Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, August 22, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/152/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225566
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2213225566.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudkýň:

JUDr. Eva Barcajová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL
FINANCE SA, zapísaný v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom
1 boulevard Haussman, 75009 Paríž, podnikajúci na území Slovenskej republiky prostredníctvom
organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258
713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, proti žalovanému: U. F., nar. X.X.XXXX, bytom O. H. XXX/XX,
Q., o zaplatenie 220,70 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu zo dňa 25.2.2014 a zo dňa 28.3.2014
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 8C/10/2014-39 zo dňa 11.2.2014 v zamietajúcom

výroku, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku a vo výroku o náhrade trov konania
p o t v r d z u j e.

II. Odvolací súd odvolanie zo dňa 28.3.2014 o d m i e t a.

III. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom uvedeným v záhlaví súd prvej inštancie prvým výrokom uložil odporcovi (žalovanému)

povinnosť zaplatiť navrhovateľovi (pôvodnému žalobcovi CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787
783, so sídlom Panenská 7, Bratislava (ďalej aj „pôvodný žalobca“)) sumu 110,75 eur spolu s úrokom z
omeškania 5,75 % ročne od 1.4.2013 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 30 eur, ktoré sú
splatné vždy do 28. dňa toho ktorého mesiaca k rukám pôvodného žalobcu počnúc dňom právoplatnosti
rozsudku tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, druhým
výrokom vo zvyšku návrh (žalobu) zamietol a tretím výrokom rozhodol, že žiaden z účastníkov (zo strán)
nemá právo na náhradu trov konania.

2. Uvedený rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 1 ods. 1, 2, § 2 písm.
a), b), § 9 ods. 1 veta prvá, § 9 ods. 2 písm. c), h), k), § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 2, 3, § 54, § 517 ods.
2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 142 ods. 2, § 160 ods.
1 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že pôvodný žalobca a žalovaný dňa 11.1.2011
uzavreli písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v celkovej
výške 466 eur, splátky boli dohodnuté v sume 22,15 eur mesačne v počte 36 splátok. Zmluvao spotrebiteľskom úvere obsahuje údaj o RPMN, priemernej hodnote RPMN, uvádza sa tam, že
mesačné splátky sú splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, obsahuje údaj o konečnej splatnosti. Zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje opis tovaru, je tam uvedené - fin. tovar: TV (LCD, LED, Plazma), nie

je v nej uvedená adresa predajcu, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť
a ani výška, počet a termíny splátok istiny, splátok úrokov, splátok iných poplatkov. Vo všeobecných
obchodnýchpodmienkachsauvádza,ževšeobecnéobchodnépodmienky,SPareklamačnýporiadoksú
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. V zmluve ani vo všeobecných obchodných podmienkach sa neuvádza,
že ich súčasťou je aj splátkový kalendár. Výpoveď bola žalovanému doručená dňa 10.1.2013 spolu so

zosplatnením úveru. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky v sume 466,00 eur a
prijal plnenie od žalovaného spolu v sume spolu 355,25 eur.

4. Vecne súd prvej inštancie argumentoval tým, že pôvodný žalobca pri zmluve o spotrebnom úvere
konal v rámci predmetu činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri, pretože v zmluve vystupoval
ako veriteľ, čiže ide o veriteľa a dodávateľa, a žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba občan,

pre svoje súkromné potreby, čiže ide o spotrebiteľa. Predmetom zmluvy je poskytnutie spotrebného
úveru na kúpu tovaru, ide o spotrebiteľský úver. Podľa obsahu zmluvy a pripojených všeobecných
zmluvných podmienok ide o tzv. typovú zmluvu, vyhotovenú pre širší neurčený okruh spotrebiteľov s
minimálnou možnosťou zasiahnuť do obsahu podmienok zmluvy a tak podstatným spôsobom ovplyvniť
obsah zmluvy. V zmluve chýba náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. c) zák. o spotrebiteľských úveroch

č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keď je tam síce uvedená adresa predajcu, ale
nikdevzmluve,anivjejvšeobecnýchobchodnýchpodmienkach,niejeuvedené,žetátoadresapredajcu
je tou adresou predajcu, u ktorého môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo podať sťažnosť. V zmluve
chýba aj druhá náležitosť podľa ust. § 9 ods. 2 písm. h) zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z.
v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, a to opis tovaru, ktorý sa kupoval na úver. V zmluve je uvedené

