Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 9, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/257/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115215862
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5115215862.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobcu: R..

H. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. XXX/X, A., proti žalovanej: Y. Z., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Y.
XXXX/XX, A., právne zastúpená JUDr. Dušan Klimo, advokát, Sládkovičova 16/61, Žiar nad Hronom, o
zaplatenie sumy 50.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu o zaplatenie sumy 50.000 eur spolu s príslušenstvom z a m i e t a .

Žalovaná m á voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 21.5.2015 domáhal proti žalovanej zaplatenia sumy vo
výške 50 tisíc eur s príslušenstvom spolu s úrokom z omeškania 8,75 % ročne zo sumy 50 tisíc eur

od 13.12.2012 z titulu uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.6.2012. Svoj nárok skutkovo odôvodňoval
tým, že pohľadávka vo výške 50 tisíc eur vznikla v súvislosti s nedodržaním uzavretej písomnej zmluvy
o pôžičke zo dňa 12.6.2012, kedy žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi peňažnú pôžičku
vo výške 50 tisíc eur, ktorú v časti 25 tisíc eur prevzala žalovaná v hotovosti pred podpisom zmluvy o
pôžičke a v časti 25 tisíc eur bola vyplatená na účet žalovanej vedený v UniCredit Bank, a.s., č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX a túto pôžičku sa zaviazala vrátiť najneskôr do 12.12.2012. Žalovaná pôžičku
vo výške 50 tisíc eur doposiaľ nevrátila, a to ani na základe výzvy žalobcu prostredníctvom právneho

zástupcu dňa 9.2.2015.

2. Žalovaná so žalobným návrhom nesúhlasila. Potvrdila, že dňa 12.6.2012 uzatvorila so žalobcom
zmluvu o pôžičke na sumu 50 tisíc eur, pričom nebola jej do dnešného dňa na jej osobný účet vyplatená
žiadna suma a ani na výpisoch z účtu za obdobie máj až august 2012 žiadna suma jej od žalobcu nebola
na účet uhradená. Všetky tieto skutočnosti sprostredkoval jej bývalý priateľ Miroslav V., ktorý mal aj túto

sumu žalobcovi vrátiť.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu svedka, oboznámením s listinnými dôkazmi, a
to zmluvou o pôžičke zo dňa 12.6.2012, výpisom z účtu žalovanej vedený v Tatra banka, č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX a dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

4. Žalobca zotrval na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení v zmysle písomnej žaloby. Zotrval

na ním tvrdenej skutočnosti, že sumu 25 tisíc eur odovzdal pred podpisom zmluvy a 25 tisíc eur poslal
na účet. Uviedol, že osoba, ktorá overovala podpis na zmluve (notársky úrad JUDr. Vrlíková), videla, že
odovzdal peniaze, nepamätá si už však, kedy bezhotovostnú platbu a na aký účet a v ktorom časovom
horizonte túto sumu prevádzal. Taktiež priamo v zmluve o pôžičke je uvedený priamy predaj založenejnehnuteľnosti a už niekoľko rokov sa snaží o to, aby mu boli vrátené peniaze, ktoré požičal priamo
žalovanej.

5. Žalovaná potvrdila, že zmluva existuje a bola ňou podpísaná, avšak reálne naplnenie z tejto zmluvy,
t.j. skutočné odovzdanie peňazí, ktorých úhrady sa žalobca domáha, sa do jej dispozície nedostali.
Popiera, že by prevzala od žalobcu akúkoľvek finančnú čiastku a do dnešného dňa ani bezhotovostnú
platbu na jej účet. Namietala taktiež zrozumiteľnosť zmluvy o pôžičke, keď na jednej strane v texte je
uvedené, že touto zmluvou sa odovzdáva pôžička vo výške 50 tisíc eur, ale následne je uvedené, že nie

touto zmluvou, ale že už bola odovzdaná nejaká suma 25 tisíc eur pred podpisom tejto zmluvy a zvyšná
čiastka25tisícbudepoukázanánaúčetUniCreditBank,kdežalovanánemalažiadenúčetajeoznačený
účet Tatra banky. Poukázala na to, že v uvedenom období, kedy malo dôjsť k úhrade žiadna úhrada na
tento účet neprišla. Teda, žalobca jej neposkytol žiadne peniaze, a ak poskytol nejaké peniaze, tak ich
poskytol jej bývalému priateľovi, s ktorým mal dohodnuté iné obchody, keďže spolu podnikali. Uviedla,
že zmluvu podpisovala na žiadosť p. Kočalka, s ktorým v tom čase žila a on sa dohadoval so žalobcom

a potom zmluvu podpísala, pričom pri podpise ani následne žiadnu sumu neprevzala.

