Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, November 30, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/94/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814200643
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8814200643.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Mareka Kohúta
a JUDr. Jozefa Škraba v právnej veci žalobcu vendue, a.s., Neklanova 152/44, Praha 2 - Vyšehrad,
Česká republika, IČ: 28062256, zastúpený JUDr. Zuzanou Stavrovskou, advokátkou AK v Bratislave,
Lamačská cesta 3, proti žalovanej K. T., nar. X.XX.XXXX, bývajúca vo U. W. M., L. X.Y. Q., toho času
na neznámom mieste, zastúpená opatrovníčkou X. I., súdnou tajomníčkou Okresného súdu U. W. M., o

zaplatenie 6.192,41 Kč s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou
č.k. 7C/161/2014-83 zo dňa 28.1.2015 takto

r o z h o d o l :

Ruší rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podaným návrhom domáhal na žalovanej

zaplatenia sumy 6.192,41 Kč s úrokom z omeškania vo výške 25 % ročne zo sumy 4.799,- Kč od
1.4.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedol, že žalovaná sa stala dlžníčkou žalobcu
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 31.3.2011, ktorú žalobca uzavrel s pôvodným
veriteľom žalovanej Č. L., E..L... Oznámenie o postúpení pohľadávok bolo žalovanej zaslané doručeným
listom zo dňa 3.5.2011. Informácia o tom, kedy bolo žalovanej doručené oznámenie o postúpení
pohľadávky a či ju fakticky prevzala, nebolo žalobcovi známe, nakoľko toto bolo zaslané bez doručenky

s návratkou. Právny predchodca žalobcu Č. L.E., E..L.. uzavrela so žalovanou dňa 20.1.2004 Zmluvu
o sporožírovom účte - Osobný účet Č. L.Ľ., E..L.. a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb (ďalej
len Zmluva o sporožírovom účte). Žalovaná v priebehu roka 2009 zrealizovala výbery z bankomatu a
iné platby, čím na jej účte aj zúčtovaním poplatkov a úrokov, vznikol ku dňu 1.2.2010 debetný zostatok.
Č. L., E..L.. ako pôvodný veriteľ žalovanú niekoľkokrát vyzývala na zaplatenie dlhu, avšak márne.
Listom zo dňa 3.2.2010 vypovedala Č. L., E..L.., zmluvu o účte a o službách súvisiacich s účtom a

vyzvala k zaplateniu nepovoleného debetného zostatku na sporožírovom účte, pričom v uvedenom
liste oznámila zročnosť celej pohľadávky na sporožírovom účte dňom 3.2.2010. Dlžná suma k tomuto
dňu bola 2.050,44 Kč, a pozostávala zo sumy nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.936,-
Kč, sumy sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 114,44 Kč. Nepovolený debetný
zostatok bol úročený sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 %. Dňom zročnosti
pohľadávky bola táto prevedená na evidenčný účet pohľadávok a je ďalej evidovaná pod ID číslom

4303847813. Vyhlásenie zročnosti bolo vykonané v súlade s bodom 16.8 c) VOP, podľa ktorého sa
oznámenie o zosplatnení pohľadávky zasiela najneskôr v deň jej realizácie. Od tohto dátumu je teda v
súlade s vyššie uvedenými ustanovenými Všeobecných obchodných podmienok požadovaný sankčný
rok za nepovolené prečerpanie účtu z celej sumy vo výške 25 %. Žalovaná sa v zmluve zaviazala
disponovať iba s finančnými prostriedkami, ktoré má na účte a udržiavať na účte dostatok prostriedkov
na krytie všetkých svojich platieb v súvislosti s vedením účtu a ďalších bankových poplatkov. Pre prípad,

že by na účte nebol dostatok finančných prostriedkov k uhradeniu bankových poplatkov bola banka
oprávnená prostriedky z účtu odpísať i pokiaľ by týmto krokom došlo k prekročeniu zostatku na účte domínusu (nepovoleného debetu). Vzhľadom na to, že žalovaná nemala na sporožírovom účte povolený
debetný zostatok, ani jej nebol povolený kontokorent, bol nepovolený debetný zostatok na účte odo
dňa jeho vzniku úročený úrokovou sadzbou 25 % podľa oznámenia Č. L., E..L.. o úrokových sadzbách

pre nepovolený debetný zostatok. Žalovaná suma bola tvorená sumou istiny vo výške 4.799,- Kč, čo
predstavuje sumu, o ktorú bol účet prečerpaný, ďalej riadny úrok z bežného účtu vo výške 0,- Kč od doby
čerpania úveru do doby splatnosti pohľadávky a sankčným úrokom za nepovolené prečerpanie účtu za
dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov na účte, ktorý ku dňu účinnosti Zmluvy o
postúpení pohľadávok ku dňu 1.4.2011 predstavujú 1.393,41 Kč. Žalobca požadoval ako príslušenstvo

žalovanej pohľadávky sankčný úrok za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 25 % p.a. zo sumy 4.799,-
Kč, a to od 1.4.2011 do zaplatenia.

