Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 13, 2016

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 6Cpr/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615206790
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Ondrejáková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2016:1615206790.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky rozhodol sudkyňou JUDr. Katarínou Ondrejákovou v právnej veci žalobcu: E. proti

odporcovi: Springer Slovakia s. r. o. so sídlom ul. 1. mája 12/101, Malacky, IČO: 43 844 405, zastúpený
advokátom JUDr. Samuelom Baránikom, AK Podjavorinskej 7, Bratislava o 1.085,- Eur

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 300,- Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanému súd p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 44,70% trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa svojím návrhom zo dňa 14.04.2015 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 1.085,- Eur a na úhradu trov konania. Svoj návrh zdôvodnil tým, že so
žalovaným uzavrel pracovnú zmluvu počnúc dnom 14.03.2011, pričom pracovný pomer bol ukončený ku
dňu 26.07.2013. V zmysle predmetnej pracovnej zmluvy žalobca vykonával pre žalovaného pridelenú
prácu za čo mu vznikol nárok na výplatu dohodnutej mzdy v jej celosti. žalovaný si svoju zákonnú
povinnosť riadne nesplnil, keďže žalobcovi strhával z príjmu aj položku s označením „záloha" počnúc
mesiacom 06/2011 do 07/2013 vždy po 25,- Eur mesačne s výnimkou mesiaca 07/2011 v sume 35,- €,
mesiac 11/2011 v sume 50,- €, mesiaca 02/2013 v sume 125,- Eur, mesiaca 03/2013 v sume 175,- Eur,

mesiaca 04/2013 v sume 175,- Eur. Celkovo takto žalobcovi žalovaný zrazil zo mzdy sumu 1.085,- Eur.
Žalobca listom zo dňa 18.12.2013 vyzval žalovaného na úhradu tejto zrazenej sumy. Žalovaný listom zo
dňa 17.04.2014 uviedol, že strhávaná „záloha" má byť nájomné za pracovné pomôcky - odevy. Žalobca
o takejto dohode nemá vedomosť.

2.
Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3.
Žalobca sa na pojednávanie nedostavil napriek riadnemu predvolaniu, svoju neúčasť
neospravedlnil, preto súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP) pojednával a vec
rozhodol v jeho neprítomnosti.

4.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s pracovnou zmluvou žalobcu, interným predpisom

žalovaného č. 2/2011, vyúčtovaním mzdy za obdobie od 03/2011 72013, zápočtovým listom, výzvou
na úhradu pohľadávky, odpoveďou žalovaného na výzvu sisom a zistil nasledovný skutkový stav.

5.Podľa pracovnej zmluvy žalobca pracoval u žalovaného ako vodič od 14.03.2011 s miestom výkonu
práce P., s dohodnutou mzdou 800,- Eur. Pracovný pomer bol ukončený dňom 27.07.2013.

6.
Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobcovi v mesiacoch 6/2011 až 7/2013 strhával zo mzdy
žalobcu nasledovné sumy: v 6/2011 - 25 Eur - fixná záloha, 7/2011 - 35,- Eur fixná záloha + 10,- Eur
znečistenie, v 8/2011 - 25 Eur - fixná záloha, v 9/2011 - 25 Eur - fixná záloha, v 10/2011 - 25 Eur - fixná
záloha, v 11/2011 - 50 Eur - fixná záloha + 25 Eur za poškodenie a znečistenie, v 12/2011 - 25 Eur -

fixná záloha, v 1/2012 - 25 Eur - fixná záloha, v 2/2012 - 25 Eur - fixná záloha, v 3/2012 - 25 Eur - fixná
záloha, v 4/2012 - 25 Eur - fixná záloha, v 5/2012 - 25 Eur - fixná záloha, v 6/2012 - 25 Eur - fixná záloha,
v 7/2012 - 25 Eur - fixná záloha, v 8/2012 - 25 Eur - fixná záloha, v 9/2012 - 25 Eur - fixná záloha, v
10/2012 - 25 Eur - fixná záloha, v 11/2012 - 25 Eur - fixná záloha, v 12/2012 - 25 Eur - fixná záloha,
v 1/2013 - 25 Eur - fixná záloha, v 2/2013 - 125 Eur - fixná záloha + náhrada škody na kamióne 100
Eur, v 3/2013 - 175 Eur - fixná záloha + náhrada škody na kamióne 150 Eur, v 4/2013 - 175 Eur - fixná

záloha + náhrada škody na kamióne 150 Eur, v 5/2013 - 25 Eur - fixná záloha, v 6/2013 - 25 Eur - fixná
záloha a v 7/2013 - 25 Eur - fixná záloha.
K strhávaniu položky označenej ako „bežná fixná záloha“ dochádzalo na základe interného predpisu
žalovaného číslo 2/2011. O jeho znení boli oboznámení všetci zamestnanci, ktorí ku dňu prijatia
internéhopredpisubolivpracovnompomereužalovanéhoažalobcabol sjehoznenímoboznámený

