Rozsudok ,
Potvrdené, Zrušené Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/207/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110228304
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5110228304.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou v právnej veci

navrhovateľa: O. D., B.: XX XXX XXX, právne zast. JUDr. Anton Kupšo, advokát so sídlom Čadca,
Moyzesova 34, proti odporcom: 1/ D. G., U.. XX.XX.XXXX, R. D. XXX, 2/ K. G., U.. XX.XX.XXXX, R.
D. XXX, právne zast. JUDr. Bohuslav Majchrák, advokát, spol. s .r.o., so sídlom Nová Bystrica 850, o
určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že nehnuteľnosť pozemok parc. V. Č.. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2 v k.ú.
D., vytvorený geometrickým plánom č. X/XXXX vyhotovený K. Š. dňa 16.03.2008, úradne overeným
Správou katastra Č. dňa 30.03.2008 a ktorý je prílohou tohto rozhodnutia, patrí do výlučného vlastníctva

navrhovateľa.

Súd návrh odporcov zo dňa 01.12.20110 o určenie, že pozemok parcela V. Č.. XXXX/X, orná pôda o
výmere XXX m2, k.ú. D., patrí do vlastníctva odporcov v rade 1/ a 2/ v podiele 1/1, zamieta.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom na začatie konania zo dňa 26.04.2010 doručeným Okresnému súdu Č. a
následneprikázanýmOkresnémusúduŽilinadňa24.09.2010,následnezmenenýmpopripustenízmeny

uznesením zo dňa 22.09.2011, sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť parc. V. Č.. XXXX/X, orná pôda
o výmere XXX m2, k.ú. D., vytvorená geometrickým plánom č. X/XXXX, patrí do výlučného vlastníctva
navrhovateľa.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporcovia na základe rozhodnutia Správy katastra Č. č. V.-XXX/XX zo
dňa XX.XX.XXXX vyporiadali parc. V. Č.. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, k.ú. D.. Navrhovateľ
následne zistil, že rozhodnutie je nesprávne, pretože parc. V. Č.. XXXX/X je vytvorená z neknihovaných
pozemnoknižných parciel č. XXXX a XXXX/X.

Spolu s návrhom navrhovateľ predložil list vlastníctva č. XXX; oznámenie navrhovateľa č.j. XXXX/XX;
rozhodnutie Správy katastra Č. zo dňa XX.XX.XXXX, č.j. V.-XXX/XX.

Súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania,
vyjadrením sa právneho zástupcu navrhovateľa a odporcov, výsluchom svedkov, znaleckým
dokazovaním, ohliadkou na mieste samom, ako aj oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria
obsah spisu.

Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.Vzhľadom na predmet konania súd skúmal naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného
ustanovenia na navrhovanom určení. S poukazom na predmet konania súd má za to, že je daný
naliehavý záujem na takom určení, ako požaduje navrhovateľ, keďže bez takého určenia by bolo

ohrozené právo navrhovateľa alebo právny vzťah, na ktorom je zúčastnený alebo ak by sa jeho právne
postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Súd dospel k názoru, že právny záujem na určení vlastníctva
v prospech navrhovateľa je daný, keďže navrhovateľ tvrdí, že on je výlučným vlastníkom k predmetnej
nehnuteľnosti, avšak v katastri nehnuteľností sú evidovaní odporcovia.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Súd mal zistené, že v čase podania žalobného návrhu na liste vlastníctva č. XXX vlastníkmi parc.č.
XXXX/X, orná pôda o výmere XXX m2, k.ú. D., je odporca v rade 1/ a odporca rade 2/ v podiele 1/1,
pričom titul nadobudnutia je Rozhodnutie V.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX o schválení projektu ROEP
v k.ú. D. - XX/XXXX; V.-XXX/XXXX.

Súdmalpreukázané,žeodporcoviadňa15.10.2003podaliunavrhovateľanávrhnavydanierozhodnutia
o vlastníctve, že odporcovia získali nehnuteľnosti zapísané v KN ako XXXX/X, XXXX, XXXX/X ako
parc. pozemnoknižné XXXX, XXXX, XXXX, a to od pkn vlastníka F. E. - prababka, ústnou darovacou
zmluvou v roku XXXX, takto uplynula lehota na vydržanie 11 rokov a teda navrhovali, aby im bolo vydané

rozhodnutie o vlastníctve, že sú vlastníkmi nehnuteľností vo vl.č. XXX, XXX ako PK XXXX, XXXX, XXXX
totožné L. XXXX/X, XXXX, od roku XXXX. (l.č. 62-63)
Navrhovateľ dňa 30.09.2005 predložil OÚ Č., odbor katastrálny - stanovisko komisie ROEP pri
Obecnom úrade D., v zmysle ktorého odporcovia splnili podmienky vydržania, a preto doporučuje vydať
rozhodnutie o osvedčení odporcov v zmysle ich návrhu.

