Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, June 27, 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17C/15/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811217826
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3811217826.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v právnej veci navrhovateľa: Y. B.,

narodený X.X.XXXX, Q. E. 9, zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Babiakom, Šveniho 6, Prievidza proti
odporcovi: Nemocnica s poliklinikou Prievidza so sídlom v Bojniciach, Nemocničná 2, Bojnice, IČO:
17 335 795, zastúpený ADAME LEGAL s.r.o., Čsl. parašutistov 21, Bratislava, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4 Bratislava, adresa
na doručovanie: Námestie SNP 98/2, Zvolen o náhradu nemajetkovej ujmy takto:

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 20.905,56 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v
sadzbe 9,25 % ročne od 31.8.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh 1.254,- eur, ktorý je povinný zaplatiť Okresnému
súdu Prievidza do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa návrh z a m i e t a.
O náhrade trov konania štátu a náhrade trov konania účastníkov bude rozhodnuté do 30 dní po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu 21.10.2011 doplneným podaním doručeným súdu 25.10.2011
proti odporcovi domáhal zaplatenia 30.263,93 eur s úrokom z omeškania z tejto sumy v sadzbe 9,25
% ročne od 31.8.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania, pričom tvrdil, že 30.4.2010 si poranil ľavé

oko, ktoré mu ošetrovali v zdravotníckom zariadení odporcu, pričom zdravotná starostlivosť mu nebola
poskytnutá riadne, čo malo za následok, že prišiel o ľavé oko, bol mu priznaný invalidný dôchodok,
pričom jeho bolesť bola ohodnotená na 82,5 bodov, strata zraku na 1.200,- bodov a strata očnej gule
na 100 bodov.
Súd vydal platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi doručený 29.12.2011 a proti ktorému odporca podal
9.1.2012 odpor, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s náhradou škody pokiaľ nebude preukázané, že je
príčinná súvislosť medzi jeho konaním a následkami, ktoré vznikli navrhovateľovi.

Do konania na stranu odporcu vstúpil vedľajší účastník, ktorý sa k návrhu vyjadril svojím podaním
doručeným súdu 17.2.2012, pričom sa stotožnil so stanoviskom odporcu. Okrem toho namietol zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia o 50 % a dôvodnosť uplatneného nároku na zaplatenie
úroku z omeškania z čiastky takéhoto zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia.
Súd vykonal dokazovanie všetkými účastníkmi navrhnutými dôkazmi, a to: oznámenie o výsledku
prešetrenia (čl. 6 - 7), poskytnutie informácie (čl. 8), rozhodnutie Sociálnej poisťovne (čl. 9 - 10), lekársky
posudok (čl. 11 - 12), predžalobná upomienka (čl. 13), vyjadrenie odporcu (čl. 14), žiadosť o informáciu

(čl. 15), odpoveď vedľajšieho účastníka (čl. 16), oznámenie (čl. 17), výsluch navrhovateľa, výsluch
svedkov MUDr. Q. Q., MUDr. Idy Simonidesovej a jej stanoviskom, znaleckým posudkom znalca Doc.
MUDr. B. Q., CSc. (čl. 84 - 106), znaleckým posudkom znalca MUDr. Y. B. (čl. 154 - 177), jeho výsluchom
a jeho odpoveďou na otázky súdu (čl. 192 - 193), znaleckých posudkom znaleckej organizácieforensic.sk Inštitút forenzných medicínskych expertíz s.r.o. (čl. 231 - 260) a výsluchom znaleckou
organizáciou určeného odborníka z odvetvia oftalmológia MUDr V. PhD. Z vykonaného dokazovania s
ohľadomnato,čovpriebehukonaniatvrdiliúčastnícikonania,malsúdzistenýnasledovnýskutkovýstav:

Navrhovateľ 30.4.2010 pracoval doma na oprave plota a pri tom mu do ľavého oka šľahol drôt.
Navrhovateľ si poranenie ošetril kvapkami a išiel spať. Okolo druhej hodiny v noci sa zobudil na bolesti v
oku.Okamžitenavštívillekárskupohotovosť,ktoráhoodoslalanapohotovosťzdravotníckehozariadenia
odporcu, kde bol 1.5.2010 o 2.34 hod. prehliadnutý a bolo konštatované, že má poškriabanú rohovku s
tým, že sa má následne okamžite dostaviť k očnej lekárke. K očnej lekárke v zdravotníckom zariadení

odporcu sa dostavil 1.5.2010 o 10.09 a po vyšetrení mu boli predpísané lieky. Znovu bol vyšetrený
v nedeľu 2.5.2010, keď očná lekárka odporcu skonštatovala, že sa má dostaviť na kontrolu v stredu
5.5.2010 s tým, aby pokračoval v liečbe antibiotikami, čo bolo následkom toho, že stav poranenia sa
zlepšil, keďže oko bolo menej svetloplaché, povrchová erózia bola zhojená, presiaknutie v okolí rany
bolomenšie.Pokontrole5.5.2010všaknavrhovateľužvtentodeňpociťovalsilnébolestiadonemocnice
odporcu šiel už nasledujúci deň, vo štvrtok 6.5.2010, pričom bolo zistené, že je výrazne svetloplachý,

