Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 15, 2020

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 9C/47/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418203408
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Betáková

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2020:4418203408.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Vierou Betákovou, v spore žalobcov: 1) F. W., nar. X.X.XXXX,

bytom D., P. X. XXX, 2) P. P.Á., nar. XX.X.XXXX, bytom Š., X. XXX/XX, 3) O. W., nar. X.X.XXXX,
bytom D., P. X. XXX, všetci právne zastúpení Advokátska kancelária Timoranská & Štofková, s.r.o. so
sídlom Nové Zámky, Podzámska 32, IČO: 36 813 401, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr.
Tatiana Timoranská, proti žalovanému: 1) mal. X. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A. N., I. XX, 2) X. M., nar.
X.X.XXXX, bytom A. N., I. XX, obe zastúpené: JUDr. Tiborom Elzerom, advokátom so sídlom Hlavné
námestie 7, Nové Zámky, IČO: 11732474, o určenie, že dôvody vydedenia nie sú, o určenie, že závet
s vydedením je absolútne neplatný takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e, že dôvody vydedenia, uvedené v Listine o vydedení, spísanej do Notárskej zápisnice
notárom Mgr. Petrom Danczim zo dňa 15.12.2017 pod č. N 1337/2017, NZ 58455/2012, registrovanej
v NCRza pod číslom 7339/2017 nie sú dané.

II. Súd u r č u j e, že závet s vydedením, spísaný do Notárskej zápisnice notárom Mgr. Petrom Danczim
zo dňa 15.12.2017 pod č. N 1337/2017, NZ 58455/2012, registrovanej v NCRza pod číslom 7339/2017
je absolútne n e p l a t n ý.

III. Žalobcom v 1., 2. a 3. rade súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%
voči žalovaným v 1. a 2. rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.06.2018 prostredníctvom
právnej zástupkyne domáhali určenia, že dôvody vydedenia uvedené v Listine o vydedení spísanej
do notárskej zápisnice notárom Mgr. Petrom Danczim zo dňa 15.12.2017 pod č. N 1337/2017, NZ
58455/2012, registrovanej v NCRza pod č. 7339/2017 nie sú dané a určenia, že závet s vydedením
spísaný do notárskej zápisnice notárom Mgr. Petrom Danczim zo dňa 15.12.2017 pod č. N 1337/2017,

NZ 58455/2012, registrovaný v NCRza pod č. 7339/2017 je absolútne neplatný. V prípade úspechu si
žalobcovia uplatnili nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100.

2. Žalobu odôvodnili tým, že na Okresnom súde Nové Zámky prebieha dedičské konanie po poručiteľovi
U. W., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. N., I. XXX/XX, zomrelý XX.XX.XXXX, pod sp. zn.
16D/1677/2017 a súd poveril notárku Mgr. Orsolyu Szőköl, so sídlom v Nových Zámkoch, aby ako
súdna komisárka vo veci konala a rozhodovala a v priebehu dedičského konania bolo zistené, že

poručiteľ zanechal závet a listinu o vydedení, obe spísané vo forme notárskej zápisnice, notárom
Petrom Danczim, so sídlom v Nových Zámkoch pod č. N 1337/2017, NZ 58455/2012, registrovaný
v NCRza pod č. 7339/2017 s tým, že obsahom notárskej zápisnice bola listina o vydedení, ktorá
sa týkala neopomenuteľných dedičov a to žalobcov v 1. až 3. rade. Obsahom notárskej zápisnicebol aj závet, na základe ktorého sa mala stať dedičkou všetkého majetku poručiteľa žalovaná v 1.
rade a zároveň mala mať žalovaná v 2. rade zriadené vecné bremeno - právo bezplatne a doživotne
užívať všetky nehnuteľnosti, ktoré boli vo výlučnom vlastníctve poručiteľa. Žalobcovia podaním zo dňa

29.05.2018, ako neopomenuteľní dedičia písomne oznámili súdnej komisárke prejednávajúcej dedičstvo
po poručiteľovi, že majú za to, že dôvody vydedenia uvedené v notárskej zápisnici nie sú dané a rovnako
namietali relatívnu a absolútnu neplatnosť závetu. Súdny komisár v dedičskom konaní uznesením zo
dňa 06.06.2018, č. k. 16D 1677/2017 - 92, Dnot 17/2018 rozhodol tak, že odkázal žalobcov, aby v lehote
do 60 dní od právoplatnosti uznesenia podali na Okresný súd Nové Zámky žalobcu voči žalovaným

v 1. a 2. rade o určenie, že dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení nie sú dané a rovnako
žalobu o určenie, že závet s vydedením spísaný do notárskej zápisnice notárom Petrom Danczim zo
dňa 15.12.2017 je absolútne neplatný.
Žalobcovia mali za to, že naliehavý právny záujem v predmetnom spore je daný a rovnako aj za
to, že nie je potrebné naliehavý právny záujem preukazovať podľa ust. § 137 odsek 1 písm. c)
C.S.P., pretože vyplýva z osobitného predpisu, lebo rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia

sporných skutočností, a preto súd uznesením odkázal dedičov, ktorých dedičské právo sa javí ako menej
pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti si uplatnili žalobou.
Čo sa týka dôvodov vydedenia, žalobcovia v žalobe uviedli, že ako neopomenuteľní dedičia majú za to,
že nie sú dané dôvody vydedenia tak, ako ich uviedol poručiteľ, ich otec, v Listine o vydedení. Poukázali
na to, že nie sú naplnené zákonné dôvody vydedenia, lebo poručiteľ počas celého svojho života žiadnym

spôsobom neprispel k rozvoju pozitívnych citových väzieb so žalobcami, ako so svojimi deťmi, počas
svojhoživotanadmieruprimeranúpožívalalkoholickénápoje,vdôsledkučohovystupovalvočižalobcom
a okoliu agresívne. Svojim deťom sa nikdy nevenoval, nejavil o nich žiadny záujem, nehral sa s nimi a ani
žiadnym iným spôsobom neprispieval k rozvoju zdravých väzieb rodiča s dieťaťom. Svojim agresívnym
správaním, ktoré pôsobilo negatívne na celé okolie, najmä na žalobcov nastali u žalobcov zdravotné

problémy a to psychické traumy, keď žalobcovia v 2. a 3. rade boli odkázaní na zdravotnú pomoc
odborníka a antidepresívne medikamenty. Napokon manželstvo rodičov žalobcov bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/23/2008 - 18 zo dňa 19.03.2008, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2008. Napriek správaniu poručiteľa žalobcovia prejavili záujem o
poručiteľa a chceli mu v prípade potreby pomôcť a to v čase, keď sa dozvedeli, že poručiteľ má vážne

zdravotné problémy. V novembri 2017 ho žalobcovia išli navštíviť do nemocnice, poručiteľ však odmietol
hovoriť so žalobcami a keď bol preložený dňa 08.12.2017 na onkologické oddelenie sa žalobcovia v 1. a
2. rade snažili opätovne o návštevu poručiteľa, avšak v tom čase bola na izbe u poručiteľa jeho posledná
partnerka, s ktorou pred smrťou žil a to žalovaná v 2. rade.
Čo sa týka určenia absolútnej neplatnosti závetu s vydedením, ktorý je spísaný do notárskej zápisnice

notárom Petrom Danczim zo dňa 15.12.2017 žalobcovia v žalobe uviedli, že závet ako právny úkon
uvažujú za absolútne neplatný, nakoľko nespĺňa základné náležitosti požadované zákonom na vôľu
subjektu, ktorý tento právny úkon urobil. Nedostatok prejavu vôle poručiteľa žalobcovia videli v závete
najmä v tom, že prejav vôle nebol urobený slobodne a vážne. Mali za to, že poručiteľova vôľa bola
ovplyvnená viacerými faktormi, ako bol zdravotný stav, vplyv tretích osôb a rovnako aj strach z dôsledkov

vážnej choroby a zjavne sa blížiacej smrti poručiteľa. Poručiteľ odmietol návštevu a pomoc svojich detí
v čase choroby a napriek tomu v rozpore so svojim konaním uviedol vo svojom závete, v časti Listine
o vydedení, že by sa záujmu svojich detí nebránil. Správanie poručiteľa a jeho prejav boli rozporuplné,
čo vzbudzovalo pochybnosti o skutočnej vôli poručiteľa. Napriek uvedenému sa žiadnym spôsobom
poručiteľ nepokúsil kontaktovať so žalobcami, a to ani potom, keď ich opakovane odmietol.