6. Svedok V. Y. uvádzal, že požiadal žalobcu o poskytnutie pôžičky, avšak podmienkou bolo uzavretie
záložnej zmluvy. Požiadal ho niekedy v r. 2014 a vtedy žalobca povedal, že pripraví zmluvy a keď mu
ich žalovaná popodpisuje a dá do zálohu, tak mu poskytne 50 tisíc eur. Nevie, ale keď bolo podpísané

záložné právo, tak jemu žalobca dal sumu 10 tisíc a ostatných 15 tisíc mu vyplatil asi na tri razy a ďalších
25 tisíc mal poslať na účet, ktorý bol uvedený v zmluve, či od žalovanej vymáhal nejaké peniaze to uviesť
nevie, lebo ohľadom peňazí vždy volal jemu. Potvrdil, že podal trestné oznámenie v súvislosti s touto
pôžičkou a v konaní sa ďalej pokračuje.

7. Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 12.6.2016 (č.l. 5) uzavretej medzi stranami sporu, a to žalobca ako veriteľ
a žalovaná ako dlžník súd zistil, že na základe zmluvy o pôžičke veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú
pôžičku vo výške 50 tisíc eur, ktorú sumu v časti 25 tisíc eur prevzal v hotovosti dlžník pred podpisom
tejto zmluvy, čo potvrdzuje podpisom na tejto zmluve a v časti 25 tisíc eur bude vyplatená na účet dlžníka
č. 2619610071/1100 vedený v UniCredit Bank (predmet zmluvy čl. 1 bod 1). V bode 2/ sa dlžník zaviazal

poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť najneskôr do 12.12.2012 a v čl. 3 na zabezpečenie záväzku bola
spísaná záložná zmluva k nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXXX pre kat. úz. Závodie. Podpis
dlžníka overený pred pracovníkom notára JUDr. Ľudmilou Chodelkovou dňa 12.6.2012.

8. Z pohybu na účte žalovanej vedený v Tatra banka a.s. Slovensko (č.l. 40 - 42) v období od 16.4.2012

do 14.8.2012 je nepochybné, že neboli pripísané úhrady s identifikáciou platby žalobcu.
9. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.
10. Zmluva o pôžičke je neformálnou, ale reálnou zmluvou (kontraktom) a vznik pôžičky predpokladá

nielen dohodu strán, ale aj odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Pre zmluvu o pôžičke je nevyhnutný
konsenzus zmluvných strán a akonáhle je zmluva na základe návrhu a jeho prijatia uzavretá, vzniká
medzi stranami záväzný právny vzťah, ktorého obsahom sú práva a povinnosti, pričom až skutočným
odovzdaním veci dlžníkovi sa tento vzťah medzi nimi stáva právnym vzťahom z pôžičky.
11. Súd v konaní postupoval v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP, podľa ktorého dôkazy súd hodnotí podľa

svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo
prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Rozhodnutie bolo vydané v súlade s ust. § 215 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
12. Predmetom prejednávanej veci je uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie peňažnej sumy 50 tisíc eur
ako pôžičky poskytnutej žalovanej na základe uzavretej písomnej zmluvy o pôžičke zo dňa 12.6.2012.

Žalovaná namietala, že nikdy jej takáto pôžička nebola poskytnutá a zmluvu o pôžičke podpísala na
žiadosť svojho bývalého priateľa.
13. Pre zmluvu o pôžičke je charakteristické, že veriteľ prenecháva dlžníkovi určité veci druhovo určené
k voľnému nakladaniu, príp. spotrebovaniu a dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po určitej dobe veci
rovnakého druhu. Pri tejto zmluve tak musí ísť o prenechanie vecí, ktoré sú druhovo určené (pri peňažnej

pôžičke určitá peňažná suma), teda nie individuálne určenej veci. V ďalšom je pojmovým znakom tejto
zmluvy jej dočasnosť, avšak nevyhnutnou náležitosťou zmluvy nie je stanovenie doby vrátenia.
14. Z hypotézy hmotnoprávnej normy uvedenej v ust. § 657 Občianskeho zákonníka, ktorá vymedzuje
obsah povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti veriteľa, vyplýva, že v spore o vrátenie požičanej sumymá žalobca ako veriteľ bremeno tvrdenia, že so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že
dlžníkovi predmet pôžičky odovzdal a že dlžník požičané peniaze riadne a včas nevrátil. Z tohto bremena
tvrdenia tak pre veriteľa - žalobcu vyplýva dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia, že