oko nápadne slzí, pričom mu boli predpísané lieky tak, aby pokračoval v liečbe antibiotikami. Bolesti
navrhovateľa pretrvávali, a preto bol 7.5.2010 hospitalizovaný na očnom, lôžkovom oddelení nemocnice
odporcu, pričom v súvislosti s jeho hospitalizáciou boli po prvý krát vykonané vyšetrenia vízu - zrakovej
ostrosti (výsledok bol na úrovni praktickej slepoty) a vnútroočného tlaku. Na lôžkovom oddelení očného
oddelenia odporcu bol navrhovateľ liečený až do 16.5.2010, pričom už 9.5.2010 bol u neho pozorovaný

hypopyon, 10.5.2010 boli na endotele pozorované satelitné belavé ložiská a belavé infiltráty v hornej
polovici rohovky. V priebehu liečby navrhovateľa u odporcu mu bolo diagnostikované poranenie rohovky,
sivý zákal, pričom bol liečený aj antibiotikami, z čoho možno usudzovať, že mu bol diagnostikovaný
aj zápal. Dňa 15.5.2010 bolo vyjadrené podozrenie na endoftalmitídu - hnisavý zápalový proces
vnútroočných štruktúr, čo viedlo k tomu, že bolo zamestnancami odporcu konzultované preloženie

navrhovateľa do inej nemocnice. Dňa 16.5.2014 bol navrhovateľ z nemocnice odporcu prepustený,
pričom nasledujúci deň 17.5.2010 bol hospitalizovaný na očnom oddelení nemocnice v Banskej Bystrici,
kde zostal až do 18.6.2010. Po prevoze do Banskej Bystrice mu bol diagnostikovaný okrem sivého
zákalu aj zápal v oku a vysoký očný tlak. Tam bol stav jeho oka operačne stabilizovaný, no bez svetlocitu.
Opätovne musel byť hospitalizovaný v Banskej Bystrici 21.6.2010, kde mu operačne 28.6.2010 musela

byť odstránená očná guľa.
Uvedené skutočnosti, ktoré vyplývali zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa znalec Doc. MUDr. B.,
CSc. interpretoval tak, že na otázku kedy došlo u navrhovateľa ku kritickému stavu, ktorý spôsobil
stratu ľavého oka uviedol, že k tomu došlo bezprostredne po poranení. Na ďalšiu otázku uviedol, že
to, že zraková funkcia oka navrhovateľa bola u odporcu vyšetrená až 7.5.2010 bolo pochybením, no

ostatné vyšetrenia neindikovali zápalovú reakciu, a preto nebol dôvod na chirurgickú intervenciu, ktorú
by zvažoval až neskôr po znížení priehľadnosti rohovky (k tomu došlo 7. a 8.5.2010). Závery znalca
vychádzali z toho, že od samého začiatku sa poranenie oka navrhovateľa vyvíjalo atypicky, pričom
vychádzal z toho, že skutočnou príčinou straty oka navrhovateľa bola autoimunitná reakcia na uvoľnené
šošovkové hmoty, ktorú predpokladať nemožno, pričom prípadný chirurgický zákrok by bol úspešný len

v prípade, ak by bol realizovaný najneskôr 5.5.2010. Znalec bol toho názoru, že v prípade navrhovateľa
nešlo o infekčný zápal, ale zápal autoimunitného charakteru. Osobitne znalec uviedol, že dňa 5.5.2010
sa zvýraznili cievy dúhovky, čo môže byť následok zápalového procesu, pričom 6.5.2010 sa v oku
navrhovateľa rozvíjalo uveálne dráždenie, čo je znakom zápalu dúhovky.
Uvedené skutočnosti, ktoré vyplývali zo zdravotnej dokumentácie navrhovateľa znalec MUDr. Y. B.

interpretoval tak, že stratu ľavého oka navrhovateľa spôsobila veľmi pokročilá forma endoftalmitídy, ktorá
sa rozvinula odo dňa úrazu do dňa prvej operácie 17.5.2010, pričom nemožno určiť, kedy došlo ku
kritickému stavu. Znalec na vysvetlenie uviedol, že endoftalmitída je ťažký zápal vnútroočných tkanív,
pričom literatúra udáva, že rizikovým faktorom poúrazovej endoftalmitídy u otvorených poranení očnej
gule je poranenie drôtom, pričom literatúra udáva výskyt tohto ochorenia až u 38 % drôtom poranených

očí. Hlavnými klinickým prejavmi tohto ochorenia je zníženie centrálneho videnia, nárast bolestivosti,
prítomnosť zápalového výpotku v prednej časti oka (hypopyon), opuch viečok a rohovky a opacity
v sklovci. Pre úspešnosť liečby, teda pre záchranu videnia alebo očnej gule je rozhodujúce včasné
rozpoznanie ochorenia s následným čím skorším chirurgickým ošetrením. Čo sa týka postupu odporcu
znalec došiel k záveru, že vzhľadom na zhoršujúci stav navrhovateľa (bolesť svetloplachosť, traumatický