pri prijímaní do zamestnania, čo je uvedené v bode 7.2 pracovnej zmluvy zo dňa 14.3.2011. Pokiaľ by
žalobca s uvedenými interným predpisom zamestnávateľa pri prijímaní do zamestnania nesúhlasil, danú
prácu by nedostal. Preto s uplatnením nároku žalobca čakal „takticky“ až do skončenia pracovného
pomeru, pretože sa ďalej zrejme necítil byť ďalej viazaný internými predpismi žalovaného, avšak si je
vedomý, že s nimi pri prijímaní do zamestnania súhlasil. Okrem toho o tejto skutočnosti vedel vždy z

výplatnej pásky za jednotlivé mesiace, ktoré preberal. Pokiaľ pri mesiacoch 7/2011 a 11/2011 došlo k
zvýšeniu fixnej zálohy, išlo o postup zamestnávateľa podľa bodu 4 interného predpisu a to o zvýšenie
zálohy za stratu či poškodenie pracovných odevov.

7.

Čo do uplatneného nároku za mesiace počnúc júnom 2011 až do marca 2013 žalovaný podal námietku
premlčania a to v časti uplatneného nároku v sume 835,- Eur z dôvodu uplynutia premlčacej doby na
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

8.

Právny zástupca žalobcu poukázal na pracovnú zmluvu, podľa ktorej v bode 7.2 žalob-
ca ako zamestnanec potvrdil, že je oboznámený s vnútornými predpismi zamestnávateľa na zaistenie
bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a podobne. V rámci tohto bodu išlo o vnútorný interný predpis
žalovaného č. 2/2011, podľa ktorého sa u žalovaného používali ochranné pracovné pomôcky, a to 3 sety
v zložení pracovné nohavice, tričko, pracovná bunda, plus rukavice, protihlukové pomôcky, prípadne

iné pomôcky, ktoré žalovaný poskytoval
zamestnancom s tým, že zamestnanci si už nemuseli zabezpečovať žiadne pracovné odevy.
Za poskytnutie pracovného odevu si žalovaný účtoval zálohu 25,- Eur mesačne. Všetci zamestnanci
mali vedomosť o tomto tzv. nájomnom a pri nástupe do zamestnania boli o uhrádzaní tejto sumy
oboznámení. Vyplýva to jednak z výplatných pások žalovaného a z interného predpisu. Žalobca pracoval

u žalovaného v lome ako vodič nákladného vozidla a pracoval v hluku. Z toho dôvodu používal tieto
ochranné pracovné pomôcky. Pracovný odev sa šil špeciálne pre každého zamestnanca a trvalo
nejakú dobu, kým žalobcovi ušili tento pracovný odev, ktorý bol špeciálne hrubý a bezpečný a zároveň
priedušný. Z toho dôvodu prvý krát bola strhnutá záloha 25,- Eur až za mesiac jún 2011. Išlo o pracovný
odev s logom firmy a v mierach samotného zamestnanca. Keďže žalobca si uplatňuje sumu 1.085,-

Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo na strane žalovaného, uplatnil žalovaný námietku
premlčania od mesiaca jún 2011 do februára 2013 a zároveň nesúhlasil
s uplatnenou pohľadávkou od mesiaca marec 2013 vo výške 25,- Eur mesačne. Žalovaný v mesiaci
február, marec a apríl 2013 strhol zo mzdy žalobcu aj čiastku 400,- Eur, ktorú mu strhol ako náhradu
za škodu, ktorú spôsobil žalobca na pneumatikách nákladného vozidla. Túto náhradu škody žalovaný

nespísal, neprerokoval a nemá žiadnym spôsobom zdokumentovanú a išlo len o ústnu dohodu
žalovaného so žalobcom o tom, že žalovaný si strhne zo mzdy túto sumu. Z toho dôvodu žalovaný
súhlasil s uplatnenou čiastkou 300,- Eur, ktorá bola žalobcovi odpočítaná zo mzdy za mesiac marec a
apríl 2013 a ktorú sumu je ochotný žalovaný žalobcovi zaplatiť. V zostatku výšky škody, ktorú si žalovanýstrhol v mesiaci február 2013 v sume 100,- Eur si taktiež uplatnil námietku premlčania. Zároveň si uplatnil
pomernú náhradu trov konania.

9.
Z inertného predpisu žalovaného č. 2/2011 zo dňa 04.03.2011 vyplýva záväzok žalovaného v záujme
zvýšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zabezpečiť zamestnancom nevyhnutné ochranné
pracovné pomôcky (odsek 1.), za ktoré sú považované 3 sety pracovných odevov (v zložení jedného
setu pracovné nohavice, tričko a pracovná bunda), rukavice, protihlukové pomôcky, prípadne ďalšie

podľa rozhodnutia zamestnávateľa (odsek 2.). Podľa odseku 3. je zamestnávateľ podľa tohto interného
predpisu oprávnený strhávať zamestnancom sumu najmenej 25 Eur ako fixnú zálohu. Podľa bodu 4.
predpisu v prípade, ak dôjde k strate alebo poškodeniu pracovných pomôcok, môže sa suma podľa
odseku 3. zvýšiť najviac na dvojnásobok a to iba v prípade mesiaca, ktorý bezprostredne nasledoval po
mesiaci, kedy sa zamestnávateľ dozvedel o takejto strate alebo poškodení.

