Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/87/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7813203495
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7813203495.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a sudcov

JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka, vo veci žalobcu CD Consulting, s.r.o., Brno - Zabrdovice,
Příkop 843/4, Česká republika, IČO : 264 29 705, proti žalovanej Z. Z., nar. X.X.XXXX, Q., G. XXXX/
XX, o uplatnenie pohľadávky 1 088,13 eur s prísl., o odvolaní žalobu proti rozsudku 9C/348/2013-126
z 28.9.2016 Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok s odvolaním napadnutej časti.
Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalobu v časti o zaplatenie zmenkového
úroku vo výške 0,06 % denne 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, zamieta, že pripúšťa späťvzatie

žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne a v uvedenej časti konanie zastavuje, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
2.V odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, čoho sa žalobca žalobou, podanou uňho domáhal a ako ju
skutkovo a právne odôvodnil. Konštatoval, že rozsudkom č. k.: 9C/348/2013 - 74 z 9.12.2014 zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu vo výške 1 088,13 eur spolu so 6 % ročným úrokom
od 9.12.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda 3,63 eur,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku, že v prevyšujúcej časti návrh zamietol a o trovách konania

rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, že proti výroku
predmetného rozsudku, ktorým zamietol zmenkový úrok v sadzbe 0,25 % denne zo zmenkovej sumy
a 6 % ročný úrok do dňa doručenia žalobného návrhu žalovanému, ako aj voči výroku o trovách
konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, že Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku
súdu 1. stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo, zrušil rozsudok v jeho zamietavej časti a časti
trov konania a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, že rozsudkom č. k.: 9C/348/2013 -
74 z 9.12.2014, návrhu čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal zaplatiť zmenkovú sumu 1 088,13

eur spolu so 6 % ročným úrokom od 9.12.2014 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 1/3
% zmenkovej sumy, teda 3,63 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ktorý výrok nadobudol
právoplatnosť, pretože nebol napadnutý odvolaním, že po vrátení veci odvolacím súdom na ďalšie
konanie predmetom konania zostalo rozhodovanie o zmenkovom úroku vo výške 0,25 % denne a 6 %
zákonnom zmenkovom úroku zo zmenkovej sumy odo dňa uplatnenia žalobcom do dňa nasledujúceho
po doručení návrhu žalovanému. Ďalej uviedol, že žalobca podaním z 21.12.2015, doručeným súdu
22.12.2015, vzal svoj návrh na začatie konania čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku vo

výške 0,19 % denne, v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si uplatnil
v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne, teda žiadal priznať zmenkový úrok len v
časti 0,06 % denne. Prihliadajúc na žalobcom učinené čiastočné späťvzatie žaloby, konanie o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zastavil tak ako je to uvedené vo výroku rozsudku v súlades § 145 ods.2 CSP. Poukázal na to, že 20.10.2015 prijalo občianskoprávne kolégium Najvyššieho súdu
SR a obchodnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR spoločné stanovisko k postupu súdov nižšieho
stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane, ktoré je uverejnené

v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod číslom
93, ktorého znenia citoval. Z vyššie uvedeného vyplýva, že súd môže aj v prípade, že nie sú podané
kauzálne námietky vystaviteľom zmenky preskúmať a posúdiť nárok na uplatnený zmenkový úrok, či
tento nie je uplatnený v rozpore s dobrými mravmi vzhľadom na jeho výšku, teda platnosť dohody o
zmenkovom úroku súd skúma ex offo. Súd má teda právo a povinnosť vyhodnotiť, či dohodnutý úrok

je primeraný a ak túto podmienku nespĺňa, návrh v časti úroku zamietnuť. Ďalej citoval znenie § 39
O.z. a uzavrel, že zmenkový zákon ako osobitný predpis a ani Občiansky zákonník ako všeobecný
predpis neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať zmenkový úrok, ktorý je teda predmetom
voľného zmluvného dojednania medzi účastníkmi zmenkového vzťahu, čo však neznamená, že by
sa na túto dohodu nevzťahovalo § 3 ods.1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky

vrátane zmenkového úroku dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za
odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom
spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len
také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa
nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné

peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým
mravom je taká výška dohodnutých úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania
obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.4.2012 sp.zn. 5 Cdo
26/2011). Vychádzajúc z vyššie uvedeného zastal názor, že dohodnutá výška zmenkového úroku 91,25

% ročne podstatne prevyšuje úrokovú mieru obvyklú z praxe peňažných ústavov v čase vystavenia
zmenky, kedy úrokové sadzby boli nižšie ako 14 % ročne pri spotrebiteľských úveroch a ostatných
úveroch pre domácnosti poskytované bankami, z ktorého dôvodu je dohoda o zmenkovom úroku v
rozpore s dobrými mravmi, a teda neplatná v zmysle ustanovenia § 39 O. z. ako celok. Dohoda o
zmenkovom úroku tvorí nedeliteľný celok a podľa obsahu ju nemožno deliť tak, ako to má na § 41 OZ,

a teda určiť za neplatnú len tú časť dohody, ktorú vzhľadom na výšku dohodnutých úrokov považuje
súd za neprimeranú a v prevyšujúcej časti priznať zmenkový úrok. Z neplatnej dohody nie je možné
priznať žiadne plnenie, a teda ani zmenkový úrok po čiastočnom späťvzatí návrhu vo výške 0,06%
denne zo zmenkovej sumy. Z vyššie uvedených dôvodov nebolo možné žalobcovi priznať zmenkový
úrok v dohodnutej výške 0,25% denne, teda 91,25% ročne zo zmenkovej sumy, ale ani v inej výške

