Rozsudok Judgement was issued on Thursday, October 26, 2011

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/194/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7506212929
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 10. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7506212929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Táne Veščičikovej a JUDr. Jána Slebodníka vo veci žalobcu SPP - distribúcia, a. s., Bratislava, Mlynské
Nivy 44/a, IČO: 35 910 739, proti žalovanému S. P., P. XX, zast. JUDr. Alžbetou Jordánovou, advokátkou,
Košice, Kuzmányho 57, o zaplatenie 2 895,09 € istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku
15C/41/2007-134 z 23.10.2009 Okresného súdu Košice - okolie

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok a žalobu zamieta.
Žalovanémusaprisudzujenáhradatrovkonania1893,61€ažalobcajepovinnýjuzaplatiťJUDr.Alžbete
Jordánovej, advokátke, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 895,09

€ v mesačných splátkach po 50 €, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci na účet žalobcu a trovy konania
371,23 €, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
Zistil, že žalovaný je odberateľom zemného plynu (ďalej len plyn) na adrese P. XX, že pri jeho kontrole
20.7.2005 bolo zamestnancami žalobcu zistené poškodenie plynomeru - porušenie overovacej značky
na jeho číselníku, o čom bol spísaný zápis a zhotovená dokumentácia, že plynomer bol demontovaný
a odoslaný na expertízu, ktorá zistila poškodenie overovacej značky číselníka a skutočnosť, že
počítadlo neudávalo stav pretečeného množstva plynu, v dôsledku čoho, nevyhovoval technickým a

metrologickým požiadavkám, že však montážna plomba, nachádzajúca sa na plynomeri, porušená
nebola, ale bola porušená plomba pri číselníku a plastový kryt nad skrutkou, že žalovanému bol síce
namontovaný plynomer z r.1993, avšak ten bol v pravidelných obdobiach kontrolovaný, či je funkčný,
že škoda, takto žalobcovi vzniknutá, bola vypočítaná podľa vyhl.č.266/99 Z. z. a následne vyhl.č.155/05
Z. z. a stanovená za obdobie od 1.1. do 20.7.2005 vo výške 87 217,40 Sk (2 895,09 €) , že žalovaný
zotrval na svojich výpovediach a uviedol, že plynomer je umiestnený na dome, avšak nikdy s ním žiaden
problém nebol, platil mesačne za plyn 3 000 Sk (99,58 €) stabilne, pričom priemerná ročná spotreba

plynu u neho bola 3 600 m3, a poukázal i na tú skutočnosť, že v čase, kedy bola nameraná nulová
spotreba za obdobie od augusta 2004 do júla 2005 žalobca už mal vedomosť, že je tu nedoplatok, no i
napriek tomu, mu bola vrátená suma 36 408 Sk (1 208,52 €) ako preplatok. Ďalej poukázal na výpoveď
povereného zamestnanca žalobcu, že v júli 2004 bol na odbernom mieste u žalovaného vykonaný
odpočet plynu bývalým pracovníkom žalobcu, ktorý ukončil pracovný pomer v r.2007, že následne
odpočet spotreby plynu k 1.1.2005 bol vykonaný externou pracovníčkou R. P., že odpočet spotreby
plynu, pri ktorom bolo v júli 2007 odhalené poškodenie plomby plynomera, vykonal jeho zamestnanec a

že pri odpočtoch, vykonávaných externými pracovníkmi, bol zaznamenávaný stav spotreby, príp. ďalšie
zistenia do odpočtových zostáv. Vychádzajúc z § 59 ods.1 písm. d),ods.2 zák.č.656/04 Z. z. o energetike
(jeho znenie citoval) uzavrel, že odberateľ plynu zodpovedal za jeho neoprávnený odber bez zreteľa na
svoje zavinenie, že spôsob výpočtu škody, spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom, jeustanovený vyhl.č.155/05 Z. z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným
odberom plynu a vyhl.č.266/99 Z. z. (nie zákonom, ako nesprávne uvádza súd), ktorou sa ustanovuje
spôsob výpočtu škody spôsobenej dodávateľovi plynu neoprávneným odberom plynu. Z predložených

faktúrzaodberplynuzistil,žepriemernáročnáspotrebaužalovanéhobolazar.19993823m3,zar.2000
- 3 739 m3, za r.2001 - 3 153 m3, za r.2002 - 3 688 m3, za r.2003 - 3 834 m3 a za r.2004 - 3 484 m3,
že žalobca faktúrou č.90022440 vyfakturoval žalovanému škodu spôsobenú neoprávneným odberom
plynu za obdobie od 1.1. do 20.7.2005 vo výške 87 217,40 Sk (2 895,09 €) a z faktúry, predloženej
žalobcom, zistil, že za neoprávnený odber za uvedené obdobie bolo žalovanému vyúčtované 5 000

