Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, May 21, 2020

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 6PP/64/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010372
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Fiala
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2020:3120010372.1

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v trestnej veci odsúdeného I. I., nar. XX.XX.XXXX v Y., trvale bytom R. XX, t.č. v
ÚVTOS Dubnica nad Váhom, o návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, na verejnom zasadnutí konanom v Dubnici nad Váhom dňa 21.05.2020, samosudcom JUDr.
Michalom Fialom takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa odsúdený I. I.,

nar. XX.XX.XXXX, podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu Trestným
rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 1T/79/2016 zo dňa 18. 10. 2016.

II. Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona určuje súd odsúdenému skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol doručený návrh odsúdeného I. I. na podmienečné prepustenie z výkonu

trestu odňatia slobody.

Zo skráteného výpisu klienta súd zistil, že odsúdený vykonáva trest odňatia slobody vo výmere
12 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, uložený
mu rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 1T/79/2016 zo dňa 18.10.2016, pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 3 Tr. zákona, na ktorého výkon nastúpil dňa 01.10.2019,

a ktorý má predpokladane vykonať dňa 15.10.2020.

Lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie odsúdenému plynie podľa skráteného výpisu
klienta od dňa 15.04.2020.

Z hodnotenia ústavu vyplýva, že menovaný je rozvedený, má ukončené základné vzdelanie, pred

výkonom trestu bol zamestnaný. Do výkonu trestu nastúpil sám dňa 15.10.2019 do Ústavu na výkon
väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Banská Bystrica. V uvedenom ústave bolo jeho
správanie na požadovanej úrovni a neboli zaznamenané žiadne porušenia interných predpisov. Dňa
19.11.2019 bol premiestnený na ďalší výkon trestu do Ústavu, na výkon trestu odňatia slobody Dubnica
nad Váhom (ďalej len „ústav"). Po absolvovaní nástupného oddielu bol komisiou umiestnený do
kolektívu odsúdených s diferenciačnou skupinou B. Adaptácia menovaného na podmienky výkonu

trestu v tunajšom ústave prebiehala bez problémov. Jeho správanie a vystupovanie voči personálu
je vcelku komunikatívne, formálne podriadivé a slušné. Stanovené interné predpisy pozná a snaží sa
ich dodržiavať, pričom doteraz bolo zaznamenané jedno ich porušenie, keď nesplnil príkaz príslušníka
zboru, ktoré bolo vyriešené bez uloženia disciplinárneho trestu. V kolektíve odsúdených je jeho
správanie komunikatívne, sebavedomé a nekonfliktné, pričom nebol poverený žiadnou funkciou. Svoje
osobné veci si udržiava v požadovanom poriadku a čistote, zásady osobnej a kolektívnej hygieny

dodržiava. K svojej opakovanej páchanej trestnej činnosti má čiastočne kritický postoj, pričom vinu
presúva na exmanželku. Menovaný bol zaradený na pracovisku s dohľadom mimo ústav Koval, odkiaľbol po krátkej dobe zo zdravotných dôvodov vyradený. V súčasnosti je nezaradený. Do činností
pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného sa aktívne zapája, vykonáva výmenu odevných zvrškov
odsúdených a upratovacie a čistiace práce v sektore i mimo neho. V rámci kultúrno-osvetovej činnosti

sa zúčastňuje na spoločne organizovaných podujatiach v ústave i v sektore, pričom sa zapojil aj do
ich spoluorganizovania. Vo svojom voľnom čase sa venuje sledovaniu televízie, počúvaniu rozhlasu,
čítaniu, lúšteniu krížoviek, písaniu pesničiek a návštevou bohoslužieb. Nie je členom žiadneho zo
záujmových krúžkov. Kontakt s vonkajším prostredím udržiava s priateľkou, matkou, dcérou, sestrami
formou korešpondencie a formou telefonovania. Ich vzájomné vzťahy je možné hodnotiť ako dobré a