(0,06 % denne) tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o zaplatenie zákonného
úroku 6 % ročne odo dňa zročnosti zmenky v zmysle ustanovenia § 48 ods.1 zák. č. 191/1950 Sb.,
žalobca nepreukázal v konaní, kedy bola žalovanému predložená zmenka na platenie, a kedy sa teda
stala zročnou a zároveň dodal, že v bode 8.1 treťom odseku návrhu na uplatnenie pohľadávky, kde
žalobca opísal okolnosti predloženia zmenky (a ani v iných bodoch návrhu) nie je uvedený údaj, kedy

bola zmenka predložená žalovanému k zaplateniu a uvedené je len všeobecne: “Indosant predložil
zmenku k zaplateniu...“ bez konkretizácie, kedy a za akých okolností k tomu došlo. Žalobca ani počas
konania, a ani v odvolacom konaní nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci tú skutočnosť, že zmenka
sa stala zročnou 2.4.2010, pričom dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobcovi, preto ustálil
moment predloženia zmenky na platenie žalovanému ako deň, kedy opatrovníkovi žalovaného bol

doručený súdom návrh na uplatnenie pohľadávky (8.12.2014) a následne zročnosť zmenky nasledujúci
deň, t. j. 9.12.2014, od ktorého priznal žalobcovi 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy. Za obdobie do
zročnosti zmenky tento zákonný úrok nepatrí, preto súd návrh na zaplatenie zákonného úroku zo sumy
1 088,13 eur od 2.4.2010 do 9.12.2014 (vrátane) zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255
ods.2 CSP a konštatoval, že žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, čo do priznanej zmenkovej istiny

vo výške 1 088,13 eur, čiastočne ohľadom 6 % úroku a zmenkovej odmeny, bol však neúspešný v časti
nepriznaného zmenkového úroku vo výške 0,06 % denne z dlžnej sumy, čo niekoľkonásobne prevyšuje
žalovanú istinu a čiastočne aj ohľadom uplatneného 6 % ročného úroku zo zmenkovej sumy, preto
súd o náhrade trov konania rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s
poukazom na vyššie citované ustanovenie.

3.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca vo výroku, ktorým súd rozhodol o zamietnutí
návrhu a trovách konania z dôvodov, že a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci [§ 365 ods.1 písm. d) CSP]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365
ods.1 písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jejpatriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie
súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP]. K dôvodom
odvolania bližšie uviedol: 1. tvrdí, že v prejednávanej vecí došlo zo strany súdu jeho konaním, ako

aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie, konkrétne k porušeniu čl. 4,5 a 7
Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007 (ďalej len „Nariadenie"), že
nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich častiach a priamo aplikovateľné
v SR. 2. Tvrdí, že, súd nemohol nariadiť pojednávanie. Na rozhodnutie o nariadení pojednávania neboli
splnené podmienky Nariadenia. Výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť

a rýchlosť konania s nízkou hodnotou sporu. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo
veciach rozporných tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia
účastníkov len na základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nemožno
uskutočniť za účelom: zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania; doplnenia skutkových
tvrdení; doplnenia dôkazov; pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl.7
ods.1 písm. a) Nariadenia. Pojednávania nie je možné nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá

vykonávať iné právne posúdenia, alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva Európskej
únie prejavujúce sa v zostavení prílohy č. III Nariadenia (Tlačivo „C" na žalobnú odpoveď). Tlačivo „C"
svojim obsahom reflektuje na najdôležitejšie stanoviská žalovaného v konaní. Žalovaný nieje nútený
obmedziť svoje argumenty na obsah tlačiva „C", ale v zmysle čl. 5 bod 3 nariadenia, môže svoje
stanovisko vykonať akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.

V podmienkach Slovenskej republiky rozhoduje súd o nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd
žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal a nedoručil ho stranám v súlade s § 45 a nasl.
OSP. Súd mal povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto
uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo v zmysle čl.5 bodu 1. Nariadenia pre účastníkov poznateľné z
akých dôvodov súd považuje za potrebné vykonať ústne pojednávanie. Ak súd o nariadení pojednávania

nerozhodolplatneuznesením,totosanemohlouskutočniťaaksauskutočnilo,jehovýsledkynemohlibyť
použité pre meritórne rozhodnutie súdu. Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu,
ktoré súd vykonal na základe právoplatných rozhodnutí. Konanie je postihnuté závažnou vadou, pretože
bolo porušené § 167 a nasl. OSP, čo vyvolalo v konaní zásadné právne následky (vykonanie ústneho
pojednávania) a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne

rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením § 5 ods.1 OSP, sud porušil
ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na skutočnosti a dôkazy,
na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia
vykonané bez návrhu. 3.Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie
o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, a ďalšími listinnými dôkazmi. On a podľa dostupných

informácií ani žalovaná však dokazovanie úverovou zmluvou, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 4.
Podľa §120 OSP dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že
súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli.
Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom
sporového konania vyplývajú z § 79 ods.1 a § 101 ods.1 OSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník

musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel na základe akých okolností
účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovorí sa,
že uniesol bremeno tvrdenia. 5. On predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou,
keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb.
(Zákonzmenkovýašekový)dokázaljasne,úplneazrozumiteľnesvojeprávonaúhraduzmenkovejsumy

a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany odporcu žiadnych námietok nebolo a preto
neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie
vo veci. 6. §120 ods.1 OSP in fine síce súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako
tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie
nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť

príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného
doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd
mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v
zmysle čl.5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,

nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Považoval za potrebné uviesť, že súd musí
k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo
k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležíte zdôvodniť.
V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil. 7. Predpokladom vydania rozsudku v tomtokonaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje
v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako indosatárovi je preto
jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nieje možné ničím iným nahradiť. 8. Žalovaný mohol na

základe čl.5 ods.3 a ods.6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť
akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to zo dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej
Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa §120 ods.1 veta práva in
fine OSP vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak súd činil, ide o porušenie princípu
kontradiktórnostisúdnehokonaniaarovnostiúčastníkovkonaniaakosúčastiprávanaspravodlivésúdne

konanie. 9. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovaného a bez jeho legitímneho podnetu na jeho
ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo charakter žalovaného ako spotrebiteľa. Žalovaný
sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolával, uplatnenú pohľadávku nerozporoval, svojim konaním
ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných skutočností v tom smere, aby získal
pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie pohľadávky. Súd nevykonal žiadne
dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne

podporil odporcu v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd
teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jeho vôle. 10. Uvedené správanie súdu je neprijateľné
v právnom štáte, predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované
či. 46 ods.1 Ústavy SR, ako aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 11. Súd
navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd za nesporné

považoval to, že odporca so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že
zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu
o úvere ako spotrebiteľ. 12. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani jedného
z účastníkov konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám
navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaný a ani on sa k týmto

skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob, akým by súd mohol dospieť k nespornosti
týchto skutočností. V zmysle § 120 ods. 3 OSP súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností,
ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované
tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach
založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za

následok jeho nesprávnosť. 13. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej interpretácii príslušných právnych predpisov a práva Európskej únie. 14.
On je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského
vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je
samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať

inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení
o zmenke upravených v zákone č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZSZ") vôbec nezaoberal a ignoroval predmet
sporu. 15. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový
právny vzťah. On v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd
však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 16. Súd predovšetkým

ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval) a uviedol, že z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný vo
všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný,
tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukazujeme na rozsudok Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 17. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za

určitých okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči žalobcovi, avšak námietka musí byť vznesená
zo strany žalovanej a predovšetkým žalovaná v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie
svojich tvrdení. Nieje prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovanej) prevzal súd a
suplovalaktivitužalovanej.Uvedenénámietkymajúhmotnoprávnycharakter,pretovzáujmezachovania
rovnosti strán, súd nieje oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§5 ods.1 OSP). 18. V danom

prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu
prekročením §5 ods.1 OSP, súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
súdprihliadolnaskutočnostiadôkazynaktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvsporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 19. Poukázal na rozsudok NS ČR 25Cdo
1839/2000. 20. Je toho názoru, že tento rozsudok je aplikovateľný na prejednávanú vec. 21. Tvrdí,

že zmenka je podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorému neodporuje. Vzhľadom na úplnú
samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka
je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v
tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárokžalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. 22. Súd dospel k záveru, že zmenkový úrok vo výške 0,25%
denne je v rozpore s dobrými mravmi. 23. Poukázal na to, že zmenku vystavil žalovaný. 24. Ďalej
poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5Obo 3/2008 z 22.10.2008, z ktorého citoval. 25. V okolnostiach

rozhodnutia súdu považoval za potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť záväzku za zmenku
zaplatiť. 26.Poukázal na svoje podanie z decembra 2015. 27. Na podporu svojich tvrdení poukázal na
rozhodnutia okresných súdov: rozsudok OS v Lučenci z 13.2.2014 sp. zn. 13C 88/2013, OS Revúca
zo 6.3.2014 sp. zn. 3C 8153/2013, OS Martin z 11.2.2014 sp. zn. 8C 198/2013, KS Nitra z 3.2.2010
sp. zn. 5Co 16/2010, z ktorých citoval. Vyššie uvedené závery potvrdzuje uznesenie Krajského súdu

v Prešove sp. zn.: 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci
žalobcu, KS v Banskej Bystrici 43CoZm 10/2013. 28. Považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k
záveru súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k

aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla
byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie
určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky
a zároveň aj blanko zmenky súpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne
z formulácie § 4 ods. 6 a použitia spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom",

je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože
inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa.
Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť
neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava
explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.

Záver súdu je teda nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej s ohľadom
na stanovisko NS SR za to, že zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne
zákonom č. 191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,ZZa5").
Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka vyplnená
v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak ako aj

samotná dohoda o vyplnení zmenky. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky,
ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných
vlastností. Uvedené vyžaduje zásada ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym
spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli
podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická od

existencie dlhu, ktorý zabezpečuje) a abstraktná (nieje závislá od kauzy vzniku zmenkového záväzku).
K originárnemu nadobudnutie zmenkových práv indosatárom zo zmenky nadobudnutej derivatívne:
Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale ten do
nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky. Rubopisom
neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky, indosatár má teda nové právo zo

zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a
predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči
zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu.
Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a dlžníkom,
sú námietky in personam, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na

základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom t.j. materiálnej
abstraktnostijeichmožnépoužiťibavočipredchádzajúcimmajiteľom.Výnimkoujeibaaktívnavedomosť
nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietky a o tom, že dlžník ju chce
uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnu vedomosť nového majiteľa musí zmenkový
dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu (exceptio doli) voči novému majiteľovi.