2. Z dôvodu neznámeho pobytu žalovanej súd jej ustanovil opatrovníka na zastupovanie v konaní, ktorý
vzniesol námietku premlčania.

3. Žalobca, ako aj právny predchodca žalobcu má sídlo na území Českej republiky a žalovaná na území
Slovenskej republiky. Ide o konanie s cudzím prvkom, preto musel súd vyriešiť otázku právomoci súdov
Slovenskej republiky na konanie v tejto veci a tiež, aký právny poriadok má byť použitý na posúdenie
žalobou uplatneného nároku. Súd preto skôr ako začal konať vo veci samej musel sa vysporiadať
s otázkou svojej právomoci a za podmienky zistenia právomoci a príslušnosti ako nevyhnutných

podmienokkonaniapodľa§103anasl.vspojenívspojenís§7a§84anasl.O.s.p..Slovenskárepublika
a Česká republika sú členskými štátmi Európskej únie viazanými zmluvou o založení Európskeho
spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré ako členské štáty sa vzťahuje nariadenie
Rady (ES) č. 44/2001 z 22.12.2000 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a
obchodných veciach. V tejto súvislosti súd citoval čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 3 ods. 1 a čl. 16 ods. 2 s tým,

že spotrebiteľ môže žalovať druhého účastníka zmluva buď na súdoch členského štátu, v ktorom má
tentoúčastníkbydliskoalebonasúdochpodľamiestabydliskaspotrebiteľa.Druhýúčastníkzmluvymôže
žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko (článok 16, bod 1,
2 nariadenia). Žalovaná má bydlisko na území Slovenskej republiky, preto v súlade s vyššie citovaným
ustanovením nariadenia Rady je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie v tejto veci.

Vychádzajúc z obsahu zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi, vrátane všeobecných obchodných
podmienok žalobcu, a to čl. 41 VOP účastníci ako rozhodné hmotné právo pre svoj právny vzťah
zvolili právny poriadok Českej republiky. Na základe uvedeného preto súd pri posudzovaní záväzkového
právneho vzťahu medzi účastníkmi konania vychádzal z českého právneho poriadku.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav, podľa ktorého dňa 20.1.2004 uzatvorila
žalovaná s právnym predchodcom navrhovateľa Č. L., E..L.. Zmluvu o sporožírovom účte. Podľa čl.
1 Zmluvy o sporožírovom účte, banka sa zaväzuje zriadiť odo dňa 20.1.2004 majiteľovi sporožírový
účet, ktorý bude vedený v českých korunách. Podľa čl. 2 Zmluvy o sporožírovom účte, majiteľ účtu a
banka sa dohodli, že peňažné prostriedky na účte budú úročené ročnou úrokovou sadzbou stanovenou

a vyhlásené bankou v Oznámení Č. L., E..L... Podľa čl. 4 Zmluvy o sporožírovom účte, majiteľ účtu
je povinný platiť banke ceny za služby poskytované bankou podľa sadzobníka Č. L. pre bankové
obchody platné v deň vykonania poplatkovaného úkonu. Podľa čl. 6, 7 Zmluvy o sporožírovom účte,
ostatné práva a povinnosti zmluvných strán touto zmluvou výslovne neupravené sa riadia platnými
Všeobecnými obchodnými podmienkami Č. L.Ř., E..L.., ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy.