m3 plynu, že cena položky tohto plynu je 16,71 Sk (0,55 €) za 1 m3 a že do tejto sumy boli zahrnuté i
náklady na zisťovanie neoprávneného odberu 3 667,40 Sk (121,73 €). Doplnením dokazovania zistil,
že odpočet plynu je vykonávaný v pravidelných obdobiach, pričom ak ho vykonávajú externí pracovníci,
zaznamenávajú stav spotreby, príp. ďalšie zistenia do odpočtových zostáv, že odpočty spotreby plynu,
vykonávané zamestnancami žalobcu, sú zaznamenávané do elektronického zariadenia a priamo z
neho sú cez elektronické rozhranie prenášané do fakturačného systému dodávateľa plynu, ktorý na

základe týchto údajov vystavuje faktúry za spotrebu plynu. Ďalej zistil, že stav 436 m3 na plynomeri
žalovaného č.8576337, bol už pri odpočte v júli 2004 poškodený, čo je zrejmé i z faktúry žalobcu
č.004119 zo 17.8.2004, podľa ktorej mal preplatok 10 205 Sk (338,74 €). Z faktúry č.0003977 za obdobie
8/2004-7/2005, vystavenej žalobcom už po zistení poškodenia plynomeru, mu vyplynulo, že odpočet na
tomto plynomeri vykonal žalobca aj v decembri 2004 a stav bol taktiež 436 m3. Na základe zistení tejto

skutočnosti poznamenal, že v danom prípade bol odber zaznamenaný takýmto spôsobom, avšak nešlo
o neoprávnený odber, nakoľko v tom čase sa nezistilo porušenie plomby, plynomer len nezaznamenával
spotrebu a skutočnosť, že plomba bola poškodená, sa zistila zamestnancami žalobcu až v r.2005, že
samotná skutočnosť, že na plynomeri žalovaného bol od júla 2004 evidovaný stav spotreby 436 m3
však neznamená, žeby práve k neoprávnenému odberu plynu dochádzalo už v júli, resp. v januári

2005, lebo pre určenie obdobia neoprávneného odberu plynu je rozhodujúci okamih zistenia porušenia
plomby plynomera a v nadväznosti na tento dátum, dátum predchádzajúceho odpočtu. Ďalej, citujúc
znenie § 1 ods.4 vyhl.č.155/05 Z. z., uzavrel, že z dokladu o odpočte plynu k 1.1.2005, predloženého
žalobcom, je zrejmé, že odber bol vo výške 436 m3, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
na odbernom mieste žalovaného dochádzalo k odberu plynu, pričom došlo k poškodeniu plynomeru a

taktiež aj k tomu, že už nezaznamenával spotrebu, že zo stanoviska výrobcu plynomerov vyplýva, že
porušením overovacej značky zaisťujúcej skrutku krytu počítadla plynomera, prestáva byť zabezpečený
proti neoprávnenej manipulácii počítadla plynomeru, že vykonaným dokazovaním zistil, že plynomery sú
v pravidelných lehotách overované, že možno používať len určené meradlá, ktoré boli overené, pričom
platnosť úradného overenia zaniká, ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená

overovacia alebo zabezpečovacia značka, že v prípade, ak dôjde k odberu plynu meradlom, na ktorom
bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemôže brať do úvahy stav spotreby
zaznamenaný na takto poškodenom meradle, v dôsledku toho, že ide o meradlo, ktorého platnosť
overeniavdôsledku poškodeniazabezpečeniaprotineoprávnenejmanipuláciizanikla,aležalobcamusí
odberateľovi určiť spotrebu plynu spôsobom, stanoveným príslušným predpisom o energetike. Čo sa

týka námietky žalovaného k spôsobu výpočtu škody, uviedol, že táto bola dodávateľovi plynu vypočítaná
v súlade s vyhl.č.266/99 Z. z., platnou do 30.4.2005, a od 1.5.2005 v súlade s vyhl.č.155/05 Z. z., že pri
výpočte množstva neoprávnene odobratého plynu a pri výpočte škody sa postupuje v súlade s týmito
vyhl. a tento výpočet je jedinou možnosťou, ako určiť množstvo plynu, spotrebovaného odberateľom,
odoberajúcim plyn cez meradlo, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