zákal šošovky, opuch rohovky), pravdepodobne výrazné zhoršenie videnia v priebehu niekoľkých dní
(vízus v ambulantnej dokumentácii nie je zaznamenaný) malo byť u navrhovateľa zvážené skoršie
chirurgické riešenie. K postupom odporcu znalec uviedol, že vyšetrenie centrálnej zrakovej ostrosti
(vízu) a vnútroočného tlaku (VOT) sú dve najzákladnejšie a najdôležitejšie očné vyšetrenia. Podľavýsledku týchto vyšetrení sa očný lekár rozhoduje o najvhodnejšom terapeutickom postupe, keďže
tieto vyšetrenia umožňujú stanoviť približnú prognózu. Obe vyšetrenia mali byť urobené už pri prvom
vyšetrení odporcu, ako aj pri každom ďalšom vyšetrení. Znalec uviedol, že vykonanie týchto vyšetrení

je nevyhnutné, keďže výrazný pokles videnia v spojení s výraznou bolestivosťou oka, ktoré sa rozvinú
v priebehu niekoľkých hodín až dní od úrazu patrí medzi hlavné príznaky poúrazovej endoftalmitídy.
Pri výskyte týchto prejavov, zvlášť ak ide o následok otvoreného poranenia oka spôsobeného drôtom
pri prítomnosti otvorení púzdra šošovky a progresii úrazom podmieneného sivého zákalu šošovky je
indikované chirurgické riešenie, ktoré sa na očnom oddelení nemocnice odporcu nevykonáva. Preto

mal byť odporca do iného zariadenia odoslaný skôr, najneskôr 9.5.2010, keď je v jeho dokumentácii
zaznamenaný zápalový výpotok v prednej komore ľavého oka. Na otázku súdu kedy boli u navrhovateľa
prvýkrát urobené vyšetrenie vízu a VOT znalec uviedol, že prvé vyšetrenia boli urobené 7.5.2010, kedy
bolo videnie oka na úrovni praktickej slepoty (pohyb ruky pred okom), pričom predtým bol navrhovateľ
štyrikrát ambulantne vyšetrený, no u neho neboli ani raz urobené tieto vyšetrenia, pričom určite mali byť
urobené, keďže tieto vyšetrenia sú základné a porovnanie týchto vyšetrení v priebehu času môže viesť

k indikácii podozrenia na endolftamiltídu.
Z podaných znaleckých posudkov vyplynulo, že znalci sa rozlišovali predovšetkým v názore, čo bolo
príčinou straty videnia a straty oka navrhovateľa. Zatiaľ čo znalec Q. dospel k záveru, že u navrhovateľa
sa prejavila autoimunitná zápalová reakcia, znalec Vida sa s týmto záverom nestotožnil, pričom tvrdil,
že v prípade navrhovateľa išlo o zápal infekčného charakteru v dôsledku poranenia drôtom. K tejto

otázke sa vyjadril i znalec forensic.sk, z ktorého odpovede jasne vyplynulo, že vylučuje to, že by
endoftalmitída oka navrhovateľa bola spôsobená autoimunitnou reakciou na prienik šošovkových hmôt,
keďže zo skúsenosti vie, že takéto prieniky vedú k endoftalmitíde, no nie v takom rozsahu, ako v
prípade navrhovateľa, že by došlo k strate videnia; potvrdil záver znalca Vidu, že išlo o zápal infekčného
charakteru.

Podľa znalca Q. ku kritickému stavu navrhovateľa došlo v čase poranenia, podľa znalca Vidu v čase odo
dňa poranenia do 17.5.2010. Obaja znalci boli toho názoru, že odporca pri liečbe navrhovateľa pochybil
v tom, že u neho do 7.5.2010 nevykonal vyšetrenia vízu a VOT, no zatiaľ čo znalec Máliš toto pochybenie
nepovažoval za podstatné, znalec B. (čo potvrdzoval aj znalec forensic.sk) súdu rozsiahlym spôsobom
vysvetlil, že význam predovšetkým vyšetrenia vízu pre diagnostiku a ďalšie zvažovanie postupu liečby

následkov poranenia oka navrhovateľa. Obaja znalci boli v zhode v tom, že skôr ako 16.5.2010 malo
byť zvažované chirurgické, u odporcu neposkytované liečenie následkov poranenia oka navrhovateľa,
pričom zo záverov znaleckého posudku znalca Q. je zrejmé, že k tomuto malo dôjsť okolo 7.5.2010,
znalec B. uvádzal, že k tomuto malo dôjsť jednoznačne 9.5.2010, pričom skutočnosť, že u navrhovateľa
odo dňa prvého vyšetrenia až do 7.5.2010 neboli urobené vyšetrenia vízu a VOT, mohlo viesť k tomu,