Ide o iba o relatívnu námietku dlžníka. Zákon zmenkový a šekový vychádza z toho, že v prípade
indosácie má zmenkový dlžník - zmenečník sťaženú situáciu v tom zmysle, že ak chce uplatniť
voči indosatárovi ako novému majiteľovi zmenky námietky zakladajúce sa na osobných vzťahoch s
remitentom (pôvodným majiteľom zmenky), musí tvrdiť a preukázať, že indosatár konal pri nadobúdaní
zmenky úmyselne na škodu dlžníka. Z toho vyplýva absolútne neprípustné prihliadame na okolnosti,

ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového dlžníka a remitenta, vo vzťahu k uplatnenému
zmenkového nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový dlžník tzv. exceptio doli a ju aj nepreukáže. Na
druhej strane existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma súd ex offo, vrátane
§ 37 ods. 1, § 39 ako aj § 53 OZ. Neplatnosť právneho úkonu sa uplatňuje ex offo, pretože v Občianskomzákonníkuniejeuvedené,žesauplatňujenanámietku.Zákonzmenkovýašekovývšakvýslovnepočítas
námietkami zmenkového dlžníka, pretože zmenku ako cenný papier nie je možné spochybňovať ex offo
pre dôvody, ktoré sa jej netýkajú. Musí to byť dlžníkom tvrdený a preukázaný dôvod zneužitia obehového

cenného papiera verejnej dôvery zo strany indosatára, ktorému musí dlžník preukázať, že bol v čase
nadobudnutia zmenky aspoň uzrozumený s tým, že uplatnením zmenky po indosácii môže vzniknúť
dlžníkovi škoda t.j. že vedel o jeho námietkach a o tom, že po indosácii ich nebude môcť použiť. Až vtedy
môže dlžník namietať okolnosti, ktoré vznikli z jeho záväzkového vzťahu s remitentom (indosantom),
ktoré musí aj preukázať. Treba totiž odlíšiť ex offo prihliadame súdu na neplatnosť právneho úkonu, ktorý

je základným vzťahom a prihliadanie na túto neplatnosť právneho úkonu ako na okolnosť spôsobujúcu
neprípustnosťuspokojeniazmenkovéhonároku.Použiteľnosťneplatnostiprávnehoúkonuvočiniekomu,
kto s tým právnym úkonom nič nemal a nemá, je teda možná iba za výnimočných okolností (na námietku
zlomyseľnosti indosatára) a následne opäť iba na námietku zmenkového dlžníka. Zmenkové hmotné
právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržite od 1.7.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia
zmenky, z ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok. Až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné

„z úradnej povinnosti" prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči
indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom.
Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom
platným do 22.12.2015. Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku 93/2015 Zb. stanovísk NS a súdov
SR vychádza vo svojich úvahách z viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára

predstavu, že v prípade, ak by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej t.j. že
by zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne
na jeho škodu, že by musel dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až
„v takomto konaní" dokazovať, že nadobúdať zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Najvyšší súd
SR si zjavne neuvedomil, že práve exceptio doli je tým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožnia

napadnúť indosatárovú zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky. Najvyšší súd SR sa odvoláva na riešenie
rakúskej judikatúry, ktorá mala zabrániť zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov
v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Nezaškodí uviesť niekoľko príkladov
rozhodnutí Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach (rakúsky ústavný
súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, takže rozhodnutia Oberster

Gerichtshof možno považovať za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky): 3Ob 546/81
z 9.9.1981 SZ 54/117 Právna veta: „Žalovaný dlžník je tvrdenia povinný a dôkazu nepovinný pre to, že
majiteľ pri nadobudnutí papieru vedome na škodu dlžníka konal, že teda nielen námietky (napríklad na
§ 222 Devízového zákona týkajúca sa ničotnosť základného úkonu, skriptúrneho aktu alebo emisnej
zmluvy) existovali, ale aj, že majiteľ tieto poznal. Bez včasnej námietky nie je žiadna taká ničotnosť

vnímateľná."Okremtoho,žedlžníkmáplnúmožnosťnamietaťprotizmenkezlomyseľnosťnadobúdateľa
zmenky pri nadobúdaní a ju preukazovať (je to jeho povinnosť, ak zlomyseľnosť nadobúdateľa zmenky
chce uplatniť), následne musí preukázať indosatárovi, že vedel o tom, že kauzálny vzťah je neplatný z
určitéhodôvodu.PostojNajvyššiehosúduSRjetedazavádzajúcivtom,ževytváranesprávnupredstavu
o nemožnosti uplatniť exceptio doli zo strany zmenkového dlžníka voči indosatárovi priamo v konaní

o uplatnenie zmenkového nároku a snaží sa ho ochrániť pred tým, aby v nejakom ďalšom konaní
nemusel dlžník žalovať o náhradu škody a tam preukazovať, že nadobúdateľ konal na škodu dlžníka.
Je pravdou, že Ústavný súd Českej republiky sa snaží uľahčiť dlžníkovi jeho obranu proti nárokom
vyplývajúcim zo zmenky ako aj z indosovanej zmenky, ale vždy je to robené iba v prípade, že dlžník
uplatňuje námietky voči zmenke. Konkrétne PL ÚS 16/12 z 16.10.2012 rozširuje veľmi krátku procesnú

lehotu3dnínauplatnenienámietokústavnokonformnýmvýkladom,IV.ÚS457/10z18.7.2013umožňuje
dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi údajným ústavnokonformným výkladom,
bez splnenia podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na základe aplikácie
princípu zákazu zneužívania práva. Prípad I. ÚS 290/15 z 16.9.2015 sa týkal prípustnosti kauzálnych
námietok zmenkového ručiteľa, čo v predmetnom prípade nie je použiteľné. Spomenutý prípad IV.

