Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/40/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212213444
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Barcajová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2212213444.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Eva Barcajová a sudkýň: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s. IČO:
36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147, zastúpeného spoločnosťou: Advokátska kancelária
ERASMUS LEGAL, s.r.o., IČO: 36 789 615, so sídlom Bratislava, Justičná 9, proti žalovanému: O. Z.,
nar. X.X.XXXX, bytom Z. č. XXX, o zaplatenie 641,17 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného

a Združenia na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS, IČO: 42 176 778, so sídlom Prešov, Važecká 16
(pôvodne vedľajší účastník v zmysle § 93 zákona č. 99/1963 Zb. v znení ku 30.6.2016, ďalej len „vedľajší
účastník") proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/153/2012-61 zo dňa 28.6.2013 v
spojení s opravným uznesením - vo vyhovujúcej časti a na odvolanie žalovaného proti dopĺňaciemu
rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/153/2012-102 zo dňa 16.12.2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením vo vyhovujúcej časti nad

sumu 39,82 Eur ako i vo výroku o náhrade trov konania a v spojení s dopĺňacím rozsudkom r u š í a
vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a n o v é r o z h o d n u t i e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že odporca (akt. žalovaný) je povinný
zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) istinu 641,17 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy
541,17 Eur od 29.3.2011 do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, odporca (akt. žalovaný) je

povinný zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) trovy konania titulom súdneho poplatku 38,47 Eur a trovy
právneho zastúpenia v sume 116,47 Eur k rukám AK ERASMUS LEGAL s.r.o. Justičná č. 9, Bratislava,
zast.Mgr.TomášomRašovským-konateľom-advokátom,dotrochdníododňaprávoplatnostirozsudku,
navrhovateľovi (akt. žalobcovi) sa vracia alikvótna časť zaplateného súdneho poplatku z návrhu (zo
žaloby) 100,90 Eur cestou daňového úradu.

2. Uznesením č. k. 5C/153/2012-75 zo dňa 30.8.2013 okresný súd rozhodol tak, že opravuje výrok
rozsudku Okresného súdu v Dunajskej Strede zo dňa 28.6.2013, č. k. 5C/153/2012-61, ktorý v odseku
druhom, riadok druhý správne znie: „...a trovy právneho zastúpenia v sume 117,91 Eur k rukám
AK ERASMUS LEGAL s.r.o., Justičná č. 9, Bratislava, zast. Mgr. Tomášom Rašovským - konateľom
advokátom...“.

3. Súd prvej inštancie rozsudok právne odôvodnil aplikáciou ust. § 52 ods. 1 až 4, 53 ods. 1 až 3, § 54
ods. 1, 2, § 457, § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, s poukazom aj na procesné
ust. § 115a ods. 2, § 200ea ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

4. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že žalobca uzatváral zmluvy revolvingové, ako
súčasť zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde na prvej strane pôvodnej úverovej zmluvy, kde

poskytol peňažné prostriedky na kúpu tovaru, dojednal aj podmienky pre poskytnutie revolvingových
úverov, využitím úverovej karty, teda nedošlo k uzavretiu samostatnej zmluvy o revolvingovom úvere.Náležitosti zmluvy o revolvingovom úvere boli upravené vo všeobecných obchodných podmienkach v
§ Hlava 9, a 10, kde už momentom podpisu tejto zmluvy, sa súčasne uzatvárali zmluvy o poskytnutí
revolvingového úveru, označené ako RUI, RUII, kde sa mali uhrádzať splátky opäť podľa úpravy vo

všeobecných obchodných podmienkach podľa Hlavy 10 § 5.

5. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že medzi stranami bola uzavretá zmluva
neplatne, z neplatného právneho úkonu si musia vydať, čo na základe nej získali. V danom prípade
ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu pre nedostatok formy predpísanej zákonom. Na základe

neplatnej zmluvy žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 2.954,259 Eur. Žalovaný podľa
splátkového kalendára zaplatil celkom na úvere 2.313,094 Eur. Rozdiel predstavuje uplatnenú istinu
žalobcom po čiastočnom späťvzatí, čo je výlučne len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorý
získal žalovaný na úkor žalobcu poskytnutím úveru. Žalobca si uplatnil úrok nižší než bol zákonom
možný úrok z omeškania, z dôvodu ktorého súd priznal denný úrok vo výške 0,024 % z dlžnej sumy.

6. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku a úspešnému žalobcovi priznal za súdny poplatok 38,47 Eur a náhradu trov právneho
zastúpenia (v spojení s opravným uznesením č. k. 5C/153/2012-75 zo dňa 30.8.2013) 117,91 Eur.
Žalobcovi súd vrátil alikvótnu časť zaplateného súdneho poplatku 100,90 Eur.

7. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a vedľajší účastník, rozsudok súdu prvej inštancie
napadli vo vyhovujúcej časti a v časti rozhodnutia o náhrade trov konania. Navrhli rozsudok zrušiť a
rozhodnúť, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 39,82 Eur do siedmych dní od právoplatnosti
rozsudku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (úver č. 3801107864 je bezúročný
a bez poplatkov). Poukázali na to, že súd vec nesprávne právne posúdil a zistený skutkový stav

neobstojí. Argumentovali tým, že žalobca nesprávne vypočítal RPMN, dodatočne si za poskytnutie
úveru zaúčtoval sumu 8.900,- Sk, úvere je podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. bezúročný a
bez poplatkov. Výška úrokov v zmluve č. 3801107864 presahuje 90 %, jedná sa o úžernícky úrok
(poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3Co/67/2008, rozhodnutie NS ČR sp. zn.
21Cdo/1484/2004, rozhodnutie Krajského súdu v Ostrave sp. zn. 13C/69/2011). Všeobecné podmienky,

ktoré tvoria súčasť zmluvy sú písané tak drobným písmom, že sú úplne nečitateľné a považujú ich za
neplatné podľa § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z. z. (nález ÚS ČR 1 ÚS 342/09 z 15.6.2009, rozhodnutie
Okresného súdu Prešov č. k. 12C/141/2010-236 z 17.1.2011). Uviedli, žalovaný vyplatil žalobcovi sumu
87.800,37 Sk/2.914,44 Eur, od ktorej odpočítali sumu úveru 2.954,26 Eur a zvyšok je suma 39,83 Eur.

8. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaného a vedľajšieho účastníka sa písomne
nevyjadril a uviedol, že odvolanie je nedôvodné (alternatívne podané oneskorene, nemá náležitosti
podľa § 205 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku), preto navrhuje rozsudok potvrdiť a uplatňuje
si náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,17 Eur s DPH (za 1 úkon právnej služby). Žalobca
si uplatňuje voči žalovanému len neuhradenú sumu istiny, ktorá predstavuje rozdiel medzi čerpaným

úverom a uhradenými splátkami zo strany žalovaného vo výške 2.313,09 Eur a nie vo výške 2.914,44
Eur. Súdom priznaná suma 641,17 Eur spolu s príslušenstvom predstavuje rozdiel poskytnutého úveru
vo výške 2.954,26 Eur a ním uhradenej sumy 2.313,09 Eur.

9. Dopĺňacím rozsudkom (č. k. 5C/153/2012-102 zo dňa 1.12.2014) okresný súd rozhodol, že doplňuje

výrok svojho rozsudku zo dňa 12.7.2013 č. k. 5C/153/2012-59 nasledovne: odporca (akt. žalovaný) je
povinný zaplatiť navrhovateľovi (akt. žalobcovi) istinu 641,17 Eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo
sumy 641,17 Eur od 29.3.2011 až do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

10. Dopĺňací rozsudok súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 166 Občianskeho súdneho

poriadku, § 517, § 559 Občianskeho zákonníka, s odôvodnením, že súd po vytýčení pojednávania
rozhodol o chýbajúcej časti výroku rozsudku, keď zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania
až do zaplatenia celej pohľadávky, nakoľko až splnením dlh zaniká.

11. Proti tomuto dopĺňaciemu rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal splátkový kalendár

mesačne po 10,- Eur, z dôvodu, že nemá majetok, spolu s manželkou majú príjem 650,- Eur, výdavky -
splátky úverov 40,- Eur + 20,- Eur + 170,- Eur + 30,- Eur + 30,- Eur + 10,- Eur + 60,- Eur + 20,- Eur.12. Žalobca odvolanie nepodal, k odvolaniu žalovaného sa vyjadril a uviedol, že ho považuje v celom
rozsahu za nedôvodné a uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 59,87 Eur s DPH (za
1 úkon právnej služby).

13. Žalovaný k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že s manželkou majú mesačne príjem 663,-
Eur, výdavky 400,- Eur, žiada splátku 20,- Eur mesačne.

14. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného uviedol, že súhlasí

s povolením splátok žalovanému tak, aby celá dlžná suma, vrátane trov konania a trov právneho
zastúpenia boli splatené v lehote maximálne jedného roka, pod stratou výhody splátok; po predložení
relevantných dokladov preukazujúcich finančnú situáciu žalovaného súhlasí s povolením splátok
žalovanému tak, aby celá dlžná suma, vrátane trov konania a trov právneho zastúpenia boli splatené v
lehote maximálne dvoch rokov, pod stratou výhody splátok.

15. Podaním zo dňa 4.4.2017 žalovaný oznámil, že dňa 16.10.2016 začal dlh splácať žalobcovi po 20,-
Eur.

16. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej
CSP), ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej

OSP). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolania boli
podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto

postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej
úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

17. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolania boli podané včas (§
204 ods. 1 v čase podania odvolaní účinného OSP, aktuálne § 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti
rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase ich podania pripúšťa (§ 201 a

202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti (§
205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§
205 ods. 2 písm. d/, f/ OSP, ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutia v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolaní (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať
alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP a contrario), a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného a vedľajšieho účastníka je dôvodné, v
dôsledku čoho je nevyhnutné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie s použitím § 389 ods. 1 písm. c)
CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
a vedľajšieho účastníka (proti rozsudku v spojení s opravným uznesením) bolo posúdiť, či súd prvej
inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobe v celom rozsahu vyhovel (suma 641,17 Eur, úrok z
omeškania 9 % ročne zo sumy 641,17 Eur od 29.3.2011 do zaplatenia) titulom vydania bezdôvodného

obohateniazdôvoduneplatnostizmluvyorevolvingovomúvereatospoukazomnaodvolacieargumenty
uplatnené odvolateľmi, ktorí mali za to, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

19. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného
(proti dopĺňaciemu rozsudku) bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak rozhodol o

priznaní úroku z omeškania do doby jeho zaplatenia a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené
odvolateľom.20. Pôvodne bola predmetom konania na súde prvej inštancie žaloba žalobcu na zaplatenie sumy
2.440,99 Eur, kapitalizovaného denného úroku z omeškania 222,75 Eur, úroku z omeškania 0,025 %
denne zo sumy 2.440,99 Eur od 10.8.2012 do zaplatenia. Uznesením č. k. 5C/153/2012-54 zo dňa

27.3.2013 okresný súd konanie v časti žaloby na zaplatenie istiny 1.799,82 Eur spolu s príslušenstvom
zastavil a zároveň súhlasil so zmenou petitu, súd ukladá žalovanému, aby do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 641,17 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy
641,17 Eur od 29.3.2011 do zaplatenia, súdny poplatok vo výške 38,- Eur a trovy právneho zastúpenia
vo výške 117,92 Eur.

21. Rozsudok súdu prvej inštancie je v časti vrátenia alikvótnej časti zaplateného súdneho poplatku zo
žaloby žalobcovi v sume 100,90 Eur cestou daňového úradu právoplatný, keď strany voči tejto časti
odvolanie nepodali, nejedná sa ani o závislý výrok od rozhodnutia súdu prvej inštancie vo vyhovujúcej
časti.

22. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžní uzavreli dňa 1.2.2008 písomnú
úverovú zmluvu č. 38011078645000, predmetom ktorej bolo poskytnutie sumy vo výške 89.000,-
Sk/2.954,26 Eur s tým, že žalovaný sa zaviazal poskytnutú sumu splácať v 72 mesačných splátkach po
2.132,- Sk/70,77 Eur. Strany si dohodli v predmetnej zmluve konečnú výšku úveru 153.504,- Sk/5.095,40
Eur, RPMN 22,4 %, poplatok za poskytnutie úveru 890,- Sk/29,54 Eur. Žalovaný uhradil na úver

sumu 2.313.09 Eur (splátkový kalendár na č.l. 14-16). Žalobca listom zo dňa 28.3.2011 (čl. 12) vyzval
žalovaného k splateniu celého čerpaného úveru vo výške 2.494,31 Eur do 15 dní od odoslania výzvy.
Žalovaný doručenie výzvy dňa 28.3.2011 nespochybnil. Z predmetnej zmluvy nevyplýva dohoda o výške
poplatku za poskytnutie úveru 8.900,- Sk/295,43 Eur (tvrdenie odvolateľov).