že u navrhovateľa by bolo možné skôr ako 9.5.2010 dospieť k zváženiu chirurgického, u odporcu
neposkytovaného liečenia následkov poranenia oka navrhovateľa. K otázke, kedy došlo ku kritickému
stavu poranenia navrhovateľa sa vyjadril i znalec forensic.sk, ktorý uviedol, že nemožno dospieť k tomu,
že už v stave, keď mal by navrhovateľ odoslaný na chirurgické ošetrenie boli šance na záchranu jeho oka
nižšie a skôr aj po tomto kritickom čase vzhľadom na oneskorený rozvoj endofalitídy, šance na záchranu

jeho oka boli skôr vysoké, určite však nie pod hranicou 50 %.
Z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že príčinou straty oka navrhovateľa bola endoftalmitída, pričom
znalec Vido zrozumiteľne vysvetlil, že uvedené ochorenie oka sa zisťuje a chirurgické riešenie sa
indikuje podľa viacerých príznakov, teda že klinickými prejavmi poúrazovej endoftalmitídy sú zníženie
centrálneho videnia (vízu), nárast bolestivosti, prítomnosť zápalového výpotku atď. Z uvedeného je

zrejmé, že diagnostika endoftalmitídy a následné nasadenie chirurgickej liečby je výsledkom procesu
sledovania viacerých znakov, medzi ktoré patrí i centrálne videnie (vízus). Preto nemožno súhlasiť
s relativizujúcimi názormi znalca Q. ktorý síce konštatoval pochybenie odporcu v tom, že vyšetrenie
vízu nebolo robené, no nepripúšťal jeho vplyv na určenie správnej diagnózy a liečenie navrhovateľa.
Je zrejmé, že prípadné porovnanie vyšetrení vízu ľavého oka navrhovateľa v porovnaní s ďalšími

pozorovanými prejavmi tohto ochorenia mohlo viesť ku skoršiemu zváženiu chirurgického, u odporcu
neposkytovaného liečenia následkov poranenia oka navrhovateľa. Tento záver osobitne platí s ohľadom
na to, že odborná literatúra uvádza 38 % výskyt tohto ochorenia v prípade poranenia oka drôtom. V tejto
súvislosti neobstojí obrana odporcu, podľa ktorého nepochybil, keďže sa u navrhovateľa nevyskytovali
iné príznaky endoftalmitídy ako opuch mihalníc, chemóza spojovky, hypopyon, resp., že ostatné

vyšetrenia vylučovali cudzie teliesko, či nález zodpovedajúci zápalu.
Vychádzajúc z uvedených rozporov preto súd dospel k záveru, že odporca pri liečbe navrhovateľa
pochybil, a to tým, že od 1.5.2010 do 6.5.2010 pri liečbe odporcu nevykonal vyšetrenia vízu, čo
malo za následok, že v prípade navrhovateľa nemal dostatok diagnostických údajov na zisteniesprávnej diagnózy navrhovateľa spočívajúcej v poúrazovej endoftalmitíde ľavého oka, ktorej príčinou
bolo poranenie oka navrhovateľa drôtom z 30.4.2010 a okrem toho najneskôr 7.5.2010 (znalec Q.,
resp. 9.5.2010 (znalec B.) neurčil diagnózu navrhovateľa spočívajúcu v endoftalmitíde ľavého oka,

ktorej príčinou bolo poranenie oka navrhovateľa drôtom z 30.4.2010, a preto neodoslal navrhovateľa
na chirurgické ošetrenie, ktoré mohlo viesť k tomu, že by takéto chirurgické ošetrenie ľavého oka
navrhovateľa viedlo prinajhoršom k záchrane očnej buľvy ľavého oka navrhovateľa, prinajlepšom k
záchrane videnia ľavého oka navrhovateľa.
K otázke následkov pochybenia odporcu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti navrhovateľovi znalec

B.a hypotetickú otázku súdu, aká by bola úspešnosť operácie oka navrhovateľa v prípade, ak by bol
operovaný v dňoch bezprostredne po úraze znalec uviedol, že k tejto otázke sa vyjadriť nevie, lebo
úspešnosť operácie je závislá od odstupu operácie od poranenia oka a od toho, aký je stav oka v
čase operácie, konkrétne aký je stav vstupného videnia (šanca je vyššia ak oko vidí na 90%, nižšia,
ak reaguje len na pohyb ruky). S ohľadom na prípad navrhovateľa znalec uviedol, že nemôže tvrdiť,
že v prípade navrhovateľa, ak by bol vyšetrovaný ním, tak by ho okamžite operoval, no sledoval by

ho a hlavne podľa dynamiky vyšetrení vízu a VOT by zvažoval ďalšie riešenie. Znalec vzhľadom na
raritnýcharakterporaneniaokanavrhovateľa(drôtom)nevedelvyjadriťúspešnosťliečbyendoftalmitídyv
takomto prípade. Znalec na otázku uviedol, že ak by pri prvých vyšetreniach navrhovateľa boli vykonané
vyšetrenia vízu a VOT, vedel by sa kategoricky vyjadriť k tomu, kedy malo byť zvážené chirurgické
riešenie ochorenie oka navrhovateľa, znalec však nevedel ani približným odhadom určiť, a to ani po