ÚS 457/2010 pri definované podmienok zákazu zneužitia práva ako princípu pri zmenkách vychádza
z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965 a z rakúskej právnej úpravy
ochrany spotrebiteľa, ako to dokazuje text nálezu ÚS ČR. Nemecký rozsudok však žiadne prelomenie
ochranyhodnostiprevodu(rubopisu)nestanovujúvprípadezmenkyzaloženejspotrebiteľskýmvzťahom,
rovnako ani rakúska úprava ochrany spotrebiteľa, dôkaz: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fischer,

Dr. Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze) Amtlicher Leitsatz. Je však potrebné uviesť najzásadnejšiu
vec na celom spoločnom stanovisku OPK a OBPK NS SR č.93/2015 a tou je skutočnosť, že samotné
stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa
§ 17 čl. I. ZZaŠ t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky(indosatára) pri nadobudnutí zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva,
že § 17 ZZaŠ naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex
offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu

(kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanoviskom
prikázaný prieskum zmenkového nároku z pohľadu prípadnej zistenej absolútnej neplatnosti kauzálneho
úkonu z dôvodu neprijateľnej zmluvnej podmienky alebo z dôvodu neprípustnosti zmenkového nároku
(obmedzeniealeboúplnýzákazpoužitiazmeniekprizabezpečenízáväzkuzospotrebiteľskýchvzťahoch
však nespôsobuje absolútnu neplatnosť kauzálneho úkonu a nemá žiaden vplyv na platnosť zmenky

a zakladá iba relatívnu námietku in personom dlžníka voči svojmu veriteľovi) však neznamená, že
súd nepripustí výkon práva zo zmenky z dôvodu, že nieje potrebné uplatňovať ochranu nadobúdateľa
zmenky podľa § 17 čl. I ZZaŠ. V prípade indosácie zmenky bez zlomyseľnosti nadobúdateľa pri
nadobúdaní zmenky na škodu dlžníka vykonaný prieskum zmluvných podmienok kauzálneho úkonu
so zistením ich neprijateľnosti s následkom absolútnej neplatnosti takýchto neprijateľných ustanovení
kauzálneho úkonu ex offo v žiadnom prípade nie je spôsobilé byť uplatnené voči dobromyseľnému

nadobúdateľovi zmenky, pretože tomu bráni znenie § 17 čl. I ZZaŠ, ktorá pripúšťa na také okolnosti
prihliadaťibazasplneniapodmienkyzlomyseľnostinadobúdateľazmenkypriindosáciinaškodudlžníka.
Stanovisko NS SR č.93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyschopnosti prevodu
zmenky rubopisom. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami
dlžníka z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou ZZaŠ k 23.12.2015.

a to nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom. Prieskum nároku
zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplný robiť ex offo iba
v prípade, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, keď dlžník môže uplatniť voči majiteľovi zmenky svoje
námietky z kauzálneho vzťahu bez prekážok. Keďže to môže robiť dlžník bez prekážok, a ide o prejav
účinkov absolútne neplatného úkonu, ktorými možno zoslabiť účinok zmenkového nároku, je možné na

tento prípad aplikovať stanovisko NS SR č.93/2015 v bode I. Stanovisko vo svojej podstate odmieta
aplikovať ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy
do hľadania riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza,
že ak aj všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu
zmenkového nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť (pri neprípustnosti zmenkového

nároku nieje uvedené ako má neprípustnosť zmenkového nároku mať za následok absolútnu neplatnosť
kauzálneho vzťahu - to je už na prvý pohľad viditeľný prejav nedôslednosti celého stanoviska). Samotná
neplatnosťkauzálnehoúkonunespôsobujenepripustenievýkonuprávanechaťsizaplatiťsumuuvedenú
na zmenke, ak už došlo k indosovaniu zmenky dobromyseľným indosatárom pri nadobudnutí zmenky.
Prieskum zmenkového nároku v intenciách neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii

má ten následok, že sa to nijako nedotýka povinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. Koniec koncov
rozsudok BGH z 25.2.1965 umožňujúci vznášať kauzálne námietky voči indosatárovi, ktorý bol zapojený
do kauzálneho vzťahu má svojho predchodcu v zmenkovom práve prvej Československej republiky,
kde v Sb. n. s. 13.531/1934 bolo uvedené, že „túto neplatnosť možno namietnuť aj indosatárovi, ktorý
sa zúčastnil neplatného právneho úkonu a vedel v dobe, keď prijal zmenku na zabezpečenie svojej

pohľadávky voči vystaviteľovi, že vystaviteľovi bolo povolené príročie (odklad platenia)". Vždy však
musel indosatár byť zúčastnený na kauzálnom úkone a vedieť o povahe kauzálneho vzťahu, aby
indosácia neprekážala námietke neplatnosti kauzálneho úkonu. Neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex
offo prelomenie § 17 čl. I teda ochrany indosatára okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí
zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone (toto je logické súdne

vyplnenie výkladovej medzery, keď od samého začiatku budúci indosatár pozná podmienky kauzálnych
vzťahovavieznichodvodiť,akénámietkymôžedlžníkpoužiť,urobiltakčeskoslovenskýakoajnemecký
najvyšší súd, prevod zmenky rubopisom tak nieje chránený, pretože zmenka neobieha, ostáva medzi
tými, ktorý sú zúčastnený na kauzálnom vzťahu, je to konanie proti princípu dôvery v § 242 BGB,
pretože neskorší indosatár zúčastniac sa na vzťahoch so zmenečníkom má jeho dôveru atak jeho

neskoršie postavenie ako indosatára je snahou o zlepšené postavenie voči zmenkovému dlžníkovi),
dokonca v oboch prípadoch účasť indosatára na kauzálnom úkone musela byť namietaná zmenkovým
dlžníkom. Pokiaľ ide o rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, tu je znenie
rakúskeho spolkového zákona o ochrane spotrebiteľa (Bundesgesetz vom 8. März 1979, mit dem
Bestimmungen zum Schutz der Verbraucher getroffen werden (Konsumentenschutzgesetz - KSchG)).