Majiteľ účtu prehlasuje, že mu je známy obsah VOP a že s nimi bez výhrad súhlasí. Podľa čl. 10 bod
10.6 VOP, klient udržuje na platobnom účte peňažné prostriedky v takej výške, aby postačovali ku
krytiu platobných transakcií podľa jeho príkazov a ku krytiu jeho záväzkov voči banke vyplývajúcich
zo zmluvy a platobnom účte a súčasne neklesli pod výšku minimálneho zostatku stanoveného pre
takýto platobný účet, bankou. Podľa čl. 10 bodu 10.7 VOP banka odpisuje peňažné prostriedky z

príslušného platobného účtu na základe platobného príkazu klienta alebo z dôvodov uvedených v bode
10.2 VOP. Banka taktiež odpisuje z platobného účtu klienta peňažné prostriedky vo vyšších platobných
transakciách, ktorá boli prevedené prostredníctvom šeku vystaveného k príslušnému platobnému účtu
alebo odpísané v súlade s klientovým súhlasom k inkasu. Banka je oprávnená na základe požiadavky
príjemcu platby/inkasnej spoločnosti a v záujme zachovania plynulého prevedenia trvalých príkazov k

úhrade a súhlasu s inkasom predaných klientom previesť hromadnú zmenu bankového spojenia účtu
príjemcutaktiežiďalšíchidentifikačnýchúdajovplatby.Pokiaľniejedojednanéinak,bankaniejepovinná
previesť platobný príkaz klienta, ak nie je na platobnom účte dostatok peňažných prostriedkov. Ak tak
napriek tomu urobí a klientovi tak vznikne debetný zostatok na platobnom účte, je banka oprávnenávyrovnať tento debetný zostatok z prostriedkov došlých na platobný účet i bez ďalšieho príkazu klienta.
Ak vzniknutý debetný zostatok nie je možné vyrovnať týmto spôsobom, je klient povinný tento debetný
zostatok vyrovnať na prvé požiadanie banky. Podľa čl. 11 bodu 11.2 VOP banka je oprávnená vypovedať

zmluvu o platobnom účte písomne i bez uvedenie dôvodu. Výpovedná doba začína bežať odo dňa
doručenia výpovede klientovi a končí posledným dňom druhého kalendárneho mesiaca, nasledujúceho
po mesiaci, v ktorom bola výpoveď doručená klientovi. Výpoveď zmluvy o platobnom účte banka zasiela
na adresu trvalého pobytu/sídla klienta. V prípadoch zvláštnych zreteľov hodných je banka oprávnená
využiť aj inú jej dostupnú adresu klienta. Podľa čl. 11 bodu 11.5 VOP, od zmluvy o platobnom účte

je možné odstúpiť v prípadoch podstatného porušenia zmluvných povinností. Za podstatné porušenie
zmluvných povinností klientom sa považuje najmä nepovolené prečerpanie peňažných prostriedkov na
platobnom účte klientom alebo omeškanie klienta s úhradou cien.

5. Zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi právnym predchodcom žalobcu ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom dňa 31.3.2011 a prílohou č. 1, ktorú tvorí zoznam postúpených pohľadávok

mal súd za preukázané, že žalovaná pohľadávka bola postúpená na žalobcu. Podľa výpisu účtu
žalovanej na čl. 35 až 39 posledný úkon bol uskutočnený dňa 8.10.2009 vo výške 3.073,60 Kč - úhrada
exekúcie, z ktorého je zrejmý prehľad pohybov na účte. Ku dňu 31.1.2010 dlhovala žalovaná žalobcovi
sumu 1.149,50 Kč. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 14.5.2014 uviedol, že právny predchodca Č.
L., E..L.., uzavrela so žalovanou dňa 20.1.2004 Zmluvu o sporožírovom účte - Osobný účet Č. L., E..L..

a o poskytovaní súvisiacich produktov a služieb. Žalovanej nebolo poskytnuté povolené prečerpanie
účtu. Prečerpanie bolo spôsobené tým, že žalovaná nemala na účte dostatok finančných prostriedkov
na úhradu bankových poplatkov nakoľko dňa 8.10.2009 bola na účte zrealizovaná exekúcia a žalovaná
viac na účte nezrealizovala žiadne kreditné operácie. Podľa bodu 10.6 VOP žalovaná bola povinná na
účte dodržiavať minimálny zostatok a dostatok finančných prostriedkov na kryte platobných transakcií.

Podľa zmluvy sa žalovaná zaviazal platiť v banke ceny za služby a produkty podľa sadzobníka. Debetný
zostatok pretrvával až do vypovedania zmluvy. Tento vznikol z dôvodu pravidelného účtovania poplatkov
za vedenie účtu v sume 20,- Kč, prípravy výpisu v sume 45,- Kč, poštovného 9,50 Kč, vyhotovenie výpisu
z účtu 5,- Kč a poštovných poplatkov v sume 9,50 Kč. Zároveň boli účtované aj poplatky za tri upomienky
po 300,- Kč. Vo výpise za mesiac február 2010 sú vyčíslené úroky z nepovoleného debetu v sume 114,44