zmluva o pôžičke bola uzavretá, že na základe tejto zmluvy odovzdal žalovanému finančné prostriedky.
Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je predpokladom uzavretia zmluvy o pôžičke a až
odovzdaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi to, čo mu bolo požičané a tomu
zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky.
15. V súdnom konaní o vrátenie pôžičky tak žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno nielen o tom, že toto

plnenie bolo žalovanej poskytnuté na základe zmluvy o pôžičke so žalovaným uzavretej, ale aj o tom,
že plnenie žalobca (v prejednávanom prípade peňažnej sumy 50 tisíc eur) žalovanej poskytol.
16. Súd vychádzal pri svojom rozhodnutí zo skutkových zistení a dôkazov, ktoré v konaní boli
predkladané a pre posúdenie otázky vzniku platného záväzného právneho vzťahu medzi stranami sporu
zozmluvyopôžičkezodňa12.6.2012bolorozhodujúcezistenie,čidošlokodovzdaniupredmetupôžičky
žalovanej.

17. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli
preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej aj v takých prípadoch, kedy
určitáskutočnosť,významnápodľahmotnéhoprávaprerozhodnutievoveci,nebolaprenečinnosťstrany

sporu (v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej strane sporu ustanovenie § 153 ods.1 v spojení s
ustanovením § 149 CSP) alebo vôbec (objektívne vzaté) nemohla byť preukázaná a kedy teda výsledky
zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať závery ani o pravdivosti tejto skutočnosti, ani o tom, že
by táto skutočnosť bola nepravdivá (rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Cdo 472/2007 zo dňa
30.04.2009).

18. Medzi stranami sporu bolo nesporné skutkové tvrdenie žalobcu, že uzavreli písomne zmluvu
o pôžičke dňa 12.6.2012, kedy podpis žalovanej ako dlžníka bol úradne overený notárom, pričom
osvedčením o pravosti podpisu na listine notár legalizáciou neosvedčuje pravdivosť skutočností
uvádzaných v listine. Sporným medzi stranami sporu bolo poskytnutie celkovej sumy 50 tisíc zo strany
žalobcu žalovanej, ktorá výslovne poprela skutkové tvrdenia žalobcu, že peňažné prostriedky žalobca

ako veriteľ žalovanej ako dlžníkovi poskytol na základe písomnej zmluvy o pôžičke, pričom uviedla
vlastné tvrdenie, že tieto peňažné prostriedky boli poskytnuté jej bývalému priateľovi p. V., ktorý ako
svedok tieto skutočnosti potvrdil a v takomto prípade tak žalobca plnil nie vo vzťahu k žalovanej ale vo
vzťahu k inej fyzickej osobe. Zákon pre zmluvu o pôžičke nepredpisuje nijakú formu, no pri peňažnej
pôžičke ako reálneho kontraktu je nevyhnutné, že na jej vznik sa vyžaduje nielen samotné uzavretie

zmluvy, ale aj skutočné odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi vo forme peňazí. Pri zmluve o pôžičke
ide o reálny kontrakt, z čoho vyplýva, že k vzniku tohto záväzkovo-právneho vzťahu medzi veriteľom a
dlžníkom je potrebná nielen ich dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy, ale i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky dlžníkovi (pri peňažnej pôžičke aj bezhotovostným prevodom na účet dlžníka). V
danom prípade, žalobca ako veriteľ preukázal tvrdený právny dôvod (titul) a to na základe zmluvy, avšak

bolo na žalobcovi dôkazné bremeno aj o tom, že poskytol žalovanej sumu 50 tisíc eur a že odovzdaná
suma bola plnením v ich právnom vzťahu založenom zmluvou o pôžičke zo dňa 12.6.2012, od ktorej
odvodzoval uplatnené právo na peňažné plnenie. V danom prípade žalobca bol povinný preukázať
spôsobom nevzbudzujúcim žiadnu pochybnosť nielen samotné uzavretie písomnej zmluvy o pôžičke,
ale aj reálne odovzdanie predmetu pôžičky žalovanej.

