Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11P/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216212683
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kudlovská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7216212683.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Zuzanou Kudlovskou, v právnej veci starostlivosti o maloletú: P.

F., F.. X.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, Košice,
dieťa rodičov, matka: H. F., X.XX.XXXX, trvale bytom v P., C. XX, právne zastúpená Mgr. Tomáš Herman,
advokát, so sídlom v Košiciach, Bočná 10, a otec: E. F., F.. X.X.XXXX, trvale bytom v P., K. X, právne
zastúpený JUDr. Rastislav Cestický, advokát, so sídlom v Košiciach, Štúrova 7, na návrh matky v konaní
o zvýšenie výživného na dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Z v y š u j e výživné zo strany otca na maloletú P. F., nar. X.X.XXXX zo sumy 60,- € na sumu
120,- € mesačne, počnúc dňom 1.6.2016 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť vždy do 15. dňa v

tom, ktorom mesiaci vopred k rukám matky, tým mení rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves
č. k. 13P/14/2013-120 zo dňa 25.7.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
8CoP/404/2013-145 zo dňa 28.2.2014.

II. Dlžné výživné, ktoré vzniklo za obdobie od 1.6.2016 do 30.9.2019 v sume 2.400,- €, j e otec p o v
i n n ý splatiť k rukám matky v troch rovnakých splátkach po 800,- € s tým, že prvá splátka je splatná
do 31.12.2019, druhá splátka je splatná do 31.3.2020, a tretia splátka je splatná do 31.7.2020, a to pod

hrozbou straty výhody splátok.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 25.5.2016 domáhala, aby súd zvýšil výživné
zo strany otca na maloletú P., nar. X.X.XXXX zo sumy 60,- € na sumu 120,- € mesačne počnúc dňom
1.1.2016. Návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy, ktorá bola v roku 2013 sa výrazne zmenili
odôvodnené potreby maloletej, nakoľko maloletá od 1.9.2015 nastúpila do 7. ročníka základnej školy,
a rapídne sa zvýšili náklady na jej štúdium. Taktiež sa podstatne zvýšili náklady z dôvodu jej fyzického

rastu, a to na ošatenie a hygienické potreby. Maloletá absolvovala lyžiarsky výcvik, na ktorý jej zakúpila
matka potrebnú výstroj na lyžovanie, dala vreckové, čo spolu činilo 180,- €. V máji bola v škole v
prírode na 5-dňovom výlete v Nízkych Tatrách, za čo matka uhradila 150,- €. Uviedla, že dňa 1.4.2015
nastúpila pracovať ako viazaný finančný agent v ČSOB poisťovni v Spišskej Novej Vsi, nakoľko však
mala vážne zdravotné problémy, presťahovali sa do Košíc, a kvôli týmto zdravotným problémom nemôže
momentálne vykonávať náročnú prácu, a je evidovaná na úrade práce, pričom podľa potreby brigáduje
maximálne 20 hodín mesačne. Poberá iba prídavky na 2 maloleté dcéry vo výške 47,04 €. Jej priateľ

pracuje ako vodič autobusu, a jeho mzda je vo výške 600,- €. Keďže výdavky rodiny matka nedokáže
pokryť sama, vypomáha jej matka, ktorá pracuje v zahraničí. Podľa tvrdenia matky, otec pracuje načierno
v nemenovanej taxi službe, avšak na úrade práce je evidovaný ako nezamestnaný. Keďže, avšak býva
sám v podnájme, ako nezamestnaný by si to nemohol dovoliť. Poukázala na to, že od septembra 2015do marca 2016 si otec neplnil svoju vyživovaciu povinnosť voči dcére, a bolo naňho podané aj trestné
oznámenie. Neprispieva dcére na školské pomôcky, ani na oblečenie, na hygienu, ani na zdravotné
potreby, mimo sumy, ktorá mu bola určená súdom.