Kč ku dňu uzatvorenia účtu 3.2.2010. Za nepovolené prečerpanie účtu si banka úročila nepovolený
debetný zostatok sankčným úrokom vo výške 25 % p.a. podľa VOP. V prípade prečerpania účtu bol
medzi účastníkmi dohodnutý sankčný úrok z omeškania vo výške 25 % ročne plynúci od dátumu prvého
prečerpania sumy do nepovoleného debetu, prípadne zročnosti dlhu, a to v súlade s bodom 10.9 VOP
a oznámenia. Listom zo dňa 2.3.2010 vypovedal žalobca zmluvu o účte a vyzval žalovanú k zaplateniu

nepovoleného debetného zostatku, pričom dňom 3.2.2010 vyhlásil zročnosť pohľadávky. Dlžná suma k
tomuto dňu bola 2.050,44 Kč a skladala sa z nepovoleného debetného zostatku vo výške 1.936,- Kč,
sankčného úroku za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 114,44 Kč. Ďalej v dôvodoch rozhodnutia
súd citoval ustanovenie § 708 ods. 1, § 710, § 497, § 502, § 369 ods. 1 Obchodního zákonníka, ďalej
ustanovenie § 155 ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 261 ods. 3 písm. d) Obchodního zákonníka, ďalej

ustanovenie § 52 ods.1, § 55 ods. 1, § 517 ods. 1, 2 Občanského zákonníka, § 1 Nariadenia vlády Českej
republiky č. 142/1994 Zb., ďalej citoval § 262 ods. 4 Obchodního zákonníka, podľa ktorého vo vzťahoch
vo vzťahoch podľa § 261 alebo podriadených Obchodnímu zákonníku dohodou podľa odstavca 1 sa
použijú, pokiaľ z tohto zákona alebo osobitných právnych predpisov nevyplýva niečo iné ustanovenia
tejto zmluvy na obe strany; ustanovenia Občanského zákonníka alebo osobitných právnych predpisov o

spotrebiteľských zmluvách, adhéznych zmluvách, zneužívajúcich klauzúl a iné ustanovenia smerujúce
k ochrane spotrebiteľa je však treba použiť vždy, ak je to v prospech zmluvnej strany, ktorá nie je
podnikateľom. Zmluvná strana, ktorá nie je podnikateľom, nesie zodpovednosť za porušenie povinností
z týchto vzťahov podľa Občanského zákonníku a na jej spoločné záväzky sa použijú ustanovenia
Občanského zákonníku. Súd v tejto súvislosti potom citoval ustanovenie § 387 ods. 1 a ods. 2

Obchodníhozákonníku,ustanovenie§388ods.1Obchodníhozákonníka,§100Občanskehozákonníka
a § 101 Občanského zákonníka. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že
medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzavretá zmluva o osobnom účte, z ktorej
vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávky, ktoré postúpenie
bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami Občanského zákoníka, a preto má súd za to, že

je daná aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní. Súd v danej súvislosti poukázal aj na skutočnosť,
že Česká republika, ktorej právnym poriadkom sa daný právny vzťah spravuje, ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebododávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

Žalovaná je v právnom vzťahu so žalobcom ako spotrebiteľ, keďže uzavrela zmluvu o osobnom účte,
obsah ktorej bol daný pôvodným veriteľom bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu. Všetky
režimy a opatrenia určené na ochranu spotrebiteľov platia bez ohľadu na typ štandardnej formulárovej
zmluvy, a teda platia aj vo vzťahu k zmluvám o bežnom účte ako tzv. absolútnym obchodno-právnym
vzťahom. V predmetnej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá je regulovaná osobitnou právnou úpravou

a ustanoveniami Občanskeho zákoníka. V prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých inštitútov
súkromného práva je dôvodné aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské
právo. Základ vnútroštátnej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa v Českej republike predstavuje ust. §
52 a nasl.. Prípadné použitie nevýhodnejšieho podnikateľského práva na spotrebiteľský právny vzťah, a
to aj pokiaľ ide o otázku premlčania, predstavuje zhoršenie postavenia spotrebiteľa. Keďže opatrovník
žalovanej vzniesol námietku premlčania, súd sa zaoberal touto námietkou a uviedol, že čo sa týka

začiatku plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ktorá pre daný vzťah prichádza do úvahy v
zmysle § 101 Občanskeho zákonníka, a ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V
prejednávanej sa žalobca prvýkrát mohol domáhať od žalovanej plnenia najneskôr dňom nasledujúcim
po vypovedaní zmluvy. Zmluva bola vypovedaná listom zo dňa 3.2.2010 a účinnosť nadobudla k
poslednému dňu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bolo doručená

výzva. Žalobca nepredložil súdu doručenie tejto výpovede, ale v návrhu uviedol, že zročnosť nastala
dňa 3.2.2010, a teda dňom 4.2.2010 bola žalovaná v omeškaní. Všeobecná 3-ročná premlčacia lehota
uplynula dňom 4.2.2013. Keďže žalobný návrh bol doručený súdu 29.1.2014, je žalobcom uplatnený
nárok nárokom uplatneným po uplynutí všeobecnej 3-ročnej premlčacej lehoty, apreto súd návrh v celom
rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..