nahliadnutí do odbornej literatúry, aké by boli šance navrhovateľa na záchranu videnia.
Vzhľadom na takto zistené skutočnosti súd i bez návrhu účastníkov nariadil ďalšie dokazovanie, keďže
bolo zrejmé, že príčinou straty videnia a straty očnej buľvy oka navrhovateľa bola na strane jednej
náhoda, ktorá sa stala navrhovateľovi pri jeho úraze, no na strane druhej neurčitým pomerom k
tomu prispelo i vyššie opísané pochybenie odporcu. Preto bolo potrebné určiť vzájomný pomer týchto

skutočností na následkoch na zdravotnom stave navrhovateľa, ktorý bol zistený v tom, že celkom prišiel
o videnie a buľvu ľavého oka a znaleckej organizácii bolo nariadené zodpovedať na otázku, aká je vo
všeobecnostiúspešnosť(záchranavideniaokaazáchranaočnejbuľvy)liečbypoúrazovejendoftalmitídy
chirurgickým zákrokom v podmienkach zdravotnej starostlivosti poskytovanej na Slovensku a ktoré
rozhodujúce faktory a v akom rozsahu ovplyvňujú úspešnosť takejto liečby, aký bol charakter týchto

faktorovvprípadenavrhovateľa.Nataktozadanúotázkuznaleckáorganizáciaodpovedalatak,ževýskyt
poúrazovej endoftalmitídy a úspešnosť jej liečby závisí od časového odstupu medzi úrazom oka a prvým
vyšetrením oftalmológom, pričom z ostatných vykonaných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ pri snahe
o liečenie poranenia oka sa bezprostredne dostavil do zdravotníckeho zariadenia odporcu. Odporca pri
prvotných opatreniach nepochybil v tom, ako navrhovateľa liečil, no pochybil v tom, že nevyšetroval

vízus a VOT oka navrhovateľa, čo znížilo možno včasnej indikácie vznikajúcej endoftalmitídy a
tomu zodpovedajúce odoslanie navrhovateľa na chirurgický zákrok. Z ostatných vyjadrení znaleckej
organizácie forensic.sk vyplynulo, že ak v priebehu jedného až dvoch dní po zistení prvých príznakov
endoftalmitídy je vykonaný chirurgický zákrok, možno predpokladať úspešnosť takéhoto zákroku v
podobe záchrany videnia oka, pričom úspešnosť takéhoto chirurgického zákroku nemožno presne

vyjadriť. Znalec forensic.sk osobitne upozornil na to, že poškodenie oka navrhovateľa bolo pomerne
malé a práve preto zákerné, keďže väčšie poranenie oka by bolo priamo ošetrované chirurgicky
s použitím antibiotík, čo mohlo viesť k celkovému zabráneniu vzniku endoftalmitídy. Zároveň však
uviedol, že keďže sa endoftalmitída oka navrhovateľa rozvinula neskôr, šance na záchranu videnia oka
navrhovateľa boli aj po neskoršom vypuknutí endoftalmitídy vysoké, nie pod hranicou 50 %, no inak

bližšie neurčiteľné, no rovnaké ako keby sa príznaky tohto ochorenia prejavili v prvých dňoch po úraze
oka.
Posudkom z 2.5.2011 bolo bodové ohodnotenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a
to straty zraku ohodnotené na 600 bodov a za stratu očnej gule na 100 bodov, pričom s ohľadom
na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal

poškodený vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví bolo toto bodové ohodnotenie podľa § 10 ods.
4 zákona o bolestnom zvýšené o ďalších 600 bodov.
Navrhovateľ bol pred úrazom dlhodobo zamestnaný ako stolár, pričom dosahoval príjem približne
17.000,- Sk mesačne v čistom. Pred úrazom pracoval 8,5 hodiny, no keď boli nárazové práce tak v
práci zostával i dlhšiu dobu; po úraze má pravidelnú pracovnú dobu od 6.00 hod. do 14.15 hod. a v

práci nezostáva dlhšie. Pred úrazom dosahoval príjem v závislosti od vykonanej práce. Po úraze zostal
pracovať u toho istého zamestnávateľa ako pred úrazom, no väčšinu obrábacích strojov už nemôže
obsluhovať. Preto sa mu i o niečo znížila mzda. V dôsledku jeho zdravotného postihnutia spočívajúceho
v strate videnia a v strate ľavého oka mu v roku 2011 bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok vovýške 195,30 eur mesačne. Žije s manželkou a dvoma maloletými deťmi v rodinnom dome svojich
rodičov. Mimo práce sa navrhovateľ realizoval ako dobrovoľný hasič v obci, kde bol aj vedúcim družstva
futbalových dorastencov. Po úraze má vodičské oprávnenie, no nebude môcť pracovať ako vodič z

povolania. Očnú protézu si musí vyberať každý večer, ošetriť ju v roztoku a ráno si znova založiť. Z
obavy o stratu druhého oka už nerobí dobrovoľného hasiča. Rovnako už nevykonáva činnosť vedúceho
mužstva. V súčasnosti sa navrhovateľ po práci venuje deťom, práci okolo domu, pri ktorej je obmedzený
tým, že už nerobí vo výškach a na podobné práce musí vyhľadať pomoc iných.
Navrhovateľ listom z 13.7.2011 vyzval odporcu na zaplatenie náhrady za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia, a to do siedmych dní, pričom odporca mu odpovedal už listom z 19.7.2011.
Podľa§4ods.3zákonač.576/2004Z.z.ozdravotnejstarostlivosti,službáchsúvisiacichsposkytovaním
zdravotnej starostlivosti v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o zdravotnej starostlivosti“)
poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná starostlivosť je
poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby pri

zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.
Podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.
Podľa § 441 Občianskeho zákonníka ak bola škoda spôsobená aj zavinením poškodeného, znáša škodu
pomerne; ak bola škoda spôsobená výlučne jeho zavinením, znáša ju sám.