Z potvrdenia navrhovateľa zo dňa 15.10.2003, č.j. XXX/XX vyplýva, že navrhovateľ potvrdil, že nie je
vlastníkom a ani užívateľom parc. L. Č.. XXXX/X K. XXXX K. XXXX/X, ako ani parciel PKN XXXX, XXXX,
XXXX. Užívateľom uvedených parciel sú odporcovia, pričom potvrdenie vydal ako doklad k návrhu o
vydanie osvedčenia o vydržaní. (l.č. 69).

T. Š. dňa 07.05.2007 čestne prehlásila, že súhlasí s prevodom podielu 1/3 na parc. L. Č.. XXXX/X v k.ú.
D. v prospech odporcov. (l.č. 70)

Podľa čestných prehlásení K. G. K. O. G. zo dňa 20.10.2003 odporcovia užívajú parc. L. Č.. XXXX/X

K. XXXX viac ako 10 rokov. (l.č. 73)

Z rozhodnutia Správy katastra Č. zo dňa XX.XX.XXXX, Č..C.. V.-XXX/XX vyplýva, že Správa katastra
potvrdila, že odporca v rade 1/ a odporca v rade 2/ nadobudli vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. D.:
- parc. V. XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2, ktorá je identická s časťou parcely pkn č. XXXX vedená

vo vl.č. XXX s časťou parcely pkn č. XXXX vedená vo vl.č. XXX, s časťou parcely pkn XXXX vedená vo
vl.č. XXX a časťou neknihovanej parcely č. XXXX,
- parc- CKN XXXX, zast.plocha o výmere XX m2
- parc. CKN XXXX/X, zast.plocha o výmere XX m2,
a to v celosti vydržaním dňom 01.01.1992.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia je zrejmé, že:
- odporcovia si podali návrh na komisiu ROEP pri Obecnom úrade D. na vydanie rozhodnutia podľa § 11
ods.1, 1 zák. Odporcovia preukázali, že uvedené parcele užívajú minimálne od roku 1992, čo preukázali
listinami - výpisom pkn vl. XXX, XXX, XXX, identifikáciou, čestným vyhlásením vlastníčky vedenej na
LV č. XXX, vyjadreniami, ako aj potvrdením Obecného úradu D.. Odporcovia prehlásili, že uvedené

nehnuteľnosti nadobudli ústnou darovacou zmluvou od babky F. E., ktorá ich nadobudla reálnou deľbou
medzi pkn vlastníkmi a F. E. je vedená vo vl.č. XXX pod R., vo vl.č. XXX pod R., vo vl. č. XXX pod R.
ako spoluvlastník. (l.č. 61 obsahu spisu)

Z pkn vložky č. XXX pre parc.č. XXXXX vyplýva vlastníctvo F. E., a to na základe uznesenia Štátneho

notárstva v Č. 10.10.1962, č. N.-X, a to aj pre nehnuteľnosti vo vl.č. XXX K. H..Č.. XXX.Z detailu listu vlastníctva XXXX mal súd zistené, že okrem iného je vedený aj na parc. Y. Č.. XXXX/X
a vlastníkom je Slovenský vodohospodársky podnik š.p., Žilina, pričom daný pozemok je umiestnený v
zastavanom území obce ako vodná plocha, výmera je 7 m2. (l.č. 30-31 obsahu spisu)

Navrhovateľ predložil geometrický plán č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, v zmysle ktorého parc. č. XXXX
je neknihovaná parcela o výmere XXXX m2, ktorej časti zodpovedá parc.č. XXXX/X o výmere XXX m2
a XXXX/X o výmere XXX m2.
Pkn parcele č. XXXX zodpovedá parc. KNC č. XXXX/X o výmere XXX m2 a parc. CKN č. XXXX/X o

výmere XXXX m2 a podľa nového stavu parcele CKN č. XXXX/X zodpovedá parc.č. XXXX/X o výmere
XXX m2 a XXXX/X o výmere XXX m2. (l.č. 37)

Odporcovia tvrdili, že starosta navrhovateľa pôvodne tvrdil, že má materiál na výstavbu chodníka a
preto sporný pozemok od nich odkúpi. Neskôr však už tvrdil, že odporcovia nadobudli vlastníctvo
neoprávnene.