Na základe „vykonaných skutočností“ zistil, že odberateľ a žalovaný v jednej osobe, zodpovedal za
škodu,spôsobenúneoprávnenýmodberom,vyčíslenúvsúladespríslušnýmivyhl.,pretožalobevyhovel,
avšak zároveň bral do úvahy i skutočnosť, že žalovaný spoločne s manželkou sú dôchodcami, ktorých
jediným príjmom sú ich dôchodky a preto rozhodol o tom, že táto škoda bude uhrádzaná v mesačných
splátkachpo50€ naúčetžalobcu.Zároveňrozhodolvsúlades§142ods.1O.s.p.apriznalúspešnému

žalobcovi náhradu trov konania 371,23 €, spočívajúcej v trovách zaplateného súdneho poplatku za
podanie žaloby 173,67 €, za podanie odvolania 173,67 € a v nákladoch na vypracovanie posudku 23,89
€ a na ich zaplatenie zaviazal žalovaného.
Voči rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný a odôvodnil ho dôvodmi uvedenými v § 205
ods.2 písm. a) v nadväznosti na § 221 ods.1 písm. f),ods. 2 písm. d) a f) O. s. p., t.j. domnieval sa, že

odôvodnenie napadnutého rozsudku nie je v súlade s obsahom ústavného práva účastníka konania na
spravodlivý proces, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Poukázal na to, že napadnutý rozsudok
jedruhýmrozsudkomsúdu,vydanýmpozrušovacomuzneseníodvolaciehosúduzo17.9.2008,vktoromnariadil súdu doplniť dokazovanie, pokiaľ ide o výšku uplatneného nároku, ako aj vyporiadať sa so
skutočnosťami uvedenými (ním) vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu z 5.4.2008 a že z uznesenia tiež
vyplynulo, že súd má na zodpovednosť za škodu aplikovať právnu úpravu podľa zák.č.656/04 Z. z. o

energetike, nakoľko k neoprávnenému odberu plynu došlo v období od 1.1. do 20.7.2005. Podotkol, že
s názorom odvolacieho súdu v zrušovacom uznesení o období neoprávneného odberu plynu nemôže
polemizovať, avšak domnieva sa, že tento názor bol ovplyvnený určitými vadami konania pred vydaním
prvého rozsudku, keď sa súd so skutočnosťami, ktoré uvádzal, bližšie nezaoberal, resp. ich nehodnotil,
pretože žalobu zamietol prvým rozsudkom z iných dôvodov. Zdôraznil, že je presvedčený, že doba

neoprávneného odberu plynu od 1.1.2005 nebola ani v ďalšom konaní ničím preukázaná a pre úplnosť
opätovne uviedol argumenty voči tvrdeniam žalobcu, aj voči niektorým konštatovaniam súdu, a to
predovšetkým, že údajné poškodenie plynomera (overovacej značky) bolo pracovníkom žalobcu (podľa
listu žalobcu z 24.9.2009 išlo o Jána Kobulára) zistené 19.7.2005 a nie 20.7.2005, táto skutočnosť
vyplýva už z listu žalobcu zo 14.9.2005, ktorý doložil k odporu proti platobnému rozkazu, že pri údajnom
zistení poškodenia plynomeru nebol prítomný ani on, ani jeho manželka, v ten deň nebol doma vôbec,

že 20.7.2005 bol s ním spísaný zápis z kontroly odberateľa plynu a poznamenal, že v tom čase žalobca
odpočty plynu žiadnym spôsobom vopred neoznamoval. Citoval znenie § 1 ods.5 vyhl.č.155/05 Z. z. a
tvrdil, že deň posledného odpočtu meradla, ktorý má predchádzať dňu zistenia neoprávneného odberu
plynu, žalobca nepreukázal, že dátum 1.1.2005, ktorý má byť podľa žalobcu, aj podľa rozsudku súdu,
začiatkom neoprávneného odberu plynu, teda dňom posledného odpočtu pred zistením poškodenia

plynomeru, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, je to iba administratívny údaj - dátum - uvedený
v podkladoch žalobcu pre fakturáciu, ktorý uviedla pri odpočte v decembri 2004 externá pracovníčka
žalobcu M. P., že žalobca tak vo faktúre č.0003977 za obdobie 082004/07005, ako aj vo výpovedi na
pojednávaní 26.6.2009, naopak uviedol, že posledný odpočet plynu pred zistením údajného poškodenia
plynomeru 19.7.2005, bol vykonaný v decembri 2004 ( poznamenal, že mimochodom na pojednávaní

