Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, October 11, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/468/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715202163
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715202163.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore
žalobcu K. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom A. S.. N.. B. D. XXXX/XX, XXX XX B., zastúpený advokátkou
JUDr. Luciou Filipkovou, so sídlom Sládkovičova 26, 974 05 Banská Bystrica, proti žalovanej S. J., nar.
XX.XX.XXXX,bytomI.XX,XXXXXX.,zastúpenáadvokátkouJUDr.MartinouMészárosBariakovou,so
sídlom Bystrický rad 453/77, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 3 000,- € s príslušenstvom o odvolaní
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 12C/78/2015-67 zo 6. septembra 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe o zaplatenie 3 000,- € spolu s 5,05 % ročným úrokom z omeškania
z dlžnej sumy od 25. 02. 2015 do zaplatenia s odôvodnením, že žalobca preukázal v konaní vyplatenie
sumy 3 000,- € žalovanej bezhotovostným prevodom z účtu vedeného v Slovenskej sporiteľni, a. s.
na účet žalovanej vedený v UniCredit banka Slovakia, a. s. v dňoch 24. 03. 2013, 26. 03. 2013 a
27. 03. 2013 po 1 000,- € každý deň a tým uniesol dôkazné bremeno, že sa žalovaná na jeho úkor
bezdôvodne obohatila. Naopak žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia o tom, že suma 3 000,- € jej

bola darovaná. Nedoložila darovaciu zmluvu ani neoznačila svedkov na preukázanie tejto skutočnosti.
Žalovaná teda neuniesla dôkazné bremeno. Tvrdenia žalovanej, že žalobca daroval aj inej priateľke
auto v hodnote 10 000,- € nemá podľa súdu súvis s týmto konaním, preto na tento prednes žalovanej
neprihliadal. Nárok žalobcu posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovení § 451 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka o bezdôvodnom obohatení a nárok na príslušenstvo vo forme úrokov z omeškania podľa
§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Splatnosť pohľadávky žalobcu vyplýva podľa

názoru súdu prvej inštancie z predžalobnej výzvy adresovanej žalobcom žalovanej, ktorá bola doručená
žalovanej 6. februára 2015. V predžalobnej výzve bola určená lehota na plnenie v rozsahu 15 dní.
Žalovaná sa dostala do omeškania so splnením peňažného dlhu od 25. 02. 2015. Rozhodnutie o nároku
žalobcu na náhradu trov konania voči žalovanej odôvodnil prvoinštančný súd ustanovením § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C. s. p.“).

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadla odvolaním žalovaná. Odvolacie dôvody podľa § 365 ods.

1 písm. d), f) a h) C. s. p. uplatnila s odôvodnením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu
nedostatku odôvodnenia je arbitrárne a nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v rozhodnutí nevysvetlil,
akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil a ako sa vysporiadal so skutkovými tvrdeniami jednotlivých
strán,ktoréboliprotichodné.Napodstatnétvrdeniažalovanej,žežalobcanepreukázalexistenciuzmluvyopôžičkesúdprvejinštancievôbecnereagovalazaoberalsalenjedinýmtvrdenímžalovanej,žežalobca
aj v minulosti daroval inej svojej priateľke auto v hodnote 10 000,- €, čím chcela žalovaná poukázať len
na to, že dary vyššej hodnoty svojím priateľkám nie sú u žalobcu neobvyklé. Nedôsledným odôvodnením

napadnutéhorozhodnutiaporušilsúdprvejinštancieprávožalovanejnaspravodlivýprocespodľačlánku
46 Ústavy Slovenskej republiky.
2.1 Ak si žalobca uplatňoval nárok na vrátenie sumy 3 000,- €, na ňom spočívalo dôkazné bremeno
preukázať, že finančné prostriedky poskytol (toto je jediná skutočnosť, v prípade ktorej žalobca uniesol
dôkazné bremeno v tomto konaní) a preukázať existenciu dohody o vrátení finančných prostriedkov

