Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, March 13, 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/13/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6917010427
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6917010427.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. marca 2018 v senáte zloženom

z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov JUDr. Juraja Babjaka a JUDr. Jána Deáka, v tretnej
veci obžalovaného Z. Y., stíhaného pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1
písm.a/, b/ Tr. zák., konajúc o odvolaní obžalovaného voči rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota,
sp. zn. 3T/119/2017 zo dňa 11.01.2018, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 3 Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota
sp. zn. 3T/119/2017 z 11.01.2018 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por.

o d s u d z u j e

obžalovaného Z. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. C. XXX, okr. P. A., t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS
Banská Bystrica,

podľa § 208 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. a § 39 ods. 1, 3 písm. e) Tr. zák.

k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 1, 4 Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 3T/119/2017 zo dňa 11.01.2018 bol obžalovaný
Z. Y. uznaný vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, b/ Tr.
zák a to za skutok, ktorého sa dopustil tak, že základe, že
odo dňa 15.03.2017 do dňa 07.05.2017 v mieste svojho trvalého bydliska v obci G. C. č. p. XXX, okres

P. A., ale aj na iných miestach v okrese P. A. spôsoboval v triezvom stave a aj po požití alkoholických
nápojov fyzické a psychické utrpenie svojej družke Z. A., nar. XX.XX.XXXX v P. A. tým, že viackrát
do týždňa jej nadával do kuriev, vyhrážal sa jej zbitím, zabitím za pomoci sekery a príborového noža,
opakovane ju ťahal za vlasy, hodil ju o zem, dával jej facky po tvári, bil ju po chrbte, udrel ju poriskom
sekery ako aj šuflíkom po pravom ramene, vyháňal ju z bytu pod hrozbami zbitia a zabitia a poškodená
zo strachu utekala z bytu ku svojej sestre M. K., alebo ku svojej matke N. K.,
dňa 03.05.2017 vo večerných hodinách, chytil poškodenú Z. A. oboma rukami za vlasy a stiahol na zem,

ona ušla do kuchyne, kde ju následne udrel šuflíkom opäť po pravom ramene, kričal na ňu, že je kurva a
iné nadávky, načo poškodená Z. A. z bytu spoločne s deťmi ušla k svojej sestre M. K., - dňa 05.05.2017,
keď sa zdržiavala u svojej matky N. K., prišiel za Z. A., kde ju chytil za vlasy a dal jej dve facky,dňa 06.05.2017, keď sa vrátila domov na adresu G. C. č. p. XXX, okres P. A., spolu s dcérou C. Y. v
domnení, že Z. Y. nie je doma, ktorý sa následne domov vrátil a keď ich uvidel, tak im povedal, aby odišli
preč/ vzal sekeru, ktorou sa zahnal na poškodenú Z. A., následne Z. Y. poškodená strčila na zem, kde mu

sekerasrukyvypadla,Z.Y.vzaldorukypríborovýnôžapovedal,žeakneodídu,takichrozsekásekerou,
potom ich vyhnal z domu a poškodená odišla k svojej matke N. K., a týmto konaním u poškodenej Z.
A. a u jej detí vyvolával strach, Z. A. spôsoboval na tele zranenia a to modriny a škrabance, pričom
podla odborného lekárskeho vyjadrenia č. 43/2017 vypracovaného znalcom z odboru zdravotníctva a
farmácie, odvetvia chirurgie M.. Q. C., poškodená Z. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. C. č.

p. XXX po úderoch zo dňa 03.05.2017 utrpela zranenia a to pomliaždenie pravého ramena s väčšou
podkožnou krvnou podliatinou 10x6 cm, bez poškodenia hlbších štruktúr, s dobou liečenia 6 dní.
Za toto konanie ho okresný súd odsúdil podľa § 208 ods. 1 Tr.zák., § 36 písm.j Tr.zák., § 38 ods. 2, 3
Tr.zák. k trestu odňatia slobody v trvaní tri roky nepodmienečne a podľa § 48 ods. 1, 2 písm.b/ Tr.zák. ho
súd zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pokiaľ ide o otázku viny, je okresný súd presvedčený,
že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná najmä svedeckými výpoveďami M. K. a N. K.,
matkou poškodenej, ako aj výpoveďou poškodenej z prípravného konania.