26.6.2009 poverený zamestnanec žalobcu dokonca nevylúčil, že aj plomba mohla byť poškodená už
v r.2004), že z uvedených dôvodov žiaden dôkaz neodôvodňuje uvádzať dobu neoprávneného odberu
od 1.1. do 20.7.2005, keďže posledný odpočet pred zistením poškodenia plynomera bol jednoznačne
vykonaný v decembri 2004, na zodpovednosť sa mala aplikovať právna úprava podľa zák.č.70/98 Z.
z., teda ako na zodpovednosť založenú na princípe zavinenia. Ďalej uviedol, že bolo nepochybne

preukázané, že plynomer, na ktorom bola poškodená overovacia značka, nemeral spotrebu minimálne
od júla 2004, o čom mal žalobca informáciu určite od odpočtu v decembri 2004 (označený ako odpočet
k 1.1.2005), túto informáciu nebral vôbec na vedomie, a to napriek svojim povinnostiam podľa § 24
ods.3 zák.č.70/98 Z. z., resp. § 54 ods.1 zák.č.656/04 Z. z. Pokiaľ súd k nefunkčnosti plynomera v
r.2004 konštatuje, že „v danom prípade bol odber zaznamenaný takým spôsobom, avšak sa nejednalo

o neoprávnený odber, nakoľko v tom čase sa nezistilo porušenie plomby, plynomer iba nezaznamenával
spotrebu“ poukázal na to, že je zrejmé, že súd prevzal skoro doslova vyjadrenie žalobcu v tomto
smere, bez akékoľvek zrozumiteľného vysvetlenia a zdôvodnenia. Citujúc ďalej znenie § 30 ods.2 písm.
b) zák.č.70/98 Z. z. (právnej úpravy účinnej do 1.1.2005) uviedol, že v súvislosti s týmto ust. vzniká
otázka, ktorú kládol počas celého konania, a to prečo nešlo o neoprávnený odber aj v r.2004, kedy

bola zodpovednosť za škodu založená na princípe zavinenia, že si myslí, že ako účastník konania má
právo, aby mu táto skutočnosť bola súdom jasne a zrozumiteľne vysvetlená, pretože odôvodnenie súdu
v rozsudku mu odpoveď na jeho otázku nedáva, že jeho pohľad je nateraz taký, že žalobca sa sám
jednostranne rozhodol, že k neoprávnenému odberu došlo až od 1.1.2005, a to preto, že na plynomeri
bola poškodená overovacia značka a za platnosti takej právnej úpravy, ktorá od neho nevyžaduje, aby

čokoľvek dokazoval. Tvrdil, že v jeho prípade je nepochybné, že plynomer spotrebu nemeral aj bez
toho, aby na ňom bola poškodená overovacia značka a stav na ňom bol rovnaký aj pred jej údajným
poškodením, pritom aj žalobca, aj súd bez logického vysvetlenia a odôvodnenia inak posudzuje r.2004 a
inak r.2005 a vysporiadanie sa súdu s touto skutočnosťou tak, ako ho odôvodnil v rozsudku, považoval
za nedostatočné a za také, ktoré rozhodne nie je v súlade s požiadavkou na naplnenie ústavného práva

účastníka konania na jasné a zrozumiteľné odôvodnenie, na toto ústavné právo poukazuje aj odvolací
súd v zrušovacom uznesení. Napokon, citujúc znenie § 59 ods.1 písm. c) zák.č.656/04 Z. z. (účinného
od 1.1.2005) uviedol, že z neho je taktiež zrejmé, že pre žalobcu je výhodnejšie aplikovať zodpovednosť
podľa písm. d), čo aj urobil, keďže je však nepochybné, že plynomer bol nefunkčný aj bez porušenia
overovacej značky, dôvod jeho nefunkčnosti musel byť spôsobený jednoznačne inými príčinami, s čím

sa súd vôbec nevysporiadal. K výške škody, priznanej súdom žalobcovi, uviedol, že na výzvu súdu
na pojednávaní 6.10.2009 žalobca predložil listom z 12.10.2009 špecifikáciu náhrady škody spolu s
cenníkom externých výrobkov a služieb platných od 1.4.2005, z ktorého vyplýva cena za demontáž
plynomera 1 428 Sk, cena za opravu plynomera 630,70 Sk a cena za overovanie plynomera 487,90 Sk,ide o zložky náhrady škody, ktoré sú uvedené vo vyúčtovaní, že pokiaľ ide o náklady na posudok za
meradlo, žalobca doložil faktúru SLM, n. o. na 18 350 Sk za posudky za 18 meradiel a to, či z tejto faktúry
je jasné, že jej predmetom je aj posudok na plynomer, ktorý je predmetom konania, nevyplýva, že pokiaľ

