Rozsudok – Rodina a mládež – Život… ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1419010018
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1419010018.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV, samosudcom JUDr. Ivanom Almanom v trestnej veci proti obžal. ml. S. O. na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 14. januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd obžalovaného

S. O., nar. XX.XX.XXXX v Z., trvale bytom Bratislava, M. XX,

o s l o b o d z u j e
spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 2Pv 445/17, zo dňa 16.01.2019 pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c/, písm. e/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak,
ž e
dňa 08.11.2017 približne o 8.30 hod. na M. XX, Bratislava, v byte na prvom vyvýšenom poschodí, po
tom, čo ho zobudila jeho stará matka - poškodená Ľ. O., nar. XX.XX.XXXX, začal sa s poškodenou
hádať, vulgárne jej nadával a kričal na ňu, že ju zabije a že ide do kuchyne pre nôž, pričom aj odišiel
do kuchyne, avšak nôž nevzal, v dôsledku čoho sa poškodená zľakla, začala plakať a bola v šoku a zo

strachu o svoj život sa zamkla v izbe, odkiaľ telefonovala svojej sestre, aby zavolala pomoc,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e
V trestnej veci proti obžal. S. O. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané dokazovanie výsluchom
obžalovaného, výsluchom poškodenej Ľ. O., výsluchom svedkov X. Š., Ľ. L., W. N., O.Í. N., prečítaním
výpovedí neprítomných svedkov, obsahov znaleckých posudkov listinnými dôkazmi a zvukovým
záznamom.

Obžalovaný S. O. po zákonnom poučení uviedol, že sa cíti byť nevinným zo spáchania žalovaného
skutku.
Uviedol, že jeho babka ho nenávidí, to čo uvádzala si vymyslela, nie je pravdou, že by ju napádal a
ohrozoval nožom, v kuchyni ani nebol. Ani v minulosti babku nenapadol, hoci sa stalo, že sa pohádali.
Nepoužíval voči babke ani vulgarizmy, tie používa babka. Nikdy sa babke nevyhrážal zabitím, ani ju
nikdy fyzicky nenapadol. Keď prišla sanitka bol v izbe, policajti u neho nenašli žiadne zbrane.

Svedkyňa-poškodená Ľ. O. uviedla, že obžalovaný jej stále robí zle, nadáva jej a je na ňu agresívny.
K žalovanému skutku uviedla, že išla obžalovaného zobudiť a on jej začal nadávať, nadávky prešli do
hádkyaobžalovanýišieldokuchynesoslovami,žejuzabije.Tojejhovorístále.Nepovedalkonkrétne,žeide do kuchyne pre nôž, nevidela, že by obžalovaný zobral nôž, nepamätá si na slová, ktoré obžalovaný
použil. Ona počas konfliktu s obžalovaným na neho kričala, aj mu nadávala, lebo ju vynervoval. Chcela
mu dať aj facku, aj mu ju dala, lebo je jeho babka. Keď volala sestre povedala jej aby volala políciu,

že obžalovaný robí výtržnosti. Sestre telefonovala z izby, dvere na izbe mala len zatvorené, nemala ich
zamknuté, dvere sa jej nedajú zamknúť. V minulosti sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím, ale nemá na to
svedkov. Hneď na to uviedla, že v minulosti ju obžalovaný fyzicky nenapadol, nebol agresívny, ani sa
jej nevyhrážal zabitím, ani na ňu nevztiahol zbraň.

SvedkyňaX.Š.nahlavnompojednávaníodmietlavypovedať.Vpredsúdnomkonaníuviedla,žejejvolala
sestra, aby rýchlo zavolala sanitku, lebo S. doma robí cirkus. Ona na to volala na linku 112. So sestrou
mala dohodu, že vždy, keď bude S. robiť problémy, tak jej zavolá, aby ona volala sanitku. Potom, ako S.
zobrali na psychiatriu jej sestra povedala, že na ňu zobral nôž a povedal jej že ju zabije a kopec nadávok
k tomu. Takých telefonátov od sestry mávala denne aj 3-4. Stále sa na S. sťažovala. Ona jej poradila,
aby na neho podala trestné oznámenie. Nikdy nebola svedkom toho, že by sa obžalovaný poškodenej

vyhrážal. Všetko vie len z telefonátov poškodenej. Aj poškodená na obžalovaného reagovala tak, že mu
hovorila že ho zabije, že mu dá po papuli. Obaja navzájom obojstranne používali vyhrážky.

