Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, October 4, 2017

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/51/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3516010138
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2017:3516010138.3

Rozhodnutie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy
Šibíkovej, členov senátu - prísediacich Vlasty Tomešovej a Mgr. Tatiany Šustekovej, v trestnej veci
vedenej proti obžalovaným D. D., nar. XX.XX.XXXX v T. a T. Č., nar. XX.XX.XXXX v T., trestne stíhaných
pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva

podľa § 20 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len
"Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom Meste nad Váhom dňa 04. októbra 2017
takto

r o z h o d o l :

Obžalovaní:
1) D. D., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom R. K. R. C., S. XX, na slobode,

2) T. Č., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom D. XXX, na slobode,

s ú v i n n í, ž e

v presne nezistenej dobe po 20,00 hodine dňa 16.08.2015 obžalovaný D. D. ústne požiadal

obžalovaného T. Č., aby mu zadovážil „pervitín“ a za týmto účelom mu odovzdal finančnú hotovosť
vo výške 25 eur, pričom obžalovaný T. Č. na základe tejto žiadosti v presne nezistenej dobe po
20,00 hodine dňa 16.08.2015 od osoby označenej ako W. I. na presne nezistenom mieste v meste
Piešťany neoprávnene obstaral pre obžalovaného D. D. a následne spolu s obžalovaným D. D. spoločne
neoprávnene prechovávali až do 14,10 hodiny dňa 17.08.2015 v osobnom motorovom vozidle zn.
Škoda Octavia, evidenčné číslo R. XXX P., VIN: T. plastové vrecko s tlakovým uzáverom s bielou

kryštalickou látkou s celkovou hmotnosťou 1,586 g s priemernou koncentráciou 66% hmotnostných
metamfetamínu, ktoré množstvo zodpovedá najmenej 26 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ďalej
zatavenú injekčnú striekačku objemu 2 ml s kryštalickým materiálom s celkovou hmotnosťou 117 mg, s
priemernoukoncentráciou68,1%hmotnostnýchmetamfetamínu,ktorémnožstvozodpovedánajmenej2
obvyklejednorazovýmdávkamdrogy,aplastovévreckostlakovýmuzáveromsbieloukryštalickoulátkou
s celkovou hmotnosťou 24 mg s priemernou koncentráciou 56,9% hmotnostných metamfetamínu, ktoré

množstvo zodpovedá najmenej 1 obvykle jednorazovej dávke drogy, pričom metamfetamín je zaradený
v zmysle zákona č. 139/1998 Z.z.do II. skupiny psychotropných látok,

t e d a

spoločným konaním neoprávnene zadovážili a prechovávali po akúkoľvek dobu psychotropnú látku,

č í m s p á c h a l i

zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona formou spolupáchateľstva
podľa § 20 Trestného zákona.Z a t o s a o d s u d z u j ú :

obžalovaný D. D.:

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Trestného
zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 a § 49 ods. 2 Trestného zákona a s použitím § 39 ods.
1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

obžalovaný T. Č.:

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. l), písm. n), § 38 ods. 2, ods. 3, ods.
8, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 a § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b), ods. 4 písm. g) Trestného zákona obžalovanému v rámci probačného
dohľadu ukladá obmedzenie spočítajúce v zákaze požívania návykových látok a povinnosť podrobiť sa v

súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 11.04.2016 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 613/15/3304 zo dňa 06.04.2016, na obvinených D. D.,

nar. XX.XX.XXXX v T. a na T. Č., nar. XX.XX.XXXX v T., pre zločin nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1
písm. c), d), Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 04.10.2017 za účasti obžalovaných a obhajcu
obžalovaného Č. a zistil nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania predsedníčka senátu zistila, že medzi prokurátorom a obžalovanými
nedošlo k zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný D.I. D. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 613/15/3304 zo dňa 06.04.2016, doručenej súdu dňa 11.04.2016,

právne kvalifikovaného ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d), Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods.
5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku,
ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu

daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu, mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby,
že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený
s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný
tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a
uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení

§ 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku, najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine jeneodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa §
371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení obžalovaného D.O. D. na hlavnom pojednávaní
tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257

ods. 6 Trestného poriadku, súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine
zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného
vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť,
resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa

obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len
ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere, príp. rozhodnutia o ochrannom opatrení. Súd konštatoval,
že v prípravnom konaní neboli uplatnené nároky na náhradu škody poškodenými.