Žalobcovia namietali, že závet bol spísaný 2 dni pred smrťou poručiteľa a v čase, keď jeho zdravotný
stav bol vážny, v čase keď bola vôľa poručiteľa jednoznačne ovplyvnená pod tlakom a jeho zhoršujúceho
sa zdravotného stavu, resp. mali za to, či vôľa poručiteľa vôbec existovala. Namietali, že v čase, keď bol
závet spísaný bol poručiteľ hospitalizovaný, a preto mali pochybnosti o tom, kto zabezpečil na tento úkon
notára, resp. či skutočnosť, že do nemocnice prišiel notár za účelom spísania závetu, bolo v dôsledku

prejavenej vôle poručiteľa, prípadne či táto vôľa neprišla od inej osoby, resp. či iná osoba nepôsobila
na vôľu poručiteľa.
Žalobcovianamietali,žesvedkovia,ktoríbolikúkonupribratípodľaust.§49Notárksehoporiadku,neboli
spôsobilými osobami, byť svedkami závetu. Mali pochybnosti o tom, či svedkovia neboli osoby blízke
stranám sporu a to najmä s poukazom na to, že všetci boli susedmi poručiteľa a teda aj žalovaných a

pokiaľ ide o svedkov pani D. a pána F., ide o osoby, ktoré bývali v rovnakom vchode ako poručiteľ so
žalovanými.3. Žalované v 1. a 2. rade sa k žalobe písomne vyjadrili a uviedli, že nárok žalobcov neuznávajú a
to v celom rozsahu, konkrétne k neexistencii dôvodov vydedenia uviedli, že majú diametrálne odlišnú
skúsenosť s poručiteľom ohľadom tvrdení, ktoré uvádzajú žalobcovia v žalobe, že mali počas života

pre zlé správanie sa poručiteľa, ako ich otca, zlé vzťahy, lebo sa im nevenoval, nehral sa s nimi,
nekomunikoval s nimi, správal sa k nim vulgárne a agresívne, mali za to žalované, že tento zlý vzťah
objektívne existoval, avšak na základe vzájomného neporozumenia a pohľadu na výchovu matkou
detí a z toho stupňujúcimi sa nezhodami. Žalované mali za to, že dôvody na vydedenie z dôvodu, že
potomok v zmysle § 469a OZ, o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok

mal prejavovať, sú dané, pretože podľa ich názoru išlo o objektívny stav, ktorý trval, jeho zavinenie a
trvanie sa nedá pripisovať iba jednej strane, no podľa citovaného ustanovenia zákona ukladá určitú
povinnosť na potomka, prejavovať o svojho rodiča záujem, ktorý vyplýva zo vzťahu otca a detí napriek
slabšej vzťahovej väzbe medzi nimi. Nestotožňovali sa s tvrdením, že žalovaná v 2. rade ako partnerka
poručiteľa znemožňovala prístup žalobcov k ich otcovi.
K absolútnej neplatnosti závetu ako právneho úkonu uviedli, že nesúhlasia s výkladom žalobcov týkajúci

sa nesplnenia náležitostí právneho úkonu konkrétnej slobodnej vôle subjektu a vážnosti tejto vôle, lebo
žalovanétvrdia,žeabsenciuhrozbyfyzickéhonásiliagarantovalisvedkoviapodpisujúcizávetaprivolaný
notár. K nedostatku vážnosti vôle, ktorí žalobcovia deklarujú v žalobe, uviedli, že poručiteľ s ohľadom na
všetky okolnosti chcel vyvolať právne následky svojho úkonu. K spochybňovaniu relevantnosti svedkom
závetu podľa § 50 Notárskeho poriadku uviedli, že skutočnosť susedstva poručiteľa v jednom vchode

bytového domu so svedkami pani D. a pánom F., absolútne nedostačujú na preukázanie naplnenia
obsahu inštitútu blízkej osoby v zmysle § 116 OZ.

4. Žalobcovia sa vyjadrili v rámci repliky k vyjadreniu žalovaných, elektronickým podaním doručeným
súdu 15.11.2018 a uviedli, že v plnom rozsahu zotrvávajú na svojich dôvodoch, pre ktorý majú, že

vydedenie nie je zákonné. Poukázali na to, že kým žalovaní môžu mať o vzťahu medzi žalobcami a
poručiteľom len sprostredkované informácie, žalobcovia majú vlastné skúsenosti zo života s poručiteľom
a okruh príbuzných, ktorí s nimi tieto negatívne skúsenosti zdieľali, a ktorí v rámci dokazovania potvrdia
svojimivýpoveďamitietoskutočnosti.Kotázkenáležitostívôle,potrebnýchpreplatnosťprávnehoúkonu,
na dôvodoch žaloby žalobcovia zotrvali a mali za to, že výhrady k nedostatku slobodnej a vlažnej vôle

dostatočne odôvodnili.

5. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila v rámci dupliky k vyjadreniu žalobcov podaním doručeným súdu
04.12.2018, kde uviedla, že trvá na svojom vyjadrení v plnom rozsahu a nesúhlasí so žalobcami, že
závet je neplatný, lebo posledná vôľa bola spísaná na žiadosť poručiteľa. Pri spisovaní poslednej vôle

boli prítomní dolupodpísaní svedkovia, čo vylučuje nátlak. Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že poručiteľ
bol agresívny a že bol alkoholik, nakoľko ona s poručiteľom žila od roku 2014 aj so svojimi dvoma deťmi v
harmonickom vzťahu. Mala zato, že pokiaľ by sa žalobcovia chceli skontaktovať so svojim otcom, mohli
tak spraviť prostredníctvom smsiek, telefonátov alebo pohľadníc. Žalobcovia začali prejavovať záujem
o svojho otca až potom, keď im oznámila ich babka, čo sa stalo s ich otcom a akou chorobou trpí a že

je hospitalizovaný.

6. Súd vykonal dokazovanie a to prednesmi právnych zástupcov strán sporu, výpoveďami strán sporu,
výpoveďami svedkov a oboznámením sa s nasledovnými listinnými dôkazmi a to žalobou, písomnými
vyjadreniami strán sporu, prepúšťacou správou, rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C/23/2008,

uznesením č. k. 16D/1677/2017, Dnot 17/2018, vyjadrením žalovanej k žalobe, elektronickým
vyjadrením žalobcov k vyjadreniu žalovaných, vyjadrením žalovanej k vyjadreniu žalobcov a pripojenými
spismi tunajšieho súdu č. k. 16D/1677/2017 a 9C/23/2008, zoznamom o lekároch a sestrách, ktorí
zabezpečovali starostlivosť o poručiteľa, fotokópiou zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie na
oddelení klinickej onkológie v dobe od 08.12.2017 do 18.12.2017, záznamom o oznámení úmrtia na

oddelení, listom o prehliadke mŕtveho, dekurzmi, vyhláseniami dotknutých osôb o zbavení mlčanlivosti,
znaleckým posudkom č. 26/2020 a zistil tento skutkový a právny stav.

7. Právna zástupkyňa žalobcov uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podanej žaloby a
všetkých písomných podaní s tým, že v rámci dokazovania navrhla okrem listinných dôkazov, ktoré

k žalobe pripojila zabezpečiť informácie o lekároch a sestrách, ktoré zabezpečovali starostlivosť o
poručiteľa v čase, keď bol umiestnený na oddelení klinickej onkológie FNsP Nové Zámky, denný záznam
obsahujúci popis a zmeny zdravotného stavu poručiteľa počas celej doby hospitalizácie a to z dôvodu,
aby bolo možné posúdiť a určiť vplyv stavu poručiteľa na utváraní vôle. Navrhla vypočuť svedkov lekárova zdravotné sestry, ktoré ošetrovali poručiteľa, svedkom závetu a ďalších svedkov, ktorý poznali vzťahy v
rodine a vzťahy medzi poručiteľom a žalobcami. Čo sa týka neplatnosti závetu namietala vôľovú zložku s
tým, že zdravotný stav poručiteľa v čase, keď došlo k spísaniu závetu, bol už v takom stave, že notárska

zápisnica bola spísaná v tiesni, pod nátlakom s tým, že poručiteľ musel vedieť o svojom zdravotnom
stave, s predpokladom blížiacej sa smrti. Z týchto dôvodov trvala aj na výsluchu notára, ktorý spisoval
závet. V priebehu konania navrhla po výsluchu všetkých svedkov nariadiť znalecké dokazovanie na
posúdenie psychického a duševného stavu poručiteľa pri spísaní závetu, nakoľko predmetom konania
je otázka platnosti vydedenia a jej dôvodov a v druhej časti otázka platnosti závetu. Mala za to, že nie

je dostatočne preukázaná slobodná vôľa poručiteľa, závet spísať.
Na záver veci pred rozhodnutím súdu o veci samej uviedla, že znalecký posudok považuje za dôkaz v
konaní,ktoréhozáveryvpodstatepotvrdilitvrdeniažalobcov,ktoréprezentovaliodzačiatkukonaniaato,
že poručiteľova vôľa nebola slobodná. Znalec v posudku popisuje skutkový stav, vychádza zo záznamov
o zdravotnom stave poručiteľa v dňoch od 09.12.2017 do 15.12.2017, pričom tieto záznamy a údaje
v nich aj vysvetľuje. Konštatuje, že záznamy zodpovedajú zistenému zdravotnému stavu poručiteľa v

konečnom štádiu onkologického ochorenia. Ku dňu spísania závetu bol stav poručiteľa diagnostikovaný
ako delírium, pričom dôsledky tohto záveru a dopad na duševné zdravie poručiteľa rovnako znalec
podrobne vysvetlil v posudku. Zo záveru posudku jednoznačne vyplýva, že v čase spísania závetu
sa nevedel poručiteľ relevantne zamyslieť a posúdiť následky svojho konania, rovnako, že trpel v
uvedený deň duševnou poruchou, ktorá vylučuje jeho spôsobilosť na právne úkony. Z týchto dôvodov

právna zástupkyňa navrhla žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, a bez ohľadu na závery znaleckého
posudku opakovane poukázala aj na ďalší dôvod neplatnosti závetu, ktorý spočíva v porušení ust. § 49
Notárskeho poriadku, keď z celého vykonaného dokazovania vyplýva, že notár navštívil poručiteľa len
raz, a že prišiel do nemocnice už s vyhotoveným závetom. Z uvedeného podľa jej názoru vyplýva, že
úkon, ktorý mal predchádzať samotnému spísaniu závetu, a ktorým malo byť zistenie, ako si poslednú

vôľu predstavuje poručiteľ, v tomto prípade chýbal.