2. Otec sa k veci písomne nevyjadril.

3. Zo správy kolízneho opatrovníka súd zistil, že matka dieťaťa žije trvale v byte v P., F. C. č. XX, toho
času prechodne H. Č. Ľ.du č. X s maloletou P. F., a taktiež so svojou druhou maloletou dcérou, a so

svojim súčasným partnerom v podnájme, pričom ide o úplne zariadený X-izbový byt, kde sú vytvorené
vhodné bytové podmienky na riadnu osobnú starostlivosť o maloleté dieťa. Starostlivosť zo strany matky
je vzorná. Kolízny opatrovník navrhol, aby súd pri zvýšení výživného zohľadnil odôvodnené výdavky
na dieťa, a finančné možnosti a schopnosti povinného rodiča, pričom zvýšenie výživného je v záujme
maloletého dieťaťa.

4. Súd si vyžiadal mzdové listy od zamestnávateľa matky, ako aj zamestnávateľa otca, a pripojil si spis
OS Spišská Nová Ves sp. zn. 13P/14/2013. Taktiež si vyžiadal stanovisko z Krajského dopravného
inšpektorátu, či otec je vlastníkom motorového vozidla. V priebehu konania matka aj otec súdu
predkladali dôkazy preukazujúce ich osobné a majetkové pomery a príjmy a výdavky.

5. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi predloženými do spisu, oboznámením sa s pripojeným spisom a zistil tento skutkový stav:

6. Maloletá P. F., nar. X.X.XXXX je dieťaťom matky H. F., nar. X.XX.XXXX, navrhovateľky, a otca E.
F., nar. X.X.XXXX, ktorých manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn.

37C/55/2009 právoplatným 25.5.2010, pričom maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky a
otec bol zaviazaný prispievať sumou 35,- € mesačne.

7. Naposledy bola vyživovacia povinnosť otca voči maloletej upravená rozsudkom Okresného súdu
Spišská Nová Ves č. k. 13P/14/2013-120 zo dňa 25.7.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Košiciach sp. zn. 8CoP/404/2013-145 zo dňa 28.2.2014 a to tak, že otec je povinný platiť výživné na
maloletú vo výške 60,- € mesačne počnúc od 1.10.2012 do budúcna. V čase poslednej úpravy bola
maloletá žiačkou 4. ročníka základnej školy, matka nemala na maloletú mimoriadne výdavky. Matka
maloletej v čase poslednej úpravy bola na materskej dovolenke s mal. dcérou E. G., nar. X.XX.XXXX,
poberala rodičovský príspevok 199,60 € a prídavky na deti 46,20 €. Otec maloletej bol zaradený v

evidencii uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Košice od 1.9.2012, nebol
poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani príspevkov ani opakovaných dávok. Za obdobie od 1.9.2012 do
1.2.2013 bola otcovi vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej výške 1.505,90 €. V tom čase otec
býval v podnájme na G. K. XX v P., na základe Zmluvy o nájme 1.11.2011 a jej dodatkov, kde platil za
prenájom 1 obytnej miestnosti sumu 270,- € a toto nájomné pravidelne uhrádzal. Na základe Dohôd o

vykonaní práce pracoval otec ako predavač s dohodnutou odmenou 2,70 € /1 hodinu s predpokladaným
rozsahom prác 120 hodín mesačne (čo činilo cca 240,- € mesačne).

8.Matkamaloletejod1.4.2015nastúpilapracovaťakoviazanýagentvČSOBpoisťovňavSpišskejNovej
Vsi, avšak vzhľadom na veľmi vážne zdravotné problémy onkologického charakteru sa presťahovala

aj s maloletou do Košíc, pričom kvôli týmto zdravotným problémom nemôže vykonávať náročnú prácu.
V čase podania návrhu bola evidovaná na úrade práce ako nezamestnaná, popritom brigádovala
maximálne 20 hodín týždenne. Poberala iba prídavky na 2 maloleté dcéry vo výške 47,04 €, a jej
partner, otec ich maloletej dcéry E. G. , s ktorým v tom čase žila v spoločnej domácnosti, pracoval ako
vodič autobusu so mzdou 600,- € mesačne. V čase podania návrhu bývala matka v podnájme, za ktorý