6.Protitomutorozsudkupodalžalobcavčasodvolaniezdôvodu§205ods.2písm.d)O.s.p.,tedažesúd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a tiež podľa
§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V odvolaní zdôraznil, že žalobca sa so žalovanou nedohodol na poskytnutí prečerpania

finančných prostriedkov na bankovom účte a prečerpanie bolo spôsobené tým, že žalovaná nemala
na účte dostatok finančných prostriedkov na úhradu bankových poplatkov, nakoľko dňa 8.10.2009 bola
na účte zrealizovaná exekúcia a žalovaná viac na účte nezrealizovala žiadne kreditné operácie. Ako
vyplýva zo zmluvných dojednaní a zo znenia všeobecných obchodných podmienok Č. L., E..L.., ktorými
sa tento zmluvný vzťah riadi podľa bodu 9 Zmluvou o sporožírovou účte. Právny vzťah medzi klientom a

bankouupravenýVšeobecnýmiobchodnýmipodmienkamisariadiprávnymporiadkomČeskejrepubliky.
VtomtokontextežalobcapoukázalnarozhodnutieNajvyššiehosúduČeskejrepubliky32Cdo/3337/2010
a uznesenie Krajského súdu v Českých Budějoviciach sp.zn. 5Co/1706/2010, podľa ktorých je záver
rovnaký, a to že aj keď bol úver poskytnutý spotrebiteľovi, jedná sa o zmluvu podľa Obchodného
zákonníka, a teda na tento právny vzťah sa vzťahuje 4-ročná premlčacia lehota. Žalobca týmto uviedol,

že pokiaľ ide o rozhodné právo pre posúdenie nárokov žalobcu, je týmto právo Českej republiky tak,
ako to tvrdí, a to vzhľadom na voľbu práva, ktorá bola uskutočnená vo Všeobecných obchodných
podmienkach Č. L., E..L.., ktoré boli neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o poskytnutí úveru a zmluvy o
sporožírovom účte. Z uvedeného dôvodu je nutné v zmysle Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky, ktorý bol uzavretý v Ríme 19.6.1980 aplikovať čl. 3 ods. 1 tohto Dohovoru účinný pre zmluvy

uzavreté do 17.2.2009, a to, že zmluva sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy.
V tomto prípade banka so sídlom na území Českej republiky a žalovaná síce ako občianka Slovenskej
republiky si otvorila účet na území Českej republiky a čerpala úver na území Českej republiky, preto
použitie článku 3 ods. 1 Dohovoru vyplýva z ustanovenia čl. 5 ods. 4 písm. b), ktoré vylučuje použitie
čl. 5 Dohovoru (ktorý upravuje použitie rozhodného práva pre určité spotrebiteľské zmluvy). Právom

Českej republiky, ktoré je nutné použiť pre riešenie tohto právneho vzťahu je teda Obchodný zákonník,
ktorý bol platný na území Českej republiky, inak zákon č. 513/1990 Sb. a konkrétne jeho ustanovenia §
497 a nasl., ktoré upravujú zmluvu o úvere. V súlade s týmto podaným odvolaním a listinnými dôkazmi
produkovanými v konaní zo strany žalobcu, dohodou o rozhodnom práve, má tento za preukázané,
že nárok je dôvodný. Podľa uvedenej právnej argumentácie má žalobca za to, že žaloba bola podaná

v lehote plynutia 4-ročnej premlčacej doby, a preto nebol dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu jej
premlčania.Vkonečnomdôsledkuktomu,žeprávnyvzťahmedzižalobcomažalovanousariadičeským
právnymporiadkomdospelsprávneajprvostupňovýsúd,avšaknesprávneprávnevyhodnotilďalšízáver
tým, že z hľadiska uplatnenia premlčacej lehoty uplatnil 3-ročnú premlčaciu lehotu podľa Občianskehozákonníkasprihliadnutímnaprávaspotrebiteľa.Navrhol,abyodvolacísúdrozsudoksúduprvejinštancie
zmenil a návrhu vyhovel. Súčasne vyslovil námietku, že v priebehu konania nemal možnosť sa vyjadriť
k otázke premlčania.