Odporcovia trvali na tom, že predmetnú nehnuteľnosť užívali, ako aj ich právni predchodcovia bez
rušenia minimálne 50-60 rokov (prastará matka odporkyne 2/ F. E. a stará matka odporkyne 2/ T.
Š.), preto usporiadaním pozemnoknižných vzťahov v rámci ROEP-u len zosúladili stav skutočný s
pozemnoknižným.

Podľa písomného vyjadrenia Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. zo dňa 21.07.2005
k majetkovo-právnemu vysporiadaniu parc.č. XXXX/X v k.ú. D. na žiadosť navrhovateľa zo dňa
12.07.2005, nemá námietky. (l.č. 44)
Odporcovia tvrdili, že navrhovateľ susedné pozemky odkúpil, ale o sporný pozemok sa súdi.
Podľa uvedenia navrhovateľa však právny režim susedných pozemkov je iný, než u spornej

nehnuteľnosti, keďže napríklad parc. L. Č.. XXXX je súčasťou novovytvorenej parc.č. XXXX/X. Uvedenú
parcelu navrhovateľ odkúpil od F. T., čo vyplýva z predloženej kúpnej zmluvy z XX.XX.XXXX, H. (l.č. 138)
a pôvodne neknihovaná parc. v súčasnosti evidovaná ako parc. Y. Č.. XXXX/X K. XXXX/X sú súčasťou
parc. č. XXXX/X, ktorú si odporcovia cez ROEP previedli do svojho vlastníctva.
Podľa navrhovateľa parc.č. XXXX/X je neknihovaná a patrí navrhovateľovi v zmysle zákona a komisia

ROEPu ju nezahrnula a preto rozhodnutie ROEPu a Správy katastra Č. sú nesprávne. Tvrdí, že
v identifikácii zo dňa 24.11.2004 je opomenutá parc.č. XXXX/X, ktorá je vyškrtnutá, pričom ide o
neknihovanú parcelu, čo preukazuje aj farebné prevedenie - l.č. 144.

Odporcovia sa bránili aj tým, že navrhovateľ sa k danej parcele nikdy nesprával ako vlastník, dokonca

navrhoval odporcom ju od nich odkúpiť.
Súd však poznamenáva, že evidentne bol navrhovateľ v domnení, že nejde o jeho vlastníctvo, ale to
neznamená, že toto vlastníctvo stratil takýmto svojím postojom. Pokiaľ aj vystavil potvrdenie, že nie je
vlastníkom danej nehnuteľnosti, nespôsobuje to stratu jeho vlastníctva, pričom je potrebné uviesť, že
navrhovateľ v tom čase vychádzal z nedostatočných, či nesprávnych podkladov.

Podľa § 11 ods.1 a 2 zák.č. 180/1995 Z.z.
(1) Správny orgán na návrh účastníka konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že
navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemku vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto
zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.

(2) Správny orgán v rozhodnutí podľa odseku 1 uvedie deň, ktorým navrhovateľ nadobudol vlastníctvo
k pozemku vydržaním.
(3) Návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1 možno podať len na účely konania a najneskôr s
podaním námietok (§ 7 ods. 2).
(4) Návrh musí obsahovať skutočnosti o splnení podmienok vydržania ustanovených osobitným

predpisom, 19) pričom
a) navrhovateľ si môže započítať aj čas pred účinnosťou osobitného predpisu, 20)
b) prekážkou vydržania podľa tohto zákona nie je, ak pozemok bol v užívaní poľnohospodárskej
organizácie alebo lesnej organizácie podľa skorších predpisov alebo ak je pozemok v čase podania
návrhu v nájme.

(5) Navrhovateľ pripojí k návrhu dôkazy, ktoré má k dispozícii, alebo označí iné dôkazy, ktoré sú mu
známe.
(6) Komisia posúdi návrh rovnako, ako ustanovuje § 7 ods. 3; so svojím stanoviskom a s priloženými
dôkazmi predloží návrhy správnemu orgánu na rozhodnutie.(7) Pri rozhodovaní podľa odseku 1 sa nepoužijú ustanovenia osobitného predpisu.
(8) Správny orgán zamietne návrh na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1, ak
a) nie sú splnené podmienky na nadobudnutie vlastníctva vydržaním podľa tohto zákona,

b) si vlastnícke právo k pozemku uplatnila v tomto konaní aj iná osoba alebo ak vlastnícke právo k
pozemku je predmetom konania podľa osobitného predpisu.)
(9) Proti rozhodnutiu podľa odseku 1 nemožno podať opravný prostriedok. Toto rozhodnutie je
preskúmateľné súdom podľa osobitného predpisu. /24
(10) Rozhodnutie podľa odseku 8 je konečné. Tým nie je dotknuté právo navrhovateľa domáhať sa

určenia vlastníctva na súde podľa osobitného predpisu.
(11) Nadobudnutie vlastníctva vydržaním na základe rozhodnutia vydaného podľa odseku 1 sa zapíše
do registra. Tým nie je dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súde.