podporujúce, pričom sa ho snažia podporovať aj po materiálnej stránke formou zasielania balíkov a
finančných prostriedkov. Počas doterajšieho výkonu trestu nebol disciplinárne odmenený, disciplinárny
trest nevykazuje. Stanovený program zaobchádzania odsúdeného je zameraný na plnenie základných
povinností. dodržiavanie zákazov a časového rozvrhu dňa. dodržiavanie disciplíny a poriadku v
osobných veciach, prijatie zodpovednosti za svoje správanie a konanie, proti alkoholovú osvetu,
zúčastňovanie sa na spoločne organizovaných podujatiach v ústave i v sektore, zmysluplné využívanie

voľného času, pracovné zaradenie podľa potrieb ústavu so zreteľom na zdravotný stav, monitorovanie
a sledovanie dosahovaných pracovných výsledkov, zapájanie sa do činností pre všeobecný rozvoj
osobnosti odsúdeného a udržiavanie kontaktov a pozitívnych väzieb s matkou, sestrou, priateľkou a
dcérou. Bod edukácia plní čiastočne z dôvodu čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a jedného
porušeniainternýchpredpisov.Bodyaktivityvovoľnomčase,zaraďovaniedopráceavzťahysvonkajším

prostredím plní. Resocializačná prognóza je hodnotená ako menej priaznivá na základe stredného
rizika sociálneho zlyhania. Rizikovými oblasťami sú najmä čiastočne kritický postoj k trestnej činnosti.
Časté požívanie alkoholu, nízke vzdelanie a dlhy. Záverom hodnotenia konštatujem, že menovaný
čiastočne preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie a neodporúčam podmienečné
prepustenie.

Z odpisu registra trestov a z obsahu spisu vyplynulo, že v prípade trestu odňatia slobody, ktorý odsúdený
aktuálne vykonáva ide o jediné jeho odsúdenie.

Zástupca ÚVTOS Dubnica nad Váhom na verejnom zasadnutí predniesol hodnotenie na odsúdeného

v súlade s písomným hodnotením a dodal, že od vypracovania hodnotenia došlo k jednej zmene,
odsúdený dostal jednu pochvalu, ale záver hodnotenia sa nemení.

Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol: „Je to dosť ponaučenie byť tu, veľmi by som si prial aby ste
ma pustili na základe toho, že ja... neviem ani ako sa mám k tomu vyjadriť. Mám dospelé deti, mám

dobrú robotu, to, čo dlžím manželke rád by som splatil v lehote ktorú mi určite. Mám možnosť si dať
peniaze dokopy. 3 000 eur som zložil pred nástupom, peniaze ktoré jej dlžím by som jej splatil o tej
lehoty. Tu som sa choval vzorne. Včera som podpisoval jednu odmenu. Plnil som si na 100% svoje
povinnosti. “ Na otázky samosudcu či má ešte vyživovacie povinnosti uviedol: „Nemám, moja dcéra má
23 rokov, je kaderníčka a syn ten má 28 rokov a pracuje v Holandsku. “ Na prednes zástupcu ÚVTOS

uviedol: „To, že som neuposlúchol príkaz príslušníka, to boli nákupy, ja som ho nepočul, ja som bol na
dvore, ja som nepočul jeho výzvu, nákupy, išiel by som sám proti sebe, ja som ten nákup potreboval,
skrátka som to nepočul, logicky vyplýva, že by som sám proti sebe išiel zároveň som sa ospravedlnil,
že to nebola moja chyba.“

Prokurátor okresnej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol zamietnuť návrh odsúdeného o
podmienečné prepustenie.

Podľa § 415 ods. 1 Tr. poriadku o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody rozhoduje
súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon trestu odňatia

slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh odsúdeného
na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho
odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka a ak ide o odsúdeného na dvadsaťpäť rokov alebo
na doživotie, po uplynutí troch rokov od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto,
že ho odsúdený podal predčasne.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený
vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, aa) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,
c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo

rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

Podľa § 66 ods. 3 Tr. zákona ak odsúdený má vykonať viac trestov odňatia slobody, odsúdený môže
byť podmienečne prepustený najskôr po výkone súčtu pomerných častí uložených trestov podľa ods. 1
písm. a) až c), § 67 ods. 1 a 2 a celého zvyšku trestu podľa § 68 ods. 2.