- fin. tovar: TV (LCD, LED, Plazma), pričom opis by mal poskytovať aspoň základné údaje o druhu tovaru.
Okrem toho chýba podľa ust. § 9 ods. 2 písm. k) zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v
znení účinnom v čase uzavretia zmluvy údaj o výške splátok úveru, o výške splátok úrokov, o výške
splátok ostatných poplatkov. Preto, pokiaľ sa týka úrokov z úveru a poplatkov, je nutné podľa ust. §
11 ods. 1 písm. a) zák. o spotrebiteľských úveroch č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy úver považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver
vo výške 466 eur, žalovaný z toho zaplatil 355,25 eur, takže dlhuje istinu úveru v sume 110,75 eur. Keďže
žalovaný dlh riadne a včas nezaplatil, s plnením dôvodnej sumy sa dostal do omeškania. Preto je žaloba
dôvodná aj čo do zaplatenia úrokov z omeškania z dôvodnej sumy, teda zo sumy 110,75 eur od 1.4.2013
do zaplatenia, ale iba vo výške 5,75 % ročne. V rozsahu dôvodnej žaloby tak bolo žalobe vyhovené.

Vzhľadom na žiadosť žalovaného, jeho nepriaznivé finančné pomery, postavenie žalovaného na trhu s
poskytovaním úverov, ktoré sa mu vracajú v splátkach, súd prvej inštancie žalovanému povolil splátky,
ktorých výške je primeraná výške dlhu a postaveniu žalobcu.

5. Súd prvej inštancie žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania, keď pôvodný žalobca i

žalovaný mali v konaní čiastočný úspech, aj neúspech, a to približne v rovnakom rozsahu čo zaplatenia
žalovanej sumy, pričom pôvodný žalobca mal neúspech aj v časti úrokov z úveru, ktoré mu neboli
priznané vôbec a v časti úrokov z omeškania, takže mal neúspech vlastne v ešte väčšom rozsahu ako
v polovici.

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku podal písomne odvolanie zo
dňa 25.2.2014 pôvodný žalobca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne z dôvodu nesprávneho
skutkového a právneho posúdenia veci a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti zrušil, žalobe vyhovel alebo vrátil vec k novému prerokovaniu.

7. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcom výroku podal písomne odvolanie zo dňa
28.3.2014 pôvodný žalobca prostredníctvom jeho právnej zástupkyne. V odvolaní zo dňa 28.3.2014
uviedol, že v zmluve zo dňa 11.1.2011 je uvedené označenie predajcu ako adresa predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a nie nevyhnutné uvádzať, že na tejto adrese
môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Tovar je v zmluve dostatočne opísaný a pre účely zmluvy

o spotrebiteľskom úvere nie je potrebné tovar viac opísať, keďže podrobná špecifikácia tovaru nie je
zmyslom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Výška mesačnej splátky je uvedená celkovou sumou, nakoľko
v prípade jednotlivých mesačných splátok ide o zložitú technickú úpravu zmluvnej dokumentácie a
klientovi je spôsob umorovania dlhu poskytnutý na samostatnom papieri vo forme amortizačnej tabuľky,ktorá bola súdu prvej inštancie zaslaná ako splátkový kalendár. Podľa názoru žalobcu zmluva obsahuje
všetky zákonné náležitosti. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti, žalobe vyhovel alebo vec vrátil súdu prvej inštancie k novému prerokovaniu.

8. Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručeným odvolaniam pôvodného žalobcu sa písomne
nevyjadril.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Odvolací súd uznesením č. k. 9Co/152/2016-105 zo dňa 22.5.2017 rozhodol v zmysle ustanovenia
§ 64 Civilného sporového poriadku o pokračovaní na strane žalobcu so spoločnosťou BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS
Paris, so sídlom 1 boulevard Haussman, 75009 Paríž, podnikajúcou na území Slovenskej republiky
prostredníctvom organizačnej zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, IČO 47 258 713, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, ako právnym nástupcom pôvodného
žalobcu: CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO 35 787 783, so sídlom Panenská 7, Bratislava, z dôvodu

zániku pôvodného žalobcu a jeho zlúčenia so spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, so sídlom 1 boulevard
Haussman, 75009 Paríž, podnikajúcou na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej
zložky BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO 47 258 713, so
sídlom Karadžičova 2, Bratislava.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného
v čase podania odvolaní, aktuálne § 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201
Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolaní, aktuálne § 359 Civilného sporového

poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 Občianskeho súdneho
poriadku účinného v čase podania odvolaní, aktuálne § 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po
skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadkuúčinnéhovčasepodaniaodvolaní,aktuálne§363Civilnéhosporovéhoporiadku)ažeodvolateľ
v odvolaniach použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d), f) Občianskeho

