Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 2P/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514203018
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514203018.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Janou Srokovou v právnej veci starostlivosti súdu o

mal. Q. K., nar. XX. X. XXXX, bytom B. C., ul. B. č. XXX/X, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni, dieťa rodičov C. A., nar. XX. X. XXXX, bytom V. K., W. S. č.
XX a J. A., nar. X. X. XXXX, bytom B. C., ul. B. č. XXX/X, v konaní o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

Súd m e n í rozsudok Okresného súdu v Starej Ľubovni č.k. 4P/83/2011-37 zo dňa 07.06.2011 vo
výroku o výživnom pre mal. dieťa tak, že toto výživné zo strany otca mal. dieťaťa C. A., nar. XX.XX.XXXX
z v y š u j e pre mal. Q. K., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 25,38 eur mesačne na sumu 27,13 eur mesačne,
ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky

mal. dieťaťa, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením č.k. 2P/53/2014 zo dňa 26.05.2014 začal súd z úradnej povinnosti konanie o zvýšenie
výživného pre mal. Q. K., nar. XX.X.XXXX, a to zo strany otca, z dôvodu ustanovení § 62 ods. 3 Zákona
o rodine, pretože naposledy bolo o výživnom pre mal. dieťa rozhodnuté rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
4P/83/2011-37 zo dňa 7.6.2011, ktoré t.č. už nezodpovedá aktuálnej minimálnej výške výživného.

Súd uznesením č.k. 2P/53/2014-8 zo dňa 18.08.2014 ustanovil mal. dieťaťu kolízneho opatrovníka Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni /ďalej ÚPSVaR/

Následne súd doručil účastníkom poučenia o ich procesných právach a povinnostiach a vo veci nariadil
pojednávanie.

Otecmal.dieťaťasanapojednávanienedostavil,predvolaniemalriadneavčasvykázané,svojuneúčasť

ospravedlnil z dôvodov finančných, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle ust. § 101 ods.
2 O.s.p. Otec taktiež ničím nezdokladoval svoje aktuálne príjmy a výdaje.

Matka mal. dieťaťa na pojednávaní uviedla, že okrem mal. Q. má ďalšie dve vyživovacie povinnosti
k mal. deťom pochádzajúcim z manželstva. Je nezamestnaná, sociálne dávky nepoberá, nakoľko jej
manžel pracuje ako robotník vo firme EKOS v Starej Ľubovni a jeho príjem činí cca 340 eur mesačne.

Kolízna opatrovníčka na pojednávaní poukázala na minimálnu výšku výživného v zmysle zákona o
rodine a v tejto súvislosti navrhla, aby súd výživné pre mal. dieťa zvýšil.Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky mal. dieťaťa, kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s
obsahom predmetného spisu ako aj obsahom pripojeného spisu č.k. 4P/83/2011 a zistil nasledovný
skutkový stav.

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 4P/83/2011-37 zo dňa 7.6.2011 súd naposledy
rozhodol o výživnom pre mal. Q. K., nar. XX.X.XXXX a výživné určil sumou 25,38 eur mesačne.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 9.7.2011.

Mal. Q. má t.č. vek 14-tich rokov.
Matka mal. dieťaťa nepracuje, je v evidencii na úrade práce. Jej manžel pracuje ako robotník s príjmom
cca 340 eur mesačne. Bývajú v 1,5 izbovom byte v B. C., náklady na bývanie sú mesačne 250 eur. Na
tri mal. deti poberá rodinné prídavky vo výške 70,56 eur mesačne. Žiaden iný príjem nemá.

Otecmal.dieťaťadoručilpotvrdenieúradupráce,zktoréhosúdzistil,žepoberádávkuvhmotnejnúdzivo

výške 303,80 eur mesačne spolu s členmi domácnosti A. Z., nar. XX.XX.XXXX a A. T., nar. XX.X.XXXX.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára.

Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone

rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa
svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
rodičov.

Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. /zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov./

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z

rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa od. 5 cit. zák. ust. výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,

ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ods. 3 cit. zák. ustanovenia pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Predmetom konania je zvýšenie výživného na mal. dieťa.

Súd na základe vykonaného dokazovania a cit. zák. ustanovení dospel k záveru, že sú splnené

podmienky na zvýšenie výživného zo strany otca mal. dieťaťa aj napriek tomu, že sám poberá dávky
v hmotnej núdzi, a to z toho dôvodu, že doposiaľ určené výživné nezodpovedá zákonnej výške
minimálneho výživného.Nakoľko ide o minimálnu výšku výživného určenú zákonom o rodine, t.j. výšku, v ktorej je každý rodič
mal. dieťaťa povinný plniť si svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného

zákona /zák. č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v znení neskorších predpisov./, súd rozhodol tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, keďže t.č. minimálne výživné od 01.07.2013 /aj za
rok 2014/ činí sumu 27,13 eur mesačne. Takúto sumu výživného je povinný v zmysle hore citovaných
ustanovení platiť rodič bez ohľadu na schopnosti, možnosti a zárobkové pomery.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania, pretože sa jedná o veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré
možno v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie, ktoré sa podáva do 15
dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého

odvolanie smeruje.

1. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.