8. Žalobca v 1. rade uviedol, že na podanej žalobe trvá, aj na všetkých písomných podania a prednesoch
právnej zástupkyne. Jeho vzťah s otcom nebol ideálny, sám potvrdil, že má zlé zážitky z obdobia detstva
ohľadom otca, lebo jeho správanie bolo také, že keď prišiel domov pod vplyvom alkoholických nápojov,

tak s každým kričal a bol agresívny a jeho ako aj sestry občas fyzicky napadol bezdôvodne a kričal na
každého neopodstatnene v mnohých prípadoch s tým, že žalobca žil v spoločnej domácnosti s rodičmi
do roku 2008 a opustil ju keď mal 24 rokov. Uviedol, že v čase, keď býval a žil v spoločnej domácnosti
s rodičmi, otca sa bál, ale zároveň aj toho, že fyzicky ublíži sestrám a matke. Potom ako odišiel zo
spoločnej domácnosti sa s otcom stretával náhodne, komunikácia medzi ním a otcom prebiehala pri

stretnutí veľmi komplikovane, záležalo na tom, či mal požité alkoholické nápoje a v akej miere. Keď sa
dozvedel, že jeho otec je chorý, skontaktoval sa so sestrou a to žalobkyňou v 2. rade a spolu s ňou išiel
navštíviť otca do nemocnice. Pamätal si, že otec bol hospitalizovaný v septembri 2017 a prvýkrát sa
stretol s otcom zhruba 3 týždne pred smrťou. Pred hospitalizáciou sa s ním stretol v apríli 2015 na futbale
a v septembri 2015 v krčme a stretli sa aj na hodoch toho istého roku a aj predtým na jarmoku v Štúrove.

Do obdobia, kedy bol jeho otec hospitalizovaný, ho nenavštívil osobne, žiadnym spôsobom mu
nepomohol, čo sa týka jeho zdravotného stavu, a keď bol hospitalizovaný, navštívil ho trikrát, a z toho iba
jedenkrát ho videl osobne a bol s ním v kontakte, nakoľko dve návštevy boli také, že sa nevedel stretnúť
s otcom, lebo nebol pripustený k stretnutiu. Dôvod, pre ktorý nechcel prijať otec jeho a sestru, bol podľa
názoru zdravotnej sestry na oddelení ten, že sa otec na to necíti, aby ich prijal. Keď bol preložený na

onkológiu uviedol, že ho bol navštíviť dvakrát, prvýkrát sa k nemu nedostal so sestrou, lebo žalovaná
v 2. rade povedala, že ich poručiteľ nechce vidieť a v druhom prípade sa k nemu dostal, keď mu otec
telefonicky predtým odkázal, že chce vidieť iba deti. Pri tejto návšteve uviedol, že otec nebol schopný
priamej čistej reči, lebo bol už v takom štádiu, že nebol schopný a bol medzi nimi len očný kontakt.

9. Žalobkyňa v 2. rade uviedla, že trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu a na všetkých písomných
podaniach a prednese svojej právnej zástupkyne. Žalobkyňa popísala svoj vzťah k otcovi ako zlý vzťah,
lebomalazlédetstvoprenadmernépožívaniealkoholickýchnápojovzostranyotca,podvplyvomktorých
bol veľmi agresívny a ona so súrodencami mali z neho strach a všetko čo potrebovali riešiť, mohli iba
s matkou. Napokon, keď mala žalobkyňa 22 rokov, rodičia sa rozviedli. Žalobkyňa podporila matku k

rozvodu manželstva, lebo videla, ako veľmi je psychicky zdeptaná a zničená, pod tlakom neustálych
hádok s manželom. Uviedla, že spoločnej domácnosti sa odsťahovala spolu s matkou a súrodencami,
pretože sa to už pre správanie otca nedalo vydržať, žiť s ním v spoločnej domácnosti. Od tej doby sa ona
ako aj jej súrodenci nestretávali s otcom, iba občas resp. náhodne sa stretli v meste. Keď sa dozvedela,že otec bol hospitalizovaný v nemocnici, tak sa kontaktovala aj so žalobcami cez otcovu sestru a jej
dcéru, ktoré ich informovali, čo sa s otcom stalo a aký je jeho zdravotný stav. Čo sa týka kontaktu v
nemocnici, uviedla, že zdravotný stav otca bol zlý, keď sa stretli, vnímal ich ako deti, aj sa rozprával s

nimi, a keď odchádzali žalobcovia z jeho izby, uviedla, že otcovi tiekli slzy a pýtal sa či prídu aj zajtra
a žalobkyňa v 3. rade mala prísť na ďalší deň navštíviť otca, ale už to nestihla, lebo zomrel. Žalobkyňa
potvrdila súdu, že v čase keď navštívila otca nemala vedomosť o tom ,či otec spísal závet alebo nie.
Osobne sa nevyjadroval o dôvodoch vydedenia ani o spísaní závetu. Deň po smrti poručiteľa žalobkyňa
uviedla, že žalovaná v 2. rade jej telefonicky zavolala a oznámila jej, že otec zanechal závet, ale

nekonkretizovala, čo je v ňom uvedené. Potvrdila súdu skutočnosti ohľadom návštevy otca v nemocnici,
keď bol hospitalizovaný tak isto, ako to uviedol aj jej brat, žalobca v 1. rade.

10. Žalobkyňa v 3. rade uviedla, že trvá na podanej žalobe, na písomných podaniach a prednese svojej
právnej zástupkyne. Uviedla, že v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi bývala do roku 2008 a jej
vzťah s otcom nebol dobrý, kvôli jeho požívaniu alkoholických nápojov, po ktorých bol agresívny, a keď

mala žalobkyňa 16 rokov, tak ju otec vyhodil a celkovo sa s otcom stretávala do tej doby, kým nedošlo
k predaju domu v roku 2012. Potom sa už nestretli, lebo žalobkyňa bola odcestovaná v zahraničí od
roku 2012. O tom, že je jej otec chorý sa dozvedela od sestry, žalobkyne v 2. rade. Uviedla, že ani raz
nenavštívila otca v nemocnici, ani sa s ním nestretla než zomrel. Predtým, keď nebol hospitalizovaný,
keď videla svojho otca, nestretla sa s ním , nerozprávala sa s ním. K jej vzťahu s otcom, čo sa týka

detstva uviedla, že napriek jeho správaniu a požívaniu alkoholických nápojov ho ľúbila, ale sa ho bála
a uviedla, že viac bol agresívny na brata a sestru a na matku a vzhľadom k tomu, že ona bola vtedy
najmenšia, tak na ňu nie. Po rozvode manželstva jej rodičov, uviedla, že otec ju nikdy nenavštívil, ani
neplatil na ňu výživné. Musela si nájsť druhú prácu, aby si mohla platiť školu, pretože matkin plat nestačil,
aby mohla živiť tri deti. Od toho obdobia z detstva uviedla, že trpí úzkosťami a depresiami. Od roku 2012

žije v Taliansku. O zdravotnom stave sa dozvedela od žalobkyne v 2. rade v októbri 2017. Keďže bola
v zahraničí, uviedla, že mu pomoc poskytnúť nevedela a mala za to, že aj keby mu chcela pomôcť, on
by tú pomoc neprijal.

11. Právny zástupca žalovaných uviedol, že považuje žalobu v obidvoch žalobných petitoch za

nedôvodnú a súhlasil s návrhom na vykonanie dokazovania v tom rozsahu, ako to navrhla aj právny
zástupkyňa žalobcov. Najmä trval na výsluchu notára, ktorý závet spisoval, aby sa preukázalo, aký bol
zdravotný stav poručiteľa v čase spísania závetu, a za akých okolností došlo k jeho spísaniu. Mal za
to, že je potrebné ozrejmiť nie len 3 dni pred smrťou, ale obdobie starostlivosti o poručiteľa za ten
čas, keď už nežil so žalobcami. Zotrvával na tom, že žalovaná v 2. rade spolu so žalovanou v 1. rade

sa celý ten čas starali o poručiteľa a žili v harmonickom vzťahu. Na dôkaz tohto tvrdenia navrhoval
vykonať výsluchy svedkov. Čo sa týka Listiny o vydedení, trval na tom, že pomoc nestačí prejaviť tým,
že žalobkyňa sa vyjadrí, že mala rada svojho otca, ale predovšetkým činmi a starostlivosťou a z tohto
dôvodu mal za to, že aj dôvody vydedenia, ktoré sú spísané v závete sú pravdivé a dané, preto žiadal
žalobu zamietnuť. S návrhom právnej zástupkyne žalobcov na nariadenie znaleckého dokazovania

nesúhlasil s odôvodnením, že ho považoval za predčasný a nedôvodný, keď mal za to, že už v tom
štádiu konania súd vykonal dostatočné dokazovanie a formálne a ani materiálne nedostatky notárskej
zápisnice nepostrehol. Poukázal na výpoveď notára, ktorý závet a Listinu o vydedení spisoval, a ktorý
jednoznačne vysvetlil okolnosti zákonnosti postupu, Listiny notárskej zápisnice o závete aj z hľadiska
obsahu. Trval na výpovedi svedkov závetu s tým, že čo sa týka svedka pána P., toho nebude možné

vypočuť, pre jeho nepriaznivý zdravotný stav. Po predložení a oboznámení sa so znaleckým posudkom
uviedol, že poručiteľ chcel spísať závet a Listinu o vydedení tak, ako je to uvedené v notárskej zápisnici,
ktorúpovažovalzazákonnú,samotnýnotár,ktorýzávetaListinuovydedeníspisovaluviedol,žeurčiteby
závet neurobil, keby závetca neprejavil svoju vôľu. Uvedené považoval za rozpor so závermi znaleckého
posudku, podľa ktorého poručiteľ nebol schopný prejaviť svoju vôľu. Tento rozpor podľa jeho názoru

odstránenýnebol,apretoneboldôvodjednoznačnenadvšetkypochybnostiodmietnuťvyjadrenienotára
Mgr. Dancziho. Na záver pred rozhodnutím vo veci samej uviedol, že napriek záverom znaleckého
posudku žalované akceptujú závery tohto posudku, i keď na vec majú svoj vlastný názor a nad všetky
pochybnosti, podľa ich názoru rozpory odstránené neboli. Pokiaľ išlo o spochybnenie postupu notára
podľa § 49 Notárskeho poriadku s prihliadnutím na jeho vyjadrenie, ale i celkové komplexné dôkazy,