uhrádzala 400,- € mesačne. Mladšej dcére platila materskú škôlku vo výške 45,- €, za televíziu 10,- €. V
priebehu konania došlo k zmene pomerov, nakoľko partner navrhovateľky O. G., prišiel o zamestnanie, a
pracoval už iba brigádne, a jeho príjem do domácnosti bol okolo 200,- € mesačne. Matka sa od 1.9.2016
zamestnala v spoločnosti Namont, s.r.o., pričom čistý mesačný príjem matky činil 336,- € mesačne,
naďalej poberala rodinné prídavky, a zo strany otca výživné vo výške 60,- € mesačne. Okrem nájomného

a nákladov na bývanie vo výške 450,- € mesačne má matka výdavky na stravu pre rodinu vo výške 400,-
mesačne, a iné bežné výdavky, mimoriadne výdavky nemá. Finančne jej vypomáha jej matka, ktorá
pracuje v Nemecku a to sumou 200-300,- € mesačne podľa potreby.9. Otec maloletej bol v čase podania návrhu zamestnaný na dohodu v taxi službe, v spoločnosti CAB
s.r.o., od 2.2.2016, s príjmom vo výške 92,- € mesačne. Jeho výdavky sú výživné vo výške 60,- €
mesačne, a iné bežné výdavky. Tvrdil, že už nebýva v podnájme na G. K. v P., nemá uzavretú žiadnu

nájomnú zmluvu, predmetný byt patrí jeho kamarátovi, ktorý má 3 byty, a iba občas tam prespí a tomu
kamarátovi neplatí žiadne nájomné. Potvrdil, že niekedy v predmetnom byte spolu s manželkou bývali.
Uviedol, že t.č. býva u rodičov, ktorým prispieva sumou 50,- € mesačne na spoločnú domácnosť, ako
to je uvedené v Čestnom prehlásení jeho matky L. F.j, z 2.5.2018 ( najprv však otec vo výpovedi na
pojednávaní 4.4.2018 tvrdil, že rodičom nijako neprispieva). Tvrdil, že si aktívne hľadá zamestnanie, je

vyučený čašník, avšak vzhľadom asi na jeho vek, na jeho žiadosti o pracovný pomer dostáva negatívne
odpovede. Potvrdil, že okrem výživného na maloletú inou formou neprispieva. Medzi jeho ďalšie výdavky
patrí platba za mobilný telefón vo výške 20,- €, čo mu však údajne hradia rodičia, ďalšie výdavky
neuviedol.

10. Maloletá P. F., nar. X.X.XXXX v čase podania návrhu bola žiačkou 7. ročníka základnej školy, a

matka mala s maloletou nasledovné výdavky: stravné v škole vo výške 25,- €, životná poistka vo výške
30,- €, mobilný kredit vo výške 10,- €, tanečný krúžok vo výške 20,- €, každý tretí mesiac sústredenie vo
výške 10,- €, raz polročne trojdňové sústredenie mimo mesta 85,- €. Za lyžiarsky výcvik matka uhradila
sumu 180,- €, a za školu v prírode v Nízkych Tatrách, išlo o päťdňový výlet uhradila 150,- €. Okrem
stravy v školskej jedálni vynakladá matka na stravu maloletej približne sumu 90,- €, za ošatenie cca

50,- €, za kurz nemeckého jazyka 25,- €. Okrem týchto výdavkov má matka ďalšie výdavky na školské
potreby, rôzne školské poplatky, exkurzie, výlety, platby za stomatologické úkony, nakoľko maloletá má
problémy so zubami. Za predné dva zuby, ktoré mala zlomené jej matka uhradila zubárke sumu 75,- €
za 1 zub, taktiež strojček na zuby stojí okolo 200,- €, ktorý bude maloletá potrebovať. Maloletá chodila
na doučovanie z matematiky a slovenského jazyka, nakoľko v priebehu konania ukončila štúdium na

základnej škole, a nastúpila na strednú školu s tým, že za doučovanie matka uhradila 30,- € mesačne. Na
začiatku školského roka 2017/2018 matka zakúpila dcére tašku do školy, pomôcky, zošity, perá spolu v
sume 80,- €, vreckové pre maloletú je 15,- € mesačne. Maloletá v školskom roku 2018/2019 nastúpila do
1. ročníka strednej školy, pričom za čipovú kartu na dopravu matka uhrádza 10,- €, v čase rozhodovania
už maloletá bola žiačkou 2. ročníka strednej školy.