súdneho poriadku účinného v čase podania odvolaní, ktoré majú ekvivalent § 365 ods. 1 písm. f), h)
Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v medziach
daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi odvolania zo dňa 25.2.2014 (§ 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým

stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383
Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1
Civilného sporového poriadku a contrario), keď deň verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu (§ 219 ods. 3 v spojení
s § 378 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a dospel k záveru, že odvolaniu zo dňa 25.2.2014 nie je

možné priznať úspech, keďže rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutom zamietajúcom výroku a
v závislom výroku o náhrade trov konania vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre
jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a odvolanie zo dňa 28.3.2014 bolo podané
oneskorene, a preto bolo potrebné ho odmietnuť (§ 386 písm. a) Civilného sporového priadku).

12. Predmetom konania je nárok na zaplatenie sumy 220,70 eur s úrokom vo výške 39 % ročne z sumy
176,40 eur od 3.1.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 220,70 eur
od 1.4.2013 do zaplatenia. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je predmetom odvolacieho
konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým
zisteniam a právne správne posúdil uplatnený nárok žalobcu.

13. Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 11.1.2011 bola medzi pôvodným žalobcom ako poskytovateľom
úveru a žalovaným ako klientom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej zmluvy
sa pôvodný žalobcu zaviazal poskytnúť žalovanému úver na nákup spotrebného tovaru v sume 466 eura žalovaný sa zaviazal zaplatiť predmetný úver v 36 mesačných splátkach vo výške 22,15 eur splatných
vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc dňom 15.2.2011 a končiac dňom 15.1.2014. Ročná úroková sadzba
predstavovala 39 %, priemerná hodnota RPMN predstavovala 44,57 %, RPMN predstavovala 46,80

% s tým, že celková čiastka k zaplateniu predstavovala sumu 797,40 eur. Žalovaný čerpal úver dňa
18.1.2011 v sume 466 eur a zaplatil z poskytnutého úveru dňa 17.2.2011 sumu 22,15 eur, dňa 28.3.2011
sumu 22,15 eur, dňa 26.4.2011 sumu 22,15 eur, dňa 19.5.2011 sumu 22,15 eur, dňa 22.6.2011 sumu
22,15 eur, dňa 22.7.2011 sumu 22,15 eur, dňa 25.8.2011 sumu 22,15 eur, dňa 23.9.2011 sumu 22,15
eur, dňa 27.10.2011 sumu 22,15 eur, dňa 28.11.2011 sumu 22,15 eur, dňa 21.12.2011 sumu 22,15

eur, dňa 23.2.2012 sumu 22,15 eur, dňa 26.3.2012 sumu 22,15 eur, dňa 22.6.2012 sumu 22,15 eur,
dňa 23.8.2012 sumu 22,15 eur, dňa 29.10.2012 sumu 23 eur, teda spolu sumu 355,25 eur. Listom zo
dňa 8.1.2013 doručeným žalovanému dňa 10.1.2013 vypovedal pôvodný žalobca úverovú zmluvu s
účinnosťou ku dňu 1.4.2013 a vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy vo výške 220,70 eur.

14. Súd prvej inštancie posúdil nárok pôvodného žalobcu podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere (ďalej aj „zákon o spotrebiteľských
úveroch“) upravujúceho zmluvu o spotrebiteľskom úvere (§ 1 ods. 2), keď poukázal na to, že
v prejednávanom prípade právny vzťah medzi pôvodným žalobcom a žalovaným je vzťahom zo
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré

upravujú spotrebiteľské zmluvy (§ 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 2, 3, § 54).

15. Súd prvej inštancie zamietol v časti žalobu dôvodiac, že zmluva o úvere neobsahuje adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, podľa ustanovenia §
9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva

o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme
odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom
úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch a výšku, počet a
termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivýmnesplatenýmzostatkomsrôznymiúrokovýmisadzbamispotrebiteľskéhoúverunaúčelyjeho

splatenia podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom v takomto
prípade sa spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods.
1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch.

16. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv.

slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľov ako tzv.
silnej zmluvnej strany. Postavenie slabšej zmluvnej strany vyplýva zo skutočnosti, že spotrebiteľ
nemá možnosť individuálne ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Vychádza sa z
toho, že spotrebiteľ dobromyseľne uzaviera zmluvu a právom očakáva, že dodávateľ ako odborník -
"profesionálne znalý podnikateľ" dodáva tovar alebo služby so zárukou kvality.