ktoré boli produkované, podľa jeho názoru nie je jednoznačný dôvod neplatnosti Listiny o vydedení. Čo
sa týka nároku na náhradu trov konania navrhol, vzhľadom na okolnosti celého tohto prípadu zvážiť
možnosť nepriznania trov s prihliadnutím aj na to, že pasívne legitimovaná je žalovaná v 1. rade ako
maloletá.12. Žalovaná v 1. rade uviedla, že mala veľmi dobrý vzťah s poručiteľom, aj keď jej nebol biologickým
otcom. Nepamätala sa na to, že od tej doby, ako žila v spoločnej domácnosti s poručiteľom a matkou, že

by ho navštívili jeho deti, alebo nejaký spôsobom komunikovali. Keď bol pán W. hospitalizovaný, uviedla,
že stále ho s matkou chodili pravidelne navštevovať, aj spolu s bratom. Podľa jej vedomostí žalobcovia
nevedeli o zdravotnom stave svojho otca a dozvedeli sa ho od nebohej babky, teda matky pána W..
Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, čo sa týka ich návštev v nemocnici, lebo ona bola prítomná s matkou
pri všetkých návštevách a uviedla, že keď prišiel za pánom W. žalobca v 1. rade a žalobkyňa v 2. rade

tak potom, ako vošli do izby, kde sa nachádzal ich otec sa matka žalovanej v 1. rade pýtala: „P. a F.?“
a potom matka žalovanej v 1. rade povedal pánovi W., že sú tu jeho deti a chcú s ním hovoriť a pán
W. vyhlásil: „Ja ich nechcem vidieť, nemám o ne záujem.“ Potom podľa jej tvrdenia žalovaná v 2. rade
vyvolala von žalobkyňu v 2. rade, kde si vymenili telefónne čísla, aby žalovaná v 2. rade, aby žalovaný v
2. rade mohla informovať žalobkyňu o zdravotnom stave ich otca. Čo sa týka ďalších návštev žalobcov
na oddelení onkológie, uviedla, že iba v jednom prípade sa stalo, že poručiteľ prijal svoje deti, ale bol

už v takom stave, že nedokázal s nimi hovoriť. Nesúhlasila s tvrdením žalobcov, že poručiteľ požíval
alkoholické nápoje a pod ich vplyvom mal byť vulgárny a agresívny, lebo odkedy žil pán W. a býval v
spoločnej domácnosti so žalovanými, nikdy sa takéto nestalo. Tiež uviedla, že poručiteľ nikdy nechcel
hovoriť o svojom vzťahu k vlastným deťom, resp. čo k nim cíti. Nepamätala sa na okolnosti ohľadom
spísania závetu, lebo uviedla, že to riešila jej matka, uviedla, že závet sa spísal v nemocnici s tým, že

predtým si jej matka pýtala povolenie od pána primára, či je možné s poručiteľom takéto niečo spísať,
či je pri vedomí, či nie je pod vplyvom liekov a primár potvrdil, že je to možné a že poručiteľ nie je pod
žiadnym nátlakom a bol pri riadnom vedomí. Potvrdila súdu, že bola prítomná pri spisovaní závetu a
boli tam prítomní pán notár, žalovaná v 1. rade, žalovaná v 2. rade a traja svedkovia. Pamätala si, že
poručiteľ sám povedal, že chce spísať takýto závet. Uviedla, že ťažko sa mu dalo rozumieť čo hovorí, ale

žalovaná v 2. rade mu rozumela, a preto to ona hovorila notárovi, čo treba písať. Uviedla, že poručiteľ
závet nepodpísal, podpísali ho traja svedkovia.

13. Žalovaná v 2. rade uviedla, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov, že závet bol poručiteľom spísaný
pod nátlakom, lebo ona predtým celú vec konzultovala s primárom, či je možné, aby poručiteľ tento závet

spísal. Potom ako primár oznámil žalovanej v 2. rade, že je možné spísať závet, tak vybavila notára,
ktorý prišiel do nemocnice a závet sa spísal pred troma svedkami a bol prítomný aj primár, ale nie pri
spísaní celého závetu, ale iba určitú dobu. Svedkovia boli pani P.. H. D., F. P. a pán F. - sused. Uviedla,
že neoznámila žalobcom, že došlo k spísaniu závetu zo strany ich otca. Čo sa týka vydedenia, uviedla,
že poručiteľ jej viackrát počas života povedal, že chce svoje deti vydediť, ale konkrétne sa nevyjadril

prečo, povedal iba toľko, že nemali dobré vzťahy. Čo sa týka stretávania poručiteľa s deťmi vedela iba
toľko od poručiteľa, že sa náhodne stretli na jarmoku v Šuranoch, keď poručiteľ stretol dcéru P., ktorá
otočila hlavu a nechcela sa stretnúť a ani hovoriť s otcom a so synom F. sa podľa jej vedomostí poručiteľ
stretol v pohostinstve v Lipovej a že sa syn tváril, že otec je pre neho úplne cudzí človek. Čo sa týka
okolností spisovania závetu a Listiny o vydedení v nemocnici uviedla, že poručiteľ riadne počul, čo sa

ho pán notár pýta a rozprával po tichšie. Notárska zápisnica podľa žalovanej v 2. rade sa do písomnej
podoby vytlačila na Notárskom úrade. Podľa jej názoru poslednou vôľou poručiteľa bolo spísanie závetu
tak, že chce svoje deti vydediť a s majetkom naložiť tak, že ho chcel dať dcére žalovanej v 2. rade, lebo
po čase sa chceli zosobášiť. S poručiteľom žila 4 roky v jeho byte. Uviedla, že poručiteľ ju požiadal o
spísanie Listiny o vydedení a aj závetu. Mala za to, že keď bol poručiteľ odkázaný na pomoc svojich detí,

tie mu nepomohli a neprejavili o neho žiadny záujem. Neinformovali sa o jeho zdravotnom stave, ani keď
bol v domácom ošetrení ani keď bol hospitalizovaný. Poručiteľ sa nebránil počas 4 rokov spoločného
žitia so žalovanou v 2. rade, aby sa stretol so svojimi deťmi. Svedkov k spísaniu závetu kontaktovala
lebo ju o to požiadal pán notár.

14. Vykonaným dokazovaním bolo súdu bezosporne preukázané zo spisu Okresného súdu Nové Zámky
sp. zn. 16D 1677/2017, že U. W. zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. N., I. XXX/XX a v
tomto konaní sa prejednáva dedičstvo po poručiteľovi a potvrdením o lustrácii poručiteľa v Notárskom
centrálnom registri závetov (NCRza) bolo zistené, že zanechal notársku zápisnicu spísanú notárom Mgr.
Petrom Danczim pod č. N 1337/2017, NZ 58455/2017, NCRza 7339/2017, ktorá obsahuje závet a Listinu

o vydedení, podľa ktorej poručiteľ, závetca v Listine o vydedení uviedol, že sa rozhodol pre prípad svojej
smrti zdedenia všetkého svojho majetku, vydediť svojich potomkov ako neopomenuteľných dedičov a)
synaF.W.,b)dcéruP.P.,rod.W.,c)dcéruO.H..W.,pričomakodôvodvydedeniauviedoldôvoduvedený
v § 469a odsek 1 písm. b) OZ, v znení neskorších predpisov, keďže jeho deti ho už niekoľko rokov vôbecnenavštevovali, nekontaktovali a nejavili o neho vôbec žiadny záujem, ktorý by ako potomkovia mali
prejavovať, pričom on by sa ich záujmu nebránil. V časti závetu uviedol, že pri voľnom rozhodovaní,
rozumom čistým, bez akéhokoľvek nátlaku alebo nahovárania a po zrelej úvahe pre prípad svojej smrti

ohľadom svojho majetku rozhodol tak, že celý svoj hnuteľný a nehnuteľný majetok a všetky práva a iné
majetkové hodnoty, všetok majetok, ktorý vlastní ku dňu spísania závetu, a ktorý bude vlastniť v čase
smrti zanechal výlučne X. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt A. N.. Zároveň pre prípad svojej
smrti zriadil poručiteľ v prospech X. M., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, súčasné miesto trvalého pobytu A.É.
N., vecné bremeno - právo bezplatne a doživotne užívať všetky nehnuteľnosti, ktoré mal poručiteľ vo

svojom výlučnom vlastníctve, a ktoré budú predmetom dedenia a je k nim možné zriadiť vecné bremeno.
V notárskej zápisnici je ďalej uvedené, že závetca bol poučený konajúcim notárom o neopomenuteľných
dedičoch podľa § 479 OZ a o možnosti zmeny a odvolania závetu a Listiny o vydedení. Z tohto
spisu je tiež evidentné, že poverená súdna komisárka, notárka Mgr. Orsolya Szőköl, uznesením zo dňa
06.06.2018,č.k.16D1677/2017-92,Dnot17/2018, odkázalažalobcovakoneopomenuteľnýchdedičov,
aby v lehote 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podali na Okresný súd Nové Zámky žalobu proti

maloletej X. M., nar. XX.XX.XXXX a X. M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom A. N. o určenie, že dôvody
vydedenia uvedené v Listine o vydedení spísanej do notárskej zápisnice notárom Mgr. Petrom Danczim
zo dňa 15.12.2017 pod číslom N 1337/2017, NZ 58455/2017 registrovanej v NCRza pod č. 7339/2017
nie sú dané a žalobu proti maloletej X. M., nar. XX.XX.XXXX a X. M., nar. XX.XX.XXXX, obe bytom A.
N., o určenie, že závet s vydedením spísaný do notárskej zápisnice notárom Mgr. Petrom Danczim zo

dňa 15.12.2017 pod číslom N 1337/2017, NZ 58455/2017 registrovaný v NCRza pod č. 7339/2017 je
absolútne neplatný. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.06.2018.
- spisom Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/23/2018 bolo súdu preukázané, že manželstvo
poručiteľa U. W., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželky Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bolo právoplatne
rozvedené rozsudkom sp. zn. 9C/23/2008-18, zo dňa 19.03.2008 a v tom čase už iba maloletá O. W.,

nar. XX.XX.XXXX bola zverená do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju zastupovala a spravovala jej
majetok a otec dieťaťa bol zaviazaný platiť mesačne výživné na maloletú O. sumou 1.000,- Sk, vždy do
15.-teho toho ktorého mesiaca vopred, vždy k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku. Súd
upravil styk s otca s maloletou O. W.X., nar. XX.XX.XXXX, neobmedzene.
- zoznamom o lekároch a sestrách, ktorí zabezpečovali starostlivosť o poručiteľa v čase jeho

hospitalizácie na oddelení klinickej onkológie FNsP Nové Zámky na žiadosť súdu predložila takýto
zoznam, z ktorého je evidentné, že P.. F. T. bol vedúcim lekárom, primárom oddelenia a P.. D. Q.
bola ošetrujúcou lekárkou. Následne boli uvedení ďalší lekári, ktorí tvorili konzílium, zdravotné sestry
a sanitári.
- fotokópiou zdravotnej dokumentácie z hospitalizácie na oddelení klinickej onkológie v dobe od