Podľa § 66 ods. 4 Tr. zákona ak ide o podmienečné prepustenie podľa odseku 1 písm. c), kontrolu

technickými prostriedkami možno skončiť najskôr po uplynutí doby, ktorá zodpovedá dvom tretinám
uloženéhonepodmienečnéhotrestuodňatiaslobodyaleborozhodnutímprezidentaSlovenskejrepubliky
zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Podľa § 67 ods. 1 Tr. zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená na

trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.

Podľa § 68 ods. 1 Tr. zákona pri podmienečnom prepustení súd určí skúšobnú dobu na
jeden rok až sedem rokov; skúšobná doba sa začína podmienečným prepustením odsúdeného.

Súd môže zároveň nariadiť probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do troch rokov a
ustanoviť mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a4. Ak ide o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody na dvadsaťpäť rokov alebo na doživotie, súd určí skúšobnú dobu na

desať rokov a súčasne nariadi probačný dohľad nad odsúdeným vo výmere do piatich rokov a
ustanoví mu primerané obmedzenia alebo povinnosti uvedené v § 51 ods. 3 a4. Podmienečne prepustený je povinný podrobiť sa kontrole technickými
prostriedkami, ak je takáto kontrola nariadená. Nariadiť kontrolu technickými prostriedkami možno,

ak sú splnené podmienky podľa osobitného predpisu. Skúšobná doba neplynie počas výkonu
nepodmienečného trestu odňatia slobody a počas výkonu väzby.

Súdpooboznámenísasospisovýmmateriálom,predovšetkýmsnávrhomopodmienečnéprepusteniez
výkonu trestu odňatia slobody, hodnotením ústavu, skráteným výpisom klienta a odpisom registra trestov

zistil, že u odsúdeného bola splnená formálna podmienka na podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody (lehota na podanie návrhu o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody), a taktiež bola u neho splnená podmienka materiálna. Na tomto základe preto dospel k záveru,
že jeho návrh je s poukazom na § 66 ods. 1 Tr. zákona dôvodný.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je kumulatívne splnenie troch podmienok, a to tých, že odsúdený vykonal už potrebnú časť z
výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich
povinností a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život, t. j. že neexistuje pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy. Citované ustanovenie

vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá
je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia
polepšeniaodsúdeného,pričomočakávanie, žeodsúdenýpopodmienečnomprepustenípovedieriadny
život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti, doterajšieho pôsobeniavýkonu trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu. Pri
rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave vykonáva trest odňatia slobody.

Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený už vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody.

Čo sa týka druhej zákonnej (materiálnej) podmienky, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
svojepolepšenie,atoschopnosťouviesťriadnyživotvpodmienkachvýkonutrestu,vrátanedodržiavania

všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu odňatia slobody, tak sa v danom prípade táto
podmienka tiež javila ako splnená.

Jediné negatívum, ktoré z hodnotenia odsúdeného vyplýva je, že má čiastočne plniť bod edukácia, z
dôvodu čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti a dopustenia sa jedného porušenia interných
predpisov.

Pokiaľ ide o otázku čiastočne kritického postoja k trestnej činnosti, uvedený záver má vyplývať
zo skutočnosti, že odsúdený má vinu presúvať na exmanželku. K uvedenému súd uvádza, že z
uvedeného nevyplýva, že by odsúdený svoju vinu popieral, ale je možné maximálne konštatovať, že
ju racionalizuje (typ obranného mechanizmu). V tejto súvislosti však súd poukazuje na skutočnosť,

že účelom vykonávacieho konania nie je získanie priznania odsúdeného, ktorá skutočnosť implicitne
vyplývaajzust.§66ods.1Tr.zákona,ktorýneustanovujeakopodmienkuprepodmienečnéprepustenie
aj priznanie sa odsúdeného. Súd v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona posudzuje "iba" otázku či odsúdený
plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že
v budúcnosti povedie riadny život. Preukázanie uvedených podmienok je podľa názoru súdu možné aj

bez toho, aby sa odsúdený vyslovene priznal k spáchanému skutku (obdobne pozri aj nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. III. ÚS 2204/17 zo dňa 12.02.2019). Z uvedeného vyplýva, že ak samotné nepriznanie
viny alebo jej popieranie by samo o sebe nemalo byť dôvodom na zamietnutie návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie, nemala by byť dôvodom na zamietnutie návrhu odsúdeného sama o sebe
ani racionalizácia konania odsúdeným.

