Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17CoP/62/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2615204941
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:2615204941.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a
členov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho vo veci starostlivosti súdu o mal. H. O., nar.
XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto
nad Váhom, dieťa matky M. O., bytom O. č.XX, A. P. nad Q. a otca H. O., bytom U. O. XXX/X, A. P. nad
Q., o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

zo dňa 19. apríla 2016, č. k. 4P/17/2015-107, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom výrokom I. súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu mal.
H. zvýšeným výživným zo sumy 90 eur na sumu 120 eur mesačne s účinnosťou od 19.05.2015 do
31.12.2015 a na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2016. Výrokom II. zmenil rozsudok

Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. 4P/92/2012-37 zo dňa 31.01.2013, v časti výšky
výživného na mal. H.. Výrokom III. vyčíslil nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 19.05.2015
do 30.04.2016 v sume 542,60 eur, ktorý otca zaviazal zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po
30 eur, spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia. Výrokom IV. upravil styk otca s maloletým H. tak, že otec je oprávnený sa s maloletým
stretávať každú párnu nedeľu v čase od 13.00 hod. do 17.00 hod. a počas letných prázdnin tretí júlový

týždeň od pondelka 10.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na
náhradu trov konania. V rozhodnutí konštatoval, že matka maloletého podaným návrhom žiadala zvýšiť
vyživovaciu povinnosť otca zo sumy 90 eur na sumu 200 eur mesačne z dôvodu zvýšených výdavkov
na dieťa, keďže naposledy súdom určené výživné je v súčasnosti nepostačujúce. Tiež žiadala upraviť
styk otca s maloletým, keď poukazovala na to, že veľa pracuje, a to aj cez víkendy a potrebuje, aby
sa otec o syna počas jej neprítomnosti postaral. Uviedla pritom, že má s mal. H. výchovné problémy a
potrebovala by s ním pomôcť. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh

matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti bol dôvodný čiastočne. Konštatoval, že od poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti otca k maloletému došlo k zmene pomerov, a to najmä na strane maloletého
H., keďže od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo obdobie troch rokov, s čím je spojený
prirodzený nárast výdavkov na strane maloletého. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, keď súd
prvej inštancie z úradnej činnosti zistil, že otec podal návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti voči
plnoletej O. z dôvodu, že táto je plnoletá a nie je odkázaná výživou na svojich rodičov. Súd uviedol,

že napriek tomu, že o návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletej O., ktoré konanie je
vedené na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 4C/1/2016, nebolo ešte právoplatne
rozhodnuté, je zrejmé, že obom rodičom už odpadla vyživovacia povinnosť k plnoletej O.. Preto zvýšilvýživné otca na mal. H. diferencovane, v závislosti od toho, kedy mu bude zrušená povinnosť prispievať
na výživu plnoletej dcéry. V súlade s ust. § 160 otcovi povolil splácať takto vzniknutý nedoplatok na
výživnom v pravidelných mesačných splátkach spolu s bežným výživným. So súhlasom otca upravil styk

dieťaťa s otcom, pričom zdôraznil, že starostlivosť o dieťa neznamená len zabezpečenie jeho výživy a
každodenných potrieb, ale aj poskytovanie pozornosti, lásky a vytváranie prostredia na zdravý fyzický a
psychický vývoj dieťaťa. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého, ktorý žiadal, aby odvolací súd

rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého H. výživným vo
výške 90 eur mesačne a úpravu styku ponechá v rozsahu, ako rozhodol súd prvej inštancie. V odvolaní
namietal, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, keď
rozhodnutie musí vychádzať zo skutkového stavu, ktorý je v čase rozhodovania a nie zo skutkového
stavu, ktorý predpokladá, že nastane vzhľadom na iné začaté konanie. V danej veci sa súd prvej
inštancie pri posudzovaní zvýšenia výživného opieral o rozhodnutie v konaní sp. zn. 4C/1/2016, ktoré

je konaním o zrušení vyživovacej povinnosti voči plnoletej dcére odporcu O.. Toto konanie však nie
je právoplatne skončené, a preto nie je možné, aby súd rozhodol o zvýšení vyživovacej povinnosti
voči maloletému H. rozsudkom s prihliadnutím na neistý výsledok v konaní 4C/1/2016, kde súd prvej
inštancieuždopredurátasurčitýmvýsledkomanerešpektujetakprávaúčastníkovkonaniadisponovaťs
návrhom, ako aj právomoc iného senátu. Ďalej poukázal na nepresnosť v odôvodnení rozhodnutia súdu

prvej inštancie, ktoré nie je súladné s výrokom rozhodnutia, keď vo výroku súd prvej inštancie zaviazal
otca prispievať na výživu maloletého H. zvýšeným výživným zo sumy 90 eur na sumu 120 eur mesačne
s účinnosťou od 19.05.2015 do 31.12.2015 a na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2016,
avšak v odôvodnení uvádza, že za obdobie od 19.05.2015 (od podania návrhu) do 31.12.2016 zvýšil
súd otcovi povinnosť prispievať na výživu syna o sumu 30 eur mesačne a od 01.01.2016 o sumu 80 eur

mesačne, teda odôvodnenie rozsudku nezodpovedá vyhlásenému výroku. Citoval ust. § 62 ods. 2, § 75
ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine, v súvislosti s čím vyslovil názor, že rozsah určeného výživného je
výrazne neadekvátny jeho možnostiam a nekorešponduje s oprávnenými potrebami detí, keď sa zmenili
pomery iba na strane matky, ktorá má zvýšený príjem a čiastočne na strane maloletého syna, ktoré však
nebolivkonanípreukázané,avšakneprihliadolktomu,ženajehostranekzmenepomerovnedošlo.Tiež

bral do úvahy skutočnosti - tvrdenie matky maloletého na zvýšené výdaje, ktoré z dôkazov nevyplynuli.

