Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 17, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814010200
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5814010200.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Bargela a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a JUDr. Pavla Polku, na verejnom zasadnutí konanom 17. februára 2015 prejednal
odvolanie podané obžalovaným B. C. proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.zn. 6T/103/2014
z 28.10.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného B. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný B. C. uznaný vinným zo spáchania prečinu ohrozenia
pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., za ktorý mu bol uložený podľa § 289 ods. 1 Tr.
zák., § 38 ods. 2, 3, § 36 písm. j), l) Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace. Podľa § 49 ods. 1
písm. a) Tr. zák. súd výkon trestu odňatia slobody obžalovanému podmienečne odložil a podľa §
50 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu vo výmere 18 mesiacov. Zároveň obžalovanému uložil podľa § 61

ods. 1, 2 Tr. zák. trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na 28 mesiacov a podľa
§ 73 ods. 2 písm. d) Tr. zák. obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti tomuto rozsudku podal riadne a včas odvolanie obžalovaný. Odvolaním napadol výrok o treste
a výrok o ochrannom opatrení. V odvolaní uviedol: „Odvolanie nasledovne zdôvodňujem v týchto
bodoch, kde mi okresný súd ukladá nepodmienečný trest vo výmere dvoch mesiacov z dôvodu, že som

nezamestnaný a v tomto prípade nie je možné zaplatiť danú čiastku, ktorá mi bola súdom uložená.
Chcem však súdu zdôrazniť, že do inkriminovaného času som pracoval na zmluvu, ale aj na dohodu a za
ten čas mám finančné prostriedky našetrené na to, aby som spomínanú sumu vyplatil čo najskôr. Taktiež
nie som spokojný s výrokom súdu, týkajúceho sa samotnej liečby, nakoľko mám za to, že spomínaná
ústavná liečba je voči mojej osobe aj moc prísna. Súhlasím však s liečbou, no nie ústavnou, pretože
takáto forma liečby mojej osobe len poškodí v tom smere, že v blízkej dobe budem mať prácu a pri

takejto forme liečby by nebolo možné pracovať. Je aj v mojom záujme sa liečiť, avšak ak mám pracovať,
ambulantná liečba by mi prospela lepšie k tomu, aby som viedol plnohodnotný život.“

Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. správnosť a
zákonnosť napadnutého výroku o treste, ako aj výroku o ochrannom liečení a samozrejme aj správnosť
postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Mal pritom na zreteli aj povinnosť prihliadnuť na

chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.
por., a zistil, že odvolanie obžalovaného B. C. nie je dôvodné.

Krajskýsúdpoznamenáva,žeobžalovanýpriznalvinunahlavnompojednávaníasúdsprávneavsúlade
so zákonom prijal jeho vyhlásenie o vine. V tejto časti teda súd postupoval správne, z čoho vyplýva, že
nebolo vykonané dokazovanie k výroku o vine.Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výroku o treste, keď obžalovanému uložil trest odňatia slobody
vo výmere 2 mesiace s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 18 mesiacov a
keď obžalovanému uložil zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu

vo výmere 28 mesiacov. Uložené tresty aj podľa názoru krajského súdu v plnej miere zohľadňujú
povahu spáchaného trestného činu i osobu obžalovaného a v dostatočnej miere spravodlivo a objektívne
vystihujú účel trestu z hľadiska jeho generálnej i individuálnej prevencie. Krajský súd verí, že „len“
podmienečný trest odňatia slobody splní svoj účel a bude na obžalovaného pôsobiť najmä výchovne
v tom smere, aby sa do budúcna vyvaroval akejkoľvek protiprávnej činnosti. Trest zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá taktiež zodpovedá povahe spáchaného trestného činu a v predmetnej veci si to
vyžaduje generálna prevencia trestu, najmä tak, aby obžalovanému po túto dobu bolo zmarené vedenie
motorového vozidla. Súd prvého stupňa nepochybil ani vo výmerách uložených trestov, a preto v tejto
časti krajský súd nepovažoval odvolanie obžalovaného za dôvodné.

Čo sa týka uloženého ochranného protialkoholického liečenia ústavnou formou postupom podľa §

73 ods. 2 písm. d) Tr. zák., na takýto postup súdu prvého stupňa boli splnené všetky zákonom
predpokladané podmienky. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný B. C. sa v
súčasnostinachádzavIII.až IV.vývojovomstupnizávislostiodalkoholupodľaJellinkovejstupnice.
Plne sa u neho manifestuje psychická závislosť aj fyzická závislosť. Stereotyp pitia je pravidelný,
spočíva takmer v dennom pití, v stupňovaní do niekoľkodňových záťahov s ebrietami, sporadickými

dúškami na popravku, neschopnosť udržať nad pitím kontrolu, neschopnosť dlhodobejšej abstinencie,
striedanými skôr s obdobiami redukovaného pitia. Tolerancia alkoholu je zvýšená v porovnaní s bežnou
populáciou.Prítomnésociálnedôsledkyetylizovaniapostihujúcerodinnéproblémyapracovnéproblémy.
U obvineného znalkyňa indikovala protialkoholickú liečbu ústavnou formou, ktorej nariadenie odporučila
vzhľadom k štádiu ochorenia a k nekritickému, formálnemu postoju k etylizovaniu a bagatelizácii pitia,

neúčelnosti ambulantnej protialkoholickej liečby. Navrhla nariadenie odvykacej protialkoholickej liečby
ústavnou formou. Znalkyňa tiež uviedla, že obžalovaný bol v minulosti už krátkodobo hospitalizovaný
na psychiatrickom oddelení v Trstenej, keďže však odmietol ústavnú formu protialkoholickej liečby a
súhlasil s ambulantnou liečbou, túto aj zahájil, bol však iba na dvoch kontrolách, protialkoholické liečenie
ukončil napriek tomu, že v jeho prípade je potrebné, pretože obžalovaný je závislý na alkohole. V závere

znalkyňa uzavrela, že ambulantná forma liečenia práve pre jeho prezentovaný postoj sa ukázala ako
nedostatočná pre liečenie.

S ohľadom na uvedené krajský súd uzatvára, že súd prvého stupňa rozhodol správne aj vo výroku o
ochrannom liečení, a preto argumenty obžalovaného, že si našiel prácu a chce len ambulantné

liečenie, krajský súd nepovažoval za akceptovateľné, pretože už mal možnosť riešiť svoju alkoholickú
závislosť formou ambulantného liečenia, ale túto nerešpektoval a nevyužil. Preto krajský súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.