11. Právny zástupca matky v priebehu konania poukázal na to, že je nereálne, aby príjem otca počas
trvania konania dosahoval sumu 80,- alebo 90,- € mesačne, nakoľko je zrejmé, že býva v podnájme,
pretože túto skutočnosť má matka zistenú od priateľa, ktorý je susedom otca maloletej v predmetnom
byte na G. ulici v P.. Je teda nereálne, že by za tento podnájom neplatil žiadnu sumu, pričom v tomto byte,

bývali ešte spoločne keď boli manželia. Je nereálne, aby otec mal v spoločnosti CAB s.r.o. dlhodobo
takýto príjem, pretože z takéhoto príjmu sa nedá vyžiť. Ďalej poukázal na to, že od 1.4.2019 bol otec
maloletej držiteľom živnostenského oprávnenia, E. F. - Airport TAXI, IČO: 52 337 227, avšak svoj príjem
z tejto činnosti nepreukázal. Právny zástupca matky poukazoval na potencionalitu príjmu otca, a na jeho
možnosti a schopnosti si zarobiť vyššiu sumu, ako bol jeho oficiálny príjem, t. j. cca 88,- až 104,- €

mesačne. Medzičasom došlo aj k zmene pomerov na strane matky, nakoľko táto už v čase rozhodovania
súdu nežila so svojim partnerom, s ktorým má dcéru E. G., nar. X.XX.XXXX v spoločnej domácnosti, ale
býva na C. ul. č. XX, v byte svojej babky s babkou, ako aj oboma maloletými dcérami.

12. Súd zistil, že otec uzavrel manželstvo s E. J., dňa X.XX.XXXX, pričom manželka otca podľa tvrdenia

otca je nezamestnaná, a je zaradená do evidencii uchádzačov o zamestnanie, a teda nemá žiaden
príjem.

13. Súd si vyžiadal z Krajského dopravného inšpektorátu potvrdenie o evidencii motorových vozidiel na
meno vlastníka Marek Novák, nar. 4.1.1980 od 25.5.2016 doposiaľ. Z odpovede z KDI vyplýva, že otec

nie je toho času vlastníkom žiadneho motorového vozidla.

14. Zo živnostenského registra súd zistil, že si otec zriadil živnosť pod obchodným menom E. F. -
Airport TAXI, IČO: 52 337 227 s miestnom podnikania P.-F. D., K. XXXX/X, a to dňom 1.4.2019, avšak
podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania uvedených

na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 3.9.2019. Otec nepredložil súdu žiadne doklady
preukazujúce jeho príjem z tejto živnosti za obdobie od 1.4.2019 do 3.9.2019.15. Z potvrdení o príjme matky súd zistil, že matka je zamestnaná v hlavnom pracovnom pomere 120
hod./mesačne od 1.9.2016 v spoločnosti Namont s.r.o., a od 2.4.2016 do 31.8.2016 pracovala matka
v uvedenej spoločnosti na Dohodu o pracovnej činnosti, pričom jej zárobok v jednotlivých mesiacoch

dosahoval sumu v priemere 50,- € mesačne netto. Za obdobie od septembra do decembra 2016, kedy
už bola v hlavnom pracovnom pomere, bol príjem matky netto v priemere 311,- € netto. Za obdobie
od 1.1.2017 do 31.3.2017 bol príjem matky 303,- €, od 1.4.2017 do 1.4.2018 bola priemerný príjem
matky 313,88 €, od 1.4.2018 do 1.8.2018 bol priemerný príjem matky vo výške 308,19 €, za obdobie od
1.11.2018 do apríla 2019 bol priemerný príjem matky netto 330,95 €, pričom takýto príjem v uvedenej

výške cca dosahovala matka aj v čase rozhodovania o výživnom.

