Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, July 31, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoE/110/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816215968
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3816215968.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Stanislavy Markovej a sudkýň
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Kubániho 16, JUDr. Andreou Cvikovou,
proti povinnej: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX/XX, Z., o vymoženie istiny 814,03 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 20.
decembra 2016 č.k. 16Er/3080/2016-22, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd ako súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil poukazom na ust. § 44 ods. 1,

2, 3, § 73 ods. 3 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 52, § 53, § 54
Občianskeho zákonníka, príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

2. Uviedol, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre vymoženie sumy 814,03
eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým je Rozhodcovský rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-1735/15-EK zo dňa 03.02.2016, právoplatný dňa
29.06.2016 a vykonateľný dňa 05.07.2016. Okresný súd sa oboznámil s návrhom na vykonanie
exekúcie, so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, s exekučným titulom, so zmluvou
o revolvingovom úvere č. 8500044704 zo dňa 01.04.2014, Rozhodcovskou zmluvou č. 8500044704 zo
dňa 01.04.2014 uzavretou medzi oprávneným a povinným a zistil, že exekúciu je potrebné zamietnuť.
Zmluvu o revolvingovom úvere uzavretú medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom,

na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, posúdil okresný súd
ako zmluvu spotrebiteľskú (s prihliadnutím na povahu účastníkov, obsah zmluvy a vopred pripravený
obsah zmluvy "na predtlačenom formulári"), preto je potrebné na predmetný právny vzťah aplikovať
ustanovenia spotrebiteľského práva.

3. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy, konkrétne článku 5, vzhliadol súd v takto

ustanovenom zmluvnom dojednaní nekalú podmienku z nasledovných dôvodov.

4. Zmluvné dojednanie o voľbe spôsobu riešenia sporu v rozhodcovskom konaní predpokladá v
zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní dohodu obidvoch
zmluvných strán vo forme osobitnej zmluvy alebo formou rozhodcovskej doložky k zmluve. Rovnako
dohodu vyžaduje v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 a § 8 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom

konaní aj voľba rozhodcu resp. postup jeho dodatočného ustanovenia. V tomto prípade bola voľba
rozhodcovského súdu uskutočnená jednostranne, nakoľko samotné ustanovenie rozhodcovskej zmluvyna predtlačenom formulári dokonca predchádzalo nepochybne aj samotnému rozhodnutiu povinného
si finančné prostriedky touto cestou obstarať, čiže predtým ako k uzatvoreniu zmluvy o úvere povinný
vôbec pristúpil. Jednostrannosť a nekalosť tohto zmluvného dojednania súd vidí v tom, že faktickým

subjektom, ktorý definuje, kto rozhoduje v tomto prípade je oprávnený, pretože tento zostavil znenie
rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej zmluve, ktorú oprávnený v rámci svojej
podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu.

5.Súdvovšeobecnostiuvádza,žespotrebiteľsavporovnaníspredajcom,alebododávateľomnachádza

v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby
mohol vplývať na ich obsah (rozsudok z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat Editores,
C-240/98 až C-244/98, Zb. s I-4941, bod 25, ako aj z 26. októbra 2006, Mostazo Claro, C-168/05, Zb.
s I-10421, bod 25).

6. Súd pritom prihliada pri výkone rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa,
ex offo na nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom
a spotrebiteľom. Pri tejto príležitosti dáva súd do pozornosti rozsudok Európskeho súdneho dvora vo
veci C-40/08 z 6. októbra 2009, Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira, v
ktorombolariešenápredbežnáotázka,ktorásatýkalavýkladusmernice93/13/EHSzodňa05.04.1993o

neprijateľnýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchvtomzmysle,žesúd,ktorýrozhodujeonávrhu
na nútený výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez
návrhu uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku
vyplýva povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené
v rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v

akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy.

7. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej zmluvy v danom prípade od jednostrannosti výberu
riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor

rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými sa strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť,
považuje súd takto upravenú rozhodcovskú zmluvu v celosti za neprijateľnú podmienku.