/Odkaz pod č. 24 je - § 247 až 250k Občianskeho súdneho poriadku./

Podľa § 14 zák.č. 180/1995 Z.z.
(1) Fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov 30) aj s pozemkami, ktoré tvorili
verejný majetok (neknihované pozemky) a ktoré sú vo vlastníctve štátu.
(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na pozemky v zastavanom území obce. Tieto pozemky
prechádzajú dňom účinnosti tohto zákona do vlastníctva obce, na ktorej území sa nachádzajú. Do

vlastníctva obce neprechádzajú pozemky, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona sú v správe miestneho
orgánu štátnej správy podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 zák.č. 138/1991 Zb.
(1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich

orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo
hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú.
(2) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým, príspevkovým
organizáciám a drobným prevádzkárňam národných výborov, 6) ku ktorým prešla zakladateľská alebo
zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného predpisu, 7) prechádzajú z majetku Slovenskej

republiky do vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú. Obce si vzájomné práva a povinnosti
upravia zmluvne.
(3) Veci, ku ktorým patrilo právo hospodárenia štátnym podnikom, rozpočtovým a príspevkovým
organizáciám a ku ktorým prešla zakladateľská a zriaďovateľská funkcia na ústredný orgán štátnej
správy alebo na príslušný orgán miestnej štátnej správy, prechádzajú z majetku Slovenskej republiky do

vlastníctva obce, na území ktorej sa nachádzajú, ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán
miestnej štátnej správy prenesie svoju zakladateľskú alebo zriaďovateľskú funkciu na obec na základe
dohody alebo ak tak ustanoví osobitný predpis.

V ust. § 14 a nasl. zák.č. 138/1991 Zb. sú upravené povinnosti obcí pri prechode majetku do vlastníctva

obcí. Avšak v prípade nesplnenia niektorej povinnosti (spísanie protokolu,...), nie je stanovená
žiadna sankcia, ktorá by spôsobovala, že k takému prechodu nedôjde/nedošlo. Pričom prechádzali
neknihované parcely.

Súd mal preukázané, že rozhodnutím Správy katastra Č. č.j. V.-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bol

schválený register obnovenej evidencie pozemkov v k.ú. D.. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva,
že dňa 17.03.1998 bolo vydané oznámenie o začatí konania o obnove evidencie pozemkov a právnych
vzťahov k nim a následne bolo na dobu 30 dní zverejnené oznámenie o uverejnení registra obnovenej
evidencie pozemkov a právnych vzťahov k nim a zároveň boli výpisy z tejto dokumentácie doručené
všetkým známym vlastníkom. Námietky boli prejednané a o nich rozhodnuté. Proti rozhodnutiu o

schválení registra bolo možné podať odvolanie, pričom rozhodnutie bolo doručované aj navrhovateľovi.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.05.2008. (l.č. 57)
/Súd poznamenáva, že dané rozhodnutie vyhotovila B.. L., ktorá vyhotovila aj napádanú nižšie uvedenú
identifikáciu./

Podkladom bola aj identifikácia parciel zo dňa 24.11.2004, podľa ktorej parc. V. Č.. XXXX/X je vo
vlastníctve odporkyne v rade 2/ a tejto parcele zodpovedá parc.č. časť XXXX, časť XXXX, časť XXXX,
XXXX, pričom ďalší riadok, ktorý je tiež zahrnutý k parc.č. XXXX/X, bol tiež vyplnený v stĺpci - číslo listinya parcelné číslo, avšak bez uvedenia akejkoľvek opravy, boli tieto údaje z jedného riadku prečiarknuté
tak, že údaje v nich sú nečitateľné. (l.č. 65)
Svedkyňa B.. L., ktorá vydala vyššie uvedené rozhodnutie, pre ktoré použila ako podklad práve túto

identifikáciu z 24.11.2004, k tomu uviedla, že danú listinu posúdila bez daného údaju a bez akéhokoľvek
ďalšieho skúmania, a to z časových dôvodov, a teda nezisťovala danú opravu, aj keď pripustila, že
štandardné je, že pracovníci katastra uvedú pri oprave meno, kto ju vykonal. Pri tomto zásahu v
identifikácii však nebolo uvedené žiadne meno osoby, ktorá mala opravu/zmenu vykonať, ako ani dátum
tejto opravy/zmeny a z ničoho nevyplýva ani dôvod takej opravy.