16. Pokiaľ ide o príjem otca, súd zistil, že tento už aj v roku 2015 pracoval v spoločnosti CAB s.r.o.,
pričom za obdobie od 02/2016 do 09/2016 88,26 €, v období od 01/2015 do 10/2015 bol príjem otca v
priemere 85,89 €, v období od 01/2017 do 12/2017 bol príjem otca v priemere 93,58 € netto. V roku
2018 bol príjem otca v priemere 104,85 € netto, a od 7.3.2019 už nie je zamestnancom spoločnosti CAB

s.r.o., pričom ako súd už vyššie uviedol, od 1.4.2019 si otec založil živnosť, ktorú ukončil 3.9.2019.

17.Súdsiprostredníctvominternetovejstránkywww.profesia.skzisťovalpríjmyvobdobnomzamestnaní
ako vykonával doposiaľ otec, to znamená vodič-šofér, a zistil, že napr. spoločnosť Tesco ponúkala
pozíciu šofér-vodič v rámci mesta Košice s ponúkaným platom 800,- až 900,- € brutto, podmienkou

bolo iba vodičské oprávnenie skupiny B, ktoré otec má, keďže aj doposiaľ vykonával činnosť ako
taxikár. Taktiež spoločnosť ROVDER, s.r.o. zverejnila na www.profesia.sk ponuku na zamestnanie
vodič-skladník so základnou mzdou brutto 300,- € + ďalšie odmeny, spoločnosť ONDO pekáreň, taktiež
mala ponuku zamestnania pre vodiča, rozvoz pekárenských výrobkov s termínom nástupu ihneď za
celkovú mzdu 750,- až 800,- € brutto.

18. V priebehu konania právny zástupca otca tvrdil, že došlo k zmene pomerov na strane otca, a to v
tom, že otec má vážne zdravotné problémy, a nemôže už vykonávať prácu v takom rozsahu, v akom ju
vykonával doposiaľ. Na preukázanie týchto skutočností súd uložil právnemu zástupcovi lehotu, avšak
v stanovenej lehote neboli súdu predložené žiadne dôkazy. Na pojednávanie nariadené vo veci na deň

26.9.2019 sa otec ani jeho právny zástupca nedostavili, pričom s pojednávaním boli riadne oboznámení,
svoju neprítomnosť neospravedlnili, ani nepožadovali, aby súd pojednávanie odročil. Súd preto vec
prejednal aj v ich neprítomnosti podľa § 180 CSP.

19. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

20. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa
ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

21. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

22. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkamirodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

23. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za
ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov.
Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú,
podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov

predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi
jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu a pod. Nie je žiadúce a
prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie
podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia so stavom súčasným.

24. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní
schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť

v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Napriek tomu, že súd pre komplexnosť posúdenia
majetkových pomerov povinného rodiča dokazuje aj pasíva, teda rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady
škody a podobne, pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.

25. Pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe súd
neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku,
ale vychádza z jeho potenciálnych príjmov, to znamená príjmov, ktoré povinný (potenciálne) mohol mať
vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania,
prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím

konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká, zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje
dosiahnutie príjmu, prípadne vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možnosti platiť výživné.
Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého
dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Obdobné negatívne dopady
na možnosť platiť výživné, aké má konanie povinného, ktorým sa sám bez vážneho dôvodu (nie v

dôsledku objektívnych príčin ním nezavinených), vzdal doterajšieho výhodnejšieho zamestnania (s
vyšším príjmom) a zamenil ho za zamestnanie menej výhodné, kde dosahuje nižší príjem (§ 75 ods.
1 veta druhá Zákona o rodine), má úmyselné protiprávne konanie povinného majúceho znaky trestnej
činnosti, za ktoré bol vzatý do väzby a následne mu bol súdom uložený nepodmienečný trest odňatia
slobody, pri výkone ktorého došlo k poklesu alebo až strate jeho príjmov. Aj v takom prípade je namieste