08.12.2017do18.12.2017FNsPpredložilasúdukompletnúdokumentáciu,vrátanechorobopisupánaU.
W.,ktorýbolprijatýnaoddelenieonkológie,prezhubnýnádorchvostapodžalúdkovejžľazyasekundárny
zhubný nádor pečene. V rámci týchto záznamov z Listu o prehliadke mŕtveho bolo zistené, že poručiteľ
zomrel 18.12.2017 o 03.30 hod. na onkologickom oddelení. Z Dekurzov, teda denných záznamov o
zdravotnom stave pacienta, FNsP preukázalo zdravotný stav poručiteľa odo dňa prijatia až po jeho

úmrtie, každý deň, akým spôsobom sa vyvíjal a čo bolo zistené u pacienta.
-znaleckýmposudkomč.26/2020ohľadomduševnéhostavunebohéhoU.W.,ktorýposudokvypracoval
MUDr. Ján Bernát, MPH, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, na strane
13 a 14 znalec vychádza zo zadováženej zdravotnej dokumentácie odo dňa 09.12.2017, kde už
v tento deň bol pacient dezorientovaný a potreboval byť fixovaný do 12.12.2017 bol v lekárskych

záznamoch údaj o tom, že pacient je orientovaný a od 12.12.2017 bol pacient dezorientovaný i počas
lekárskej vizity, na oslovenie odpovedá, ale ošetrujúci lekár nevie posúdiť adekvátnosť odpovedí, pre
poruchy artikulácie. Zo sesterského záznamu z nočnej služby zo 14.12.2017 teda nočná služba pred
dennou 15.12.2017, počas ktorej bol podpísaný závet, udáva, že pacient spal prerušovane, občas
nahlas rozprával. V deň podpísania závetu, teda 15.12.2017, lekársky záznam uvádza, že pacient

je intermitentne dezorientovaný, sesterský záznam z dennej služby uvádza, že pacient počas dňa
neprijímal žiadnu stravu a bola podaná infúzia. Podľa znalca tieto záznamy zodpovedajú klinickému
obrazudelíria,pritelesnomochorení,vprípadeprobandaprikonečnomštádiuonkologickéhoochorenia.
Diagnóza delíria vylučuje spôsobilosť na akékoľvek právne úkony. Proband delíriom trpel minimálne od
12.12.2017.Vzávereznaleckéhoposudkuznalecjednoznačneodpovedalnarôzneotázky,ktorémuboli

zadané súdom na základe uznesenia sp. zn. 9C/47/2018-271 zo dňa 25.02.2020, z ktorých súd vyberá
tie najpodstatnejšie, a to že znalec sa jednoznačne vyjadril, že dňa 15.12.2017 poručiteľ nebol schopný
prejaviť svoju poslednú vôľu a z forenzného hľadiska v žiadnej miere posúdiť a vyhodnotiť sám aktuálnu
právnu a skutkovú situáciu. Znalec tiež uviedol, že poručiteľ v čase spísania závetu trpel duševnouporuchou, ktorá vylučuje spôsobilosť na právne úkony. Poručiteľ dňa 15.12.2017 znalec uvádza, že sa
nemohol zamyslieť a relevantne posúdiť následky svojho konania.

15. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), právny úkon sa musí urobiť
slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.

16. Podľa ustanovenia § 40a veta prvá OZ, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení
§ 49a, § 140, § 145 odsek 1, § 479, § 589 a § 701 odsek 1, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ

sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

17. Podľa ustanovenia § 469a odsek 1 písm. b) OZ, poručiteľ môže vydediť potomka, ak o poručiteľa
trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať.

18. Podľa ustanovenia § 476 odsek 1, 2, 3 OZ, poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou alebo

ho zriadiť v inej písomnej forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
odsek 2, v závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný, inak je neplatný.
odsek 3, spoločný závet viacerých poručiteľov je neplatný.

19. Podľa ustanovenia § 476d odsek 1, 5 OZ, poručiteľ môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej

zápisnice, osobitný zákon ustanovuje, kedy sa musí úkon urobiť pred svedkami.
odsek 5, v listine musí byť uvedené, že poručiteľ nemôže čítať alebo písať, kto listinu napísal a kto nahlas
prečítalaakýmspôsobomporučiteľpotvrdil,želistinaobsahujejehopravúvôľu.Obsahlistinysamusípo
jej spísaní pretlmočiť do znakovej reči, aj toto sa musí v listine uviesť. Listinu musia svedkovia podpísať.

20. Podľa ustanovenia § 49, zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov
úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle účastníka o tom, čo sa má pojať do zápisnice,
pri prečítaní zápisnice a jej schválení tým účastníkom, v záujme ktorého boli pribratí. Tieto okolnosti
musia byť v zápisnici uvedené.

21. Podľa ustanovenia § 50, zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok),
svedkami totožnosti a svedkami úkonu nemôžu byť osoby, ktoré nie sú spôsobilé na právne úkony v
plnom rozsahu, ďalej tí, ktorí pre svoj telesný alebo duševný stav nie sú schopní vydať svedectvo, alebo
tí, ktorí nevedia alebo nemôžu čítať alebo písať. Ďalej nimi nemôžu byť osoby blízke účastníkom, tí, ktorí

sú na veci zúčastnení, a zamestnanec notára, ktorý zápisnicu spisuje, prípadne jeho spoločník.

22. Na základe vykonaného dokazovania v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami súd
dospel k záveru, že je potrebné žalobe žalobcov vyhovieť.
Poručiteľ U. W., nar. XX.XX.XXXX, zomrelý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom A. N., I. XXX/XX,

zanechal svoj majetok, ktorý nadobudol počas svojho života závetom, vo forme notárskej zápisnice na v
tom čase maloletú X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Nové Zámky a pre zákonnú zástupkyňu maloletej X.
M., nar. XX.XX.XXXX zriadil v jej prospech vecné bremeno - právo bezplatne a doživotne užívať všetky
nehnuteľnosti, ktoré mal poručiteľ vo svojom výlučnom vlastníctve, a ktoré budú predmetom dedenia. V
tejto istej notárskej zápisnici zriadil aj Listinu o vydedení, podľa ktorej poručiteľ pre prípad svojej smrti z

dedenia všetkého svojho majetku vydedil svojich potomkov ako neopomenuteľných dedičov - žalobcov
v 1., 2. a 3. rade, pričom ako dôvod vydedenia uviedol § 469a odsek 1 písm. b) OZ vzhľadom na to, že
jeho deti ho už niekoľko rokov nenavštevujú, nekontaktujú a nejavia o neho žiadny záujem, ktorý by ako
potomkovia mali prejavovať, pričom poručiteľ by sa ich záujmu o neho nebránil.

23. Vydedenie je jednostranný výslovný prejav poručiteľovej vôle, ktorým sa potomkovi ako
neopomenuteľnému dedičovi odníma právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Vydedenie
má rovnaké právne následky ako dedičská nespôsobilosť podľa § 469. Rozdiel je iba v tom, že
dedičská nespôsobilosť nastáva priamo zo zákona, naproti tomu vydedenie je prejav poručiteľovej vôle.
Vydedením možno vylúčiť potomkov z dedenia úplne, na rozdiel od závetu, v ktorom nesmie poručiteľ

potomkov opomenúť. Ak by tak urobil a opomenul priznať v závete maloletým potomkom aspoň toľko,
koľko robí ich dedičský podiel zo zákona a plnoletým potomkom aspoň toľko, koľko robí jedna polovica
ich dedičského podielu zo zákona, bol by závet v tejto časti neplatný (§ 479 OZ). Vydedený dedič nededí.
Materiálnou náležitosťou vydedenia je existencia konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v zákone.Pre všetky dôvody vydedenia taxatívne vymedzené v § 469a odsek 1 OZ je charakteristické negatívne
správanie sa potomka v rozpore s dobrými mravmi. Otázka platnosti vydedenia sa posudzuje vždy ku
dňu, keď poručiteľ urobil tento úkon. Z formálneho hľadiska je vydedenie právny úkon pre prípad smrti.

