Rozsudok Judgement was issued on Friday, March 13, 2015

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 7Cb/138/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213210861
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Komadová

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2015:6213210861.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudkyňou JUDr. Dagmar Komadovou v právnej veci navrhovateľa Fercam

Austria GmbH, Möslbichl 78, A- 6250 Kundl, Rakúska republika, zastúpeného Dvořák Hager § Partners,
advokátska kancelária s. r. o., Cintorínska 3/a, Bratislava, proti odporcovi RZ spol. s r. o., Opatovská
Nová Ves 102, IČO: 44 109 521, zastúpeného JUDr. Miroslavom Chromým, advokátom so sídlom vo
Veľkom Krtíši, ul. SNP 33, o zaplatenie 3.900 Eur istiny s prísl. takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3.900 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo
výške 9,25% p. a. zo sumy 600 Eur od 19. 05. 2011 do zaplatenia, zo sumy 700 Eur od 01. 07. 2011
do zaplatenia, zo sumy 600 Eur od. 01. 07. 2011 do zaplatenia, zo sumy 600 Eur od 01. 07. 2011 do

zaplatenia a zo sumy 800 Eur od 01. 07. 2011 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Navrhovateľovisa priznáva náhradatrovkonaniavovýške100%potrebnýchnaúčelnéuplatňovanie
práva.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom navrhovateľ žiadal súd, aby uložil odporcovi zaplatiť mu 3.900 Eur istiny spolu
s úrokom z omeškania a nahradiť mu trovy konania a to na tom skutkovom základe, že odporca si
objednal v rámci spolupráce u navrhovateľa opravy prívesov a s tým súvisiace služby, navrhovateľ

odporcovi objednané služby dodal a vyúčtoval jednotlivými faktúrami, však odporca ku dňu podania
návrhu predmetné faktúry nezaplatil a to aj napriek opakovanej výzve na úhradu týchto faktúr, pričom
navrhovateľ vynaložil pri vymáhaní pohľadávky inkasnou spoločnosťou Akzepta Inkasso GmbH náklady
vo výške 808,80 Eur. Zároveň si uplatnil podaným návrhom úrok z omeškania v súlade s ustanovením
§ 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže úroky z omeškania neboli dohodnuté, pričom výška úrokov
z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. 9,25 %. Okresný súd vo Veľkom

Krtíši platobným rozkazom zo dňa 08. 01. 2014 č. k. 9Rob/190/2013-53 uložil odporcovi povinnosť
zaplatiť navrhovateľovi 3.900 Eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania, proti predmetnému
platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote odporca odpor, v ktorom uviedol, že tvrdenia
o ktoré navrhovateľ opiera svoj návrh sa nezakladajú na pravde nakoľko už navrhovateľovi žalovanú
sumu zaplatil ešte v roku 2011 a preto sa jedná o omyl zo strany navrhovateľa pri kontrole uhradených
faktúr, preto tento návrh neuznáva a považuje ho za nedôvodný.

Na pojednávaní sa navrhovateľ pridržiaval podaného písomného návrhu a ďalej uviedol, že ku dňu
pojednávania navrhovateľ dlžnú sumu nezaplatil, pričom odporcom tvrdený dôvod zániku záväzku z
titulu jeho zaplatenia sa nezakladá na pravde a právnym odporcu predložené listinné dôkazy, ktoré
predstavovali výpisy z účtov z titulu úhrady jednotlivých faktúry, ktorých sumy mali byť započítané vovzťahoch k faktúram, ktorými si navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatňuje zaplatenie žalovanej
sumy nekorešpondujú s faktúrami, ktoré sú navrhovateľom žalované, na uvedených jednotlivých
výpisoch z účtu sú uvedené jednotlivé čísla faktúr a uvedené čísla faktúr po porovnaní s návrhom