medzi žalobcom a žalovanou, ktorú žalobca nepreukázal. Reálne odovzdanie finančných prostriedkov
ešte neznamená, že to bolo titulom návratnej finančnej výpomoci alebo pôžičky, ako to tvrdí žalobca.
Žalovaná naďalej popiera existenciu dohody o vrátení sumy 3 000,- € a zotrváva na tom, že jej žalobca
dobrovoľne túto sumu daroval z dôvodu, že v tom čase žili v usporiadanom partnerskom vzťahu a
očakávali narodenie spoločného syna. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať aj dohodu o splatnosti, resp.
o čase vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. O dátume splatnosti uvádzal žalobca rozporné

skutkové tvrdenia. Na jednej strane tvrdil, že čas vrátenia nebol určený, z tohto dôvodu žalovanú podľa
§ 563 OZ vyzval na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov pred podaním žaloby, ale v rozpore
s týmto prednesom žalobcu na pojednávaní dňa 6. septembra 2016 je text písomnej žaloby, kde je
uvedené, že sa žalobca so žalovanou dohodli o vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov najneskôr
do dvoch rokov od ich poskytnutia. Dvojročná lehota na vrátenie peňazí by uplynula až 27. 03. 2015 a

žalobca vyzýval žalovanú na vrátenie sumy 3 000,- € už vo februári 2015 a to v tom istom mesiaci podal
aj žalobu na súd. Tieto zmätočné skutkové tvrdenia žalobcu nie je možné opomenúť. Ak žalobca tvrdil,
že čas splnenia nechal na vôľu žalovanej, čas plnenia sa mal určiť v súlade s § 564 OZ.
2.2 Súd prvej inštancie neprípustne preniesol dôkaznú povinnosť na žalovanú, keď žalobca nepreukázal
právny titul poskytnutia predmetných finančných prostriedkov. Žalovaná tvrdí, že žalobca neuniesol

dôkazné bremeno v tomto konaní a sú prvej inštancie mal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
2.3 Neobstojí právne posúdenie veci podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pretože
plnenie poskytnuté žalobcom žalovanej nenapĺňa ani jednu z taxatívne vymenovaných skutkových
podstátbezdôvodnéhoobohatenia,ktorépredpokladázákon.Žalobcaajžalovanáuvádzalirôznyprávny
dôvod poskytnutia finančných prostriedkov žalovanej a súd prvej inštancie sa v dôvodoch svojho

rozhodnutia nezaoberal tým, či ide o bezdôvodné obohatenie, pôžičku alebo dar.
2.4 Navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žaloba bude zamietnutá a žalovanej bude
priznaný nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

3. Žalobca vo vyjadrení z 29. 11. 2016 k odvolaniu žalovanej a ďalšom vyjadrení z 21. 09. 2017

označil odvolanie žalovanej za nedôvodné. I keď žalovaná počas konania tvrdila, že žalobca jej
sumu 3 000,- € daroval, v priebehu konania neprodukovala žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval, že
právnym titulom odovzdania sumy 3 000,- € žalovanej bola darovacia zmluva. Žalovaná v konaní
zdôrazňovala len tú skutočnosť, že pre žalobcu bolo obvyklé obdarovať svoje priateľky darmi väčšej
hodnoty. Za účelom preukázania tejto skutočnosti na pojednávaní dňa 6. septembra 2016 predložila

prvoinštančnému súdu aj zápisnicu z pojednávania vo veci vedenej Okresným súdom Zvolen pod sp.
zn. 5P/562/2013. Práve z tohto dôvodu sa súd prvej inštancie vyporiadal len s touto obranou žalovanej.
Podania žalobcu nie sú zmätočné, ako sa to snaží navodiť žalovaná. Žalovaná sa neustanovila na
súdne pojednávanie, k veci samej sa vyjadrila len prostredníctvom svojej právnej zástupkyne. Návrhy
na doplnenie dokazovania na preukázanie ňou tvrdených skutočností nepodala a to aj napriek tomu, že