17. Uzavretú zmluvu o úvere odvolací súd považuje taktiež za zmluvu spotrebiteľskú tak, ako
to uzavrel správne aj súd prvej inštancie, a nespochybnil ani pôvodný žalobca. Pôvodný žalobca
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalovanému, ktorý nekonal v rámci
predmetusvojhopovolaniaalebopodnikania.Predmetomzmluvnéhovzťahuboloposkytnutieúčelového

spotrebiteľského úveru, teda poskytnutie peňažných prostriedkov na nákup spotrebného tovaru.
Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
apovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľaapokiaľzmluvaobsahujetakétoneprijateľné
podmienky, tak tieto sú neplatné. Okrem toho v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah medzi

účastníkmi zmluvy o úvere ňou založený je nevyhnutné posudzovať podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch, a to bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d)
Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat
lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zákon o spotrebiteľských
úveroch, ako aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou

úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa
citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch.18. Súd prvej inštancie podľa odôvodnenia preskúmavaného rozsudku správne vyslovil bezúročnosť
a bezpoplatkovosť predmetného úveru s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) zákona o
spotrebiteľských úveroch, keď mal preukázané z obsahu zmluvy o úvere, ktorú podrobil kontrole, že v

zmluve o úvere nie je uvedená adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu
alebo sťažnosť, opis tovaru, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, ak ide o zmluvu
o viazanom spotrebiteľskom úvere a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia v zmysle zákonnej požiadavky

na obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c), h), k) zákona o
spotrebiteľských úveroch. Odvolací súd považuje závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení
rozhodnutia za náležité a na zdôraznenie ich správnosti predkladá ďalšiu argumentáciu.

19. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je názor, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo faktickom
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza

ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť
právnych služieb dodávateľa a konečne možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou
formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii
je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa. Spoločným znakom právnej úpravy

spotrebiteľských zmlúv je snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia
autonómie vôle. Autonómia vôle, ktorá je elementárnou podmienkou fungovania materiálneho právneho
štátu, nie je úplne absolútna, ale je limitovaná v rámci spotrebiteľských vzťahov princípom ochrany
tej osoby, ktorá predstavovala právny úkon s dôverou v určitý, druhou stranou jej prezentovaný
skutkový stav. Práve s ohľadom na uvedenú koncepciu spotrebiteľského práva bol prijatý aj zákon č.

129/2010 <. a jednak vo
vzťahu k tým náležitostiam, ktoré sú vymenované v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona a zároveň

aj v ustanovení § 11 ods. 1 citovaného zákona. Pokiaľ zmluva uzavretá medzi účastníkmi niektorú
z náležitostí vymenovaných v ustanovení o spotrebiteľských úveroch neobsahuje, nie je zároveň vo
vzťahu k tejto náležitosti zachovaná písomná forma a poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov.

21. Niet pochybností o tom, že uvedenie pečiatky predajcu s obchodným menom a adresou v pravom
hornom rohu zmluvy o úvere v tvare „NAY ELEKTRODOM, Galantská cesta, 929 01 Dunajská Streda,
tel. XXX/XXXXXX XX, SPLÁTKY, 11“ nemožno považovať za údaj, na základe ktorého by žalovaný
ako spotrebiteľ nadobudol vedomosť o tom, že si u tohto predajcu môže uplatniť reklamáciu, prípadnepodať sťažnosť. Takto to je predovšetkým preto, že označenie predajcu spôsobom opísaným v
predchádzajúcej vete nespĺňa v príslušnej časti elementárne požiadavky na určitosť právneho úkonu
i s následkom neplatnosti dojednania v tejto časti (§ 37 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka), pritom

spomínanú nejasnosť (neurčitosť) nešlo odstrániť ani žiadnou do úvahy prichádzajúcou metódou
výkladu, ak celkom nepochybne pečiatka predajcu nie výslovným uvedením adresy predávajúceho, na
ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 9 ods. 2
písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch.