Svedok Ľ. L. uviedol, že bol vyslaný na M. ulicu, kde mal vnuk útočiť na babku a mal sa k nej agresívne
správať. Po príchode na miesto bol obžalovaný vo svojej izbe. Hovoril im aby vypadli. Babke hovoril aby

mudalapokoj,žejesprostá,nechsinevymýšľa.Poškodenáhovorila,žeobžalovanýnaňumalvytiahnuť,
alebo chcel na ňu vytiahnuť nôž. Počas ich prítomnosti sa obžalovaný poškodenej nevyhrážal, ani ju
nenapadol. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že nôž mal mať obžalovaný pod poduškou a mal hovoriť
babke, že ju zabije. Uviedol, že asi zabudol v predsúdnom konaní uviesť vyhrážky obžalovaného. Pokiaľ
v predsúdnom konaní uvádzal, že v čase ich príchodu bol obžalovaný v izbe, na hlavnom pojednávaní

uvádzal, že bol na chodbe. Uviedol, že na dverách babky bola petlica a tá im povedala, že sa zamyká. Na
dotaz súdu následne uviedol, že sa mu to už pletie, takých výjazdov mali veľa. Vie, že nôž tam bol, nevie
prečo to vo výpovediach neuvádzal. Na okolnosti skutku si lepšie pamätal pri výsluchu dňa 27.12.2017.

Svedok W. N. uviedol, že boli vyslaný na M. ulicu, lebo babka obžalovaného oznámila, že jej vnuk

sa jej vyhráža zabitím. Po príchode na miesto im poškodená hovorila, že ju chce obžalovaný zabiť.
Obžalovaný bol v izbe, nebol agresívny, na babku neútočil. Posádka RZP im povedala, že už v minulosti
mali s obžalovaným problémy a pri ich návštevách mal mať nožík. Oni však nôž v rukách obžalovaného
nevideli, myslí si, že bol na posteli. V predsúdnom konaní svedok uviedol, že poškodená im po príchode
povedala že budila obžalovaného, ten jej povedal aby ho nechala na pokoji, lebo ju inak zabije.

Obžalovaný jej povedal, že ide do kuchyne pre nôž a ona mu povedala, že zavolá políciu. Ten nôž na
poškodenú však obžalovaný nezobral. Na hlavnom pojednávaní svedok pripustil,
že pravda je to, čo hovoril v predsúdnom konaní, že obžalovaný na poškodenú nôž nezobral. Uviedol,
že si nepamätá, či osobne videl v izbe obžalovaného nôž. Pred nimi sa obžalovaný babke nevyhrážal.

Svedok O. N. uviedol, že boli ako asistencia RZP vyslaný do Y.. Po príchode bol obžalovaný v izbe,
nevie či bol agresívny. Zákroky sa mu už pletú. Nepamätá si už na tento zákrok. Nevie či im členovia
RZP povedali, že v minulosti mal obžalovaný nôž schovaný, alebo sa tam pri zákroku nôž nachádzal.
Ak by išlo o nebezpečné vyhrážanie s nožom, tak by nôž zaistili. Poškodená bola rozrušená, hovorila,
že nechce s obžalovaným bývať, že sa ho bojí. Nespomína sa na to, či sa obžalovaný v čase ich

prítomnosti poškodenej vyhrážal. V predsúdnom konaní svedok uviedol, že poškodená im hovorila, že
budila obžalovaného, ten jej hovoril, aby ho nechala na pokoji, inak ju zabije. Mal jej povedať, že ide do
kuchyne pre nôž, ale tento nezobral. Pracovník RZP im hovoril, že keď tam bol naposledy, obžalovaný
na neho vytiahol nôž spod vankúša. V čase ich príchodu sa obžalovaný poškodenej nevyhrážal.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpoveď svedka E. W. z predsúdneho konania, ktorý
uviedol, že boli ako RZP vyslaný na M. ulicu, kde mal byť vnuk agresívny na svoju babku. Po príchode
im babka povedala, že ju vnuk verbálne ohrozoval. Obžalovaný sa nachádzal vo svojej izbe, bol kľudný,
popieral, že by babke nejako ubližoval. Nepoužíval žiadne vulgarizmy, ani vyhrážky. Jeho kolega L. tam
bol už viac krát kvôli vyčíňaniu obžalovaného.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal obsah znaleckého posudku W.. N. M., ktorá v posudku
uviedla, že obžalovaný v čase skutku netrpel forenzne významnou duševnou poruchou z okruhu
schizofromných psychóz, organického poškodenia mozgu, či mentálnou retardáciou. Zistená bolazmiešaná porucha osobnosti s črtami nezrelosti, emočnej nestability, lability afektov, vôľovej slabosti,
ťažšej usmerniteľnosti, zníženej frustračnej tolerancie, impulzivity, egocentrizmu a teatrálnosti. Zistený
bol abuzus marihuany, extázy, alkoholu a bzd v úrovni škodlivého užívania s nekritickým postojom.