ide o účtované cestovné náklady 400,80 Sk (13,30 €) žalobca nepredložil žiadne doklady, a z tohto
dôvodu škodu v tejto časti považuje za nepreukázanú, že pokiaľ ide o náhradu trov konania žalobca ich
uplatnil za súdne poplatky za žalobu a za odvolanie 2 x 173,67 €, spolu 347,34 €, teda nevidí dôvod,
prečo mu súd priznal v rámci náhrady trov aj náhradu za náklady na vypracovanie posudku 23,89 € -
ide zrejme o náklady za posudok vypracovaný Slovenskou legálnou metrológiou, n. o., avšak náklady

na tento posudok sú obsiahnuté v priznanej žalovanej sume, nebol teda žiadny dôvod duplicitne túto
sumu priznávať, tobôž nie v rámci náhrady trov konania. V závere uviedol, že na základe uvedených
skutočností je - podľa jeho názoru - zrejmé, že neboli preukázané žiadne skutočnosti, odôvodňujúce v
jeho prípade aplikáciu § 59 ods.1 písm. d) zák.č.656/04 Z. z. o objektívnej zodpovednosti za odber plynu
plynomerom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii a vzhľadom na to,
že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, žeby nejakým spôsobom zapríčinil - spôsobil, že plyn odoberal

bez toho, aby plynomer meral spotrebu, navrhol rozsudok zmeniť tak, že sa žaloba v celom rozsahu
zamieta a prizná sa mu náhrada trov konania 1 665,25 (špecifikáciu uviedol v prílohe).
Žalobca na odvolacom pojednávaní 22.6.2011 navrhol rozsudok vo veci samej potvrdiť a priznať
mu náhradu trov konania, spočívajúcich v zaplatených súdnych poplatkoch a hotových výdavkoch -
cestovnom z 22.6.2011.

Odvolací súd po prejednaní odvolania, v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O. s. p., rozsudok, podľa
§ 220 O. s. p., zmenil, lebo nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie
(§ 221 ods.1).
Žalovaný uplatnil odvolacie dôvody podľa § 205 ods.2 písm. a), d) a f) O. s. p., t. j. že v konaní došlo k
vade uvedenej § 221 ods.1 písm. f) O. s. p., lebo účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť

konať pred súdom, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 205 ods.2 písm. a) v spojení s § 221 ods.1 písm. f) O. s. p.
žalovaný odôvodnil nejasným a nezrozumiteľným odôvodnením napadnutého rozsudku, pokiaľ ide o
posudzovanie neoprávneného odberu v r.2004 a 2005.

Vzhľadom na to, že žalovaný uplatnil aj ďalšie odvolacie dôvody, bolo účelné najprv posúdiť, či sú dané.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho
rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §132
O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo

prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne
sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď

výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132
až § 135 O. s. p.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii

práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak súd
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
So zreteľom na odčítaný stav 436 m3 na plynomeri žalovaného č.8576337 za obdobie 04/2004-07/2004

sajavilo,žeplynomerbolužpriodpočtevjúli2004poškodený,čojezrejmézfaktúryžalobcuč.004119zo
17.8.2004 (č.l.45), podľa ktorej mal žalovaný preplatok 10 205 Sk (338,74 €) a z ďalšej faktúry č.0003977
za obdobie 08/2004-07/2005 (č.l.30), vystavenej žalobcom už po zistení poškodenia plynomeru, z ktorej
jednoznačne vyplýva, že pri počiatočnom dátume zúčtovacieho obdobia 08/2004 bol stav na plynomeri436 m3, pri odpočte v 12/04 bol odpočítaný stav tiež 436 m3 a rovnako tak pri dátume odpočtu 07/2005
bol odčítaný stav 436 m3 a za obdobie 08/2004, 07/2005 bol žalovanému vyúčtovaný preplatok celkom
36 408,50 Sk.

Uvedené skutočnosti boli dôvodom, pre ktorý uznesením 5Co/194/2010-172 z 22.6.2001 sa nariadilo
doplnenie dokazovania prostredníctvom súdu prvého stupňa výsluchom žalovaného na skutočnosť, či v
období od apríla 2004 do decembra 2004 vrátane aj fakticky spotrebovával - odoberal od žalobcu plyn,
resp. ho nespotrebovával, so zreteľom na odpočet plynu v júli 2004, kedy bol odčítaný stav na plynomeri
436 m3 a v decembri 2004, kedy bol odčítaný rovnaký stav 436 m3.