uplatnenie princípu potencionality príjmov. Skutočnosť, že takýmto konaním sa povinný vzdal objektívnej
možnosti platiť výživné, nemôže byť na úkor oprávneného. Opačný výklad ustanovenia § 75 ods. 1
veta druhá, Zákona o rodine by viedol k absurdným dôsledkom, medzi iným k tomu, že povinný by sa
svojim úmyselným násilným konaním voči oprávnenému s následnou väzbou a právoplatným uložením
nepodmienečného trestu odňatia slobody „zbavil“ (alebo mohol „zbaviť“) svojej vyživovacej povinnosti.

(rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 2. 2019, sp. zn. 3 Cdo 236/2018, tvorba právnej vety: najpravo.sk;
rozhodnutie nebolo oficiálne publikované)

26. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd dospel
k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je opodstatnený. Od poslednej úpravy, ktorá bola v roku

2013, kedy bola maloletá žiačkou 4. ročníka základnej školy došlo k výraznej zmene pomerov, nakoľko
maloletá v čase začatia tohto konania bola v 7. ročníku základnej školy a v čase rozhodovania súdu
o zvýšení výživného už bola žiačkou 2. ročníka strednej školy. Je preto je evidentné, že od poslednej
úpravy výživného sa výrazne zvýšili náklady na maloletú jednak pokiaľ ide o stravu, taktiež pokiaľ ide o
školské pomôcky, školské potreby, záujmové krúžky, doučovanie, ďalšie aktivity v rámci školy, ako napr.

mimoriadne výdavky lyžiarsky výcvik, škola v prírode, ak už boli špecifikované vyššie v rozsudku. Matka
mala s maloletou aj ďalšie výdavky, a to na stomatologické zákroky, nakoľko maloletá má problémy so
zubami, a s nástupom na strednú školu vznikli ďalšie výdavky spojené s cestovaním. Na strane matky
nastala taktiež zmena od poslednej úpravy, musela sa presťahovať späť zo Spišskej Novej Vsi do Košícz toho dôvodu, že vážne ochorela na onkologické ochorenie, v dôsledku, ktorého aj doposiaľ nemôže
vykonávať náročnú prácu, a pracuje iba 120 hodín mesačne, s príjmom ako to bolo už vyššie uvedené.
Pokiaľ ide o otca maloletej, ten v čase poslednej úpravy mal príjem 240,- € mesačne, a toho času sa

súdu podarilo zistiť to, že jeho príjem bol, tak ako je to už vyššie uvedené, v postate v rozsahu od 88,-
do 104,- € mesačne v spoločnosti CAB s.r.o., kde pracoval dlhodobo. Súd však má za to, že tento príjem
otca nezodpovedá skutočnému príjmu otca. Už aj v čase poslednej úpravy keď otec mal príjem cca 240,-
€ mesačne uhrádzal za nájom sumu 270,- €, teda iba tento výdavok presahoval jeho príjem. Rovnako
aj toho času je nereálne, aby z príjmu 88-104,- € mesačne pokryl otec všetky výdavky, ktoré mesačne

má, ak platí pravidelne výživné vo výške 60,- € na maloletú a 50,- € mesačne prispieva svojim rodičom,
ako to vyplýva z Čestného prehlásenia matky otca z 2.5.2018. Opäť už len tieto dva výdavky presahujú
príjem otca, pričom otec netvrdil, že by mu stravu a iné bežné potreby, s čím sú tiež spojené výdavky,
zabezpečoval niekto iný, napr. rodičia, okrem platby 20,- € mesačne za telefón, čo však nepreukázal.
Preto sa súdu javí tento príjem otca ako nereálny a zavádzajúci. Súd preto musel prihliadať v danom
prípade aj na potencionalitu príjmov povinného rodiča v súlade s ust. 75 ods. 1 Zákona o rodine a teda na