Pokiaľ ide o otázku druhu a výmery trestu, tu okresný súd poukázal na predchádzajúce odsúdenia
obžalovaného,dospelkzáveru,žeajtrestnasamejdolnejhranicizákonomstanovenejtrestnejsadzbyje
pre obžalovaného postačujúci vzhľadom aj k tomu, že za obdobný trestný čin bol v roku 2005 potrestaný
nepodmienečným trestom odňatia slobody.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote cestou svojho obhajcu podal odvolanie obž. Z. Y..
V písomných dôvodoch odvolania v prvom rade poukázal na to, že si myslí, že okresný súd nerozhodol
vo veci správne a zákonne, keď z vykonaných dôkazov vyvodil nesprávne skutkové a právne závery. Je
toho názoru, že nie je dôvod veriť, že sa skutok stal tak, ako to opísala v obžalobe prokuratúra. Samotná
poškodená na hlavnom pojednávaní zmenila výpoveď a uvádzala, že nie je pravda, že by ju obžalovaný

ťahal za vlasy, fackoval, udala ho len z toho dôvodu, že sa bála, že ju obžalovaný udá, keďže ho udrela
pohárom po hlave, bála sa, že by jej zobrali jej deti, pravda je len to, že ju raz udrel šuflíkom, veľakrát
sa na neho naklamala, aj ona je žiarlivá, preto možno aj on žiarlil na ňu.

Ďalej obžalovaný poukázal aj na výsledky znaleckého dokazovania, kde znalci jednoznačne vylúčili, že

by u poškodenej išlo o syndróm týranej osoby. Z ďalších znaleckých posudkov vyplýva, že poškodená
netrpí postraumatickou stresovou poruchou a ani syndrómom týranej ženy a teda s poukazom na tieto
závery, nie je možné ustáliť jednoznačne vinu obžalovaného.

Je nepochybné podľa názoru obžalovaného, že výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch,

ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania, pričom
výpovede svedkov musia byť aspoň čiastočne pravdivé a malo by ich potvrdiť znalecké dokazovanie.
Podľa názoru obžalovaného a obhajcu v danom prípade neexistuje reťaz takých dôkazov, na základe
ktorých by bolo možné jednoznačne a bez akýchokoľvek pochybností ustáliť vinu obžalovaného.

Pokiaľ okresný súd pri uznaní viny vzal do úvahy to, že poškodená zmenila výpoveď v dôsledku jej zlej
ekonomickej situácie, ktorá nastala po vzatí obžalovaného do väzby, bola by táto úvaha správna, ale len
v prípade, ak by aj znalecké dokazovanie potvrdilo u poškodenej syndróm týranej osoby. Keďže však v
tomto prípade znalec toto vylúčil, je táto úvaha súdu nesprávna.

Z uvedeného dôvodu je preto podľa obhajoby nepochybné, že nebolo preukázané, že by sa obžalovaný
dopustil žalovanej trestnej činnosti a preto požiadal obhajca spolu s obžalovaným, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby oslobodil.

Krajský súd vo veci na podklade podaného odvolania vytýčil verejné zasadnutie, na ktoré bol riadne a

včas predvedený obž. Z. Y., ktorého výpoveď pretlmočila súdu prítomná tlmočníčka, prítomný bol jeho
obhajca, ako aj krajský prokurátor.Obhajca obžalovaného v celom rozsahu sa pridržiaval písomných dôvodov odvolania, dodal, že je toho
názoru, že maximálne mohlo ísť v konaní obžalovaného o prečin nebezpečného vyhrážania, pretože už
od začiatku obžalovaný uvádzal, že síce mal nejaké konflikty s poškodenou, ale neboli až také závažné,

čo v konečnom dôsledku potvrdila vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní aj táto poškodená. Preto
navrhol, aby bolo prvostupňové rozhodnutie okresného súdu zmenené a vyhovené bolo ich odvolaniu
v celom rozsahu.