V čase skutku obvinený vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania a svoje konanie ovládať. Jeho
ovládacie schopnosti boli znížené, forenzne nepodstatne, rozpoznávacie schopnosti boli zachované.
Pobyt obvineného na slobode môže byť potencionálne nebezpečný jednak z dôvodu zmiešanej poruchy
osobnosti ale aj konzumu drog a iných návykových látok. Navrhla u neho uloženie ochranného
protitoxikomanického liečenia ambulantnou formou. Obvinený je schopný chápať zmysle trestného

konania.

Z listinných dôkazov súd oboznámil posudky na obžalovaného, z ktorých vyplýva, že obžalovaný bol
zverený do výchovy svojej babke, tá mala problémy s jeho dochádzkou do školy a dochádzalo medzi
nimi k hádkam. Z lekárskych správ o skorších hospitalizáciách obžalovaného nič podstatné nevyplýva.
Súd oboznámil aj rozsudok na základe ktorého bol obžalovaný zverený do výchovy a starostlivosti

poškodenej. Zo správy záchranky vyplýva, že na tiesňovú linku volala sestra poškodenej s tým, že
obžalovaný ma psychické problémy, robí poškodenej problémy, je agresívny a zobral na ňu nôž. Z
registra trestov a posudkov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný, jedenkrát
bol riešený za spáchanie priestupku.

Zo zvukového záznamu a jeho prepisu vyplýva, sestra poškodenej volala na tiesňovú linku aby
hospitalizovali obžalovaného, že sestra je volala, že obžalovaný na ňu zobral nôž a vyhráža sa, že ju
zabije, alebo že zabije seba.

V predmetnej veci bolo vykonané kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými

dôkazmi.
Obžalovaný jednoznačne poprel, že by sa v čase skutku poškodenej vyhrážal, alebo že by na ňu zobral
nôž.
Jediným priamym svedkom žalovaného skutku bola poškodená, ktorá v predsúdnom konaní odmietla
vypovedať. Na hlavnom pojednávaní uviedla, že sa s obžalovaným vzájomne hádali, používala voči

nemu vulgarizmy, aj mu dala facku.
Na jednej strane uviedla, že obžalovaný jej hovoril, že nech ho nechá na pokoji, lebo ju zabije, na druhej
strane uviedla, že si nepamätá na slová, ktoré obžalovaný použil.
Uviedla,žeobžalovanýnepovedalkonkrétne,žeidedokuchyneprenôžaaninevidela,žebyobžalovaný
zobral nôž.

Poškodená sestre telefonovala z izby, dvere na izbe mala len zatvorené, nemala ich zamknuté, dvere
sa jej nedajú zamknúť.
Poškodená na jednej strane uviedla, že v minulosti sa jej obžalovaný vyhrážal zabitím, ale nemá na to
svedkov, na druhej strane hneď na to uviedla, že v minulosti ju obžalovaný fyzicky nenapadol, nebol
agresívny, ani sa jej nevyhrážal zabitím, ani na ňu nevytiahol zbraň.

Výpoveď tejto jedinej priamej svedkyne teda nepotvrdzuje tvrdenie obžaloby, že by sa obžalovaný
poškodene vyhrážal zabitím, alebo že by na ňu chcel zobrať nôž, ani to, že sa v strachu pred
obžalovaným zamkla v izbe. Okrem toho táto výpoveď je zmätočná, poškodená si počas jedného
výsluchu odporuje, popiera predchádzajúce tvrdenia.

V danej veci neexistuje ani ucelená reťaz nepriamych dôkazov, ktoré by preukazovali obžalobné
tvrdenia.
Svedkyňa X. Š. uviedla, že sestra ju žiadala aby volala záchranku a nie políciu. Z toho vyplýva, že
poškodená teda nemala obavu o seba, ale o obžalovaného. Pokiaľ svedkyňa uvádzala, že poškodená
jej hovorila, že obžalovaný na ňu zobral nôž, toto vyvrátila sama poškodená, ktorá to poprela.