8. Pre účely posúdenia prípadného nekalého charakteru zmluvnej podmienky hranica ochrany
spotrebiteľa vychádza nielen z konkrétneho exemplifikatívneho výpočtu nekalých zmluvných dojednaní

(podľa ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení platnom ku dňu uzatvorenia zmluvy)
ale tiež zo všeobecného zákazu akéhokoľvek dojednania, ktoré vytvorí v právach a povinnostiach
značnú nerovnováhu (podľa ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Rozhodcovská zmluva
podľa názoru súdu spĺňa všetky podmienky tak z pohľadu ustanovení § 53, 54 Občianskeho zákonníka
platného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ako aj z pohľadu Smernice Rady 93/13/EHS (výkladovej pomôcky

ustanovení spotrebiteľského práva), aby mohla byť kvalifikovaná ako nekalá. Táto neplatnosť má formu
absolútnej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 OZ.

9. Existujúca, ale neplatná rozhodcovská zmluva nemôže byť potom základom právomoci
rozhodcovského súdu. Ak si rozhodcovský súd, resp. rozhodca svoju právomoc z takto uzavretej

rozhodcovskej zmluvy založil, na ktorom základe následne vydal exekučný titul, nemožno takéto
rozhodnutie považovať za rozhodnutie vydané osobou na to oprávnenou. Uvedené spôsobuje, že pred
podaním návrhu na vykonanie exekúcie neprebehlo riadne rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom
by bol rozhodcovský rozsudok, na podklade ktorého by mohla byť v zmysle ustanovenia § 41 ods. 2
písm. d) Exekučného poriadku vedená exekúcia.

10. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote, prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie
oprávnený, ktorý namietol postup súdu prvej inštancie, ktorý viedol k posúdeniu rozhodcovskej
zmluvy uzavretej s povinným ako neplatného úkonu. Exekučný súd sa z hľadiska platnej právnej
úpravy nedôsledne zaoberal povahou rozhodcovskej zmluvy v tom smere, či ide o individuálne

dohodnutú zmluvu alebo nie. Povinný teda mohol nepristúpiť na uzavretie rozhodcovskej zmluvy, resp.
aj jednostranne dosiahnuť zánik takejto dohody, a to v oboch prípadoch bez vplyvu na uzavretie,
resp. existenciu (hlavnej) zmluvy o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva spĺňa preto charakter
individuálneho ustanovenia, a nemôže byť preto (resp. jej časť) neprijateľnou podmienkou. Aj zapredpokladu, že povinný rozhodcovskú zmluvu uzavrel, mal možnosť od tejto zmluvy odstúpiť v lehote
14 dní aj bez uvedenia dôvodu, t. j. potom, čo mu boli peňažné prostriedky poskytnuté. Nie je celkom
zrejmé, ako si súd predstavuje znenie rozhodcovskej zmluvy bez dohody zmluvných strán o tom,

ako sa budú spory zo zmluvy o úvere riešiť, s dodržaním ustanovení Občianskeho zákonníka o
určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku
zmluvy, pričom účinným sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby
vôbec rozhodcovská zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten
povinný urobil dobrovoľne, a rovnako tak aj z vlastného rozhodnutia nevyužil možnosť od danej zmluvy

odstúpiť. Ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka nemá riešiť, a ani nerieši situáciu,
kedy žalobu podáva dodávateľ. Výklad podsúvaný exekučným súdom presahuje rozsah uvedeného
ustanovenia v tom zmysle, kedy súd dôvodmi svojho rozhodnutia prepisuje právnu normu tak, že
rozhodcovské konanie v spotrebiteľských veciach je vylúčené. Exekučný súd vychádzal len z ničím
nezdôvodniteľnej domnienky, kedy predloženie formulárovej zmluvy by automaticky malo znamenať,
že nejde o individuálnu dohodu. Pritom v zmysle ust. § 53 ods. 2 Obč. zák. je rozhodujúca práve

možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah resp. jej samotné zaradenie do zmluvného vzťahu s dodávateľom
bez vplyvu na to, že (ne)dôjde k uzavretiu hlavného zmluvného vzťahu. Z rozhodcovskej zmluvy číslo
8500044704 nielen, že výslovne vyplýva, že jej uzavretie nie je podmienkou uzavretia samotnej zmluvy
o revolvingovom úvere, ale výslovne z nej vyplýva možnosť jednostranne odstúpiť do 14 dní od jej
uzavretia. V tomto smere ponecháva súd stranou a bez akéhokoľvek argumentu význam a právne