Z výpovede žalovaného 14.9.2011 (zápisnica o jeho výsluchu na č.l.174-175) vyplýva, že v období od
apríla 2004 do decembra 2004 plyn fakticky spotrebovával (odoberal), tak pred inkriminovanou dobou,
ako aj po nej, a to na vykurovanie domácnosti a varenie v domácnosti, pričom k skutočnosti, že počas
odpočtu plynu v júli 2004 bol stav na plynomeri rovnaký ako pri odpočte v decembri 2004, t.j. 436 m3
sa nevedel vyjadriť, t.j. prečo plynomer neodpočítaval plyn, iba uviedol, že podľa jeho názoru bol zlý,
že v tomto období nikdy nevedel, kedy sa robia odpočty, nakoľko žalobca to neoznamoval vopred a v

každom období odkedy má odber plynu, platil zálohy, ktoré určil žalobca a mal aj preplatky, preto nemal
dôvod kontrolovať stav na plynomeri, a to, že sa zrejme plynomer netočil sa dozvedel až v r.2005.
Dokazovaním, vykonaným súdom a doplneným v odvolacom konaní výsluchom žalovaného, bolo
jednoznačne preukázané, že už pri odpočte v júli 2004 plynomer musel byť poškodený, pretože
nezaznamenával žiadnu spotrebu plynu, napriek tomu, že žalovaný v tomto období plyn v domácnosti

spotrebovával, preto bol urobený skutkový záver, že k neoprávnenému odberu plynu žalovaným
nemohlo dôjsť až od 1.1.2005, teda dňom posledného odpočtu pred zistením poškodenia plynomeru.
Správnosť tohto skutkového zistenia podporuje aj prednes povereného zamestnanca žalobcu na
pojednávaní 26.6.2009 (zápisnica na č.l.105), ktorý na otázku zást. žalovaného, či pripúšťa, že plomba
bola porušená už v r.2004 odpovedal, že to nevylučuje a na jej ďalšiu otázku, čo bolo dôvodom, že

plynomer nebol funkčný odpovedal, že je pravda - ako už uviedol -, že v r.2004 bola rovnaká spotreba
a teda plynomer nezaznamenával nič a či v skutočnosti bola porušená plomba v r.2004, uviesť naozaj
nevie, resp. že vie len to, že do júla pri poslednom odpočte stav plynomera bol 351 m3 a v júli 436 m3
a potom ten istý stav bola aj v decembri.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žiaden z dôkazov neodôvodňuje tvrdenie žalobcu, že k

neoprávneného odberu plynu žalovaným došlo od 1.1.2005, lebo posledný odpočet - pred zistením
poškodenia plynomera - bol vykonaný v decembri 2004, pričom bolo jednoznačne preukázané, že
plynomer, na ktorom mala byť poškodená overovacia značka, nemeral spotrebu plynu minimálne od
júla 2004, o čom žalobca musel preukázateľne vedieť, keďže v 07/2004 a rovnako v 12/2004 nameral
svojimi zamestnancami rovnakú spotrebu plynu (nulovú), pretože plynomer zaznamenával spotrebu 436

m3. Nemožno vylúčiť, že uvedenú skutočnosť žalobca nevzal do úvahy a obdobie neoprávneného
odberu plynu posunul na 1.1.2005 účelovo, tvrdiac, že jeho zamestnanci až vtedy zistili poškodenie
plynomeru, hoci - ako už bolo konštatované - z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že
plynomer nezaznamenával spotrebu plynu už v r.2004.
Nové skutkové zistenie má za následok, že v uznesení 5Co/107/2008-85 zo 17.9.2008 vyslovený

právny záver, že je potrebné vychádzať zo zák.č.656/04 Z. z. o energetike a o zmene niektorých
zákonov (v znení účinnom do 31.12.2005) už nie je aktuálny, t. zn., že v prejednávanej veci nemožno
vychádzať z objektívnej zodpovednosti za škodu, pri ktorej sa nevyžaduje, aby porušenie zabezpečenia
proti neoprávnenej manipulácii na meradle odberateľ (v tomto prípade žalovaný) zavinil, na rozdiel od
všeobecnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti.