na začatie konania a faktúrami na základe ktorých si navrhovateľ uplatňuje nárok na zaplatenie
nekorešpondujú s tým, čo si započítava podľa predložených výpisov z účtu odporca. Vzhľadom na
uvedené trval na svojom návrhu a žiadal, aby súd odporcu zaviazal na zaplatenie žalovanej sumy s
príslušenstvom.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní uviedol, že podľa pokynov jeho klienta došlo k úhrade
jednotlivýchfaktúratozapočítaním,keďžemedzinavrhovateľomaodporcomdochádzalokvzájomnému
obchodovaniu, pričom ďalej uviedol, že podľa pokynov odporcu a odporcom predložených výpisov
z účtu, vyjadrením odporcu a obchodných zvyklostí dochádzalo k úhrade jednotlivých faktúr a to
vzájomným započítaním medzi účastníkmi, pričom podľa jeho vedomostí podľa pokynov klienta, teda
odporcu takýmto spôsobom došlo aj k zaplateniu žalovanej sumy.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa výpismi z účtu peňažného ústavu č. 12/2011, 16/2011
a 13/2011, výpismi z obchodného registra navrhovateľa a odporcu, faktúrami, prehľadom o výške
úrokových sadzieb, platobným rozkazom, odporom odporcu a vyjadrením navrhovateľa k odporu
odporcu.

Z vykonaného dokazovania mal súd nesporne preukázané, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo
k uzatvoreniu zmluvy o dielo, na základe ktorej navrhovateľ vykonal pre odporcu opravy prívesov a s
tým súvisiace práce a podľa názoru súdu uvedené dojednanie má znaky uzatvorenej zmluvy o dielo,
keďže v zmysle ustanovenia § 536 ods. 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej

veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy,
alebo úpravy určitej veci, alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Je nesporné a vyplýva to
aj z predložených faktúr zo strany navrhovateľa, že navrhovateľ pre odporcu v dohodnutom období
vykonával opravy a údržbu motorových vozidiel, jedná sa napríklad o umytie vozidla a opravy plachty
na vozidle a tyče na plachtu, pričom v danom prípade sa jedná o obchodno-záväzkový vzťah s cudzím

prvkom, keďže na jednej strane vystupuje obchodná spoločnosť so sídlom v Rakúsku a na druhej
strane obchodná spoločnosť so sídlom na Slovensku, pričom podľa článku 24 Nariadenia rady (ES) č.
44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (Brusel I),
okrem právomoci založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu
vtedy, ak sa žalovaný zúčastní konania. Toto pravidlo sa neuplatní ak sa žalovaný zúčastní konania len

aby namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd právomoc podľa článku 22. Podľa článku 25
Nariadenia Brusel I, ak má súd členského štátu konať o nároku ktorého podstatou je vec patriaca do
výlučnej právomoci súdov iného členského štátu podľa článku 22 aj bez návrhu tento súd vyhlási, že
nemá právomoc. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ žaluje odporcu z titulu nezaplatenia za vykonané
služby so zmluvy o dielo, táto vec nespadá do výlučnej právomoci podľa článku 22 Nariadenia Brusel

1. Odporca sa v prvom procesnom úkone, ktorý mu patril (t. j. odpor) zúčastnil na konaní a preto
Okresný súd vo Veľkom Krtíši v Slovenskej republike má právomoc na konanie. Zároveň podľa článku
4 Nariadenia rady EP a rady ES č. 593/2008 o rozhodnom práve, pre zmluvné záväzky (Rím I) platí, že
pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté
články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva sa určuje takto po b) Zmluva o poskytovaní služieb sa

spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu poskytovateľa služieb. Keďže však navrhovateľ
žaluje svoj nárok podľa Slovenského práva, odporca túto skutočnosť nijako nenamieta, ide o nesporný
stav a podľa článku 3 Nariadenia Rím I možno slovenské právo považovať za právo rozhodné, preto
potom súd vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka (zákona č. 513/1991 Zb. z 05. 11. 1991 v
znení neskorších predpisov).