22. Rovnako opis tovaru, na ktorý sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, ak ide o zmluvu o
viazanom spotrebiteľskom úvere, spôsobom „TV (LCD, LED, Plazma)“, nemôže v zmysle ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch obstáť. Tovar, na financovanie kúpy ktorého
bol poskytnutý spotrebiteľský úver, má byť identifikovaný tak, aby nebol zameniteľný s iným tovarom
rovnakého druhu. Opis tovaru uvedený v zmluve o úvere túto podmienku nezameniteľnosti jeho
označenia v žiadnom prípade nespĺňa, pričom z označenia tovaru v zmluve o spotrebiteľskom úvere je

možné len dedukovať, že sa jedná o televízor (TV), pričom nie je ani zrejmé, o aký druh televízora sa
jedná, nehovoriac o tom, že absentuje bližší slovný opis výrobku (napr. výrobca, výrobné číslo, prípadne
iné technické údaje) slúžiaci na to, aby nemohol byť zamenený s iným výrobkom rovnakého druhu.
Význam riadneho označenia tovaru, ktorý bol predmetom financovania spotrebiteľským úverom, netreba
v žiadnom prípade podceňovať a má svoju nezastupiteľnú úlohu aj pre prípadné reklamačné konanie.

V prejednávanej veci zmluvný vzťah založený medzi pôvodným žalobcom a žalovaným neobsahuje v
zmysle vyššie citovaného ustanovenia riadny a zrozumiteľný údaj o opise tovaru, na ktorý sa zmluva o
spotrebiteľskom úvere vzťahuje a označenie tovaru spôsobom uvedeným v zmluve o spotrebiteľskom
úvere nemá žiadnu obsahovo výpovednú hodnotu pre spotrebiteľa.

23. Napokon je potrebné stotožniť sa aj so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z obsahu úverovej zmluvy vyplýva, že výška mesačnej
splátky je 22,15 eur, splátky sú splatné vždy k 15. dňu v mesiaci počínajúc dňom 15.2.2011 a končiac

dňom 15.1.2014. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch
odvolací súd dopĺňa, že zákon ukladá povinnosť v zmluve o spotrebiteľskom úvere rozdeliť splátku
úveru na tri samostatné časti a to splátku istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, a to za
účelom zabezpečenia dostatku čo najširších informácií pre spotrebiteľa. Zákonodarca s poukazom i
na gramatické znenie citovaného ustanovenia výslovne vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere

obsahovala presné číselné vymedzenie výšky, počtu a termínov splátok osobitne istiny, tak úrokov, tak
aj iných poplatkov, pričom absencia už len jednej z týchto náležitostí spôsobuje, že predmetný úver je
potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov. Účel zákonodarcu bolo dosiahnuť, aby dodávateľ
bol povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru.
Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ

mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť
primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré
spotrebiteľ môže zvážiť. Rozhodne nepostačuje a nie je v súlade s citovaným znením zákona, ak hoci
jednoduchou logickou úvahou, či jednoduchým aritmetickým výpočtom, je možné zistiť, že v zmluve
stanovená mesačná splátka zahŕňa okrem istiny úverovej splátky, aj splátku úrokov a poplatkov (v

neznámej výške). Účel sledovaný zákonodarcom by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej
normy by nebol naplnený. Zákonom stanovené členenie a uvedenie jednotlivých čiastok úveru nie je
svojvoľné, ale prestavujú prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať
v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval aj nároky, na ktoré
nemá právo. Odvolací súd má za to, že citované ustanovenie nemožno naplniť tým, že veriteľ mimo

obsahu samotnej zmluvy o úvere, ktorá má obsahovať náležitosti v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2
zákona o spotrebiteľských úveroch (vrátanie písm. k)) vyhotoví na požiadanie dlžníka amortizačnú
tabuľku, na ktorú samotná úverová zmluva vôbec neodkazuje, obsahujúci prehľad splátok s uvedením
istiny, úroku, či iných nákladov na každú splátku zvlášť počas celej doby splácania. Obsah ustanovenia
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je teda nepochybný a je nesporné, že jeho

účelom zabezpečiť pre spotrebiteľa možnosť vykonať si kontrolu splácania úveru z jeho strany v
rámci plnenia svojich zmluvných povinností tak, aby takáto možnosť bola zabezpečená vo vzťahu k
jednotlivýmsplátkamtak,abyspotrebiteľmalmožnosťkontrolovaťstavsvojhonesplatenéhoúverupodľatýchto položiek. Konkretizácia celkového počtu splátok so súčasným rozlíšením týchto jednotlivých častí
nesporne poskytuje celkový sumár povinností spotrebiteľa z konkrétneho spotrebiteľského úveru.

24.Úverovázmluvajekonsenzuálnymkontraktomaužpriuzavretízmluvyvdeňjejuzavretiabezohľadu
na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru musia byť dohodnuté jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo
preto povinnosťou žalobcu v uzatvorenej zmluve o úvere jednoznačne a zrozumiteľne uviesť adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, opis tovaru, na ktorý sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia. Tieto údaje sa však v zmluve nenachádzajú.