dôsledky odstúpenia. Odstúpenie od zmluvy je jednostranný úkon vedúci k zániku zmluvy, pričom
účinným sa stáva doručením druhej strane a spôsobuje účinky ex tunc. Na to, aby vôbec rozhodcovská
zmluva vznikla, nestačí jej vyplnenie, ale akceptovanie písomným podpisom. Ten povinný urobil
dobrovoľne,arovnakotakajzvlastnéhorozhodnutianevyužilmožnosťoddanejzmluvyodstúpiť.Otázku
jednostranného „zrušenia“ rozhodcovskej zmluvy spotrebiteľom už posudzoval aj Najvyšší súd SR, ktorý

vuznesenízodňa22.11.2012,sp.zn.3MCdo/14/2011.Medziúčastníkmiuzavretározhodcovskázmluvy
popri tom, že je individuálnym dojednaním by nespĺňala ani definíciu neprijateľnej podmienky podľa § 53
ods.1resp.4písm.r)Občianskéhozákonníka.Zároveňjevsúladeajsvyššiespomenutýmrozhodnutím
Najvyššieho súdu SR. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.marca 2009,
sp. zn. 1M Obdo V 16/2006 a publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod R 54/2010)

Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu možno posudzovať len so zreteľom na okolnosti, ktoré existovali
v čase jeho vzniku. Čiže okolnosť - začatie rozhodcovského konania kýmkoľvek zo zmluvného vzťahu -
nemôže byť rozhodujúca pre posúdenie platnosti, či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy. Daná okolnosť
v čase vzniku rozhodcovskej zmluvy nejestvuje. Rovnakú rozhodcovskú zmluvy, aká založila právomoc
stáleho rozhodcovského súdu na konanie posúdil napríklad Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku

sp. zn. 17Co/919/2015 ako platný právny úkon. Na podporu vyššie uvedenej argumentácie oprávnený
poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 13CoE/52/2015 zo dňa 30.09.2015, ktorý
posudzovalrozhodcovskúzmluvusrovnakýmobsahom„Vdanomprípadeodvolacísúddospelkzáveru,
že osobitne dojednaná Rozhodcovská zmluva zo dňa 06.12.2012 obsahuje všetky zákonné náležitosti
tak, ako sú predpokladané v § 3 a§ 4 Zákona o rozhodcovskom konaní, a to bez ohľadu na to, že

ide o riešenie sporov zo zmluvy spotrebiteľskej. Dôležitým pre toto konštatovanie je najmä znenie
rozhodcovskej zmluvy, že veriteľ pred jej uzavretím poučil dlžníka (povinného) o dôsledkoch jej uzavretia
akospotrebiteľa.Pretojenesprávnyzáversúduprvéhostupňa,akžiadosťsúdnehoexekútoraoudelenie
poverenia na vykonanie exekúcie zamietol tvrdiac, že v rozhodcovskom konaní bola vec prejednaná
na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy a z tohto dôvodu je exekučný titul považovaný

za nesúladný so zákonom. Naopak odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade bola uzavretá
platná rozhodcovská dohoda písomnou formou so všetkými jej zákonnými náležitosťami tak, ako je
predpokladá ustanovenie § 3 a§ 4Zákona o rozhodcovskom konaní“. Zároveň poukázal na Uznesenie
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoE/372/2013 zo dňa 21.11.2013, ktorý posudzoval rozhodcovskú
zmluvu totožného znenia ako je rozhodcovská zmluva v tejto veci. Krajský súd v Banskej Bystrici dospel

k záveru, že rozhodcovská zmluva je platne uzavretá a konštatoval, že: „Skutočnosť, že spotrebiteľská
zmluva, t.j. zmluva o revolvingovom úvere bola oprávneným vopred pripravená na predtlačenom tlačive,
a teda spotrebiteľ ju nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť ešte nezakladá predpoklad, že tomu
tak bolo aj pri uzatváraní Rozhodcovskej zmluvy. Táto bola uzatvorená medzi účastníkmi na zvláštnom
liste, a teda individuálne. Ak keď bola Rozhodcovská zmluva oprávneným ako veriteľom vopred

pripravená pre dlžníka na samostatnom liste, do ktorého sa dopĺňajú požadované údaje, mal dlžník
možnosť túto odmietnuť bez toho, aby zmaril uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere. Takto uzavretá
Rozhodcovská zmluva nebráni spotrebiteľovi uplatniť svoje práva pred všeobecným súdom z dôvodu, že
obsahuje alternatívne riešenie sporov, ktoré dostatočným spôsobom zabezpečuje spotrebiteľovi právopodať žalobu na rozhodcovský, ale aj na všeobecný súd. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd
považoval Rozhodcovskú zmluvu, ktorá založila právomoc rozhodcovského súdu vydať exekučný titul
za individuálne dohodnutú, preto na ňu nie je možné aplikovať ust. § 53 Občianského zákonníka o

neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej neplatnosť, a teda
za platný právny úkon. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v
celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške
82,98 eur vrátane DPH.