3. Matka a kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca písomne nevyjadrili.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 65 a § 66 zák. č. 161/2015 Z. z. (Civilný mimosporový

poriadok, ďalej len CMP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti výrokov
I., II. a III. podľa § 387 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. (Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) potvrdiť.
Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu. Výroku IV. sa odvolací súd nedotýkal, pretože proti tomuto
výroku rozhodnutia odvolanie otca nesmerovalo, a tak nadobudol právoplatnosť (§ 367 CSP).

5. Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie
výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zmenou pomerov
sa rozumie výrazná zmena tých okolností, či už na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli

podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Rozumieme ňou takú zmenu v pomeroch
subjektov právneho vzťahu, ktorá výrazne ovplyvňuje ich majetkové pomery a príjmy, resp. výdavky
na potreby. Pri posudzovaní, či nastala zmena pomerov na strane oprávneného na výživnom, resp.
povinného rodiča a v akom rozsahu je odôvodnená zmena výživného, súd vychádza zo základných
kritérií pre určenie vyživovacej povinnosti, uvedených v ust. § 62 Zákona o rodine.

6. V prípade, ak súd zistí významnú zmenu v pomeroch rodičov alebo detí, existujúcu úpravu výživného
zmení.

7. V preskúmavanej veci je nepochybné, že od predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti k

maloletému v r. 2013 došlo k zmene pomerov na strane všetkých účastníkov konania.

8. Pri porovnaní pomerov v čase predošlej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 31.01.2013 č. k. 4P/92/2012-37) bolo zistené, že v čase vtedajšieho rozhodnutiasúdu prvej inštancie matka maloletého dosahovala čistý mesačný príjem vo výške 715 eur a otec vo
výške 533 eur; maloletý H. mal 11 rokov. Od tohto rozhodnutia došlo k zvýšeniu príjmu ako na strane
matky, tak aj na strane otca maloletého, keď matka v čase rozhodovania súdu prvej inštancie dosahovala

mesačný príjem 813 eur a otec podľa vlastného vyjadrenia hrubý mesačný príjem od 800 do 900 eur,
čistý mesačný príjem podľa jeho vyjadrenia vo výške 560 eur (ktorú skutočnosť však súdu potrebnými
dôkazmi nepreukázal). Maloletý je o tri roky starší, v čase rozhodovania súdu prvej inštancie mal 14 a
pol roka. Možno tak konštatovať, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo k zmene pomerov
na strane všetkých účastníkov konania, a to na strane maloletého najmä v súvislosti s jeho vyšším

vekom, a teda s nárastom nákladov na jeho komplexnú výživu, keď s plynutím času je nepochybne
spojený prirodzený nárast výdavkov na strane mal. H.. Za výraznú zmenu pomerov na strane otca,
okrem zvýšenia príjmu, treba považovať aj skutočnosť, že mu odpadla vyživovacia povinnosť voči dcére
O.. Aj keď otec maloletého vo svojom odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že rozhodol bez toho,
aby konanie vo veci zrušenia vyživovacej povinnosti k dcére O., vedené pred súdom prvej inštancie
pod sp. zn. 4C/1/2016 bolo právoplatne skončené, odvolací súd v čase rozhodovania o odvolaní mal

preukázané, že toto konanie bolo právoplatne skončené a že vyživovacia povinnosť otca maloletého k
dcére O. bola právoplatným rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21.06.2016,
č. k. 4C/1/2016-11 zrušená s účinnosťou od 04.01.2016. Výživné otca k dcére O. bolo stanovené
rozsudkom Okresného súdu Nového Mesto nad Váhom zo dňa 23.10.2014 č. k. 10C/238/2014-20 vo
výške 110 eur mesačne.

9. Prihliadnuc k uvedenej skutočnosti je tak zrejmé, že otec maloletého má dostatočné prostriedky na
plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému H. vo výške, určenej súdom prvej inštancie, nakoľko
po odpadnutí vyživovacej povinnosti k dcére O. otec bude platiť výživné v nižšej sume, ako mu bolo
stanovené doposiaľ z nižšieho príjmu, keď pred zrušením vyživovacej povinnosti k dcére O. celkove

platil zo svojho príjmu výživné v sume 200 eur mesačne. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
znenie ust. § 62 Zákona o rodine, ktoré považuje plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom za ich
zákonnú povinnosť a ktoré v ods. 5 ustaľuje, že výživné má prednosť aj pred inými výdavkami rodičov.
V cit. zákonnom ustanovení je tak zakotvená zásada, že plnenie vyživovacej povinnosti je prvoradou
časovo ako aj osobne nezastupiteľnou povinnosťou rodičov, ktorá je spojená zároveň s povinnosťou

vyvinúť všetko úsilie na to, aby bola výživa detí a tým aj ich osobný vývoj primerane zabezpečený.

10. Odvolací súd tak preskúmaním dospel k záveru, že súd prvej inštancie o návrhu matky na zvýšenie
výživného pre maloletého rozhodol správne a v súlade s ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď v
konaní nepochybne bolo preukázané, že došlo k zmene pomerov oproti stavu existujúcemu v čase

predchádzajúceho súdneho rozhodnutia.

11. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku o výživnom a vyčíslení
nedoplatku na výživnom potvrdil. Pokiaľ otec v odvolaní poukazoval na nezhodu v dátume stanovenia
diferencovaného výživného za rôzne obdobia s výrokom napadnutého rozhodnutia, k tomuto treba

uviesť, že sa nepochybne jedná o chybu v písaní, o opravu ktorej môže otec požiadať súd postupom
podľa § 224 CSP.

12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP.

13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).