Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 8, 2018

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 20Csp/25/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7518203569
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lukáš Beňák

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2018:7518203569.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Z. - okolie sudcom JUDr. Lukášom Beňákom v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so

sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so
sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanému: F. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., X. XXX/XXX, o
zaplatenie 2.131,67 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.758,20 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 1.758,20 € od 01.09.2015 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,96% proti žalovanému s tým, že o výške
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením súdom prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 07.06.2018 žiadal zaviazať žalovaného na
zaplatenie sumy 2.131,67 € s príslušenstvom a náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právny nástupca spoločnosti Consumer Finance Holding,

a.s., ktorá uzatvorila dňa 20.10.2014 so žalovaným Zmluvu o pôžičke evidenčné č. 6188762 (ďalej
len ,,zmluva“) vo výške 2.000 €, ktorú mal žalovaný splácať v pravidelných 60 mesačných splátkach
po 57,45 € a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 3.447 €. Vzhľadom na to, že žalovaný porušil
svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade
so zmluvou a podmienkami k zmluve, žalobca dňa 27.06.2015 listom - predžalobná upomienka, vyzval
žalovaného k úhrade dlžných splátok a žalovaného upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého
úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok ani v dodatočne poskytnutej lehote nedošlo, žalobca dňa

19.08.2015 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom z dňa 26.08.2015 - „Oznámenie o
vyhlásení okamžitej splatnosti úveru“. Do dnešného dňa žalovaný dlžné splátky neuhradil. Žalovaný
celkovo uhradil sumu 241,80 € pred podaním žaloby. Celkový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby
tak predstavuje sumu 2.131,67 €. Žalobca si zároveň uplatnil úrok z omeškania a náhradu trov konania.

3. Žalovanému bola žaloba spolu s prílohami doručená dňa 04.07.2018 na vyjadrenie, avšak žalovaný
zostal v konaní nečinný.

4. Súd nariadil vo veci pojednávanie dňa 11.10.2018. Ešte pred pojednávaním bolo do podateľne
dňa 9.10.2018 doručené podanie spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o., zastúpené advokátom JUDr.
Jánom Šoltésom, ktorým oznámil súdu, že žalobca Všeobecná úverová banka, a.s., ako postupcapostúpil pohľadávku na postupníka - spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o., na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 19.09.2018. Zároveň spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom
do konania na strane žalobcu. Toto podanie bolo založené do súdneho spisu až 15.10.2018, teda po

pojednávaní. V zmysle uvedeného preto súd Uznesením zo dňa 19.10.2018 č. k. 20Csp/25/2018-68
pripustil, aby do konania namiesto žalobcu VÚB, a.s. vstúpil ako žalobca Intrum Slovakia, s.r.o.

5. Na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.10.2018, sa neustanovila žiadna zo strán sporu.
Žalobca a jeho právny zástupca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili. Žalovaný svoju

neúčasť na pojednávaní neospravedlnil. Vychádzajúc z § 180 CSP súd vec prejednal a rozhodol v
neprítomnosti sporových strán.

6. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, a to najmä návrhom na vydanie platobného
rozkazu, oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, prehľadu splátok a úhrad, zmluvou o
poskytnutí najľahšej pôžičky, predžalobnou upomienkou a doručenkou a zistil tento skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu -spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., uzatvoril dňa 20.10.2014
so žalovaným Zmluvu o poskytnutí najľahšej pôžičky č. 5600503946 (ďalej len ,,zmluva“) vo výške 2.000
€. Žalovaný sa ju zaviazal splatiť v 60 mesačných splátkach. Celková čiastka bola 3.349,80 €. Celková
náklady spotrebiteľa boli 1.349,80 €. Mesačná splátka bez poistenia 55,83 €. Sadzba poistenia 2,90

%, mesačná výška poistenia 1,62 €, mesačná splátka s poistením 57,45, RPMN (X) 25%, priemerná
hodnota RPMN: 18,01%, Fixná ročná úroková sadzba 25%. Prvá splátka splatná dňa 20.11.2014, termín
konečnej splatnosti (mesiac/rok) 10/2019. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver vrátiť, zaplatiť úrok,
príslušenstvo a poplatky. Žalovaný si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas nesplnil, preto žalobca
vyhlásil dňa 19.08.2015 úver za predčasne splatný. Ku dňu podania žaloby žalovaný uhradil sumu

241,80 €. Žalobca si tak uplatňuje zostatok pohľadávky spolu s úrokom z omeškania a náhradu trov
konania.

8. Z predloženého splátkového kalendára súd zistil, že žalovaný uhradil celkom 241,80 €, pričom mu
bolo poskytnutých 2.000 € a dňa 19.08.2015 došlo k zosplatneniu celého úveru.

9. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Obč. zák.“) zmluvou o pôžičke
prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po
uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

10. Podľa ust. § 658 ods. 1 Obč. zák. pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

11. Podľa ust. § 52 ods. 1 až 4 Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak

je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon
o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej

platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa
tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

13. Podľa ust. § 2 písm. a/ a písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba

alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej
činnosti.14. Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o spotrebiteľských úveroch sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so

spotrebiteľským úverom.

