Uznesenie Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Lučenec

Judgement was issued by JUDr. Eva Triznová

Judgement form – Uznesenie

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 9Csp/56/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202387
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Triznová
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2019:6619202387.1

Uznesenie

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Evou Triznovou v spore C.: Y.. A. V., U.. Š., C.. XX.XX.XXXX, D.
S. X.. W. XXXX/XX, XXX XX T., právne zast.: Advokátska kancelária Krutek & Kuruczová, JUDr. Michal
Krutek, s.r.o., so sídlom Ul. Hlavná 11, Trnava proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa a.s., IČO: 00
151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, žalovanému 2/ DUPOS dražobná, spol. s.r.o.,
IČO: 36 233 935 so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, 3/ W. Q., D. S. M. XXXX/X, XXX XX

U. O. a 4/ Správca konkurznej podstaty: Správcovská a poradenská, k.s., IČO: 48 143 448 so sídlom
Horné záhrady 2, 974 01 Banská Bystrica, úpadcu: Y.. W. V., U.. V., C.. XX.XX.XXXX, D. S. X.. W. XXXX/
XX, XXX XX T. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka doručila Okresnému súdu Lučenec dňa 24.05.2019 návrh na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhala uloženia povinnosti žalovanému 3/ zdržať sa akýchkoľvek stavebno -
technických alebo iných úprav a prác na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. 10576, okres Lučenec,
obec Lučenec, katastrálne územie Lučenec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape,
parcelné číslo 7044/96 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 434 m2, parcelné číslo 7044/234
zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2 a rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla
postaveného na parcele číslo 7044/234, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, scudzenia nehnuteľnosti

na základe kúpnej zmluvy, alebo inej scudzovacej zmluvy alebo zaťaženia na základe záložnej alebo inej
zmluvy a znášať užívanie týchto nehnuteľností žalobkyňou, žalovaným v rade 4 a ich blízkymi osobami,
ktoré nehnuteľnosti užívali ku dňu konania dobrovoľnej dražby, a to až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

2. Nariadením neodkladného opatrenia sa domáhala uloženia povinnosti žalovaným 1/ a 2/ zdržať sa

odovzdaniapredmetudražbyavýkonuzáložnéhopráva,atovovzťahuknehnuteľnostiamzapísanýmna
LV č. 10576, okres Lučenec, obec Lučenec, katastrálne územie Lučenec, parcely registra „C“ evidované
na katastrálnej mape, parcelné číslo 7044/96 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 434 m2, parcelné
číslo 7044/234 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269 m2 a rozostavaného rodinného domu bez
súpisného čísla postaveného na parcele číslo 7044/234, a to až do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

3. Uplatnila si trovy sporu.

4. Uviedla, že dňa 26.02.2019 na adrese Euromotel, ulica Čerenčianská 1712, 979 01 Rimavská
Sobota v salóniku na prízemí sa uskutočnila opakovaná dobrovoľná dražba, ktorej navrhovateľom
bol záložný veriteľ: žalovaný 1/, dražobníkom žalovaný 2/ a vydražiteľom žalovaný 3/ (ďalej aj ako

„Dobrovoľná dražba“). O dobrovoľnej dražbe bola spísaná notárom Mgr. Tomášom Gerberym, so sídlom
Mnoheľova 830/17, 058 01 Poprad Notárska zápisnica N 236/2019, NZ 5890/2019, NCRIs 6137/2019 zodňa 26.02.2019 (ďalej aj ako „Notárska zápisnica“). Predmetom dobrovoľnej dražby boli nehnuteľnosti
evidované na LV č. 10576, okres Lučenec, obec Lučenec, katastrálne územie Lučenec, a to:
a) pozemok, parc. č. 7044/96, parcela registra ”C” evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku:

zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 434 m2,
b) pozemok, parc. č. 7044/234, parcela registra ”C” evidovaná na katastrálnej mape, druh pozemku:
zastavaná plocha a nádvorie o celkovej výmere 269 m2,
c) stavba bez súpisného čísla, popis stavby: Rozostavaný rodinný dom, postavený na parc. č. 7044/234,
(ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“).

5. Vo vzťahu k predmetnej opakovanej dražbe bola na tunajšom súde žalobcom podaná žaloba o
určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Z dôvodu hospodárnosti konania sa žalobkyňa v plnom rozsahu
pridržiava podanej žaloby a jej príloh, pričom dôvody neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby uvádza
v bode III. tohto návrhu len v skrátenom znení.