Podľa § 24 ods. 5 zák.č.70/98 Z. z. o energetike a o zmene zákona č.455/1991 Zb. o živnostenskom
podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (v znení účinnom do 1.1.2005) dodávateľ
plynu je povinný zabezpečiť zapojenie a udržiavanie merania plynu a vykonať nevyhnutné opatrenia
proti neoprávnenej manipulácii s meradlom.
Podľa § 25 ods.3 cit. zák. dodávateľ plynu meria a účtuje odber plynu podľa údajov vlastného určeného

meradla, ktoré odberateľovi plynu na svoje náklady osadí, zapojí, udržiava a pravidelne overuje
správnosť merania podľa osobitných predpisov.
Podľa § 30 ods.2 písm. b) cit. zák. neoprávneným odberom je aj odber plynu bez meradla alebo s
meradlom,ktorévdôsledkuneoprávnenéhozásahuodberateľaplynubuďvôbecnezaznamenáva,alebo
nesprávne zaznamenáva odber plynu.

Podľa ods.3 cit. ust. pri neoprávnenom odbere plynu je odberateľ plynu povinný uhradiť dodávateľovi
plynu škody, ktoré mu neoprávneným odberom spôsobil.
Poznámka č.15 k § 25 ods.3 cit. zák. odkazuje na zák.č.142/2000 Z. z. o metrológii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.Podľa § 15 ods.6 cit. zák. platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak bola poškodená, pozmenená,
odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka (písm. d), resp.
je zjavné, že meradlo stratilo požadované metrologické vlastnosti, i keď nebola porušená overovacia

značka (písm. e).
Cit. ust. a výsledky vykonaného (v odvolacom konaní doplneného) dokazovania dovoľujú jednoznačný
záver, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal zo zák.č.656/04 Z. z. a zodpovednosť
žalovaného za neoprávnený odber plynu ustálil ako objektívnu, bez zreteľa na jeho zavinenie, majúc
(posledným odpočtom plynu k 1.1.2005, predloženým žalobcom) za preukázané, že k neoprávnenému

odberu plynu žalovaným došlo od 1.1.2005.
Je potrebné opätovne zdôrazniť, že plynomer žalovaného bol nefunkčný už v r.2004 a už vtedy to
mohol žalobca zistiť podľa toho, že jeho zamestnanci už vtedy zistili, že plynomer zaznamenával nulovú
spotrebu oproti predchádzajúcemu odpočtu plynu. Ak žalobca uvedenú skutočnosť nezistil, nesplnil si
tak povinnosti vyplývajúce mu z cit. § 24 ods.3 a 5 zák.č.70/98 Z. z., t. zn., nezabezpečil zapojenie
a udržiavanie meradla plynu a nevykonal nevyhnutné opatrenia proti neoprávnenej manipulácii s

meradlom a určené meradlo, na ktorom uskutočňoval odpočet plynu žalovanému, na svoje náklady
riadne neudržiaval a neoveril správnosť jeho merania, v súlade s cit. zák.č.142/2000 Z. z. (účinným
v rozhodujúcom období), keď platnosť overovacieho meradla zanikla už v r.2004, kedy už meradlo
nezaznamenávalo spotrebu zemného plynu na plynomeri žalovaného č.8576337 (v júli 2004).
Keďže k neoprávnenému odberu plynu došlo už v r.2004, resp., plynomer bol nefunkčný už od 07/2004,

nemožno - ako už bolo uvedené - vychádzať z cit. zák.č.656/04 Z. z. a z objektívnej zodpovednosti
za škodu, pri ktorej sa nevyžaduje, aby porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na
meradle odberateľ (v tomto prípade žalovaný) zavinil, na rozdiel od všeobecnej úpravy občianskoprávnej
zodpovednosti, ale z cit. zák.č.70/98 Z. z. a posúdiť nárok z hľadiska jeho § 30 ods.3, teda právnej
úpravy, založenej na princípe zavinenia, kedy povinnosťou žalobcu je preukázať zavinenie odberateľa

plynu (žalovaného).
V konaní bolo nepochybne zistené, že žalovaný bol odberateľom plynu, že od júla 2004 došlo
k nemeranému odberu plynu, resp. k neoprávnenému odberu plynu žalovaným, avšak žiadnym
dôkazom nebolo preukázané, že neoprávnene zasiahol do meradla alebo, že porušil zabezpečenie proti
neoprávnenejmanipuláciiarovnakotaknebolopreukázané,žebysjehosúhlasom,resp.vedomím,príp.

priamonajehopodnet(žiadosť)niektoinýneoprávnenezasiaholdomeradlaaleboporušilzabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácii, preto bol urobený záver, ze nezodpovedá žalobcovi za škodu uplatnenú
v tomto konaní, lebo ju zavinene nespôsobil.
Podľa§224ods.1O.s.p.ustanoveniaotrováchkonaniapredsúdomprvéhostupňaplatiaipreodvolacie
konanie.