19. Súd konštatuje, že odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je základným predpokladom
uzavretia zmluvy o pôžičke a k zisteniu spornej skutočnosti nestačí len tvrdenie žalobcu o poskytnutí
pôžičky a žalobca v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý bol spôsobilý bezpečne preukázať sporné
skutkové tvrdenie žalobcu o poskytnutí peňažných prostriedkov (hotovostne resp. bezhotovostne) tak
ako je uvedené v zmluve čl. 1, že na základe zmluvy o pôžičke veriteľ poskytol dlžníkovi peňažnú pôžičku

vo výške 50 tisíc eur a dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť najneskôr do 12.12.2012.
Len samotné nesporné uzavretie zmluvy o pôžičke dňa 12.6.2012 nebolo spôsobilé preukázať žalobcom
tvrdené poskytnutie peňažných prostriedkov. Žalobca na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení o
poskytnutí pôžičky žalovanej iný dôkaz ako písomnú zmluvu neoznačil a nebolo povinnosťou súdu
vykonávať dokazovanie nad rámec predložených dôkazov, resp. návrhov, ktoré žalobca v konaní

neprodukoval. Samotné skutkové tvrdenia žalobcu v priebehu konania boli rozporné, keď udával, že
finančné prostriedky odovzdal pred pracovníkom povereným notárom na overenie u JUDr. Vrlíkovej,
nepamätal si nominálnu hodnotu v korunových bankovkách a niekedy na jeseň bezhotovostný prevodmal realizovať pre žalovanú v peňažnom ústave ČSOB, pričom jeho tvrdenia nie sú v zhode s písomne
predloženou zmluvou o pôžičke.
20. Za unesenie dôkazného bremena v tejto časti poskytnutia peňažných prostriedkov žalobcom

nebolo možné považovať samotný predmet zmluvy o pôžičke zo dňa 12.6.2012 o tom, že žalobca pred
podpisom tejto zmluvy poskytol žalovanému v hotovosti 25 tisíc eur, čo žalovaný potvrdil podpisom
zmluvy o pôžičke, pretože tu práve absentuje moment faktického odovzdania predmetu pôžičky
žalovanému,ktorývkonanížalobcanepreukázal.Zmluvnéstranymajútiežmožnosťdohodnúťvprípade
prevodu finančných prostriedkov bankovým účtom, t.j. určenie bankového účtu ako miesta, kam má

byť predmet pôžičky prevedený, avšak v konaní nebola ani táto podmienka splnená, že časť ďalšej
sumy 25 tisíc eur bola poukázaná na účet žalovanej. Teda v danom prípade dôvodom vedúcim k
zamietnutiu žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu v tej časti, v ktorej by
preukázal faktické odovzdanie sumy 50 tisíc eur ako predmetu pôžičky žalovanej a že reálne žalovanej
peniaze aj prenechal.
21. Na základe vyššie uvedených skutkových zistení a úvah súd dospel k záveru, že medzi žalobcom

a žalovanou nevznikol platný právny vzťah zo zmluvy o pôžičke dňa 12.6.2012 v zmysle ustanovenia §
657 Občianskeho zákonníka. Keďže zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou (kontraktom), teda k zmluve
o pôžičke nedochádza len na základe dohody zmluvných strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie
zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. K jej uzavretiu zákon vyžaduje i
skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi

zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne. Súd poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 3Cdo 325/2009 zo dňa 30.6.2010, sp. zn. 4Cdo 138/2009 z 31.11.2011, ktoré sú vzhľadom
na totožnosť právnej úpravy, z ktorej Najvyšší súd SR vychádzal aplikovateľné aj na prejednávanú vec
a súd sa s týmto vysloveným právnym názorom v plnom rozsahu stotožňuje.
22. V danom prípade dôvodom vedúcim k zamietnutiu žaloby bolo neunesenie dôkazného bremena zo

strany žalobcu v tej časti, v ktorej by preukázal faktické odovzdanie sumy 50 000 eur ako predmetu
pôžičky žalovanej a že reálne žalovanej peniaze aj prenechal. Preto súd žalobu v celom rozsahu
zamietol.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP (o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s ustanovením §

255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Žalovaná v danej veci mala plný úspech, preto má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi,
ktorý úspech nemal. Preto súd rozhodol tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov
konania v celom rozsahu.
25. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ustanovenia § 262 ods. 2 CSP,

o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).