Uznesenie Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/512/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714212178
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6714212178.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov
JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu: CHEJN spol. s r. o., so
sídlom Pražská 1194, 342 01 Sušice, Česká republika, IČ: 45 352 887, zast. Adriana Sojková - Advokát
DCA s.r.o., so sídlom Námestie Matice Slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, IČO: 47 253 142,
proti žalovanej: P. S., rod. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. XXX/XX, XXX XX V., zast. Mgr. Katarína

Pastorková, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu,
o trovách konania, o odvolaní žalovanej proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen zo dňa 16. 05. 2016
číslo konania 10C/127/2014 - 145, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy

konania vo výške 810,22 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku za podaný návrh na
začatie konania vo výške 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 710,72 Eur, na účet právneho
zástupcu žalobcu. Rozhodol tak s odôvodnením, že v danom prípade bol žalobca v konaní v plnom
rozsahu úspešný a vznikol mu nárok na náhradu trov konania, preto je tieto povinná zaplatiť žalovaná
ako neúspešná strana v konaní. Súd pri rozhodovaní zhodnotil aj osobné a majetkové pomery žalovanej
a dospel k záveru, že tieto nemožno považovať za také nepriaznivé, aby ich bolo možné považovať za

dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd nemusí výnimočne náhradu trov konania sčasti alebo
celkom priznať. Dospel tak k záveru, že neprichádzala do úvahy aplikácia § 150 ods. 1 OSP.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná. Žiadala uznesenie súdu prvej
inštancie zmeniť a žalobcovi náhradu trov konania nepriznať. Bola toho názoru, že súd nesprávne
posúdil jej osobné a majetkové pomery, pretože tieto sú takého charakteru, že sú dôvodom pre

nepriznanie náhrady trov konania. V tejto súvislosti poukazovala na obsah ustanovenia § 257 Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“), podľa ktorého, ak sú splnené dôvody hodné osobitného zreteľa,
tak súd musí rozhodnúť tak, že neprizná náhradu trov konania. Žiadala preto rozhodnúť v zmysle
podaného odvolania.

3. Na odvolanie žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne

správne potvrdiť a priznať aj náhradu trov odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to,
že súd prvej inštancie správne rozhodol o trovách konania, keď tieto v zmysle zásady úspechu žalobcovi,
ako úspešnej strane sporu, priznal. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj osobné a majetkové
pomery na strane žalovanej a taktiež je toho názoru, že žalovaná nie je osobou v hmotnej núdzi, teda nie
sú u nej také existenčné problémy, pre ktoré by bol daný dôvod pre nepriznanie trov konania. V súvislosti
s poukazom na ustanovenie § 257 CSP uviedol, že nepriznanie náhrady trov konania úspešnému

účastníkovi je len výnimočné, čo však na strane žalovanej splnené nebolo. Z vykonaného dokazovania
mal súd preukázané, že žalovaná z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva nadobudla dovýlučného vlastníctva nehnuteľnosť, hnuteľné veci a osobné motorové vozidlo dohodou, a to bez toho,
že by bola zaviazaná povinnosťou splácať spoločný úver. Získala tak majetkové hodnoty, pričom aj v
konaní je zastúpená advokátom, takže jej majetková situácia nie je taká, že by jej neumožňovala hradiť

úspešnému účastníkovi konania trovy.

4. Na vyjadrenie žalobcu sa opätovne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala rozhodnúť v zmysle ňou
podaného odvolania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku),
preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu danom ustanovením § 379 a § 380 ods. 1 CSP,
bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a toto v zmysle ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

6. Krajský súd poznamenáva, že od 01. 07. 2016 vstúpil do účinnosti Zákon č. 160/2015 Z. z. -

Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil Zákon č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok, ako nový
procesný predpis. Do ustanovení § 470 ods. 1, 2 CSP boli zapracované prechodné ustanovenia, z
ktorých vyplýva, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Z vyššie uvedených prechodných ustanovení je teda

nesporné, že prichádza do úvahy okamžitá aplikabilita zákona č. 160/2015 Z. z. aj na konania, ktoré
boli začaté do 30. 06. 2015. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na ustanovenie § 470 ods. 2
vety prvej, z ktorej vyplýva, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Zostávajú tak zachované nielen procesné úkony strán v
spore, ale aj procesné úkony súdu. V danej veci bolo súdom prvej inštancie rozhodnuté dňa 16. 05.

2016, teda za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb.

7. Vydané uznesenie súdu prvej inštancie sa týka náhrady trov konania. Ide teda o uznesenie, ktorým
súd prvej inštancie rozhodol jednak o nároku na náhradu trov, ako aj o výške trov konania. Právna úprava
zákona č. 99/1963 Zb. do 30. 06. 2016 takýto postup zo strany súdu prvej inštancie umožňovala.