Platnosť listiny o vydedení je podmienená tým, že musí vyhovovať všeobecným náležitostiam právnych
úkonov (§34 a nasl. OZ), ako aj špeciálnym náležitostiam ustanoveným pre tento právny úkon. Listina
o vydedení musí obsahovať náležitosti uvedené v § 476 odsek 2 OZ. Listina o vydedení môže byť
spísanásamostatnealebospolusozávetomvjednejlistine.Listinuovydedenímožnouložiťdonotárskej
úschovy a môže byť spísaná do notárskej zápisnice alebo prevzatá notárom do úschovy a vedie sa v

Notárskom centrálnom registri závetov.
Čo sa týka konkrétneho dôvodu vydedenia, uvedeného v ust. § 469a odsek 1 písm. b) OZ, ktorý dôvod je
uvedený v Listine o vydedení, na základe ktorej poručiteľ U. W. chcel vydediť svojich neopomenuteľných
dedičov, súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa prípad, ak nezáujem
potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom (napr., že vzájomný vzťah medzi dcérou
a jej otcom nemal povahu štandardného vzťahu rodiča a potomka, že otec sa o dcéru nezaujímal od

jej narodenia, nebudoval si k nej vzťah od detstva, skutočnosť, že nebol medzi nimi vytvorený vzťah
rodiča a dieťaťa nemožno klásť za vinu dcére). Poručiteľ sa za svojho života môže dovolávať pomoci
a opravdivého záujmu od svojho potomka len vtedy, ak sám nevyvolal stav, ktorý by potomkovi bránil
pomôcť poručiteľovi a prejavovať o neho záujem.

24. Všeobecne pod pojmom závet možno označiť jednostranný prejav vôle fyzickej osoby (poručiteľa),
ktorým určuje, kto a v akom rozsahu sa má stať dedičom po jeho smrti. Na závet ako na prejav vôle sa
vzťahujú požiadavky zákona, od zachovania ktorých závisí platnosť právneho úkonu. Závet musí spĺňať
všeobecné podmienky podľa ustanovení § 35, § 37, § 38, § 39 a § 40 OZ, to znamená, že musí byť
urobený slobodne, určite a zrozumiteľne, zriaďovateľ závetu musí byť na tento právny úkon spôsobilý a

nesmie ho urobiť v duševnej poruche, závet nesmie svojím obsahom alebo účelom odporovať zákonu,
obchádzať zákon alebo sa priečiť dobrým mravom a musí byť zriadený vo forme, ktorú vyžaduje zákon,
ako aj špecifické podmienky podľa ustanovení § 476 - § 479. Spoločnými podstatnými náležitosťami a
požiadavkami na platnosť závetu sú: písomná forma, uvedenia dňa, mesiaca a roka podpísania závetu
a samotný podpis poručiteľa na závete. Práve podpisom poručiteľa na závete sa dovršuje obsah závetu.

Podpis musí byť umiestnený na konci textu závetu. Všetko, čo nasleduje za podpisom alebo čo sa za
závet dodatočne dopíše a súčasne nepodpíše, nie je relevantný prejav vôle poručiteľa.
Každý, kto je spôsobilý zriadiť závet, môže prejaviť svoju poslednú vôľu do notárskej zápisnice. Poručiteľ
prejaví svoju poslednú vôľu ústne do zápisnice pred notárom. Notársku zápisnicu spíše na žiadosť
účastníka hociktorý notár na území Slovenskej republiky. Postupuje pritom podľa Notárskeho poriadku.

V závere notárskej zápisnice je potrebné uviesť doložku o tom, že účastníkovi bol obsah zápisnice
pretlmočený, a že účastník s ním súhlasí. Ak bol pribratý tlmočník, pripojí na notársku zápisnicu svoj
podpis. Notárska zápisnica musí obsahovať:
a) miesto, deň, mesiac a rok spísania notárskej zápisnice,
b) meno, priezvisko a sídlo notára,

c) meno, priezvisko, rodné číslo, dátum narodenia a trvalé bydlisko účastníkov, ich zástupcov, svedkov,
dôverníkov a tlmočníkov,
d) vyhlásenie účastníkov, že sú spôsobilí na právne úkony,
e)údajotom,akobolpreukázanátotožnosťúčastníkovasvedkov,najmädruhačísloplatnéhopreukazuj
totožnosti účastníka,

f) ak je účastníkom právnická osoba, údaj o tom, ako bola preukázaná jej existencia a oprávnenie v
jej mene aj konať,
g) obsah právneho úkonu,
h) údaj o tom, že zápisnica bola po prečítaní účastníkmi schválená,
i) podpisy účastníkov alebo ich zástupcov, a ak boli prizvaní, tiež svedkov, dôverníkov a tlmočníkov, ak

podpisuje notársku zápisnicu za právnickú osobu, ako účastníka fyzická osoba oprávnená v jej mene
konať, pripojí iba svoj podpis,
j) odtlačok úradnej pečiatky notára a jeho podpis.
Ak spisuje notár notársku zápisnicu s osobou, ktorá nemôže čítať alebo písať, priberie dvoch svedkov k
úkonu. Títo svedkovia musia byť prítomní pri prejave vôle poručiteľa o tom, čo sa má pojať do zápisnice,

priprečítanízápisniceajejschváleníporučiteľom.Tietookolnostimusiabyťvzápisniciuvedené.Aknotár
spíše formou notárskej zápisnice závet, listinu o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, zabezpečí
bez zbytočné odkladu po vykonaní tohto úkonu jeho zaregistrovanie v Notárskom centrálnom registri
závetov.Podľa judikátu R 9/1978 pre posúdenie prejavu vôle poručiteľa obsiahnutého v závete, sú rozhodujúce
okolnosti, za ktorých bol závet vyhotovený, t.j. stav v čase, keď robil závet o svojom majetku.

25. Súd ako prvoradú otázku skúmal aktívnu a pasívnu legitimáciu v súdenom spore, naliehavý právny
záujem na podanej žalobe v súlade s ustanovením § 137 ods.1 písm. c) C.S.P., zákona č. 160/2015 Z.
z, s tým, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho
predpisu. Žalobcovia v danom prípade preukázali naliehavý právny záujem na podaní žaloby uznesením
č. k. 16D/1677/2017-92, Dnot 17/2018 zo dňa 06.06.2018, keď boli Okresným súdom Nové Zámky v

dedičskej veci po nebohom U. W., zomrelom XX.XX.XXXX odkázaní na podanie žaloby na tunajšom
súde, v lehote 60 dní od právoplatnosti uznesenia proti žalovaným o určenie, že dôvody vydedenia
uvedené v Listine o vydedení spísanej do notárskej zápisnice nie sú dané, a že závet s vydedením
spísaný do notárskej zápisnice Mgr. Petrom Danczim dňa 15.12.2017 pod číslom N 1337/2017, NZ
58455/2017 registrovanej v NCRza pod č. 7339/2017 je absolútne neplatný.
Čo sa týka aktívnej legitimácie, žalobcovia sú zákonnými, neopomenuteľnými dedičmi po nebohom

poručiteľovi U. W., zomr. XX.XX.XXXX, ktorý bol ich otcom, a ktorí v konaní namietajú neplatnosť
závetu, ktorý považujú za absolútne neplatný podľa ust. § 37 odsek 1 OZ, nakoľko závet nespĺňa
základné náležitosti požadované zákonom na vôľu subjektu, ktorý tento právny úkon urobil. Nedostatok
prejavu vôle poručiteľa, obsiahnutý v závete vidia v tom, že prejav vôle poručiteľa nebol urobený
slobodne a vážne, lebo bol ovplyvnený viacerými faktormi. Zároveň sa domáhajú určenia neplatnosti

dôvodov vydedenia uvedených v Listine o vydedení, spísanej do notárskej zápisnice, teda sú aktívne
legitimovanými stranami sporu v tomto konaní. Čo sa týka pasívnej vecnej legitimácie v spore žalobcovia
správne označili za žalovaných žalovanú v 1. a žalovanú v 2. rade, nakoľko poručiteľ v závete spísaného
formou notárskej zápisnice ustanovil za závetných dedičov žalovanú v 1. rade a žalovanú v 2. rade, pre
ktorú zriadil vecné bremeno - právo bezplatne a doživotne užívať všetky nehnuteľnosti, ktoré nadobudol

počas života poručiteľ.

26. Súd ako ďalšiu otázku skúmal, či závet spĺňa formálno-právne náležitosti podľa zákonného
ustanovenia § 476 a § 476d Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade išlo o závet a Listinu o
vydedení, spísané do notárskej zápisnice. Súd dospel k záveru, že Listina o vydedení a závet spĺňa

podmienky podľa ustanovení §§ 476 a 476d OZ, čo sa týka formálno-právnych náležitostí, pretože
notárska zápisnica obsahuje všetky údaje, ktoré má obsahovať, a ktoré súd uviedol v bode 24 a
na tieto súd odkazuje. Neplatnosť v časti závetu žalobcovia preukázali v porušení ustanovenia § 49
a 50 Notárskeho poriadku, keď notár bol povinný prerokovať obsah závetu s poručiteľom a to za
prítomnosti svedkov, lebo v uvedených ustanoveniach sa výslovne uvádza, že svedkovia musia byť

prítomní pri prejave vôle o tom, čo sa má pojať do zápisnice, to znamená, že samotnej návšteve
notára pri podpísaní závetu, by mala predchádzať ešte jedna návšteva alebo stretnutie, pri ktorej mal
poručiteľ za prítomnosti svedkov povedať, čo vlastne chce, aby pre neho notár urobil. Z vykonaného
dokazovania však jednoznačne vyplýva, že žalované túto skutočnosť v konaní nepreukázali a takéto
stretnutie sa neuskutočnilo, naopak bolo potvrdené, ako výpoveďami svedkov závetu, tak aj samotným

notárom, že notár prišiel do nemocnice s hotovou notárskou zápisnicou, pričom mu poručiteľ ani sám,
ani za prítomnosti svedkov nemal ako povedať, čo vlastne od neho ako notára požaduje a z týchto
dôvodov nebola zodpovedaná podstatná otázka a to, na základe akých informácií a od koho získal tieto
informácie, notár závet pripravoval, keď bol v kontakte s poručiteľom len jedenkrát, a pri tejto príležitosti
už mal závet pripravený, ktorý v nemocnici svedkovia hneď aj podpísali.