Z uvedeného judikátu Oberste Gerichtshof je zrejmé, že v Rakúsku už skoro 30 rokov prebieha ochrana
zmenkového dlžníka, ktorý vystavil zmenku na krytie dlhu zo spotrebiteľského vzťahu, výlučne tak, že
ak je na nej uvedená iná osoba ako veriteľ ako osoba, ktorej sa má platiť alebo zmenka neobsahuje
doložku „nie na rad", tak dlžník je chránený výlučne vtedy, ak takto predloženú zmenku zaplatí a toiba regresným nárokom na náhradu zaplatenej sumy od veriteľa. Indosatárová dobromyseľnosť tu
nezohráva žiadnu úlohu. Ide o obdobnú situáciu ako v SR zákaz prijatia veriteľom zmenky prijatej
veriteľom alebo vyplnenej veriteľom v rozpore s § 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z. a rovnako aj

ďalším majiteľom zmenky s tým, že za škodu spôsobenú dlžníkovi takýmto prijatím zmenky zodpovedá
výlučne veriteľ a nie ďalší majiteľ zmenky. Túto situáciu rakúsky najvyšší súd v žiadnom prípade nerieši
tak, že by požadoval, aby namiesto regresného nároku na náhradu zaplatenej zmenky voči veriteľovi,
sa nepripustil zmenkový nárok indosatára len preto, že tento nebol dobromyseľný ohľadne vedomosti
o tom, že ide o spotrebiteľský vzťah, teda, že vedel, že ide o spotrebiteľský vzťah. V tomto judikát

rakúskeho najvyššieho súdu prevzal právnu doktrínu rakúskej právnej vedy, ktorá sa doslova drží
zákonného znenia a umožňuje ochranu spotrebiteľa pri neprípustnom vystavení zmenky bez doložky
„nie na rad" a s uvedením inej osoby, ako osoby, ktorej sa má platiť ako veriteľ, výlučne spôsobom,
ktorý predvída zákon a výlučne voči veriteľovi. V tomto prípade musí dôjsť k škode - majetkovému
úbytku, aby vôbec vznikol nárok na regresné plnenie od škodcu - veriteľa. Indosatár v tomto prípade
nie je škodca, je originárny nadobúdateľ práv zo zmenky, ktorá sa mení na platobnú zmenku práve

indosovaním. Zmenkovému dlžníkovi ostávajú voči takémuto indosatárovi námietky založené na jeho
priamych vzťahoch s veriteľom (ako predchádzajúcim majiteľom) iba v prípade, že indosatár konal
vedome na škodu dlžníka pri nadobudnutí zmenky. Neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo
rakúskehosúdu,ktorýbyumožňovalchrániťzmenkovéhodlžníkapreddobromyseľným(prinadobudnutí
zmenky) indosatárom tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo

vzťahu k okolnostiam, ktoré mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu
zneužitia práva totiž chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. Rakúska právna úprava ochrany
spotrebiteľa pred zmenkou je podobná nemeckej, na ktorú sa však český ústavný súd ani Najvyšší súd
Slovenskej republiky neodvoláva. V ďalšom teda poukážeme na to, ako je potrebné vykladať tzv. zákazy
zmenky t.j. prípady, keď zákon zakazuje, aby veriteľ použil zmenku vystavenú dlžníkom-spotrebiteľom

alebo aby mu ju dlžník vystavil a odovzdal. Nemecké, slovenské aj rakúske a od roku 2013 aj české
riešenie je takmer identické - náhrada škody (pri rakúskej úprave postih na náhradu plnenia) z uplatnenia
zmenky voči veriteľovi zo spotrebiteľského vzťahu. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len
do výške 30 % (§ 4 ods.6 zák. č. 258/2001 Z.z.) nieje dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej
uvedená presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za tzv. relatívnu námietku zmenkového

zákazu, ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom
jej prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Zmenka nieje právnym úkonom ale
druh cenného papiera. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne ZZaŠ, ide o cenný papier a preto
nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia o neplatnosti právnych úkonov v zákone č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. ZZoŠ reguluje podstatné náležitosti zmenky v § 75.

Zmenka, ktorá je predmetom tohto konania spĺňa všetky vyššie uvedené náležitosti a preto nemôže
byť neplatnou z dôvodu, že by obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Dôkazom toho, že zmenka
vystavená a prijatá veriteľom v spotrebiteľskom vzťahu pri porušení zákazu zaviazať dlžníka vystavením
takejto zmenky je iba skutočnosť, ktorú musí namietať dlžník, je dôvodová správa k nemeckému návrhu
zákonu o spotrebiteľskom úvere, ktorý nadobudol účinnosť od 1.1.1991 a slovenská úprava zákazu

zabezpečovať zmenkami spotrebiteľské úvery nad určitú sumu je prevzatím tejto nemeckej úpravy:
Zmenkový a šekový zákaz v odseku 2 prvej a druhej vety predstavuje následne ďalšie vedenie základnej
myšlienky z odseku 1, ktorý dlžníkovi zachová námietky z úverovej zmluvy. Článok 10 smernice
predpisuje, pri zmenkovom a šekovom vydaní prostredníctvom spotrebiteľa v spojení s príjmom úveru
„dostatočnú ochranu zabezpečiť". Ide tam o nebezpečenstvo, že voči spotrebiteľovi sa poskytovateľom