Krajský súd prokurátor naopak uviedol, že považuje napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch

za správny a zákonný, pokiaľ ide o zmenenú výpoveď poškodenej, s touto sa dostatočným spôsobom
vysporiadal prvostupňový súd a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný vo svojej spontánnej výpovedi, ktorú pretlmočila tlmočníčka, uviedol, že medzi ním a
družkou dochádzalo k nedorozumeniam, hádali sa, avšak nikdy svoje deti nevyhodil von na ulicu, pokiaľ
bol v Nemecku, tak myslel na rôzne veci, avšak svoju ženu má rád, chce, aby ho súd pustil a sľubuje,

že v budúcnosti sa už ničoho podobného nedopustí.

KrajskýsúdvBanskejBystricipotomvzmysle§317ods.1Tr.por.preskúmalzákonnosťaodôvodnenosť
všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým podali procesné strany odvolanie a dospel k
záveru, že odvolanie obžalovaného Z. Y. je čiastočne dôvodné, ale z iných dôvodov, nie ako to on sám

uvádzal.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa na viacerých hlavných
pojednávaniach vykonal všetky dostupné a potrebné dôkazy na objasnenie skutkového stavu tak, aby
mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr.por. a tieto dôkazy aj správne vyhodnotil

jednotlivo, ako aj v ich súhrne tak, ako mu to ukladá ust. § 2 ods. 12 Tr.por.

Prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozsudku podrobne v súlade s § 168 ods. 1 Tr.por. vyložil,
ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, existenciu ktorých
skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného dokazovania za vylúčené alebo pochybné a

akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov najmä tých, ktoré si vzájomne odporovali.
Z odôvodnenia rozsudku je okrem podrobného opísania skutkových zistení, ktoré krajský súd počas
dokazovaniazistilzrejmé,akosaokresnýsúdvysporiadalnajmäsobhajobouobžalovanéhoZ.Y.aprečo
neuveril jeho obrane, že sa voči poškodenej nedopustil žiadneho protiprávneho konania. V tomto smere
naviac aj krajský súd poukazuje na rozpor medzi odvolacími závermi obhajoby uvedenými v odvolaní

a vyjadrením samotného obhajcu na verejnom zasadnutí, kedy pripustil určité protiprávne konanie zo
strany obžalovaného voči poškodenej.
Krajský súd v Banskej Bystrici za týchto okolností potom nemá žiadne pochybnosti o správnosti
skutkových zistení uvedených vo výroku napadnutého rozsudku, tieto zodpovedajú výsledkom
vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní a aj podľa nich je podľa názoru krajského súdu

nepochybne preukázané, že obžalovaný Z. Y. spôsoboval blízkej osobe fyzické utrpenie a psychické
utrpenie bitím, údermi, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré
ohrozovalo jej fyzické a psychické zdravie a bezdôvodným odopieraním oddychu, spánku a spania, čím
spáchal zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, b/ Tr.zák.

Za takýchto okolností potom správne postupoval okresný súd, keď z týchto dôvodov obžalovaného uznal
vinným zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/, b/ Tr.zák. a
vzhľadom k tomu, že už bol v minulosti za obdobný trestný čin obžalovaný právoplatne odsúdený,
správne mu uložil aj nepodmienečný trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o právne závery okresného súdu, v tomto smere musí krajský súd konštatovať, že skutkové

zistenia, ako aj právne posúdenie konania obžalovaného je podrobne a dostatočne presvedčivo
poukázané v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd nemá o týchto záveroch prvostupňového
súdu žiadne pochybnosti a preto si úvahy a závery súdu prvého stupňa v celom rozsahu osvojuje a v
podrobnostiach na ne odkazuje.
Keďže obžalovaný v odvolaní v podstate opakuje svoje obhajobné tvrdenia z priebehu celého hlavného

pojednávania, krajský súd konštatuje, že nie je jeho povinnosťou odôvodňovať svoje rozhodnutie v
takom rozsahu, že by sa mal vysporiadávať s každým argumentom obžalovaného, pretože v prípade,
ak potvrdzuje rozhodnutie prvostupňového súdu, môže sa obmedziť na prevzatie odôvodnenia súdu
nižšieho stupňa, ak to korešponduje s obhajovacími argumentmi obžalovaného v priebehu doterajšiehokonania. Vychádza to aj z rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva, resp. zo záverov Ústavného
súdu SR, najmä z rozhodnutia č. I ÚS 56/01.
Pokiaľ obžalovaný namietal, že samotná poškodená pred začatím hlavného pojednávania, resp. v