na pojednávaní dňa 6. septembra 2016 bola zástupkyňa žalovanej poučená o právnych následkoch tzv.
zákonnej koncentrácie konaní. Neobstoja výtky žalovanej, že žalobca nepreukázal v konaní existenciu
dohody o vrátení poskytnutých finančných prostriedkov k určitému dátumu. Dohoda o splatnosti (vrátení)
pôžičky nie je esenciálnou (povinnou) náležitosťou zmluvy o pôžičke, čo vyplýva z ustanovenia § 563
Občianskeho zákonníka. Žalobca poskytol žalovanej sumu 3 000,- € bez určenia lehoty na vrátenie

s tým, že predpokladal ich návratnosť od žalovanej najneskôr do dvoch rokov od ich poskytnutia,
resp. na jeho výzvu podľa § 563 Občianskeho zákonníka. Na vrátenie poskytnutej sumy vo výške 3
000,- € vyzval žalobca žalovanú prostredníctvom predžalobnej výzvy z 5. februára 2015, ktorú prevzala
žalovaná 6. februára 2015. Ak by súd existenciu záväzkového vzťahu právnym titulom zmluvy o pôžičke
medzi stranami preukázanú nemal, správne sa zaoberal aj možnosťou, či na strane žalovanej nedošlo

k bezdôvodnému obohateniu. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že súd preniesol dôkaznú
povinnosť na žalovanú. Pokiaľ žalovaná uvádzala, že titulom prenechania finančných prostriedkov bola
darovacia zmluva, mala túto skutočnosť v konaní na prvoinštančnom súde preukázať, to znamená
uniesť dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Posudzovanie právneho nároku žalobcu na vrátenie sumy 3000,- € od žalovanej titulom bezdôvodného obohatenia či zmluvy o pôžičke by malo odlišný význam
najmä v prípade uplatnenia námietky premlčania. Žalobca sa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym a
skutkovým posúdením veci obsiahnutým v odvolaním napadnutom rozsudku. Žalovaná iba všeobecne

popiera skutkové tvrdenia žalobcu, existenciu darovacej zmluvy nepreukázala. Nie je pravdivé tvrdenie
žalovanej, že v relevantnom období žili v spoločnej domácnosti tak, ako to predpokladá ustanovenie §
115 Občianskeho zákonníka. Žalovaná nepreukázala existenciu právneho dôvodu, ktorý by ju legitímne
oprávňoval prenechané finančné prostriedky si ponechať a nevrátiť ich žalobcovi. Navrhol potvrdiť
rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu reagovala žalovaná v písomnom podaní z 11. augusta 2017 tak, že
o dare v jej prospech v sume 3 000,- € svedčia jej skutkové tvrdenia, že v čase poskytnutia tejto peňažnej
čiastky žili so žalobcom v spoločnej domácnosti v harmonickom partnerskom zväzku očakávajúc
narodeniespoločnéhopotomka.Obranažalovanejbolapostavenánatvrdení,žežalobcaúdajnúdohodu
o vrátení poskytnutých finančných prostriedkov medzi stranami sporu nepreukázal. Poukaz na dar inej

priateľke v hodnote 10 000,- € mal podporiť tvrdenia a vyjadrenia žalovanej o majetkových pomeroch
žalobcu, ktoré mu bez ohrozenia vlastnej existencie umožňovali takúto čiastku žalovanej darovať.
Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovanej je opäť zmätočné, keď na jednej strane tvrdí, že dohoda o
splatnosti (vrátení) pôžičky nie je esenciálnou náležitosťou zmluvy o pôžičke a na inom mieste uvádza,
že vznik pôžičky ako reálneho kontraktu v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka predpokladá aj dohodu