Obžalovaný T.Á. Č. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku a po porade so svojím obhajcom, urobil

vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku
uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 613/15/3304 zo dňa
06.04.2016, doručenej súdu dňa 11.04.2016, právne kvalifikovaného ako zločin nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 172 ods. 1 písm. c), d), Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného
zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený
o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu,
mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako
konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon

ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd
súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku,
najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení

obžalovaného T. Č. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac
stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku ako aj stanovisko obhajcu
obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine
zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného

vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť,
resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku podľa
obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie len
ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere, príp. rozhodnutia o ochrannom opatrení. Súd konštatoval,
že v prípravnom konaní neboli uplatnené nároky na náhradu škody poškodenými.

Obaja obžalovaní ako subjekty spĺňali podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v
inkriminovanom čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali ich
nepríčetnosti (§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne ich zmenšenej príčetnosti. Obžalovaní boli schopní v čase
spáchania trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie

ovládať. Z hľadiska subjektívnej stránky, t. j. zavinenia konali obžalovaní evidentne vo forme priameho
úmyslu, t. j. dolus directus v zmysle § 15 písm. a) Trestného zákona, teda chceli spôsobom uvedeným
v tomto zákone porušiť, alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, pričom mali vedomosť o
tom, že sa z ich strany jedná o protiprávne konanie. Objektom je ochrana ľudského života a zdravia
pred konzumáciou a škodlivými účinkami omamných a psychotropných látok, jedov a prekurzorov, na

nakladanie s ktorými nemal obžalovaný príslušné povolenie. Objektom je aj záujem spoločnosti na
ochrane pred nekontrolovaným šírením omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov.
Tento záujem bol konaním obžalovaných porušený, nakoľko obžalovaní naplnili aj objektívnu stránku
stíhaného trestného činu, teda zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov
alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona

a spáchal ho formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona tak, ako na to poukazovala aj
obžaloba, keďže obžalovaní neoprávnene zadovážili a prechovávali po akúkoľvek dobu omamnú a
psychotropnú látku. Súd dospel k záveru, že obžalovaní svojim konaním naplnili všetky pojmové znaky
skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona a čin spáchali formouspolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Konaním obžalovaných boli naplnené všetky znaky
objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, teda konanie obžalovaných, jeho následok
a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ

a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom,
alebo

b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí,
bol s tým uzrozumený.

Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene
a) vyrobí,
b) dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť,

c) kúpi, predá, vymení, zadováži, alebo
d) prechováva po akúkoľvek dobu,
omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá
sa odňatím slobody na tri roky až desať rokov.

Podľa § 20 Trestného zákona, ak bol trestný čin spáchaný spoločným konaním dvoch alebo viacerých
páchateľov (spolupáchatelia), zodpovedá každý z nich, ako keby trestný čin spáchal sám.

Vzhľadom na priznanie viny obžalovaných, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora a po vyjadrení
obhajcu obžalovaného Č. prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní,

subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaných opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu zločinu
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20
Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaných o vine zo spáchania žalovaného skutku
súd v zmysle § 257 ods. 8 Tr. poriadku už nevykonal dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť

zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o treste, náhrade škody a ochrannom opatrení
podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to
oboznámením aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného D. a Č., lustrácie v evidencii priestupkov

obžalovaného D. a Č., lustrácia SP obžalovaných, správy OR PZ R. na obžalovaných, správy o povesti
Mesta R. K. R. C. a Obce D., oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 0T/50/2015.

Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného D. D., zo správy OR PZ R. a
oboznámením spisu tunajšieho súdu sp. zn. 0T/50/2015 vyplynulo, že obžalovaný má záznam v registri

trestov GP SR. Bol odsúdený jedenkrát, a to Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn.
0T/50/2015, trestným rozkazom zo dňa 02.07.2015, právoplatný dňa 02.07.2015 pre prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona, za čo mu bol uložený podmienečný trest odňatia
slobody vo výmere 3 mesiace so skúšobnou dobou v trvaní 2 roky 6 mesiacov do 03.01.2018 a
obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok. Obžalovaný sa na pojednávaní vyjadril,

že predmetného trestného činu krádeže sa dopustil v období, kedy bol bez domova a ľutuje to.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný D. bol priestupkovo riešený
1-krát, a to dňa 20.05.2015 za priestupok proti majetku, za čo mu bola uložená pokuta vo výške 20 eur.

Z oboznámenej lustrácie Sociálnej poisťovne ohľadom obžalovaného D. vyplýva, že nie je vedený ako
zamestnanec ani SZČO. Podľa vyjadrenia obžalovaného je aktuálne nezamestnaný.

Zo správy o povesti Mesta R. K. R. C. zo dňa 20.06.2017 vyplýva, že obžalovaný je slobodný, nemá voči
mestu žiadne podlžnosti, jeho správanie nebolo riešené Komisiou pre bezpečnosť a verejný poriadok.

ZoboznámenéhoaktuálnehoodpisuregistratrestovobžalovanéhoT.Č.azosprávyORPZR.vyplynulo,
že obžalovaný má záznam v registri trestov GP SR. Bol odsúdený jedenkrát, a to Okresným súdom
Piešťany sp. zn. 0T/24/2013, trestným rozkazom zo dňa 10.05.2013, právoplatný dňa 10.05.2013 preprečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol
uložený peňažný trest 1.000 eur, zaplatený bol dňa 30.07.2013, zároveň mu bol uložený trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 2 roky, pričom odsúdenie má zahladené, teda sa

na neho hľadí, akoby nebol odsúdený.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný Č. bol priestupkovo riešený
8-krát za priestupky na úseku cestnej premávky a 1-krát spáchal priestupok podľa § 47 ods. 1 písm.
d) z.č. 372/1990 Zb. - znečistenie verejného priestranstva. Za tieto priestupky mu boli uložené pokuty

spolu vo výške 230 eur. Obžalovaný sa na pojednávaní vyjadril, že pracuje ako šofér.

Z oboznámenej lustrácie Sociálnej poisťovne ohľadom obžalovaného Č. vyplýva, že od 01.07.2012 je
evidovaný ako SZČO.

Zo správy o povesti Obce D. zo dňa 21.06.2017 vyplýva, že obžalovaný je slobodný, žije so svojimi

rodičmi, nespáchal žiaden priestupok, ktorý by prejednávala komisia verejného poriadku.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, priťažujúcou okolnosťou je to, že páchateľ bol už za trestný čin
odsúdený; súd môže podľa povahy predchádzajúceho odsúdenia na túto okolnosť neprihliadať.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice

trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Podľa § 49 ods. 2 Trestného zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa

za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery
páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa

neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno
páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.Podľa § 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona, pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú
sadzbu však súd nesmie uložiť, trest odňatia slobody kratší ako šesť mesiacov, ak je v osobitnej časti
tohto zákona dolná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody menej ako päť rokov.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu súd prihliadol na stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútky, osoby páchateľov, na okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu,
ale aj na účel trestu a na možnosti nápravy páchateľov. U obžalovaných D. D. a T. Č.X. súd priznal
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona vzhľadom na vyhlásenie viny obžalovanými