Tedajenepochybné,žeB..L.nezisťovaladôvodytejtoopravyaneskúmalajejsprávnosť,ajkeďboltento
údaj prečiarknutý bez bližšieho uvedenia dôvodu opravy, či osoby, ktorá mala zmeny/opravu vykonať,
či dátumu tejto opravy a teda nepreskúmala opodstatnenosť opravy, nepreverila ju, hoci taká oprava/
zmena je nepochybne nehodnoverná.
Uspokojila sa s takou listinou s uvedenou opravou/zmenou a takúto listinu použila ako podklad, a to aj
pre tak závažné rozhodnutie, ktorým rozhodla, že odporcovia vydržali predmetné nehnuteľnosti.

Navrhovateľ zastáva názor, že parc.č. XXXX/X nebola zahrnutá do identifikácie a daná parcela je
neknihovaná a neprešla do vlastníctva odporcov a nie je teda ani súčasťou parcely XXXX/X.
Odporcovia zase trvali na tom, že odporcovia danú nehnuteľnosť vydržali.

Súd nariadil znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný
Ing. D. L.. (l.č. 182 obsahu spisu)
Podľa záverov znaleckého posudku:
- znalec zidentifikoval parcelu L.-V. Č.. XXXX/X, v časti vytvorenej parcely L.-V. Č.. XXXX/X oddelenej
geometrickým plánom č. X/XXXX a identifikácia s parc. pkn č. XXXX je správna. V súčasnosti platí stav

KN-E s označením parc.č. XXXX/X.
- parc. KNC č. XXXX/X je vytvorená z neknihovanej pkn parc.č. XXXX
-parc.KNCč.XXXX/X(okremparc.KNCč.XXXX/XvytvorenejGPč.X/XXXX)jevytvorenázpknparc.č.
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX K. XXXX. Podľa KN-E stavu sú to parcely č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X,
XXXX/X K. XXXX/X.

- Identifikácia parciel z 24.11.2004, ktorá bola podkladom rozhodnutia Správy katastra Č. č. V.-XXX/XX
z 24.11.2004, nebola správna, mala tam byť uvedená aj časť parc. pkn č. XXXX K. XXXX.

Navrhovateľ, ani odporcovia voči záverom znaleckého posudku nemali námietky, avšak odporcovia trvali
na tom, že spornú nehnuteľnosť vydržali.

Odporcovia tvrdili, že pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že sa prechodom vlastníckych vzťahov k
neusporiadaným pozemkom stal ich vlastníkom, nezodpovedá to pravde, pretože i naďalej na časť pkn
parciel č. XXXX/X K. XXXX/X, ktoré sú bezprostredne naviazané na spornú nehnuteľnosť, ktorá súvisí s
parcelou XXXX/X, je zrejmé, že ako vlastník je vedený Slovenský vodohospodársky podnik, š.p., Žilina

a teda nie navrhovateľ. Taktiež navrhovateľ sa nikdy nesprával vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam
ako vlastník, čo vyplýva aj z toho, že v zámere ich získať vyhotovil kúpnopredajnú zmluvu, ktorou chcel
tieto nehnuteľnosti od odporcov odkúpiť. Rovnako sa správal k ďalšej časti tejto parcele, kde aj reálne
od jej vlastníkov túto nehnuteľnosť práve v súvislosti s výstavbou chodníka nadobudol kúpnou zmluvou,
a nie konaním, že by sa domohol svojho vlastníckeho práva spôsobom, ako to robí v konaní proti

odporcom. /Súd však poznamenáva, že je vecou každého vlastníka, či sa bude domáhať ochrany svojho
vlastníckeho práva, resp. ako vysporiada vzťahy a ako postupoval v iných prípadoch, nemá vplyv pre
toto konanie./
Má za to, že je jednoznačne preukázané, že jeho dobromyseľnosť nikdy nebola daná a vzhľadom na
historický vývoj pkn parcele, ktorá sa už v dávnej minulosti stala súčasťou nie vodného koryta, ale reálne

užívaných pozemkov právnymi predchodcami odporcov, nesie režim vydržania práve v ich prospech.