to, či otec má možnosti a schopnosti na to, aby si dokázal zarobiť viac, resp. aby mohol vykonávať iné,
alebo ďalšie zamestnanie, popri tomto zamestnaní, ktoré vykonáva doposiaľ. Je v záujme otca, ktorý má
vyživovaciu povinnosť voči svojmu maloletému dieťaťu, aby sa dokázal o toto maloleté dieťa postarať, a
aby toto dieťa netrpelo núdzou, najmä pokiaľ to možnosti a schopnosti tohto povinného rodiča dovoľujú.
Súd v danom prípade nemal preukázané, že by otec trpel nejakými zdravotnými problémami, pre ktoré

by mohol mať problém nájsť si lepšie platenú prácu, resp. nezistil žiadne iné závažné dôvody, pre ktoré
by otec nemohol dosahovať vyšší príjem ako ten, ktorý súdu preukazoval. Aj keď právny zástupca
otca poukazoval na to, že otec má vážne zdravotné problémy, pre ktoré má problém vykonávať už aj
doterajšiu prácu, súdu tieto skutočnosti nijako nepreukázal. Rovnako tak súdu otec nepreukázal aké mal
mesačnépríjmyzoživnosti,ktorúsizaložil1.4.2019.Otectútopodnikateľskúčinnosťukončilvovšetkých

predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení ku dňu 03.09.2019, avšak
tiež súdu nepreukázal z akých dôvodov tak urobil. Preto mal súd za to, že otec nijakým spôsobom
nepreukázal, že by sa nemohol riadne zamestnať a vykonávať zamestnanie (ako vodič skupiny B),
v ktorom by mohol dosahovať príjem, ako to už súd vyššie uviedol a zistil na internetovej stránke
www.profesia.sk vo výške cca až 800,- € brutto, čo je okolo cca 600,- € netto. Otec súdu nepreukázal,

že by sa vôbec pokúšal si nájsť iné zamestnanie s vyšším príjmom, nepreukázal, že by posielal žiadosti
o zamestnanie k zamestnávateľom, resp., že by reagoval na akékoľvek ponuky práce na trhu práce,
aby si zarobil viac, aj za tým účelom, aby mohol prispievať svojej dcére na živobytie vo vyššej sume ako
doposiaľ. Súd, teda dospel k záveru, že vzhľadom na potencionalitu príjmu otca, na jeho schopnosti a
možnosti a tiež vek, je opodstatnené, aby súd zvýšil výživné na maloletú v takej sume, ako to požadovala

matka, a to na sumu 120,- € mesačne zo sumy 60,- € mesačne, a to počnúc dňom 5.6.2016 do budúcna.
Súd pritom vychádzal z už vyššie uvedeného, keď mal za to, že príjem otca, ak by riadne pracoval, by
mohol činiť okolo 600,- € netto. Taktiež nebolo preukázané, že by otec mal ďalšiu vyživovaciu povinnosť
v čase rozhodovania súdu o zvýšení výživného.

27. Vzhľadom na to, že otec platil výživné vo výške 60,- € mesačne pravidelne počas celého konania,
súd vypočítal, že dlžné výživné za obdobie od 1.6.2019 do 30.9.2019 je v sume 2.400,- € (za rok 2016
- 7 mesiacov x 60,- €, t. j. 420,- € spolu; za rok 2017 - t. j. 12 mesiacov x 60,- € = 720,- € spolu; taktiež
za rok 2018 - 12 mesiacov x 60,- € = 720,- € spolu; a za rok 2019 - 9 mesiacov x 60,- €, t. j. 540,- €
spolu; čo spolu činí 2.400,- €). Vzhľadom na to, že ide o vysokú sumu súd povolil toto dlžné výživné

otcovi splatiť v 3 rovnakých splátkach po 800,- €, tak ako to je uvedené vo výrokovej časti rozsudku s
tým, že matka so splatením dlžného výživného v takýchto troch rovnakých splátkach súhlasila, a to pod
hrozbou straty výhody plátok.

28.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden

z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tejto zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č.
160/2015 Z.z., ďalej iba CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.