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o bolestnom“) bolesť je ujma spôsobená
poškodením na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov.

Podľa § 2 ods. 2 zákona o bolestnom sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.
Podľa § 5 ods. 1 zákona o bolestnom pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie

spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).
Podľa § 5 ods. 2 zákona o bolestnom pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej
republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v

ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na celé
desiatky korún smerom nahor.
Podľa § 1 opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 21/2010 z 20. mája 2010 č.
13134/2010-OL o ustanovení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia na rok 2010 výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia

na rok 2010 za jeden bod je 14,89 eura.
Podľa § 10 ods. 4 zákona o bolestnom bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže
posudzujúci lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na
zdraví.

Podľa§5ods.5zákonaobolestnomvprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,akýmjeuznanieinvalidity,
môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala od 26.7.2011 1,5 % ročne.

Navrhovateľovi bolo spôsobené sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorého bodové ohodnotenie
predstavuje za stratu videnia ľavého oka 600 bodov a za stratu očnej gule ľavého oka 100 bodov, pričom
s ohľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti,
ktorú mal poškodený vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví, bolo toto bodové ohodnoteniepodľa § 10 ods. 4 zákona o bolestnom zvýšené o ďalších 600 bodov. Preto náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia za celkom 1300 bodov predstavuje podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004
Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia v spojení s § 1 opatrenia

Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 21/2010 z 20.5.2010 č. 13134/2010-OL o ustanovení
výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2010, celkom
čiastku 14,89 eur x 1300 bodov, čo je 19.357,- eur.
Okremtohtobodovéhoohodnoteniasanavrhovateľdomáhaljehozvýšeniaoďalších50%podľa§5ods.
5 zákona o bolestnom. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ bol pred úrazom dlhodobo

zamestnaný ako stolár, pričom dosahoval príjem približne 17.000,- Sk mesačne v čistom. Pred úrazom
pracoval8,5hodiny,nokeďbolinárazovéprácetakvprácizostávalidlhšiudobu;poúrazemápravidelnú
pracovnú dobu od 6.00 hod. do 14.15 hod. a v práci nezostáva dlhšie. Pred úrazom dosahoval príjem v
závislosti od vykonanej práce. Po úraze zostal pracovať u toho istého zamestnávateľa ako pred úrazom,
no väčšinu obrábacích strojov už nemôže obsluhovať. Preto sa mu i o niečo znížila mzda. V dôsledku
jeho zdravotného postihnutia spočívajúceho v strate videnia a v strate ľavého oka mu v roku 2011 bol

priznanýčiastočnýinvalidnýdôchodok195,30eurmesačne.Žijesmanželkouadvomamaloletýmideťmi
v rodinnom dome svojich rodičov. Mimo práce sa navrhovateľ realizoval ako dobrovoľný hasič v obci, kde
bol aj vedúcim družstva futbalových dorastencov. Po úraze má vodičské oprávnenie, no nebude môcť
pracovať ako vodič z povolania. Očnú protézu si musí vyberať každý večer, ošetriť ju v roztoku a ráno si
znova založiť. Z obavy o stratu druhého oka už nerobí dobrovoľného hasiča. Rovnako už nevykonáva

činnosť vedúceho mužstva. V súčasnosti sa navrhovateľ po práci venuje deťom, práci okolo domu, pri
ktorej je obmedzený tým, že už nerobí vo výškach a na podobné práce musí vyhľadať pomoc iných. Z
uvedeného je zrejmé, že v dôsledku straty ľavého oka navrhovateľa sa výrazne znížila jeho pracovná
schopnosť a i jeho realizácia v športovom a spoločenskom živote. Na strane druhej sa však navrhovateľ
môže naďalej realizovať v pracovnom a rodinnom živote. S ohľadom na túto skutočnosť súd dospel k

záveru, že v prípade navrhovateľa ide o prípad hodný osobitného zreteľa, keďže v produktívnom veku
prišiel o zmyslový orgán - oko, čo výrazne znížilo jeho možnosti uplatniť sa v športovom, pracovnom
a spolkovom živote. Osobitne s ohľadom na to, že navrhovateľ sa stále môže realizovať čiastočne v
pracovnom a predovšetkým osobnom živote, s prihliadnutím na to, už jeho ošetrujúci lekár postupom
podľa § 10 ods. 4 zákona o bolestnom bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia zvýšil až

na dvojnásobok, považoval súd za primerané, aby bola náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške 19.357,- eur zvýšená, nie o plných 50 %, ale len vo výške 20 %. Preto hodnota náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia po zvýšení o 20 % predstavuje 23.228,40 eur
Okrem toho, že súd nepovažoval za dôvodné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom dôvodné sčasti 30 %, súd nepovažoval ani za dôvodné uplatnenie