Pokiaľ ide o porušenie interných predpisov, toto malo spočívať v tom, že odsúdený nesplnil príkaz
príslušníka zboru. Odsúdený k uvedenému uviedol, že príkaz príslušníka neuposlúchol, lebo ho nepočul.
Malo ísť o výzvu, že môže ísť na nákupy, pričom by išiel sám proti sebe, ten nákup potreboval. Mal sa
za to ospravedlniť.

Z uvedeného vyplýva, že neuposlúchnutie príkazu príslušníka nebolo úmyselné, čomu nasvedčuje aj
skutočnosť, že na splnení príkazu mal sám odsúdený nepochybne záujem, keďže išlo o „príkaz“ na
realizáciu jeho „práva“.

Súd považuje za absurdné, aby by konštatoval u odsúdeného nesplnenie druhej materiálnej podmienky
na podmienečné prepustenie na podklade argumentácie, že sa dopustil porušenia interných predpisov,
ktoré bolo (nehľadiac na vágnosť podstaty previnenia) tak nízkej závažnosti, že nebol ani samotným
ústavom disciplinárne potrestaný a vo svojej podstate by tak trestal odsúdeného namiesto ústavu tak
závažným zásahom do jeho práv ako je ďalšie obmedzovanie jeho osobnej slobody.

Ochrane osobnej slobody súd prisudzuje vyššiu váhu ako potrebe potrestať osobu ďalším
obmedzovaním jej osobnej slobody za neuposlúchnutie príkazu, ktorý nepočul, a za neuposlúchnutie
ktorého ho nepovažoval za dôvodné potrestať ani samotný ústav.

Vzhľadom ku skutočnosti, že hodnotenie odsúdeného ústavom je inak výlučne pozitívne, dospel súd k
záveru, že vytýkané nedostatky nie sú takého charakteru, aby súd mohol konštatovať nesplnenie druhej
materiálnej podmienky.

Podľa názoru súdu je splnená aj tretia z citovaných podmienok, t. j. dôvodné očakávanie vedenia

riadneho života odsúdeného na slobode a neexistencia príliš veľkého rizika jeho recidívy.

Z hodnotenia ústavu vyplýva, že prognóza odsúdeného je hodnotená ako menej priaznivá na základe
stredného rizika sociálneho zlyhania, pričom rizikovými oblasťami sú čiastočne kritický postoj ktrestnej činnosti, časté požívanie alkoholu, nízke vzdelanie a dlhy. Záverom riaditeľ ústavu neodporúča
podmienečné prepustenie odsúdeného.

Z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania vyplýva stredné riziko zlyhania z dôvodu 6 negatívnych bodov, a
to zodpovednosť odsúdený akceptuje čiastočne 1 bod, je muž 1 bod, vážne problémy dlhy, nedostatočný
alebo žiadny príjem 1 bod, základná škola 2 body.

K hodnoteniu rizika sociálneho zlyhania však súd uvádza, že pred výkonom trestu odňatia slobody

odsúdený riadne pracoval a z trestnej minulosti obvineného nevyplývajú žiadne skutočnosti, na základe
ktorých by bolo možné konštatovať v prípade odsúdeného časté požívanie alkoholu a experimentovanie
s drogami. V prípade, že by do hodnotenia rizika sociálneho zlyhania odsúdeného nebol zaradený tento
bod, riziko sociálneho zlyhania odsúdeného by bolo nízke.

Pokiaľ však súd obsah spisu čítal s porozumením, podrobí ho kritickému mysleniu a bude sa riadiť

výlučne dikciou zákona, ktorý ako tretiu podmienku na podmienečné prepustenie ustanovuje dôvodné
očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného na slobode a neexistenciu príliš veľkého rizika jeho
recidívy, musí súd konštatovať nasledovné.

