listami a telefonicky. Svedok
za svoje služby ani nepýtal žiadnu odmenu, robil tak len z dôvodu kamarátskeho vzťahu s obžalovaným.

Nežiadal ani o udelenie plnej moci, cez obžalovaného poslal prázdne tlačivo s jeho razítkom a jeho
dátumom 9.1.2015, čo bolo z dôvodu aby ho poškodený odovzdal anglickému advokátovi, aby videl že
je naozaj advokát. V rámci poskytovania právneho poradenstva svedok hovoril s poškodeným o tom,
že ak ho vydajú do Českej republiky a bude žiadať obnovu konania tak mu môžem sprostredkovať
niektorého českého kolegu na zastupovanie. Poškodený sa pýtal svedka ako to bude s platením jeho

odmeny. Svedok mu odpovedal, že od neho nepýta nič, lebo je to po kamarátskej línii. Svedok si teda ani
nič nepýtal, robil to preto že bol kamarát obžalovaného, ani od obžalovaného si nepýtal aby mu niečo dal,
avšak pri jednej príležitosti, asi v januári alebo februári 2015, mu dal obžalovaný sumu vo výške 1.000,-
€ a povedal, že je to na náklady spojené s prípadom. Obžalovaný bol raz prítomný ako svedok volal
do Anglicka s advokátmi poškodeného cez tlmočníka hovor bol dlhý, preto vedel že svedok má hotové

výdavky a zrejme preto mu tie peniaze sal. Svedok prijal peniaze s tým, že použije peniaze na náklady
a čo zvýši mu vráti. Čo sa týka tých peňazí veľa z nich minul, napríklad len jedna zásielka do Anglicka
stála 12,-€ a veľa dával aj prekladať. Pri jednej príležitosti už začal poškodený do obžalovaného útočiť,
tak svedok obžalovanému povedal, že mu nejaké peniaze z tých 1.000,-€ ostali a že ak chce môže mu
ich vrátiť. Svedok bol v domnení, že sú to peniaze obžalovaného. Obžalovaný svedkovi povedal, aby

nič nevracal že je to v poriadku. Okrem tých 1.000,-€ svedok žiadne peniaze nedostal a ani nepýtal, ani
od obžalovaného ani od poškodeného.
Vyhodnotením všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj ich súhrne súd dospel k záveru, že sa
skutok stal tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a že ho spáchal obžalovaný B. L., ktorý
svojim protiprávnym konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods.

1 Trestného zákona, pretože na škodu cudzieho majetku obohatil seba tým, že uviedol niekoho do omylu
a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu.
Vina obžalovaného vo vyššie uvedenom rozsahu bola bez pochybností preukázaná dôkazmi
vykonanými na hlavnom pojednávaní a to najmä výpoveďami svedka - poškodeného J. V., ktorý
podrobne opísal konania obžalovaného v trestnom oznámení, opakovane ho potvrdil svedeckými

výpoveďami v prípravnom konaní a zhodne popísal aj ako svedok na hlavnom pojednávaní pred súdom.
V podstatných bodoch korešpondovali s výpoveďou svedka poškodeného aj výpoveď svedkyne F.
U., ktorá uviedla, že osobne bola prítomná pri odovzdávaní finančnej hotovosti vo výške 3.000,-libier
obžalovanému v prvom prípade, ktoré sama vybrala zo svojho bankového účtu a v druhom prípade
sama odovzdala obžalovanému sumu 2.000,- libier, ktorá mala byť určená pre JUDr. J. Q. za účelom

poskytnutia právnej pomoci pre poškodeného a ktorú obžalovaný žiadal z vlastnej iniciatívy v prospech
JUDr. J. Q. a z ktorej mu odovzdal len časť vo výške 1.000,-€ a výpoveď JUDr. J. Q., ktorý potvrdil
komunikáciu a určité úkony právnej pomoci v prospech poškodeného, ktoré však mali byť len podporné
a nemalo ísť o priame zastupovanie poškodeného a ktoré mali byť vykonané na základe kamarátskejvýpomoci obžalovanému, teda bezodplatne. Výpoveď svedkyne Z. X. nepriamo potvrdila motiváciu
obžalovaného k ceste do Londýna ako aj stretnutie s F. U., na ktorom bol dostatočný časový priestor na
odovzdanie finančnej hotovosti medzi F. U. a obžalovaným bez vedomia Z. X.. Vykonanými dôkazmi bola

vyvrátená obrana obžalovaného, ktorý pripustil, že od poškodeného prevzal finančnú hotovosť, avšak
že táto finančná hotovosť bola len vo výške 2.000,-, pravdepodobne libier a bola vydaná poškodeným
dobrovoľnebezdopytuobžalovaným.Vuvedenéhojepreukázané,žepoškodenýboluvedenýdoomylu-
poskytnutia právnej pomoci advokátom JUDr. J. Q., prostredníctvom obžalovaného, za účelom ktorej od
neho vylákal sumu 5.000,-libier, z ktorých advokátovi JUDr. Q. bola odovzdaná len suma 1.000,-€ a vo

zvyšnej časti sa obžalovaný obohatil na úkor poškodeného a spôsobil mu malú škodu.
So zadovážených dôkazov tiež vyplýva záver, že obžalovaný sa vyššie popísaného protiprávneho
konania dopustil úmyselne a to v úmysle priamom v súlade s § 15 písm. a) Trestného zákona, keď chcel
spôsobom uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom v tomto
prípade záujem na ochrane majetku osôb.
Pri ukladaní trestu súd vychádzal z trestnej sadzby ustanovenej v § 221 ods. 1 Trestného zákona v

rozpätí až 2 roky trestu odňatia slobody pričom u obžalovaného zistil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Trestného zákona a to, že viedol pred spáchaním činu riadne život, nezistil žiadnu priťažujúcu
okolnosť a upravil túto sadzbu podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona.
Pri určení konkrétnej výmeru trestu súd vychádza zo zásad uvedených v § 34 Trestného zákona, keď
uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace, ktorý v súlade s § 49 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu
v trvaní 1 rok, pričom s prihliadnutím na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,
priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosť nápravy má súd za to,
že takto uložený trest bude spôsobilý na dosiahnutie jeho účelu, teda na ochranu spoločnosti, odradenie
v páchaní ďalšej trestnej činnosti, vytvorí podmienky na jeho výchovu a k tomu, aby viedol riadny

život a súčasne odradí iných od páchania trestných činov a vyjadrí aj morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.
Vzhľadom na to, že si poškodený riadne a v čas uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej trestným
činom vo výške 2.000,- libier a v konaní pred súdom bolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný,
súd v súlade s § 287 ods. 1 Trestného poriadku zaviazal obžalovaného, aby titulom náhrady škody

zaplatiť poškodenému škodu vo výške 2.000,- libier, t.j. 2.577,32,-€ a uložil obžalovanému, aby počas
skúšobnej doby podľa svojich schopností uhradil škodu spôsobenú trestným činom.
Zo zvyškom na náhradu škody súd, ktorá predstavuje sumu, ktorú mal poškodený obžalovaný odovzdať,
tj. 5.000,-libier a výškou nároku na náhradu škody, ku ktorého obžalovaný súd zaviazal, t.j. 2.000,-libier,
poškodeného podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia.
Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Komárno a rozhoduje o ňom Krajský súd v Nitre. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie, ktoré za obžalovaného podáva jeho obhajca,

ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za zúčastnenú osobu ich splnomocnenec musí
byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú
rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Z odvolania prokurátora musí byť zrejmé, či
odvolanie smeruje v prospech alebo v neprospech obžalovaného.