10.
Z jednotlivých mesačných vyúčtovaní mzdy (výplatné pásky) mal súd preukázané, že žalovaný od júna
2011 do júla 2013 strhával žalobcovi zo mzdy pravidelne mesačne sumu 25,- Eur ako zálohu, z toho
v mesiaci 7/2011 strhol sumu 35,- Eur, v mesiaci 11/2011 sumu 50,- Eur. Okrem toho v mesiaci február
2013 strhol žalovaný žalobcovi zo mzdy sumu 100,- Eur a v mesiacoch 3/2011 a 4/2011 po á 150,- Eur

ako náhradu škody.

11.
Podľa§118ods.1Zákonníka práce zamestnávateľje povinný poskytovať zamestnancovizavykonanú
prácu mzdu.

12.
Podľa § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného obohatí, musí obohatenie vydať.

13.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový pro-spech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho úkonu,
ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14.

Podľa § 179 ods. 1 Zákonníka práce zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu
spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnacovo zavinenie okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.

15.

Medzi stranami bolo nesporné, že žalobca pracoval u žalovaného podľa uzavretej pracovnej zmluvy
ako vodič nákladného vozidla (kamiónu) od marca 2011 do júla 2013 za dohodnutú mzdu 800,-
Eur mesačne. Podľa bodu 7.2 pracovnej zmluvy žalobca potvrdil svojím podpisom v pracovnej zmluve,
že sa bol oboznámený s vnútornými predpismi žalovaného na zabezpečenie bezpečnosti a ochrany
zdravia pri práci. Súd mal taktiež preukázané, že u žalovaného existoval interný predpis, podľa ktorého

žalovaný zabezpečoval pre svojich zamestnancov nevyhnutné ochranné pracovné pomôcky - pracovné
odevy, ktoré sa šili na mieru zamestnanca, za čo bol oprávnený strhávať zamestnancovi fixne zálohu
vo výške 25,- Eur mesačne, v prípade straty alebo poškodenia pracovných pomôcok až do výšky 50,-
Eur. Žalovaný od júna 2011 strhával žalobcovi zo mzdy pravidelne mesačne sumu 25,- Eur až do
apríla 2013, z toho v mesiaci 7/2011 strhol sumu 35,- Eur a v mesiaci 11/2011 sumu 50,- Eur ako fixnú

zálohu. Okrem toho v mesiaci február 2013 strhol žalobcovi sumu 100,- Eur, v mesiaci marec 2013 sumu
150,- Eur a v mesiaci apríl 2011 sumu 150,- Eur, spolu sumu 400,- Eur ako náhradu škody spôsobenej
na pneumatikách kamiónu, na ktorom žalobca jazdil. Keďže žalovaný podal námietku premlčania na
uplatnenú pohľadávku za obdobie od júna 2011 do februára 2013 vrátane v sume 660,- Eur,
súd k podanej námietke zaujatosti prihliadol, keďže mal za to, že právo na uplatnenie tejto sumy za

uvedené obdobie je premlčané. Zo žaloby je zrejmé, že žalobca si uplatnenú pohľadávku uplatnil titulom
bezdôvodného obohatenia a to plnením bez právneho dôvodu, resp. titulom náhrady škody 100,- Eur
v mesiaci február 2013, pri ktorých plynie premlčacia lehota dva roky. Keďže žalobca podal žalobu dňa
14.04.2015, je pohľadávka uplatnená za obdobie do 14.04.2013 premlčaná (2 roky). Súd preto v tejtočasti žalobu žalobcu zamietol. V ďalšom mal súd preukázané, že žalovaný si oprávnene za obdobie
marec 2013 až júl 2013 strhol zo mzdy fixnú zálohu po 25,- Eur mesačne a to v súlade s interným
predpisom č. 2/2011 za poskytnutý ochranný pracovný odev. Preto sú aj v tejto časti žalobu žalobcu

zamietol. Súd priznal žalobcovi uplatnenú náhradu škody v sume 300,- Eur (dvakrát po 150,- Eur), ktorú
si žalovaný strhol zo mzdy žalobcu v mesiaci marec a apríl 2013 neoprávnene, keďže vznik tejto škody
a ani zavinenie žalobcu za túto škodu v konaní nepreukázal. Žalovaný sám potvrdil, že túto uplatnenú
pohľadávku je ochotný žalobcovi uhradiť. Preto súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 300,-
Eur ako náhrady škody, ktorú si žalovaný neoprávnene strhol zo mzdy.

16.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

17.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

18.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní

o náhrade trov konania súd vychádzal z uplatnenej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy
1.085,- Eur. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 300,- Eur, t. j. 27,35%, v časti o zaplatenie
sumy 785,- Eur bol úspešný žalovaný, t. j. 72,35% (neúspech žalobcu je úspechom žalovaného) teda
žalovaný bol úspešný v pomernej časti 44,70 % (72,35 % - 27, 65%). Súd potom priznal žalovanému
v tejto výške náhradu trov konania.

19.
O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č . 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).