Po znalcom zameraní sporného pozemku a s uvedením, že v prípade vyhotovenia geometrického plánu
by tento bol totožný s geometrickým plánom predloženým navrhovateľom č. X/XXXX, na ohliadke boli
vypočutí svedkovia:

Svedok G..L. potvrdil, že od vyznačenej spornej parcely bola smerom k ceste priekopa a na spornej
parcele videl aj nejakých ľudí, ale potom už nie.
Svedkyňa F..T. - taktiež potvrdila existenciu priekopy od kolíka k ceste a popri priekope mala p.E.
(prababka odporkyne v rade 2/) záhon.Svedkyňa K..G. - potvrdila priekopu pozdĺž pozemkov pri rieke za kolíkmi a sporný pozemok bol F..E.,
potom Y..Š., po nej K..Q. a následne odporkyni v rade 2/. A všetky pozemky boli užívané, sadilo sa tam.
Svedkyňa Y..V. - potvrdila popri ceste priekopu, ale mala za to, že priekopa bola aj za kolíkmi, aj na

parcele označenej kolíkmi, pričom boli dané aj kamene, aby sa vedelo, pokiaľ je to štátne, ale teraz
kamene tam nie sú. Uviedla, že vedľa priekopy užívali pozemok právni predchodcovia odporkyne 2/.
Svedok M..O. - uviedol, že si pamätá, že sporný pozemok užívala babka s dedkom odporkyne 2/,
ale nepamätal si, pokiaľ bola priekopa, ktorú si všetci kosili. Teda nielen na svojom, ale aj za svojim
pozemkom si prikosili.

Svedok G..T. - uviedol, že priekopa bola malá a spornú nehnuteľnosť užívali právni predchodcovia
odporkyne 2/.
Svedok G..V. - uviedol, že bola užšia priekopa a za priekopu bol pozemok, ktorý užívala p. E. s rodinou
a rodina Š., ktorých videl na pozemku pracovať.
Svedok Š..M. - uviedol, že popri ceste bola priekopa asi 2,5 m široká od krajnice a nevie, kto užíval
pozemok vedľa cesty (hoci býva v obci vyše 30 rokov), ale každý si kosil, ako chcel.

Svedkyňa T..G. - (manželka brata starostu navrhovateľa a vydala potvrdenie v mene navrhovateľa pre
odprocov) tvrdila, že priekopa bola úzka, ani nie 1 meter od cesty, iba taká priehlbina a na spornom
pozemku videla pracovať p. Š.Ú.. Bola predsedníčkou komisie pre ROEP a k potvrdeniu pre odporcov
uviedla, že posledné slovo mala B.. L., ktorá by ju predsa upozornila, keby bola parcela neknihovaná.
- súd poznamenáva, že svedkyňa B.. L. uviedla, že nekontrolovala identifikáciu, teda si ju nepreverila,

ako ani prečiarknutý údaj na danej identifikácii.
Svedkyňa F..G. - (teta odporkyne 2/) uviedla, že babka E. užívala sporný pozemok celý život.

Navrhovateľ a aj znalec uviedol na ohliadke, že neknihovaná parcela je vyznačená v teréne kolíkmi
danými znalcom a za danými kolíkmi smerom k rieke je parcela, ktorá mala patriť p.E.. (l.č. 315)

Znalec uviedol, že neknihovaná parcela je až za svedkami uvádzanou priekopou, ktorá je mimo spornej
nehnuteľnosti.

Podľa čl.20 ods.2 Ústavy SR zákon ustanoví, ktorý ďalší majetok okrem majetku uvedeného v čl. 4
tejto ústavy, nevyhnutný na zabezpečovanie potrieb spoločnosti, rozvoja národného hospodárstva a

verejného záujmu, môže byť iba vo vlastníctve štátu, obce alebo určených právnických osôb. Zákon tiež
môže ustanoviť, že určité veci môžu byť iba vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom
v Slovenskej republike.

Vykonaným dokazovaním bolo nepochybne zistené, že sporná nehnuteľnosť je vytvorená z

neknihovanej pkn parc.č. XXXX.
Keďže ide o nehnuteľnosť v zastavanom území obce, v zmysle vyššie uvedených platných právnych
predpisov prešla táto neknihovaná parcela do vlastníctva obce, v danom prípade do vlastníctva
navrhovateľa.

Odporcovia nenamietali závery znaleckého posudku, teda ani to, že ide o neknihovanú parcelu, ktorá
prešla do vlastníctva obce.
Tvrdili však, že spornú nehnuteľnosť vydržali, nakoľko ju užívali odporcovia a ich predchodcovia viac
ako 10 rokov.

Podľa § 129 Občianskeho zákonníka
(1) Držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
(2) Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

Podľa § 130 Občianskeho zákonníka

(1) Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je
držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
(2) Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo
na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.
(3) Oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil na vec po

dobu oprávnenej držby, a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia. Obvyklé
náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa však nenahrádzajú.

Podľa § 131 Občianskeho zákonníka(1) Neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť
škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Môže si odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku
veci.