23. Uzavretú úverovú zmluvu odvolací súd považuje za zmluvu spotrebiteľskú (tak ako zjavne aj súd
prvej inštancie s odkazom na zákonné ustanovenia v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka) ako aj
zmluvuospotrebiteľskomúverepodľa§2písm.a)zákona č.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch.
Žalobca ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému ako fyzickej osobe,
ktorý nekonal v rámci predmetu svojho povolania alebo podnikania. Predmetom zmluvného vzťahu

bolo poskytnutie finančných prostriedkov formou spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľská zmluva nesmie
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú
neplatné. Okrem tohto v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy ňou

založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. A to bez ohľadu na
to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka).
S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa
ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských úveroch, ako §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je

nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka
a príslušných ustanovení citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch.

24. So záverom súdu prvej inštancie, že žalobca so žalovaným neuzavrel písomnú zmluvu o
spotrebiteľskom úvere v zmysle § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa odvolací súd

nestotožnil, keďže z obsahu spisového materiálu nevyplýva zistenie súdu prvej inštancie o neexistencii
písomnej zmluvy (podľa súdu prvej inštancie o revolvingovom úvere). Odvolací súd poukazuje naopak
na to, že predmetom konania je požiadavka žalobcu za zaplatenie žalovanej sumy titulom zmluvy o
úvere č. 38011078645000 zo dňa 1.2.2008, ktorú jej účastníci uzavreli písomne dňa 1.2.2008 (na č.l.
9) a nie zmluvy o revolvingovom úvere.

25. Odvolací súd sa teda nemohol stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný je povinný
vrátiť žalobcovi titulom bezdôvodného obohatenia ako rozdiel reálne vyplatenej sumy z titulu úveru t.
j. 2.954,26 Eur a zaplatenej sumy 2.313,09 Eur, zaplatiť ešte sumu 641,17 Eur. Keď túto sumu by mal
žalovaný zaplatiť podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, že sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov, avšak takýto záver súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí ani nevyslovil, keďže nesprávne
považoval zmluvu za neplatnú podľa § 39 Občianskeho zákonníka, hoci v prípade absencie písomnej
formy zmluvy zákon sankcionuje zmluvu jej neplatnosťou podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V
tejtosúvislostiešteodvolacísúduvádza,žeprirozhodovaníjenutnézohľadniťajpoplatokzaposkytnutieúveru vo výške 890,- Sk/29,54 Eur, ktorý bol účastníkmi zmluvy dohodnutý a o ktorý je nutné ponížiť
výšku poskytnutého úveru 89.000,- Sk/2.954,26 Eur.

26. Pokiaľ okresný súd považoval zmluvu uzavretú stranami za spotrebiteľskú zmluvu, bolo jeho
povinnosťou vysporiadať sa i s tým, či táto obsahuje zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 4 ods.
2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keďže medzi normy práva Slovenskej republiky
slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa, patrí i zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. A v prípade,
že budú zistené chýbajúce predpísané náležitosti zmluvy je povinnosťou postupovať v zmysle § 4 ods.

3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

27. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 295 CSP (súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré
spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo
zabezpečí taký dôkaz), keď takýto postup je odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu
ochrany práva do spotrebiteľských právnych vzťahov. Súd prvej inštancie sa pritom musí vysporiadať

s celým predmetom konania t. j. so žalovanou sumou i s príslušenstvom a to ako s poukazom na jeho
dôvodnosť čo do výšky, tak i čo do dňa vzniku omeškania priznanej sumy.

28. Vzhľadom na uvádzané bolo teda potrebné, aby odvolací súd, tu už potom bez potreby zaoberania
sa ostatnou i odvolacou argumentáciou odvolateľov proti rozsudku, pre posúdenie veci už nepodstatnou,

ako aj bez potreby sa zaoberať odvolacou argumentáciou proti dopĺňaciemu rozsudku, rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti (nad sumu 39,82 Eur), včítane závislého výroku o náhrade
trov konania v spojení s opravným uznesením a v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 5C/153/2012-102
zo dňa 16.12.2014 s použitím § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Zrušením rozsudku v napadnutej časti ako aj v závislom výroku o náhrade trov konania bolo
skonzumované aj odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku, odvolací súd sa preto samostatne odvolacou
argumentáciou voči dopĺňaciemu rozsudku už nezaoberal, keďže tento bolo nutné taktiež zrušiť.

30. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť uplatnený nárok žalobcu
v napadnutej zrušenej časti a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska
všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a následne vo veci opätovne rozhodnúť, pričom
rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí
rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), nakoľko

nesprávne rozhodnutie s nutnosťou jeho zrušenia zakladá povinnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť aj
o trovách odvolacieho konania.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).