strán, ktorá vyjadruje vôľu, aby jedna strana prenechala druhej veci určené druhovo s tým, že druhá
strana vráti po čase veci toho istého druhu. Týmto vyjadrením žalobca predsa potvrdzuje, že dohoda o
vrátení je podstatnou náležitosťou zmluvy o pôžičke, zatiaľ čo dohoda o splatnosti nie. Žalobca nemôže
stotožňovať dohodu o vrátení pôžičky s dohodou o splatnosti pôžičky. Žalovaná nesúhlasí s názorom
žalobcu, že právne posúdenie veci súdom nie je podstatné. Právne posúdenie veci je povinnosťou

súdu a obligatórnou náležitosťou odôvodnenia rozhodnutia súdu vyplývajúcou z ustanovenia § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku. Opätovne navrhla zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobu
zamietnuť.

5. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu. Po tomto

zistení odvolací súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.)
z dôvodu, že dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie nebolo potrebné doplniť ani zopakovať
a prejedanie veci na verejnom pojednávaní nevyžaduje dôležitý verejný záujem. Po preskúmaní
odvolacíchnámietokžalovanej,akoajkonaniapredchádzajúcehorozhodnutiusúduprvejinštanciespolu
s napadnutým rozsudkom dospel odvolací súd k názoru, že odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok

súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 C. s. p. zmeniť.

6.Podľa§388C.s.p.odvolacísúdrozhodnutiesúduprvejinštanciezmení,akniesúsplnenépodmienky
na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

7. Podmienky na potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ustanovuje § 387 C. s. p.. Odvolací súd
potvrdzuje rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak je vecne správne vo výroku. Odvolací súd nepovažuje
rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne vo výroku. Podmienky na zrušenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 C. s. p. splnené neboli.

8. Odvolací súd je podľa § 380 ods. 1 C. s. p. viazaný odvolacími dôvodmi uplatnenými v odvolaní.
Žalovaná v odvolaní uplatnila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s. p., slovne
vymedzené v zákone ako (písm. d/) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, (písm. f/) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a (písm. h/) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci. Inú vadu konania žalovaná v odvolaní žiadnym spôsobom nedefinuje. Z hľadiska
obsahu jej odvolania možno dospieť k názoru, že za inú vadu konania považuje žalovaná nedostatočné
odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ňou tvrdenú nepreskúmateľnosť rozhodnutia, ktorá sa
za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok a skoršej judikatúry Najvyššieho súdu SR
považovala za inú vadu konania, ktorá výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo

zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, mohla byť považovaná za skutočnosť
zakladajúcu prípustnosť dovolania podľa § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu,
že sa účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (porovnaj zjednocujúce
stanovisko Najvyššieho súdu SR R 2/2016), keď žalovaná zároveň tvrdí, že nedôsledným odôvodnenímnapadnutéhorozsudkuporušilsúdprvejinštanciejejprávonaspravodlivýprocespodľačlánku46Ústavy
SR, ako aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.

9. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny
proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej

právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej
strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhovaných dôkazov súdom a dožadovať sa
ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/26/2017, Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04,
I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 251/03).

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné považovať za nepreskúmateľné z dôvodu, že je
z neho zrejmý názor súdu prvej inštancie na prejednávanú vec. Súd prvej inštancie v súlade s §
220 ods. 2 C. s. p. v odôvodnení rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáhal (uloženia povinnosti
žalovanej zaplatiť mu sumu 3 000,- € spolu s príslušenstvom, ktoré poskytol žalovanej v marci 2013

a ktoré mu žalovaná napriek písomnej výzve nevrátila), že na preukázanie svojich tvrdení doložil
žalobca výpisy z účtu o prevode týchto finančných prostriedkov, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná
(povinnosť vrátiť finančné prostriedky žalobcovi nevznikla z dôvodu, že jej boli tieto peniaze darované,
čo u žalobcu nebolo neobvyklým konaním); skutkové tvrdenia strán posúdil súd prvej inštancie tak, že
k odovzdaniu sumy 3 000,- € žalobcom žalovanej došlo (túto skutočnosť považoval za preukázanú) a