27. Súd sa zaoberal otázkou, či sú splnené podmienky podľa ust. § 469a ods. 1 písm. b) OZ v
Listine o vydedení spísanej v notárskej zápisnici a dokazovaním a to najmä výpoveďami svedkov
navrhnutých stranou žalobcov dospel k záveru, že nie sú naplnené zákonné dôvody vydedenia, nakoľko
samotní žalobcovia ako deti poručiteľa, ale aj svedkovia, a to matka žalobcov, sestra poručiteľa, brat

poručiteľa potvrdili súdu, že poručiteľ počas celého svojho života žiadnym spôsobom neprispel k rozvoju
pozitívnych citových väzieb so žalobcami ako svojimi deťmi. Svojim správaním, tým , že často požíval
alkoholickénápoje,povplyvomktorýchbolvulgárnyaagresívnyanerazajfyzickynapadolniektorésvoje
dieťa viedli k postupnému citovému ochladeniu a odcudzeniu ako vo vzťahu v tom čase manželke, matke
žalobcov, tak aj voči vlastným deťom. Žalobcovia sami potvrdili vo svojich výpovediach, že v dôsledku

správaniasvojhootcazažívalipsychickútraumu,keďžalobkyňav3.radeuviedla,žebolasituácia,keďju
otec vyhnal z domu, musela si pobaliť svoje veci a opustiť vlastný domov, kde vyrastala spolu so svojimi
súrodencami. Tieto nezhody a správanie poručiteľa vyústilo zo strany matky žalobcov do podania návrhu
o rozvod manželstva a na základe rozsudku Okresného súdu Nové Zámky sp. zn. 9C/23/2018-18 zo dňa19.03.2008 bolo aj právoplatne rozvedené a to ku dňu 22.04.2008. Všetci svedkovia zo strany žalobcov,
ktorých súd vyššie menoval potvrdili, že pokiaľ poručiteľ nepožíval alkoholické nápoje, dalo sa s ním
úplne normálne vychádzať a bol dobrým otcom a manželom, ale keď požil alkoholické nápoje, zmenil sa

na vulgárneho, agresívneho človeka, ktorý sa dokázal v takom stave iba hádať a vyvolávať hádky, a toto
zanechalo stopy na vlastných deťoch, ktoré ho napriek tomu mali radi a ktoré mu chceli poskytnúť pomoc
aj na sklonku života, v čase jeho choroby, ktorú ale poručiteľ odmietol a v konaní bolo preukázané, že
pred smrťou sa poručiteľ stretol iba so žalobcami v 1. a 2. rade a v stave, keď už nedokázal vnímať celú
situáciu a hovoriť so svojimi deťmi a so žalobkyňou v 3. rade sa nestretol, nakoľko tá žije v zahraničí

a nestihla sa dostaviť k svojmu otcovi a navštíviť ho ešte v čase, keď žil. Svedeckými výpoveďami
rodinných príslušníkov žalobcov bolo potvrdené, že sa nikdy deťom osobitne nevenoval, nejavil o nich
žiadny záujem, nehral sa s nimi a žiadnym spôsobom neprispieval k rozvoju zdravých väzieb rodiča
s dieťaťom. Dôsledkom psychickým tráum boli aj skutočnosti, ktoré potvrdili vo svojich výpovediach
žalobkyne v 2. a 3. rade, ktoré mali zo správania svojho otca zdravotné problémy a museli vyhľadať
pomoc odborníka a požívať antidepresívne medikamenty. Z tohto všetkého je možné vyvodiť, že za zlé

vzťahy a za odcudzenie medzi poručiteľom a žalobcami, jeho deťmi, môže práve poručiteľ, ktorý ich sám
zapríčinil svojim správaním, keď vo svojich deťoch celý život vyvolával pocit strachu a dokonca vlastné
deti vinil z rozvodu svojho manželstva. Napriek takémuto správaniu poručiteľa, žalobcovia prejavovali o
poručiteľa záujem a chceli mu pomôcť najmä v čase, keď sa dozvedeli, že trpí nevyliečiteľnou chorobou,
a že má vážne zdravotné problémy, ale poručiteľ odmietol stretnúť sa so žalobcami a komunikovať s

nimi. Preto podľa názoru súdu neboli splnené zákonné podmienky a dôvody vydedenia podľa ust. §
469a odsek 1 písm. b) OZ, s poukazom na vyššie uvedené a s poukazom aj na komentár k ust. § 469a
odsek 1 písm. b) OZ, keď súdna prax nepovažuje za neprejavenie opravdivého záujmu o poručiteľa
prípad, ak nezáujem potomka bol v značnej miere vyvolaný samotným poručiteľom, čo je presne daný
prípad, keď samotné správanie poručiteľa počas života v spoločnej domácnosti so žalobcami, ktorí boli

vo väčšej miere maloletí, kým spoločne žili a správanie poručiteľa zanechalo pre nich celoživotnú traumu
a strach, nemôžu zodpovedať tomuto zákonnému ustanoveniu a dôvodu vydedenia. Súd poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 173/1996, kde súd uviedol „...pri posudzovaní otázky, či
existuje dôvod vydedenia, uvedený v § 469a odsek 1 písm. b) OZ nemožno opomenúť ani konkrétne
možnosti dediča prejavovať takýto záujem a tiež okolnosti, za ktorých k vydedeniu došlo, najmä či

potomkovi v prejavovaní opravdivého záujmu o poručiteľa nebránili objektívne okolnosti, prípadne či
zo strany potomka nejde o nezavinené neprejavenie takéhoto kvalifikovaného záujmu. Zákonný dôvod
vydedenia uvedený v 469a odsek 1 písm. b) OZ totiž vyžaduje, aby neprejavenie opravdivého záujmu
bolo potomkom zavinené, nestačí len samotná existencia takéhoto stavu“. Okrem toho je potrebné
v tejto súvislosti poukázať na kardinálny dôkaz vykonaný v tomto konaní a to znalecký posudok č.

26/2020 MUDr. Jána Bernáta MPH, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvia psychiatria, ktorý
jednoznačne na základe zdravotnej dokumentácie, ktorú súd zadovážil z FNsP Nové Zámky, oddelenia
onkológie, ale aj z výpovedí svedkov, vedúceho lekára MUDr. Pavla Dema, ošetrujúcej lekárky MUDr.
Lucie Vírikovej, znalec potvrdil v závere posudku, že poručiteľ U. W. dňa XX.XX.XXXX sa nemohol
zamyslieť a relevantne posúdiť následky svojho konania, že v čase spísania závetu a teda aj Listiny o

vydedení, keďže oba právne úkony sú spísané formou notárskej zápisnice v jednom dokumente, trpel
duševnou poruchou, ktorá vylučuje spôsobilosť na právne úkony. Okrem toho uviedol, s poukazom na
zdravotný stav poručiteľa v deň, keď boli spísané tieto právne úkony za prítomnosti notára, že jeho
spôsobilosť na právne úkony bola vylúčená, a že dňa 15.12.2017 poručiteľ nebol schopný prejaviť
svoju poslednú vôľu a z forenzného hľadiska v žiadnej miere posúdiť a vyhodnotiť aktuálnu právnu a

skutkovú situáciu. Z týchto dôvodov preto súd vyhodnotil ako Listinu o vydedení tak aj závet spísaný vo
forme notárskej zápisnice pred notárom Mgr. Petrom Danczim zo dňa 15.12.2017 za absolútne neplatné
právne úkony podľa ust. § 37 odsek 1 OZ.

28. K samotnému závetu sa súd zmienil a po formálno-právnej stránke a náležitostiach závetu podľa

ust. § 476 a § 476d OZ sa vyjadril v bode 26, ale je potrebné sa vyjadriť a zdôvodniť dôvody, prečo
súd vyhodnotil závet za absolútne neplatný podľa § 37 odsek 1 OZ, lebo vykonaným dokazovaním
žalobcovia preukázali v konaní, že závet nespĺňa základné náležitosti požadované zákonom a to vôľu
subjektu, ktorý tento právny úkon urobil, lebo prejav vôle poručiteľa nebol urobený slobodne a vážne.
Sloboda vôle je zložkou prejavu vôle s tým, že jej vytvorenie ako aj prejav musí vychádzať z toho,

pri akých podmienkach sa vôľa konajúceho subjektu utvára, ktorým bol v danom prípade poručiteľ.
Ak tieto podmienky pôsobia rušivo, násilne na mechanizmus vzniku vôle, obmedzujú konajúceho vo
výbere primeraných možností prejavu vôle, možno konštatovať, že vôľa nie je slobodná a rovnako pokiaľ
vôľa bola ovplyvnená skutočnosťami, bez ktorých by k takémuto úkonu nedošlo. Práve k tejto otázkea to k slobode a vážnosti vôle sa vyjadril Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo 179/2011 zo dňa
26.03.2015 a v rozsudku sp. zn. 1Cdo 113/2008 zo dňa 27.05.2010, v ktorom uvádza: „Náležitosťami
vôle sú predovšetkým jej sloboda a vážnosť (ale taktiež absencia omylu a tiesne). Slobodou vôle je

sloboda jej vytvorenia, teda sloboda vzniku vôľového rozhodnutia a sloboda jeho prejavu. Pokiaľ ide
o vážnosť vôle, prejav, ktorý je iba zdanlivo prejavom vôle, avšak v skutočnosti vôľa neexistuje, alebo
skutočná vôľa je iná, je podľa § 37 Občianskeho zákonníka neplatný“.
V konaní bolo preukázané zdravotnými záznamami ale najmä znaleckým posudkom, že vôľa poručiteľa
bola ovplyvnená a to najmä jeho zdravotným stavom, lebo závet bol spísaný za prítomnosti notára, čo

bolo potvrdené výpoveďou samotného notára a to priamo v nemocnici v deň 15.12.2017, kedy znalec
v posudku potvrdil, že poručiteľ trpel duševnou poruchou, ktorá vylučuje spôsobilosť na právne úkony
s tým, že zdravotný stav poručiteľa vykazoval také znaky v deň 15.12.2017, že spôsobilosť poručiteľa
na právne úkony bola vylúčená, a že v tento deň poručiteľ nebol schopný prejaviť svoju poslednú vôľu.
Takéto závery znaleckého posudku potom jednoznačne zdôvodňujú, že bolo potrebné žalobe žalobcov
vyhovieť v obidvoch žalobných petitoch, v ktorých sa domáhali, že dôvody vydedenia určené v Listine o

vydedení, a že závet s vydedením, obe spísané do notárskej zápisnice notárom Mgr. Petrom Danczim
zo dňa 15.12.2017 pod číslom N 1337/2017, NZ 58455/2017 registrovanej v NCRza pod č. 7339/2017
nie sú dané, a že závet je absolútne neplatný.