6. Dňa 11.02.2019 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 6C/50/2018 (ďalej aj ako
„Uznesenie“), ktorým Okresný súd Lučenec schválil zmier uzatvorený medzi stranami sporu: žalobcom
Ing. Andrejom Konkoľom, správcom majetku žalovaného 4/, so sídlom Š. Moyzesa 41, Zvolen proti
žalobkyni a vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov žalobkyne a žalovaného 4/ tak, že
nehnuteľnosti sa stali podielovým spoluvlastníctvom žalovaného 4/ v podiele 1 vzhľadom k celku a

žalobkyne v podiele 1 vzhľadom k celku. Podľa uznesenia sú pohľadávky veriteľov žalovaného 4/
prihlásené v konkurznom konaní voči jeho osobe, vedené v konaní sp. zn. 3Odk/33/2018 vedenom
na Okresnom súde Banská Bystrica, výlučnými záväzkami žalovaného 4/. K zmieneným záväzkom
prináležali aj záväzky zo Zmluvy o splátkovom úvere č. 5065680863, ktorá bola uzatvorená dňa
22.12.2014 medzi žalobkyňou, žalovaným 4/ a žalovaným 1/. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa

25.02.2019.

7. Podľa výpisu z listu vlastníctva vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam zo dňa 18.04.2019 boli
nehnuteľnosti evidované v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného 4/ tak, že všetky ťarchy
uvedené na predmetnom liste vlastníctva sú evidované k vlastníkovi č. 1 - žalovanému 4/. Ako je

zrejmé z čiastočného výpisu listu vlastníctva vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam zo dňa 18.04.2019 k
spoluvlastníckemu podielu žalobkyne je zrejmé, že v časti C: ťarchy, nie je evidovaná akákoľvek ťarcha
na nehnuteľnostiach.

8. Ako je z predloženej zápisnice zrejmé, žalovaný 2/ vydražil nehnuteľnosti bez ohľadu na stav

predmetného listu vlastníctva vzťahujúceho sa k nehnuteľnostiam, na ktorom boli v čase konania
dobrovoľnej dražby vlastníci, teda žalobkyňa a žalovaný 4/ ako podieloví spoluvlastníci. Na uvedenú
skutočnosť žalovaný 4/ upozornil žalovaného 2/ e-mailom zo dňa 25.02.2019. Žalovaný 4/ uviedol
žalovanému 2/ nasledovné: „Na ukončenie dražby Vás vyzývam z dôvodu že došlo k vyporiadaniu BSM,
ktoré schválil Uznesením č. j. 6C/50/2018 dňa 11.2.2019 Okresný súd v Lučenci. Kde rozdelil BSM na 1

a 1 pričom všetky záväzky ktoré sú prihlásené u konkurzného správcu sú výlučne záväzkami Y.. W. V. a
nie mojej manželky Y.. A. V..“ Žalovaný 4/ okrem uvedenej správy zaslal žalovanému 2/ kópiu uznesenia
a prihlásenú pohľadávku žalovaného 1/ v konkurznom konaní vedenom voči žalovanému 4/. Žalovaný
2/ ako dražobník teda vedel o uznesení a o vyporiadaní BSM, avšak uvedenú skutočnosť absolútne
ignoroval a nehnuteľnosti poskytol na predaj na dobrovoľnej dražbe v rozpore s ustanoveniami zákona č.

527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb.
o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoDD“).

9. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť
uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Dobrovoľná dražba, tak ako je

definovaná v ZoDD a ktorá predstavuje jeden zo spôsobov výkonu záložného práva, ktoré umožňuje
vykonať civilný kódex (§ 151 ods. 1 Občianskeho zákonníka) je typická tým, že ju nesprevádza
preventívna súdna kontrola. O tom, či sa dražba vykoná, o výške pohľadávky a pod. rozhodne súkromná
osobastým,žedražbuvykonáďalšiasúkromnáosoba,ktorápritakejtočinnostisledujezisk.Zatakýchto
okolností sa javí neodkladné opatrenie ako jediný efektívny prostriedok ochrany spotrebiteľa do času,

kým súd vo veci samej nevykoná súdnu kontrolu podmienok na vykonanie dobrovoľnej dražby a jej
priebehu.10. Predmetné nehnuteľnosti sú jediným obydlím žalobcu a žalovaného 4/. Na predmetných
nehnuteľnostiach bola vykonaná dobrovoľná dražba, pričom vydražiteľom predmetu dražby bol žalovaný
3/. Priebeh uvedenej dobrovoľnej dražby bol žalobcom spochybnený tým, že sa domáha určenia jej

neplatnosti v konaní vo veci samej na tunajšom súde. Realizovaním vlastníckeho práva žalovaného 3/
ale žalobcovi a žalovanému 4/ hrozí ťažko napraviteľná škoda v podobe definitívnej straty ich jediného
obydlia.