15. Podľa ust. § 3 ods. 1 Obč. zák. výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

16. Podľa ust. § 39 Obč. zák. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa ust. § 53 ods. 6 Obč. zák. ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných
prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri

poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej
stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

18. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“) odplatu pri poskytnutí peňažných

prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady,
ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných
prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

19. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že žalobca si uplatňoval voči žalovanému
nároky vzniknuté z uzavretej Zmluvy o poskytnutí najľahšej pôžičky zo dňa 20.10.2014 (ďalej len
„zmluva“). Podľa výpisu z obchodného registra, právny predchodca žalobcu, spoločnosť Consumer
Finance Holding, a.s., má v predmete činnosti okrem iného aj poskytovanie úverov, je teda dodávateľom

a veriteľom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy ako
aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, nakoľko túto činnosť vykonáva v rámci svojho podnikania.
Žalovaný zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní
predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Ak ide potom o
vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský, ktorý sa riadi ustanoveniami Obč. zák. a

zákona o spotrebiteľských úveroch. Z predloženej zmluvy je evidentné, že ide o tzv. typovú zmluvu, teda
zmluvu, vrátane jej zmluvných podmienok, ktoré sú vopred pripravené. Sú pripravené žalobcom bez
účastidruhejstrany,tedaspotrebiteľa,prevopredneurčenýširokýokruhspotrebiteľov,pričomspotrebiteľ
nemá právo zásadným spôsobom do nej zasahovať a prípadne meniť jej podmienky, okrem výšky úveru,
prípadne výšky splátok a doby splatnosti. Ide o formulár zmluvy s vopred pripravenými podmienkami,

v ktorej sa len vypĺňajú potrebné údaje. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k
záveru,žezáväzkovývzťah,ktorývznikolmedzižalobcomažalovanýmnazákladezmluvyuzavretejdňa
20.10.2014jevzťahomobčianskoprávnymanapredmetnúzmluvusahľadíakonatypovúspotrebiteľskú
zmluvu podľa Obč. zák. a zákona č. 129/2010 Z. z.

20. Súd sa pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou odplaty, t.j. výškou dohodnutého
úroku z úveru, ktorý činil za obdobie 36 mesiacov pri sume 2.000 € - 25 % ročne, takáto výška je uvedená
v zmluve. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť
na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s
úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 57/2005 z

1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia,
do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom
voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto
dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky,

dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným
pravidlámsprávaniaavzájomnýmvzťahommedziľuďmiamravnýmprincípomspoločenskéhoporiadku,
a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa
pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškouodplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť
obvyklým spôsobom.

21. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej
moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami dodržané, a pokiaľ tomu
tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade žalovaný ako spotrebiteľ, bola pred
takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne
zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné

uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych
vzťahov v demokratickej spoločnosti. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho
zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.

22. Podľa štatistiky zverejnenej na stránke Národnej banky Slovenska, v roku 2014 v októbri (v čase
uzavretia zmluvy) priemerná úroková miera z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, pri

domácnostiach a pri úrokoch poskytnutých od 1 do 5 rokov (spotrebiteľské a ostatné úvery) bola 10,66%
p. a. Z toho je zrejmé, že úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade skoro o viac ako
2,5krát prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období. Je síce pravdou, že vo
veciach tzv. nebankových subjektov (právny predchodca žalobcu) sa dajú vo všeobecnosti akceptovať
vyššie úroky vzhľadom na vyššiu mieru rizika, rozhodne však nie o viac ako 100 % oproti priemeru bánk,

pričom v každom jednotlivom prípade sa musia zohľadniť osobitosti daného prípadu.

23. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohoda o úroku je v zmysle ust. § 39 Obč. zák. v rozpore s
dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 Obč. zák.). Súd v tejto súvislosti poukazuje
aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009,

podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri
peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná
výlučnenadohoduzmluvnýchstrán,niejeneobmedzená.Dohodaovýškeúrokovtotižmusíbyťvsúlade
s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon
postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky

presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“ V zmysle vyššie
uvedeného, súd konštatuje, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) prevyšuje najvyššiu prípustnú
odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, preto je dohoda
o úrokoch neplatná a z tohto dôvodu súd považoval celý úver za bezúročný.

24. Po vykonanom dokazovaní má súd za preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol
žalovanému úver v celkovej sume istiny 2.000 €. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu 241,80 €
(podľa prehľadu splátok a úhrad). Vzhľadom na to, že súd s poukazom na vyššie uvedené, považuje
takto poskytnutý úver za bezúročný, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez
akýchkoľvek úrokov. Z týchto dôvodov súd v tejto časti považoval žalobu za dôvodnú a priznal žalobcovi

sumu 1.758,20 € (2.000 € - 241,80 €) a v prevyšujúcom rozsahu z dôvodov vyššie uvedených, žalobu
zamietol.

25. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Obč.
zák.).

26. Podľa ust. § 3 Nariadenia platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal
zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka v spojení s nariadením a to vo výške 5,05% ročne zo sumy 1.758,20 € od 01.09.2015 do
zaplatenia.28. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd preto žalobe žalobcu v
časti vyhovel a zaviazal žalovaného, aby žalobcovi zaplatil sumu 1.758,20 € spolu s úrokom z omeškania

vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.758,20 € od 01.09.2015 do zaplatenia. V prevyšujúcej časti istiny nad
sumu vo výške 1.758,20 € s príslušenstvom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

29. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

30. Podľa ust. § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

31. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. Podľa ust. § 263 ods. 1 CSP ak bola v konaní úspešná strana zastúpená advokátom, súd uvedie v
uznesení o výške náhrady trov konania ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta.

34. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení.
Žalobca bol úspešný v rozsahu 64,96% (rozdiel úspešnosti žalobcu - 82,48% a neúspešnosti žalobcu

- 17,52%), preto žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64,96% proti žalovanému. Súd
zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach

na Okresný súd Košice - okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
( Exekučný poriadok).