nepovažoval za preukázané, že sumu 3 000,- € žalobca žalovanej daroval. Tieto svoje závery vyvodil
z dôkazu predloženého žalobcom (výpisy z účtov) a z nesplnenia dôkaznej povinnosti žalovanou, ktorá
darovaciu zmluvu súdu nepredložila. K právnemu posúdeniu veci súd prvej inštancie uviedol, že suma
3 000,- € predstavuje na strane žalovanej bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka, ktoré bolo splatné do 15 dní od prevzatia výzvy na plnenie od žalobcu.

Skutočnosť, že sa žalovaná nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie na právne posúdenie veci
neznamená, že rozhodnutie prvoinštančného súdu je nepreskúmateľné a arbitrárne. Odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. nebol uplatnený dôvodne.

11. Za relevantné skutkové zistenia pre rozhodnutie vo veci považuje odvolací súd zistenia súdu prvej

inštancie, že žalobca previedol zo svojho účtu na účet žalovanej v dňoch 24. 03. 2013, 26. 03. 2013 a 27.
03.2013po1000,-€,spolu3000,-€,ovráteniektorýchpožiadalžalobcažalovanúpísomnouvýzvouz5.
februára2015,vktorejjeuvedené,žežalobcaposkytolžalovanejvuvedenýchdňochvýpomocvrozsahu
peňažnej sumy 3 000,- € za účelom vyplatenia jej záväzkov, ktoré na tento účel žalovaná aj použila.
V žalobe označuje žalobca sumu 3 000,- € za bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovanej

bez konkretizácie spôsobu jeho vzniku, či išlo o plnenie bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného
právneho úkonu alebo plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol alebo majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov. Medzi žalobcom a žalobkyňou existoval intímny vzťah muža a ženy. Z tohto vzťahu
pochádza maloletý S. S. S., nar. XX. XX. XXXX, ku ktorému sa na Okresnom súde vo Zvolene viedlo
konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností pod sp. zn. 5P/562/2013. Dôkazom o tom

je žalovanou predložená kópia zápisnice o pojednávaní z 09. 06. 2014 vo veci 5P/562/2013, kde boli
osobnevypočutímatkaajotecdieťaťa(žalovanáažalobcavtomtokonaní)akdesažalobcaprotiurčeniu
vyživovacej povinnosti na maloletého XXXX S. S. bránil tým, že od narodenia dieťaťa až do decembra
2013 žil s matkou (žalovanou) v spoločnej domácnosti, spoločne hospodárili, matke dával celú svoju
výplatu a príjem z príležitostného hrania. Z tohto žalovaná hradila jeho pôžičku na auto, ďalšiu pôžičku,

ktorú si vzal v marci 2013 vo výške 12 000,- € na vyplatenie svojho starého úveru, ako aj úveru matky
jeho dieťaťa (žalovanej), že ku dňu konania súdneho pojednávania vo veci 5P/562/2013 vlastní už len
jedno auto z dôvodu, že druhé daroval bývalej partnerke a matke ďalšieho dieťaťa darovacou zmluvou
z 22. 05. 2014 v odhadovanej hodnote 10 000,- € a domnieval sa, že keď hradí úver za matku vo výške
85,- €, plní si aj vyživovaciu povinnosť. Matka kontrovala otcovi len v tom, že v spoločnej domácnosti žili

od marca 2012 do septembra 2012, kedy spolu nehospodárili. Potvrdila, že sa jej žalobca ponúkol, že
bude za ňu splácať zostatok jej úveru 3 000,- € a za tým účelom si vzal aj pôžičku. Na tomto pojednávaní
žalovaná vyhlásila, že žiadnu dohodu ani darovaciu zmluvu so žalobcom spísanú nemá.12. Súd prvej inštancie zo skutkového zistenia, že žalobca poskytol žalovanej 3x 1 000,- € a žalovaná
tútosumužalobcovinevrátilaanižalovanánepreukázalaexistenciudarovacejzmluvyktejtosumemedzi
ňou a žalobcom vyvodil, že sa žalovaná o túto sumu na úkor žalobcu bezdôvodne obohatila.

13. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

14. Ustanovenie § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje štyri skutkové podstaty vzniku
bezdôvodného obohatenia. Žalobca ani súd prvej inštancie nerozviedli, akým spôsobom vznikol medzi
žalobcom a žalovanou vzťah z bezdôvodného obohatenia. Žalobca zdôrazňoval vo svojich podaniach
a vyjadreniach iba to, že dočasne poskytol žalovanej sumu 3 000,- €, ktorú mala žalovaná v určitom
čase vrátiť, z čoho by bolo možné skôr vyvodiť, že žalobca tvrdí existenciu zmluvy o pôžičke podľa

§ 657 Občianskeho zákonníka, ale vedomý si svojej dôkaznej núdze, že existenciu zmluvy o pôžičke
nepreukáže, nazýva peňažnú pohľadávku uplatňovanú v tomto konaní bezdôvodným obohatením. Na
základe skutkových tvrdení strán sporu v konaní a podporne aj v konaní vedenom na Okresnom súde
Zvolenpodsp.zn.5P/562/2013niejemožnékonštatovať,žesumu3000,-€získalažalovanáodžalobcu
ako plnenie bez právneho dôvodu, pretože sa strany sporu k účelu poskytnutiu týchto prostriedkov

zhodne vyjadrovali vo veci sp. zn. 5P/562/2013 aj v prejednávanej veci, že mali slúžiť na úhradu dlhov
žalovanejzúverov.Keďžalovanávkonanísp.zn.5P/562/2013napojednávanídňa09.06.2014uviedla,
že s otcom dieťaťa medzi sebou vo vzťahu k sume 3 000,- € žiadnu dohodu ani darovaciu zmluvu
spísanú nemajú žalobca netvrdil, že sumu 3 000,- € má žalovaná žalobcovi po určitom čase vrátiť;
naopak, hradenie úveru žalovanej považoval za plnenie si vyživovacej povinnosti. Vo vzťahu k sume

3 000,- € medzi žalobcom a žalovanou nebol uskutočnený žiadny právny úkon, ktorého platnosť by
mohol súd ako predbežnú otázku v tomto konaní posudzovať. Právny dôvod poskytnutia sumy 3 000,- €
žalovanej podľa prednesov strán v konaní bola úhrada úverov žalovanej a tento právny dôvod dodatočne
neodpadol. Preto nie je možné konštatovať, že ide o bezdôvodné obohatenie plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca v konaní netvrdil, že by žalovaná získala na jeho úkor majetkový

prospech z nepoctivých zdrojov. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na právnom závere,
že „žalobca uniesol dôkazné bremeno“ bez uvedenia vo vzťahu ku ktorému konkrétnemu tvrdeniu
žalobcu tento názor súd prvej inštancie vyjadruje a že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno o existencii
darovacej zmluvy. V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky z 18. decembra 2003 sp. zn.
21Cdo/1241/2003 z dôvodu neunesenia dôkazného bremena možno rozhodnúť v neprospech účastníka

(strany sporu) len vtedy, ak zhodnotenie dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané, neumožňuje súdu prijať
záver ani o pravdivosti tvrdenia účastníka a ani o tom, že by bolo nepravdivé. V sporovom konaní, kde
strany stoja proti sebe a majú opačný záujem na výsledku konania zaťažuje dôkazná povinnosť v zmysle
citovaného rozhodnutia každú zo sporových strán v celkom inom smere. Každá zo sporových strán
musí tvrdiť skutočnosti a označiť dôkazy, na základe ktorých bude môcť súd rozhodnúť v jej prospech;

povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť, bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno nemôžu „prechádzať“ v
konaní z jednej strany sporu na stranu druhú. Splnením dôkaznej povinnosti jedným z účastníkov sa
nič nemení na dôkaznej povinnosti druhého účastníka a nepreukázanie tvrdenia jednej strany sporu
automaticky neznamená, že bol zistený opak tohto tvrdenia. Najvyšší súd Českej republiky vysvetlil,
že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní

neboli preukázané jeho tvrdenia a z tohto dôvodu muselo byť vo veci rozhodnuté v jeho neprospech.
Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v tých prípadoch, kedy určitá
skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci pre nečinnosť účastníka alebo
vôbec z objektívnych dôvodov nemohla byť preukázaná. Rozloženie dôkazného bremena vymedzuje
popri okruhu rozhodujúcich skutočností hypotéza hmotnoprávnej normy, ktorá určuje, ktoré skutočnosti

je každý z účastníkov povinný preukázať.

15. Odvolací súd súhlasí s názorom žalovanej, že ak žalobca tvrdí vznik bezdôvodného obohatenia na
strane žalovanej na jeho úkor, žalobcu zaťažovalo dôkazná povinnosť preukázať, že hypotéza právnej
normy § 451 ods. 2 OZ bola naplnená, prípadne, že žalovanej požičal 3 000,- €, ktoré sa žalovaná

zaviazala podľa § 657 Občianskeho zákonníka žalobcovi vrátiť. Na rozdiel od súdu prvej inštancie
je odvolací súd toho názoru, že žalobca v tomto smere dôkazné bremeno neuniesol a nepreukázal
existenciu zmluvy o pôžičke medzi ním a žalovanou ani vznik bezdôvodného obohatenia na strane
žalovanej na jeho úkor. Je pravdou, že žalovanou tvrdená darovacia zmluva medzi ňou a žalobcomv konaní preukázaná nebola, napriek tomu odvolací súd konštatuje, že žalovaná uniesla dôkazné
bremeno o svojich tvrdeniach, že medzi ňou a žalobcom neexistovala dohoda o vrátení sumy 3 000,-
€ v žalobcom tvrdenom ani inom časovom horizonte a to svojimi skutkovými tvrdeniami podloženými

dôkazmi, konkrétne zápisnicou o pojednávaní vo veci 5P/562/2013 z 09. 06. 2014, kde sa strany tohto
sporuvyjadrovaliksume3000,-€predzačatímsúdnehokonaniavovecisp.zn.12C/78/2015tak,žetáto
suma mala pokryť úvery žalovanej, že v rozhodnom období, kedy žalobca poukázal tieto sumy žalovanej
existoval medzi nimi harmonický vzťah muža a ženy, ktorí spoločne riešili svoje finančné záležitosti
(žalobca dával všetky svoje peniaze žalovanej, ktorá nimi uhrádzala nielen vlastné, ale aj žalobcove

úvery) a v tomto čase ich spájalo očakávanie narodenia spoločného dieťaťa. Žalobca teda neuniesol
dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach, že žalovanej vznikla povinnosť vrátiť mu sumu 3 000,- €, ktoré
jej v marci 2013 na jej účet poukázal. Odvolací súd vychádzajúc z iného právneho názoru než súd prvej
inštancie na existenciu bezdôvodného obohatenia na strane žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie
podľa § 388 C. s. p. zmenil a žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia s príslušenstvom zamietol.

16. V súlade s § 396 ods. 2 C. s. p. rozhodol odvolací súd aj o nároku žalovanej na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie a súčasne aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. Po zmene rozsudku
súdu prvej inštancie rozhodnutím odvolacieho súdu sa za úspešnú stranu v spore podľa § 255 ods. 1
C. s. p. považuje žalovaná, ktorej podľa tohto zákonného ustanovenia prináleží náhrada trov konania v
rozsahu100%vočineúspešnémužalobcovi.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 C. s. p.).

17. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)

až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).