Z vykonaného dokazovania mal súd ďalej preukázané, že pokiaľ sa týka navrhovateľa, tento si v konaní
návrhom na začatie konania uplatňuje zaplatenie dlhu zo zmluvy o dielo, pričom tento pokiaľ sa týka
dôkaznej povinnosti, má povinnosť-bremeno tvrdenia v tom, že s odporcom uzavrel zmluvu a že na
jej základe poskytol odporcovi určité plnenie a že odporca za toto plnenie neposkytol riadne a včas

dohodnutú náhradu. Na uvedenú povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce
tvrdené skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy, uvedenú
skutočnosť navrhovateľ preukázal a odporca ani túto okolnosť nepoprel, práve naopak, na pojednávaní
prostredníctvom právneho zástupcu, ale aj v písomne podanom odpore túto skutočnosť potvrdil, zároveňaj preukázal poskytnutie plnenia podľa tejto zmluvy, ktorú skutočnosť vlastne potvrdil aj samotný
odporca, resp. tento ani skutočnosť, že medzi ním a navrhovateľom došlo k vzájomným dojednaniam a
aj plneniu zo strany navrhovateľa nepoprel, tento len tvrdil, že za dielo- poskytnuté služby navrhovateľovi

zaplatil v roku 2011. Teda navrhovateľ skutočnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy a poskytnutia plnenia
podľa tejto preukázal, uniesol teda bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu a pokiaľ sa týka odporcu a
jeho tvrdenia o uzavretí inej zmluvy, odporcom nedefinovanej, pokiaľ aj tvrdil, že malo dôjsť k započítaniu
vzájomných pohľadávok, túto skutočnosť však nepreukázal a opätovne tu poukazuje súd na to, že
v prípade uzavretia zmluvy, na preukázanie uzavretia zmluvy, dôkazné bremeno zaťažuje v tomto

prípade odporcu a tiež čo sa týka poskytnutia plnenia podľa tejto zmluvy, v tomto prípade odporca
dôkazné bremeno neuniesol. Zároveň súd poukazuje na to, že odporca tvrdí, že žalovanú sumu zaplatil
v roku 2011, pričom nepredložil žiadne také právne významné listinné dôkazy, ktoré by túto skutočnosť
preukazovali, výpisy z účtov, ktoré predložil jeho právny zástupca na pojednávaní tak ako to aj uviedol
právny zástupca navrhovateľa, nekorešpondovali s jednotlivými faktúrami, ktoré sú navrhovateľom
žalované. Odporca predmetnými výpismi, ktoré predložil preukázal zaplatenie iných faktúr, z ktorých si

nárok navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ sa chce v
konaní odporca úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí
označiť dôkazy. Súdu však odporca žiadny takýto dôkaz nepredložil, teda nepreukázal, že by žalovanú
sumuzaplatil.Pretopotomsúduložilodporcovipovinnosťzaplatiťžalovanúsumuspríslušenstvom,t.j.s
úrokom z omeškania vo výške 9,25% p. a., keďže úrok z omeškania medzi účastníkmi dojednaný nebol,

tentozodpovedáustanoveniu§369ods.1Obchodnéhozákonníka,podľaktorého,akúrokyzomeškania
neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov Občianskeho práva,
pričom podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení je výška úrokov z omeškania
o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s
plnenímpeňažnéhodlhu.Pretopotomsúduložilodporcovipovinnosťzaplatiťnavrhovateľoviajpríslušný

úrok z omeškania.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 151 ods. 7 O. s. p., podľa ktorého, súd môže
o náhrade trov konania rozhodnúť aj tak, že namiesto určenia výšky trov prizná účastníkovi náhradu trov
konania vyjadrenú zlomkom, alebo percentom. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia rozhodne o výške

náhrady trov konania súd samostatným uznesením. Keďže mal navrhovateľ úspech, súd mu priznal
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd do Banskej Bystrice a to v písomne v štyroch o vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. l, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno navrhnúť exekúciu.