náhrady za bolesť vo výške 82,5 boda, keďže táto náhrada je za ranu prenikajúcu rohovkou, ktorá bola
komplikovanásivýmzákalom.Zvykonanéhodokazovaniavyplynulo,žetútoranusispôsobilnavrhovateľ
sám pri úraze a jeho bolesť nie je v žiadnej príčinnej súvislosti s konaním odporcu, ktorý za túto škodu
nemôže podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka zodpovedať.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príčinou straty ľavého oka navrhovateľa bola endoftalmitída,

ktorá sa rozvinula v dôsledku infekcie, ku ktorej došlo po poranení oka navrhovateľa, ktoré si navrhovateľ
spôsobil sám pri práci po poranení drôtom 30.4.2010. Následne k strate videnia ľavého oka a k
strate očnej gule navrhovateľa prispelo to, že odporca pri liečbe navrhovateľa pochybil tým, že od
1.5.2010 do 6.5.2010 pri liečbe navrhovateľa nevykonal vyšetrenia vízu, čo malo za následok, že v
prípade navrhovateľa nemal dostatok diagnostických údajov na zistenie správnej diagnózy spočívajúcej

v poúrazovej endoftalmitíde ľavého oka a okrem toho najneskôr 7.5.2010 neurčil diagnózu navrhovateľa
spočívajúcu v endoftalmitíde ľavého oka. Dôsledkom týchto pochybení odporca navrhovateľa včas
neodoslal na chirurgické ošetrenie, ktoré mohlo viesť k záchrane očnej buľvy a videnia ľavého oka
navrhovateľa. V prípade včasného odoslania navrhovateľa odporcom na chirurgické ošetrenie bolo
očakávanie záchrany videnia ľavého oka navrhovateľa vysoké, nie pod hranicou 50 %, no inak bližšie

neurčiteľné, no rovnaké ako keby sa príznaky tohto ochorenia ľavého oka navrhovateľa prejavili v prvých
dňoch po úraze. Príčinou straty očnej gule a videnia ľavého oka navrhovateľa preto bola náhoda -
vlastné zavinenie navrhovateľa podľa § 441 Občianskeho zákonníka spočívajúce v tom, že on sám si
spôsobil úraz oka a následné porušenie povinností odporcu vyplývajúce z § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej
starostlivosti. Odporca bol ako poskytovateľ zdravotníckej starostlivosti povinný poskytovať zdravotnú

starostlivosť odporcovi správne, teda vykonať všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so
zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia oka navrhovateľa pri zohľadnení súčasných
poznatkov lekárskej vedy. Odporca takýmto spôsobom nepostupoval, a tým, že od 1.5.2010 do 6.5.2010
pri liečbe navrhovateľa nevykonal vyšetrenia vízu, čo malo za následok, že v prípade navrhovateľanemal dostatok diagnostických údajov na zistenie správnej diagnózy navrhovateľa spočívajúcej v
poúrazovej endoftalmitíde ľavého oka a najneskôr 7.5.2010 neurčil diagnózu navrhovateľa spočívajúcu v
endoftalmitíde ľavého oka, a preto neodoslal navrhovateľa na chirurgické ošetrenie, túto svoju povinnosť

porušil, čo má za následok to, že odporca navrhovateľovi zodpovedá za porušenie týchto povinností
podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Pomer zavinenia navrhovateľa spočívajúceho v tom, že úraz oka si spôsobil sám a zavinenia odporcu
spočívajúceho v tom, že porušil svoje povinnosti podľa § 4 ods. 3 zákona o zdravotnej starostlivosti
súd určil s ohľadom na skutkové zistenia, z ktorých vyplynulo, že výskyt poúrazovej endoftalmitídy a

úspešnosť jej liečby závisí od časového odstupu medzi úrazom oka a prvým vyšetrením oftalmológom
S ohľadom na tento záver z ostatných dôkazov vyplynulo, že navrhovateľ pri snahe o liečenie
poranenia oka sa bezprostredne dostavil do zdravotníckeho zariadenia odporcu, teda nijak poskytovanie
zdravotnej starostlivosti odporcovi nesťažil a liečil sa plne v režime nastavenom odporcom. Okrem
toho z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ak v priebehu jedného až dvoch dní po zistení prvých
príznakov endoftalmitídy je vykonaný chirurgický zákrok, možno predpokladať úspešnosť takéhoto

zákroku v podobe záchrany videnia oka, pričom úspešnosť takéhoto chirurgického zákroku nemožno
presne vyjadriť. Poškodenie oka navrhovateľa bolo pomerne malé a práve preto zákerné, keďže väčšie
poranenie oka by bolo priamo ošetrované chirurgicky s použitím antibiotík, čo mohlo viesť k celkovému
zabráneniu vzniku endoftalmitídy. Zároveň však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že keďže sa
endoftalmitída oka navrhovateľa rozvinula neskôr, šance na záchranu videnia oka navrhovateľa boli aj