7. Žalovaná sa na odvolanie žalobcu nevyjadrila.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho
súdneho poriadku so zreteľom na ustanovenie § 470 ods. 2 CSP, podľa ktorého právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobcu bolo podané pred týmto
dátumom, preto mu vzniklo právo na prejednanie odvolania podľa doterajších právnych predpisov.
Z hľadiska legitímneho očakávania a princípu právnej istoty bolo treba odvolanie žalobcu prejednať
podľa Občianskeho súdneho poriadku. V podmienkach právneho a demokratického štátu majú právne
normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je nepochybne neoddeliteľnou súčasťou

princípovprávnehoštátuzaručenéhovčl.I.ods.1ÚstavySR.Súčasťouprincípuprávnejistotyaochrany
dôvery občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t.j. zákaz spätného pôsobenia právnych
predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže
byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho
ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu

práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu
úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje právne postavenie nadobudnuté v
minulosti. Naviac žalobca použil odvolacie dôvody uvedené v Občianskom súdnom poriadku a práve
týmito dôvodmi sa musel odvolací súd zaoberať. So zreteľom na vyššie uvedenú argumentáciu preto
odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel

k záveru, že jeho odvolanie je dôvodné. Súd prvého stupňa aj keď konštatoval, že vec posudzuje
podľa právneho poriadku Českej republiky, otázku premlčania posúdil podľa Občianskeho zákonníka
nezohľadňujúc judikatúru, ktorá v Českej republike ohľadne tejto otázky platí. Ako prílohu odvolania
doložil žalobca aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 14.7.2012, v ktorom sa otázka
premlčania v spotrebiteľskej veci rieši inak, ako to posúdil súd prvej inštancie. Aj v uvedenom rozsudku

sa uvádza, že zásadnou otázkou je to, či úprava premlčania obsiahnutá v Občianskom zákonníku v §
101 a nasl. je práve takým iným ustanovením smerujúcim k ochrane spotrebiteľa, ktoré mal zákonodarca
pri zavedení ustanovenia § 262 ods. 4 v časti vety prvej za stredníkom Obchodného zákonníka do
právneho poriadku na zreteli. Najvyšší súd dospel k záveru, že takéto ustanovenie nesmeruje k ochrane
spotrebiteľa. Ustanovenie § 262 ods. 4 Obchodného zákonníka bolo prevzaté do právneho poriadku

Českej republiky zákonom č. 370/2000 Sb., ktorým sa mení Obchodný zákonník účinný od 1.1.2001 v
súvislosti s požiadavkou Smernice Rady ES č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o neprimeraných podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách, na ktorej základe tiež boli do Občianskeho zákonníka doplnené ustanovenia
§ 52 až 65 upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Cieľom bolo rozšírenie použiteľnosti ustanovení na
ochranu spotrebiteľa na všetky typy zmlúv bez ohľadu na to, v akom kódexe sú upravené. Výkladom

§ 262 ods. 4 časti vety prvej za stredníkom Obchodného zákonníka však nemožno dospieť k záveru,
že odôvodňuje aplikáciu akýchkoľvek ustanovení, ktoré by mohli byť pre spotrebiteľa výhodnejšie. K
takémuto záveru nemožno prisvedčiť už len preto, že by vnášal do právnych vzťahov zásadnú neistotu a
znamenal by tiež výrazný zásad do zásady rovnosti účastníkov týchto vzťahov. Úprava premlčania nie je
úpravou, ktorá smeruje k ochrane spotrebiteľa; odlišne stanovená dĺžka premlčacej doby v Občianskom

a Obchodnom zákonníku je len výsledkom rôznych legislatívnych procesov, z ktorých však žiaden
nesmeruje k ochrane slabšej strany (spotrebiteľa). Premlčanie pôsobí voči obom stranám rovnako, z
komplexnej úpravy premlčania v každom z týchto zákonov nemožno považovať len niektoré z nich za
výhodnejšie pre spotrebiteľa.

9. Keďže právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou sa riadi Obchodným zákonníkom, potom je treba
aj otázku premlčania posúdiť podľa Obchodného zákonníka.

10. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 221 ods. 1 písm. h) zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

11. Podľa § 396 ods. 3 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.12. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).