25. Naviac odvolací súd poznamenáva, že nie sú žiadne pochybnosti o tom, že predmetná zmluva
je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že má podobu štandardnej formulárovej zmluvy,

ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení
vzhľadom na formulárovú pretlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ
sám v predstihu, teda zjavne „v kľude a bez časového stresu“ podľa svojej predstavy naformuloval alebo
zmluvný vzťah nevznikne. Nemali by byť tiež pochybnosti, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska
informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu. Obsahové náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere sú explicitne uvedené v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona, sú
údajom obligatórne vyžadovaným platnou právnou normou a z tohto pohľadu je postup/snaha žalobcu
obchádzať spotrebiteľskými predpismi explicitne vyžadované údaje neakceptovateľná.

26. Ak teda súd prvej inštancie považoval úver poskytnutý pôvodným žalobcom žalovanému v zmysle

zmluvy o úvere podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch za bezúročný
a bez poplatkov, dospel k správnemu právnemu záveru.

27. K odvolacím argumentom žalobcu tak odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové
zistenia týkajúce sa posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v nadväznosti na to

namietané nesprávne právne posúdenie veci, nie sú dôvodné. Súd prvej inštancie vyhodnotil obsah
pripojených listinných dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcej z
ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase konania pred súdom prvej inštancie
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, na základe čoho dospel k správnym skutkovým záverom. Rovnako
súd prvej inštancie zo skutkových zistení vyvodil správne právne závery, keď aplikoval správne právne

predpisy na zistený skutkový stav, ktoré aj správne ale interpretoval.

28. Správne preto súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 110,75 eur s
príslušenstvom ako rozdiel medzi žalobcom poskytnutou sumou úveru 466 eur a žalovaným zaplatenou
časťou istiny splátkami celkom v sume 355,25 eur, keďže poskytnutý spotrebiteľský úver sa pre absenciu

vyššie uvádzaných náležitostí podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vo zvyšnej časti v rozsahu sumy 109,95 eur s príslušenstvom
(rozdiel žalovanej sumy 220,70 eur a priznanej sumy 110,75 eur) je potom žaloba nedôvodná a v tejto
časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

29. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol,
rozhodol vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku,
vrátane závislého výroku o náhrade trov konania (odvolaním osobitne nenapadnutého), potvrdil.

30. Podľa § 204 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania
zo dňa 28.3.2014 odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu
ktorého smeruje.

31. Podľa § 57 Občianskeho súdneho poriadku účinného v čase podania odvolania zo dňa 28.3.2014 do

plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (ods. 1). Lehota
je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má
povinnosť ho doručiť (3).32. Podľa § 386 písm. a) Civilného sporového priadku odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo
podané oneskorene.

33. Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že napadnutý rozsudok bol právnej zástupkyni
pôvodného žalobcu doručený 20. februára 2014 (por. doručenku na č. l. 47). Zákonná 15-dňová lehota
na podanie odvolania tak tejto strane sporu, t. j. neskoršiemu odvolateľovi, začala plynúť nasledujúcim
dňom (21. februára 2014) a posledný deň takejto lehoty pripadol na 7. marec 2014. Pretože tento deň bol
piatok a bežný pracovný deň, 7. marec 2014 bol nielen posledným faktickým, ale zároveň i posledným

právnym dňom, kedy pôvodný žalobca mohol podať včasné odvolanie. Nebolo pritom rozhodné, či sa
pôvodný žalobca rozhodne využiť možnosť podania odvolania osobne priamo na súde, alebo odvolanie
zašle poštou, keďže z hľadiska zachovania lehoty na odvolanie sú totiž obe takéto možnosti zásadne
rovnocenné, ale len to, aby najneskôr v posledný deň určenej lehoty príslušné podanie bolo podané
priamo na súde alebo na poštovú prepravu. Práve táto podmienka však v prejednávanej veci vo vzťahu
k odvolaniu zo dňa 28.3.2014 nebola splnená, pretože žalobca odvolanie zo dňa 28.3.2014 podal na

poštovú prepravu až 31. marca 2014 (por. č. l. 52 spisu). Takéto odvolanie preto bolo oneskoreným.

34. Vzhľadom k tomu, že odvolanie zo dňa 28.3.2014 podal pôvodný žalobca oneskorene, odvolací súd
musel oneskorene takto podané odvolanie odmietnuť.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní úspešnému
žalovanému priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
osobitným uznesením po právoplatnom skončení veci.

36. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).