po neskoršom vypuknutí endoftalmitídy vysoké, nie pod hranicou 50 %, no inak bližšie neurčiteľné, no
rovnaké ako keby sa príznaky tohto ochorenia prejavili v prvých dňoch po úraze oka. Inak povedané
správne diagnostické postupy odporcu mohli viesť k tomu, že i napriek tomu, že endoftalmitída sa u
navrhovateľa objavila neskôr, mohlo to viesť k jej indikácii v takom čase, že jej neskoršie prejavenie sa
by nespôsobilo zníženie šancí navrhovateľa na záchranu videnia a gule jeho ľavého oka. Z uvedeného

je zrejmé, že v rozhodujúcom pomere stratu ľavého oka navrhovateľa spôsobilo porušenie povinností
odporcu v jeho diagnostických postupoch. Vzhľadom na uvedené súd pomer zavinenia navrhovateľa
a odporcu určil v pomere jedna vo vzťahu k zavineniu navrhovateľa k deviatim o vzťahu k zavineniu
odporcu. Navrhovateľ si síce sám spôsobil poranenie oka, no následne pri svojej liečbe postupoval
dôsledne podľa rozhodnutí odporcu, pričom odporca rozhodujúcim spôsobom zavinil to, že navrhovateľ

bol zbavený bližšie neurčiteľnej, no znalcom ako vysokej, vyššej ako 50 % charakterizovanej šance na
záchranu videnia a očnej gule svojho ľavého oka. Inak povedané šanca na záchranu oka navrhovateľa
by bola v prípade, ak by si odporca riadne splnil všetky svoje povinnosti vyššia ako 50 %, teda by sa
pohybovala z lekárskeho odborného hľadiska v rozmedzí od 50 % do 100 %. Keďže lekárska veda
nedokážebližšienumerickyvyjadriťšancenazáchranuokanavrhovateľa,súdprizohľadnenískutkových

okolnosti určujúcich pomer zavinenia navrhovateľa a odporcu na strate oka navrhovateľa mohol vyjadriť
len podľa § 136 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak nemožno výšku nárokov vôbec zistiť,
určí ju súd podľa svojej úvahy. Pri tejto úvahe súd vychádzal z lekárskeho odhadu, podľa ktoréo boli
šance na záchranu videnia ľavého oka navrhovateľa vyššie ako 50 % a toho, že navrhovateľ okrem
náhody spočívajúcej v úraze jeho ľavého oka k jeho strate žiadnym spôsobom neprispel. Preto súd

dospel k záveru, že ak by odporca pri poskytovaní lekárskej starostlivosti navrhovateľovi postupoval bez
toho, aby porušil svoje povinnosti, boli by šance na záchranu oka navrhovateľa v pomere 1 k 10. Preto
súd navrhovateľovi z jeho dôvodnej náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 23.228,40
eur, priznal podľa § 441 Občianskeho zákonníka 9/10, čo je 20.905,56 eur a v prevyšujúcej časti jeho
návrh zamietol.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľ listom z 13.7.2011 vyzval odporcu na zaplatenie
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to do siedmych dní, pričom
odporca mu odpovedal už listom z 19.7.2011. Preto sa odporca podľa § 563 Občianskeho zákonníka
26.7.2011 dostal do omeškania so zaplatením v návrhu uplatnenej pohľadávky, aj je navrhovateľovi
povinný okrem istiny zaplatiť podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1

nariadenia č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a tým,
že základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky predstavovala od 26.7.2011 1,5 % ročne aj úrok
z omeškania v uplatnenej sadzbe 9,25 % od 31.8.2011. Voči uplatnenému nároku na úrok z omeškania
z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšenej podľa § 5 ods. 5 zákona o bolestnom neboli
dôvodné námietky vedľajšieho účastníka spočívajúce v tom, že z tejto časti nároku úrok z omeškania

priznať nemožno, keďže o ňom môže rozhodnúť len súd a len od priznania nároku súdom možno uplatniť
úrok z omeškania. Takéto právne posúdenie nie je správne, keďže nárok podľa § 5 ods. 5 zákona
o bolestnom má charakter akékoľvek iného nároku podľa hmotného práva a spojením, že ho môže
priznaťlensúdsavyjadrujelento,ženemôžebyťpredmetombodovéhoohodnotenialekáromvposudkuo náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. Účastníkovi hmotnoprávneho
vzťahu nebráni nič v tom, aby si takýto nárok proti povinnej osobe uplatnil, pričom povinná osoba ho
ako akýkoľvek iný hmotnoprávny nárok i bez rozhodnutia súdu môže uznať a zaplatiť, prípadne ako

akýkoľvek iný nárok neuznať, nezaplatiť a spoľahnúť sa na rozhodnutie súdu o takomto nároku.
Podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu zložitosti prípadu bude o náhrade trov
konania štátu a náhrade trov konania účastníkov rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.
Navrhovateľ bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. ch) zákona o súdnych

poplatkoch. Preto je podľa § 2 ods. 2 prvá veta zákona o súdnych poplatkoch odporca zaplatiť súdny
poplatok určený podľa položky 1 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 1.254,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach

(§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.