Svedok Ľ. L. uviedol, že lepšie si pamätal na skutok keď vypovedal v predsúdnom konaní. Poškodená
im mala hovoriť, že obžalovaný na ňu mal vytiahnuť, alebo chcel na ňu vytiahnuť nôž, ale táto vo
svojej výpovedi poprela. Počas ich prítomnosti sa obžalovaný poškodenej nevyhrážal, ani ju nenapadol.
Uviedol, že poškodená hovorila, že sa pred obžalovaným zamyká, ale sama poškodená uviedla, že sa
jej dvere zamknúť nedajú.

Svedok W. N. uviedol, že po príchode na miesto im poškodená hovorila, že ju chce obžalovaný zabiť.
Obžalovaný bol v izbe, nebol agresívny, na babku neútočil. Sama poškodená uviedla, že si nepamätá
na slová, ktoré obžalovaný počas hádky použil. Svedok potvrdil, že obžalovaný na poškodenú žiadny
nôž nezobral.Svedok O. N. uviedol, že ak by sa obžalovaný poškodenej nožom vyhrážal, tak by takýto nôž zaistili,
čo sa však nestalo. Potvrdil, že obžalovaný na poškodenú žiadny nôž nezobral. V čase ich príchodu sa
obžalovaný poškodenej nevyhrážal.

Svedok E. W. uviedol, že poškodená im povedala len to, že ju vnuk verbálne ohrozoval. Obžalovaný
sa nachádzal vo svojej izbe, bol kľudný, popieral, že by babke nejako ubližoval. Nepoužíval žiadne
vulgarizmy, ani vyhrážky.
Ani títo vypočutí nepriami svedkovia nepotvrdzujú tvrdenia obžaloby v tom, že by sa obžalovaný
poškodenej vyhrážal že ju zabije, že ide do kuchyne pre nôž a že sa poškodená v strachu pred

obžalovaným zamkla v izbe.

Z obsahu znaleckého posudku a listinných dôkazov nevyplýva nič konkrétne, čo by preukazovalo to, že
sa stal skutok uvedený v podanej obžalobe.

Č. 53/1992 Ak súd prvého stupňa postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 6 Tr.por.,

t.zn., že ich hodnotil podľa vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo aj v ich vzájomných súvislostiach

a vykonal logicky odôvodnené úplné skutkové zistenia, nemôže odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušiť len preto, že sám na základe svojho presvedčenia hodnotí tie isté dôkazy s iným do úvahy

prichádzajúcimvýsledkom.Vtakomprípadetotižnemožnonapadnutémurozsudkuvytknúťžiadnuvadu.
Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal
skutok, ktorý je predmetom trestného konania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho
svedka je pochybná (č. 14/1964).
Hodnotenie dôkazov podľa § 2 ods. 6 Tr.por. musí súd vykonať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu

jednotlivo aj v ich súhrne, teda skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v
okolnostiach menej podstatných neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade
odchýlok musí súd zisťovať prečo k tomu dochádza( č. 30/1966-I).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje zistenia o vine a treste o jednoznačne zistené
a bezpečne preukázané fakty, nie o púhu pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne zistiť, ktorý z

variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných
dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( č.46/1963, č. I/1966).
Ak zostanú po vyčerpaní všetkých dôkazov pochybnosti o niektorých skutkových zisteniach dôležitých
pre zavinenie, je potrebné rozhodnúť v prospech obžalovaného /in dubio pro reo/ č. 22/1968-II).
Súd v predmetnej veci konštatuje, že prokurátor neuniesol v konaní pred súdom dôkazné bremeno a

nepreukázal, že sa žalovaný skutok stal. Po vykonaní dokazovania na hlavnom pojednávaní neboli zo
strany obžaloby produkované žiadne relevantné, uveriteľné a nespochybniteľné priame dôkazy, ktoré
by preukazovali že sa žalovaný skutok vôbec stal. Neboli produkované ani žiadne nepriame dôkazy,
ktoré by tvorili ucelenú reťaz usvedčujúcich dôkazov preukazujúcich spáchanie žalovaného skutku a
vinu obžalovaného zo žalovaného skutku. Nakoľko nebolo dokázané, že sa žalovaný skutok stal, súd

obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v
Bratislave.