(2) Neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to, čím ju na svoje náklady zhodnotil, pokiaľ je to možné
bez zhoršenia podstaty veci.

Podľa § 134 Občianskeho zákonníka
(1) Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide

o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
(2) Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k
veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (§ 125).
(3)Dodobypodľaodseku1sazapočítaajdoba,poktorúmalvecvoprávnenejdržbeprávnypredchodca.
(4) Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej
doby.

Z uvedeného vyplývajú podmienky vydržania -
a) spôsobilý predmet
b) oprávnená držba (platí vyvrátiteľná domnienka oprávnenosti držby § 130 ods.1)
c) nepretržitosť držby

d) dlhodobosť - 10 rokov.

Oprávnená držba spočíva v dobrej viere držiteľa, ktorá sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok
vznikpráva.Dobrávieramusíbyťpodloženákonkrétnymiokolnosťami,zktorýchjemožnéusúdiť,žetoto

presvedčenie držiteľa je opodstatnené. Okolnosťami, ktoré môžu svedčiť pre záver o existencii dobrej
viery, sú spravidla okolnosti týkajúce sa právneho dôvodu nadobudnutia práva a svedčiace o poctivosti
nadobudnutia, teda tzv. titul uchopenia držby (objektívne oprávnený dôvod nadobudnutia držby, napr.
existencia zmluvy, ktorá je pre určitú vadu neplatná). Povinnosť tvrdiť a preukázať tieto okolnosti má
ten, kto tvrdí, že došlo k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. (rozsudok 3Cdon 395/96) Platné

právo nevyžaduje k oprávnenej držbe žiadny titul, ide mu len o to, aby držiteľ bol so zreteľom ku všetkým
okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, resp. že je subjektom držaného práva. Držiteľ musí byť v
dobrej viere, že je tu taký titul, ktorý podľa platného práva má za následok prevod vlastníctva. Spravidla
bude konať v skutkovom omyle, výnimočne môže ísť aj o omyl právny. Preto aj judikatúra žiada, aby
držiteľ bol objektívne v dobrej viere, že je tu taký titul, aj keď v skutočnosti tu žiadny titul nie je. Oprávnená

držba sa teda opiera o omyl držiteľa, ktorý sa domnieva, že je subjektom držaného práva a počas celej
vydržacej doby nemohol mať dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec alebo právo patrí.

Tvrdenie odporcov, že navrhovateľ sa nesprával k spornej nehnuteľnosti ako vlastník, neznamená, že
vlastníkom nie je. Taktiež nezbavuje ho vlastníctva ani tá skutočnosť, že bolo vystavené potvrdenie obce,

ktoré bolo podkladom pre vtedajšiu Správu katastra Č., pričom je nepochybné, že Správa katastra Č.
vyhotovila nesprávnu identifikáciu, resp. správnu, ale táto identifikácia neobsahovala všetky pozemky,
dokonca niektoré boli vyčiarknuté bez preverenia tohto zásahu do identifikácie.
O tomto navrhovateľ pôvodne nemal vedomosť, čo však zistil následne, preto sa domáhal svojho práva
súdnou cestou.

Teda ani to, že navrhovateľ navrhoval odporcom kúpnu zmluvu a pod., nespôsobuje, že nebol v tom
čase vlastníkom spornej nehnuteľnosti.
Súd poukazuje na to, že nie je možné porovnávať a stotožňovať situáciu so susednými parcelami,
nakoľko nie všetky boli neknihované a zároveň je vecou každého a teda aj navrhovateľa, ktoré práva
a voči komu ich využije.

Znalec riadne vyznačil, a to aj priamo v teréne, ktorá je sporná nehnuteľnosť, ktorá je vytvorená z
neknihovanej parcely.
Väčšina vypočutých svedkov potvrdila, že odporcovia a ich právni nástupcovia užívali aj spornú
nehnuteľnosť.
- Odporcovia však ničím nepreukázali dobromyseľnosť užívania aj spornej nehnuteľnosti, nakoľko

nestačí pre vydržanie užívať iba nejakú nehnuteľnosť viac ako 10 rokov, ale je potrebný aj titul, na
základe ktorého užívali a boli dobromyseľní.Z ničoho nevyplýva, že by skutočne bola nejaká zmluva, na základe ktorej odporcovia a ich právni
predchodcovia užívali spornú nehnuteľnosť, a to či v ústnej alebo v písomnej forme, resp. že by bol
nejaký iný titul.