Podľa ods.2 cit. ust. ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého
stupňa.
Podľa § 137 O. s. p. trovy konania sú najmä, o. i. odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech

nemal.
Podľa § 149 ods.1 O. s. p. ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods.1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný

trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ods.2 cit. ust. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania

tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ods.5 cit. ust. trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu
mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom
vyhotovení rozhodnutia.
Podľa § 9 ods.2 prvá veta pred bodkočiarkou zák.č.659/07 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej

republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov peňažné sumy v
slovenskej mene, ktoré sú uvedené (o. i.) v rozhodnutiach súdov sa odo dňa zavedenia eura považujú
za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona
a ďalších pravidiel pre prechod na euro.Podľa ods.3 cit. ust. ak (o. i.) v súdnych konaniach, ktoré neboli právoplatne skončené predo dňom
zavedenia eura, boli vykonané úkony, v ktorých sú uvedené peňažné sumy v slovenských korunách,
právne účinky týchto úkonov zostávajú zachované s tým, že peňažné sumy v slovenských korunách sa

odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy vyjadrené v eurách v prepočte a so zaokrúhlením
podľa konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro. Týmto nie je dotknutý postup podľa
osobitných predpisov pri zmene, zrušení, späťvzatí, doplnení alebo iných úpravách príslušných úkonov.
Podľa ods.4 cit. ust. (o. i.) súdy sú pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu
zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod

na euro; tieto skutočnosti netreba v konaniach pred orgánmi verejnej moci dokazovať. Orgány verejnej
moci sú tiež pri svojej činnosti príslušné z úradnej moci a aj z vlastného podnetu vykonávať prepočty
a kontrolovať správnosť prepočtov peňažných súm zo slovenských korún na eurá vrátane prepočtov
peňažných súm, o ktorých orgány verejnej moci rozhodujú po určení konverzného kurzu a ktoré sa stanú
splatnými alebo ktorých splátky sa stanú splatnými až po zavedení eura.
Podľa § 9 ods.1 vyhl.č.655/04 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhl.) základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa
tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát
vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
Podľa§10ods.1vyhl.akniejeustanovenéinak,základnásadzbatarifnejodmenyzajedenúkonprávnej
služby z tarifnej hodnoty je nad 663,88 eur do 6 638,78 eur 41,49 eur + 9,96 eur za každých aj začatých

331,94 eur prevyšujúcich sumu 663,88 eur.
Podľa§14ods.1písm.a),b),c)vyhl.odmenavovýškezákladnejsadzbytarifnejodmenypatrízaprípravu
zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, za písomné podanie na súd alebo protistrane týkajúce sa
veci samej a za konanie pred súdom.
Podľa ods.5 písm. b) cit. ust. odmena vo výške jednej štvrtiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za

zastupovanie na pojednávaní, pri ktorom sa iba vyhlásilo rozhodnutie.
Podľa § 15 písm. a) vyhl. advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu hotových
výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním právnych služieb, najmä
na telekomunikačné výdavky.
Podľa § 16 ods.3 vyhl. od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodol.
Základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 111,20 € a jedna stotina výpočtového
základu bola r.2007 178 Sk (5,90 €),r.2008 190 Sk (6,30 €),r.2009 6,95 €,r. 2010 7,21 € a v tomto roku
je 7,41 €.

Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto podľa § 142 ods.1 O. s. p. má právo na náhradu jeho trov,
pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 5 232 Sk (173,67 €) za odpor a z odmeny a náhrady
hotových výdavkov jeho zást. - advokátky a to za prevzatie a prípravu zast. 6.2.2007, odpor proti
platobnému rozkazu zo 7.2.2007 2 x 111,20 €, konanie pred súdom 24.10.2007,6.2. a 15.4.2008,11.2.,
26.6.,2.10. a 23.10.2009 7 x 111,20 €, konanie pred odvolacím súdom 4.6.2008 a pred súdom 13.5.2009

vo výške 1/4, 2 x 27,80 €, t.j. 55,60 €, konanie pred odvolacím súdom 22.6. a 26.10.2011 a účasť na
výsluchu žalovaného 14.9.2011 3 x 111,20 €, vyjadrenie k odvolaniu z 15.4.2008 a písomné podanie na
súd - návrh na dokazovanie z 23.1.2009 2 x 111,20 € a z hotových výdavkov za r.2007 3 x 5,91€,r.2008
3 x 6,31 €,r.2009 7 x 6,95 € a za tento rok 3 x 7,41 €, spolu trovy právneho zast. 1 719,94 € a celkom
trovy 1 893,61 €.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.