4. Písomné vyjadrenie k odvolaniu oprávneného nebolo podané.

5. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku
(ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu podľa § 385 CSP a dospel k záveru,
že napadnuté uznesenie okresného súdu je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1,
2 CSP z nasledovných dôvodov.

6. Uznesenie okresného súdu bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia otázky
rozhodcovskejzmluvyavkoleráciisrozhodovanímsúdovvanalogickýchprípadochnebolzistenýžiadny
právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie v danom prípade pri posudzovaní doložky.
Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s kritériami ust. § 220 CSP v spojení s ust. § 234

CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie
rozhodnutia okresného súdu a zároveň považuje za potrebné dodať.

7. Okresný súd správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvýkrát

poskytnúťspotrebiteľovizúradnejpovinnosti(tedabezakejkoľvekprocesnejaktivityspotrebiteľa)účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku. Základnou
črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený
priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom
oprávneného túto charakteristiku spĺňa.

8. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

9. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní o udelení
poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom, a to po stránke
formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom oprávneným na jeho vydanie.

10. V prejednávanej veci okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka, ktorá
mala založiť legitimitu pre exekučný titul, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

11. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci
rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie

tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď účastník
rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť
rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd oprávnený
a zároveň povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v prípade zisteného

nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci
neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti Najvyšší súd Slovenskej
republiky zdôraznil princíp "vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnychsúvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým
je ochrana práv spotrebiteľa.

12. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorývrozhodnutíC-168/05uviedol,ženarozhodcovskýrozsudokvsporezospotrebiteľskejzmluvymá
súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity a nie je potrebné
jeho prípadne zrušenie postupom podľa vnútroštátnych predpisov.

13. Okresný súd opodstatnene poukázal na to, že rozhodcovská doložka sa javí ako absolútne
nevyvážená a preto neprijateľná. Rozhodcovská doložka uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť
právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a
informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia
rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi,

nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania,
poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi za
primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie
obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať
rozhodcovský súd, ktorého výber spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Uvedené tak

nemá za následok, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne.

14. Nakoľko tieto podmienky neboli splnené, samotná možnosť odstúpenia od zmluvy, na ktorú
oprávnený vo svojom odvolaní poukazuje, nerobí z rozhodcovskej zmluvy podmienku dojednanú
individuálne. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred

vznikom akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste
svojho bydliska. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil
svojuprávomocnazákladeneplatnejrozhodcovskejzmluvy,nemožnopovažovaťzaspôsobilýexekučný
titul vydaný v súlade so zákonom.

15. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého mal povinný právo od zmluvy
jednostranne odstúpiť, aj bez uvedenia dôvodu, do 14 kalendárnych dní od jej doručenia, odvolací
súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy
sa odstúpiť nedá. Ak je zmluva od začiatku neplatná ex tunc, nie sú splnené zákonné podmienky na
dodatočné zrušenie zmluvy.

16. Odvolací súd uzatvára, že okresný súd v danom prípade správne právne posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nulitný, vydaný rozhodcom, ktorý vyvodil svoju právomoc na konanie a rozhodnutie na
základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, teda nejde o spôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2
písm. d/ Exekučného poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie zamietol.

17. Rovnako je potrebné uviesť, že rozhodcovský rozsudok nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by
bránila tomu, aby vec bola opätovne prejednaná. Neplatná rozhodcovská zmluva nemohla platne založiť
právomoc rozhodcovského súdu na prejednanie a ani na vydanie rozhodnutia, keďže v danom prípade

ide o nulitný právny akt. Nič preto nebráni oprávnenému, aby si svoje právo uplatnil v konaní pred
všeobecným súdom.

18. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie okresného súdu potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

19. Pokiaľ ide o návrh oprávneného na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd uvádza, že
nakoľko v zmysle ust. § 44 ods. 3 veta prvá Exekučného poriadku napadnuté uznesenie okresného
súdu, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora zamietnutá, nadobudne právoplatnosť a súd exekučné
konanie aj bez návrhu zastaví, o trovách konania rozhodne okresný súd.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia

byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).