Je nepostačujúce užívať nejakú nehnuteľnosť ako vlastnú v domnení, že je jeho vlastná, pričom žiadny
titul k takému presvedčeniu neexistuje.
Dokonca aj svedok Š..M. uviedol, že každý si odkosil, ako chcel. Z toho vyplýva, že užívali nielen svoje
pozemky. Zároveň svedkovia si rozporovali v šírke priekopy vedľa spornej nehnuteľnosti, a hoci potvrdili,
že právni predchodcovia odporcov užívali spornú nehnuteľnosť, neznamená, že boli dobromyseľní.

Z vyššie uvedených dôvodov súd má za to, že nemohlo dôjsť k vydržaniu, pričom súd poukazuje aj
na tú skutočnosť, že sa jedná o nehnuteľnosť obce, ktorej vlastníctvo sa spravuje osobitnými vyššie
uvedenými právnymi predpismi.
Odporcovia nepreukázali dobromyseľnosť, nepreukázali vlastníctvo a jeho nadobudnutie právnymi
predchodcami a teda využitím omylu navrhovateľa a nesprávnych podkladov pre také rozhodnutie
(nesprávna identifikácia) sa stali vlastníkmi.

Vzhľadomktomu,žebolonepochybnepreukázané,žespornánehnuteľnosťjevytvorenázneknihovanej
parcely, neboli preukázané žiadne prevody a nebola preukázaná ani dobromyseľnosť právnych
predchodcovodporcov,súdvyhovelžalobnémunávrhunavrhovateľov,nakoľkonebolpreukázanýžiadny
titul užívania, nebola preukázaná dobromyseľnosť, teda k vydržaniu nemohlo dôjsť, a to bez ohľadu na

rozhodnutie Správy katastra, ktoré môže zmeniť súd v zmysle § 11 zák.č. 180/1995 Zb.

V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že pokiaľ by aj odporcovia boli dobromyseľní z dôvodu vydania
rozhodnutia Správou katastra Č. dňa 11.05.2007, mohli byť dobromyseľní až od tohto dátumu, ale žaloba
navrhovateľa na určenie vlastníctva bola podaná dňa 04.05.2010, čo je v rámci 10-ročnej doby potrebnej

pre vydržanie, teda odporcovia neboli dobromyseľní viac ako 10 rokov.
Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že ak aj odporcovia spomínali nejakú ústnu darovaciu zmluvu,
resp. reálna deľba, táto jednak nebola ničím preukázaná a jednak pokiaľ išlo o neknihovanú parcelu,
nebolo možné, aby ju nejaká fyzická osoba takým spôsobom previedla na inú osobu, keďže taká osoba
nemohla byť jej vlastníkom, keďže platí zásada, že nikto nemôže previesť na iného viac než sám má.

Žiadny titul nadobudnutia neknihovanej parcely na právnych predchodcov odporcov nebol preukázaný.
Teda nemohlo dôjsť k vydržaniu právnymi predchodcami odporcov, keďže nebol titul pre užívanie, žiadny
dôvod pre užívanie nebol preukázaný. Vydržať teda bolo možné až po vydaní predmetného rozhodnutia
Správy katastra Č. z 11.05.2007, ktorým mohli odporcovia byť dobromyseľní, avšak toto rozhodnutie je
z roku 2007 a žalobný návrh bol podaný v roku 2010, teda neuplynula 10-ročná lehota pre vydržanie

a žalobným návrhom boli odporcovia v užívaní nepochybne rušení. Keďže rozhodnutie bolo vydané až
v roku 2007, od kedy mohli byť odporcovia dobromyseľní, nie je možné započítať do vydržacej doby
prípadné užívanie právnych predchodcov, ktorí neboli dobromyseľní.

V predmetnej veci zároveň bol podaný vzájomný návrh odporcov dňa 08.12.2010 na určenie, že parc. V.

XXXX/X - orná pôda o výmere XXX m2 patrí do vlastníctva odporcu v rade 1/ a 2/ v podiele 1/1. (l.č.24)

Súd však zamietol tento návrh odporcov, nakoľko jednak nie je daný naliehavý právny záujem na takom
určení, keďže odporcovia sú vedení na liste vlastníctva ako vlastníci danej nehnuteľnosti v danom
podiele a jednak s poukazom na určenie vlastníckeho práva v zmysle návrhu navrhovateľa v znení vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

O trovách konania, ktoré zahŕňajú aj trovy štátu, pokiaľ vznikli, rozhodne súd podľa § 151 ods.3 O.s.p.,
podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho
počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní

po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov
1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

Keďže účastníci majú právo vyčísliť trovy konania následne do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo

veci samej, táto lehota ešte neuplynula, a preto nebolo možné rozhodnúť o trovách.

Na základe uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).