29. Čo sa týka výpovedí svedkov lekárov, tieto súd vyhodnotil tak, že všetci lekári potvrdili, že poručiteľ

trpel vážnou chorobou, nevyliečiteľnou a to zhubným nádorom chvosta podžalúdkovej žľazy, že poručiteľ
bol liečený vo FNsP Nové Zámky, onkologickom oddelení, kde bol hospitalizovaný, a kde aj zomrel.
Opísali vo svojich výpovediach zdravotný stav, liečbu, postupné zhoršovanie stavu poručiteľa a vedúci
lekár, svedok MUDr. Pavol Demo potvrdil súdu, že v deň spísania závetu a Listiny o vydedení neboli
použité na pacientovi také lieky, ktoré by ho utlmovali do takej miery, že by nemohol a nebol schopný

odpovedať a byť pri riadnom vedomí, a že v priebehu svojej choroby nepotreboval žiadneho psychiatra
ani psychológa, lebo vedel o tom, že zomiera. Potvrdil, že k spísaniu závetu a Listiny o vydedení došlo
v čase návštevných hodín, kedy on nemal právo zasahovať do takéhoto úkonu, či ho povolí alebo nie.
Uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by k takémuto úkonu malo dôjsť počas pracovnej doby. Okrem
toho jednoznačne uviedol, že nie je kompetentný sa vyjadrovať k tomu, či pacient je alebo nie je schopný

spísať závet.
Čo sa týka výpovede svedka notára Mgr. Petra Dancziho, je možné konštatovať, že notár potvrdil
skutočnosti, že závet bol spísaný vo forme notárskej zápisnice ako aj Listina o vydedení, že notársku
zápisnicu priniesol hotovú napísanú do nemocnice s tým, že mal vopred pripravené údaje a vedel,
čo bude obsahom tejto zápisnice. Potvrdil, že notárska zápisnica sa podpisoval v nemocnici, a že za

účelom notárskej zápisnice pred jej spísaním sa s nikým nekontaktoval, nestretol a neprejednával obsah
notárskej zápisnice s nikým. Uviedol, že pri spísaní notárskej zápisnice boli prítomní závetca a traja
svedkovia, ktorí sú podpísaní v notárskej zápisnici, nepamätá sa či komunikoval so svedkami alebo
závetcom o obsahu závetu. Na druhej strane uviedol, že závet by neurobil, keby závetca neprejavil svoju
vôľu. S určitosťou uviedol, že k spísaniu notárskej zápisnice pre závet ako aj Listine o vydedení ho určite

neoslovil závetca.
Svedkovia, ktorí podpisovali závet ako aj Listinu o vydedení - notársku zápisnicu nepotvrdili súdu žiadne
také skutočnosti ani okolnosti, ktoré by mali vplyv na rozhodnutie súdu v predmetnej veci, lebo kardinálny
dôkaz, znalecký posudok, potvrdil úplne jednoznačne nárok žalobcov, a teda skutočnosti, že dôvody
vydedenia uvedené v Listine o vydedení spísanej do notárskej zápisnice notárom Mgr. Petrom Danczim

zo dňa 15.12.2017 nie sú dané a rovnako, že závet s vydedením, tiež spísaný do rovnakej notárskej
zápisnice je absolútne neplatný, čím aj právna relevancia výpovedí niektorých svedkov, medzi inými
aj samotného notára nebola úplne hodnoverná resp. znalecký posudok bol dôkazom, ktorý potvrdil
skutočnosti, pre ktoré bolo aj nadbytočné vykonať také rozsiahle dokazovanie formou svedeckých
výpovedí.

Čo sa týka svedka F. A., ktorého navrhli vypočuť v konaní žalobcovia, potvrdil súdu, že bol známym so
žalovanými a s maloletou žalovanou v 1. rade sa spolu zúčastňovali služobných ciest, počas ktorých sa
spoločne rozprávali o rôznych témach a medzi inými ohľadom, v tom čase žijúcom U. W. a o dedičskom
konaní.Tentosvedokpotvrdilsúdu,žeobežalovanésahopýtali,akýmspôsobombyneprišliodedičstvo,
a či majú U. W. dať spísať závet, či by sa to malo riešiť prostredníctvom právnika, lebo pán W. bol už

v tom čase v ťažkom zdravotnom stave a žalované nevedeli, či bude vedieť závet podpísať a napísať,
a že dvakrát sa pokúšali žalované s poručiteľom spísať závet. Potvrdil súdu, že prvýkrát im to nevyšlo,
lebo lekár neodporúčal spísanie závetu pre zlý zdravotný stav pána W., a že im vyšiel druhý pokus,
kedy žalovaná v 1. rade radostne oznámila svedkovi, že závet bol spísaný. Túto svedeckú výpoveď súdvyhodnotil tak, že žalované obe mali záujme o to, aby k spísaniu notárskej zápisnice a dvoch právnych
úkonov došlo s tým, že boli presvedčené, že pokiaľ žalobcovia neprejavovali záujem o svojho otca počas
obdobia, od kedy žil pán W.Á. v spoločnej domácnosti so žalovanými, tak budú naplnené všetky zákonné

dôvody pre vydedenie a následne pre spísanie závetu. Tieto okolnosti však boli vylúčené odkazom na
znalecký posudok č. 26/2020 zo dňa 28.04.2020.

30. S poukazom na všetko vyššie uvedené, na rozsiahle vykonané dokazovanie, ale najmä s poukazom
na závery znaleckého posudku č. 26/2020 zo dňa 28.04.2020 znalca z odvetvia psychiatrie, je potrebné

konštatovať, že znalec jednoznačne zodpovedal na podstatné otázky pre posúdenie, či bol poručiteľ
spôsobilízriadiťdňa15.12.2017závetatedaListinuovydedeníazozáveruaodpovedíznalcapodrobne
rozvedených v závere posudku, jednoznačne vyplýva, že poručiteľ v čase spísania notárskej zápisnice,
závetuaListinyovydedenísanevedelrelevantnezamyslieťaposúdiťnásledkysvojhokonania,rovnako,
že trpel v uvedený deň duševnou poruchou, ktorá vylúčila jeho spôsobilosť na právne úkony, pretože
nebol schopný prejaviť svoju poslednú vôľu a z forenzného hľadiska v žiadnej miere posúdiť a vyhodnotiť

sám aktuálnu právnu a skutkovú situáciu, najmä s poukazom na skutočnosť tak, ako to znalec zo
zdravotných záznamov predložených do spisu zistil, že poručiteľ trpel minimálne od 12.12.2017 delíriom,
čo je závažná duševná porucha, a je to porucha vedomia, dezorientácie a v rôznej miere ide o prítomné
poruchyorientácie,pozornosti,myslenia,vnímania,pamäti,poruchypsychomotoriky.Aztýchtodôvodov
jeho spôsobilosť na právne úkony bola dňa 15.12.2017 úplne vylúčená a teda obe právne úkony

vykonané v notárskej zápisnici súd vyhodnotil za absolútne neplatné právne úkony, podľa ust. § 37
Občianskeho zákonníka, ale aj z dôvodu porušenia ust. § 49 Notárskeho poriadku, o ktorom sa súd už
vyššie bližšie vyjadril, a preto sa nebude opakovať. Je potrebné uviesť, že žalobcovia jednoznačne a
bezosporu dôkazné bremeno v konaní zvládli a preukázali, že je možné v oboch žalobných petitoch ich
žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Toto nie je možné konštatovať zo strany žalovaných, ktoré neuniesli

dôkazné bremeno v konaní s poukazom na skutočnosť, že žiadnym spôsobom nemohli a nevedeli
ovplyvniť existujúci zdravotný stav poručiteľa, ktorý bol dňa 15.12.2017 taký, ako ho vyhodnotil znalec.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 C.S.P. a priznal ich žalobcom v 1., 2. a 3. rade,
v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. a 2. rade, podľa § 262 odsek 1 C.S.P, nakoľko títo boli v konaní

úspešní v celom rozsahu a súd nevzhliadol žiaden dôvod, pre ktorý by podľa návrhu právneho zástupcu
žalovaných nemal priznať žalobcom nárok na náhradu trov konania s prihliadnutím na to, že žalovaná v
1. rade je žiačkou 2. ročníka strednej školy. Takéto zdôvodnenie nemá žiadnu oporu v zákone, pretože
žalovaná v 2. rade je jej matkou, je zárobkovo činnou osobou, v konaní obe žalované boli zastúpené
advokátom a neboli u nich preukázané dôvody a ani sami nežiadali o priznanie oslobodenia od platenia

trov konania, prípadne súdneho poplatku. Z týchto dôvodov súd mal za to, že neboli preukázané žiadne
dôvody, pre ktoré by súd mal o nároku na náhradu trov konania rozhodnúť inak, než ako rozhodol, lebo
ide o typické sporové konanie, kde trovy konania prináležia, podľa úspešnosti strane, ktorá bola v konaní
úspešná. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa ustanovenia §
262 odsek 2 C.S.P.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (§38 odsek 2 ExP).