Odsúdený za celý svoj život, skoro 50 rokov, spáchal iba jeden jediný trestný čin a to prečin zanedbania

povinnej výživy, ktorý aktuálne vykonáva. Deti odsúdeného sú už dospelé a teda odsúdený aktuálne
nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. Objektívne tak nie je daný žiadny predpoklad, že by v trestnej
činnosti, pre ktorú vykonáva trest odňatia slobody mohol pokračovať. Odsúdený sa inej trestnej činnosti
doposiaľ nedopustil a teda vzhľadom na jeho doterajší život a vek nie je daný žiadny relevantný
predpoklad domnievať sa, že by mohol páchať inú trestnú činnosť.

Z vyššie uvedených objektívnych skutočností je prima facie zrejmé, že riziko sociálneho zlyhania
odsúdeného sa javí ako nízke, iluzórne a resocializačná prognóza ako priaznivá.

Súd je toho názoru, že pokiaľ by vzhľadom na vyššie uvedené objektívne skutočnosti a zákonnú

dikciu tretej podmienky na podmienečné prepustenie, nesplnenie tejto podmienky argumentačne per
se, bez ďalšieho logického zdôvodnenia, odôvodnil iba poukazom na stredné riziko sociálneho zlyhania
vyplývajúce z hodnotenia rizika sociálneho zlyhania, vypracovaného na podklade podzákonnej právnej
normy a neodporúčanie riaditeľa ústavu, ktoré sa javia ako rozporné s vyššie uvedenými objektívnymi
skutočnosťami, takéto rozhodnutie súdu by sa javilo ako iracionálne a vo svojej podstate by vykazovalo

známky arbitrárnosti.

Základným účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v
páchaní ďalšej trestnej činnosti. Trest odňatia slobody je najzávažnejším zásahom štátu do osobných
práv a obmedzovanie tohto práva je možné len za striktne zákonom ustanovených podmienok, ktoré v

prípade odsúdeného podľa názoru súdu dané nie sú.

Vzhľadom na uvedené sa tak súd nestotožnil s hodnotením ústavu, ktorý neodporučil odsúdeného
podmienečne prepustiť. Súd pri hodnotení tretej podmienky prihliadol na to, že odsúdený aktuálne nemá
žiadnu vyživovaciu povinnosť a teda nemôže pokračovať v trestnej činnosti, pre ktorú vykonáva trest.

Inej trestnej činnosti sa doposiaľ nedopustil a teda nie je predpoklad, že by mohol pokračovať v páchaní
inej trestnej činnosti. Aj napriek zdravotnému handycepu je v pracovnej oblasti hodnotený pozitívne a
má vybudované rodinné väzby, ktoré sú ústavom hodnotené ako pozitívne. Z uvedeného súd vyvodil, že
v prípade prepustenia odsúdeného na slobodu ten nebude vzhľadom k jeho vybudovaným pracovným
návykom, ale aj s ohľadom na jeho sociálne zázemie odkázaný na páchanie trestnej činnosti v prípade

zabezpečovania si svojich základných životných potrieb (ubytovanie, strava).

Súd vzhľadom k týmto uvedeným skutočnostiam, ako aj vzhľadom na povahu trestného činu a vzhľadom
na ústav (minimálny stupeň stráženia), v ktorom odsúdený vykonáva uložený trest odňatia slobody,
dospel k záveru, že u odsúdeného bola daná dostatočná záruka, že bude na slobode viesť riadny život.

Z uvedených dôvodov súd vyhovel návrhu odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, keďže odsúdený spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie a
súčasne určil odsúdenému skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok, ktorú vzhľadom na osobnépomery odsúdeného, spáchanú trestnú činnosť a ostávajúcu dobu výkonu trestu odňatia slobody,
považoval za dostatočnú.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť do 3 (troch) pracovných dní odo dňa jeho oznámenia
prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením je jeho vyhlásenie
v prítomnosti toho, komu treba uznesenie doručiť. Ak sa uznesenie vyhlásilo v neprítomnosti takejto
osoby, oznámením je až doručenie uznesenia. Sťažnosť má odkladný účinok.