11. V uvedenej súvislosti žalobkyňa poukazuje aj na uznesenie Okresného súdu Trnava č. k.

13C/262/2013-56 zo dňa 19.06.2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.
23Co/361/2013 zo dňa 25.09.2013 v nasledovnom znení: „Napadnutým uznesením súd prvého stupňa
nariadil predbežné opatrenie, ktorým žalovanému v 3.rade až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej uložil povinnosť zdržať sa akýchkoľvek stavebno-technických alebo iných úprav a prác na
nehnuteľnostiach evidovaných správou katastra Trnava, ..., scudzenia nehnuteľností na základe kúpnej
zmluvy, alebo inej scudzovacej zmluvy alebo zaťaženia na základe záložnej alebo inej zmluvy a znášať

užívanie týchto nehnuteľností žalobkyňou a jej blízkymi osobami, ktoré nehnuteľnosti užívali ku dňu
konania dobrovoľnej dražby.“
„Žalobkyňu je preto možné dočasne, do rozhodnutia vo veci samej, považovať za oprávnenú držiteľku
veci v súlade s § 129 Občianskeho zákonníka a žalobkyni, ako oprávnenej držiteľke veci vyplýva
povinnosť o vec sa starať ako o vlastnú, teda vykonávať aj všetky opravy a údržbu nehnuteľnosti.“

12. Taktiež nie je možné nezohľadniť tú skutočnosť, že ochrana obydlia patrí k základným ľudským
právam. Je zakotvená v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa neho
každý má právo na rešpektovania svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. V
Ústave SR je ochrana obydlia upravená v čl. 21, podľa ktorého je obydlie nedotknuteľné. Nie je dovolené

doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

13. Podľa čl. 21 ods. 3 Ústavy SR iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť
iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku
osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku.

Ak sa vychádzajúc z čl. 21 ods. 3 vety prvej Ústavy SR je možné vyvodiť, že ústava dovoľuje zásahy do
nedotknuteľnosti obydlia iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme naplnenia
tých cieľov, ktoré tento ods. ďalej taxatívne vymenováva. Ústavný súd sa k termínu „nevyhnutný v
demokratickej spoločnosti“ už vyjadroval (napr. I.US 33/95, II.US 28/96, I.US 13/00) a to tým spôsobom,
že ho možno vysvetliť ako naliehavú spoločenskú potrebu prijať obmedzenie základného práva alebo

slobody. Obmedzenie práva a slobody je nevyhnutné, keď možno konštatovať, že cieľ obmedzenia inak
dosiahnuť nemožno.

14. Okrem vyššie uvedeného existuje aj dôvodná obava, že žalovaní 1/ až 3/ podniknú ďalšie kroky
vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré budú smerovať k ich scudzeniu, prípadnému ďalšiemu zaťaženiu,

pričom predmetná obava vyplýva z nasledovných skutočností:
a) Žalovaný 4/ zaslal žalovanému 2/ e-mail zo dňa 25.02.2019 v nasledovnom znení: „Na ukončenie
dražby Vás vyzývam z dôvodu že došlo k vyporiadaniu BSM, ktoré schválil Uznesením č. j. 6C/50/2018
dňa 11.2.2019 Okresný súd v Lučenci. Kde rozdelil BSM na 1 a 1 pričom všetky záväzky ktoré sú
prihlásené u konkurzného správcu sú výlučne záväzkami Y.. W. V. a nie mojej manželky Y.. A. V..“

b) Žalovaný 4/ bol osobne prítomný na dobrovoľnej dražbe a upozornil žalovaného v 2/ na skutočnosť,
že v uvedenej právnej veci bola schválená dohoda o vysporiadaní BSM medzi žalobkyňou a žalovaným
4/, ktorá je schválená súdom a zároveň je uvedené rozhodnutie právoplatné, avšak uvedené skutočnosti
žalovaný 2/ ignoroval a nežiadal notára o ich zaznamenanie v zápisnici.

15. Žalovaný 2/ teda napriek skutočnosti, že mal vedomosť o právoplatnom a vykonateľnom uznesení,
neupustil od konania dobrovoľnej dražby a vydražil nehnuteľnosti v rozpore s jeho zákonnými
povinnosťami a žalovaný 3/ napriek skutočnosti, že mal vedomosť o právoplatnom a vykonateľnom
uznesení, urobil na dobrovoľnej dražbe podanie a nehnuteľnosti vydražil. Uvedené konanie žalovaného
2/ a žalovaného 3/ preto vzbudzuje dôvodné podozrenie, že žalovaný 3/ by mohol previesť svoje

vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretie osoby a následnými prevodmi by došlo k vzniku početnej
pluralite na strane žalovaných. Taktiež zo strany žalovaného 1/ a žalovaného 2/ by mohlo dôjsť k
vykonaniu úkonov v rámci odovzdania nehnuteľností a výkonu záložného práva v rozpore s účelom
konania o neplatnosti dobrovoľnej dražby a v rozpore so ZoDD.16. Na základe vyššie uvedeného sa žalobkyňa domnieva, ak by tunajší súd nerozhodol o nariadení
nižšie uvedeného neodkladného opatrenia, je dôvodná obava, že by zo strany žalovaného 3/ ako

vydražiteľa došlo k úkonom smerujúcim k vyprataniu žalobcu a žalovaného 4/ z nehnuteľností, čím by
títo prišli o ich jediné bývanie a zároveň by došlo k nenapraviteľnému zásahu do ochrany obydlia.

17. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku pred začatím konania, počas konania a po jeho
skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa § 324 ods. 2 Civilného sporového poriadku na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je príslušný okresný súd.

19. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Podľa § 325 ods. 2 písm.h) Civilného sporového poriadku , neodkladným opatrením možno strane
uložiť najmä, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe,
ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

21. Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

22. Podľa § 326 ods. 2 Civilného sporového poriadku k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré
sa odvoláva.

23. Podľa § 327 CSP ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané náležitosti

alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré bránia
pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

24. Podľa § 328 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi
neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia zamietne.

25. Podľa § 328 ods. 2 Civilného sporového poriadku o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý
spĺňa náležitosti podľa § 326.

26. Podľa § 328 ods. 3 Civilného sporového poriadku uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, je súd povinný písomne vyhotoviť a odoslať.

27. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje
odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane
vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

28. Podľa § 329 ods. 2 Civilného sporového poriadku pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v

čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

29. Podľa § 329 ods. 3 Civilného sporového poriadku ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných
pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie

neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.

30. Podľa § 331 ods. 1 Civilného sporového poriadku návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Akbol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí
ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu
im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.

31. Neodkladné opatrenie zabezpečí účel civilného procesu v konkrétnom prípade, t.j. ochranu
porušeného alebo ohrozeného práva. Toto zabezpečenie spočíva vo vytvorení situácie pre efektívne
využitie procesných mechanizmov slúžiacich na to, aby sa pokračovalo v konaní bez ďalšieho porušenia
alebo ohrozovania práva, na ochranu ktorého sa žiada bez toho, aby sa v konaní vo veci samej

nedosiahol výsledok, ktorý už neovplyvní morálne postavenie strán. Výrok neodkladného opatrenia má
zabrániť vzniku a rozšíreniu škody, inej ujmy alebo zhoršovaniu právnej pozície žalobcu v takej miere,
že sa mu ešte oplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Účelom neodkladného opatrenia je rýchla
úprava právnych pomerov, prípadne i zabezpečenie výkonu existujúceho, hoci ešte aj nevykonateľného
alebo očakávaného rozhodnutia. Jeho nariadenie predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva, pričom
zásadne neprejudikuje práva a záujmy strán riešené v konaní vo veci samej. Pri nariadení neodkladného

opatrenia súd vychádza z jeho vymedzenia uvedeného v návrhu a skúma, či je dostatočne dôvodný a
ďalej skúma skutkové okolnosti vzťahujúce sa na rozsah navrhovaného neodkladného opatrenia.

32. Neodkladné opatrenie je mimoriadnym prostriedkom súdnej ochrany, ktorý súd môže nariadiť,
ak je potrebné upraviť pomery medzi stranami. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov

nariadenia neodkladného opatrenia musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z
rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobkyne odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov.
Žalobca musí opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie
v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To predstavuje
argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce skutočnosti musí

žalobkyňa náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu dokazovania
v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. CSP.

33. Súd preskúmal návrh žalobkyne, pričom zistil, že návrh neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle
§ 132 CSP, t.j. označenie strán, keď z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je jednoznačne

zrejmé, v prospech koho je potrebné zdržať sa odovzdania predmetu dražby a výkonu záložného práva,
a to vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. 10576, okres Lučenec, obec Lučenec, katastrálne
územie Lučenec, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo 7044/96 zastavaná
plocha a nádvorie o výmere 434 m2, parcelné číslo 7044/234 zastavaná plocha a nádvorie o výmere 269
m2 a rozostavaného rodinného domu bez súpisného čísla postaveného na parcele číslo 7044/234, a to

až do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej. Návrh rovnako neobsahuje určitý a zrozumiteľný
petit, keď z neho nie je jednoznačne zrejmé, voči akej nehnuteľnosti je potrebné zdržať sa odovzdania
predmetu dražby a výkonu záložného práva, nakoľko táto nie je označená v súlade s § 42 zákona
č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti. Preto súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
postupujúc v súlade s § 327 CSP odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,

nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré

subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá

ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť

napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.

Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.

Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.