úveru alebo iným majiteľom zmenky alebo šeku v listinnom procese, nárok sa uplatní a v tomto konaní
námietky zo základného vzťahu vzniesť nemôže. Prinajmenšom sa však obracia dôkazné bremeno s
následkom, že spotrebiteľ musí preukázať, že právny základ pre uplatnenú zmenkovú alebo šekovú
pohľadávkuniejekdispozícii.Primeranáochranaprotitejtonevýhodesazdôvoduchýbajúcejakcesority
medzi šekovou a zmenkovou emisnou zmluvou a základným vzťahom ako aj z dôvodu obchodnej

schopnosti papiera na majiteľa (čl. 17 zmenkového zákona, č. 22 šekového zákona) dá uskutočniť iba
tým spôsobom, že sa poskytovateľovi úveru odoprie zaviazať spotrebiteľa k pristúpeniu k zmenkovej
zaviazanosti pre nároky poskytovateľa úveru z úverovej zmluvy. K tomu patria nároky na zaplatenie
zvyšných splátok, nárok na splatenie dlžnej sumy pri stanovení úplnej splatnosti úveru ako aj nároky z
abstraktných dlžných uznaní, ktoré k nárokom z úverovej zmluvy vyhlásené boli. Čo sa týka šekov, ktoré

ako platobný prostriedok majú zostať ďalej prípustné, plánuje odsek 2 druhá veta zákaz tento spôsob
zabezpečenia prijať. Ak je zmenková alebo šeková zaviazanosť založená v rozpore s odsekom 2 prvou
a druhou vetou, tak ona nie je ako taká neúčinná. Následok ničotnosti by bol v rozpore so Ženevským
dohovorom z 7.6.1930 o jednotnom zmenkovom zákone a z 19.3.1931 o jednotnom šekovom zákone.V listinnom procese zakladá zmenkový a šekový zákaz prípustnú námietku avšak iba za predpokladov
§-u 598 Občianskeho súdneho poriadku. Avšak spotrebiteľ môže požadovať od poskytovateľa úveru
podľa odseku 2 tretej vety a podľa odseku 2 štvrtej vety náhradu škody. Skúmaním kauzy ex offo

by preto dochádzalo k narúšaniu pilierov na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovoru o jednotnom
zmenkovom práve z 7.6.1930, čím dochádza k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru.
NS SR vo svojom stanovisku teda opomína, že zmenkové konanie je založené výlučne na námietkach
ako spôsobe obrany dlžníka. Dlžníka možno chrániť bez jeho vôle až pri zmenkách vystavených od
23.12.2015. Rovnako sa to týka znenia § 3a čl. III. Zákona zmenkového a šekového účinného od

23.12.2015. Považoval za potrebné uviesť, že názor NS SR v odôvodnení stanoviska o tom, že pri
uplatnení námietky dlžníka, že on konal vedome na škodu dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s
dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.(§ 4 ods.7),
je nesprávny. Ak navrhovateľ konal vedome na škodu dlžníka a dlžník to namietne a preukáže, môže
použiť námietku, že zmenka bola vystavená a použitá pri jej zákonnom zákaze, čoho preukázanie bude
mať za následok prekážku pre vyhovenie návrhu na platenie zo zmenky. V žiadnom prípade to však

nespôsobuje rozpors dobrými mravmi ani neplatnosť akéhokoľvek zmenkového úkonu. Najvyšší súd SR
sa domáha uplatnenia zásady efektivity pre ochranu zmenkových dlžníkov na úrovni ochrany bežných
spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných zmluvných podmienok. Zásada efektivity však v prípade
zmenkymusírešpektovaťprincípobehuzmenkovéhocennéhopapieraverejnejdôvery,aniejejumožné
neplatnosť zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti prenášať na zmenkovú zaviazanosť ex

offo, pretože ZZaS jednoznačne stojí na princípe uplatňovania námietok dlžníka pre takéto okolnosti. V
prípade indosácie sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená
len na prípady zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobudnutí. Najvyšší súd SR aj v tomto prípade
nesprávne vykladá pojem „vedome na škodu veriteľa" spôsobom, ktorý bol v Rakúsku na Oberster
Gerichtshofopustenývroku1972.Preporovnanie:OGH1Ob270/57z8.1.1958Právnaveta:„Námietky,

ktoré sa na priamych vzťahoch k predchodcovi zakladajú, nemôžu majiteľovi zásadne namietané sa
stať. Oni sú ale prípustné, ak ich majiteľ pri nadobudnutí zmenky poznal alebo poznať musel, a ak
on vedel, že dlžník prostredníctvom jeho beznámietkového nadobudnutia zmenky sa poškodí." (výklad
pojmu „vedome" je tu ešte nesprávny, pretože okrem vedomia o poškodení dlžníka sa tu vyžaduje aj
povinnosť takého vedomia, čo zákon zjavne neukladá). OGH 5 Ob 275/71 25.01.1972 SZ 45/6 = EvBl