v zmysle § 257 Trestného poriadku, ktoré prokurátor a obhajcovia navrhli prijať, a vzhľadom na následné
prijatie vyhlásení o vine obžalovaných súdom, pričom svoje konanie pred súdom i oľutovali. Súčasne
obom obžalovaným priznal poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného poriadku nakoľko
vyhlásenie obžalovaných o vine napomohlo pri objasňovaní trestnej činnosti v konaní pred súdom a
v dôsledku toho nemuselo byť vykonané rozsiahle dokazovanie. Tu spoločné body poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností končia a ďalej bolo potrebné diferencovať druh a výmeru trestu obžalovaných

podľa § 34 Trestného zákona a nasledujúcich. U obžalovaných súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré
by ich trestnoprávnu zodpovednosť nejakým spôsobom zmieňovali alebo dokonca vylučovali. Obaja
obžalovaní sú plne trestnoprávne zodpovedné subjekty.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného D. D. existenciu dvoch poľahčujúcich

okolností, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu
vykonaťkontradiktórnehlavnépojednávanievovzťahukvýrokuovine)postupompodľa§257Trestného
poriadku. Na strane priťažujúcich okolností súd zistil jednu priťažujúcu okolnosť a to, že bol za trestný

čin odsúdený (§ 37 písm. m) Trestného zákona). Na túto priťažujúcu okolnosť súd prihliadol, a to
vzhľadom na predchádzajúce odsúdenie tunajším súdom sp. zn. 0T/50/2015, ktoré nie je zahladené.
Jednalosaotrestnýčinkrádeže.Predmetnýspisoboznámilsúdnahlavnompojednávaní.Trestnýzákon
ustanovuje v § 172 ods. 1 za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi trest odňatia slobody 3 rokov ž 10 rokov. Vzhľadom na to,

že obžalovaný sa predmetného trestného činu dopustil v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia sp.
zn. 0T/50/2015 súd v zmysle § 49 ods. 2 Trestného zákona musel obžalovanému uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody. Avšak pri rozhodovaní o výmere trestu senát tunajšieho súdu musel vziať do úvahy
viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Pri úvahách o výške trestu zohľadnil
súd najmä existenciu a prevahu dvoch poľahčujúcich okolností u obžalovaného. Senát tunajšieho súdu

v danom prípade aplikoval mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody, nakoľko obžalovanému D.
dílerstvo nebolo preukázané a obžalovaný nebol okrem jedného odsúdenia pre prečin krádeže a okrem
jedného priestupku sankcionovaný. Trestného činu krádeže sa mal dopustiť v období, kedy bol bez
domova a podľa vyjadrenia obžalovaného od inkriminovaného skutku, pre ktorý je vedené toto konanie,
neberie návykové látky a snaží sa viesť riadny život. Hoci je momentálne asi mesiac nezamestnaný, je to

len stav dočasný, nakoľko predtým pracoval a prácu si hľadá. Podľa súdnej praxe v prípadoch drogovej
trestnej činnosti, ak páchatelia neboli odsúdení pre drogovú trestnú činnosť spojenú s dílerstvom, ale
„len“ za zadovažovanie a prechovávanie drog (ako v tomto prípade), súd ukladal nepodmienečné tresty
odňatiaslobodymimoriadnezníženépoddolnúhranicutrestuustanovenéhozákonom(§39ods.3písm.
e) Trestného zákona). V prípade obžalovaného D. D. súd dospel k záveru, že možno aplikovať v jeho

prípade ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, nakoľko sa priznal ku skutku, oľutoval svoj konanie
a má dve poľahčujúce okolnosti, hoci aj jednu priťažujúcu. Na strane druhej obžalovanému nemožno
mimoriadne znížiť výmeru trestu odňatia slobody až na maximálnu možnú mieru (šesť mesiacov), a to
vzhľadomnacharakterazávažnosťdrogovejtrestnejčinnosti.VprípadeobžalovanéhoD.nejdeoosobu
blízku veku mladistvých, kde by vek mal vplyv na jeho rozumovú a alebo vôľovú spôsobilosť. Na základe