priebehu hlavného pojednávania zmenila výpovede a tvrdila, že si na obžalovaného všetko vymyslela
len zo strachu pred tým, aby nebola ona trestne stíhaná za protiprávne konanie voči obžalovanému a
naviac že nemajú dobré finančné prostriedky na živobytie ani ona, ani jej deti, v tomto smere krajský
súd poukazuje, že podobné správanie je u poškodených, či už žien alebo detí bežné, pojednávajú o
tom rôzne diela, najmä v tomto smere poukazuje krajský súd na publikáciu znalkyne doc. E.. M.. A.

Karkoškovej, PhD., z publikácie Obete sexuálneho zneužívania medzi nami. Z tejto ako aj z ďalších
publikácií je zrejmé, že obete sexuálneho násilia často s odstupom času aj pod vplyvom ťaživej finančnej
situácie sú ochotné prijať protiprávne správanie svojich partnerov len za účelom, aby sa ich zhoršená
finančná situácia , ktorá nastala po vzatí takéhoto páchateľ do väzby, zmenila a sú ochotné aj prijať
akékoľvek jeho protiprávne správanie len aby nastal lepší finančný stav ako doposiaľ. Obdobná situácia
je typická pre obete sexuálneho násilia, pričom neznamená, že každá obeť sexuálneho násilia musí

zároveň aj trpieť syndrómom týranej ženy. V tomto smere preto krajský súd sa nemohol stotožniť s
argumentáciou obhajoby o tom, že keď poškodená takýmto syndrómom netrpí, tak že sa zo strany
obžalovaného nič nestalo.
Naviac v tomto smere je potrebné poukázať na to, že obžalovaný už bol za obdobnú protiprávnu násilnú
trestnú činnosť voči poškodenej v minulosti právoplatne odsúdený, celý trest vykonal, to znamená, že

násilie voči poškodenej mu nebolo cudzie.
Pokiaľ však došlo k odsúdeniu obžalovaného a tomuto okresný súd uložil nepodmienečný trest odňatia
slobody vo výmere troch rokov, krajský súd je toho názoru, že už aj vzhľadom na intenzitu konania, ako
aj predchádzajúce odsúdenia sa javí byť tento trest neprimerane prísny, samotný obžalovaný pripustil
tak, ako je to zrejmé aj z tvrdenia jeho obhajcu na verejnom zasadnutí krajského súdu, určité protiprávne

konanie voči poškodenej, preto tieto okolnosti krajský súd zohľadnil a postupom podľa § 39 ods. 1, 3
písm.e/ Tr.por. znížil obžalovanému trest odňatia slobody pod zákonom stanovenú trestnú sadzbu tak,
že má za to, že aj trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov nepodmienečne je pre neho dostatočný,
keďžeajsámobžalovanýnaverejnomzasadnutíprehlásil,žeužsaobdobného konaniavočipoškodenej
nedopustí, chce s ňou žiť a chce s ňou riadne vychovávať deti.

Pokiaľ ide o výrok o výkone trestu odňatia slobody, tu je potrebné konštatovať, že krajský súd aj
tento výrok zmenil. Zodpovedá zákonu rozhodnutie okresného súdu ak obžalovaného pre výkon trestu
odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, keďže z posledného
výkonu trestu odňatia slobody bol obžalovaný prepustený 13.04.2007 a trestnej činnosti, za ktorú je v
súčasnosti stíhaný, sa dopustil v marci až máji 2017. Tu je však potrebné povedať, že bez 4 mesiacov

by obžalovaný fakticky 10 rokov nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ktorú skutočnosť potom krajský
súd vzal do úvahy a musel sa s ňou vysporiadať tak, že považoval lehotu 10 rokov pre vykonanie trestu
za dostatočnú a preto cez odstavec 4 § 48 Tr.zák. ako výnimočné ustanovenie rozhodol, že obžalovaný
vykoná uložený trest odňatia slobody v ústave na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, keď
je toho názoru, že aj takýto výkon trestu bude dostatočný na jeho nápravu a prevýchovu.

Z týchto dôvodov preto, keď sa krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.