8. Z obsahu podaného odvolania žalovanej vyplýva, že táto napadla uznesenie súdu prvej inštancie a
žiadalanepriznaťžalobcovinároknanáhradutrovkonania.Vpodanomodvolaníniesúuvedenévýhrady
zo strany žalovanej proti výške trov konania, na ktoré táto bola zaviazaná.

9. Úprava zákona č. 160/2015 Z. z. zaviedla zásadnú zmenu týkajúcu sa prípustnosti odvolania
voči uzneseniam súdu prvej inštancie, kde je prípustné odvolanie len vtedy, keď to zákon pripúšťa.
Formou taxatívneho výpočtu sa ustanovil okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie
prípustné. Proti akémukoľvek inému uzneseniu odvolanie prípustné nie je.

10. Prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie je uvedená v § 357 zákona č. 160/2015
Z. z. Podľa § 357 písm. m/ zákona č. 160/2015 Z. z. je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania. Keďže z podaného odvolania žalovanej vyplýva, že napáda
nárok na náhradu trov konania na strane žalobcu, tak krajský súd konštatuje, že v zmysle novej právnej
úpravy bolo odvolanie proti uzneseniu súdu prvej inštancie prípustné aj podľa zákona č. 160/2015 Z. z.,

a preto krajský súd mohol uznesenie súdu prvej inštancie preskúmať v celom rozsahu, pretože sa týkalo
uplatneného základu nároku na priznanie trov konania.

11. Z obsahu spisu je nesporné, že vo veci mal žalobca úspech v plnom rozsahu, a preto s ohľadom na
vtedy platné ustanovenie § 142 ods. 1 OSP mu vznikol nárok na náhradu trov konania.

12. Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 CSP totiž účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná
náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal.

13. Vzhľadom na novú právnu úpravu krajský súd skúmal, či ustanovenie § 142 ods. 1 OSP má obdobnú
právnu úpravu aj v novom procesnom predpise. Z § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. vyplýva, že súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z uvedeného teda vyplýva, že aj
nová právna úprava v § 255 ods. 1 CSP preberá zásadu úplného úspechu v konaní.14. Je teda nesporné, že v prípade úspechu v konaní žalobcovi patrí nárok na náhradu trov jednak podľa
ustanovenia § 142 ods. 1 OSP, ako aj podľa nového ustanovenia § 255 ods. 1 CSP. Tento záver súd

prvej inštancie správne vyvodil z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vo veci samej.
Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania posudzoval súd prvej inštancie tento aj s ohľadom na
ustanovenie § 150 ods. 1 vety prvej OSP, z ktorej vyplýva, že ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa,
nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Uvedené ustanovenie zákona
č. 99/1963 Zb. - OSP má však úpravu aj v novej procesnej úprave, a to v § 257 zákona č. 160/2015

Z. z. - CSP. Z tohto ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa. Je teda nesporné, že bola prebratá doterajšia právna úprava v
preformulovanom a zjednodušenom znení. Z nového znenia § 257 CSP vyplýva, že v prípade existencie
dôvodov hodných osobitného zreteľa súd musí rozhodnúť o nepriznaní náhrady, keď v minulosti len tak
mohol urobiť.

15. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na to, že súd prvej inštancie dôsledne zhodnotil osobné
a majetkové pomery na strane žalovanej a dospel k záveru, že tieto nie sú také, aby ich bolo možné
považovať za okolnosti hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by bol dôvod pre nepriznanie nároku na
náhradu trov konania žalobcovi. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj krajský súd, a
preto uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil, pretože aj

krajský súd dospel k záveru, že ani podľa ustanovenia § 257 CSP nie sú tu dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by nemal byť žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania.

16. Pretože z dôvodov podaného odvolania žalovanej nevyplýva, že by namietala aj výšku priznaných
trov konania, tak aj krajský súd sa v rámci podaného odvolania zaoberal len otázkou vzniku nároku na

náhradu trov konania na strane žalobcu. Nebol teda daný právny dôvod na procesný postup, ktorý by
prichádzal do úvahy podľa § 162 ods. 2 CSP, teda, ak by okrem základu nároku bola súčasne v podanom
odvolaní namietnutá aj výška trov konania. To v podanom odvolaní žalovanej do 30. 06. 2016 uvedené
nebolo, preto ani nebol dôvod sa touto okolnosťou zaoberať.

17. Z vyššie uvedených dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
uznesenia.

18. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie krajského súdu vychádza z ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,
keď aj v odvolacom konaní mal žalobca úspech, a preto mu patrí nárok na náhrada trov odvolacieho
konania.

20. Výšku uplatnených trov konania zo strany žalobcu posúdi súd prvej inštancie postupom podľa

ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).