týchto úvah senátu tunajšieho súdu dospel k záveru, že je dôvodné a zákonné uložiť obžalovanému
nepodmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. e) Trestného
zákona vo výmere 2 (dva) roky, ktorý zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného trestného činu,
mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti, za ktorých došlo
k spáchaniu trestného činu. Súd obžalovaného D. pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s

minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, nakoľko pred spáchaním
tohto trestného činu nebol v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený pre úmyselný trestný čin.Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného T. Č. existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný
čin úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní

trestnej činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť
súdu vykonať kontradiktórne hlavné pojednávanie vo vzťahu k výroku o vine) postupom podľa §
257 Trestného poriadku. Na strane priťažujúcich okolností súd nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť.
Obžalovaný má jedno predchádzajúce odsúdenie zahladené. Trestný zákon ustanovuje v § 172 ods. 1
za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi trest odňatia slobody 3 rokov ž 10 rokov. Pri rozhodovaní o výmere trestu
senát tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností vymedzujúcich výšku trestu odňatia
slobody. Pri úvahách o výške trestu zohľadnil súd najmä existenciu a prevahu dvoch poľahčujúcich
okolností u obžalovaného. Senát tunajšieho súdu v danom prípade aplikoval mimoriadne zníženie
trestu odňatia slobody, nakoľko obžalovanému Č. dílerstvo nebolo preukázané a obžalovaný nebol
okrem jedného odsúdenia pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky a okrem priestupkov na

úseku cestnej premávky sankcionovaný. Priestupky senát obžalovanému zohľadnil vzhľadom na jeho
povolanie šoféra. Podľa vyjadrenia obžalovaného od inkriminovaného skutku, pre ktorý je vedené toto
konanie, neberie návykové látky a snaží sa viesť riadny život. Pracuje ako vodič. Podľa súdnej praxe v
prípadoch drogovej trestnej činnosti, ak páchatelia neboli odsúdení pre drogovú trestnú činnosť spojenú
s dílerstvom, ale „len“ za zadovažovanie a prechovávanie drog (ako v tomto prípade), súd ukladal

nepodmienečné tresty odňatia slobody mimoriadne znížené pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
zákonom (§ 39 ods. 3 písm. e) Trestného zákona). V prípade obžalovaného T. Č. súd dospel k záveru,
že možno aplikovať v jeho prípade ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu, nakoľko sa priznal ku
skutku, oľutoval svoj konanie a má dve poľahčujúce okolnosti. Na strane druhej obžalovanému nemožno
mimoriadne znížiť výmeru trestu odňatia slobody až na maximálnu možnú mieru (šesť mesiacov), a to

vzhľadomnacharakterazávažnosťdrogovejtrestnejčinnosti.VprípadeobžalovanéhoČ.nejdeoosobu
blízku veku mladistvých, kde by vek mal vplyv na jeho rozumovú a alebo vôľovú spôsobilosť. Na základe
týchto úvah senátu tunajšieho súdu dospel k záveru, že je dôvodné a zákonné uložiť obžalovanému
podmienečný trest odňatia slobody mimoriadne znížený podľa § 39 ods. 1 a ods. 3 písm. e) Trestného
zákona vo výmere 2 (dva) roky s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe na tri

roky, ktorý zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku
a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti, za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu.
Súd obžalovanému Č. zároveň uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok
a povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom
programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Takto uložené tresty považuje súd vzhľadom na osobu páchateľov, najmä s prihliadnutím na ich doterajší
životaprostredie,vktoromžijú,motívichkonania,zazodpovedajúcizásadámukladaniatrestovvzmysle
§ 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred páchateľmi
trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu, aby v budúcnosti

viedol riadny život. Takto uložené tresty sú podľa súdu primeranými trestami z hľadiska generálnej ako
aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním nebolo spojené adhézne konanie, teda nebol uplatnený nárok na náhradu škody
poškodeným.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. (§ 309 ods. 1 Tr. por.).