1972/190 S 352 Právna veta: „Vedome na škodu dlžníka konať nevyžaduje za žiadnych okolností ľstivú
dohodu s predchodcom. To stanovuje ale, že majiteľ zmenky pri nadobudnutí papiera vzťahy dlžníka
k predchodcovi poznal alebo že spoločnému dlžníkovi vzniknutá škoda ním uvážená bola a on ju pri
kúpe akceptoval (dolus eventualis). Naopak, nepostačí, že nadobúdateľ zmenky pri použití povinnej
starostlivosti namietaný skutkový stav a tým škodu dlžníka v dôsledku ukrátenia na námietke by bol

mohol poznať (nevedomá nedbanlivosť) alebo že síce o možnosti existencie namietaného skutkového
stavu premýšľal, túto možnosť vtedy ale v objektívne nesprávnej úvahe zľahčil, čo by dlžníkovi rovnako
žiadnu sľubnú námietku neposkytlo (vedomá nedbanlivosť)." Je teda zrejmé, že v žiadnom prípade
nestačí preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky, aleje
potrebné mu preukázať aspoň nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení

zmenky a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Z toho vyplýva, že nestačí, ak na zmenke je
nejaké číslo, ktoré je číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel aké námietky
dlžník má, v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky. Ďalšou otázkou je preskúmanie
dohody o vyplňovacom práve. Táto dohoda môže, keďže ide o právny úkon, byť skúmaná aj z pohľadu
neprijateľných zmluvných podmienok, opäť to však na platnosť zmenky nemá žiaden vplyv, ak by táto

dohoda aj bola neplatná, pretože od 1.7.1942 už neplatí § 6 ods. 2 Zákona zmenečného č. 1/1928, ktorý
v prípade bezprávneho doplnenia ako aj doplnenia v rozpore s dohodou, umožňoval namietať dlžníkovi
túto skutočnosť voči zmenkového veriteľovi, ale aj to iba v prípade, ak zmenkový veriteľ sa zúčastnil
takého doplnenia alebo ak, nadobúdajúc zmenku, o ňom vedel alebo vedieť musel', pričom existuje
výklad NS ČR v rozhodnutí Rv II 473/32 z 11.10.1932 uverejneného pod číslom Vážny 11973/1932.

Podľa rozhodnutia NS ČR r III 809/36 z 17.12.1936 uverejneného pod Vážny 15717/1936, z ktorého
citoval. Je potrebné však uviesť, že ak sa zistí, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo VOP nemá
žiadneznakyneprijateľnejzmluvnejpodmienky,pretoženijakonebudespôsobovaťznačnúnerovnováhu
v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny hlavného predmetu
plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok,

ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, potom dohoda o
vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý
sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo o prejav dlžníka, nie pôvodného
veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť ani neplatná, nielen porušená. Z vyššieuvedeného by potom nemal nastať ani jav, že túto zmenku by malo byť možné uplatniť iba v rámci
dohody o vyplňovacom práve, samozrejme v zmysle § 10 čl. I ZZaŠ, teda iba na istinu, nie na zmenkový
úrok. Avšak v prípade nadobúdateľa zmenky je tento chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o

vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti (to je identické
ako pri čl. 6 ods.2 zmenečného zákona č. 1/1928 Sb.), čo však v situácii predtlačenej sumy zmenkového
úroku a neznalosti VOP v čase nadobudnutia zmenky znamená, že rozhodnutie NS ČR Rv I 164/30
z 13.2.1930, uverejnenej pod Vážny 9645/1930. Pokiaľ ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor
s dobrými mravmi ohľadne výšky uplatneného nároku, jednoznačne je potrebné uviesť, že sa to týka

iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25% denne z istiny v rozpore s dobrými
mravmi. Samotné stanovisko NS SR však jednoznačne v takomto prípade požaduje posúdiť mieru
primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta
od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment
je predloženia dlžníkovi (podanie žaloby) a od tohto momentu sa počíta zákonný úrok z omeškania
vo výške 6% p.a. II. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu žiadame, aby odvolací súd zmenil

rozsudok Okresného súdu Rožňava z 28.9.2016, sp.zn.: 9C 348-2013 tak, že žalobe v celom rozsahu
vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške: 61,41 € bez DPH za podané
odvolanie a 8,58 € bez DPH režijný paušál.
4.Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5.Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo súd úplne zistil skutkový stav, správne ju
právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením

v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, na čom nič nemení ani podané
odvolanie.
7.Súd rozhodnutie zruší, podľa § 389 ods.1 CSP len, ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v

konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci
nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde
o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
8.Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemôže uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu O. s. p.

9.Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci sú všetky vady prejavujúce sa v chybnom postupe súdu prvého stupňa pri dokazovaní, v
nesprávnom posudzovaní procesných otázok, ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v
chybnom poučovaní účastníkov a v ďalších nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu
konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho,

ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
10.Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvého stupňa bolo takou inou vadou postihnuté, preto tento
odvolací dôvod nie je daný.

11.Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Keď je rozhodnutie súdu prvého stupňa tak po skutkovej, ako aj právnej stránke nesprávne, pričom
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenémuskutkovému stavu, v takom prípade je odvolací súd nútený konštatovať, že súd prvého stupňa nepoužil
správny právny predpis a ak súčasne nezistil riadne skutkový stav, musí také rozhodnutie iba zrušiť a
vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

12.Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach účastníkov konania, preto ani tento odvolací dôvod nie je daný.
13.K odvolaniu žalobcu je nutné konštatovať, že obsahuje tvrdenia a namietané dôvody, ktoré nie sú
napádanom rozsudku uvádzané a na základe ktorých nebolo rozhodnutie vydané.

14.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť: Vzhľadom na to, že na zmenke
(fotokópia na č.l.4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí zmenky vedel,
že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi
zmenky námietky podľa § 17 ZZŠ a z údaja o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, informujúca o
kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi

podľa § 3 ods.1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi), ako aj so zák.č.258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods.6,7 cit. zák.č.258/01 Z. z.

15.Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade so súdnou praxou formulovanou v SPOLOČNOM
STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 a s
rozhodovacou praxou súdov. Žalobca síce tento záver spochybňuje, avšak ako prvoinštančný, tak aj

odvolací je nim viazaný.
16.Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie.
17.Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18.Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania

a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva lebo jej žiadne trovy v tomto konaní nevznikli.
19.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.